Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 10C/2/2024 5624200080 27. 01. 2025 JUDr. Eva Uličná ECLI:SK:OSLM:2025:5624200080.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. B., t. č. bytom D. E., F. XXX/X, proti žalovanému G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. J. X, t. č. bytom D. E., F. XXX/X, v spore o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1257,80 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: Žaloba sa zamieta. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 4. 1. 2024, v spojení s jej doplneniami zo dňa 28. 2. 2024 (do zápisnice o informatívnom výsluchu), zo dňa 7. 5. 2024 a 17. 9. 2024, sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1257,80 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4. 1. 2024 do zaplatenia. V žalobe a v jej doplneniach žalobca uviedol, že podľa trestného rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 31. 7. 2023, mu mal žalovaný vyplatiť 242,20 eura. Doposiaľ žiadnu sumu nedostal. So žalovaným sa poznal aj pred incidentom. V roku 2022 si žalovaný bez dovolenia zobral lavicu so stolom. Neskôr ju zbadal za autom. Pri vchádzaní do bytovku mu začal žalovaný vulgárne nadávať a vyhrážať sa mu zabitím a následne ho napadol. Preto volal políciu, bol sa dať ošetriť v nemocnici a podal na žalovaného trestné oznámenie. Dňa 10. 2. 2023 podal prokurátor na žalovaného obžalobu, o ktorej súd rozhodol trestným rozkazom zo dňa 31. 7. 2023, sp. zn. 2T/13/2023, ktorým žalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e), § 127 ods. 3 Trestného zákona. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou 1 rok a 2 mesiace. Súčasne súd uložil žalovanému povinnosť nahradenia škody vo výške 242,20 eura a so zvyškom bol odkázaný na civilné konanie. Voči žalovanému si uplatnil nemajetkovú ujmu spôsobenú mu poškodením zdravia a zdravotnými následkami po útoku, ktorú si vyčíslil na 1500 eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi uvedenou sumou a sumou vo výške 242,20 eura, ktorá mu bola priznaná trestným rozkazom. 2. Žalovaný vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 26. 9. 2024, uviedol, že akceptuje rozhodnutie súdu a jeho pokyn vyplatiť žalobcovi 242,20 eura, ktorú mu priznal súd. Nesúhlasí so žalobou v časti o zaplatenie zvyšnej sumy. Všetky pohľadávky, ktoré sa týkali sporu so žalobcom, riadne uhradil, a to trovy konania vo výške 210 eur ako aj sumu Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 114,59 eura. Sumu vo výške 242,20 eura žalobcovi neuhradil, avšak nie zámerne, ale z dôvodu, že súd mu posiela poštu na zlú adresu. Uvedenú sumu neuhradil z dôvodu, lebo sa k nemu nikdy nedostal žiaden platobný údaj. Povinnosti zaplatiť uvedenú sumu sa nevyhýba a je ochotný ju žalobcovi uhradiť.
3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 21. 10. 2024, uviedol, že žalovaný mu spôsobil ujmu na zdraví, keď na pravom obočí mal 6 štichov a narazenú chrbticu, bolo mu spôsobené poškodenie 2 stavcov. Týmto konaním mu žalovaný spôsobil ujmu na zdraví. Žalovaná suma nie je účelová, je správna. Poukázal na to, že s trestným rozkazom ide za exekútorom, ostatok bude žiadať po vyšetrení na chirurgii. 4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 21. 11. 2024, uviedol, že nesúhlasí s tým, že od neho požaduje žalobca nereálne čiastky a úroky z omeškania. Bol riadne odsúdený a potrestaný, s povinnosťou uhradiť žalobcovi sumu 242,20 eura. Uvedenú sumu neuhrádzal z dôvodu, že si myslel, že mu bude doručený nejaký platobný údaj alebo poskytnutá informácia ako platbu uhradiť. Po informovaní o tejto skutočnosti na Okresnom súde Liptovský Mikuláš uhradil žalobcovi sumu 242,20 eura poštovým poukazom. Konanie žalobcu je len účelové a chce sa na ňom obohatiť a dostať ho do finančných problémov. Momentálne je totiž nezamestnaný a aj s úhradou sumy 242,20 eura mu pomohli jeho rodičia. Žalobca je konfliktná osoba a nie je jediný z bytového domu, na kom sa žalobca účelovo obohatil. 5. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že E. K. to ocenil na 100 bodov. Má problémy s chrbticou ako ho žalovaný oprel, má problémy s hlavou. Aj po poučení súdom trval na tom, že si žalovaný nárok uplatňuje ako náhradu nemajetkovej ujmy. 6. Žalovaný na pojednávaní trval na obsahu písomných podaní. Poukázal na to, že za terajší stav žalobcu nezodpovedá, za napadnutie žalobcu bol odsúdený. 7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nemôže spávať, bolí ho hlava, chrbtica. Je na liekoch. Tento stav trvá odvtedy, odkedy ho žalovaný napadol. Kumpáni žalovaného sa mu vyhrážajú. Z uvedeného dôvodu sa bojí chodiť vonku. Bol to aj hlásiť na polícii. Zo žalovaného má strach. 8. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žiadna nemajetková ujma nemohla byť žalobcovi spôsobená, keďže mu bola spôsobená len fyzická ujma, za ktorú bol uznaný vinným trestným rozkazom. L., na úhradu ktorej bol zaviazaný trestným rozkazom, zaplatil. Poukázal na to, že žalobca už v minulosti mal konflikty, jedná sa konfliktnú osobu, ktorá požíva alkohol. Pokiaľ aj uviedol, že sa mu mal vyhrážať, svedkami bolo potvrdené, že sa tak nestalo. So žalobcom nechce mať nič spoločné, nechce vyvolávať konflikty. Žalobca je osoba vyššieho veku, a preto nezodpovedá za jeho zdravotný stav, ktorý teraz má, že ho bolí chrbtica, že nemôže spávať. Konanie žalobcu považuje za účelové. 9. Svedkyňa J. B., manželka žalobcu, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že niekedy sa so žalovaným aj zdravili, rozprávali. V deň incidentu si išli sadnúť na ich lavicu a žalovaný ju už mal vzadu pri aute. Potom začal nadávať vulgárne jej manželovi, manžel mu len povedal, nech si takto nadáva svojim rodičom. Žalovaný ho udrel, manžel spadol na schránku, začala mu tiecť z hlavy krv. Volali aj policajtov, záchranku. V nemocnici manželovi zošívali hlavu. Odvtedy ho bolieva hlava, zdá sa jej, že je viac nervózny. Boja sa ísť vonku, lebo im povedali známi, že žalovaný sa vyhrážal. Informácie o vyhrážaní má len sprostredkovane. Žalovaného sa boja, v minulosti viackrát vyhrážanie hlásili na polícii. 10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 11. Trestným rozkazom, vydaným Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 31. 7. 2023, pod sp. zn. 2T/13/2023, bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) a § 127 ods. 3 Trestného zákona pre skutok, že dňa 30. 7. 2022 v čase asi o 13.30 hod. v priestoroch vstupu do bytového domu číslo XXX/X M. F. N. J. D. E. – D. C. fyzicky napadol žalobcu, a to tak, že mu jedenkrát udrel zovretou päsťou jednej z rúk do oblasti pravého obočia, čím mu spôsobil tržnozhmoždenú ranu pravej čelovospánkovej oblasti o veľkosti 3,5 cm, s dobou liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 10 – 12 dní. Za uvedený skutok bol žalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený a určená bola skúšobná doba vo výmere 1 rok a 2 mesiace. Súčasne bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému – žalobcovi škodu vo výške 242,20 eura a poškodený bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
12. Žalovaný dňa 7. 11. 2024 zaslal, prostredníctvom poštového poukazu, na adresu žalobcu sumu 242,20 eura. 13. E. I. K., chirurg, v lekárskej správe, predloženej žalobcom, uviedol, že žalobca bol ošetrený prvýkrát po úraze spôsobenou druhou osobou 8. 11. 2023 s diagnózou pohmoždenie hlavy, pohmoždenie a oderky ľavého lakťa, odlomenie špice olecr. ľavej lakťovej kosti a pohmoždenie driek. oblasti s trvalými následkami spočívajúcimi v obmedzení hybnosti L chrbtice a vyhodnotením stavu ako trvalého. 14. Žalobca dňa 10. 11. 2023 do zápisnice o výsluchu, spísanej Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši, uviedol, že dňa 27. 11. 2023 podal trestné oznámenie na žalovaného, ktoré by chcel doplniť, nakoľko sa mu zase vyhrážal zabitím. Dňa 28. 11. 2023 v čase o 13.00 hod., keď venčil pred bytovým domom svojich psov a keď išiel už domov aj so psami, tak žalovaný vychádzal z bytového domu a keď ho zbadal, tak sa mu vyhrážal zabitím, na čo mu on nepovedal nič a žalovaný mu začal vulgárne nadávať. Povedal mu, že zavolá policajtov, na čo mu povedal, aby volal koľko chce. Potom volal policajtov a čakal ich vonku pred bytovkou. Keď prišli policajti, tak žalovaný sadol rýchlo do auta a odišiel preč. Policajti povedali, aby prišiel doplniť trestné oznámenie. Keď sa mu žalovaný vyhrážal, nezaháňal sa naňho rukami. To, že ho zabije, mu povedal len jedenkrát. Žalovaného sa bojí, že by mu mohol ublížiť, pretože v minulosti ho už fyzicky napadol a jeho vyhrážka vzbudila dôvodnú obavu o jeho život a zdravie ako aj o jeho manželku. 15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/13/2023, mal súd preukázané, že znalec E. O. D. v znaleckom posudku číslo 63-2022 zo dňa 11. 10. 2022 konštatoval, že žalobca dňa 31. 7. 2022 utrpel tržnozhmoždenú ranu pravej čelovospánkovej oblasti veľkosti 3,5 cm, iné závažnejšie zdranenia neboli zistené. Poškodenie zdravia si vyžiadalo chirurgické ošetrenie a následnú kontrolu za účelom vybratia stehov. Sprievodným znakom zranenia boli aj bolesti v mieste rany na hlave. Zranenie by nemalo zanechať žiadne trvalé následky. Doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života u poškodeného bola 10 – 12 dní. Obmedzenie spočívalo v ošetrení rany, hojení ako i bolestivosti v mieste zranenia, potreby udržiavania rany v čistom prostredí a kontrole a vybratí stehov. Vytrpenú bolesť znalec ohodnotil na 10 bodov. Žalobca pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že žalovaný ho fyzicky napadol v priestoroch bytového domu dňa 31. 7. 2022 tak, že ho jedenkrát udrel päsťou jednej z rúk do oblasti pravého obočia, v dôsledku čoho mu spôsobil ranu nad pravým okom. Musel ísť na ošetrenie do nemocnice, ranu mu zašili, a potom bol z nej vyberať po 10 dňoch stehy. Mal bolesti hlavy, nemohol spávať. Po incidente volal policajtov, ktorí zavolali sanitku. Žalobca ako poškodený podal proti trestnému rozkazu vydanému v trestnom konaní odpor, v ktorom namietal výšku priznanej náhrady škody. Uznesením zo dňa 12. 9. 2023 súd odpor žalobcu proti trestnému rozkazu odmietol. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 27. 2. 2024, č. k. 1Tos/15/2024-112, sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí odporu zamietol. Žalobca ku sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu predložil potvrdenie, vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši dňa 22. 8. 2023, podľa ktorého žalobca podal oznámenie z dôvodu, že dňa 21. 8. 2023 sa nachádzal na prízemí v spoločnej chodbe bytového domu v mieste svojho trvalého bydliska, pričom k nemu pribehol jeho sused G. H., ktorý ho fyzicky napadol takým spôsobom, že mu dal raz facku a následne ho sotil o stenu. Pri skutku neboli prítomné žiadne osoby. Následne bol na lekárskom ošetrení, pretože ho po facke bolela hlava a chrbtica. Podľa potvrdenia všeobecnej lekárky E. B. H. zo dňa 24. 8. 2023, žalobca sa dostavil dňa 22. 8. 2023 na ošetrenie a uviedol, že k zraneniu došlo dňa 21. 8. 2023, keď bol napadnutý v D. E. M. N. F. XXX/X, pričom ako subjektívne ťažkosti popisoval bolesti v oblasti hlavy a lumbálnej oblasti. Objektívne neboli pri RTG vyšetrení zistené žiadne nálezy, hybnosť bola zachovaná. 16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená protiprávnym konaním žalovaného dňa 30. 7. 2022. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný dňa 30. 7. 2022 fyzicky napadol žalobcu, pričom mu spôsobil tržnozhmoždenú ranu pravej čelovospánkovej oblasti o veľkosti 3,5 cm. Taktiež nebolo sporné, že za uvedený skutok bol žalovaný právoplatne odsúdený trestným rozkazom, vydaným Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 31. 7. 2023, ktorým mu bola súčasne uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu za vytrpenú bolesť (bolestné) vo výške 242,20 eura (podľa ohodnotenia znaleckým posudkom za 10 bodov). Medzi stranami sporu bola sporná dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, z dôvodu žalovaným tvrdenej neexistencie zodpovednostného právneho vzťahu za uvedenú ujmu. 20. Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy skutkovo odôvodňoval tým, že po fyzickom napadnutí žalovaným nemôže spávať, bolí ho hlava, chrbtica, užíva lieky. Žalobca však nepreukázal existenciu zásahu žalovaného do jeho osobnostných práv, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ujmu na uvedených právach. Podľa ustálenej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv, objektívna spôsobilosť uvedeného zásahu vyvolať ujmu na právach chránených zákonným ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ohrozením osobnostných práv. Uvedené predpoklady pritom musia byť splnené kumulatívne. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, ale postačuje, ak je zásah objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/65/2013: „Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 O.z. je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami (pozri § 16 O.z.) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (pozri § 444 O.z.). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 O.z. je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadne optimálne, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 O.z.) je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). ... Z citovaných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. podľa dovolacieho súdu jednoznačnej vyplýva, že zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo zásad na hodnotenie bolesti (§ 9 zákona č. 437/2004 Z. z.), zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10 zákona č. 437/2004 Z. z.), ale ani zo sadzieb bodového ohodnotenia (príloha 1. zákona č. 437/2004 Z. z.) nie je možné vyvodiť, že by sa náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti.“ Z uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že je možné uplatniť si popri sebe tak nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vytrpenej bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia, t. j. ujmy vo fyzickej sfére v zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, t. j. ujmy v psychickej sfére. Každý z uvedených nárokov totiž slúži na vyváženie a zmiernenie následkov spôsobenej ujmy v inej sfére. Účelom náhrady nemajetkovej ujmy je zmiernenie následkov ujmy, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by v dôsledku protiprávneho konania žalovaného dňa 30. 7. 2022 došlo k ujme prejavujúcej sa v jeho psychickej sfére alebo v jeho postavení v spoločnosti. Žalobca ako ujmu v dôsledku konania žalovaného opisoval bolesti hlavy a chrbtice a problémy so spánkom. Uvedené prejavy však sú nepochybne ujmou prejavujúcou sa vo fyzickej sfére žalobcu, pričom pri ich reparácii sa postupuje podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, teda je možné ich odškodniť vo forme bolestného (nárok na náhradu ktorého už bol žalobcovi priznaný trestným rozkazom)
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca uplatnený nárok jednoznačne označil ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to aj po opakovanom poučení súdom o charaktere nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a skutočnostiach, ktoré je pre úspešnosť v spore potrebné preukázať. Žalobca však napriek tomu v konaní netvrdil a nepreukázal, že by v dôsledku protiprávneho konania žalovaného dňa 30. 7. 2022 došlo k ujme prejavujúcej sa v jeho psychickej sfére alebo v jeho postavení v spoločnosti. Pokiaľ aj žalobca uvádzal, že má strach chodiť vonku, lebo sa mu žalovaný a jeho známi mali vyhrážať, nejednalo sa o dôsledok protiprávneho konania žalovaného dňa 30. 7. 2022, od ktorého si žalobca svoj nárok odvodzoval. 21. Už len okrajom súd uvádza, že žalobca si ako prostriedok ochrany proti ním tvrdenému (v konaní nepreukázanému) zásahu do osobnostných práv uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ustálenej judikatúry, napr. podľa právnych záverov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/81/2011: „Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa navrhovateľ domáha v prejednávanej veci) môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b/ opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.“ Žalobca však v konaní nepreukázal vznik žiadnej ujmy na svojich osobnostných právach, a už vôbec nie ujmy značnej, t. j. ujmy, ktorá by v značnom rozsahu znížila jeho občiansku česť, dôstojnosť, resp. zasiahla do rodinného a súkromného života, a ktorej preukázanie je podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (materiálnej satisfakcie). Žalobca v konaní nielenže nepreukázal, ale ani žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nešpecifikoval, aký konkrétny dopad mal mať ním tvrdený zásah žalovaného dňa 30. 7. 2022 v jeho osobnostnej sfére, t. j. aká konkrétna ujma mu mala byť konaním žalovaného spôsobená a v čom spočíva jej závažnosť. 22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.