Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/20/2024 5624201284 16. 01. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5624201284.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Marciánom v spore žalobcu : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, D. proti žalovanému : Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia 43 - 9 Ružomberok - Supra, so sídlom Tatranská cesta 160/48, Ružomberok, IČO : 001781521584, o uloženie povinnosti poskytnúť údaje, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou z 24. 3. 2024, doručenou na tunajší súd 25. 3. 2024 (v spojení s jej doplnením z 2. 5. 2024, doručeným na tunajší súd 2. 5. 2024) sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť, aby mu poskytol identifikačné údaje o užívateľoch pozemku reg. „E“ parc. č. 3438/1, k.ú. E., ktorého je žalobca spoluvlastníkom v podiele 10/16, vrátane ich adries a nimi užívanej výmery tohto pozemku, ktorí sú členmi žalovaného, s poukazom na to, že žalovaný vedie matričnú knihu, kde sú tieto osoby zapísané, a tiež s poukazom na to, že žalobca už opakovane ústne, aj písomne žalovaného na poskytnutie týchto údajov vyzýval, avšak on mu ich neposkytol. Tento žalobný návrh ďalej odôvodnil tým, že užívatelia jeho pozemku sa dlhodobo (od roku 1994 až doteraz) bránia platiť mu nájom za užívanie jeho pozemku. Žalobca vlastne nevie kto užíva jeho parcelu, títo užívatelia s ním nemajú uzatvorenú žiadnu nájomnú ani inú zmluvu na toto užívanie. Vedenie žalovaného absolútne ignoruje snahu žalobcu dať veci do poriadku a ukončiť túto 30 ročnú záležitosť. 2. Dňa 3. 7. 2024 bolo na tunajší súd doručené (nedatované) podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že súčasný výbor žalovaného, a aj predošlé výbory nemali a nemajú informácie o pôvodných vlastníkov pozemkov, a nemali to dôvod ani zisťovať, nakoľko súčasnému výboru nie je známe žiadne písomné vyzvanie, o ktorom hovoril žalobca. Matričná kniha neobsahuje informácie o pôvodných vlastníkoch, ale len o užívateľoch jednotlivých pozemkov. Matričná kniha informuje výbor o členoch žalovaného od založenia až dodnes, a každoročne sa dopĺňa a aktualizuje, pričom obsahuje informácie, ktoré podliehajú zákonu o ochrane osobných údajov. Preto žalovaný nemá vedomosť o tom, ktorí členovia užívajú a užívali parcely žalobcu. Žalovaný ďalej argumentoval, že informácie o pôvodných vlastníkoch jednotlivých záhrad je možné nájsť na verejnom portále katastra okresu Ružomberok a užívatelia si ich môžu dohľadať v prípade, ak sa chcú dohodnúť s pôvodnými majiteľmi na odkupovaní. Žalovaný tiež poukázal na nezrovnalosť v žalobe, podľa ktorej má byť žalobca spoluvlastníkom v rozsahu 10/16, avšak v skutočnosti činí jeho podiel 9/18, resp. 5/9. Geometrický plán sa robil vždy pre celú záhradu jednotlivého užívateľa, nie len pre určité časti záhradkovej osady. Mnohé záhrady mali viacerých pôvodných vlastníkov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa vyjadril, že od roku 1994 do
dnešnej doby sa snaží o vyporiadanie uvedenej parcely registra „E“ parc. č. 3438/1, pričom podľa informácie z katastrálnej mapy na súčasnom katastrálnom pláne síce figuruje ako vlastník niekoľkých úsekov, ale osvedčenie o dedičstve je z roku 2009, a v tom čase aj užívateľov oslovil osobne prvýkrát. Výbor nedisponuje písomnou žiadosťou o danej informácii, a ak aj žalobca oslovil užívateľov, tak to nebolo oficiálne. V čase od roku 1994 do dnešného dňa boli užívatelia menení na skoro všetkých pozemkoch žalovaného. Žalovaný teda nemal informácie, či sťažovateľ oslovil aj predošlých užívateľov. Z výstupu zo zasadnutia výboru žalovaného a hostí - dotknutých osôb z 24. 6. 2024 vyplynulo, že dotknuté osoby nesúhlasia s poskytnutím svojich adries. Výbor musí dodržiavať zákon o ochrane osobných údajov, a preto požadovaného adresy žalobcovi neposkytne. Parcely, kde vystupuje žalobca ako pôvodný vlastník užívatelia dostali od Slovenského záhradkárskeho zväzu v roku 1952, a po presunutí pozemkov na súčasné miesto z dôvodu rozširovania závodu Supra v roku 1982 boli vo veľmi zlom stave, išlo o močiare a mestské smetisko, a do súčasného stavu ich premenili práve užívatelia a majú za to, že si zaslúžia pochvalu, a nie osočovanie a vyhrážanie sa žalobcu. Pôvodní vlastníci dané pozemky pravdepodobne nikdy nevyužívali. Jednotliví užívatelia, aj v spolupráci s výbormi žalovaného sa neustále niekoľko rokov snažili o vysporiadanie pozemkov. Jedna tretina záhradkárskej osady bola vysporiadaná v 90. rokoch, ostatné 2/3 nie. Do roku 2023 zákon nepovoľoval odkupovanie pozemkov, ktoré mali viacerých pôvodných vlastníkov. Individuálne túto povinnosť mal pozemkový úrad, ktorý napriek ich snahám odmietal realizovať odkupovanie. Členovia výboru sa zúčastnili viacerých jednaní na pozemkovom úrade a dnes sa snažia osloviť pôvodných vlastníkov a dohodnúť sa s nimi na odkupovaní, pričom posledný bol aj žalobca. Z vyjadrenia jedného z užívateľov vyplýva, že na katastrálnej mape figuruje ako jeden z troch vlastníkov daného pásu, a teda nie je podľa žalovaného možné určiť, ktorú časť daného úseku žalobca vlastní. 3. V replike z 15. 8. 2024, doručenej na tunajší súd 16. 8. 2024 žalobca namietol, že nerozumie, prečo sa užívatelia odvolávajú na pôvodných vlastníkov, ktorí sú zomrelí a vyporiadať si to podľa neho musia dedičia alebo noví užívatelia. Žalobca má svoju parcelu riadne prededenú a nezaujímajú ho ostatní užívatelia. Nesúhlasí s tým, že údaje o užívateľoch podliehajú ochrane osobných údajov. Ide o porušenie ústavy SR, podľa ktorej má každý občan právo na zisk zo svojho majetku. Je podľa neho nepredstaviteľné, že si ktokoľvek príde a užíva pozemok v záhradkárskej osade. Následne žalobca uviedol, že je vlastníkom parcely reg. „E“ parc. č. 3438/1, k.ú. E. v podiele 10/18. Žalobca nesúhlasil s tým, že si má podľa užívateľov geometrický plán vyhotoviť vlastník pozemku, lebo podľa § 18 ods. 5, 6, 7 zákona č. 64/1997 Z.z. platí, že náklady na obstaranie geometrického plánu podľa § 8 ods. 1 zákona hradia užívatelia, a to je podstata jeho žaloby, aby si mohol uplatniť zákonný nárok na nájom jeho parcely. Žalobca tiež nesúhlasil s tým, že mal užívateľov osloviť iba neoficiálne, pretože o to žiadal osobne päťkrát, a bolo mu fyzicky bránené vo vstupe do záhradkárskej osady s tým, že tam nemá čo robiť. Poukázal na to, že jeho žiadosť o doplnenie adries domnelých užívateľov, aj s výmerami osobne podpísala a prevzala štatutárka žalovaného - F. B. B. dňa 4. 1. 2019. Podľa žalobcu za to, že bezplatne užívajú jeho parcelu užívatelia si majú zaslúžiť pochvalu je diskutabilné, ale na druhej strane od roku 1952, čo je 70 rokov, neplatili ani halier, tak sa mu tiež môžu poďakovať za bezplatné užívanie pozemku. Žalobca potvrdil, že je pravda, že sa snažili vysporiadať zvyšné pozemky, ale je na vedení osady, že to nedotiahli do konca. Nie je pravda, že bol oslovený na kúpu jednotlivých častí, ale tu treba podľa neho osloviť všetkých užívateľov osady, pretože sa musia vysporiadať aj prístupové cesty. Žalobca nesúhlasil, že sa snaží osloviť aj pôvodných vlastníkov, lebo tí už nežijú, zostali iba ich dedičia, a tí sú známi. To, že výbor žalovaného a užívatelia nesúhlasia so zverejnením ich adries je porušením ústavy SR, pretože každý vlastník má právo na zisk zo svojho majetku. 4. V (nedatovanej) duplike doručenej na tunajší súd 25. 10. 2024 žalovaný uviedol, že výbor žalovaného neporušuje zákon o ochrane osobných údajov. V roku 2018 mu okresný výbor SZZ doručil listinu s názvom - Súhlas so spracovaním osobných údajov, ktorú dávali vyplniť viacerým členom žalovaného. Nakoľko v odpovedi na uznesenie č. 21C/20/2024-12 dotknuté osoby nesúhlasili s poskytnutím požadovaných údajov žalobcovi, výbor údaje poskytnúť nemôže. Ústava SR neobsahuje klauzulu o ochrane osobných údajov, ani o práve občana na zisk, to je súčasťou iných zákonov. Pozemky prvým užívateľom pridelil Slovenský zväz záhradkárov v čase socializmu, išlo teda o štátnu pôdu. Medzi štátom a SZZ bola uzatvorená zmluva o dočasnom užívaní, následne sa menili užívatelia podľa stanovených pravidiel. Viacerí zomreli alebo svoje užívateľské právo previedli na iné osoby v súlade so zákonom a osadovým poriadkom. Na verejnom portále katastra okresu Ružomberok je uvedený podiel žalobcu na pozemku registra „E“ parc. č. 3438/1 vo výške 9/18, resp. 5/9, čo je nesúlad v údajoch. Pokiaľ ide o zákon č. 64/1997, ktorý spomína žalobca, tak to je zákon o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových
osadách a o vyporiadaní vlastníctva k nim, pričom spomínaný § 18 ods. 5, 6 a 7 hovoria o vysporiadaní pozemkoch v správe príslušného pozemkového úradu, teda ide o zákon, pri ktorom sa odkupujú ponuky cez pozemkový úrad, a ide o starý zákon. Dnes pre odkupovanie platí zákon, ktorý využíva trhový mechanizmus, ak je možné tvoriť cenu dohodou, tak aj geometrický plán sa tvorí podľa dohôd. Užívatelia pozemkov sú ochotní si dať zhotoviť príslušný geometrický plán pozemku, ktorý užívajú, pri možnosti odkúpenia tohto pozemku a týmto žalovaný vyslovil žiadosť, aby súd určil cenu za m2 k pozemku podľa kategórie pozemku, teda registra „E“. Užívatelia v prípade, že pozemky nebudú odpredané sa tiež nebránia možnosti platby nájmu v zákone určených lehotách a cenách ako dostáva žalobca platby z nájmu od PD Ludrová, kde ide o ten istý pozemok, aj keď vychádzali z iných podmienok. Žiadosť, ktorá nemá ani právnu ani formálnu stránku žiadosti, a ku ktorej sa žalobca vyjadroval si v roku 2019 prevzala a podpísala predsedníčka žalovaného. Následne žalovaný konal v rámci výboru a 15. 7. 2019 umožnil návštevu žalobcu za účasti pracovníčky stavebného úradu mesta Ružomberok, pre nepriazeň počasia sa v rámci žalovaného dohodlo nové stretnutie, a to 5. 3. 2019, ktoré sa aj uskutočnilo. Týmto žalovaný považoval oznámenie z roku 2019 za ukončené. Tvrdenie, že žalobcovi fyzicky bránili pri vstupe do žalovaného sa tiež nezakladá na pravde a žalobca si odporuje, a položil si otázku, ako mu mohla predsedníčka žalovaného poskytnúť akýkoľvek plán, ak to nebolo u žalovaného, lebo tam sú dokumenty uložené, a aj pri stretnutí so zamestnancom Mestského úradu Ružomberok bol prítomný žalobca v rámci žalovaného. Ďalej žalovaný poukázal na to, že si nevie predstaviť, ako by sa dalo smetisko alebo močiar využívať. Kolektivizáciou v roku 1952 došlo k znárodneniu pozemkov a vytvorila sa štátna pôda. Pôda teda nemohla patriť žalobcovi. Za štátnu pôdu sa neplatil nájom, preto tvrdenie, že pôda bola jeho, je zavádzajúce. Prvá záhradkárska osada bola skoro 20 rokov na území dnešnej firmy Mondi SCP, teda na úplne inom pozemku a nemala s pozemkom žalobcu nič spoločného. Následne im bol pridelený štátny pozemok, ktorý momentálne užívajú. Pôda až do rozhodnutia súdu, kde bol uplatnený reštitučný zákon patrila štátu, teda nie žalobcovi. Je pravda, že zákon č. 229/1991 pojednával o vrátení pozemkov, ale v § 11 ods. 1 sa uvádza, že pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada. A v odseku 2 sa uvádza, že v prípade ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite ako boli jej pôvodné pozemky. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Z uvedeného vyplýva, že platí daný zákon a nie je možné vrátiť pozemok, ktorý bol pridelený záhradkárskej osade. Pokiaľ žalovaný vie, týmto majiteľom bol poskytnutý náhradný pozemok, a ako sa vyjadril aj samotný žalobca, bol medzi nimi a pozemok neprijal, teda za danej situácie musí čakať na iniciatívu užívateľov. Členovia žalovaného vyvíjajú aktivity na odkúpenie užívaných pozemkov. Ako príklad uviedol žalovaný pána G., ktorý už finalizuje odkúpenie istej časti pozemku s majiteľmi, s ktorými sa dá dohodnúť. V minulosti však zákon odkúpenie neumožňoval z dôvodu drobenia parciel. Dnes to možné je, a tak sa aktivity opäť v tomto smere začali. Odkúpenie ciest je problematické z dôvodu, že môžu nastať problémy s ohradením cesty. Zásadne by ostatní členovia žalovaného nemali prístup na svoje cesty. V záhradkovej osade nie sú zatiaľ z daného dôvodu odkúpené žiadne cesty. Žalovaný ústavu ani zákon dnes neporušuje, a tiež si overovali tvrdenia žalobcu, že má splnomocnenie od ostatných spoluvlastníkov, a to od pána A. C. a pána H. H., a obidvaja pri osobnom kontakte vyhlásili, že žiadne písomné splnomocnenie žalobcovi neposkytli. 5. Na pojednávanie 16. 1. 2025 sa z predvolaných osôb dostavil len žalobca, pričom žalovaný sa napriek predvolaniu (ktoré mu bolo doručené na základe fikcie doručenia) nedostavil. 6. Žalobca na tomto pojednávaní poukázal na obsah svojich písomných podaní, a na doplňujúcu otázku súdu uviedol, že uvedenú žalobu o uložení povinnosti poskytnúť identifikačné údaje členov žalovaného, ktorí sú užívateľmi pozemku, ku ktorému má žalobca spoluvlastnícky podiel, pristúpil žalobca kvôli tomu, aby získal identifikačné údaje osôb, ktoré následne mieni žalovať v rámci pripravovanej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia súvisiaceho s užívaním tohto pozemku. Následne žalobca tiež uviedol, že sa odvoláva na § 123 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa píše, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet vlastníctva držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje, a následne sa odvolal na bližšie nešpecifikovaný čl. 20, ktorý podľa neho hovorí to isté. 7. Súd mal za nesporné (pre účinné nepopretie protistranou podľa § 151 CSP) nasledovné skutkové tvrdenia strán sporu.
8. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra „E“ parc. č. 3438/1, k.ú. E. (výška podielu už bola sporná.) Členovia žalovaného sú faktickými užívateľmi uvedeného pozemku ako záhradkári. Žalobca minimálne raz (v roku 2019) oslovil písomne predsedníčku žalovaného so žiadosťou o vysporiadanie predmetného pozemku. 9. Vo zvyšnom rozsahu neboli skutkové okolnosti uvádzané stranami sporu pre účely rozhodnutia tejto veci relevantné, a preto vo vzťahu k nim nebolo potrebné vykonávať dokazovanie (napriek ich spornosti.) 10. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 11. Súd nie je povinný (ani oprávnený) žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Ak by tak urobil mohol by porušiť zásadu rovnosti strán sporu a zásadu kontradiktórnosti, súd nesmie žalobcovi poskytnúť informácie na identifikáciu subjektu na strane žalovaného, v opačnom prípade by išlo o preferenčné zaobchádzanie a o bezdôvodného zvýhodňovanie jednej strany sporu (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 8 Cdo 68/2017 z 28. 2. 2019, na ktoré sa opakovane odkazuje aj v neskoršej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 9 Cdo 227/2020 z 29. 3. 2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 9 Cdo 83/2020 z 29. 3. 2022, či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 2 Cdo 254/2020.) 12. Žalobca vyhlásil, že predmetnú žalobu o poskytnutie identifikačných údajov členov žalovaného podal z dôvodu, aby vedel, koho má žalovať v následnej pripravovanej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá by smeroval voči týmto osobám ako neoprávneným užívateľom pozemku, ktorého je žalobca podielovým spoluvlastníkom. Hoci žalobca nespojil túto žiadosť o poskytnutie identifikačných údajov so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia (ako tomu bolo vo vyššie uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu), ale podal ju ako osobitnú žalobu, tak v konečnom dôsledku žiadal o poskytnutie identifikačných údajov žalovaných, hoci budúcich, a preto tieto závery je nutné vzťahovať aj na takýto prípad. Takáto „žaloba“ o poskytnutie identifikačných údajov budúcich žalovaných je obchádzaním vyššie formulovaného zákazu vyplývajúceho z rozhodnutí najvyššieho súdu. Navyše, súd nemohol vyhovieť tejto „žalobe“ aj preto, že neexistuje žiaden právny predpis, na základe ktorého by súd mohol nariadiť žalovanému, aby poskytol žalobcovi údaje, ktorých poskytnutia sa v tejto žalobe domáhal. 13. Súd pritom (vo všeobecnosti) nespochybňuje, že vlastník pozemku má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od neoprávnených faktických užívateľov jeho pozemku, avšak to nebolo meritom rozhodovania v tejto veci, a preto ani argumenty žalobcu, ktoré smerovali k poukazu na jeho práva ako vlastníka pozemku neboli v tomto konaní relevantné. 14. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v tomto spore bol žalovaný, a preto mu (keďže dvakrát doručil na súd písomné vyjadrenia vo veci samej) priznal podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.