Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Csp/43/2024 5624202293 30. 04. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5624202293.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, zastúpého spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., IČO : 53255739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov proti žalovanej : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 984,47 eur (dlžná istina úveru vo výške 978,13 eur a dlžné poplatky vo výške 6,34 eur) s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 682,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 742,95 eur od 12. 5. 2023 do 17. 5. 2023, úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 682,95 eur od 18. 5. 2023 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 81,52 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a . III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 38,74 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na tunajší súd 3. 6. 2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 029,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 038,13 eur od 27. 4. 2023 do 17. 5. 2023 a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 978,13 eur od 18. 5. 2023 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 1. 3. 2024 medzi postupcom - spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísanej v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713 (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil tento postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému uplatnenú v tomto konaní. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením aspoň časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným 23. 4. 2022 zmluvu č. 42792653511100, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky s tým, že podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov a podmienky pri neplnení zmluvných povinností ako aj ďalšie náležitosti sú upravené v tejto zmluve. Nárok uplatňovaný touto žalobou predstavuje revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nejde teda o klasický splátkový úver, ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti žiadať o čerpanie banku. Ak čerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú
sumu splatí jednorazovo, tak hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Žalobca vyslovil názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a z. č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaná porušila svoje povinnosti podľa tejto zmluvy, a preto postupca k 26. 4. 2023 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu 1.089,94 eur, ktorá suma pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.038,13 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 45,47 eur, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 6,34 eur, z neuhradených poplatkov vo výške 0 eur a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 0 eur. Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vykonala do dňa spísania žaloby úhrady – platbu vo výške 60 eur zo 17. 5. 2023. Žalobca započítal úhradu žalovanej vykonanú po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na istinu úveru, žalovaná suma, tak predstavuje 1.029,94 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 978,13 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 45,47 eur a z neuhradeného poistenia splátok vo výške 6,34 eur. Žalobca si na základe vykonaných úhrad od žalovanej vyčíslil úrok z omeškania po zosplatnení nasledovne - 8,5 % ročne zo sumy 1.038,13 eur od 27. 4. 2023 do 17. 5. 2023 a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 978,13 eur od 18. 5. 2023 do zaplatenia. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní výslovne neuplatnil. Ohľadne uplatnených zmluvných úrokov vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti sporu s ochranou slabšej strany žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. 7. 2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo 7. 8. 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia, podľa ktorej v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora zo 7. 8. 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve a odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 27. 4. 2023, ako dňa nasledujúcom po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. V rámci uplatneného nároku na náhradu trov konania si žalobca vyčíslil aj náklady spojené s predžalobnou výzvou, a to podľa § 13a ods. 1 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výške 73,69 eur vrátane DPH a režijný paušál k tomuto úkonu právnej služby vo výške 16,48 eur, vrátane DPH za rok 2024. Na osobitnej listine (č. l. 42 spisu) žalobca doplnil skutkové tvrdenia zo žaloby, keď tam uviedol, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 1 029,94 eur. Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 167,95 eur. Žalovaná uhradila do dňa zosplatnenia sumu v celkovej výške 425 eur a z tejto sumy úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 129,82 eur, na zmluvný úrok suma 215,15 eur, na poplatky suma 35,03 eur a na pokuty suma 45 eur a po zosplatnení uhradila žalovaná sumu v celkovej výške 60 eur. Postúpená istina pritom predstavuje rozdiel medzi vyčerpaným úverovým rámcom a úhradami žalovanej započítanými na istinu a jej úhradou po zosplatnení. Výška postúpených poplatkov predstavuje rozdiel medzi vyúčtovanými poplatkami a úhradami žalovanej započítanými na poplatky, teda medzi sumou 41,37 eur a sumou 35,03 eur (6,34 eur). Postúpený zmluvný úrok (vo výške 45,47 eur) predstavuje rozdiel medzi vyúčtovanými zmluvnými úrokmi vo výške 260,62 eur) a úhradami žalovanej započítanými na zmluvný úrok vo výške 215,15 eur. Vzhľadom na to, že výška úhrady žalovanej započítaná na pokuty predstavovala sumu 45 eur a v zmluve sa dohodli strany sporu, že v prípade omeškania je klient povinný platiť úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ (pokuty) vo výške 45 eur predstavovala tak výška postúpených pokút 0 eur, pretože rozdiel medzi vyúčtovanými pokutami a úhradami žalovanej započítanými na pokuty bol 0 eur. 2. Žalovaná sa k žalobe napriek písomnej výzve súdu písomne nijako nevyjadrila. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko vzhľadom na nevyjadrenie sa žalovanej bolo možné povedať, že skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné, tunajší súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na
prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 24. 4. 2025 súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu, pričom rozsudok bol vyhlásený 30. 4. 2025 (o 9.45 hod.) 3. K zisteniu relevantného skutkového stavu súd dospel na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania. 4. Súd mal za nesporné (pre účinné nepopretie žalovanou podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, a v tejto časti aj v súlade s únijným právom) nasledovné relevantné skutkové tvrdenia žalobcu. 5. Nebolo sporné, že postupca - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, poskytol žalovanej úver vo výške 1 167,95 eur. Žalovaná pritom celkovo na všetky záväzky zo zmluvy pred zosplatnením zaplatila sumu 425 eur a po zosplatnení (17. 5. 2023) sumu 60 eur. Zo sumy 425 eur (ako sumy úhrad žalovanej do zosplatnenia) bola postupcom na istinu úveru započítaná suma 129,82 eur, na zmluvné úroky suma 215,15 eur, na poplatky suma 35,03 eur a na „pokuta“ suma 45 eur. Ďalej nebolo tiež sporné, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. 6. Vnútroštátna (slovenská) úprava týkajúca sa nespornosti protistranou (a to aj spotrebiteľom) nepopretých skutkových tvrdení vyplývajúca z § 151 CSP v spojení s § 300 CSP (t. j. aj pre účely spotrebiteľskej veci) je totiž vo vzťahu k zisťovaniu skutkových okolností mimo rámec týkajúcich sa obsahu spotrebiteľskej zmluvy (nekalých zmluvných podmienok) a mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, za v súlade s únijným právom, resp. únijné právo nebráni aplikácii ustanovení § 151 CSP v spojení s § 300 CSP vo vzťahu k takto vymedzeným skutkovým okolnostiam, keďže to nijako osobitne únijné právo neupravuje. 7. Vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní obsiahnutých v spotrebiteľských zmluvách, platí, že spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP v spojení s § 300 CSP a bremeno popretia tvrdení protistrany podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, avšak to platí len vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré sa týkajú nekalých (neprijateľných) podmienok spotrebiteľských zmluvách, teda k obsahu spotrebiteľskej zmluvy, a tiež ku skutkovým okolnostiam, ktoré sa týkajú podmienok resp. okolností, za ktorých bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená (vrátane napr. skúmanie či dodávateľ skúmal bonitu klienta a podobne.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam (mimo definovaný rámec), ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom práve, únijné právo bremeno tvrdenia spotrebiteľa a bremeno popretia tvrdení protistrany spotrebiteľom nijako osobitne neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle slovenského vnútroštátneho práva bremeno tvrdenia (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) a bremeno popretia tvrdení protistrany (§ 151 CSP v spojení s § 300 CSP) spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ustanovenie § 295 CSP (o ex offo povinnosti súdu zaobstarávať a vykonávať dokazovanie v prospech spotrebiteľa) tu pritom neobstojí, pretože jednak toto ustanovenie § 295 CSP je treba vykladať v súlade s únijným právom, a to práve tak, že súd môže v spotrebiteľskom spore ex offo vykonávať dokazovanie len ohľadne obsahu spotrebiteľskej zmluvy resp. okolností a podmienok, za ktoré bola uzatvorená, a jednak preto, že toto ustanovenie § 295 CSP sa týka výlučne dokazovania, pričom dokazovanie podľa procesných pravidiel prichádza na rad až potom ako nemožno skonštatovať nespornosť určitých skutkových tvrdení - aj napríklad pre nepopretie protistranou (viď aj komentár k CSP C.H.BECK 2016, Števček a kolektív, str. 1030-1031, ale tiež aj napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018 sp. zn. 17Co/364/2017.) 8. Súd preto vykonal dokazovanie len v súvislosti so skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa obsahu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, resp. k okolnostiam a podmienkam jej uzatvorenia (vo vzťahu ku ktorým okolnostiam vzhľadom na vyššie uvedený výklad nebolo možné uvažovať o následku nespornosti skutkových tvrdení žalobcu pre nepopretie žalovanou), a tiež súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k tým skutkovým okolnostiam, ktoré nemohli byť predmetom vnímania resp. konania žalovanej, a teda neprichádzal do úvahy následok nespornosti pre účinné nepopretie v zmysle § 151 ods. 2 CSP
v spojení s § 300 CSP, hoci išlo o skutkové okolnosti mimo rámec obsahu spotrebiteľskej zmluvy resp. skutkové okolnosti, ktoré sa netýkali podmienok a okolností uzatvorenia, a konkrétne išlo o skutkové okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom a žalobcom ako postupníkom, o ktorej žalovaná objektívne nemohla mať vedomosť (žalobca netvrdil nič o oznámení postúpenia pohľadávky zo strany postupcu žalovanej.) 9. Na základe takto vykonaného dokazovania tak súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 10. Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb (č. l. 31 a nasl. spisu) uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - postupcom (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) ako bankou a žalovanou ako dlžníčkou z 23. 4. 2022 vyplynulo, že obsahom tejto zmluvy bol záväzok banky (postupcu) poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca za podmienok dohodnutých v tejto zmluve s tým, že prvé čerpanie revolvingového úveru je viazané na nákup tovaru alebo služby (označený v zmluve ako združený nákup kuchynského vybavenia) s tým, že klient (žalovaná) sa zaviazala poskytnutý revolvingový úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a splniť si aj ďalšie povinnosti podľa zmluvy, pričom výška úverového rámca bola dojednaná v sume 5 000 eur, a aktuálna výška úverového rámca vo výške 1 200 eur, cena tovaru alebo služby vo výške 647,95 eur, pričom priama platba predajcovi predstavovala 0 eur a výška prvého čerpania revolvingového úveru vo výške 647,95 eur. Výška mesačne splátky predstavovala minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a splatnosť prvej mesačnej splátky bola určená k 10. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná ako fixná v sadzbe 27 % ročne. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 30,60 %, odplata vo výške 27 %, poplatok za kreditnú kartu predstavoval 0 eur, splatnosť mesačnej splátky bola určená k 10. dňu v mesiaci, ako zvolený balík poistenia bol dojednaný tzv. komplexný balík poistenia, poplatok za poistenie 5,29 %, pričom ako spôsob prvého čerpania revolvingového úveru bol uvedený bezhotovostný jednorazový spôsob. Celková čiastka k zaplateniu bola určená vo výške 1 375,50 eur. 11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov z 1. 3. 2024 uzatvorenej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA konajúcej v SR prostredníctvom spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim (aj v spojení s špecifikujúcou prílohou z č. l. 30 spisu) súd zistil, že spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako postupca postúpila v tomto konaní uplatnenú pohľadávku voči žalovanej na žalobcu ako postupníka. 12. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42792653511100 - predžalobná výzva z 27. 4. 2023 (č. l. 24 spisu) súd zistil, že postupca písomne vyhotovil pre žalovanú oznámenie, kde uviedol, že jej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.089,94 eur a vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácala riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, tak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy ku 26. 4. 2023, kedy teda sa stal jej záväzok splatný v celom rozsahu, a súčasne vyzval žalovanú, aby uhradila svoj dlh v sume 1.089,94 eur pozostávajúci z úverovej istiny vo výške 1.038,13 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 51,81 eur na účet postupcu s upozornením, že od 27. 4. 2023 jej bude účtovať aj úrok z omeškania podľa platných právnych predpisov. 13. Z priloženej fotokópie doručenky (na č. l. 34 zadná strana spisu a č. l. 35 predná strana spisu) vyplynulo, že túto zásielku prevzala žalovaná 10. 5. 2023. 14. Z listiny - pokus o zmier z 6. 5. 2024 vyplynulo, že zástupca žalobcu vyhotovil listinu adresovanú žalovanej, v ktorej ju vyzval okrem iného aj na úhradu dlžnej istiny úveru v sume 978,13 eur. 15. Z podacieho hárku (na č. l. 44) vyplynulo, že táto zásielka bola podaná na Slovenskej pošte, a. s. 7. 5. 2024 ako doporučený list pre žalovanú. 16. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 17. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 23. 4. 2022, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 18. Podľa § 1 ods. 2, prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 19. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 20. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 23. 4. 2022, ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 22. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 23. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 24. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 23. 4. 2022, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 23. 4. 2022 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. 28. Táto zmluva je však neurčitá v jej základnej obsahovej náležitosti, ktorou je výška (schváleného) úverového rámca, keď v zmluve sa uvádza suma 5.000 eur ako tzv. úverový rámec, ale súčasne aj suma 1.200 eur ako tzv. aktuálna výška úverového rámca. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť ani výkladom, a teda nie je možné ustáliť aký (schválený) úverový rámec si účastníci zmluvy vlastne v tejto zmluve dohodli. Vzhľadom na uvedené (keďže dojednanie o výške schváleného úverového rámca predstavuje podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, čím je toto dojednanie neoddeliteľné od zvyšného obsahu zmluvy o úvere) možno celú zmluvu podľa § 37 ods. 1 OZ považovať za (absolútne) neplatnú pre jej neurčitosť (viď aj rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. : 11C/171/2014 z 28. 1. 2015, ktorého závery potvrdil a jeho odôvodnenie si v plnom rozsahu osvojil aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. : 6Co/121/2015 z 27. 10. 2016.) 29. Na absolútnu neplatnosť zmluvy musí pritom súd prihliadať ex offo (aj bez návrhu strán), a to obzvlášť v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, kedy súd môže aj podľa procesných predpisov (§ 295 Civilného sporového poriadku) vykonávať dôkazy ex offo. 30. V tejto zmluve však tiež chýba konkrétna výška mesačnej splátky. Formulácia v zmluve, že je to : „min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlene na najbližší vyšší násobok 300 eur“ je nezrozumiteľná a neurčitá, čo obdobne spôsobuje (ako neurčitosť v základnej obsahovej náležitosti zmluvy, ktorá je neoddeliteľná od ostatného obsahu zmluvy) podľa § 37 ods. 1 OZ (absolútnu) neplatnosť takejto zmluvy ako celku. V tejto súvislosti tunajší súd takisto odkazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. : 11C/171/2014 z 28. 1. 2015, ktorého závery potvrdil a jeho odôvodnenie si v plnom rozsahu osvojil aj Krajského súd v Prešove v rozsudku sp. zn. : 6Co/121/2015 z 27. 10. 2016. 31. Z právneho záveru o (absolútnej) neplatnosti zmluvy ako celku vyplýva, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi právnym titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ len sumu, ktorú od žalobcu na základe tejto neplatnej zmluvy dostala, t. j. sumu 682,95 eur (poskytnutá istina úveru vo výške 1.167,95 eur po odpočítaní doteraz na základe tejto zmluvy žalovanou uhradených súm vo výške 425 eur a 60 eur.) V tejto súvislosti súd takisto odkazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešov sp. zn. 6Co/121/2015 z 27. 10. 2016. Na základe absolútne (od počiatku) neplatnej úverovej zmluvy totiž žalobcovi, a predtým postupcovi nikdy nemohol vzniknúť nárok na dojednané úroky, poplatky a podobne. V prejednávanej veci neprichádzala do úvahy taká formulácia žalobného petitu, ktorá by zohľadňovala synalagmatický záväzok žalobcu, pretože žalobca, resp. predtým postupca na základe tejto zmluvy (vzhľadom na započítanie úhrad žalovanej do sumy poskytnutého úveru) od žalovanej nič nedostal. 32. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že zmluva z 23. 4. 2022 je absolútne neplatná, teda neplatná od počiatku (od jej uzatvorenia), nikdy ani nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (dlžnej sumy) z tejto zmluvy. K bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovanej už momentom poskytnutia jej jednotlivých súm úverových prostriedkov, teda čerpaním týchto prostriedkov zo strany žalovanej. V prípade bezdôvodného obohatenia je splatnosť daná ustanovením § 563 OZ, teda odvíja sa od momentu doručenia výzvy oprávnenej osoby povinnej osobe na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za takúto výzvu (z hľadiska obsahu) možno považovať aj výzvu žalobcu obsiahnutú v rámci oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v tejto veci (hoci samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je inak ako úkon podľa § 565 OZ neplatné), pretože v tomto oznámení bola žalovaná vyzvaná (hoci z nesprávneho právneho titulu, teda nie z titulu bezdôvodného obohatenia) na úhradu (aj) sumy dlžnej z tejto zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia (vo výške 682,95 eur.) Vzhľadom na to, že toto oznámenie bolo preukázateľne doručené žalovanej 10. 5. 2023, bolo tak možné podľa § 563 OZ priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania najskôr od 12. 5. 2023 ako druhého dňa po dátume prevzatia tohto oznámenia, až do zaplatenia, a preto súd až od 12. 5. 2023 podľa § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na úroky z omeškania zo (súdom priznanej) sumy 682,95 eur (z titulu bezdôvodného obohatenia), a teda pre skôr uplatnené obdobie musel súd žalobu aj v tejto časti uplatneného nároku na úroky z omeškania zamietnuť. Rovnako tak musel súd zamietnuť žalobu aj pre uplatnený nárok na úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej priznanú sumu 682,95 eur. A pokiaľ ide o uplatnenú sadzbu úrokov z omeškania (vo výške 8,50 % ročne), tak keďže táto uplatnená sadzba nebola vyššia než úroková sadzba úrokov z omeškania, na ktorú by mal žalobca nárok v zmysle § 517 ods. 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia (v zmysle ktorej by mal nárok na úrokovú sadzbu 9 % ročne ako sadzba o 5 percentuálnych bodov vyššia ako bola základná sadzba ECB v čase začatia omeškania, t. j. 12. 5. 2023 - základná úroková sadzba ECB 4 %), tak súd viazaný rozsahom tohto žalobného návrhu podľa § 216 ods. 2 CSP mohol priznať nárok na úroky z omeškania len v tejto uplatnenej sadzbe vo výške 8,50 % ročne. Súd pritom osobitne zohľadnil, že platba 60 eur bola vykonaná 17. 5. 2023. 33. Súd v rámci rozhodovania vo veci samej priznal žalobcovi voči žalovanej aj žalobcom uplatnený (hoci z jeho strany nesprávne právne kvalifikovaný v rámci nároku na náhradu trov konania) nárok na náhradu výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorý spočíval vo vynaložených trovách právneho zastúpenia (advokátom) podľa vyhlášky MS SR č. 655/2024 Z.z. v znení neskorších predpisov spojených s predžalobnou výzvou - pokusom o zmier z 6. 5. 2024, ktorú žalobca adresoval žalovanej, pretože tu (správne) išlo o nárok (vo veci samej) na náhradu nákladov spojených s uplatnením práva podľa § 121 ods. 3 OZ, teda o druh príslušenstva pohľadávky (viď v tomto smere aj uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 11. 2021 sp. zn. : III. ÚS 642/2021, ods. 17), keďže podľa § 251 CSP sú za trovy konania považované všetky výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, avšak keďže v prípade výdavkov spojených s predžalobnou výzvou nejde o výdavky, ktoré by vznikli počas konania, a tiež poukazujúc na to, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, kde je upravená odmena advokáta za úkon právnej služby predžalobná výzva je len pod zákonným predpisom, ktorý nie je vykonávacím predpisom (k zákonnému ustanoveniu) § 251 CSP, a teda nemôže zmeniť jeho znenie (v zmysle rozširovať alebo zužovať v ňom uvedenú zákonnú definíciu trov konania), a v ktorom zákonnom ustanovení je vyjadrené, že úspešnej strane sporu možno priznať nárok na náhradu len tých trov konania, ktoré vznikli v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia, a tiež s dodatkom, že ustanovenia tejto vyhlášky neupravujú obsah procesných právnych vzťahov medzi sporovými stranami v civilnom konaní, ale obsah hmotnoprávnych
vzťahov medzi klientom a advokátom, keďže táto vyhláška vykonáva ustanovenia zákonných predpisov o advokácii, a nie CSP.) 34. Súd totiž nebol viazaný právnou kvalifikáciou žalobcom uplatneného nároku vo výške 90,17 eur (odmena vo výške 73,69 eur aj s DPH + režijný paušál vo výške 16,48 eur, aj s DPH), keďže žalobca ani nebol povinný v žalobe uvádzať právnu kvalifikáciu tohto v žalobe taktiež uplatneného čiastkového nároku, nakoľko platí zásada (fikcia) „iura novit curia“ - súd pozná právo, a preto súd prekvalifikoval tento žalobcom nesprávne právne kvalifikovaný (uplatnený) nárok na nahradenie uvedenej sumy (v súvislosti s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky – nákladmi spojenými s predžalobnou výzvou zo 6. 5. 2024 - listina - pokus o zmier z č. l. 43, ktorá bola vyhotovená advokátskou kanceláriou pre žalobcu v štádiu predsúdneho konania), ktorý nárok žalobca nesprávne právne kvalifikoval ako súčasť náhrady trov konania v zmysle § 251 CSP a prekvalifikoval ho za súčasť nároku vo veci samej, a to podľa § 121 ods. 3 OZ (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), avšak keďže (aj vzhľadom na vyššie uvedený výklad) bolo možné mať pohľadávku (z titulu bezdôvodného obohatenia) za dôvodnú len v sume vo výške 682,95 eur, súd pri aplikácii § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vykonania tohto úkonu právnej služby musel pri výpočte odmeny za tento úkon právnej služby, s ktorou mal žalobca náklad vo vzťahu ku svojmu zástupcovi (advokátovi) vychádzať z výšky tejto sumy pohľadávky (682,95 eur, a preto mohol (podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) režijného paušálu príslušného pre rok 2024 v sume 16,48 eur (aj s DPH) priznať v rámci tohto príslušenstva pohľadávky odmenu len vo výške 61,74 eur (aj s DPH), a teda priznal podľa § 121 ods. 3 žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s predžalobnou výzvou iba v rozsahu 78,22 eur, vo zvyšnom rozsahu tento čiastkový uplatnený nárok súd zamietol. 35. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok na istinu vo výške 984,47 eur (dlžná istina úveru vo výške 978,13 eur a dlžné poplatky vo výške 6,34 eur) s príslušenstvom (zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania) s výrokom rozsudku, v ktorom mu bol priznaný nárok na istinu vo výške 682,95 eur aj s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) súd dospel k záveru, že žalobca bol v tomto konaní úspešný v rozsahu 69,37 % (682,95 eur : 984,47 eur), a tým bola žalovaná v tomto konaní úspešná v rozsahu 30,63 %, a preto súd pri postupe podľa § 255 ods. 2 CSP, teda keď pomerne rozdelil náhradu trov konania medzi strany sporu dospel k záveru o potrebe priznať žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania (v spojení s § 262 ods. 1 CSP) v rozsahu 38,74 % (69,37 % - 30,63 %), pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP konštatoval, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.