Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Csp/56/2024 5624202970 14. 01. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5624202970.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : MINIHOTOVOST, SE, IČO : 04355211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO : 42185190 proti žalovanej : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., o zaplatenie 250 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250 eur od 3. 8. 2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 42,37 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na tunajší súd 24. 7. 2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250 eur od 3. 8. 2021 do zaplatenia, pričom v rámci uplatnenej náhrady trov súdneho konania si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s úkonom právnej služby predžalobnej výzvy vo výške 42,37 eur. 2. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky F. zaregistrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 250 eur. Pri registrácii uviedla svoje údaje : A., B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E.. Odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so „smlouvou o zápůjčce“ ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a potvrdila tým tiež, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe „smlouvy o zápůjčce“ č. 612355 zo 16. 7. 2021, ktorá bola podľa žalobcu uzatvorená podľa § 2390 a nasl. zákona č. 82/2012 Sb. - Občanského zákonníku a zákona č. 145/2010 Sb. - o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 250 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 36 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 286 eur, a to do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle „smlouvy o zápůjčce“ č. 612355 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 36 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná si neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy stal sa jej dlh splatným 2. 8. 2021. Dňa 2. 5. 2024 bola žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu spísania žaloby neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatnil voči žalovanej aj zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadrila. 4. Na pojednávanie nariadené na 14. 1. 2025 sa žiadna z predvolaných osôb - zástupca žalobcu, ani žalovaná nedostavili, pričom len zástupca žalobcu písomným podaním doručeným na tunajší súd 18. 12. 2024 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a oznámil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. 5. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal dokazovanie prostredníctvom nasledovných listinných dôkazov označených a priložených k žalobe (žalovaná žiadne dôkazy vykonať nenavrhla.) 6. Zo „smlouvy o úvěru č. 612355“ uzatvorenej medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovanou (ako dlžníkom) 16. 7. 2021 (č.l. 4 spisu) vyplynulo, že uvedeného dňa uzatvorili strany sporu prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov zmluvu o úvere, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej úver vo výške 250 eur a záväzok žalovanej vrátiť túto sumu žalobcovi v deň splatnosti, ktorý bol určený ako 30. 7. 2021, a to spolu s odmenou (poplatkom za poskytnutie úveru) vo výške 36 eur. Z tejto zmluvy ďalej vyplynulo, že doba trvania spotrebiteľského úveru bola dojednaná na 14 dní, celková čiastka ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť predstavovala sumu 286 eur a roční procentní sadzba nákladů (RPSN) predstavovala 3.236,18 eur, spôsob čerpania úveru bol dojednaný bezhotovostne, na účet uvedený v záhlaví zmluvy. Úver bol definovaný ako jednorazový, bezúčelový. 7. Súd mal za nesporné (pre účinné nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, ako aj únijným právom) nasledovné skutkové tvrdenia žalobcu. 8. Žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky F. zaregistrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 250 eur, pričom pri registrácii uviedla svoje osobné údaje (A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E.). Odoslaním tejto žiadosti potvrdila, že súhlasí s uvedenou zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a potvrdila tiež, že údaje, ktoré žalobcovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe tejto zmluvy o úvere zo 16. 7. 2021 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 250 eur. Dňa 2. 5. 2024 bola žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná však ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. 9. Vo vzťahu k uvedeným nesporným skutkovým tvrdeniam súd dokazovanie nevykonával vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania upravenú v článku 17 základných princípov CSP. 10. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: 17Co 364/2017.) 11. Takto zistený skutkový stav súd potom právne kvalifikoval podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení. 12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 19. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. H. I. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 23. V danom prípade ide o konanie s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka sídla žalobcu (Česká republika.) Právomoc Okresného súdu Liptovský Mikuláš ako súdu Slovenskej republiky bol daná podľa čl. 18, ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EU) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel Ia“), pretože tu išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa čl. 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel Ia, pričom tomuto záveru právomoci nebráni ani čl. 26 nariadenia Brusel Ia. Smerovanie obchodovania alebo podnikania na územie Slovenskej republiky podľa článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel Ia vyplýva jednak zo skutočnosti, že zmluva o úvere upravovala výšku úveru v eurách, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ sa registroval cez webovú stránku F. (viď aj komentár k článku 17 nariadenia Brusel Ia Wolters Kluwert v ASPI.) Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, ktoré sa má aplikovať na tento zmluvný záväzok, tunajší súd podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. 6. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Rím I“), podľa ktorého sa na tento zmluvný záväzok aplikovať slovenské občianske právo (spotrebiteľské právo), a to napriek „kvázi“ dohode zmluvných strán (v „smlouve o úvěru“) o to, že rozhodné právo má byť české občianske právo, pretože aj podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I ani prípadná (dojednaná) voľba rozhodného práva nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe ods. 1 rozhodným. Ustanovenia slovenského občianskeho spotrebiteľského práva zamerané na ochranu spotrebiteľa sú kogentnej povahy, a preto nie je možné sa od nich odchýliť podľa slovenského občianskeho práva formou dohody. 24. Na právny vzťah vzniknutý z tejto zmluvy možno aplikovať ustanovenia zmluvy o úvere § 497 a nasl. OBZ, ako aj súčasne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 OZ a nasl., nakoľko táto
zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom v tejto zmluve sa veriteľ zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (resp. odplatu.) 25. Aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov v tomto prípade neprichádzala do úvahy, pretože neboli naplnené definičné znaky žiadnej z foriem úveru upravených v tomto zákone. 26. Podľa § 497 OBZ bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný poskytnuté peňažné prostriedky (istinu úveru) vo výške 250 eur vrátiť žalobcovi, k čomu však (ani sčasti) nedošlo, preto súd vyhovel žalobe o zaplatenie tejto istiny spotrebiteľského úveru vo výške 250 eur (nárok na odplatu si žalobca v tomto konaní nakoniec neuplatňoval.) 27. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 OZ dostal do omeškania v deň nasledujúci po dátume splatnosti úveru dojednaného v zmluve (30. 7. 2021), t.j. 31. 7. 2021. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia predstavovala výška percentuálnej sadzby úroku z omeškania (podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia) len 5 % ročne (keďže základná sadzba G. bola k touto dňu 0 %), a preto súd žalobcovi priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo (súdom priznanej sumy, ktorá je zhodná so žalobcom uplatnenou sumou) vo výške 250 eur, od (žalobcom uplatneného dátumu) 3. 8. 2021 (keďže súd je obsahom žalobného návrhu vždy podľa § 216 CSP viazaný a nemôže ex offo priznať na nároku na úrok z omeškania viac ako si žalobca uplatňoval, t.j. od objektívneho začiatku omeškania, t. j. od 31. 7. 2021 (bez toho, aby to žalobca navrhol) až do zaplatenia. 28. Súd v rámci rozhodovania vo veci samej podľa § 121 ods. 3 OZ a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi voči žalovanej aj žalobcom uplatnený (hoci z jeho strany nesprávne právne kvalifikovaný v rámci nároku na náhradu trov konania) nárok na náhradu výdavkov spojených s predžalobnou výzvou zástupcu žalobcu zo 2. 5. 2024 vo výške 42,37 eur (odmenu advokáta ako zástupcu k tomuto úkonu právnej služby a režijný paušál), pretože tu správne (súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcom) išlo o hmotnoprávny nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením práva podľa § 121 ods. 3 OZ, teda o druh príslušenstva pohľadávky, ktorý je súčasťou rozhodnutia vo veci samej (viď v tomto smere aj uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 11. 2021, sp. zn. : III. ÚS 642/2021, ods. 17), keďže podľa § 251 CSP sú za trovy konania považované všetky výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, avšak keďže v prípade výdavkov spojených s predžalobnou výzvou nejde o výdavky, ktoré by vznikli počas konania, a tiež poukazujúc na to, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, kde je upravená odmena advokáta za úkon právnej služby predžalobná výzva, je len podzákonným predpisom, ktorý nie je vykonávacím predpisom k (zákonnému ustanoveniu) § 251 CSP, a teda nemôže zmeniť jeho znenie (v zmysle rozširovať alebo zužovať v ňom uvedenú zákonnú definíciu trov konania), a v ktorom zákonnom ustanovení je vyjadrené, že úspešnej strane sporu možno priznať nárok na náhradu len tých trov konania, ktoré vznikli v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia, a tiež s dodatkom, že ustanovenia tejto vyhlášky neupravujú obsah procesných právnych vzťahov medzi sporovými stranami v civilnom konaní, ale obsah hmotnoprávnych vzťahov medzi klientom a advokátom, keďže táto vyhláška vykonáva ustanovenia zákonných predpisov o advokácii, a nie CSP. 29. Porovnaním žalobného petitu, v ktorom sa žalobca domáhal istiny vo výške 250 eur s príslušenstvom a výroku rozsudku, v ktorom mu bol priznaný nárok na istinu vo výške 250 eur s príslušenstvom, súd dospel k záveru, že plne úspešným v tomto konaní bol žalobca, a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške tejto náhrady samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.