Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 22Pc/47/2024 5624204372 13. 02. 2025 JUDr. Petra Lacková ECLI:SK:OSLM:2025:5624204372.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v právnej veci navrhovateľa/osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/ XXX, XXX XX D., okr. Ružomberok, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G. H. XX/X, XXX XX F. G. H., I. D., o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, takto
rozhodol: Osoba povinná z vyživovacej povinnosti: E. B. je povinná prispievať na výživu osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B. zvýšeným výživným vo výške 4.500,- Kč, počnúc od podania návrhu, t. j. od 15. 11. 2024 do budúcna splatných vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred na účet vedený v I. J. K. H., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Zameškané výživné, ktoré vzniklo od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 3.800,- Kč je osoba povinná z vyživovacej povinnosti povinná zaplatiť na účet osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti do 31. mája 2025. Mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k. 2P/135/2012-31 zo dňa 09.01. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, č. k. 7CoP/24/2013-52 zo dňa 07. 06. 2013, ktorým bolo naposledy určené výživné vo výške 3.000,- Kč, a to v časti výšky výživného. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 15. 11. 2024 navrhovateľ/osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti, žiadala zvýšiť výživné na 4500 Kč, a to spätne od 1. 10. 2024, nakoľko výživné, ktoré bolo naposledy určené, nezodpovedá jeho skutočným výdavkom. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že od jeho troch rokov, kedy ich otec opustil, žil s matkou. Po rozvode rodičov bol zverený do starostlivosti matky, otcovi bola navrhnutá striedavá starostlivosť, o ktorú nemal záujem. Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom OS Ružomberok č. k. 7CoP/24/2013-52 zo dňa 7. 6. 2013, ktorým súd zvýšil výživné na 3000 Kč (čo je asi 115 €). Výživné bolo posielané pravidelne, mimo výživného však otec neprispieval. Nie je s ním v kontakte, nejaví o neho záujem, neozýva sa mu. Naposledy ho videl v júli 2016, kedy bol s matkou na návšteve v Liberci. Nikdy sa nezaujímal o jeho zdravotný stav, keď ako 11-ročný ochorel na epilepsiu a liečba stále trvá, pričom výdavky spojené s chorobou uhrádzala mama. Je aj držiteľom preukazu ZŤP. Od posledného zvýšenia výživného sa jeho pomery zmenili, je starší, je študentom bakalárskeho štúdia na MTF STU v Trnave, kde dochádza vlakom, za ktorý uhrádza cca 40 € mesačne. Internát platí len za ubytovanie 80 € bez stravy. Býva spolu s mamou, ktorá pracuje ako opatrovateľka s čistým mesačným príjmom 654,32 € + cca 100 € stravné lístky, v nájomnom dvojizbovom byte, kde uhrádza mesačne:
nájomné 343,20 €, elektrinu 23 €, internet s telefónom 30,60 €, komunálny odpad 5,90 €. Po zaplatení výdavkov im na stravu, ošatenie, lieky a iné potrebné veci zostane 231,62 €. Cez prázdniny pracuje ako brigádnik, avšak vzhľadom na jeho diagnózu nemôže vykonávať akúkoľvek prácu. Od 1. 10. 2024 mu otec prestal posielať výživné z dôvodu, že 30. 9. 2024 dovŕšil 26 rokov. 2. Osoba povinná z výživného sa k podanému návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 7. 1. 2025, keď uviedol, že od X. XX. XXXX prestal platiť výživné z dôvodu, že syn XX. X. XXXX dovŕšil 26 rokov. Do toho času pravidelne a poriadne celú dobu platil k rukám matky. Mal za to, že jeho vyživovacia povinnosť skončila týmto rokom, na čo matku upozornil dostatočne dopredu. Vzhľadom k tomu, že sa roky nestýkajú a nekomunikujú spolu, má k dispozícii informácie len od matky a tie sú dosť zavádzajúce. Nedokáže tak odvodiť, do akej miery sú pravdivé. Podľa týchto informácii A. študoval v Košiciach na Technickej univerzite, od októbra 2023 mal prestúpiť a nachádzať sa v druhom ročníku na univerzite v Bratislave a teraz študuje v Trnave opäť na bakalárskom štúdiu. Na základe uvedeného sa mu javila história štúdia za podivnú a po dvanástich semestroch sa domnieval, že bakalárske štúdium bolo už ukončené. Nechce synovi brániť k ďalšiemu vzdelávaniu, ale s ohľadom na jeho vek a jeho finančnú situáciu nie je schopný naďalej platiť ďalšie výživné a nie to ešte navýšené, ktoré je podľa jeho názoru len dôsledkom toho, že ukončil platenie výživného. Žije sám, je evidovaný na úrade práce v Liberci. Má základné vzdelanie a jeho pracovné perspektívy sú značne obmedzené. Ako každý človek i on je povinný platiť nutné životné výdavky a pri podpore v nezamestnanosti, ktorá je 12 172 Kč, ktorá mu bola vymeraná úradom práce v Liberci, by bol pre neho tento návrh finančne likvidačný. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. 1. 2024, na ktoré pojednávanie sa nedostavila osoba povinná z vyživovacej povinnosti, proti ktorej návrh smeruje, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila, aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. 4. Navrhovateľ na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na svojom návrhu, pričom doplnil, že podal návrh lebo otec prestal platiť výživné, avšak mal za to, že naďalej nie je schopný sa sám živiť. V roku 2018 skončil Obchodnú akadémiu v Ružomberku, následne bol rok evidovaný na úrade práce a pracoval brigádne. V školskom roku 2019/2020 nastúpil na Slovenskú technickú univerzitu v Košiciach, kde absolvoval tri semestre, ale následne na to prišiel Covid, škola nebola na to vybavená dostatočne a ani on, aby absolvoval online štúdium alebo nejakým spôsobom sa takto externe dištančne vzdelával, preto túto školu po zimnom semestri ukončil v 2.ročníku a opäť sa zaevidoval na úrade práce a brigádne pracoval, v lete sa zamestnal na riadnu pracovnú zmluvu, ale od septembra v školskom roku 2022/2023 nastúpil na vysokú školu dennou formu štúdia, na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, so štúdiom v Trnave. T. č. je v 3. ročníku bakalárskeho štúdia. Do tejto školy riadne chodí. Na dennú formu štúdia nastúpil aj kvôli jeho diagnóze, trpí epilepsiou a nie je pre neho vhodné a odporučené vykonávať ťažké práce, napr. na stavbách a podobne. Bolo mu preto lepšie aj do ďalšieho života vzhľadom na ďalšie uplatnenie, aby vyštudoval vysokú školu a pracoval skôr psychicky ako fyzicky. Momentálne nemá žiadny príjem, nemá ani invalidný dôchodok, má iba preukaz ZŤP, vďaka ktorému má aspoň úľavy na cestovnom, keďže už mal 26 rokov. Býva s mamou v mestskom nájomnom byte, kde nájom platia vo výške 343 eur, internet 15 eur, TV okolo 14 eur a všetky jeho ďalšie výdavky v súvislosti so školou hradí mama. Po tom, čo uhradí základné platby na bývanie a veci s tým súvisiace, im obom ostáva 200 eur na prežitie. Keď študuje, je na internáte, kde sa platí mesačne 80 eur + stravujem sa v školskej univerzitnej jedálni, kde obed stojí okolo 4,50 – 5 eur, snaží sa žiť skromne, takže na stravu týždenne minie spolu s týmito obedmi okolo 30 eur, čo je teda 120 eur mesačne. Ďalšie náklady má asi 40 eur na cestovné, lebo jedna cesta so ZŤP preukazom ho vyjde 5 eur tam a 5 naspäť, a keď každý víkend ide domov, tak je to 40 eur mesačne. Navrhol určiť výživné v Kč, a to okolo 4.500 Kč alebo asi 150 eur. Žije veľmi skromným spôsobom života, ale aspoň takéto výživné by mu pomohlo a pomohlo by najmä mame, aby nemusela všetky jeho potreby zabezpečovať ona. S otcom nie je v žiadnom kontakte, v podstate on ho kontaktoval, keď mal 18 rokov a skončil strednú školu a teraz ho kontaktoval pri príležitosti 26. narodenín, t. zn. po 8. rokoch, kedy mu oznámil, že už nebude platiť výživné, keďže má 26 rokov. To je jediná jeho snaha za celé roky, ktorú ku nemu vyvinul. Nad rámec výživného mu nič neposielal. 5. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa, L. B., na pojednávaní uviedla, že od rozvodu manželstva zabezpečovala starostlivosť o navrhovateľa osobne ona a to z väčšej miery aj po finančnej stránke. Žijú veľmi skromne, nikdy si nič nemohli dovoliť, aj syn ako je plnoletý, sa vždy snaží a snažil nájsť si brigády, aby jej pomohol, ako môže. Vzhľadom na diagnózu syna, je pre neho veľmi dôležité, aby dokončil vysokú školu. Náklady v súvislosti, či už s vysokou školou alebo bývaním, stravovaním v podstate zabezpečujem
ona. Naposledy bolo určované výživné, keď bol syn ešte mal., vtedy požadovala 3.500,- Kč, krajský súd to znížil na 3.000,- Kč, bolo to v roku 2013, odvtedy uplynulo 12 rokov a ani on a ani syn doteraz nepodávali návrh na zvýšenie výživného. Nikdy neboli na žiadnej dovolenke, pričom mala za to, že životná úroveň otca bola podstatne vyššia. Otec mal ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ale tá už mu pravdepodobne netrvá, býva v ČR v rodičovskom dome, takže ani úvery v súvislosti s bývaním nemal a keď sa teraz vyjadril, že poberá podporu v nezamestnanosti 12.000 Kč, tak aj jeho príjem musel byť podstatne vyšší. Myslí si, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby platil výživné synovi aj napriek tomu, že syn už má 26 rokov, naďalej študuje a teda nie je schopný sám sa živiť. Pokiaľ ide o príjmy a výdavky zotrvala na podanom návrhu a dôkazoch, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žiadne informácie o otcovi syn nevie, má len telefonický kontakt, pravdepodobne je nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti. V podstate ani v čase, keď bol syn ešte mal. a do dovŕšenia jeho plnoletosti sa otec o neho nijakým spôsobom nezaujímal, zaplatil len povinné výživné, čo mal a to bolo všetko. 6. Emailovým podaním zo dňa 4. 2. 2025, písomne doplneným dňa 5. 2. 2025 osoba povinná z vyživovacej povinnosti uviedla, že vlastní starú chalupu, ktorú mu daroval otec, v ktorej žije sám, avšak jej vek sa odhaduje na 130 rokov, a preto si vyžaduje neustále patričnú údržbu, aby bola obývateľná. V prílohe zaslal potvrdenie o poberanej dávke z úradu práce, pričom prehlásil, že nemá žiadny iný príjem. Aktuálne si intenzívne hľadá zamestnanie. V prípade, ak bude preukázané, že syn riadne študuje, uviedol, že súhlasí s návrhom. Je si vedomý vyživovacej povinnosti a nechce sa jej vyhýbať. Požiadal súd, aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti na základe úvahy súdu. Následne opísal svoje príjmy a výdavky, a k tomu doložil doklady na ich preukázanie. 7. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. 8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 9. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť, t.z. táto povinnosť rodičov nie je viazaná na dosiahnutie plnoletosti dieťaťa ani iného veku dieťaťa. a má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd buď autoritatívnym rozhodnutím alebo schválením rodičovskej dohody. Toto rozhodnutie môže sud zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery, pričom by malo ísť o podstatnú zmenu pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne- vývojom životných nákladov. 10. Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise mal súd za preukázané, že plnoletý syn ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti nie je v zmysle zákona schopný sám sa živiť. Predmetom konania bol návrh plnoletého syna doručený súdu dňa 15.11.2024 na zvýšenie výživného zo sumy 3000 Kč (rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 2P/135/2012-31 zo dňa 09.01.2013 právoplatný v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP/24/2013-52 zo dňa 17.04.2013) na sumu 4500 Kč, keď vyživovacia povinnosť ku dňu podania návrhu trvala a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že trvá naďalej. Plnoleté dieťa riadne neukončilo vzdelanie, ale pokračuje v štúdiu na vysokej škole, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Materiálnotechnologická fakulta so sídlom v Trnave (3.ročník bakalárskeho štúdia), denná forma štúdia. Je pravda, že ani štúdium na vysokej škole samo o sebe neznamená automatické trvanie vyživovacej povinnosti, ale v tomto prípade, bolo preukázané jeho opodstatnenie a to i napriek tomu, že ide o štúdium na inej vysokej škole, na akú pôvodne plnoletý syn po skončení strednej školy nastúpil. Pôvodnú vysokú školu nedokončil, nakoľko nastalo obdobie „covidu“, kedy sa prezenčná forma vzdelávania nahradzovala dištančnou formou, na ktorú nemal plnoletý syn vytvorené vhodné podmienky
a takáto forma vzdelávania mu ani nevyhovovala. Po tom čo začal študovať na inej vysokej škole, preukázal, že nejde iba o formálne zapísanie sa na štúdium na ďalšej vysokej škole s cieľom umelo udržať trvanie vyživovacej povinnosti, ale k štúdiu pristupuje zodpovedne a dosahuje dobré študijné výsledky. Vysokoškolské vzdelanie je pre neho dôležite aj z hľadiska jeho zdravotného stavu, kedy fyzická práca nie je pre neho vhodná. Ak plnoletý syn v čase medzi ukončením štúdia na prvej vysokej škole a nástupom na súčasnú vysokú školu pracoval, alebo bol evidovaný na úrade práce, bolo možné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorá vyživovacia povinnosť by sa následne obnovila. Nakoľko však návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podaný nebol a súd rozhoduje v prípade výživného na plnoleté dieťa len na návrh, musí pri rozhodovaní vo veci vychádzať iba zo skutočnosti existujúcich, daných a preukázaných ku dňu podania návrh, resp. ku dňu rozhodovania vo veci. Súd po preukázaní skutočností svedčiacich o trvaní vyživovacej povinnosti v čase podania návrhu (zameškané výživné), ako aj ku dňu rozhodovania vo vecí, sa ďalej zaoberal návrhom plnoletého dieťaťa týkajúceho sa zvýšenia výživného. Naposledy bolo o výške výživného právoplatne rozhodnuté v roku 2013, keď t.č. plnoleté dieťa malo 15 rokov. Od posledného určenia výšky výživného uplynulo viac ako 12 rokov, od vtedy podstatne vzrástli náklady a to na základe objektívnych ako aj subjektívnych skutočností. Plnoleté dieťa v čase posledného rozhodovania súdu študovalo na strednej škole, t.č. študuje na vysokej škole v Trnave, kde platí mesačne internát vo výške 80 €, strava v univerzitnej jedálni ho stojí 5€/obed, keď sa uskromní za mesiac na stravu v škole minie asi 120 €, cestové ho stojí asi 40 € mesačne. V Ružomberku, teda keď nie je na internáte, býva spolu s mamou v mestskom nájomnom byte, kde platia mesačne nájomné spolu vo výške 343 €, elektriku vo výške 23 € mesačne (preddavková platba), ďalšie náklady majú na internet 15 € mesačne a TV 14 € mesačne. Ďalšie výdavky má bežného charakteru na stravu doma počas víkendov, ošatenie, drogériu, kozmetiku a náklady na štúdium (študijné materiály, knihy, písacie pomôcky,...). Dá sa teda konštatovať, že výdavky plnoletého dieťaťa sú vo výške 357 € + ďalšie bežné výdavky na oblečenie, obuv, kozmetiku, drogériu, študijné materiály a pomôcky, telefón, ročný poplatok za komunálny odpad (35,42 €/rok), lieky a vitamíny,... minimálne vo výške podľa úvahy súdu ďalších 100 € mesačne. Príjem matky plnoletého dieťaťa je vo výške 654,32 € netto, t.z. matka zarába minimálnu mzdu. Otec plnoletého dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje je t.č. nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2024 na príslušnom úrade práce v Českej republike, kde žije. Od 01.09.2024 poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 12.172 Kč. Aký mal príjem z posledného zamestnania súdu nepreukázal, dá sa však predpokladať vzhľadom na výšku podpory v nezamestnanosti, že bol minimálne v porovnateľnej výške ako príjem matky. Vlastní nehnuteľnosť, rodinný dom, v ktorom býva a ktorý mu bol darovaný. Celkové náklady vyčíslil vo výške 4702 Kč/mesačne (elektrika – 1860 Kč, telefón O2- 499Kč, TV -135Kč, plyn- 82 Kč v prepočte na mesiac, komunálny odpad – 92 Kč/mesiac, komín – 83 Kč/mesiac, poistenie DOMEX -162 Kč/mesiac, daň z nehnuteľnosti – 132 Kč/mesiac, kúrenie – 1458 Kč/mesiac, septik 200 Kč/mesiac) + bežné výdavky na stravu, ošatenie, drogériu, kozmetiku, dopravu. Za daného stavu, keď vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletému dieťaťu trvá, možno konštatovať, že obaja rodičia sa majú na nákladoch plnoletého dieťaťa podieľať podľa svojich schopností a možností, s tým, že ide o zákonnú povinnosť rodičov, ktorá má prednosť pred inými výdavkami. Životná úroveň oboch rodičov, je t.č. porovnateľná, aj napriek tomu, že otec ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti je aktuálne nezamestnaný, nepreukázal súdu objektívnu nemožnosť pracovať, resp. vykonávať zárobkovú činnosť. Pri výdavkoch ako ich plnoleté dieťaťa vyčíslilo, pričom tieto neboli spochybnené, navyše súd ich považoval za opodstatnené a primerané životnej úrovni rodičov, súd návrhu plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného zo sumy 3000 Kč na sumu 4500 Kč vyhovel. Výživné zo strany jedného rodiča by malo pokryť aspoň polovicu výdavkov dieťaťa, v prípade výživného na plnoleté dieťa je však súd viazaný návrhom, preto súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a s návrhom plnoletého dieťaťa sa stotožnil. Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ak by matka plnila svoju vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu v rovnakej výške ako otec (4500 Kč) nepokrylo by výživné od rodičov základe výdavky plnoletého dieťaťa. 11. Zameškané výživné súd vypočítal od podania návrhu, nakoľko navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné od podania návrhu a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť v čase podania návrhu trvala a trvá naďalej a to vo výške 3800 Kč (800Kč za polovicu novembra 2024, keď návrh bol podaný 15.11.2024 + 1500 Kč za december 2024 + 1500Kč za január 2025), keď rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 13.02.2025 a splatnosť výživného je vždy k 20.dňu v mesiaci. Súd určil dlhšiu splatnosť zameškaného výživného, a to až do 31.05.2025 so súhlasom osoby oprávnenej z výživného a s prihliadnutím na majetkové pomery osoby povinnej z výživného, keď osoba povinná z výživného o splátky nepožiadala, t.z. že je na osobe povinnej z výživného, či zaplatí zameškané výživné
naraz, jednorazovo, alebo po častiach, za podmienky, že celé zameškané výživné musí byť v zmysle rozhodnutia súdu zaplatené do 31.05.2025. 12. Súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nevzhliadol osobitný dôvod, pre ktorý bolo niektorého z účastníkov konania spravodlivé na úhradu trov konania zaviazať. Poučenie: Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.