Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/1/2025 5625200093 26. 08. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5625200093.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu A. B. C., C., nar. X. X. XXXX, bytom D. B. XX/XX, E. B., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Ľubica Dendisová, so sídlom Holubyho 51/9, Martin, IČO : 50593021 proti žalovanej F. G., neznámej vlastníčke, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO : 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemku registra „E“ parc. č. 1371, trvalý trávny porast, o výmere 9.885 m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B., obec Jamník, okres Liptovský Mikuláš, a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že uvedený pozemok p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom žalobca je povinný zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva sumu 135,09 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca n e m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou zo 7. 1. 2025, doručenou na tunajší súd 9. 1. 2025 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vysporiadal podielové spoluvlastníctvo k pozemku registra „E“ parc. č. 1371, trvalý trávny porast, o výmere 9.885 m2, zapísanom na LV č. XXX k.ú. B., obec B., H. E. I., a to tak, že tento pozemok prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že súčasne uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva peňažnú náhradu vo výške 135,09 eur, pričom si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %. Tento žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že sú spolu so žalovanou podielovým spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom on nadobudol spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku v roku 2003 kúpnou zmluvou. V spoločnom pozemku sa jedná o nehnuteľnosť, ktorú žalobca obhospodaruje ako poľnohospodársky celok, avšak skutočnosť, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve mu bráni ju plnohodnotne užívať. Spoluvlastnícky podiel žalobcu na tomto pozemku predstavuje 2/3. Spoločný pozemok sa nachádza podľa územného plánu v obci Jamník mimo zastavaného územia. Tento pozemok nie je možné rozdeliť, pretože jeho rozdelením by bol porušený § 24 zákona č . 180/1995 Z.z. Žalobca sa o rozdelenie pokúsil obstaraním geometrického plánu č. overenia G 1 817/2023 z 1. 8. 2023 Okresným úradom Liptovský Mikuláš katastrálnym odborom, avšak zákonný zástupca žalovanej s rozdelením pozemku nesúhlasil, a z uvedeného dôvodu navrhol súdu ako spôsob vyporiadania prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca sa pokúsil aj o zmier strán sporu s tým, že zaslal pokus o zmier s návrhom na odpredaj spoluvlastníckeho podielu na základe znaleckého ocenenia pozemku, avšak zástupca žalovanej na túto výzvu v určenej lehote nereagoval. Vzhľadom na to, že žalobca nemá záujem naďalej na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve k predmetnému pozemku a žiada o prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej o rozsahu 1/3 do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu vo
výške 135,90 eur vyplývajúcu z ohodnotenia znaleckého posudku č. 6/2022 vyhotoveného A. J. K. tak dospel k vyššie uvedenému žalobnému petitu. 2. Zástupca žalovanej doručil 4. 4. 2025 na tunajší súd vyjadrenie k žalobe z 28. 3. 2025, v ktorom uviedol, že vzhľadom na to, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval na spoluvlastníckom vzťahu, súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva predmetného pozemku. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcu, tak keďže zástupca žalovanej považoval rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, vyjadril nesúhlas s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Priznal, že síce pôvodne oznámil žalobcovi, že nesúhlasí s reálnym rozdelením pozemku čo vtedy aj odôvodnil porušením ust. § 21 až 24 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, avšak dodal, že toto stanovisko nebolo správne a preto pre účely tohto konania vo vyjadrení žaloby navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku reálnym rozdelením veci, avšak dodal, že nesúhlasí, aby bolo podielové spoluvlastníctvo vyporiadané reálnou deľbou v zmysle geometrického plánu č. 45718946-23/2023, ktorý priložil žalobca k žalobe a to preto, že tento spôsob deľby nezohľadňuje výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov. Následne zástupca žalovanej navrhol, aby žalobca predložil nový geometrický plán. Zástupca žalovanej súčasne vyjadril nesúhlas s prípadným pridaním náhrady trov konania žalobcovi. Poukázal pritom na § 257 CSP, a teda dôvody hodné osobitného zreteľa kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, teda v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkovo alebo sčasti neprizná. Následne zástupca žalovanej argumentoval, že rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov a súd nie je viazaný žalobným návrhom a vzhľadom na charakter sporu mal zástupca žalovanej za to, že žiadna zo strán pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech, resp. každá zo strán má rovnaký úspech v konaní, keďže každému z podielových spoluvlastníkov v zásade pripadne buď podiel na veci alebo primeraná náhrada. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/247/2012 z 27. 3. 2013 a tiež na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/35/2022, kde sa dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že SPF ako zástupca neznámych vlastníkov je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá však nie je zriadená za účelom podnikania svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme a z tejto činnosti jej vznikajú práva a povinnosti, pričom samotný zisk nie je určený na rozdelenie jednotlivcom ako je to v prípade obchodných spoločnosti, keďže s finančnými prostriedkami hospodári podľa rozpočtu schváleného vládou. 3. V replike z 22. 5. 2025, doručenej na tunajší súd 22. 5. 2025 žalobca uviedol, že geometrický plán č. 45718946-23/2023 vyhotovený geodetom A. I. G. nebol vypracovaný z jeho svojvôle či rozmaru, ale skutočnosť, že takým spôsobom aj reálne zameraný pozemok, ktorý je predmetom sporu využíva v jeho časti prostredníctvom svojej spoločnosti AGRIA Liptovský Ondrej, a.s., IČO : 009195669, ktorej je členom predstavenstva a táto časť bola zameraná do katastrálneho mapového operátu KN-C a to tak, že presným zameraním vznikol pozemok registra „C“ parc. č. 760/7 trvalý trávny porast o výmere 4.943 m2, ktorý mal záujem zapísať do príslušnej evidencie, avšak na základe nelogického vyjadrenia zástupcu žalovanej to nebolo možné. Avšak vzhľadom na vyjadrenie zástupcu žalovanej z 28. 3. 2025 navrhol žalobca alternatívny petit ako „zúženie petitného návrhu na pozemok“, ktorý je predmetom tohto konania, v zmysle priloženého geometrického plánu č. 45718946-23/2023 vyhotoveného geodetom A. I. G.. Súd nie je jeho návrhom pri tomto druhu žaloby viazaný, a preto ponechal spôsob vyporiadania na úvahe súdu s prihliadnutím na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu ako väčšinového podielového spoluvlastníka a účelnosť využitia pozemku. Poukázal však na to, že sa nestotožňuje s vyjadrením zástupcu žalovanej, že na základe ním zadaného geometrického plánu nie je možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Práve spracovaný geometrický plán odzrkadľuje jednak priestorové ohraničenie predmetného pozemku , ktorý je ohraničený s rázmi a výmoľmi danej doliny, krovinovými porastmi a reálne ho užíva v danej výmere oproti nelogickej a neekonomickej požiadavke zástupcu žalovanej o spracovanie nového geometrického plánu. Osobitne s prihliadnutím na to, že žiada podľa § 257 CSP o nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Žalobca vyjadril presvedčenie, že na základe predloženého geometrického plánu je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctva „zúžením petitného návrhu“, a to tak, že predmetom vyporiadania bude iba pozemok registra „C“ parc. č. 760/7, trvalý trávny porast, o výmere 4.943 m2 a vo zvyšnej nezameranej časti pozemku registra „E“ parc. č. 1371, trvalý trávny porast, o výmere 4.942 m2 nebude týmto rozhodnutím podielové spoluvlastníctvo
dotknuté. Pre prípad úspechu v konaní netrval následne už žalobca na náhrade trov konania. Vzhľadom na uvedené navrhol (alternatívne) aj žalobný petit v znení, v zmysle ktorého dôjde k zrušeniu podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných k predmetnému pozemku avšak len v jeho časti vyčlenenej na základe geometrického plánu č. 45718946-23/2023 reprezentovanej na základe tohto geometrického plánu k vytvoreným pozemkom registra „C“ parc. č. 760/7, trvalý trávny porast, o výmere 4.943 m2 s tým, že súčasne súd nevyporiada podielové spoluvlastníctvo zvyšnej časti pozemku registra „E“ parc. č. 1371, trvalý trávny porast, ktorá bude mať výmere 4.942 m2 a v tej časti podiely spoluvlastníkov týmto rozhodnutím nebudú dotknuté. Ďalej navrhol, aby súd prikázal pozemok registra „C“ parc. č. 760/7, trvalý trávny porast, o výmere 4.943 m2 do výlučného vlastníctva žalobcu, a to v zmysle priloženého geometrického plánu s tým, že žalobca bude povinný vyplatiť žalovanej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva peňažnú náhradu v sume 67,95 eur. Súčasne výslovne uviedol, že výrok o náhrade trov konania má znieť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 4. V duplike zo 16. 6. 2025, doručenej na tunajší súd 18. 6. 2025 zástupca žalovanej uviedol, že žalobcom predložený geometrický plán nevytvára podklad pre reálne rozdelenie sporom dotknutého pozemku, nakoľko nezohľadňuje výšku spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastnícky podiel žalobcu je 2/3 a žalovanej 1/3, a teda pri celkovej výmere 9.885 m2 by mali rozdelením vzniknúť dva pozemky, a to jeden o výmere 3.295 m2 a druhý o výmere 6590 m2. Žalobcom predloženým geometrickým plánom sa z pôvodnej parcely registra „E“ oddelila novovzniknutá parcela registra „C“ parc. č. 760/7, o výmere 4.943 m2, v ktorom strany sporu zostávajú naďalej v podielovom spoluvlastníctve pôvodnej parcele o zvyškovej výmere 4.942 m2 zostávajú taktiež naďalej strany sporu v podielovom spoluvlastníctve. Týmto spôsobom nedôjde k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k sporom dotknutému pozemku. Žalovaný tiež dodal, že v zmysle geometrického plánu zostala pôvodná parcela vo svojej zvyškovej výmere stále zapísaná v registri „E“ a teda nebola zameraná do stavu registra „C“ a z tohto dôvodu nie je možné garantovať jej výmeru v rozsahu 4.942 m2. Žalovaný znova navrhol, aby žalobca predložil nový geometrický plán, v ktorom dôjde k reálnemu rozdeleniu pozemkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. 5. Na pojednávaní 26. 8. 2025 žalobca uviedol, že sa plne pridržiava svojich písomných vyjadrení, vrátane žaloby s tým, že má za to, že žaloba je dôvodná, nakoľko skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkov mu bráni plnohodnotne užívať predmetný pozemok, a preto bola podaná táto žaloba, ktorou sa žalobca domáha jednak v zmysle pôvodného žalobného petitu prikázania pozemku do výlučného vlastníctva, ako aj v zmysle alternatívneho návrhu neskoršieho doplňujúceho vyjadrenia s využitím priloženého geometrického plánu. Pokiaľ ide o to vykonanie znovu zopakoval, že netrvá na priznaní náhrady trov konania, pretože má za to, že zámer podanej žaloby je usporiadaním podielového spoluvlastníctva a nie trovy samotné. Na záver sa žalobca stotožnil s predbežným právnym posúdením súdu, aby bola predmetná nehnuteľnosť vysporiadaná ako celok čo považoval za najlogickejšie a najrozumnejšie riešenie aj vzhľadom na obhospodarovanie predmetnej nehnuteľnosti. 6. Žalovaný sa pojednávania 26. 8. 2025 nezúčastnil. 7. Súd mal za nesporné (pre účinné nepopretie skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 CSP, resp. aj pre výslovnú zhodnosť skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP) nasledovné relevantné skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré v zmysle zásady hospodárnosti konania (čl. 17 základných princípov CSP) tak nemuseli byť predmetom dokazovania, a ktoré si súd osvojil ako zistený skutkový stav. 8. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovanou nedošlo. Predmet spoluvlastníctva (pozemok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku) sa nachádza mimo zastavaného územia obce, pričom je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu so spoluvlastníckym podielom 2/3 a žalovanej so spoluvlastníckym podielom 1/3, ktorá je neznámou vlastníčkou, zastúpenou zo zákona SPF. Predmetný spoločný pozemok má výmeru 9.885 m2, je to pozemok registra „E“, trvalý trávny porast, pričom záujem nadobudnúť tento pozemok do výlučného vlastníctva ako celok prejavil výlučne žalobca. Všeobecná hodnota tohto pozemku ako celku predstavuje 405,29 eur. Žalobca reálne obhospodaruje v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v oblasti poľnohospodárstva tú reálnu časť spoločného pozemku, ktorá bola vyčlenená ako reálne časť zo spoločného pozemku na základe geometrického plánu č. 45718946-23/2023 predloženého žalobcom do tohto konania (ide o pozemok registra „C“ parc. č. 760/7, trvalý trávny porast. o výmere 4.943 m2.)
9. Na preukázanie nie nesporných (relevantných) skutkových tvrdení súd vykonal nasledovné dokazaovanie. 10. Z geometrického plánu na oddelenie pozemku a určenie vlastníckeho práva parc. č. 760/7, č. plánu 45718946-23/2023, vyhotoveného 1. 8. 2023, geodetom A. I. G., ktorý nebol úradne overený (č. l. 4 a nasl.) vyplynulo, že z pozemku registra „E“ parc. č. 1371, k.ú. B., trvalý trávny porast, o výmere 9.885 m2 bol geodeticky vyčlenený pozemok registra „C“ parc. č. 760/7, o výmere 4.943 m2. 11. Zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 13. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami. 14. Vzhľadom na to, že k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému spoločnému pozemku nedošlo (na dôvodoch pritom z hľadiska rozhodnutia o veci samej nezáleží), obrátil sa žalobca legitímne (v súlade s § 142 ods. 1 OZ) na tunajší súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tomuto spoločnému pozemku, pretože v zásade platí, že nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli. 15. Súd v rámci tohto typu konania (o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu) je viazaný návrhom, avšak nie aj čo do spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, a to dokonca ani vtedy, ak by išlo o zhodný návrh strán sporu (takýto zhodný návrh by sa mohol záväzným spôsobom pretaviť do súdneho rozhodnutia len vo forme schválenia súdneho zmieru.) Súd je totiž pri autoritatívnom rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (rozsudkom) povinný rešpektovať poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ. 16. Pokiaľ ide o v poradí prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ (reálna deľba spoločného pozemku medzi jeho spoluvlastníkov, teda deľba spoločného pozemku na reálne časti, ktoré zodpovedajú rozsahu ich spoluvlastníckych podielov), tak keďže platí, že pri tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva je možná reálna deľba len na také reálne časti, ktoré zodpovedajú rozsahu spoluvlastníckych podielov (viď aj komentár - Občiansky zákonník I, C.H.BECK, 2. vydanie, 2019, k § 142, str. 1093, Števček a kol., a tiež aj komentár - Občiansky zákonník pre prax II., EUROUNION, Jaroslav Krajčo, máj 2015, k § 142, str. 1315), pričom z dôkazov, ktoré boli stranami sporu predložené alebo navrhnuté nevyplynula možnosť takejto reálnej deľby spoločného pozemku, a súd podľa § 185 CSP nemôže (a to ani v tomto type konania) vykonávať dôkazy ex offo, a teda ani ex offo nemohol obstarať geometrický plán, ktorý by takúto reálnu deľbu preukazoval, musel potom dospieť k záveru, že takáto reálna deľba ako prvý zákonom upravený spôsob vyporiadnia podielového spoluvlastníctva nie je dobre možná. 17. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobcom predložený geometrický plán neumožňoval takúto reálnu deľbu, keďže delil pozemok registra „E“ parc. č. 1371, trvalý trávny porast, o výmere 9.885 m2 na dve takmer rovnaké reálne časti, čo bolo v diametrálom rozdiele s pomerom spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovanej (2/3 ku 1/3), a navyše, tento geometrický plán vyčleňoval z pôvodnej parcely registra „E“ len jednu parcelu registra „C“, ktorá mala byť ako reálna časť (v alternatívnej verzii žalobného návrhu) prikázaná žalobcovi, a v zmysle tohto geometrického plánu potom zostávala pôvodná parcela registra „E“ vo svojej zvyškovej výmere, naďalej zapísaná v registri „E“, a teda nebola zameraná do stavu registra „C“, a z toho vyplynulo, že nebolo možné garantovať jej výmeru v rozsahu 4.942 m2, čo takisto znemožňovalo využiť tento geometrický plán na reálnu deľbu pozemku v zmysle § 142 ods. 1 OZ.
18. Pokiaľ žalovaná vo svojich vyjadreniach uvádzala, že navrhuje, aby žalobca predložil nový geometrický plán, a teda nešlo o návrh na vykonanie dokazovania adresovaný súdu (aby súd zabezpečil takýto dôkaz), išlo by tu (ak by ho súd na základe takéhoto vyjadrenia žalovanej zabezpečoval) o prípad ex offo zabezpečovania geometrického plánu zo strany súdu (čo už ako bolo uvedené nie je v zmysle § 185 CSP prípustné.) Žalovaná tiež nemohla nútiť žalobcu, aby vynakladal prostreidky na zabezpečenie takéhoto geometrického plánu. 19. Pokiaľ ide o v poradí druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý musel súd v zmysle § 142 ods. 1 OZ zvažovať, teda prikázanie spoločnej veci v celosti niektorému z uvedených dvoch spoluvlastníkov za primeranú peňažnú náhradu odstupujúcemu spoluvlastníkovi, tak keďže z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že on by (alternatívne) akceptoval aj takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kedy by mu celý pozemok pripadol do výlučného vlastníctva, a teda keďže bola splnená podmienka, že aspoň jeden zo spoluvlastníkov tu chce nadobudnúť spoločný pozemok v celosti (žalovaná takúto vôľu vôbec neprejavila, a to ani len vo forme uzrozumenia), a keďže žalobcovi tiež svedčilo kritérium väčšieho spoluvlastníckeho podielu, a nakoniec aj kritérium účelnejšieho využitia pozemku, ktorý vyplýval nielen zo skutočnosti, že na rozdiel od žalovanej nie je neznámy vlastník, avšak aj preto, že deklaroval svoju pripravenosť využívať predmetný pozemok na podnikateľské, poľnohospodárske účely, tak súd mal za to, že tento druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda prikázanie spoločného pozemku v celosti žalobcovi je možné nepochybne akceptovať. Takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nakoniec predstavoval aj jednu z dvoch alternatív vyporiadania podielového spolulvastníctva navrhovanú žalobcom. 20. Len na okraj súd uvádza, že druhá žalobcom navrhovaná alternatíva vyporiadania, kedy by sa z pôvodného spoločného pozemku registra „E“ mala na základe žalobcom predloženého geometrického plánu vyčleniť jedna reálna časť zameraná v registri „C“ a táto parcela registra „C“ by mala pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobcu, a vo zvyšnej časti by pôvodne spoločný pozemok registra „E“ mal zostať naďalej spoločný, teda v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej (s pôvodnými spoluvlastníckymi podielmi), bol neakceptovateľný, pretože by nešlo o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k celej spoločnej veci, ale iba k jej časti, čo je však (vzhľadom na znenie § 142 ods. 1 OZ) neprípustné. 21. Vzhľadom na to, že súd akceptoval ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázanie celého spoločného pozemku žalobcovi, bolo potom namieste, aby žalobca vyplatil z titulu tohto vyporiadania podielového spoluvlastníctva odstupujúcej spoluvlastníčke - neznámej vlastníčke (žalovanej) primeranú peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, pričom pri zvažovaní výšky tejto peňažnej náhrady súd vychádzal z rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej (1/3), ako aj zo všeobecnej hodnoty tohto spoločného pozemku vo výške 405,29 eur, na základe čoho potom súd dospel k sume peňažnej náhrade pre žalovanú vo výške 135,09 eur, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalobcu. 22. Taktiež len na okraj súd uvádza, že (ideálnou) reálnou deľbou pozemku (v zmysle § 142 ods. 1 OZ) by nedošlo k porušeniu zákazu drobenia poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne, pretože hoci medzi poľnohospodárske pozemky podľa § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (pozn. 15) v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. v znení neskorších predpisov patrí aj trvalý trávny porast, tak podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na základe rozhodnutia súdu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže vzniknúť nový poľnohospodársky pozemok menší ako 3.000 m2, a tu by reálna časť, ktorá by pripadala na žalovanú (zodpovedajúca jej spoluvlastníckemu podielu 1/3) prevyšovala minimálnu výmeru v rozsahu 3000 m2 (pre poľnohospodársku pôdu.) 23. Porovnajúc žalobou uplatnený petit (v jednej z jeho alternatív) s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v tomto spore je žalobca, a preto by mal mať podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak vzhľadom na to, že žalobca sa neskôr, tohto nároku na náhradu trov konania výslovne vzdal, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.