Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 11C/2/2025 5625200096 22. 01. 2025 Mgr. Robert Droppa ECLI:SK:OSLM:2025:5625200096.1
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcov v 1. rade A. B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, F. G., v 2. rade H. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, F. G., v 3. rade I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, F. G., v 4. rade J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, a v 5. rade ANEXIA, s. r. o., so sídlom Štiavnická 5215, Ružomberok, IČO: 36 420 905, proti žalovanej Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným dňa 09. 01. 2025 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej zriadiť na pozemku zapísanom Okresný úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. ako orná pôda o výmere 308 m2, parcela registra KN-C č. 837/13, a na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie H., ako ostatná plocha o výmere 773 m2, parcela registra KN-C č. 837/1, právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve umiestnenia a uloženia inžinierskych sietí podzemného NN vedenia v súvislosti so stavebným povolením vydaným obcou Ivachnová dňa 18. 04. 2024 pod č. OcÚ-087-3/2024-SK, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 05. 2024. Návrh odôvodnili tým, že na základe stavebného povolenia je žalovaná ako stavebník oprávnená uskutočniť stavbu „SW 13535 – Ivachnová – Pri Váhu – Rozšírenie NNK“ v katastrálnom území H.. Predmetná stavba sa má realizovať ako líniová stavba na 24 pozemkoch rôznych vlastníkov a spoluvlastníkov, pričom medzi pozemkami určenými na výstavbu sú v stavebnom povolení uvedené aj vyššie uvedené parcely. Pozemok na parcele registra KN-C č. 837/13 je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade a pozemok na parcele registra 837/1 je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 2. rade o veľkosti podielu 1/41, žalobkyne v 5. rade o veľkosti podielu 11/41 a H. I. D. o veľkosti podielu 1/41. Žalobcovia len náhodou zistili, že na predmetných listoch vlastníctva je na ich pozemkoch vyznačená plomba označujúca oficiálne katastrálne konanie. Na takéto konanie nevykonali oni žiadny podnet ani nepodali žiadny návrh. Ako dodatočne zistili, od 15. 11. 2024 prebieha na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálnom odbore, katastrálne konanie na základe návrhu žalovanej na vykonanie záznamu o zriadení vecného bremena v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Predmetné vecné bremeno má byť zapísané okrem iných aj na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. Podľa zistení žalobcov predmetná líniová stavba nie je stavbou, ktorá má byť realizovaná vo verejnom záujme, ktorý by odporcu oprávňoval k zriadeniu zákonného vecného bremena vo svoj prospech. Verejný záujem nepreukázal ani v stavebnom konaní, pričom stavebný úrad, hoci ho upozorňovali na túto skutočnosť, bez bližšieho skúmania usúdil, že ide o stavbu vo verejnom záujme, hoci v danom prípade tento záujem predstavujú len dva podnikateľské subjekty, a to obchodná spoločnosť JAROTTATRANS SLOVAKIA s. r. o. a Gino Paradise Bešeňová, ktoré budujú svoje stavby mimo zastavaného územia obce Ivachnová a k ich nehnuteľnostiam je potrebné priviesť elektrický prúd. Podľa názoru žalobcov má byť
takáto stavba riešená priamo týmito podnikateľmi ako stavebníkmi na ich vlastné náklady a spôsobom, ktorým neznehodnocuje pozemky veľkého počtu vlastníkom. Preto takýto postup možno hodnotiť ako nezákonný porušujúci ústavné právo vlastníkov dotknutých pozemkov. Žalobcovia nemôžu vyčkávať na stav, ak by sa zámer žalovanej dokonal zápisom vecného bremena na príslušnom liste vlastníctva, čím by sa trvale obmedzili vlastnícke práva vlastníkov a spoluvlastníkov cudzím právom, a to bez ich súhlasu a zákonného dôvodu. Vydaním neodkladného opatrenia v danom prípade nie je zásahom do práv žalovanej, lebo takým právom nedisponuje. Aj z dôvodu, že zriadením vecného bremena sa zníži hodnota predmetných pozemkov, žalobcovia na základe vyššie uvedeného navrhli nariadiť neodkladné opatrenie. 2. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 3. Podľa § 9 C. s. p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 4. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia. 5. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je povinný podať držiteľ povolenia do troch mesiacov od oznámenia podľa odseku 2 alebo odo dňa vykonania oprávnenia podľa odseku 1 po prvýkrát; prílohou k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je aj geometrický plán stanovujúci rozsah vecného bremena. 6. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12. 7. Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, vlastník nehnuteľnosti je oprávnený požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení podľa odseku 1 a podľa doterajších predpisov a povinností zodpovedajúcich týmto oprávneniam týkajúcich sa elektrického vedenia alebo elektroenergetického zariadenia umiestneného na jeho nehnuteľnosti. K žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa prvej vety je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť stanovisko príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy k žiadosti vlastníka nehnuteľnosti. 8. V predmetnej veci sa žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú určenia zákazu žalovanej zriadiť na ich pozemkoch vecné bremeno. Inštitút neodkladných opatrení je upravený v Civilnom sporovom poriadku, čo znamená, že právomoc konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti civilný súd. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou súkromnoprávnou žalobou vo veci samej. To znamená, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou žalobou, na ktorej prejednanie je daná právomoc súdu podľa Civilného sporového poriadku. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že obec Ivachnová v pozícii stavebného úradu vydala na základe žiadosti žalovanej stavebné povolenie č. OcÚ-087-3/2024-SK zo dňa 18. 04. 2024 na rozšírenie nízkonapäťového káblového vedenia v katastrálnom území H., ktorá líniová stavba má viesť aj po pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcov. V predmetnom stavebnom
konaní žalovaná ako držiteľ povolenia na dodávku elektriny môže podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, pričom povinnosti zodpovedajúce tomuto oprávneniu sú zákonným vecným bremenom spojeným s vlastníctvom nehnuteľností. V danom prípade sa tak žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia v nadväznosti na zákonné vecné bremeno, ktoré však patrí do sféry verejného práva, nakoľko jeho podstata spočíva vo verejnoprávnom obmedzení vlastníckeho práva. Zriadenie nízkonapäťového káblového vedenia, resp. jeho rozšírenie nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike. Právomoc znamená oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 3 a 4, pričom podľa § 3 súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávny vzťah je charakterizovaný najmä právnou rovnosťou a zmluvnou autonómiou ich účastníkov, čo znamená, že ich postavenie je rovnocenné. Žiaden z účastníkov v súkromnoprávnom vzťahu tak nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Zákon o energetike oprávňuje správny orgán, aby konal vo veciach upravených v tomto zákone, a preto správny orgán koná a rozhoduje aj o ďalších právnych inštitútoch viažucich sa k výstavbe a prevádzkovaní elektrického vedenia, to znamená aj o otázkach zákonného vecného bremena. Zákonné vecné bremeno zriadené na základe zákona o energetike nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie, ktoré vychádza z verejného predpisu a nie z Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho ustanovenia zákona o energetike pritom nevyplýva oprávnenie vlastníkov dotknutých nehnuteľností domáhať sa zákazu zriadiť vecné bremeno civilnou žalobou. Nakoľko nie je splnená procesná podmienka konania, ktorou je právomoc civilného súdu na prejednanie tejto veci, súd v súlade s ustanovením § 9 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. 9. Pre úplnosť súd uvádza, že aj napriek tomu, že rozhodnutie o stavebnom povolení môže byť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preskúmateľné súdom, čo by v prípade podanej správnej žaloby zakladalo právomoc správneho súdu, súd predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepostúpil správnemu súdu z dôvodu, že tento podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky nemá právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa ustanovenia § 324 a nasl. C. s. p. 10. Nakoľko bolo konanie zastavené, súd zároveň rozhodol aj o náhrade trov konania, a to tak, že žalovanej, ktorej v tomto štádiu konania žiadne trovy vzniknúť nemohli, nepriznal náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.