Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 4C/7/2025 5625200329 27. 03. 2025 JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová ECLI:SK:OSLM:2025:5625200329.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 4C/7/2025 Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/X, D. A. – E., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, proti žalovanej: F. A., G. H., v zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o rozhodol: 4C/7/2025 I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemku parcely registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parcelné číslo KNC 143, o výmere 112 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely registra „C" evidovaného na katastrálnej mape parcelné čisto KNC 147, o výmere 62 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre okres Liptovský Mikuláš, obec D. A., katastrálne územie E., na liste vlastníctva č. XXXX, sa zrušuje. II. Do výlučného vlastníctva žalobcu s a prikazuje pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape parcelné čisto KNC 143, o výmere 112 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcely registra „C" evidovaný na katastrálnej mape parcelné číslo KNC 147, o výmere 62 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre okres Liptovský Mikuláš, obec D. A., katastrálne územie E., na liste vlastníctva číslo XXXX. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 953,18 eur ako náhradu za spoluvlastnícky podiel a to v lehote do 3 dní právoplatnosti rozsudku na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 472025. IV. Žalobcovi sa voči žalovanej náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 4C/7/2025 1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 29. 01. 2025 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu. Žalobu odôvodnil tým, že strany spolu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu predstavuje 4/5 - iny v pomere k celku predmetu vyporiadania a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej predstavuje 1/5 - iny v pomere k celku predmetu vyporiadania. U žalovanej, ako vyplýva z vyššie uvedeného LV č. XXXX pre k. ú. E., je vykonávaná správa správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova cesta 36, Bratislava 11. Žalobca dal v predmetnej veci vypracovať Znalecký posudok č. 68/2024 vypracovaný znalcom Ing. Beátou Surovčekovou zo dňa 23. 09. 2024, ktorým znalec ohodnotil spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti
1/5 - iny v pomere k celku predmetu vyporiadania na sumu 950 eur. S poukazom na skutočnosť, že žalobcu nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, žalobca sa obrátil so žalobou na súd. V danom prípade reálne rozdelenie predmetu vyporiadania nie je účelné, ani vhodné a to vzhľadom na výmeru a umiestnenie predmetu vyporiadania, ako aj samotnú veľkosť spoluvlastníckych podielov, pretože reálnym rozdelením by došlo k značnému drobeniu predmetu vyporiadania a vytvoreniu pozemkov s veľmi nízkymi výmerami, ktoré by boli nebolo možné hospodárne využiť, čo samozrejme nie je vhodné a ani účelné. Najvhodnejším spôsobom je prikázanie predmetu vyporiadania za primeranú náhradu žalobcovi, ktorý má záujem predmet vyporiadania nadobudnúť a súčasne je schopný poskytnúť aj náhradu z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej v zmysle predloženého znaleckého posudku. Žalobca uvádza, že na pozemku KNC 147, pre katastrálne územie E., sa nachádza stavba jeho rodinného domu súp. č. XX, ktorého je vlastníkom žalobca. 2. Zástupca žalovanej vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 42 spisu) uviedol, že nakoľko nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, SPF súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k vyššie špecifikovaným pozemkom. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, SPF s odkazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka a ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nepovažuje rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. g) vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Žalobca za účelom stanovenia primeranej náhrady predložil Znalecký posudok č. 68/2024, v ktorom je jednotková hodnota sporom dotknutých pozemkov určená vo výške 27,39 eur/m2. K určovaniu výšky primeranej náhrady zaujalo stanovisko občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 20. 10. 1997 pod sp. zn. Cpj 30/97. Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Zástupca žalovaného nezisteného vlastníka predkladá touto cestou konajúcemu súdu dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzatvorenú v rámci internej činnosti fondu, ktorej predmetom bol obdobný pozemok, nachádzajúci sa v blízkosti sporom dotknutých pozemkov. Nesúhlasia s prípadným priznaním náhrady trov konania žalobcovi. Je zrejmé, že žalovaného neznámeho vlastníka nie je možné stotožniť – zidentifikovať a nezistený – neznámy vlastník predstavuje špecifický subjekt, ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov. Len na základe tejto zákonnej úpravy je možné v prípade podielového spoluvlastníctva vykonávať práva a povinnosti spoluvlastníka a domáhať sa zrušenia podielového spoluvlastníctva aj súdnou cestou. Majú za to, že žalovaní nezistení vlastníci majú v súdnom spore špecifické postavenie a môžu vystupovať ako strana v súdnom konaní a uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti výlučne prostredníctvom zákonného zástupcu SPF, a na druhej strane špecifickosť subjektu neznámeho vlastníka spočíva v tom, že nemôže byť nositeľom určitých práv a povinností (napr. vo vzťahu k trovám konania). Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. 3. Žalobca v podanej replike (č. l. 50 spisu) uviedol, že trvajú na znaleckom posudku na ocenenie spoluvlastníckeho podielu, ktorý predložili, ako ním určenej hodnote primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Majú za to, že táto náhrada vzhľadom na umiestnenie pozemkov, ktoré sa nachádzajú medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve rómskych spoluobčanov, v lokalite, ktoré nie je vyhľadávaná a skôr ide o lokalitu, kde sa nehnuteľnosti nepredávajú, je adekvátna. Spolu s vyjadrením
žalovaného im nebola doručená žiadna dohoda, na ktorú sa odvoláva SPF vo svojom vyjadrení. Takouto dohodou možno preukázať cenu nehnuteľností, ktorá je predmetom tohto sporu, preto túto listinu namietajú. V prípade, ak žalovaný tvrdí alebo bude tvrdiť vyššiu primeranú náhradu, než tú, ktorú uviedli v žalobe a preukázali znaleckým posudkom, taktu tvrdenú výšku primeranej náhrady v celom rozsahu popierajú. 4. Zástupca žalovaného v podanej duplike (č. l. 57 spisu) dodatočne predložil Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 04675/2020 a snímok mapy GiS, v ktorom sú vyznačené sporom dotknuté pozemky a pozemok, ktorý bol predmetom vyššie uvedenej dohody. V ostatnom sa pridržiavajú ich predchádzajúceho vyjadrenia. 5. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalovanej, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti. 6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa týka dohody, ktorú predložil zástupca SPF, tak táto sa nachádza v inej a lukratívnejšej lokalite ako sporný pozemok, aj keď je v jej blízkosti. Zástupca SPF nepreukázal, že by táto dohoda bola niekedy zavkladovaná, že by bola podpísaná, jedná sa o dohodu z roku 2020, kedy boli ceny nehnuteľností na strope. Čo je pre vec podstatné, sporný pozemok sa nachádza v rómskej komunite, dom žalobcu je z dvoch strán prilepený k domom, ktoré sú vo vlastníctve rómskych občanov, ktorí majú exekúcie, predmetné nehnuteľnosti sú tým pádom nepredajné. Takisto jedná sa o spoločný dvor, na ktorom je neporiadok, je tu veľký problém k prístupu na hlavnú cestu. Žalobca predložil znalecký posudok, ktorý zástupca SPF nepoprel a neuviedol v čom je nesprávne určená táto cena, preto majú za to, že cena bola objektivizovaná znaleckým posudkom. Nimi navrhnutá cena sumy výplatku je primeraná. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to so Znaleckým posudkom č. 68/2024 (č. l. 6 a nasl. spisu), vrátane výpisu z LV (č. l. 14 spisu), so správou Ministerstva vnútra SR (č. l. 28 spisu), s dokladmi predloženými Okresným úradom, Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor (č. l. 31 a nasl. spisu), s Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 04675/2020 (č. l. 58 spisu). 8. Zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový právny stav: 9. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. E. mal súd preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 4/5-iny a žalovaná v spoluvlastníckom podiele 1/5-ina. Znaleckým posudkom č. 68/2024 znalkyne J. K. I. bola hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej vyčíslená na sumu 953,18 eur, po zaokrúhlení 950 eur a jednotková všeobecná hodnota pozemku 27,39 eur/m2. Z Dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva č. 04675/2020 mal súd preukázané, že zástupca žalovanej sa so L. M. dohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. E. za dojednanú finančnú náhradu za odstupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 39,60 eur/m2 10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení sa podieloví spoluvlastníci môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva totiž vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ ide
o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný žalobou, na základe ktorej došlo k začatiu súdneho konania. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Pri svojom rozhodovaní preto súd nie je viazaný konkrétnym návrhom podielového spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak, zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať. 13. V súdenej veci súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovanej. Podľa § 34 ods. 18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, koná zo zákona Slovenský pozemkový fond 14. V prvom rade súd skúmal, či je možné vec reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, pri ktorom reálnom rozdelení nehnuteľností je potrebné skúmať, či tieto môžu slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy ako aj od ich tvaru. O reálom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu a pod.). 15. Vzhľadom na výmeru sporného pozemku (spolu 174 m2), veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu a účelné využitie veci, súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie veci nie je dobre možné a účelné. Uvedený záver súdu napokon nespochybnila žiadna zo strán sporu. Žalovaná je neznáma vlastníčka, preto ani neprichádza do úvahy využitie prípadnej reálne vyčlenenej časti pozemku. 16. Po vylúčení možnosti reálnej deľby súd preto vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu prikázaním celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú finančnú náhradu. Pokiaľ sa týka primeranej náhrady, ide o hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. „Primeranou náhradou“ pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci (stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Cpj 30/97 z 20. 10. 1997). Ako vyplýva z právneho názoru uvedeného Najvyšším súdom SR publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod R/43/1997, jeho podstatou je prepojenosť medzi výškou primeranej náhrady a trhovou cenou, teda akú hodnotu by mala vec na trhu, pokiaľ by sa predávala. 17. Súd mal za to, že cena za odstupovaný spoluvlastnícky podiel bola objektivizovaná znaleckým posudkom predloženým žalobcom, ktorým znalkyňa určila hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie, zohľadnila jeho polohu, uviedla, že pozemok je zastavaný a je určený na zastavanie rodinnými domami a nie je možné jeho iné využitie. Zástupcom žalovanej predložená dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s iným spoluvlastníkom, sa týka pozemku, ktorý sa síce nachádza v k. ú. E., ale v inej lokalite ako pozemok, ktorý je predmetom sporu. Suma výplatku v prospech žalovanej predstavuje 953,18 eur, ktoré súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej na účet Slovenského pozemkového fondu, Bratislava v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 18. Lehotu na plnenie súd určil v trvaní 3 dní od právoplatnosti rozsudku, hoci žalobca v žalobe navrhoval dlhšiu lehotu – 30 dní, avšak súdu neuviedol žiadne dôvody pre predĺženie tzv. paričnej lehoty, ktorá je zákonom stanovená v ust. § 232 ods. 3 prvá veta CSP. Zároveň súd poznamenáva, že suma, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanej za odstupujúci spoluvlastnícky podiel, nie je v takej výške, ktorá by odôvodňovala určenie dlhšej ako zákonnej paričnej lehoty. 19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal. Súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa a to predovšetkým špecifickú povahu konaní tohto druhu, keďže v konaní podľa §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že účastníci majú na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Naviac na strane žalovanej vystupuje vlastníčka, ktorej pobyt nie je známy a preto ju zastupuje Slovenský pozemkový fond Bratislava, ktorý vykonáva správu a nakladanie s nehnuteľnosťami takýchto spoluvlastníkov a chráni ich oprávnené záujmy. Žalovaná je neznámym vlastníkom, preto aj prípadné zaviazanie žalovanej na náhradu trov konania žalobcovi by bolo nevykonateľné. Slovenský pozemkový fond vystupuje ako správca a preto ho súd nemôže zaviazať na splnenie povinnosti namiesto žalovanej. Poučenie: 4C/7/2025 Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.