Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 15C/2/2025 5625200423 03. 09. 2025 Mgr. Martin Bauer ECLI:SK:OSLM:2025:5625200423.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovaným: 1/ Majitelia pôdy – pozemkové spoločenstvo Smrečany, IČO: 36 142 867, so sídlom Smrečany 1 a 2/ D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Ivana Kuderová, LL.M., advokátka so sídlom Milana Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na súde dňa 10.02.2025, doplnenou podaním zo dňa 13.03.2025 a podaním zo dňa 01.04.2025, sa žalobca voči žalovaným domáhal určenia, že kúpna zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaný 2/ ako kupujúci zo dňa 05.12.2000, je absolútne neplatná. Zároveň sa domáhal vykonania zápisu na správe katastra v prospech vlastníkov, ktorí boli okradnutí a podvedení. 2. Uviedol, že žalovaný 1/ predal žalovanému 2/ pozemok parcely registra C parcelné číslo 1232/3 zapísaný na LV XXX, katastrálne územie C., z ktorého bola vytvorená aj parcela 1232/23. Žalovaný 1/ prijal na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 19.02.2000 uznesenie bod 4 odsek c/ odkúpiť od doterajších vlastníkov pôdu evidovanú v komasačnom hárku 0162 a 0164. Pred uskutočnením odkupy túto pridelí výbor do prenájmu záujemcom o zástavbu rodinných domov. Po uskutočnení vlastníckych vzťahov v katastri odpredať tieto nehnuteľnosti do vlastníctva podľa nájomných zmlúv. Zároveň v uznesení poverili výbor spoločenstva odkupou plavou Helenino a Imrovo v stavebnom obvode Smrečany. Žalovaný 1/ pôdu nikdy nevlastnil. Scudzená pôda patrila jednotlivým vlastníkom, ktorí ju získali na základe rozhodnutia o vlastníctve Č.j. 709-813/96-Ks - reštitučné rozhodnutie. Pôda žalovaným 1/ nikdy nebola vykúpená, o čom svedčí aj fakt, že vlastníci ako F. G., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, F. G., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, A. H., nar. XX.XX.XXXX, nie je evidovaný dátum smrti, nikdy nemohli predať pôdu, keďže po ich smrti neprebehlo dedičské konanie. B. E., ktorý v čase podpísania kúpnej zmluvy zastával riadiacu funkciu u žalovaného 1/ a je podpísaný na kúpnej zmluve, bol zároveň aj starým otcom žalovaného 2/. Žalobca od žalovaného 1/ taktiež kúpil parcelu číslo 1233/42, katastrálne územie C., na základe rovnako prijatého uznesenia valného zhromaždenia. Rozdiel je v tom, že správa katastra mu zastavila vklad do katastra nehnuteľností z titulu, že žalovaný 1/ nie je vlastník predávaného pozemku. Obrátil sa aj na okresnú prokuratúru, ktorá rozhodnutie katastra nehnuteľností potvrdila. Prokurátor vyslovil názor, že zmluva je od počiatku absolútne neplatná. S rozhodnutím katastra a prokuratúry sa stotožňuje na sto percent. Rozdiel je v tom, že jemu kataster zmluvu nezapísal a žalovanému 2/ áno. Má vážne podozrenie, že boli okradnutí viacerí vlastníci. Jeden z vlastníkov
uvedený v reštitučnom rozhodnutí je aj jeho zosnulý otec A. B.. Žiada, aby súd preskúmal, či mal žalovaný 1/ právny titul odpredať pozemok žalovanému 2/. Podľa názoru žalobcu bola kúpna zmluva od počiatku absolútne neplatná, lebo žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ viac práv, ako mal on sám. Zástupcovia žalovaného 1/ uviedli správu katastra do omylu tak, že k návrhu doložili výpis z uznesenia z valného zhromaždenia. Súd má možnosť zistiť, ktoré osoby boli predošlými vlastníkmi. Domáha sa, aby parcely uvedené v zmluve V 12/2001 sa znovu previedli na predchádzajúcich vlastníkov. Je právny nástupca A. B., nar. XX.XX.XXXX, a môže potom ako dedič požiadať o náhradné dedičské konanie, keď podiel po otcovi žalovaný scudzil a následne predal žalovanému 2/. Je členom spoločenstva, ktorého výbor v minulosti okradol. Ide mu o spravodlivosť, snaží sa ukázať pravdu, ako výbor okradol svojich členov. 3. Podaním zo dňa 14.05.2025 sa žalovaný 2/ vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaný 2/ ako kupujúci uzavrel dňa 11.12.2000 so žalovaným 1/ kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej bol prevod pozemku parcelného čísla 1232/3 o výmere 942 m2, v katastrálnom území C.. Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodnutím zo dňa 09.10.2002, číslo V 12/2001, rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva. Žalovaný 2/ nemal absolútne žiaden dôvod pochybovať o zákonnosti právneho úkonu a o oprávnení predávajúceho nakladať s predmetom prevodu. Vklad vlastníckeho práva bol právoplatne povolený príslušným správnym orgánom. Preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný 1/ nemohol previesť na neho predmetný pozemok. Zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim. Kúpna zmluva nezasahovala do práv žiadnej inej osoby a teda ani do práv žalobcu. U žalobcu tak absentuje aktívna vecná legitimácia. Nebol účastníkom zmluvy a z jeho tvrdení nemožno vyvodiť záver, že by sa ho tento právny vzťah nejakým spôsobom týkal. Žalobca nemá ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Od uzavretia zmluvy uplynulo viac než 24 rokov. Počas celej doby mal vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy. Hlavným motívom žaloby je nepochybne skutočnosť, že správa katastra zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe inej kúpno-predajnej zmluvy. Podaním žaloby žalobca nedocieli nadobudnutie vlastníckeho práva k inému pozemku. V konkrétnom prípade absentuje aj stav neistoty žalobcu, ktorý nie je možné podanou žalobou odstrániť. Aj napriek presvedčeniu o neopodstatnenosti a nedôvodnosti podanej žaloby neplatnosť právneho úkonu nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva iným spôsobom, najmä vydržaním. Žalovaný 2/ predmetný pozemok nerušene a v dobrej viere užíva ako svoje vlastníctvo po domu viac než 24 rokov. Počas celej doby ho fakticky ovláda, má ho vo svojej moci a naplnil základné predpoklady oprávnenej držby. Na pozemku si s manželkou postavili rodinný dom súp. č. XXX. 4. Podaním zo dňa 23.06.2025 sa žalovaný 1/ taktiež vyjadril k podanej žalobe. Uviedol rovnako ako žalovaný 2/, že nárok žalobcu neuznáva, žalobu považuje za nedôvodnú. Pri uzavretí kúpnej zmluvy bol riadne zastúpený štatutárnym orgánom spoločenstva, výborom, za ktorý konal predseda spoločenstva B. E. spoločne s ďalším členom výboru D. A. I., a to v súlade s v tom čase platným a účinným ustanovením § 20 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Kúpna cena bola dojednaná zmluvnými stranami vo výške 70 Sk / 1 m2 a bola riadne uhradená. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že by B. E., vtedajší predseda, zabezpečil pozemok pre svojho vnuka žalovaného 2/, ani že by žalovaný 2/ bol v tomto ohľade zvýhodnený. Žalovaný 1/ uzavrel kúpnu zmluvu nielen so žalovaným 2/, ale aj ďalšie obsahovo totožné zmluvy v prospech ďalších kupujúcich. Dojednaná kúpna cena predstavovala viac ako trojnásobok všeobecnej hodnoty pozemku vyčíslenej znalcom. Keďže od uzavretia kúpnej zmluvy uplynulo viac než 24 rokov a počas tejto doby došlo niekoľko krát ku kompletnej zmene v personálnom obsadení štatutárneho orgánu, nemá súčasné vedenie žiadne ďalšie informácie k okolnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Aj Obec Smrečany mala v tom čase záujem, aby dotknuté pozemky boli využité predovšetkým na výstavbu rodinných domov. 5. Podaním zo dňa 04.06.2025 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného 2/. Uviedol, že žalovaný 1/ mal pred predajom vykúpiť pôdu od doterajších vlastníkov. Po mŕtvych vlastníkoch do dnešného dňa ani neprebehlo dedičské konanie. Žalovaný 1/ nikdy nebol vlastníkom predaných pozemkov ako sa uvádza v zmluvách. Bol len správcom pozemkov. Jeho otcovi A. B. bol rozhodnutím o vlastníctve priznaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 960/96000, rovnako aj ostatným, aj mŕtvym vlastníkom, komasačný hárok 0162, neskôr po ROEP LV XXX. Žalobca je členom žalovaného 1/ na základe osvedčenia o dedičstve, kedy zdedil podiel na LV XXX parcelné číslo 1232. Tieto parcely mali aj naďalej ostať vedené ako spoločná nehnuteľnosť, keďže absentuje zrušenie spoločnej nehnuteľnosti. Žaloba sa vedie voči všetkým stranám sporu. Navrhol, aby sa súd otázkou vydržania nezaoberal.
6. Podaním zo dňa 20.06.2025 sa žalovaný 2/ vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Nemal žiaden dôvod pochybovať o zákonnosti kúpno-predajnej zmluvy a o oprávnení predávajúceho nakladať so zmluvou. Opätovne sa zaoberal otázkou vydržania vlastníckeho práva. Žalobcova pasivita, kedy bol dlhé obdobie nečinný, nemôže ísť na ťarchu žalovaného 2/. 7. Žalobca na pojednávaní zotrval na tom, aby súd určil, že kúpna zmluva z 03.12.2000 bola vyhlásená za absolútne neplatnú. Chce ukázať ľuďom v pozemkovom spoločenstve pravdu, keďže pravda sa nechce hovoriť. Nejde mu o peniaze ani majetky, ide mu iba o pravdu. Chce dokázať, že Pozemkové spoločenstvo Smrečany konalo protiprávne. Viackrát ich aj žiadal, aby to poriešili. Je smutné, že to v tomto štáte takto funguje, že existujú dve rovnaké zmluvy. Jednu kataster zapíše a druhú nezapíše. V zmluve je uvedené, že to mal zabezpečiť urbár a aj napriek tomu to roky nezabezpečil. 8. Právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní uviedla, že za žalovaného 1/ konal štatutárny orgán – výbor prostredníctvom predsedu a ďalšieho člena podľa vtedy platného zákona a bola riadne uhradená kúpna cena vo výške viac ako trojnásobku všeobecnej hodnoty pozemku stanovenej znaleckým posudkom. Prevod bol riadne schválený členskou schôdzou vo februári 2000. Kúpnu zmluvu preskúmala aj správa katastra, ktorá povolila vklad vlastníckeho práva. Aj v prípade neplatnosti zmluvy nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nebráni neplatnosť takéhoto právneho úkonu tak, ako sme sa vyjadrovali aj v písomných podaniach. 9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav: 10. Z výpisu z LV XXX vedeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre katastrálne územie C., obec Smrečany, okres Liptovský Mikuláš vyplýva, že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra C parcelné číslo 1232/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 802 m2 a parcelné číslo 1232/23 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2. 11. Z výpisu z LV XXXX vedeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre katastrálne územie C. vyplýva, že žalovaný 2/ je spolu s manželkou výlučným vlastníkom rodinného domu súpisného čísla XXX, postaveného na pozemku parcelného čísla 1232/23. 12. Z uznesenia z valného zhromaždenia žalovaného 1/ konaného dňa 19.02.2000 vyplýva, že výbor bol poverený odkupou plavov Helenino a Imrovo v stavebnom obvode Smrečany. 13. Z uznesenia z valného zhromaždenia žalovaného 1/ konaného dňa 28.04.2001 vyplýva, že valné zhromaždenie schválilo predaj stavebných pozemkov z majetku Helenino parcelné číslo 1232/1 až 14 a 1233/23 a priľahlé časti, ktoré sú pripravené na výstavbu rodinných domov. 14. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.12.2000 žalovaný 1/ ako predávajúci, zastúpený B. E., predsedom a D. A. I., členom výboru, odpredal žalovanému 2/ ako kupujúcemu na základe uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 19.02.2000 parcelu číslo 1232/3 o výmere 942 m2. Zo zmluvy vyplýva, že predávajúci sú skutočnými vlastníkmi predávaných nehnuteľností na základe titulu uvedeného v časti I. zmluvy, ktorý patrí do majetku pozemkového spoločenstva. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 65.940 Sk, t.j. 70 Sk za 1 m2. 15. Kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2005 žalovaný 1/ ako predávajúci zastúpený D. A. I., predsedom a B. E., podpredsedom, na základe uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 19.02.2001 odpredali žalobcovi ako kupujúcemu pozemok parcely registra C parcelné číslo 1233/42 – záhrada o výmere 458 m2. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 20.610 Sk. 16. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 18.01.2023 číslo V 5693/2022 zastavil konanie o vklade do katastra nehnuteľností vo veci účastníkov žalovaného 1/ a žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2025. Keďže účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky, okrem iného, že v návrhu na vklad a v zmluve je na strane predávajúceho uvedené: Majitelia pôdy - pozemkové spoločenstvo Smrečany, avšak na LV sú uvedení jednotliví
podieloví spoluvlastníci. Z doložených dokladov nie je zrejmé, že predávajúci je oprávnený konať za jednotlivých podielových spoluvlastníkov. 17. Súd sa ďalej oboznámil s rozhodnutím o vlastníctve pozemkového úradu číslo 709-813/96-Ks zo dňa 28.05.1996, upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 16.04.2024 Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, v ktorom sa uvádza, že predložená zmluva bola podľa názoru prokurátora od počiatku neplatná, pretože predávajúci subjekt nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy. Neboli splnené podmienky na povolenie vkladu, nakoľko kúpna zmluva neobsahovala správne určenie zmluvných strán. Ďalej z uvedeného upovedomenia vyplýva, že dňa 16.02.2024 bol doručený podnet žalobcu na preskúmanie zákonnosti postupu katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš v konaní V 56931/2022, ktorého predmetom bol vklad vlastníckeho práva. 18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 137 písm. d) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 19. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s procesnou prípustnosťou žaloby. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, čo spadá pod žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, o určenie právnej skutočnosti. V sporovom konaní je žalujúca strana povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Ak tak v žalobe učiní, konajúci súd nie je daným posúdením viazaný. Určujúce je obsahové hľadisko, pričom predmet konania nie je tvorený výlučne žalobným návrhom, petitom, ale rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Inak povedané, súd je viazaný obsahom žalobného návrhu a nie iba jeho striktnou formuláciou. Nakoniec aj súd sám si môže naformulovať žalobný návrh, pričom však musí vychádzať z obsahu žaloby. Z obsahu žaloby, ako aj z nasledujúcich podaní žalobcu vyplýva, že tento trval na absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, na základe ktorého určenia by bolo zapísané vlastnícke právo predchádzajúcich vlastníkov. 20. Žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti zákon výslovne pripúšťa, avšak výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súdna prax po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu síce pripustila skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v prípade skôr začatých konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, avšak v prípade žalôb na určení neplatnosti právneho úkonu podaných po 01.07.2016, je v tomto smere prípustný len postup podľa CSP. Zodpovednosť za formuláciu a procesnú prípustnosť žaloby nesie žalobca. Súd nie je povinný napomáhať žalobcovi formulovať žalobný petit tak, aby spĺňal podmienky prípustnosti samotnej žaloby. Preto sa možno žalobou domáhať určenia právnej skutočnosti jedine v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy je len akýsi medzistupeň v snahe domôcť sa iných nárokov. Na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo, nakoľko pôsobí voči všetkým (erga omnes) a súd si uvedenú právnu skutočnosť posudzuje prejudiciálne v rámci iného typu žaloby. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. 21. Na základe určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalobca zároveň domáhal vykonania zápisu na správe katastra v prospech vlastníkov, ktorí boli okradnutí a podvedení, čo by bolo možné posúdiť aj ako určenie vlastníckeho práva predchádzajúcich vlastníkov, čo zodpovedá ustanoveniu § 137 písm. c) CSP. Žalobca nešpecifikoval konkrétnych vlastníkov, ku ktorým by malo byť tak určené, avšak súdu bolo zrejmé, že sa jedná o jednotlivých podielových spoluvlastníkov v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Keďže už po predbežnom právnom posúdení súd dospel k záveru o zjavnej nedôvodnosti podanej žaloby, nepristúpil k ďalším výzvam na doplnenie žalobného návrhu, nakoľko aj napriek tomu mohol pokračovať v konaní (§ 129 ods. 3 CSP). Žalobca sa primárne domáhal určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Zápis do katastra mal byť len procesným následkom určenia neplatnosti právneho úkonu. Všeobecným predpokladom takého typu určovacej žaloby je právny záujem žalobcu na tom, aby bol pre neho po právnej stránke významný. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude
mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca uvádzal, že jediným jeho dôvodom na podanie žaloby je ukázať pravdu. Nechce nič, ani peniaze. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Podľa názoru súdu jediným záujmom žalobcu na podaní žaloby bola skutočnosť, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, zastavil konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným 1/. Čo nakoniec opakovane uvádzal aj v priebehu konania, že totožná zmluva s iným predmetom bola v prospech žalovaného 2/ zavkladovaná a vo vzťahu k nemu nie. Podanou žalobou však uvedené nemožno odstrániť. Na jeho strane absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, keďže nepreukázal v čom je jeho právo ohrozené alebo právne postavenie neisté. Ak sa mienil domáhať určenia, že konkrétny spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi, mal tak učiniť iným druhom žaloby s iným okruhom strán sporu (všetci oprávnení dedičia). Na ním požadovanom určení však nemá naliehavý právny záujem. Pripustením takejto žaloby by došlo k podávaniu nezmyselných žalôb, kedy by mohla akákoľvek tretia osoba podávať žaloby na určenie neplatnosti právnych úkonov, ak to priamo nevyplýva z osobitného predpisu, prípadne určenia vlastníckeho práva bez toho, aby nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení. 22. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva, t.j., ak neistotu žalobcu v právnom vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu. Záujem žalovaného, príp. akýchkoľvek tretích osôb je pri posudzovaní tejto otázky bezpredmetným. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie vlastníckeho práva vykonaním zápisu do katastra nehnuteľností vtedy, ak má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom (napr., že vec patrí do dedičstva). S poukazom na dôvody zamietnutia žaloby sa súd nezaoberal vecnou stránkou žalobného návrhu. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.