Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/70/2025 5625202845 04. 12. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5625202845.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov : 1.) A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, a 2.) D. B., E. D., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, obidvaja zastúpení JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou, so sídlom Ul. 1. mája 113, Liptovský Mikuláš, proti žalovaným : 1.) F. G., E. H., neznámej vlastníčke, a 2./ I. G., neznámemu vlastníkovi, obidvaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO : 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade k pozemku registra „C“ parc. č. 4570/2, ostatná plocha, o výmere 1172 m2, k pozemku registra „C“ parc. č. 4571/3, orná pôda, o výmere 872 m2, ako aj k pozemku registra „E“ parc. č. 6762/2, orná pôda, o výmere 198 m2, ktoré všetky tri pozemky sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú C., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš, v rámci ktorého podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade v rozsahu 1/4, spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 2. rade v rozsahu 1/4, spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade v rozsahu 1/4 a spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2. rade v rozsahu 1/4, a toto podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že uvedený pozemok p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, v rámci ktorého bude spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade v rozsahu 1/2 a spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 2. rade v rozsahu 1/2, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade budú povinní spoločne a nerozdielne u h r a d i ť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (z titulu vyporiadania uvedeného podielového spoluvlastníctva) peňažnú náhradu, a to žalovanej v 1. rade vo výške 5.475 eur, a žalovanému v 2. rade vo výške 5.475 eur. II. Žalobcovia v 1. a 2. rade n e m a j ú voči žalovaným v 1. a 2. rade n á náhradu trov konania.
r o k na
odôvodnenie: 1. Žalobou z 21. 8. 2025, doručenou na tunajší súd 22. 8. 2025 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k pozemkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku spôsobom, ktorý (z obsahového hľadiska - viď § 124 ods. 1 CSP) zodpovedal spôsobu vyporiadania uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. 2. Vo vyjadrení žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe z 10. 11. 2025, ktoré bolo doručené na tunajší súd 14. 11. 2025 zákonný zástupca neznámych vlastníkov (žalovaných v 1. a 2. rade) - Slovenský pozemkový fond vyhlásil, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemkov do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu, a uviedol tiež, že považuje náhradu navrhovanú žalobcami v 1. a 2. za primeranú a nemá k nej výhrady, avšak požiadal, aby primeraná náhrada bola v žalobnom petite rozpočítaná pre každého žalovaného jednotlivo.
3. Dňa 26. 11. 2025 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov v 1. a 2. rade z 26. 11. 2025, v ktorom podľa § 282 CSP navrhli vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku. 4. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) ak žalovaný uznal uplatnený nárok alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. 5. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho zástupcu uznali žalobcami v 1. a 2. rade uplatnený nárok v celom rozsahu a žalobcovia v 1. a 2. rade následne navrhli vydať vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku, bol súd podľa § 282 a nasl. CSP povinný vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. 6. V tejto súvislosti súd dodáva, že požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je splnená aj bez výslovného výrazu „uznanie“, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (viď aj R 25/1993), a preto (napriek tomu, že zástupca žalovaných v 1. a 2. rade) výslovne nepoužil výraz „uznanie“, súd posudzujúc jeho vyjadrenie k žalobe podľa obsahu (viď § 124 ods. 1 CSP), ako aj v súlade s uvedeným judikátom, dospel k záveru, že ide o prejav vôle, ktorý obsahovo smeruje k uznaniu uplatneného nároku v celom rozsahu, pretože žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, súhlasili so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda prikázaním pozemku žalobcom v 1. a 2. rade, a súhlasili aj s výškou primeranej náhrady z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 7. Súd tiež poznamenáva, že prípustnosť rozsudku pre uznanie nároku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva nielen z právnej úpravy tohto rozsudku uvedenej v § 282 a nasl. CSP, ktorá vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku neobmedzuje len na určitý druh žaloby (ako to napríklad ustanovuje CSP v § 273 a § 274, teda pri rozsudku pre zmeškanie nároku, keď takéto rozsudky výslovne pripúšťa len vo vzťahu k žalobe podľa § 137 písm. a) CSP, teda k žalobe na plnenie), ale prípustnosť rozsudku pre uznanie nároku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva výslovne vyplýva aj zo súdnej praxe (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. 3. 2009, sp. zn. : 22 Cdo 4272/2007.) 8. V súvislosti s rozsudkom pre uznanie nároku súd ďalej dopĺňa, že skúmanie vecnej legitimácie (či už aktívnej alebo pasívnej) nepatrí medzi predpoklady pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku, pretože otázka vecnej legitimácie je hmotnoprávnym inštitútom, a nie podmienkou konania. Tunajší súd preto (pri splnení formálnych zákonných predpokladov pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 a nasl. CSP) nemohol v tomto konaní skúmať otázku vecnej legitimácie (kto má byť z hmotnoprávneho hľadiska žalobcom a kto žalovaným), a musel podľa § 282 CSP vydať rozsudok pre uznanie nároku, teda rozsudok v zmysle žalovaným uznaného žalobného návrhu (viď aj rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 25 Cdo 2812/2005 z 26. 3. 2008 alebo sp. zn. : 32 Cdo 2837/2000 zo 17. 1. 2008.) 9. Porovnaním žalobného petitu s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu boli žalobcovia v 1. a 2. rade, a teda mali by mať podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže v žalobnom petite žalobcovia v 1. a 2. rade výslovne navrhli, aby súd vydal rozhodnutie, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, súd mal z toho za to, že pre prípad svojho úspechu si žalobcovia v 1. a 2. rade neuplatňujú nárok na náhradu trov konania, a preto súd viazaný rozsahom ich návrhu podľa § 216 CSP (aj v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP), teda per analogiam legis podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal. Poučenie: Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku.
Proti výroku II. tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak : a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.