Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Csp/47/2024 6124253635 27. 03. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:6124253635.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO : 44250029, so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, zast. Mgr. Drahomírou Beňovou Vargovskou, LL.B., advokátkou, IČO : 52346323, Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ružomberok, o zaplatenie sumy 89,90 eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 89,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 89,90 eur od 18. 4. 2023 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 30,33 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 14. 3. 2024, následne 14. 6. 2024 postúpenou na tunajší súd sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 89,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 89,90 eur od 18. 4. 2023 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania (v rámci ktorej si uplatnil tiež nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s úkonom právnej služby – predžalobná výzva a to odmenu vo výške 16,60 eur a réžijný paušál vo výške 13,73 eur. Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovaný 17. 4. 2023, o 17.22 hod cestoval linkou č. 40, v ktorej prevádzkovateľom a dopravcom je Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejárska 1, Bratislava, IČO : 00492736. Uvedeného dňa bola na žalovanom vykonaná kontrola cestovného dokladu oprávnenou osobou dopravcu, ktorý ho vyzval na predloženie cestovného lístka. Kontrolou bolo zistené, že žalovaný cestoval hromadnou dopravou bez platného cestovného lístka, a preto ho kontrolný orgán vyzval na úhradu cestovného vo výške 0,90 eur a sankčnej úhrady za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 89 eur. Identifikácia žalovaného bola vykonaná pracovníkom Dopravného podniku Bratislava, a.s. podľa § 14 ods. 2 z. č. 56/2012 Z. z. (účinného do 21. 12. 2023) podľa predloženého dokladu totožnosti žalovaným. Identifikačné údaje žalovaného kontrolujúca osoba dopravcu uviedla v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 0023003625. Žalovaný bol povinný uhradiť cestovné spolu so sankčnou úhradou namieste, t. j. po zistení porušenia tarifného a prepravného poriadku dopravcu v zmysle bodu A.3.1 v spojení s bodom A.5.3 písm. f) prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji verzia 4.7 (platná od 11. 12. 2022) vyhláseného a zverejneného dopravným podnikom Bratislava, a.s. v zmysle z. č. 514/2009 Z. z. Týmto dňom sa stala pohľadávka Dopravného podniku Bratislava, a.s. voči žalovanému splatnou v celom rozsahu. Následne dňa 14. 12. 2023 bola medzi Dopravným podnikom Bratislava, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola vyššie uvedená pohľadávka Dopravného podniku Bratislava, a.s. voči žalovanému postúpená
na žalobcu. Táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom z 10. 1. 2024, čím je tak žalobca aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní. Žalobca ešte pred podaním žaloby v tejto veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a to predžalobnou výzvou z 10. 1. 2024, avšak žalovaný ani napriek tomu dlžnú sumu vo výške 89,90 eur neuhradil. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky až do zaplatenia dlžnej sumy. V následnom obsahu žaloby poukázal žalobca na ustanovenie § 760 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a čl. A.3.2, čl. A.14.1, čl. A.14.4, čl. A.14.6, § 14 ods. 1 písm. d) z. č. 56/2012 Z. z. (účinného do 31. 12. 2023), § 16 ods. 4a, ods. 5 z.č. 56/2012 Z. z. (účinného do 31. 12. 2023), § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 2. Žalovaný sa k žalobe aj napriek výzve súdu nijako písomne nevyjadril. 3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného bolo možné mať za to, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z v znení neskorších predpisov „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávania. Súd podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 13. 3. 2025 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 27. 3. 2025. 4. Súd vykonal dokazovanie len v súvislosti so skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa obsahu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o preprave, vo vzťahu ku ktorým zmluvným dojednaniam (vzhľadom na ďalej uvedený výklad) nebolo možné uvažovať o následku nespornosti skutkových tvrdení žalobcu pre nepopretie žalovaným. Vo zvyšnom rozsahu súd mal ostatné (relevantné) skutkové okolnosti za nesporné (a to pre účinné nepopretie zo strany žalovaného podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, čo je aj v súlade s únijným právom.) 5. V súvislosti s nespornosťou skutkových tvrdení žalobcu pre nepopretie zo strany žalovaného (podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak uvedená výnimka platí len vo vzťahu k obsahu spotrebiteľských zmlúv, teda k nekalým (neprijateľným) podmienkam obsiahnutých v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako osobitne neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle slovenského vnútroštátneho práva (podľa § 150 a § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany zaťažuje spotrebiteľa tak ako každú inú stranu v civilnom spore. Prípadný argument poukazujúci na ustanovenie § 295 CSP (podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a ktoré dôkazy súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí) v tomto prípade neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania, a dokazovanie prichádza do úvahy až potom, ak nemožno určité stranou sporu realizované skutkové tvrdenie vyhodnotiť ako nesporné (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK 2016, Števček a kolektív, str. 1030 - 1031, ale tiež aj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp. zn. : 17Co/364/2017.) 6. Za nesporné mal takto súd nasledovné relevantné skutkové tvrdenia žalobcu. Žalovaný 17. 4. 2023, o 17:22 hod. cestoval linkou č. 40, ktorej prevádzkovateľom a dopravcom je Dopravný podnik Bratislava, a.s., kedy bola na žalovanom vykonaná kontrola cestovného dokladu oprávnenou osobou dopravcu, ktorý ho vyzval na predloženie cestovného lístka. Bolo zistené, že žalovaný cestoval hromadnou dopravou bez platného cestovného lístka, preto ho kontrolný orgán dopravcu vyzval na úhradu cestovného a sankčnej úhrady za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom (cestovného vo výške 0,90 eur a sankčnej úhrady za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 89 eur), ktoré sumy však žalovaný na mieste nezaplatil. Listom z 10. 1. 2024 Dopravný podnik Bratislava, a.s. oznámil žalovanému, že došlo 14. 12. 2023 k postúpeniu pohľadávky Dopravného podniku Bratislava, a.s. voči žalovanému uplatnenej v tomto konaní, z Dopravného podniku Bratislava, a.s. ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Taktiež bolo nesporné, že žalobca žalovaného pred podaním tejto žaloby
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, a to predžalobnou výzvou z 10. 1. 2024. 7. Z Cenníka č. 1, ako (ex offo obstaraného súdom podľa § 295 CSP) ako prílohy 1 k Prepravnému poriadku Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja, verzia 4.7 (platná od 11. 12. 2022), z verejne dostupnej internetovej stránky vyplynulo, že výška ceny základného papierového lístka za jednu cestu v trvaní do 30 minút (ako najkratšieho možného časového intervalu), bez uplatnenia zľavy bola určená vo výške 0,90 eur. 8. Z Cenníka č. 9 - Sadzby sankčných úhrad ako (rovnako ex offo obstaraného súdom podľa § 295 CSP) ako prílohy Prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, verzia 4.7 (platná od 11. 12. 2022), z verejne dostupnej internetovej stránky vyplynulo, že základná sadzba za cestovanie bez platného cestovného lístka (ktorá obsahuje aj cestovné v hodnote 0,90 eur) je sadzba v sume 89,90 eur. 9. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa najmä nasledovných hmotnoprávnych ustanovení. 10. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o preprave, ďalej len „OZ“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. 11. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. - o cestnej doprave (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o preprave, ďalej len „zákon o cestnej doprave“) ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu, platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify. 15. Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatku. 16. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 17. Dňa 17. 4. 2023 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu konkludentne, tým, že nastúpil do jeho dopravného prostriedku zmluvu o preprave podľa § 760 OZ. Táto zmluva tiež napĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Žalovaný sa 17. 4. 2023, v čase o 17:22 hod. pri kontrole oprávnenou osobou dopravcu (právneho predchodcu žalobcu) nepreukázal platným cestovným lístkom, preto mal žalobca (na ktorého bola uplatnená pohľadávka právnym predchodcom žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 14. 12. 2023, čím bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní) voči žalovanému (okrem nároku na zaplatenie cestovného vo výške 0,90 eur podľa § 760 OZ v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a Cenníkom č. 1 tvoriacim prílohu Prepravného poriadku Integrovaného
dopravného systému v Bratislavskom kraji - verzia 4.7, platná od 11. 12. 2022), aj nárok na zaplatenie sankčnej úhrady vo výške najviac stonásobku základného cestovného (89 eur) podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave a Cenníkom č. 9 tvoriacim prílohu Prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji - verzia 4.7, platná od 11. 12. 2022, a preto súd podľa vyššie uvedených právnych a zmluvných ustanovení priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 89,90 eur. 19. Z nesporného oznámenia postupcu žalovanému o postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu vyplynula aktívna vecná legitimáciu žalobcu v tomto konaní (§ 526 ods. 1 OZ.) 20. Žalovaný sa dostal podľa § 517 ods. 1 OZ do omeškania so zaplatením dlžnej sumy cestovného a sankčnej úhrady v úhrnnej výške 89,90 eur deň po tom ako bol pri kontrole oprávnenou osobou dopravcu podľa § 14 ods. 2 zákona o cestovnej doprave povinný zaplatiť na mieste predmetnú sumu (ktorú nezaplatil), t.j. 18. 4. 2023. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o preprave) ako dni splatnosti predstavovala výška percentuálnej sadzby zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 tohto nariadenia 8,50 % ročne (bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba C. platná k tomuto dňu začatia omeškania), a preto súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 uvedeného nariadenia vlády priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 89,90 eur od 18. 4. 2023. 21. Súd v rámci rozhodovania vo veci samej priznal žalobcovi tiež uplatnený nárok na náhradu výdavkov (vo výške 30,33 eur) spojených s predžalobnou výzvou z 10. 1. 2024, avšak ako príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky podľa § 121 ods.3 OZ (náklady spojené s uplatnením pohľadávky), pretože žalobca si nárok na túto sumu nesprávne uplatňoval v rámci náhrady trov konania. Súd totiž pozná právo (iura novit curia), a nie je viazaný právnou kvalifikáciou v žalobe (tú žalobca ani nemusí uvádzať.) V tejto súvislosti súd tiež odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 11. 2021, sp. zn. III. ÚS 642/2021, ods. 17, ktorý takýto právny záver tunajšieho súdu potvrdzuje. Podľa § 251 CSP sú totiž za trovy konania považované všetky výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, avšak, keďže v prípade výdavkov spojených s predžalobnou výzvou nejde o výdavky, ktoré by vznikli počas konania, ale pred začatím konania, nemohol súd právne kvalifikovať takto uplatnený nárok na zaplatenie uvedenej sumy ako procesnoprávny nárok na náhradu trov konania. Vyhláška ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., kde je upravená odmena advokáta za úkon právnej služby - predžalobná výzva je len podzákonným predpisom, ktorý nie je vykonávacím predpisom k zákonnému ustanoveniu § 251 CSP, a teda nemôže zmeniť jeho znenie (v zmysle rozširovať alebo zužovať v ňom uvedenú zákonnú definíciu trov konania), a v ktorom zákonnom ustanovení § 251 CSP je vyslovene vyjadrené, že úspešnej strane sporu možno priznať len náhradu tých trov konania, ktoré vznikli v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia. Súd k tomuto tiež dodáva, že ustanovenia tejto vyhlášky neupravujú obsah procesnoprávnych vzťahov medzi sporovými stranami v civilnom konaní, ale obsah hmotnoprávnych vzťahov medzi klientom a advokátom, keďže táto vyhláška vykonáva ustanovenia zákonných predpisov o advokácii, a nie v CSP. Keďže teda súd mal vyhotovenie a doručenie tejto predžalobnej výzvy žalovanému za nesporné, priznal žalobcovi podľa § 121 ods. 3 OZ v spojení s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sumy 30,33 eur (odmena advokáta vo výške 16,60 eur v súvislosti s týmto úkonom právnej služby a režijný paušál k tomuto úkonu právnej služby vo výške 13,73 eur.) 22. Porovnaním žalobného petitu, v ktorom si žalobca uplatňoval nárok na sumu 89,90 eur s príslušenstvom a výroku rozsudku, kde mu bola priznaná suma 89,90 eur s príslušenstvom, tunajší súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu bol žalobca, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia podaním doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.