Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 12C/96/2024 6124390184 27. 02. 2025 Mgr. Martin Bauer ECLI:SK:OSLM:2025:6124390184.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom v Žiline, Tolstého 1201/20, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 164,99 €, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 164,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164,99 € od 08.08.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2024, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 164,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 164,99 € od 08.08.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 29.05.2024 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C. B. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 785/2024 zo dňa 24.06.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom trval od 24.06.2024 do 01.07.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj k 01.07.2024 a čakalo sa na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis vozidlo nevydá. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 8422024 splatnú dňa 16.07.2024 na sumu 489,97 € s DPH za 8 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 489,97 € s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 24.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 324,98 €. Žalovaný nedôvodne krátil poistné plnenie. Aktívnu vecnú legitimácia žalobcu
v obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním. K postupovanej pohľadávke žalobca uvádza, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Dojednané nájomné vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu. Boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas doby, keď sa po nevyhnutnú dobu nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 23.07.2024. Poukázal na závery nálezu ÚS SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020. 2. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 10.10.2024, sp. zn. 23Up/1416/2024, vyhovel žalobe v celom rozsahu.
3. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu včas podaný odpor. Uviedol, že nárok neuznáva v celom rozsahu. Vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca používa zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako prostriedky na obchádzanie hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého podstata spočíva v tom, že žalovaný plní poškodenému z titulu existencie jeho záväzku vyplývajúceho mu z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a škodcom (t. j. žalovaný plní primárne poškodenému z titulu existencie jeho záväzku voči škodcovi), pričom podľa § 823 Občianskeho zákonníka samotný poškodený voči poisťovateľovi vo všeobecnosti priamo nárok na náhradu škody nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú však podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi osobitne stanovené v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto ustanovenia treba samozrejme vykladať aj v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby teda poškodenému vznikol podľa hmotného práva v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla (t. j. reálny úbytok majetkových hodnôt v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla). Teda až po tom, čo by poškodený u žalovaného ako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, by poškodenému vznikol nárok domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý by bolo možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Na to, aby poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je v prvom rade nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j. je nevyhnutné preukázať ujmu v
majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pojem ,,skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Najvyšší súd Českej republiky v súvislosti s vyššie uvedeným napr. v jeho uznesení zo dňa 07.02.2007, spis. zn. 25 Cdo 2744/2006 uviedol, že len samotná suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený), majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácii, keď už bolo o platobnej povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Poškodenému môže v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradí (či už bankovým prevodom alebo v hotovosti). Možno inak povedané, poškodenému môže v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka. V prípade samotnej škody na motorovom vozidle je situácia iná, nakoľko skutočná škoda tu v zásade poškodenému vzniká už v okamihu poškodenia či zničenia motorového vozidla a výšku skutočnej škody tu predstavujú majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Možno inak povedané, pri určení výšky skutočnej škody na veci sa zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia (§ 443 OZ) a nahradená má byt' ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, pričom zmenšením majetkového stavu je už samotné poškodenie veci (citované z Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. diel, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1153, 1155). Poškodený si u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 08422024 zo dňa 01.07.2024. Namiesto toho bezprostredne po tom, čo mal byť dňa 01.07.2024 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola ešte toho istého dňa t. j. 01.07.2024 medzi žalobcom a poškodeným uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. V danom prípade teda neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi, ale žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 01.07.2024 usiluje od žalovaného ako poisťovateľa získať plnenie, na ktoré nemá žiadny zákonný nárok. Samotný inštitút započítania je upravený v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Inštitút započítania je teda napr. popri splnení dlhu, ktoré je upravené v § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 08422024 zo dňa 01.07.2024 poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 08422024 zo dňa 01.07.2024 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo odlišnej veci napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022). Nakoľko pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu (a majetkový stav poškodeného sa teda v dôsledku započítania žiadnym spôsobom neznižuje, ako by tomu bolo bývalo v prípade, keby poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradil), ale dochádza tu len k zániku započítavaných vzájomných pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom (vrátane zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné za prenájom náhradného vozidla), tak poškodený sa fakticky podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 dostal do stavu, ako keby bol býval náhradné vozidlo užíval bezplatne. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2017, spis. zn. 4Cob/101/2015, ktorý v tomto rozhodnutí ako jeden zo zásadných dôvodov nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore o náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla uviedol, že „Okrem toho náhradné vozidlo bolo poškodenému poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla bezplatne, preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda.“ Žalobca prostredníctvom webovej stránky D. ponúka poškodeným pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla. Táto skutočnosť
bez akýchkoľvek pochybností preukazuje to, že žalobca si je veľmi dobre vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného. Ak by žalobca ponúkal poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla „bezplatne“ a následne by poškodenému po ukončení nájmu vystavil faktúru za prenájom náhradného vozidla, ktorej úhrady by sa od poškodeného aj reálne domáhal, mohol by žalobca takýmto svojim správaním naplniť napr. skutkovú podstatu klamlivej reklamy podľa § 45 Obchodného zákonníka. Právny úkon započítania predstavuje vo všeobecnosti ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu, v akom sa kryjú (t. j. na strane každého účastníka dohody o započítaní vzájomných pohľadávok stratu aktív t. j. pohľadávok kompenzuje v rovnakom rozsahu strata pasív). Pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku účastníkov právnych vzťahov (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2013, spis. zn. IV. ÚS 275/2013). Už len zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania ako ekvivalentného právneho úkonu teda vyplýva. že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže nikdy žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. Žalovaný má za to, že konanie žalobcu vykazuje znaky obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zo správania žalobcu a poškodeného možno vyvodiť, že žalobca a poškodený uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky a uzatvorením dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sledovali to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi riadne uhradiť' faktúru za prenájom náhradného vozidla a aby si žalobca, ktorý inak podľa hmotného práva nemá žiadny nárok domáhať sa voči žalovanému úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla mohol voči žalovanému uplatňovať sumu, ktorú za prenájom náhradného vozidla vyfakturoval poškodenému a ktorú mu poškodený nikdy riadne neuhradil. Žalovaný napokon podotýka, že účelom PZP je vo všeobecnosti odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. ktorým vznikla skutočná škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Účelom PZP vo všeobecnosti nie je „preplácanie“ neuhradeného dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam akou je aj žalobca, ktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel. V súvislosti s nevyhnutnou dĺžkou prenájmu náhradného vozidla má žalovaný jednoznačne za to, že prenájom náhradného vozidla je vo všeobecnosti dôvodný a nevyhnutný len do ukončenia opravy poškodeného vozidla. V danom prípade z faktúry za opravu jednoznačne vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená dňa 27.06.2024. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci. Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla nie je možné vopred presne určiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného vozidla bude platiť druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zhotoviteľ (autoservis) je povinný upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť, že jeho vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto vedomosť, zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. Autoservis ako zhotoviteľ je povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť. Žalovaný považuje za nemysliteľné, aby poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia, resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu ako zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho prísť vyzdvihnúť. Totiž prijatie opačného prístupu potom podľa názoru žalovaného vytvára aj potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po zavŕšení jeho opravy a celková doba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodne predlžuje až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Medzi autoservisom a žalovaným ako poisťovateľom v zásade ani neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu žalovaným. Autoservis je v zásade len miestom plnenia zákonného nároku na náhrady škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla zo strany žalovaného ako poisťovateľa voči poškodenému. Taktiež dodávame, že z faktúry za opravu vyplýva dátum splatnosti až dňa 11.07.2024. Ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovateľom a autoservisom dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu, by nemohlo byt' platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany, ktorá nie je účastníkom zmluvy o spolupráci. 4. Žalobca v rámci vyjadrenia k podanému odporu uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch aj so
žalovaným. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Žalovaným formulované dôvody, na ktorých zakladá svoju námietku, žalobca považuje za nesprávne a právne irelevantné. Žalovaný v podstate tvrdí, že na to, aby žalobca mohol voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nákladov na nájom náhradného vozidla, musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla v prospech žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením pohľadávku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného, voči žalovanému. Súčasne dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za náhradného vozidlo a pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, predmetné pohľadávky zanikli, čo v zmysle úvah žalovaného zrejme vedie k tomu, že nárok poškodeného na náhradu škody titulom nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol vzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené úvahy žalovaného nemôžu obstáť. Splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie. V zmysle argumentácie žalovaného by potom aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku, a teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Uvedené svedčí o absurdnosti argumentácie žalovaného. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden druhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. Požiadavku žalovaného na úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného nemožno považovať za dôvodnú, keď by v prípade tejto faktúry mohol byť aplikovaný rovnaký režim ako v prípade faktúry za opravu vozidla, t.j. žalovaný by poistné plnenie neposkytol poškodenému titulom preplatenia uhradenej faktúry, ale priamo by hradil na faktúru v prospech autopožičovne, t.j. žalobcu. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z nášho pohľadu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru/služby dňa 27.06.2024, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise R – J. A. servis s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle
reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, pričom poškodený pre minimalizáciu nákladov ukončil nájom náhradného vozidla a náhradné vozidlo vrátil skôr, t. j. už 01.07.2024, hoci ešte nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo. Žalovaný krycí list vystavil až dňa 16.07.2024. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Jedná sa o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 24.06.2024 do 01.07.2024 t. j. 8 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. 5. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Zopakoval svoju argumentáciu v podanom odpore. Uviedol, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 27.06.2024. Po zavŕšení opravy sa už nikdy nejedná o nevyhnutný a účelný prenájom náhradného vozidla. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci. Žalovaný považuje za nemysliteľné, aby poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu ako zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho prísť vyzdvihnúť. Informovanie poškodeného zo strany autoservisu o tom, že si môže prísť vyzdvihnúť opravené vozidlo nemá byť viazané na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Odkladanie informačnej zákonnej povinnosti až do vystavenie krycieho listu poisťovňou predstavuje porušenie zákonnej povinnosti zo strany autoservisu. Ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovateľom a autoservisom dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu, by nemohlo byť platne dojednané bez účasti poškodeného. Ústavný súd v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, spis. zn. III. ÚS 602/2022-34 vychádzal z toho, že primeranosť a nevyhnutnosť doby nájmu náhradného vozidla treba posudzovať vždy individuálne a treba vždy taktiež zohľadňovať špecifické okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pokiaľ je vozidlo opravené, nie je žiaden relevantný dôvod, aby bolo zadržiavané v autoservise až do momentu vystavenia krycieho listu, nakoľko taký to prístup spôsobuje vznik ďalších nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré už nie sú nevyhnutné a účelné. Podstata inštitútu postúpenia pohľadávky spočíva v tom, že do už existujúceho záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nastupuje namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). Postúpenie pohľadávky je teda spojené s prevodom subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 medzi poškodeným a žalovaným neexistoval žiadny záväzkový (právny) vzťah, v rámci ktorého by poškodený (ako veriteľ) mal voči žalovanému (ako dlžníkovi) nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 489,97 € s DPH, ktorý by bol býval poškodený oprávnený postúpiť na iný subjekt. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 28.02.2023, spis. zn. 7Cdo/52/2022 jasne vymedzil, kedy v zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP poisťovateľovi vzniká povinnosť nahradiť
za poisteného (t. j. škodcu) poškodenému daný nárok na náhradu škody, keď uviedol, že: „Plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jeho zodpovednosti za škodu, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený: toto plnenie má charakter poistného plnenia. Poisťovateľ hradí poškodenému nárok vtedy, ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči poisťovateľovi.“ Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla. Podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2024 neexistoval medzi poškodeným a žalovaným žiadny záväzkový právny vzťah, obsahom ktorého by bol býval nárok poškodeného voči žalovanému spočívajúci v tom, aby žalovaný ako poisťovateľ za škodcu (t. j. poisteného) nahradil poškodenému škodu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. 6. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania. Súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti. 7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav: 8. Zo zmluvy o nájme č. 785/2024 zo dňa 24.06.2024 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom vyplýva, že došlo k prenájmu motorového vozidla zn. Škoda Octavia IV, EČV: ZA 884JJ. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 24.06.2024 do 01.07.2024 s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 55 € s DPH/deň. Zároveň bol dojednaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 € s DPH. 9. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 01.07.2024 vyplýva, že mal od žalobcu prenajaté vozidlo zn. Škoda Octavia IV, EČV: ZA 884JJ, v období od 24.06.2024 do 01.07.2024. Vozidlo sa nachádza v autoservise, kde čaká na doručenie krycieho listu. Po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo. 10. Z potvrdenia obch. spol. R – J.A. servis, s.r.o. vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 24.06.2024. K 01.07.2024 sa stále nachádza v autoservise a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého vozidlo nevydá. 11. Faktúrou č. 8422024 zo dňa 01.07.2024 žalobca vyfakturoval poškodenému cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 785/2024, a to vozidla zn. Škoda Octavia IV, EČV: E. XXXXX, od 24.06.2024 do 01.07.2024, t. j. za 8 dní, v celkovej výške 489,97 € s DPH, pričom pozostáva z cena nájmu vo výške 439,97 € s DPH a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 € s DPH. 12. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 01.07.2024 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 29.05.2024 na vozidle zn. Volkswagen Polo, EČV: LM 288DF. Postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 489,97 € s DPH. Zmluvné strany sa dohodli, že došlo k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, podpisom zmluvy. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 13. Oznámením zo dňa 01.07.2024 poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. 14. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.07.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 23.07.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie je v celkovej výške 324,98 €. Bola priznaná doba zapožičania od 24.06. do 28.06.2024. Prenájom náhradného vozidla možno priznať maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Dátum vystavenia faktúry je 27.06.2024. Poistné plnenie bolo krátené o sumu 164,99 €. 15. Faktúrou č. 35240416 zo dňa 27.06.2024, splatná dňa 11.07.2024, obch. spol. R – J.A. servis, s.r.o. vyfakturovala poškodenému cenu opravy poškodeného vozidla zn. Volkswagen Polo, EČV: LM 288DF, vo výške 902,87 € s DPH.
16. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.07.2024 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 16.07.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti (škody na vozidle) a poistné plnenie je v celkovej výške 902,87 €. 17. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa 4 ods. 2 písm. b) Zákona Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 663 OZ Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. G. H.) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 164,99 € titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný čiastočne plnil priamo žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal dĺžku prenájmu náhradného vozidla a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté od 24.06.2024 do 01.07.2024 (8 dní). Žalobca poškodenému vyfakturoval prenájom náhradného vozidla vo výške 489,97 € s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.07.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 23.07.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške 324,98 €. Žalovaný uviedol, že prenájom náhradného vozidla možno priznať maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Poistné plnenie vo zvyšnej časti nebolo priznané (164,99 €), čo predstavuje žalobou uplatnený nárok. 19. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov (čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov), t.j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k úhrade faktúry. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody. Uvedený právny názor je v súlade s ustálenou súdnou praxou, na ktorú poukazoval aj žalobca. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/33/2022, na ktoré poukazoval žalovaný sa na v tomto konaní zistený skutkový stav nevzťahuje. V predmetnej veci Najvyšší súd SR riešil právnu otázku spočívajúcu v posúdení, či za ekvivalentné plnenie na účely posúdenia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. možno považovať plnenie, ktorým kupujúci uhradí rozhodujúcu časť kúpnej ceny tak, že túto časť kúpnej ceny si započíta so svojou pohľadávkou voči predávajúcemu/ úpadcovi. V rozhodnutí súd uviedol, že aj keď je možné konštatovať, že v prípade dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, takýto právny úkon nie je urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku v zodpovedajúcej výške, dlžník tým ale pristúpil k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorých neuspokojil vôbec. Uvedení veritelia tak zostali odkázaní na neisté budúce uspokojenie v konkurze. Kúpna cena získaná z predaja nehnuteľností pritom mohla byť použitá na pomerné uspokojenie ostatných veriteľov. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok tak prišlo k ukráteniu ostatných veriteľov. Nie je pritom podstatné, či išlo o štandardný právny
úkon a že žalovanému bolo poskytnuté len to, čo mu dlžník dlžil zo zmluvy o pôžičke. Povinnosťou dlžníka bolo pristupovať ku všetkým svojim veriteľom rovnako a všetky svoje záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného uspokojovania. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného. Nemožno opomenúť, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu akceptoval aj žalovaný, keďže čiastočné poistné plnenie poukázal priamo žalobcovi. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len oprávnená osoba. Poškodený mal nárok na náhradu škody voči žalovanému a súčasne v rovnakom rozsahu mal aj záväzok voči žalobcovi titulom nájomného. Poškodený svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnal tým, že od žalobcu neinkasoval odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jeho nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu nájomného. Opakovane súd uvádza, že súdna prax dospela k záveru, že, ak došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje to rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Ak by sám žalovaný „uveril“ svojej argumentácii, súdu sa javí nanajvýš nepravdepodobné, aby opakovane (vo viacerých prípadoch) čiastočne plnil priamo právnemu nástupcovi poškodeného. 20. Je pravdou, tak ako uvádzal žalovaný, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného však súd považuje za nedôvodné. Za obdobie, keď bolo auto v oprave je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodený dostal, a v ktorom bol obmedzený, bol zavinený klientom žalovaného. Bolo by neprimerané poškodeného zaťažovať, keďže už stav poškodenia je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, a požadovať od neho, aby vyhľadával požičovňu podľa požiadaviek žalovaného. Výška priznanej škody predstavuje výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli, ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza z konkrétnej, skutočnej škody. Nie z hypotetických výpočtov žalovaného. Vznikom poistnej udalosti sa poškodený náhle ocitne v stave ním nezavineného diskomfortu. 21. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o neprimeranej dĺžke nájomného. Teda, že nájom možno priznať iba jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Samotné vystavenie faktúry nemá za následok ukončenie obmedzenia poškodeného. Toto je ukončené až faktickým odovzdaním vozidla. Nájom za obdobie, kedy bolo vozidlo v autoservise je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Vozidlo bolo prevzaté do autoservisu dňa 24.06.2024, pričom k ukončeniu nájmu dňa 01.07.2024 sa stále nachádzalo v autoservise. Pre faktické obmedzenie poškodeného nie je rozhodujúce, že faktúra za opravu vozidla bola vystavená dňa 27.06.2024. V čase ukončenia nájmu žalovaný nevydal krycí list, ktorým by garantoval úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla. Až dňa 23.07.2024 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku trvania opravy. V dobrej viere odovzdal vozidlo do autoservisu. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla pokrýva dobu, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise. Nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby každodenne dopytoval servis s požiadavkou prevzatia si vozidla. Doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, lebo súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Obmedzenie poškodeného pominulo až reálnym odovzdaním opraveného vozidla, teda momentom, kedy poškodený mohol vozidlom disponovať. Žalovaný na jednej strane požaduje od autoservisu a poškodeného, aby konali tak, aby predchádzali škodám a prenáša na nich zodpovednosť, na druhej strane sám na seba nekladie rovnaké požiadavky, čo sa týka vydania krycieho listu a ukončenia šetrenia poistnej udalosti, ktoré ukončil až dňa 23.07.2024. Poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, po ktorú bolo vozidlo v autoservise. Neprispel k navyšovaniu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo
dňa 16.02.2023 vyplýva, že: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“. Teda nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla pominie až momentom, kedy má poškodený reálne k dispozícii prevádzkyschopné opravené vozidlo, t.j., kedy je vozidlo skutočne odovzdané. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] možno považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, lebo súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Neboli tvrdené žiadne okolnosti, ktoré by žalovanému objektívne bránili vystaviť krycí list zmluvnému autoservisu už v deň ukončenia opravy. 22. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní vozidla autoservisom. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby vyhľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (resp., aby sa škoda nezvyšovala). Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti týkajúcej sa prenájmu vozidla až dňa 23.07.2024. Poškodený sa naopak správal tak, aby k navýšeniu škody nedochádzalo a nájom ukončil už dňa 01.07.2024. 23. Súdu nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do vyplatenia faktúry poškodeným) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr. servisu). Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný snaží navodiť dojem, že nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia
žalovanej (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovanej by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. Práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/105/2024, sp. zn. 6Co/77/2024) 24. Tvrdenia žalovaného ohľadne nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným bez finančnej účasti súd považuje za bezpredmetné vo vzťahu k meritu veci. Žalobca poškodenému riadne vystavil faktúru za prenájom vozidla. Táto „služba“ mu nebola poskytnutá bezplatne. Žalobca sa stal právnym nástupcom poškodeného a prevzal na seba riziko žaloby so žalovaným, následne aj súdne konanie a trovy s tým spojené, ktoré by inak musel znášať poškodený, ak by sa chcel domôcť náhrady škody spočívajúcej v prenájme vozidla. Jedná sa o vzťah medzi poškodeným a žalobcom. Reklamný ťah za účelom prilákania zákazníka. Žalobca týmto spôsobom len odbremenil poškodeného od vymáhania tohto nároku. 25. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy, a to vo výške 9,25 % ročne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021. Z oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 23.07.2024. Žalovaný bol povinný plniť do 15 dní, t.j. do 07.08.2024 a do omeškania sa dostal dňom 08.08.2024. Súdu neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od vysloveného právneho názoru Ústavného súdu SR. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.