Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 20Pm/1/2025 5625200971 01. 09. 2026 Mgr. Magdaléna Andreánska ECLI:SK:OSLM:2026:5625200971.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci A. B., nar. X. X. XXXX, naposledy bytom C. D., zastúpeného procesným opatrovníkom Obcou Liptovské Revúce, so sídlom Stredná 386, Liptovské Revúce, IČO: 00 315 478, o návrhu E. F. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, na vyhlásenie za mŕtveho, takto rozhodol: I. A. B., nar. X. X. XXXX, naposledy bytom C. D., sa vyhlasuje za mŕtveho. II. A. B., nar. X. X. XXXX neprežil deň 1. 1. 1935. III. Žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ E. F. B. v návrhu na vyhlásenie za mŕtveho, doručenom Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 3. 2025, uviedol, že A. B., nar. X. X. XXXX bol bratom jeho starého otca F. B.. Dňa 26. 2. 1905 sa oženil v C. D. so G. H., nar. X. XX. XXXX. Následne obaja odišli do USA, kde A. B. zomrel bez zanechania potomkov. Jeho žena G. sa vrátila do Liptovských Revúc, už sa nevydala. V starobe sa o G. starala neter, nar. XXXX, zomr. XXXX. G. B. zomrela dňa XX. X. XXXX. Navrhovateľ nemá oficiálne dokumenty o úmrtí A. B., predpokladá však, že neprežil deň 1. 1. 1935. Navrhovateľ E. F. B. je jedným z dedičov po A. B.. 2. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ. Procesný opatrovník nebol prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil. Predvolanie na termín pojednávania prevzal 10. 8. 2026, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ uviedol, že k podaniu návrhu ho viedla tá okolnosť, že sa snaží vysporiadať si pozemky pod rodinným domom, a teda začal pátrať po vlastníkoch, ktorí boli zapísaní na liste vlastníctva. K svojmu návrhu predlžil rodovú líniu. Jeho starým otcom bol F. B. a jeho otec bol I. B.. Starý otec mal súrodencov A. a F.. Po uvedených predkoch zostali ešte neprededené pozemky, teda aj pozemok, ktorého už je podielovým spoluvlastníkom. A. on nezažil Podľa jeho znalostí A. odišiel do Ameriky, v Amerike umrel a následne sa jeho žena vrátila na Slovensko. Jeho žena sa volala G. B.. Tieto informácie mal od mojej susedy, ktorá mu vravela, že sa stará o jej „totku“ Žofiu. K podaniu návrhu ho viedla aj úcta k jeho predkom, nakoľko veľa pozemkov je ešte ako neznámych vlastníkov a predkovia sa na tejto pôde nadreli. Podľa jeho informácií, manželka G. so A. B. nemali dedičov. Snažil sa vypátrať dokumenty aj prostredníctvom Červeného kríža, avšak tieto sa mu nepodarilo zabezpečiť. Svoj rodokmeň robil približne od roku 1800, nakoľko v C. D. B. žili približne už od tohto roku. K návrhu priložil sobášny list A. a G. B., z ktorého vyplýva, kto boli jeho rodičia a predkovia a následne aj prílohy ku rodovým líniám. Čo sa týka dátumu úmrtia, tento dátum dal odhadom, podľa toho, ako mal vedomosť. Nič bližšie už uviesť nevedel. Jeho starý otec F. bol tiež v Amerike, nedopátral sa, v ktorom roku do
Ameriky odišiel, avšak vrátil sa a v roku 1910 postavil dom. Z B. strany v podstate zažil len svoju starú mamu, starého otca už nezažil. 3. Súd vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledovný stav: 4. Zo sobášneho listu Matriky C. D. súd zistil, že A. B., nar. X. X. XXXX uzatvoril dňa 26. 2. 1905 manželstvo so G. H., nar. XX. XX. XXXX. 5. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru osobných evidencií a registrov, oddelenia matrík, A. B. nie je evidovaný v informačnom systéme registra obyvateľov, ani v informačnom systéme matrík – CISMA. 6. Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, avšak v archívnych materiáloch sa žiadne záznamy o úmrtí A. B. nenachádzajú. 7. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznámilo, že generálny konzulát SR v New Yorku nedisponuje žiadnymi informáciami o menovanom. 8. Z výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu D., katastrálny odbor pre okres D., Obec C. D., k. ú. C. D. vyplýva, že v časti A Majetková podstata je zapísaný pozemok parcela registra E, evidovaná na mape určeného operátu č. 5583 o výmere 1396 m2, orná pôda. V časti B sú zapísaní vlastníci pod B1 E. F. B., nar. X. X. XXXX, v podiele 34/96, pod B2 A. B. (Holý) (SPF), v podiele 43/96, pod B4, J. A. (SPF), v podiele 19/96. Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX, K. XXXX vyplýva, že A. B. je podielovým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností podľa Zákona č. 97/2013 Z. z. evidovaných na týchto listoch vlastníctve pre okres D., Obec i k. ú. C. D.. 9. Z dedičského spisu Okresného súdu Ružomberok D 184/1958 po poručiteľke G. B., D. H., nar. X. XX. XXXX, zomrelej 16. 6. 1958 zo zápisnice o predbežnom vyšetrovaní vyplýva, že poručiteľka bola vdova, jej manžel A. B. zomrel už dávnejšie, deti ani potomkovia neboli. 10. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 19. 6. 2025 vydal v súlade s § 225 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku verejnú vyhlášku, ktorou vyzval nezvestného, resp. každého, kto má o nezvestnom akúkoľvek vedomosť, na prihlásenie sa v lehote jedného roka. Vyhláška bola vyvesená na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu dňa 15. 7. 2025 a zvesená dňa 15. 7. 2026. Počas jej vyvesenia sa nezvestný neprihlásil a rovnako sa neprihlásil nikto iný, kto by disponoval informáciami o jeho aktuálnom pobyte, respektíve informáciami, z ktorých by bolo zrejmé, že nezvestný je nažive. 11. Podľa § 220 Civilného mimosporového poriadku, na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho . 12. Podľa § 221 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem. 13. Podľa § 222 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu. 14. Podľa § 223 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 224 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, Ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti. 16. Podľa § 225 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku, ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. 17. Podľa § 227 Civilného mimosporového poriadku, podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive. 18. Podľa § 228 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila. 19. Podľa § 229 Civilného mimosporového poriadku, ak ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho zomrel v iný deň, ako je uvedený v rozsudku, súd aj bez návrhu vydá rozsudok, ktorým vykoná opravu.
20. Podľa § 230 Civilného mimosporového poriadku, ak sa zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho je nažive, súd aj bez návrhu začne konanie a vydá rozsudok, ktorým rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší. 21. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Trvá počas celého života a nemožno ju odňať a nemožno ju ani obmedziť. Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou. Smrť fyzickej osoby sa spravidla preukazuje zákonným spôsobom, t. j. úradným zistením smrti, ktoré skonštatuje lekár, ktorý vykoná obhliadku a vystaví úmrtný list. Ak je to možné, lekár uvedie presný čas, kedy k úmrtiu došlo, a v prípade, ak sa nájde osoba, ktorá nežije už dlhšie, tak čas úmrtia odhadne. Ak nemožno smrť preukázať takýmto prirodzeným spôsobom, fyzickú osobu za mŕtvu môže vyhlásiť súd. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd môže vyhlásiť osobu za mŕtvu vtedy, keď zistí jej smrť inak, resp. vyhlási za mŕtvu nezvestnú osobu, keď vzhľadom na všetky okolnosti prípadu (najmä pokiaľ ide o dobu nezvestnosti a okolnosti zmiznutia) možno odôvodnene predpokladať, že už nežije. V oboch prípadoch má určovací výrok súdu rovnaké právne následky ako smrť. To znamená, že po takejto osobe možno dediť, zanikajú práva a povinnosti viazané na túto osobu (§ 579 Občianskeho zákonníka), zaniká manželstvo, rodičovské práva a pod. Návrh na vyhlásenie za mŕtveho môže podať ten, kto má na veci právny záujem, napr. pozostalý manžel, dedičia, veritelia a pod. Návrh sa podáva na súde, ktorý bol v Slovenskej republike naposledy všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Postup súdu a podmienky vyhlásenia za mŕtveho upravujú ustanovenia § 220 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Práva a povinnosti osoby omylom vyhlásenej za mŕtvu sa obnovia tak, akoby k vyhláseniu za mŕtveho nebolo došlo. 22. V prejednávanej veci navrhovateľ preukázal svoj právny záujem na konaní, keďže je možným právnym nástupcom A. B. a spolu s ním vlastní nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve. Vyhlásenie za mŕtveho A. B. je nevyhnutým krokom k vyporiadaniu ich majetkových záležitostí, preto navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Súd vo veci vydal verejnú vyhlášku, v ktorej vyzval nezvestného, príp. každého, kto má o ňom vedomosť, aby sa prihlásil v lehote jedného roka od uverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Verejná vyhláška bola vyvesená dňa 15. 7. 2025. Lehota určená vo vyhláške uplynula dňa 15. 7. 2026 bezvýsledne. Nezvestný sa dlhodobo nikomu z blízkych osôb neozval. Súdu sa úradným šetrením nepodarilo zistiť žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by napomohli určiť miesto jeho pobytu. Taktiež sa nepodarilo zistiť ani iné skutočnosti, ktoré by aspoň napovedali tomu, že nezvestný je nažive. A. B. sa narodil v roku 1883 a následne začiatkom 20. storočia bola vlna vysťahovalectva Slovákov do Ameriky, z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že aj A. B. odišiel aj s manželkou do Ameriky, kde zomrel a po jeho úmrtí sa manželka vrátila na Slovensko. Súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vyhovenie návrhu. Preto súd v súlade s § 228 CMP po márnom uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydal rozsudok o vyhlásení za mŕtveho A. B., v ktorom uviedol deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného. Navrhovateľ v návrhu navrhol určiť deň smrti 1. 1. 1935. Konanie o vyhlásenie za mŕtveho je mimosporovým konaním, a teda súd v ňom nie je viazaný návrhom, v prejednávanej veci sa však dokazovaním nepodarilo preukázať iný dátum úmrtia, manželka A. B. zomrela dňa XX. X. XXXX, z dedičského spisu po nej vyplynulo, že manžel zomrel už dávnejšie, preto súd návrhu vyhovel aj v tejto časti. 23. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 24. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. V tomto konaní návrh na náhradu trov konania nebol podaný, z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Ak vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP). Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.