Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/28/2025 5625201190 07. 04. 2026 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2026:5625201190.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : StartUp Funding, s.r.o., so sídlom Košická 52/A, Bratislava - Ružinov, IČO : 56044704, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., IČO : 47240482, so sídlom Kupeckého 320/33, Košice - Juh proti žalovaným : 1./ A. B. C., neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO : 17335345, 2./ D. E., F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, a 3./ H. I., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, J., K. F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade k pozemku registra „E“ parc. č. 155, orná pôda, o výmere 886 m2, k. ú. G., obec G., okres Ružomberok, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že uvedený pozemok prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom žalobkyňa je povinná zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva žalovanému v 1. rade náhradu vo výške 1.975,78 eur a žalovanému v 3. rade náhradu vo výške 1.185,47 eur. II. Z a m i e t a žalobu v časti voči žalovanej v 2. rade. III. Žalobkyňa n e m á voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania. IV. Žalobkyňa n e m á voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania. V. Žalobkyňa m á voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 27,27 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. odôvodnenie: 1. Dňa 10. 4. 2025 bola na tunajší súd doručená žaloba z 9. 4. 2025, v ktorej sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovaného v 1. rade, žalovanej v 2. rade a žalovaného v 3. rade k pozemku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, aby sa tento pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa bude zaviazaná vyplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanému sumu 1.975,78 eur a žalovanej v 2. rade sumu 1.185,47 eur a žalovanému v 3. rade sumu 1.185,47 eur, pričom si tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že je spolu so žalovanými v 1. až 3. rade podielovou spoluvlastníčkou pozemku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že ona má spoluvlastnícky podiel o veľkosti 58/80, žalovaný v 1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8, žalovaná v 2. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/40 a žalovaný v 3. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/40. Žalobkyňa navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v poradí druhým spôsobom upraveným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda prikázaním spoločnej veci jednému zo spoluvlastníkov a s povinnosťou vyplatiť náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je majoritným vlastníkom predmetného pozemku, tak navrhla prikázať veci do jej výlučného vlastníctva. V súvislosti s potrebou stanovenia primeranej náhrady za vyporiadanie tohto podielového
spoluvlastníctva si nechala vypracovať súkromný znalecký posudok u znalca G. L. č. 117/2024, na základe ktorého bola hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade o veľkosti 1/8 určená v rozsahu 1.975,78 eur, hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade v rozsahu 1.185,47 eur a hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 3. rade v rozsahu 1.185,47 eur. 2. Dňa 1. 9. 2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie zástupcu žalovaného v 1. rade (SPF) k žalobe z 28. 8. 2025, v ktorom tento uviedol, že vzhľadom na to, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, tak súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k uvedenému pozemku, a pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobkyne, tak uviedol, že ani on nepovažuje rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva – prikázaním pozemku do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Avšak za účelom stanovenia primeranej náhrady, pre lepšie posúdenie trhovej ceny nehnuteľnosti v predmetnom katastrálnom území požiadal žalovaný v 1. rade vykonať dokazovanie prostredníctvom kúpnej zmluvy V 2762/2024, vklad povolený 10. 10. 2024, ktorou žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku. Následne poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/28/2025, ktorého predmetom bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva obdobného pozemku v katastrálnom území G., kde bola súdom určená primeraná náhrada vo výške 35 eur/m2. Na záver vyjadril, že nesúhlasí s prípadným priznaním náhrady trov konania žalobkyni, čo odôvodnil tým, že žalovaného v 1. rade ako neznámeho vlastníka nie je možné stotožniť - zidentifikovať, čím predstavuje špecifický subjekt, ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov, pričom nezistený vlastník má v súdnom spore špecifické postavenie, môže uplatňovať svoje práva a povinnosti výlučne prostredníctvom zákonného zástupcu SPF a taktiež špecifickosť jeho postavenia spočíva v tom, že nemôže byť nositeľom určitých práv a povinností (napr. vo vzťahu k trovám konania.) Následne poukázal žalovaný v 1. rade na ustanovenia § 257 CSP, ktorá by podľa neho v danom prípade prichádzala do úvahy ako v prípade, keď sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo v časti neprizná. Poukázal ďalej na to, že rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov, súd nie je viazaný žalobným návrhom a žiadna zo strán sporu pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech, resp. každá zo strán mala rovnaký úspech v konaní, keďže každého z podielových spoluvlastníkov v zásade pripadne buď podiel na veci alebo primeraná peňažná náhrada a v tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp. zn. : 17Co/247/2012 z 27. 3. 2013. 3. Dňa 27. 11. 2025 bola na tunajší súd doručená replika žalobkyne z 27. 11. 2025, v ktorej táto uviedla, že zotrváva na tom, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvom v zmysle ním podanej žaloby a to spôsobom tam uvedeným, pričom ďalej žalobkyňa v tomto podaní uviedla, že deľbu nehnuteľnosti nikdy netvrdila a ani nenavrhovala a to podľa nej znamená, že uvedená nehnuteľnosť nie je deliteľná a považuje tak žalobkyňa za nesporné toto tvrdenie medzi stranami sporu za spornú skutkovú okolnosť považovala žalobkyňa medzi stranami len všeobecnú hodnotu predmetného pozemku na základe ktorej bude následne stanovená suma náhrady pre žalovaného v 1. rade, ako aj ďalších spoluvlastníkov. Kým zástupca žalovaného v 1. rade považoval za primeranú všeobecnú hodnotu vo výške 35 eur/ m2, túto hodnotu však nijakým spôsobom nepreukázal, a púhy odkaz na obdobný bez relevancie ku konkrétnym skutkovým okolnostiam prípad nie je postačujúci. Pokiaľ nebol žalovaný v 1. rade spôsobilý vrátiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom ako odborným dôkazom, keďže nepredložil rovnako kvalifikovaný dôkaz, nie je možné prihliadať na jeho argumentáciu a nie je možné mať všeobecnú hodnotu určenú znaleckým posudkom kvalifikovaným spôsobom spochybnil. Pričom odkázala žalobkyňa v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. 2. 2014, sp. zn. : 1Sžd 4/2014. Následne žalobkyňa uviedla, že po podaní žaloby sa jej podarilo uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou v 2. rade, na základe ktorej odkúpila od nej jej spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku a to za kúpnu cenu 1.304,02 eur, čo v prepočte vzhľadom na výmeru pripadajúci na jej spoluvlastnícky podiel predstavuje sumu 19,62 eur/m2. Predmetná kúpna zmluva tak predstavuje podľa žalobkyne ďalší dôkaz podporujúci žalobcom tvrdenú všeobecnú hodnotu pozemku (v zmysle predloženého ZP G. L.) v sume 17,84 eur/m2. Na záver žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ktorá už nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti berie svoju žalobu späť, navrhuje, aby súd konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak žalobkyňa poukázala na to, že mimosúdne rokovania nie sú so zástupcom žalovaných prakticky realizovateľné, nakoľko aj dosiahnutie mimosúdnej dohody SPF podľa jej schvaľovacieho procesu, ktorý trvá aj niekoľko rokov,
pričom praxou samotného SPF je že nesúhlasí s mimosúdnymi vyrovnaniami. Žalobkyňa nepovažovala za výnimočný dôvod to, že na druhej strane je SPF ako zástupca neznámych vlastníkov. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 73/2023, podľa ktorého konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiadny dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikovalo ust. § 255 CSP. 4. Dňa 30. 1. 2026 bola na tunajší súd doručená duplika žalovaného v 1. rade z 30. 1. 2026, v ktorej tento uviedol, že žalobkyňa na základe výzvy zástupcu žalovaného v 1. rade predložila kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel na sporom dotknutom pozemku od žalovanej v 2. rade a preto žalovaný v 1. rade navrhol, aby výška primeranej náhrady za odstupujúce podiely nezistených vlastníkov bola určená na základe tejto predloženej kúpnej zmluvy a pokiaľ ide o trovy konania žalovanej v 1. rade odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. 5. Na pojednávaní 7. 4. 2026 žalobkyňa uviedla, že od začiatku navrhuje prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom, pričom pokiaľ ide o primeranú náhradu, tak žalobkyňa v tomto konaní predložila jednak znalecký posudok, ktorý ohodnotil predmetný pozemok na sumu 17,84 eur/m2 a následne predložila aj kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovanou v 2. rade na základe ktorej došlo k prevodu jej podielu a v rámci ktorej kúpnej zmluvy bola stanovená kúpna cena vychádzajúcej z výšky 19,62 eur/ m2. Žalobkyňa uviedla, že nepovažuje za sporný spôsob vyporiadania, keďže s ním súhlasilo aj SPF, jediná sporná okolnosť zostala suma náhrady, ktorá by mala byť podľa žalobkyne určená na základe znaleckého posudku, resp. v zmysle posledného vyjadrenia SPF na základe predloženej kúpnej zmluvy a pokiaľ ide o trovy konania mala žalobkyňa za to, že musela iniciovať toto konanie, keďže s SPF je ťažšie sa dohodnúť a nejakým spôsobom vysporiadať sa mimosúdne, a teda by sa mala tiež uplatniť zásada úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, a preto by jej mala byť priznaná náhrada trov konania. Žalobkyňa vyjadrila súhlas s predbežným právnym posúdením súdu a doplnila, že zo strany žalovanej nedošlo kvalifikovaným spôsobom k popretiu znaleckého posudku, ktorý predložila, a preto majú za to, že pri určení primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom by súd mal vychádzať z hodnoty určenej týmto znaleckým posudkom a v ostatnom odkázala na svoje doterajšie písomné vyjadrenia. 6. Žalovaná v 2. rade (prostredníctvom svojho zástupcu) na tomto pojednávaní uviedla, že vzhľadom na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade bola uzatvorená kúpna zmluva, tak mali za to, že na súd nemuseli ísť, ale pre prípad, ak by sa zvyšovala suma za m2 pozemku, tak by žalovaná v 2. rade žiadala doplatiť k tej sume čo jej bola vyplatená ešte ďalšie peňažné prostriedky až do výšky 35 eur/ m2, ako to žiadal pozemkový fond. Vzhľadom na to, že už bola podpísaná zmluva z 21. 10. 2025, a je aj zavkladovaná, tak sa nebude vyjadrovať k tomu, či sa bude navyšovať cena alebo nie. 7. Žalovaný v 3. rade (prostredníctvom svojho zástupcu) na tomto pojednávaní uviedol, že sa pripája k názoru zástupcu žalovanej v 2. rade a myslí si, že tá suma náhrady je celkom nízka, pretože sa tieto pozemky predávajú za iné sumy. Podľa žalovaného v 3. rade je suma náhrady vychádzajúca zo znaleckého posudku veľmi nízka, pretože podľa neho sa tieto pozemky v tejto oblasti predávajú za vyššie sumy. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 1. rade je už 100 rokov mŕtvy a rieši sa to cez pozemkový fond, a preto pozemkový fond by im to mal čo najskôr vrátiť alebo sa voči nim vyjadriť a malo by tam byť po žalovanom v 1. rade hrozne veľa dedičov, ktorí by nestačili naplniť ani túto pojednávaciu miestnosť, preto to budú riešiť iba oni dvaja, ak to budú riešiť iba oni dvaja, tak im to musí vrátiť pozemkový fond, ktorý by tu mal byť alebo aspoň ešte švagor a vyjadril názor, že by mala náhrada vychádzať zo sumy 40 eur/m2 alebo 60 – 100 eur/m2, čo teda formuloval ako svoj návrh. 8. Žalovaný v 1. rade (prostredníctvom SPF) sa uvedeného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou. 9. K zisteniu relevantného skutkového stavu súd dospel na základe jednak nespornosti skutkových tvrdení strán sporu, a to pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP, a jednak tiež na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu ku sporným skutkovým tvrdeniam. 10. Za nesporné tak mal súd nasledovné relevantné skutkové tvrdenia strán sporu.
11. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Predmet spoluvlastníctva, spoločný pozemok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku je (k času vyhlásenia tohto rozsudku) v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne so spoluvlastníckym podielom 4/5, žalovaného v 1. rade so spoluvlastníckym podielom 1/8 a žalovaného v 3. rade so spoluvlastníckym podielom 3/40. Záujem nadobudnúť tento pozemok v celom rozsahu do výlučného vlastníctva prejavila výlučne žalobkyňa. 12. Tieto nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú v súlade so zásadou hospodárnosti konania zakotvenou v čl. 17 základných princípov CSP. 13. Súd mal za spornú jedinú relevantnú skutkovú okolnosť, a to všeobecnú hodnotu predmetného spoločného pozemku. 14. Zo znaleckého posudku znalca G. M. L., s miestom výkonu činnosti Predmestská 32, Žilina, znalca z odboru stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, e. č. znalca : 190165, č. 117/2024 z 10. 11. 2024 (č. l. 31 a nasl. spisu) vyplynulo, že jednotková všeobecná hodnota pozemku predstavuje 17,84 eur/m2. 15. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou 21. 10. 2025 (č. l. 74 až 75 spisu) vyplynulo, že žalovaná v 2. rade predala svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnom spoločnom pozemku v rozsahu 3/40 za kúpnu cenu 1.304,02 eur. 16. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenie. 17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/194 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 18. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami. 19. Vzhľadom na to, že uzatvorenie dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému spoločnému pozemku nedošlo (na dôvodoch pritom z hľadiska rozhodnutia vo veci samej nezáleží), obrátila sa žalobkyňa legitímne (v súlade s § 142 ods. 1 OZ) na tunajší súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tomuto spoločnému pozemku. Súd v rámci tohto typu konania (o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu) je viazaný návrhom, avšak nie aj čo do spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, a to dokonca ani vtedy, ak by išlo o zhodný návrh strán sporu (takýto zhodný návrh strán sporu by sa mohol záväzným spôsobom pretaviť do súdneho rozhodnutia len vo forme schválenia súdneho zmieru.) Súd je pri autoritatívnom rozhodovaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (rozsudkom) povinný rešpektovať poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ. 20. Pokiaľ ide o v poradí prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (podľa § 142 ods. 1 OZ), teda reálna deľba spoločného pozemku medzi jeho spoluvlastníkov na reálne časti, ktoré by zodpovedali rozsahu ich spoluvlastníckych podielov v predmetnom podielovom spoluvlastníctve, tak súd mal za to, že takáto deľba nie je dobre možná, a to preto, že žiadna zo strán sporu nepredložila, resp. ani len nenavrhla dôkaz, ktorý by takúto reálnu deľbu spoločného pozemku (minimálne technickej rovine) preukazoval, teda geometrický plán alebo znalecký posudok a pod. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani v tomto type civilného konania nie je oprávnený ex offo zabezpečovať takýto typ dôkazov (v zmysle § 185 CSP.) 21. Pokiaľ ide o v poradí druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ (prikázanie spoločného pozemku niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú peňažnú
náhradu pre odstupujúcich spoluvlastníkov), tak keďže o prikázanie tohto spoločného pozemku v celku prejavila záujem len žalobkyňa (a bez prejavu vôle, aspoň vo forme uzrozumenia nemožno podľa § 142 ods. 1 OZ niektorému zo spoluvlastníkov spoločnú vec prikázať), neprichádzalo tak do úvahy prikázanie tohto spoločného pozemku inej osobe ako žalobkyni, ktorej navyše svedčilo aj kritérium najväčšieho spoluvlastníckeho podielu, a to v rozsahu 4/5 v prospech žalobkyne Pre kritérium účelnejšieho využitia pozemku súd nemal dostatok relevantných skutkových tvrdení. 22. Pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady, na ktorú mala byť žalobkyňa zaviazaná v prospech ostatných odstupujúcich spoluvlastníkov, teda žalovaného v 1. a 3. rade, tak súd vychádzal jednak z rozsahu spoluvlastníckych podielov odstupujúcich spoluvlastníkov (žalovaného v 1. a 3. rade), výmery spoločného pozemku (v rozsahu 886 m2), a zo všeobecnej hodnoty tohto spoločného pozemku ako celku (ako trhovej hodnoty, za ktorú by sa tento pozemok v danom mieste a čase obvykle predával), pričom pri určení tejto všeobecnej hodnoty pozemku súd vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ktorý obsahuje určenie tejto všeobecnej hodnoty ako znaleckého odhadu takejto obvyklej trhovej hodnoty v danom mieste a čase. V tejto súvislosti súd na vysvetlenie dodáva, že vzhľadom na obsah dupliky žalovaného v 1. rade mal za to, že vyjadrením, kedy súhlasil s cenou v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou z 21. 10. 2025 (v prepočte išlo o cenu 19,62 eur/m2), žalovaný v 1. rade ustúpil od svojho pôvodného návrhu na vykonanie dokazovania kúpnou zmluvou, ktorou mala v roku 2024 žalobkyňa ako kupujúca nadobudnúť svoj pôvodný spoluvlastnícky podiel na tomto spoločnom pozemku, ako aj že odstúpil od svojho pôvodného návrhu na vykonanie dokazovania obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. : 5C/28/2025, kde išlo o obdobný pozemok pozemku prejednávanému v tejto veci. Žalovaná v 2. a žalovaný v 3. rade nenavrhli v súvislosti s určením všeobecnej hodnoty spoločného pozemku vykonať žiadne dokazovanie. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že pri určovaní náhrady a ustálení si všeobecnej hodnoty spoločného pozemku môže vychádzať len z uvedeného znaleckého posudku predloženého žalobkyňou ako aj z kúpnej zmluvy z roku 2025, takisto predloženej žalobkyňou, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade. Avšak vzhľadom na to, že znalecký posudok predstavuje znalecký odhad obvyklej trhovej hodnoty predmetného pozemku, ktorý bol príslušným spôsobom odôvodnený, a ktorého závery neboli zo strany žiadneho zo žalovaných spochybnené s poukazom na iný dôkaz, s výnimkou uvedenej kúpnej zmluvy z roku 2025, ktorá sa mierne odchyľovala od kúpnej ceny určenej znaleckým posudkom, tak súd hodnotiac rozpor len týchto dvoch dôkazov, ohľadne určenia všeobecnej hodnoty predmetného pozemku dospel k záveru, že je potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku, ktorý je znaleckým odhadom obvyklej trhovej ceny, za ktorú by sa tento pozemok v danom mieste a čase predával, na rozdiel od individuálneho prípadu dojednanej kúpnej ceny, ktorá sama o sebe nemá potenciál vyjadriť túto obvyklú trhovú hodnotu. Vychádzajúc tak zo všeobecnej hodnoty určenej v tomto znaleckom posudku vo výške 17,84 eur/m2 súd dospel k záveru o primeranej peňažnej náhrade v prospech žalovaného v 1. rade vo výške 1.975,78 eur (1/8 z 886 m2 x 17,84 eur) a primeranej peňažnej náhrade pre žalovaného v 3. rade v sume 1.185,47 eur (3/40 z 886 m2 x 17,84 eur.) 23. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zobrala v replike späť žalobu v časti konania vedenej proti žalovanej v 2. rade, a to z dôvodu, že žalovaná v 2. rade jej previedla svoj spoluvlastnícky podiel (došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade z 21. 10. 2025), a teda prestala byť pasívne vecne legitimovanou v tomto spore, tak by prichádzalo do úvahy na zastavenie konania v časti konania vedeného voči žalovanej v 2. rade, a to podľa § 145 ods. 2 CSP, o ktorom čiastočnom zastavení konania by sa malo rozhodnúť rozhodnutím vo veci samej (rozsudku), avšak vzhľadom na to, že v tomto prípade išlo o konanie, kde určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, bol tak podľa § 146 ods. 2 CSP potrebný súhlas všetkých troch žalovaných s takýmto čiastočným späťvzatím žaloby (a to aj bez uvedenia vážnych dôvodov eventuálneho nesúhlasu), keďže v tomto type konania majú žalovaní súčasne postavenie žalobcov (judicium duplex), a keďže tento súhlas nebol zo strany žiadneho zo žalovaných daný, súd nemohol pripustiť takéto späťvzatie žaloby a zastaviť konanie v časti vedenej voči žalovanej v 2. rade, a preto musel osobitným výrokom rozhodnúť o zamietnutí žaloby v tejto časti, teda voči žalovanej v 2. rade pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie. 24. Pokiaľ ide o výroky o náhrade trov konania, tak súd musel rozlišovať nárok žalobkyne na náhradu trov konania vo vzťahu k jednotlivým žalovaným v 1. až 3. rade, pričom dospel k nasledovným záverom.
25. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (ako neznámemu vlastníkovi) súd dospel k záveru, že vzhľadom na zhodu výrokovej časti tohto rozsudku so žalobným petitom je síce možné mať žalobkyňu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade za plne úspešnú, a teda v zásade podľa § 255 ods. 1 CSP by mala mať voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak súd súčasne zistil okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré spočívajú v postavení žalovaného v 1. rade ako neznámeho vlastníka, pretože pokiaľ je žalovaný v 1. rade neznámy vlastník, je neznámy aj jeho majetok, pričom rozhodnutie o výroku o náhrade trov konania voči žalovanému v 1. rade, ktorým by bol žalovaný v 1. rade zaviazaný na náhradu trov konania voči žalobkyni by bolo potom nevykonateľné. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutie tunajšieho odvolacieho súdu sp. zn. : 6Co/139/2017 z 8. 8. 2017. Tu si tiež treba uvedomiť, že SPF je samostatný právny subjekt, ktorý je len zákonným zástupcom neznámeho vlastníka. Nie je preto možné z majetku SPF uspokojovať nárok žalobkyne na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade. Eventuálna argumentácia poukazujúca na to, že žalovanému v 1. rade bola priznaná náhrada vo výroku I., ktorá bude uložená na osobitnom depozitnom účte v rámci SPF, súd dodáva, že uvedený majetok síce zrejme bude jediným známym majetkom tohto neznámeho vlastníka (žalovaného v 1. rade), avšak povinnosť žalobkyne vyplatiť túto peňažnú náhradu vzniká až právoplatnosťou výroku I. predmetného rozsudku, a teda k času vyhlásenia tohto rozsudku, ktorý čas je rozhodujúci aj pre rozhodnutie o náhrade trov konania voči žalovanému v 1. rade, súdu nebol známy žiaden majetok, z ktorého by mohol byť nárok žalobkyne na náhradu trov konania uspokojený. A preto súd nepriznal žalobkyni voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania. 26. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd dospel k záveru, že keďže bola žaloba vo vzťahu k nej zamietnutá pre absenciu jej pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, bolo by ju možné mať za úspešnú v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak keďže žalovanej v 2. rade (pre jej pasivitu v konaní) nevznikli žiadne trovy konania, súd nemohol tiež priznať nárok na náhradu trov konania. 27. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd na základe porovnania žalobného petitu a výrokovej časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žalovaný v 3. rade bol neúspešný v celom rozsahu, avšak vzhľadom na to, že súd nepovažoval za spravodlivé, aby trovy konania žalobkyne voči všetkým žalovaným uhrádzal celé len žalovaný v 3. rade, súd priznal žalobkyni voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 27,27 %, ktorý pomer odráža pomer výšky jeho spoluvlastníckeho podielu ku spoluvlastníckym podielom ostatných troch žalovaných v predmetnom podielovom spoluvlastníctve. Súd súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP konštatoval, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.