Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 5C/30/2025 5625201341 07. 05. 2026 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2026:5625201341.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom v spore žalobcu : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. B. XXX, B. A., zastúpeného advokátskou kanceláriou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš proti žalovaným : 1) D. E., nar. XX. X. XXXX, bytom F. G. XX, C. X G., H. I., štátny občan H. I., zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Chovanec, s.r.o., so sídlom Čajakova 25, Bratislava, a žalovanému 2.) J. K., nar. X. X. XXXX, bytom E. XXX/XX, L., o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Dňa 23. 4. 2025 bola na tunajší súd doručená žaloba zo 14. 4. 2025, v rámci ktorej sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C. B., obec C. B., obec Liptovský Mikuláš a to pozemku registra „C“, parc. č. 3188, trvalý trávny porast, o výmere 4529 m2, pozemok registra „C“, parc. č. 3363, trvalý trávny porast, o výmere 3869 m2, pozemok registra „C“, parc. č. 3685, trvalý trávny porast, o výmere 2553 m2 a pozemok registra „C“, parc. č. 3878, trvalý trávny porast, o výmere 2507 m2, je žalobca, pričom či tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že začiatkom novembra 2024 žalobca obdržal od spoločnosti AGRO SK ponuku na odpredaj poľnohospodárskej pôdy v k. ú. C. B. a to zapísané na LV č. XXX. Žalobca následne 4. 11. 2024 kontaktoval túto spoločnosť na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, pričom sa dohodli na odpredaji 3770 m2 v k. ú. C. B., ako parcelu registra „C“, parc. č. 3234 (ďalej len „dojednaný pozemok“), nakoľko tieto boli jediné určené ako poľnohospodárska pôda a ostatné sú ako návrhové územie pre výstavbu, resp. územným plánom obce Pavčina Lehota určené na predpokladanú budúcu výstavbu. Cez telefón si žalobca s osobou vystupujúcou v mene spoločnosti AGRO SK dohodli kúpnu cenu vo výške 6.200 eur, čo v prepočte vychádza na sumu 1,65 eur/m2, ktorá suma bola aj v rozmedzí obvyklej trhovej hodnoty za prevod poľnohospodárskej pôdy v mieste a čase (Pavčina Lehota) v blízkosti strediska Jasná. V telefonickom rozhovore sa dohodli, že do dvoch týždňov sa ozve kolega s pripravenými zmluvami a dokončia dojednaný prevod. Následne 11. 11. 2024 kontaktoval žalovaný v 1. rade žalobcu na uzatvorenie dojednanej kúpnej zmluvy na uvedený dojednaný pozemok, pričom žalovaný v 1. rade oznámil, že už bol na ceste do Liptovského Mikuláša a určil ako miesto stretnutia pred Mestským úradom Liptovský Mikuláš, pričom potom pri následnom stretnutí žalovaný v 1. rade uviedol, že má prichystané kúpne zmluvy na dojednaný pozemok, a ubezpečil žalobcu, že zmluva je v poriadku, ukázal mu druhú stranu zmluvy, kde bola uvedená dohodnutá kúpna cena, avšak s ostatným textom žalovaný v 1. rade žalobcu neoboznámil a vyhýbal sa ďalšej komunikácii a prezeraniu doručenej zmluvy. Následne žalovaný v 1. rade odviedol žalobcu k overovateľke podpisov a trval na vyriešení tejto
záležitosti v daný a ukázal žalobcovi kde sa má zmluva podpísať. Po overení podpisu žalovaný v 1. rade zobral žalobcu do svojho vozidla, kde mu vyplatil dojednanú kúpnu cenu a založil si kúpnu zmluvu bez toho, aby žalobcovi dal jeden rovnopis. Žalobca sa teda s obsahom zmluvy neoboznámil ani po stretnutí, i keď to niekoľkokrát od stretnutia oznámil žalovanému, že sa chce oboznámiť s celým obsahom kúpnej zmluvy, na čo žalovaný v 1. rade reagoval tak, že vyvolával stres a pocit časovej tiesne, aby sa kúpna zmluva stihla uzatvoriť ešte v ten deň, pričom žalovaný v 1. rade ubezpečoval žalobcu, že obsah kúpnej zmluvy korešponduje s ich dohodami a dojednaniami. Dňa 11. 11. 2024, tak bola uzatvorená medzi žalobcom v právnom postavení predávajúce a žalovaným v 1. rade v právnom postavení kupujúceho uzatvorená kúpna zmluva na nehnuteľnosť v domnienke žalobcu, že predmetom tejto zmluvy je prevod vlastníckeho práva len k dojednanému pozemku. Žalobca ako dôkaz o tom, že nemal možnosť nazrieť do zmluvy pod tlakom žalovaného v 1. rade ako aj pripomienkovať je obsah, resp. ho zmeniť mala byť podľa neho aj skutočnosť, že rodné číslo žalobcu bolo dopísané na mieste pred podpisom tejto zmluvy rukou žalovaného v 1. rade. Žalobcovi bolo následne doručené rozhodnutie o povolení vkladu V 4290/2024 zo 6. 12. 2024 v obálke, ktorú neotvoril, nakoľko považoval predmetnú vec za vybavenú a túto odložil medzi iné doklady. Následne v apríli 2025 sa dostavila k žalobcovi jeho dcéra za účelom doriešenia sľúbeného prevodu vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. B. a evidovaného pod parc. č. 3363, trvalý trávny porast, o výmere 3869 m2, kedy sa žalobca s dcérou dohodli, že spíšu jednoduchú darovaciu zmluvu, na základe ktorej prevedú predmetný pozemok, na ktorom mala dcéra záujem v rámci podnikania s vybudovaním ubytovania v prírode, čiže tento pozemok sa nachádza v rozvojovej lokalite s výbornou dostupnosťou, avšak pri spisovaní základných údajov do darovacej zmluvy, overovaní údajov o pozemku prostredníctvom internetu zistili, že predmetný pozemok je zapísaný v prospech žalovaného v 2. rade a v jeho výlučnom vlastníctve a to na základe titulu nadobudnutia kúpnej zmluvy V – 588/2025, vklad povolený 26. 3. 2025, pričom žalobca predmetnú osobu nepoznal a bol si istý, že žiaden úkon smerujúci k prevodu žalovanému v 2. rade v minulosti nevykonal. Následne žalobca s dcérou overili stav aj ostatných nehnuteľností v k. ú. C. B., pričom zistili, že väčšina z nich je evidovaná v prospech žalovaného v 2. rade vrátane dojednaného pozemku a jedna nehnuteľnosť je evidovaná ešte v prospech žalovaného v 1. rade. Žalobca následne dohľadal rozhodnutie a zistil, že prevod vlastníckeho práva bol vykonaný aj k iným nehnuteľnostiam ako bol dojednaný so spoločnosťou AGRO SK, a to v k. ú. C. B., pozemok registra „C“, parc. č. 3188, trvalý trávny porast, o výmere 4529 m2, pozemok registra „C“, parc. č. 3363, trvalý trávny porast, o výmere 3869 m2, pozemok registra „C“, parc. č. 3685, trvalý trávny porast, o výmere 2553 m2, a pozemok registra „C“, parc. č. 3878, trvalý trávny porast, o výmere 2507 m2. Žalobca vyslovil presvedčenie, že predmetný úkon ja absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu, že bol vykonaný v omyle vo vzťahu k ďalším pozemkom, pričom k tomu došlo na základe zmluvy, ktorá bola podvrhnutá žalovaným v 1. rade, a takýto právny úkon tak nemohol následne vyvolať platný prevod vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade na základe neskoršej uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pod č. V 588/2025. Žalobca konal v omyle, keď podpísal zmluvu, nakoľko mu bolo zo strany žalovaného v 1. rade uvedené, že vykonáva iný právny úkon a to v spojitosti s dojednaným pozemkom, ku čomu aj prislúcha dojednaná a uhradená kúpna cena, pričom tento úkon urobil žalobca v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a žalovaný v 1. rade tento omyl vyhovoval, resp. mal o ňom vedomosť, resp. ho vyvolal žalovaný v 1. rade voči žalobcovi úmyselne v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca argumentoval, že zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a takýto úkon nemôže vyvolať žiadne právne účinky čo do prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade a následne čo do prevodu na žalovaného v 2. rade v časti ďalších pozemkov. Na základe uvedeného žalobca zhrnul, že sa domáha určenia, že žalobca je vlastník týchto ďalších pozemkov uvedených v zmluve, keďže zmluva je v tejto časti podľa jeho názoru absolútne neplatným právnym úkonom. 2. Dňa 27. 5. 2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe, v ktorom tento navrhol súdu, aby zamietol žalobu v celom rozsahu čo odôvodnil tým, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, parcely trvalého trávneho porastu v obci Pavčina Lehota registrované pod parc. č. C 3188, C 3234, C 2553, C 2507 kúpil žalovaný v 2. rade od žalovaného v 1. rade, ktorého kontaktoval cez inzerát zverejnený na inzerčnom portáli, dohoda so žalovaným v 1. rade prebehla absolútne bezproblémovo a jeho skúsenosti sa nezhodujú so skúsenosťami žalobcu. Žalovaný v 1. rade mu vopred poslal mailom zmluvu k nahliadnutiu a po jej schválení ju podpísal overeným podpisom. Žalovaný v 2. rade mal pritom kedykoľvek možnosť prehliadnuť si podpisovanú kúpnopredajnú zmluvu. Kúpnou zmluvou so žalovaným v 1. rade považoval žalovaný v 2. rade za platnú a následne upozornil na viaceré okolnosti, a to, že
žalobca podpísal kúpnopredajnú zmluvu so žalovaným v 1. rade, pričom si overil svoj podpis na úrade pred svedkom. Zmluvu teda podpísal dobrovoľne a bez nátlaku. V opačnom prípade by sa mohol na úrade pred svedkom ohradiť a požiadať ho o pomoc. Ďalej v kúpnopredajnej zmluve hneď nad podpisom žalobcu sa nachádza článok VI, bod III., v ktorom sa uvádza, že zmluvu si žalobca prečítal, vzájomne si ju vysvetlili a na znak súhlasu s ňou ju slobodne, vážne, určito, zrozumiteľne a nie v tiesni, a nie za nápadne nevýhodných podmienok vlastnou rukou podpísal. Žalobca priložil k žalobe ako dôkaz podpísanú kúpnopredajnú zmluvu, na ktorej sa nenachádza overený podpis, preto podľa žalovaného v 2. rade nemôže pochádzať z katastrálneho úradu. Položil si tak otázku žalovaný v 2. rade odkiaľ ju mohol žalobca získať, keď uvádza tvrdenia, že on rovnopis zmluvy nedostal. Tento fakt vyvracia tvrdenia žalobcu o tom, že zmluvu nemal k dispozícii a ani nemal možnosť do nej nahliadnuť, keďže disponuje vlastným rovnopisom zmluvy. Z listinného dôkazu – záujem o odkúpenie pôdy žalovaným v 1. rade predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný v 1. rade oslovil s odkúpením žalobcu s odkúpením všetkých parciel, na ktoré bola neskôr uzatvorená aj napadnutá kúpnopredajná zmluva. Žalovaný v 2. rade vyslovil presvedčenie, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je platná, neexistujú nijaké dôvody na spochybnenie vlastníctva žalovaného v 2. rade, ako ani vlastníctva žalovaného v 1. rade, od ktorého žalovaný v 2. rade predmetné parcely kúpil. 3. Dňa 27. 5. 2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe zo dňa 27. 5. 2024, v ktorom žalovaný v 1. rade uviedol, že navrhuje, aby tunajší súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v plnom rozsahu, pričom tento návrh žalovaný v 1. rade odôvodnil tým, že žalobca opisuje skutkový stav úplne inak ako v skutočnosti prebiehal a ohľadne viacerých podstatných skutkových okolností uvádza nepravdivé informácie v záujme dosiahnutia úspechu jeho žaloby. Ponuka od spoločnosti AGRO SK, s.r.o. nebola doručená žalobcovi začiatkom novembra 2024, ale v druhej polovici októbra 2024, pričom z uvedenej ponuky je nepochybné, že bol prejavený záujem o kúpu všetkých poľnohospodárskych pozemkov druhu trvalý trávny porast, zapísaných na LV č. XXX, l. ú. C. B., t. j. pozemkov registra „C“ parc. č. 3188, 3234, 3363, 3685 a 3878 za kúpnu cenu 6.000 eur, teda v ponuke bola navrhovaná kúpna cena, ktorá zodpovedala jednotkovej cene 0,35 eur/m2, vtedy tieto pozemky boli ešte vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Spoločnosť J. M., M. sa dlhodobo zaoberá nákupom a predajom poľnohospodárskych pozemkov na území SR, čo vyplýva aj z čestného vyhlásenia pána A. N. jediného spoločníka a konateľa tejto spoločnosti z 21. 5. 2025, ktoré tiež vysvetľuje prečo žalovaný v 1. rade posielal ponuky na odkúpenie pozemkov pod menom spoločnosti AGRO SK, a ktorým dôvodom bola tá skutočnosť, že medzi pánom N. a žalovaným v 1. rade od roku 2024 prebiehali rokovania o predaji predmetnej spoločnosti žalovanému v 1. rade. Žalobca prvýkrát kontaktoval zo svojho telefónneho čísla A. O., ktorá pre žalovaného v 1. rade vybavovala komunikáciu so záujemcami o predaji pozemkov už 23. 10. 2024 s tým, že požadoval vyššiu kúpnu cenu ako 6.000 eur, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj čestné vyhlásenie pani O. z 22. 5. 2025, z ktorého čestného vyhlásenia tiež vyplýva, že táto opätovne telefonovala so žalobcom a potvrdila mu, že je možné zvýšiť kúpnu cenu na 6.200 eur. V ten istý deň 29. 10. 2024 pani O. poslala žalobcovi emailom na jeho emailovú adresu A. návrh kúpnej zmluvy spolu s vyššie uvedeným internetovým výpisom z LV č. XXX, k.ú. C. B.. Z čestného vyhlásenia pani O. tiež vyplýva, že od začiatku sa so žalobcom dohadoval predaj všetkých poľnohospodárskych pozemkov zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. B., t. j. parcely č. 3188, 3234, 3363, 3685 a 3878 a že od žalobcu pri komunikácii s pani O. nikdy neodznelo, že by chcel predať iba časť predmetných poľnohospodárskych pozemkov. Pani O. tiež potvrdila, že bola dohodnutá kúpna cena, ktorá zodpovedala jednotkovej cene cca. 0,36 eur/m2. Žalobca preto klame, keď tvrdil, že v rámci telefonickej komunikácie bol dohodnutý iba odpredaj parcely č. 3234, o výmere 3770 m2 za kúpnu cenu 6.200 eur, ktorá by v prepočte predstavovala jednotkovú kúpnu cenu vo výške 1,65 eur/m2, ktorá by mala podľa tvrdenia žalobcu zodpovedať obvyklej trhovej cene za prevod poľnohospodárskej pôdy v danom mieste, avšak k tomuto tvrdeniu podľa žalovaného v 1. rade odporuje už pôvodná ponuka na odkúpenie všetkých poľnohospodárskych pozemkov ako aj uvedené čestné vyhlásenie pani O., ako aj emailu z 29. 10. 2024, ktorým bol zaslaný návrh kúpnej zmluvy obsahujúci všetky poľnohospodárske pozemky spolu s výpisom z LV č. XXX z 29. 10. 2024. Navyše podľa žalovaného v 1. rade jednotková cena 1,65 eur/m2 nie je obvyklou trhovou cenou za prevod poľnohospodárskej pôdy na Liptove ako sa to snažil tvrdiť žalobca. Žalovaný v 1. rade skupoval na Liptove poľnohospodárske pozemky aj v iných katastrálnych územiach, a to za jednotkovú kúpnu cenu v rozmedzí cca od 0,25 eur/m2 až do 0,40 eur/m2, napr. poľnohospodárske pozemky v k. ú. C., kde ich kúpil za cenu 0,26 eur/m2, či v k. ú. L., kde kúpil za kúpnu cenu 0,32 eur/m2, či v k. ú. P. za kúpnu cenu 0,39 eur/m2. Žalobca klamal aj pri svojom tvrdení, že parcela č. 3234 bola ako jediná určená ako poľnohospodárska pôda, že ostatné sú návrhové územie pre výstavbu resp. územným plánom obce Pavčina Lehota predpokladanej na budúcu
výstavbu, pretože všetky parcely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 11. 11. 2024 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade boli a sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako pozemky druh trvalý trávny porast a tiež ako pozemky umiestnené mimo zastavaného územia obce a zároveň všetky tieto parcely sa nachádzajú v platnom územnom pláne obce Pavčina Lehota v území, ktoré nie je určené na výstavbu ani na rekreáciu, ale ide o klasické trvalé trávne porasty, pričom priložili príslušný územný plán predmetnej obce - komplexný výkres, z ktorých sú zrejmé tieto skutočnosti. Žalobca nepravdivo opisoval aj samotný priebeh podpisu kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorý sa uskutočnil 11. 11. 2024 v Liptovskom Mikuláši. Žalovaný v 1. rade v dňoch od 6. - 8. 11. 2024 telefonicky kontaktoval žalobcu, s ktorým sa dohodol, že za účelom podpisu kúpnej zmluvy sa stretnú 11. 11. 2024 v Liptovskom Mikuláši. Dňa 11. 11. 2024 sa žalovaný v 1. rade stretol so žalobcom pred Mestským úradom v Liptovskom Mikuláši a následne po vstupe do budovy si žalobca dva rovnopisy kúpnej zmluvy, ktoré doniesol žalovaný v 1. rade riadne skontroloval a prečítal, tieto rovnopisy si porovnával s vytlačeným návrhom kúpnej zmluvy, ktorý mu bol poslaný emailom z 29. 10. 2024, a ktorý si žalobca sám so sebou priniesol. Okrem toho žalobca sám vlastnoručne dal do oboch rovnopisov kúpnej zmluvy záhlavia prvej strane, čiže na tej istej strane, na ktorej je uvedený celý predmet zmluvy, t.j. všetkých 5 prevádzaných pozemkov dopĺňal svoje rodné číslo, ktoré bolo vo vytlačených rovnopisoch vybodkované, keďže sa nedalo vyčítať z internetového výpisu z listu vlastníctva. Nie sú preto pravdivé tvrdenia žalobcu, že by žalovaný v 1. rade vyvíjal na žalobcu ohľadne podpísania zmluvy nejaký nátlak, ani že by žalovaný v 1. rade neumožnil žalobcovi prečítať si a skontrolovať si podpísané zmluvy. Potom došlo k podpisu oboch rovnopisov kúpnej zmluvy na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši a k overeniu podpisu žalobcu na jednom z týchto rovnopisov, ktorý si potom so sebou vzal žalovaný v 1. rade, pričom na druhom rovnopise zmluvy určenom pre žalobcu nedošlo k overeniu jeho podpisu, čo by bolo zbytočné. Preto žalobca klamal ak tvrdil, že neobdržal žiaden rovnopis kúpnej zmluvy, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že k žalobe žalobca priložil ako dôkaz kópiu rovnopisu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na ktorom nie je overený jeho podpis a ktorý ani nie je zviazaný trikolórou. Nejde teda o rovnopis kúpnej zmluvy, ktorý ako elektrický originál (vytvorený zaručenou konverziou z listiny originálu) priložil k návrhu na vklad do katastra žalovaný v 1. rade, pretože na tomto rovnopise vidieť nerozlučné spojenie zmluvy šnúrkou – trikolórou a rovnako sa tam nachádza aj na 4. strane overovacia doložka k pravosti podpisu vystavená Mestom Liptovský Mikuláš. Taktiež na rovnopise zmluvy, ktorý založil do spisu žalobca je vidieť jeho pozíciu podpisu žalobcu a žalovaného v 1. rade, takže je zrejmé, že ide o iný rovnopis ako sa nachádza v spise na katastri nehnuteľností. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca disponuje a od podpisu kúpnej zmluvy disponoval jedným rovnopisom kúpnej zmluvy, ktorý nebol zviazaný trikolórou a na ktorom nebol overený jeho podpis. Tento rovnopis mu bol pri podpise zmluvy odovzdaný žalovaným v 1. rade a je nepochybné, že sa k nemu nikdy inokedy nemohol dostať len pri podpise zmluvy 11. 11. 2024. O podpise zmluvy na mestskom úrade žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi celú kúpnu cenu 6.200 eur v hotovosti na parkovisku vo vozidle žalovaného v 1. rade čo potvrdil aj žalobca. Celý proces kontroly a podpisu kúpnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny trval cca. 30 minút, pričom žalobca mal dostatok času na kontrolu kúpnej zmluvy, nebol v žiadnej časovej tiesni a kedykoľvek počas tohto stretnutia si mohol celý predaj rozmyslieť, prípadne ho zastaviť, teda zrušiť, čo však neurobil počas celého vzájomného stretnutia. Žalobca ani neskôr do povolenia vkladu a ani v podstate do času podania žaloby nijakým spôsobom nekontaktoval žalovaného v 1. rade s tým, že by si chcel skontrolovať obsah podpísanej zmluvy, resp. aby vytkol žalovanému v 1. rade, že bol oklamaný v tom, že v kúpnej zmluve podpísal aj predaj parciel, ktoré údajne predať nechcel. Nedá sa tiež uveriť tvrdeniu žalobcu, že si vôbec neotvoril obálku spolu s rozhodnutím o povolení vkladu zo 6. 12. 2024, nakoľko považoval vec za vybavenú, pretože toto jeho tvrdenie nie je v súlade s jeho tvrdením, že niekoľkokrát od stretnutia pri podpise zmluvy oznámil žalovanému v 1. rade, že sa chce oboznámiť s celým obsahom kúpnej zmluvy, pretože ak by mal žalobca nejaké obavy ohľadne obsahu kúpnej zmluvy resp. jej predmetu prevodu, tak by si určite po doručení obálky s rozhodnutím o povolení vkladu túto obálku otvoril a toto rozhodnutie prečítal, aby si overil, čo vlastne predal. Tieto tvrdenia žalobcu sú v logickom rozpore a len potvrdzujú, že žalobca si celý príbeh uvedený v žalobe vymyslel až dodatočne. Nesprávne je tiež právne posúdenie prípadu zo strany žalobcu. Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a aj následná druhá kúpna zmluva medzi žalovanými v 1. a 2. rade sú platné právne úkony, vyvolali všetky právne následky tak ako sú teraz evidované v katastri nehnuteľností. Žalobca nebol v žiadnom omyle ohľadne toho čo je predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. Vedel, že predáva za kúpnu cenu 6.200 eur všetky poľnohospodárske pozemky zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. B.. Ďalej argumentoval žalobca tým, že kúpna zmluva z 11. 11. 2024 bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, avšak žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobca nijako bližšie nerozpisoval, nezdôvodnil tento rozpor s dobrými mravmi. Ďalej žalovaný v 1. rade poukázal
na to, že v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka omylom spôsobuje iba relatívnu neplatnosť právneho úkonu a nie absolútnu neplatnosť ako to tvrdil žalobca, teda aj keby žalobca uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu v právne relevantnom omyle (k čomu však podľa žalovaného v 1. rade nedošlo), žalobca neurobil potrebné formálno-právne kroky, ktoré vyžaduje zákon a právna prax pre uplatnenie takejto neplatnosti. Podľa judikatúry sa omylu môže dotknutá osoba dovolať iba vtedy, ak v prípade, ak je omyl ospravedlniteľný, v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/29/2009 a 22Cdo/2526/2016, a teda aj keby sa teoreticky pripustilo, že všetky tvrdenia žalobcu v žalobe sú pravdivé, tak aj tak by sa žalobca nemohol v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka dovolať omylu pri uzatvorení dotknutej kúpnej zmluvy, pretože jeho omyl by nebol ospravedlniteľný. Išlo by o neospravedlniteľný omyl, keďže každý človek vie, že si má vopred prečítať to, čo podpisuje, obzvlášť, ak ide o podpis kúpnej zmluvy, ktorou nakladá so svojimi nehnuteľnosťami. Žalovaný v 1. rade od začiatku ponúkal žalobcovi odkúpenie všetkých poľnohospodárskych pozemkov zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. B. a v tomto zmysle vypracoval aj návrh kúpnej zmluvy, ktorý zaslal emailom z 29. 10. 2024 žalobcovi, čiže keby aj bol žalobca v omyle v tom, že si myslel, že predáva iba jeden pozemok namiesto 5 pozemkov, tak žalovaný v 1. rade tento údajný omyl nemohol vyvolať ani o ňom vedieť. Ďalej žalovaný v 1. rade argumentoval aj tým, že žaloba musí byť zamietnutá aj z dôvodu, že žalobný petit nezohľadňuje synalagmatický charakter vzájomného vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade, pretože v súlade s § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Čiže aj keby bola sporná kúpna zmluva neplatná, tak by žalobný návrh musel zohľadniť aj skutočnosť, že žalobca by v takom prípade bol povinný oproti určeniu vlastníckeho práva k pozemkom vrátiť žalovanému v 1. rade celú zaplatenú kúpnu cenu. Žalobný petit však takýmto spôsobom nie je formulovaný, a preto musí byť aj z tohto dôvodu žaloba zamietnutá. Okrem toho, žalobca nevedel preukázať ani naliehavý právny záujem na svojej určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP z dôvodu, že naformuloval žalobný petit tak, že v prípade úspechu žaloby by do budúcnosti nevyriešil všetky sporné otázky v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho, že žalobca v žalobnom petite nezohľadnil synalagmatickosť vzťahu, tak žalobca chce svojou žalobou dosiahnuť stav ako keby za kúpnu cenu 6.200 eur predal len jeden pozemok a to parcelu č. 3234, čo si chcel zabezpečiť tým, že v žalobe žaluje o určenie svojho vlastníckeho práva iba k 4 prevedeným pozemkom a nežiada aj na druhej strane o určenie vlastníctva k 5 pozemku – parc. č. 3234 a nehovorí nič ani o povinnosti vrátiť celú kúpnu cenu žalovanému v 1. rade, takto naformulovaná žaloba podľa žalovaného v 1. rade vznáša do právneho vzťahu ešte viac neistoty, a preto nemôže byť úspešná. Petit žaloby je ďalej neurčitý a nevykonateľný, keďže na jednej strane žiada žalobca o určenie, že je vlastníkom pozemkov a na druhej strane hovorí v petite o nejakom prevode spoluvlastníckeho podielu 1/1. 4. Z repliky žalobcu z 29. 12. 2025, ktorá bola doručená na tunajší súd 31. 12. 2025 vyplynulo, že tento uviedol, že žalovaný v 1. rade nie je spoločníkom ani štatutárnym orgánom v žiadnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri. Rovnako nie je zapísaný ako živnostník na území Slovenskej alebo Českej republiky v takejto oblasti, teda nepodniká a teda ide o fabulácie žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade sa listom tiež preukazoval za spoločnosť AGRO SK, avšak na túto spoločnosť nenadobúda žiadne nehnuteľnosti a ani túto nezastupuje. Predmetné skutočnosti nevyplývajú ani z verejných registrov, a to ani po roku, keď žalovaný v 1. rade nenadobudol ani len časť obchodného podielu v tejto spoločnosti, a teda čestné prehlásenie štatutárneho orgánu je fabulujúce. Za týmto účelom navrhol súdu predvolať štatutárneho zástupcu Q. A. N. prostredníctvom súdu a vykonať jeho výsluch, aby objasnil svoje tvrdenia uvedené v čestnom prehlásení. V danom prípade absentuje akékoľvek poverenie od spoločnosti AGRO SK na výkon akejkoľvek činnosti, či už na základe plnomocenstva, poverenia, či mandátnej zmluvy alebo aspoň príkaznej zmluvy, a teda zo strany žalovaného v 1. rade nie sú preukázané tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení. Ďalej argumentoval žalobca, že žalovaný v 1. rade ani pri vyjadrení nezahrnul a nedoložil email od pani O. z 29. 10. 2024, ktorý by preukázal alebo podporil tvrdenia žalovaného v 1. rade. Takto nepreukázaný dôkaz – email vyvracia tvrdenia žalovaného v 1. rade a preukazuje dôveryhodnosť tvrdení opisovaných žalobcom. Ďalej žalobca poukázal na fabuláciu dôkazu, keď ponuka priložená ku vyjadreniu žalovaného v 1. rade je úplne iná ako tá, ktorú posielali žalobcovi. Ďalej argumentoval žalobca tým, že sú absolútne v rozpore tvrdenia žalovaného v 1. rade, že predmetné nehnuteľnosti používa na nájom, keď tieto ďalej previedol žalovanému v 2. rade a keď samotné krytie prostredníctvom spoločnosti AGRO SK je absolútne fabulujúce a zavádzajúce. Okrem toho navrhol tiež žalobca vypočuť tiež A. O.. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol žalobca, že on nepredložil žiadnu kúpnu zmluvu s osvedčeným podpisom žalobcu, a preto tam uvedené domnienky sú irelevantné. Na záver žalobca dodal, že si nechal vypracovať
odborný odhad hodnôt poľnohospodárskych nehnuteľností, a tento bude zabezpečený najneskôr do nariadeného pojednávania. V prípade, ak by hodnota nehnuteľností bola výrazne nad hodnotou uvádzanou žalovaným v 1. rade, tak takýto prevod by sa priečil súčasne aj dobrým mravom a nekalým úmyslom a to s následným predajom, keď dôvod kúpy je rozdielny v spojení s nadobúdaním pod hlavičkou spoločnosti, ktorú reálny nadobúdateľ nevlastní, nekoná za ňu a neovláda ju čo vyvoláva dojem spoločnosti zameranej na agropodnikanie a nie na ďalší predaj nadobúdaním na inú osobu, pričom žalovaný v 1. rade vedel, že finančné prostriedky potrebuje na opravu strechy, nakoľko túto skutočnosť mu povedal pri rozhovoroch cez telefón. 5. Dňa 13. 2. 2026 bola na tunajší súd doručená duplika žalovaného v 1. rade, v ktorej tento naďalej trval na to, aby súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, čo odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade sa nakoniec rozhodol nekúpiť obchodnú spoločnosť AGRO SK, ale v roku 2025 si založil ako jediný spoločník vlastnú novú obchodnú spoločnosť s názvom PoleNova, s.r.o., so sídlom v Prahe, Česká republika, ktorá sa zaoberá nákupom, predajom a správou nehnuteľností na území ČR a SR. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že nerozumie tvrdeniam žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že nepriložil email od A. O. z 29. 10. 2024 ako aj návrh kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zaslaný emailom. Tieto listinné dôkazy sú totiž založené v súdnom spise. Ďalej považoval žalovaný v 1. rade za nezmyselné aj tvrdenia žalobcu, že žalovaný v 1. rade fabuluje dôkazy, keď ponuka priložené ku vyjadreniu žalovaného v 1. rade je úplne iná ako tá, ktorú posielali žalobcovi, pretože žalovaný v 1. rade do súdneho konania nezakladal ako dôkaz žiadnu ponuku. Predmetnú ponuku na odpredaj poľnohospodárskej pôdy priložil k žalobe priamo žalobca. Ďalej poukázal žalovaný v 1. rade na to, že žalobca klame, ak na strane 2 svojho vyjadrenia uviedol, že sú absolútne v rozpore tvrdenia žalovaného v 1. rade, že predmetné nehnuteľnosti používa na nájom, keď tieto ďalej previedol žalovanému v 2. rade a keď samotné krytie prostredníctvom spoločnosti AGRO SK je absolútne fabulujúce a zavádzajúce, pretože žalovaný v 1. rade nikde vo svojich podaniach netvrdil, že nehnuteľnosti kúpené od žalobcu používa na nájom. Žalobca ďalej vo svojich tvrdeniach len potvrdzoval, že k žalobe priložil rovnopis kúpnej zmluvy, na ktorej nebol overený podpis žalobcu, ktorá nebola zviazaná trikolórou, a teda že už od samotného podpisu kúpnej zmluvy s týmto rovnopisom disponoval, lebo nikdy inokedy ani nijakým iným spôsobom sa k tomuto rovnopisu nemohol dostať. V závere žalovaný v 1. rade uviedol, že návrh žalobcu na výsluch konateľa spoločnosti AGRO SK, s.r.o. - Q. A. N. a A. O. považuje z hľadiska hospodárnosti konania za zbytočné, a preto navrhol, aby tieto výsluchy neboli nariadené a vykonané, keďže nemôžu mať podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej. 6. Na pojednávaní 9. 4. 2026 žalobca uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných tvrdeniach vrátane žaloby a poukázal na ponuku, ktorá bola doručená žalobcovi, ktorá preukazuje, že sa jedná nie o prevod všetkých parciel, ale len poľnohospodárskych pozemkov. Ďalej poukázal na to, že z verejne dostupných zdrojov na internete a to územnoplánovacej dokumentácie od obce Pavčina Lehota vyplýva, že jeden z prevádzaných pozemkov, a to pozemok parc. č. 3234 a parc. č. 363 sú určené územných plánom na výstavbu a teda takéto pozemky nie sú poľnohospodárskym pozemkom ako to tvrdili žalovaní. Ďalej poukázal žalobca na to, že jedinou vôľou žalobcu malo byť previesť pozemok, ktorý mal byť poľnohospodárky, vychádzal pritom z ponuky, ktorá bola mu doručená písomne pod hlavičkou spoločnosti AGRO SK a súčasne jeho jedinou vôľou bolo preniesť len tento jeden pozemok na spoločnosť AGRO SK, ktorá sa mala zaoberať ďalším využívaním poľnohospodárskej pôdy, tak to bolo v zásade aj deklarované pri prevode vlastníckeho práva. Žalobca uviedol, že vyhotovenie kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril on ako predávajúci so žalovaným v 1. rade ako kupujúcim z 11. 11. 2024, ktorý rovnopis priložil k žalobe žalobca uviedol, že k nemu prišiel v ten deň keď uzatvárali zmluvu na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši. Žalobca ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania vrátane jeho vlastného výsluchu je zrejmé, že žalobca mal od začiatku záujem previesť vlastnícke právo len k jednému pozemku, nevedel, že predmetným právnym úkonom prevádza aj iné pozemky, čo podporuje podľa neho aj skutočnosť, že ponuka, ktorú dostal od spoločnosti AGRO SK bola z pôvodných 6.000 eur zdvihnutá na 6.200 eur, pričom mal pred uzatvorením kúpnej zmluvy ponuky aj na vyššie kúpne ceny ku všetkým pozemkom, kde tá suma bola vyššia, avšak žalobca neakceptoval túto vyššiu ponuku, pretože jeho záujmom bolo len predať jeden pozemok. Žalobca sa považoval za osobu vo vyššom veku, ktorý bežne nevykonáva tieto prevody, a preto by sa mal považovať za osobu, ktorá je osobou, ktorá z hľadiska morálneho je zraniteľnou osobou, trebalo ju jasne oboznamovať s tým čo sa prevádza, pretože takáto osoba nemôže náležite, správne vykonať prevod, pokiaľ nie je o ňom správne poučená. Vo všeobecnosti bez toho, aby sa vyjadroval k svojej vlastnej spôsobilosti na právne úkony, vo všeobecnosti
osoby v takomto veku sú obmedzené, resp. nie sú spôsobilé na vykonávanie takýchto prevodov, čo sa preukazuje pomaly v 80 % sporoch, čo sa vedie na súdoch, nevedia si domyslieť čo ten predmetný právny úkon ich nakoniec spôsobí a to nielen svojou neopatrnosťou, ale predovšetkým svojim vekom. A na druhej strane pritom bola osoba, ktorá podniká v oblasti nákupu a predaja nehnuteľností, osoba žalovaného v 1. rade. Ďalej poukázal na to aj v súvislosti s tým, že najprv s ním komunikovala spoločnosť AGRO SK, resp. jeho zamestnankyňa pani O. a na druhej strane uzatváral zmluvu s osobou žalovaného v 1. rade, ktorý nevystupoval v mene tejto spoločnosti ako nejaký zapísaný štatutárny orgán alebo v akomkoľvek inom prepojení s touto spoločnosťou, ktorá oslovila žalobcu a uzavrel to vyjadrením, že zotrváva na žalobe v plnom rozsahu tak ako to pôvodne písomne navrhol. 7. Žalovaný v 1. rade na tomto pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich písomných podaniach, teda, že zotrváva na tom, aby žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a aby bola mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili platnú kúpnu zmluvu, pričom žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto kúpnej zmluvy, jednak v súvislosti s emailovým návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy odoslaný mu cca. 2 týždne pred uzatvorením kúpnej zmluvy a takisto pri podpise sa oboznamoval s kúpnou zmluvou, dopisoval si tam rodné číslo, pričom na pojednávaní žalobca v žalobe klame, pretože v žalobe tvrdil, že nedostal žiaden rovnopis pri podpise a na pojednávaní teraz uviedol vo svojej výpovedi, že ho dostal, čo vyplýva aj z procesu uzatvárania zmluvy, kedy boli vyhotovené dva rovnopisy, jeden s overeným podpisom žalobcu si ponechal žalovaný v 1. rade a potom bol druhý rovnopis, kde nebol overený podpis, ktorý nebol zviazaný trikolórou a tento rovnopis sa objavil ako príloha žaloby, čo je sám o sebe dôkaz, že touto zmluvou žalobca od začiatku disponoval a bol s ňou oboznámený. Nedá sa uveriť, že by nevedel čo podpisuje, keď dopisoval rodné číslo v záhlaví zmluvy a hneď na prvej strane veľkým normálnym písmom sú rozpísané všetky parcely. Takisto poukázal žalovaný v 1. rade na to, že súčasťou ponuky na odkúpenie pozemkov boli všetky poľnohospodárske pozemky za 6.000 eur, ktoré všetky pozemky sú zahrnuté aj v kúpnej zmluve, na liste vlastníctva okrem týchto parciel bola ešte jedna parcela, ktorá bola vedená ako ostatná plocha, ktorá nebola zavedená do kúpnej zmluvy, pretože od začiatku ako ostatná plocha nebola požadovaná na odkúpenie. Žalobca sa teda dobrovoľne rozhodol, že kúpnu zmluvu uzavrie, podpísal ju, tiež videl žalovaný v 1. rade rozpor v tom, že na jednej strane žalobca tvrdil, že nevedel čo podpisoval a na druhej strane, keď prišlo rozhodnutie z katastrálneho úradu, tak si ho neprečítal a zistil to až po pol alebo trištvrte roku po podpise zmluvy. Nemožno tu preto hovoriť o žiadnom omyle a ak by bol v nejakom omyle, tak ide jednoznačne o neospravedlniteľný omyl, ktorý nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, a preto ide jednoznačne o platnú zmluvu a samozrejme je platná aj druhá kúpna zmluva medzi žalovanými. Ďalej žaloba je tiež nesprávne naformulovaná, pretože neodráža synalagmatickosť vzťahu, čo znamená, že žalobca nevie preukázať ani naliehavý právny záujem na určení. Žalobca na jednej strane tvrdí, že zmluva je neplatná, na druhej strane žiada určenie vlastníckeho práva len k 4 z 5 parciel, z toho vyplýva, že on chce dosiahnuť stav ako keby predal jednu parcelu za tú cenu, ktorú dostal za 5 parciel, preto celá táto žaloba vytvára právnu neistotu ďalšiu a táto žaloba procesne neobstojí, pretože nevedia preukázať naliehavý právny záujem na určení. Z územného plánu vyplýva, že všetky parcely sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, a teda, že tieto pozemky nie sú určené na výstavbu. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na uznesenie krajského súdu, ktorý rozhodol o odvolaní len proti neodkladnému opatreniu, ale naznačil tam odvolací súd, že žalobca neosvedčil svoje vlastnícke právo, neosvedčil, že má nejaké vlastnícke právo a priklonil sa k argumentom žalovaného v 1. rade, že žaloba nemôže byť dôvodná. Dokazovanie preukázalo, že žaloba je nedôvodná, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom tvrdenia svoje, všetky listinné dôkazy aj výpovede poukazujú na to, že bolo ponúknuté odkúpenie všetkých poľnohospodárskych pozemkov zapísaných na LV, teda 5 poľnohospodárskych pozemkov, ktoré boli zahrnuté aj do kúpnej zmluvy a táto ponuka bola zaslaná niekoľko týždňov pred podpisom zmluvy. Taktiež to, či si to žalobca skontroloval alebo nie, on má dôkazné bremeno, bol mu dva týždne pred podpisom zaslaný návrh kúpnej zmluvy, takisto bol podrobne rozobraný proces podpisu kúpnej zmluvy, kde sám žalobca potvrdil, že sa zmluva podpisovala možno až trištvrte hodiny. Sám žalobca potvrdil, že dopisoval rodné čísla do kúpnej zmluvy je pár riadkov pod tým na tej istej strane vo veľkom rozsahu riadkov rozpísaný predmet prevodu, teda tých 5 parciel poľnohospodárskych pozemkov. Žalobca nepovedal žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť slobodu jeho rozhodovania, to čo tvrdil, že chcel predať len jednu parcelu nie je absolútne potvrdené žiadnym dôkazom, vrátane výsluchov ani listinným dôkazom. Taktiež je neuveriteľné, že potvrdil, že dostal jeden rovnopis kúpnej zmluvy tiež do trištvrte roka od uzatvorenia kúpnej zmluvy nikto žalovaného v 1. rade nekontaktoval, došlo k nejakému omylu, nebola podaná žaloba, a preto všetky tieto skutočnosti poukazujú na to, že žaloba je neopodstatnená a že je založená na klamstve. Zrejme neskôr dcéra žalobcu pokarhala, bola nespokojná
s kúpnou cenou a začali niečo riešiť, avšak v čase uzatvárania kúpnej zmluvy sa žalobca rozhodoval slobodne a nepredložil žiadne dôkazy, že by bol v omyle, ktorý by bol vyvolaný ľstivým konaním žalovaného v 1. rade a ktoré mal preukázať žalobca, ak by aj bol v takom omyle, tak tento omyl je jednoznačne neospravedlniteľný a nemôže spôsobiť neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej sa riadne ani nedovolali a taktiež žalobný petit je nesprávne formulovaný, lebo tam nie je vyjadrená synalagmatickosť vzťahu a nie je tam daný naliehavý právny záujem čo je samostatný dôvod na zamietnutie žaloby. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je neskúsený alebo starý, tak to je scestné, pretože v čase podpisu kúpnej zmluvy mal 61 rokov, nebol ani v dôchodkovom veku. Nešlo o nejakého 80 ročného človeka, ale človek, ktorý má 61 rokov, ktorý je v dôchodkovom veku, nie je možné povedať, že je starý, alebo v dôchodkovom veku. Celá tá žaloba je jeden právny nezmysel, ktorý musí byť zamietnutý, a preto navrhol žalovaný v 1. rade, aby súd žalobu zamietol a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Žalovaný v 2. rade na tomto pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje so všetkým čo uviedol zástupca žalovaného v 1. rade na tomto pojednávaní a doplnil, že nebola predložená žiadna dokumentácia k tomu, že parcela č. 3234 bola podľa územného plánu určená na výstavbu, ale vedel sa vyjadriť, že potom ako tieto pozemky kúpil od žalovaného v 1. rade, tak si to overoval na mestskom úrade a povedali mu, že žiaden z týchto pozemkov vrátane pozemku parc. č. 3234 nie je podľa územného plánu určený na výstavbu. V prípade potreby vedia tento dokument predložiť, pričom žalobca nepredložil žiaden úradný dokument, ktorý by svedčil o tom, že tieto parcely spadajú do územného plánu v zmysle na výstavu. Žalobca klamal nielen pri uvedení toho, že sa nemal možnosť oboznámiť s kúpnou zmluvou pri podpise, ale klamal aj v tej otázke, že mu nebol predložený návrh zmluvy, pritom žalovaný v 1. rade doložil dôkaz o tom, že mailom zaslal tento návrh kúpnej zmluvy žalobcovi. Najskôr to popieral a na pojednávaní sme počuli, že už niečo také dostal, z čoho vyplýva, že nie je možné usúdiť v čom žalobca hovorí pravdu a v čom nie a nevidel žalovaný v 2. rade dôvod, aby bol z nejakého dôvodu zneplatnený napadnutý právny úkon. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v 1. rade. 9. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným relevantným skutkovým zisteniam. 10. Z výpovede žalobcu na pojednávaní 9. 4. 2026 vyplynulo, že tento dostal ponuku na predaj pozemku, tak sa rozhodol, že ho predá, stretli sa, spísali zmluvu. Žalobca ďalej vypovedal, že bežne pozemky nepredáva. Pred týmto predajom nepredal ani raz žiaden pozemok. Prišla mu len jedna ponuka na predaj poľnohospodárskych pozemkov na sumu 6.000 eur. Zavolal on sám, zdvihla mu nejaká žena a dala mu kontakt na inú osobu, s ktorou sa stretne. Rozsah predaja sa cez telefón nedojednával. Telefonický rozhovor prebiehal o tom, za koľko sa predá, a kde sa stretnú. Nepovedala mu koľko metrov štvorcových sa bude predávať, ani aké pozemky. Pripustil však tiež, že si to celkom presne nepamätá. Následne žalobca kontaktoval ďalšiu osobu, pretože potreboval peniaze a uviedol, že stálo sa podľa neho jednalo len o jednu parcelu, nie o všetky pozemky, za tú sumu. Nevedel vysvetliť žalobca prečo keď sa jednalo o sume 6.000 eur, je v kúpnej zmluve uvedená suma 6.200 eur. To stretnutie pred podpisom zmluvy prebiehalo tak, že najprv sa telefonicky spojili, kde sa stretnú, dohodli si ako miesto pred Mestským úradom v Mikuláši, a to bolo prvýkrát, čo sa videli. Kúpne zmluvy priniesol žalovaný v 1. rade. Potom išli na mestský úrad, kde sa to všetko dalo dokopy. Následne mu žalovaný v 1. rade príslušnú sumu aj vyplatil. Celé stretnutie trvalo asi 3/4 hodiny, žalobca si už nepamätal, či si vtedy prechádzal celý obsah zmluvy. Žalobca vypovedal, že nedeklaroval, že chce predať konkrétne jednu parcelu, pri tomto ich stretnutí. Žalobca pri výpovedi nevedel povedať, akú ma emailovú adresu, vedel, že nejakú má, ale nepoužíva ju. Na otázku, či žalovaný v 1. rade ako kupujúci poslal žalobcovi mailom nejaký návrh kúpnej zmluvy, žalobca uviedol, že to vyjednávala jeho dcéra. Po predložení emailu z 29. 10. 2024, aj s jeho dvoma prílohami, ktorý listinný dôkaz bol predložený žalovaným v 1. rade, keď tento mail bol adresovaný na adresu A., žalobca uviedol, že nevie povedať, že či to je jeho mail, pretože všetko vybavovala jeho dcéra. On mail nepoužíva. Žalobca vo výpovedi ďalej potvrdil, že rovnopis kúpnej zmluvy, ktorý priložil k žalobe dostal pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Na otázku, prečo napriek tomu, že mal k dispozícii od uzatvorenia kúpnej zmluvy rovnopis kúpnej zmluvy, kde sa uvádzalo (v rámci predmetu kúpnej zmluvy) päť pozemkov, až polroka od podpisu kúpnej zmluvy sa neobrátil na žalovaného v 1. rade v tom zmysle, ako to uviedol v žalobe, žalobca odpovedal, že on tomu nepripisoval žiadny význam, on si myslel, že predal tú jednu parcelu, považoval to za uzatvorené. Po predložení rovnopisu kúpnej zmluvy priloženej k žalobe zástupcom žalovaného v 1. rade na pojednávaní, žalobca uviedol, že svoje rodné číslo do tohto rovnopisu kúpnej zmluvy dopísal on, keď to predávali. To celé zistila jeho dcéra, on by inak bol stále v tom, že predal jednu parcelu. Na otázku, na základe čoho si žalobca myslel, že predáva jednu parcelu, keď v ponuke na kúpu, ktorú dostal, boli uvedené poľnohospodárske pozemky
v množnom čísle, žalobca odpovedal, pretože on to tak chcel predať. Žalobca pritom nikomu nepovedal, že chce predať len jednu parcelu, on si to len myslel, že predáva jednu parcelu a chcel predať len jednu parcelu. 11. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní 9. 4. 2026 uviedol, že oslovil žalobcu, rovnako ako niektorých ďalších ľudí, v priebehu októbra, formou listu, a žalobca zareagoval formou telefonátu, keď hovoril s kolegyňou žalovaného v 1. rade, pani O. dňa 23. 10. 2024, pričom jej povedal, že by mal záujem o predaj, ale tá cena sa mu zdá nízka. Oni mu potom volali v tom zmysle, že odsúhlasili predaj za 6.200 eur. Dňa 22. 10. 2024 prebehol druhý telefonát, kde mu kolegyňa povedala, že tú cenu za tieto parcely môžu navýšiť, a rovno sa dohodli, že mu pošle návrh zmluvy, ktorý návrh zmluvy potom poslal na email uvedený žalobcom, s tým, že potom ako sa na to žalobca pozrie, tak by sa stretli. Následne 4. 11. 2024 žalobca pri telefonáte potvrdil, že cena je v poriadku, a že to môžu podpísať. Následne ako žalovaný v 1. rade prevzal kontakt na žalobcu, telefonicky ho kontaktoval niekoľko dní pred 11. 11. 2024, aby sa stretli v tento deň a podpísali túto kúpnu zmluvu. Stretli sa na mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši kvôli overovaniu podpisov. Žalobca si pritom zmluvu prechádzal, mal so sebou aj nejaké ďalšie papiere, pričom žalovaný v 1. rade sa domnieval, že išlo o rovnopis zmluvy vytlačený z prílohy k mailu, ktorý bol zaslaný žalobcovi. Žalobca si prečítal komplet celú zmluvu, a potom tam doplnil svoje rodné číslo, podpísali ju, overili podpis, zaplatili čiastku a rozišli sa. Žalobca nikdy po podpise kúpnej zmluvy nekontaktoval žalovaného v 1. rade a ani pani O., že je nejaký problém ohľadne tejto zmluvy. Pritom ako žalobca doplňoval svoje rodné číslo na prvej strane kúpnej zmluvy, tak na tej prvej strane boli vypísaný zoznam prevádzaných parciel, ktoré boli rozpísané transparentne do viacerých riadkov, neboli skryté v nejakom odseku, takže už na prvý pohľad bolo zrejmé, čo je súčasťou tohto predaja. Aj od začiatku bolo s pani O. komunikované, že predmetom predaja nie je len tá jedna parcela, a tiež, v tej ponuke uvádzali pojem pozemky v množnom čísle (poľnohospodárske pozemky na LV č. XXX.) Žalovaný v 1. rade, kým neprišla táto žaloba, nepočul o žiadnych námietkach žalobcu. V ten deň boli podpísané dva rovnopisy kúpnej zmluvy, na jednom rovnopise overovali podpis, kvôli katastru, návrh sa podával elektronicky, jednu zmluvu si nechal žalovaný v 1. rade a jeden (neoverený) rovnopis si zobral žalobca, pričom ten rovnopis, kde bol overený podpis žalobcu si zobral žalovaný v 1. rade, urobil jeho elektronickú konverziu a podal návrh na kataster. Žalovaný v 1. rade ďalej vysvetlil, prečo ponuka bola pod hlavičkou firmy AGRO SK, hoci kupujúcim bol on ako fyzická osoba, keď uviedol, že spočiatku mal záujem o túto firmu, ktorá sa venuje nákupu a predaju poľnohospodárskych pozemkov. Avšak tak tomu bolo len v prvom dopise, keď vystupoval pod firmou AGRO SK a z nadväzujúceho mailu už vyplývalo, že kupujúci bude len D. E., teda žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba. Pani O. je dlhoročná kamarátka žalovaného v 1. rade a mali taký zámer, že odkúpia firmu AGRO SK (ako firmu v regióne známu), avšak neskôr, keď zistil, že existuje aj firma AGRO SLOVAKIA, teda firma s obdobným obchodným názvom ako firma AGRO SK, ktorú mal pôvodne záujem odkúpiť, žalovaný v 1. rade od pôvodného zámeru kúpiť túto firmu odstúpil, a založil si vlastnú spoločnosť. Žalovaný v 1. rade od začiatku komunikoval žalobcovi, že bude potrebné, aby doplnil do textu zmluvy svoje rodné číslo, a ten mu na to povedal, že tak učiní až na mieste. Žalobca si čítal tú zmluvu asi 15 alebo 20 minút na mestskom úrade, a potom ešte chvíľku čakali aj na overenie podpisu. Žalovaný v 1. rade už nevedel uviesť, či mal vtedy žalobca pri študovaní zmluvy okuliare, ale potom dodal, že keďže tam dopísal to rodné číslo, tak zrejme mal. 12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z 23. 4. 2025, k.ú. C. B., obec Pavčina Lehota, okres Liptovský Mikuláš súd zistil, že výlučným vlastníkom pozemku registra „E“ parc. č. 3363, o výmere 3869 m2, trvalý trávny porast, umiestnenom mimo zastavaného územia obce je žalovaný v 1. rade. 13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z 23. 4. 2025, k.ú. C. B., obec Pavčina Lehota, okres Liptovský Mikuláš vyplynulo, že výlučným vlastníkom pozemkov reg. „C“ parc. č. 3188, o výmere 4529 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3234, o výmere 3770 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3685, o výmere 2553 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3878, o výmere 2507 m2, trvalý trávny porast, ktoré všetky štyri pozemky sú umiestnené mimo zastavaného územia obce, je žalovaný v 2. rade. 14. Z vyhotovenia kúpnej zmluvy z 11. 11. 2024 (vo verzii na č. l. 11 až 12 spisu) vyplynulo, že žalobca ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu v B. A., ktorej predmetom boli pozemky registra „C“ parc. č. 3188, o výmere 4529 m2, trvalý trávny porast, parcelné č. 3234, o výmere 3770 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3363, o výmere 3869 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3685, o výmere 2553 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3878, o výmere 2507 m2, trvalý trávny porast, všetko v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1, za kúpnu cenu vo výške 6.200 eur, pričom v článku VI. 3.
zmluvy sa uvádza, že zmluvné strany si obsah tejto zmluvy prečítali, vzájomne vysvetlili, a na znak súhlasu s ňou ju slobodne, vážne, určito, zrozumiteľne, nie v tiesni, a nie za nápadne nevýhodných podmienok vlastnou rukou podpísali. Išlo o rovnopis kúpnej zmluvy predložený žalobcom k žalobe. 15. Z listu vyhotoveného A. O., v mene spoločnosti AGRO SK (na č. l. 13 spisu) adresovanej žalobcovi, vyplynulo, že bola písomne vyhotovená ponuka pre žalobcu, v ktorej mu uviedli, že vďaka verejne dostupným záznamom v katastri nehnuteľností získali informáciu, že je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov zapísaných na LV č. XXX, v C. B., pričom mu ponúkli odkúpenie týchto pozemkov, ktoré majú v pláne naďalej využívať pre účely poľnohospodárskej činnosti s tým, že za tieto pozemky by mu ponúkli orientačnú cenu 6.000 eur, o ktorej sú ochotní ďalej rokovať. Táto ponuka tiež obsahovala telefónne číslo, na ktorom ich môže kontaktovať. Išlo o rovnopis ponuky priložený žalobcom k žalobe. 16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX z 29. 10. 2024, k.ú. C. B., obec Pavčina Lehota, okres Liptovský Mikuláš (č. l. 61 spisu) vyplynulo, že pozemky registra „C“ parc. č. 3188, o výmere 4529 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3234, o výmere 3770 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3363, o výmere 3869 m2, trvalý trávny porast, parc. č. 3684, o výmere 1204 m2, ostatná plocha, parc. č. 368, o výmere 29553 m2, trvalý trávny porast, a parc. č. 3878, o výmere 2507 m2, trvalý trávny porast, ktoré sú všetky umiestnené mimo zastavaného územia obce, boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu. 17. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim 11. 11. 2024 (vo verzii na č. l. 62 až 63 spisu), ktoré vyhotovenie kúpnej zmluvy bolo priložené k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k žalobe vyplynul obsah totožný s vyhotovením tejto kúpnej zmluvy priloženej k žalobe, a navyše aj osvedčovacia doložka Mesta Liptovský Mikuláš, ohľadne podpisu žalobcu na tejto zmluve, pričom na ftk. tejto zmluvy je tiež vidno spojovaciu šnúrku trojakej farby. 18. Z fotokópie emailu zaslaného z emailovej adresy A. adresovaná „A.“ (č. l. 64 spisu) vyplynulo, že autorka tohto emailu adresovala adresátovi tohto emailu text : „Dobrý deň pán B., posielam návrh kúpnej zmluvy, prosím o dôkladné prečítanie a kontrolu osobných údajov, musia sa zhodovať s platným občianskym preukazom. Odsúhlasenie zmluvy mi prosím potvrďte mailom, prípadne telefonicky, ďakujem, s pozdravom O. A..“ Z uvedenej fotokópie emailovej komunikácie tiež vyplynulo, že tento mail mal dve prílohy, jedna bola označená ako list vlastníctva XX a druhá ako kúpna zmluva B. A.. Uvedená emailová komunikácia prebehla 29. 10. 2024. K tomuto mailu bola ako príloha priložená kúpna zmluva medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorá nebola datovaná, bol tam uvedený len rok 2024, nebola podpísaná, a jej obsah bol totožný s obsahom vyššie uvedených dvoch vyhotovení kúpnej zmluvy pripojených k žalobe a žalovaným v 1. rade k jeho vyjadreniu k žalobe. 19. Z čestného vyhlásenia A. N., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XX, L., H. I. z 21. 5. 2025 (na č. l. 67 spisu), ktorého podpis bol overený na Českej pošte s.p. vyplynulo, že táto osoba vyhlásila, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti AGRO SK, s.r.o., so sídlom Osadné 2, Bratislava, IČO : 52513785, a od minulého roku rokuje so žalovaným v 1. rade o predaji spoločnosti AGRO SK, s.r.o. do jeho vlastníctva, pričom z uvedeného dôvodu žalovanému v 1. rade umožnil poslať niektoré ponuky na odkúpenie poľnohospodárskych pozemkov na území Slovenskej republiky pod obchodným menom jeho spoločnosti AGRO SK, s.r.o. 20. Z čestného vyhlásenia A. O., nar. X. X. XXXX, bytom I. XXXX/XX, L., H. I. z 22. 5. 2025 (č. l. 68 spisu) vyplynulo, že táto osoba, ktorej podpis bol overený prostredníctvom Českej pošty s.p. čestne vyhlásila, že bola v kontakte so žalobcom, ktorý ich na základe ich listu oslovil so záujmom predať poľnohospodárske pozemky, ktoré vlastnil v k.ú. C. B., ktoré boli zapísané na LV č. XXX, pričom konkrétne dohadovali predaj parciel registra „C“ parc. č. 3188, 3234, 3363, 368, a 3878, a teda len poľnohospodárske pozemky. Telefonická a mailová komunikácia so žalobcom prebiehala 23. 10. 2024, kedy ju tento kontaktoval a uviedol, že má záujem o predaj, avšak požaduje vyššiu cenu. Dňa 29. 10. 2024 žalobcovi potvrdila, že môžu zvýšiť cenu na 6.200 eur. Žalobca potvrdil záujem o predaj a požiadal o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy emailom, a následne 29. 10. 2024, kedy mu A. O. zaslala návrh kúpnej zmluvy na emailovú adresu, ktorú im poskytol, tento návrh obsahoval v zmysle dohody len poľnohospodárske pozemky registra „C“ parc. č. 3188, 3234, 3363, 3685, a 3878. Dňa 4. 11. 2024 opäť hovorila so žalobcom, ktorý jej potvrdil, že kúpna zmluva je v poriadku a predaj sa môže uskutočniť. Následne A. O. odovzdala kontakt na žalobcu žalovanému v 1. rade, aby sa so žalobcom spojil a dohodol konkrétny termín podpisu kúpnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny. Počas prípravy návrhu zmluvy od
pána B. neodznelo, že by chcel predať iba časť z týchto poľnohospodárskych pozemkov, pričom ich telefonická dohoda bola zrejmá aj z návrhu kúpnej zmluvy, ktorý žalobcovi zaslala emailom, a ktorý jej tento následne telefonicky odsúhlasil. 21. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 22. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ“) právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 23. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti domáha. 24. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 25. Vychádzajúc zo znenia § 49a OZ je potrebné rozlišovať tzv. bežný omyl (omyl, ktorý nie je úmyselne vyvolaný, teda ktorý nie je vyvolaný ľsťou) a omyl vyvolaný úmyselne (vyvolaný ľsťou), pričom v prípade omylu vyvolaného ľsťou (o ktorý by sa podľa opisu skutkového stavu v žalobe malo jednať aj v tomto prípade), keďže o omyl vyvolaný ľsťou ide aj vtedy, ak je jedna zmluvná strana výslovne ubezpečovaná druhou zmluvnou stranou o určitých skutočnostiach, ktorých nepravdivosti si je táto druhá strana vedomá (viď aj komentár k Občianskemu zákonníku I., C.H.BECK, 2. vydanie, 2019, Števček a kol., strana 471), teda v prípade omylu vyvolaného ľsťou platí, že tento je právne relevantný aj v prípade, ak mýliaci sa nespoznal lesť z dôvodu vlastnej nedbanlivosti, teda aj ak si pri vynaložení náležitej starostlivosti mohol relevantné informácie zaobstarať, a to z toho dôvodu, že tu v podstate ide o sankcionovanie druhej zmluvnej strany, ktorá sa dopustila úmyselného protiprávneho konania. Judikatúra, na ktorú v tejto súvislosti poukazoval žalovaný v 1. rade (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 32Cdo/29/2009 a 22Cdo/2526/2016 sa týkala prípadov bežného omylu, teda nie omylu, o ktorý išlo podľa opisu skutkového stavu žalobcu.) 26. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v tomto konaní je potrebné zisťovať, či došlo k omylu vyhovovanému ľsťou, avšak žalobca bol ten, kto mal dôkazné bremeno k týmto skutočnostiam (z ktorých vyvodzoval svoj prospech), teda žalobca bol ten, kto mal dôkazné bremeno ku svojim skutkovým tvrdeniam, že 11. 11. 2024 pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ho žalovaný v 1. rade, ktorý už mal prichystanú kúpnu zmluvu (vyvolávajúc pritom stres a pocit časovej tiesne, aby sa kúpna zmluva stihla uzatvoriť ešte v ten deň) ubezpečoval, že kúpna zmluva sa týka len pozemku registra „C“ parc. č. 3234, pričom mu ukázal len druhú stranu kúpnej zmluvy, kde bola dohodnutá kúpna cena vo výške 6.200 eur, a nie aj prvú stranu kúpnej zmluvy (kde boli okrem pozemku parc. č. 3234, v rámci predmetu kúpnej zmluvy uvedené aj pozemky registra „C“ parc. č. 3188, 3363, 3685 a 3878), a že sa vyhýbal ďalšej komunikácii so žalobcom, že mu neumožnil prezrieť si obsah tejto kúpnej zmluvy, že následne zaviedol žalobcu k overovateľke podpisov, kde trval na vyriešenie veci v daný deň, a že ukázal žalobcovi len, kde má kúpnu zmluvu podpísať, a nakoniec, že po overení podpisu a vyplatení kúpnej ceny žalobcovi nevydal žiaden rovnopis kúpnej zmluvy, teda ku skutočnostiam, že u neho úmyselne vyvolal omyl o obsahu kúpnej zmluvy, a to minimálne v časti predmetu kúpnej zmluvy. 27. Žalobca na preukázanie týchto skutočností navrhol len svoj vlastný výsluch. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto relevantné skutočnosti sa udiali len v prítomnosti žalobcu a žalovaného v 1. rade, objektívne ich bolo možné preukázať iba výsluchom strán sporu. Žalovaný v 1. rade pritom, hoci neniesol v tomto spore dôkazné bremeno, navrhol taktiež v tomto smere vykonať svoj výsluch.
28. Z výsluchu žalobcu však prekvapivo (vzhľadom na jeho dovtedajšie skutkové tvrdenia) vyplynulo, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 11. 11. 2024 mu žalovaný v 1. rade poskytol rovnopis uzatváranej kúpnej zmluvy, ako aj to, že to bol žalobca, kto dopisoval chýbajúce rodné číslo na prvej strane rovnopisov predmetnej kúpnej zmluvy, a a že teda musel vidieť prvú stranu kúpnej zmluvy, na ktorej bol dostatočne zreteľne (na niekoľkých riadkoch) prehľadne rozpísaný predmet kúpnej zmluvy spočívajúci vo viacerých pozemkoch, a navyše, z jeho výsluchu pritom nevyplynuli jeho skutkové tvrdenia, že by ho žalovaný v 1. rade výslovne ubezpečoval, že kúpna zmluva sa týka len pozemku parc. č. 3234, že mu ukázal len druhú stranu kúpnej zmluvy, že by sa vyhýbal komunikácii o tejto kúpnej zmluve, resp. vyvíjal časový tlak a tieseň, a teda dokonca ani z výpovede žalobcu nevyplynuli skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skutkový záver, že žalovaný v 1. rade úmyselne vyvolal u žalobcu omyl, teda že by tu išlo o omyl vyvolaný ľsťou. Z výpovede žalobcu len vyplynulo, že on sa subjektívne, mylne domnieval, že zmluva, ktorú podpísal sa týkala len jeho pozemku, ktorý omyl odôvodnil tým, že to tak chcel, a preto si myslel, že je to tak bude aj v tej zmluve. Vzhľadom na uvedené išlo teda iba o tzv. bežný omyl, na ktorý nakoniec bolo možné vztiahnuť judikatúru, na ktorú poukazoval žalovaný v 1. rade (hoci nesprávne ju navrhoval aj pre prípad omylu vyvolaný ľsťou - podľa opisu skutkového stavu žalobcu), teda judikatúrou, podľa ktorej o ospravedlniteľný omyl nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou, pri využití možností overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, inak povedané pre prípad, pokiaľ si účastník zmluvy dohodu pred podpisom neprečítal (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 22Cdo/2526/2016.) Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že už zo samotnej výpovede žalobcu, bol preukázaný taký skutkový stav, podľa ktorého išlo o bežný omyl, ktorý nie je ospravedlniteľný z dôvodu nedbanlivosti žalobcu, a ktorý (bez toho, aby ho niekto úmyselne uviedol do omylu) si dostatočne neoveril skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. 29. V rozpore s obsahom takejto výpovede žalobcu (z ktorej vyplýval len subjektívny omyl žalobcu, nezapríčinený žalovaným v 1. rade) nakoniec nebola ani výpoveď žalovaného v 1. rade, a túto skutkovú verziu podporovali aj niektoré priložené listinné dôkazy, a to ponuka spoločnosti AGRO SK pre žalobcu, kde sa uvádzal odkaz v množnom čísle na „poľnohospodárske pozemky“, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, či návrh kúpnej zmluvy, ktorý bol emailom doručený ešte pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy zo strany spoločnosti AGRO SK. 30. Vzhľadom na to, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 31. Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že v čase uzatvárania zmluvy, keď mal 61 rokov, a teda nebol ešte ani v dôchodkovom veku, mal byť osobou vzhľadom na svoj vyšší vek nespôsobilou, neskúsenou pri uzatváraní týchto zmlúv, z čoho by mal byť potom vyvodený v jeho prospech záver o absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy (súd pritom poznamenáva, že samotný žalobca výslovne uviedol, že netvrdí, že nie je spôsobilý na právne úkony, ale len tak vo všeobecnosti sa odvoláva na to, že je osoba vo vyššom veku, o ktorých je známe, že sú menej skúsené pri uzatváraní kúpnych zmlúv.) 32. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú skutočnosť absencie oficiálneho personálneho prepojenia žalovaného v 1. rade na spoločnosť AGRO SK, ktorá v prvotnom štádiu ponúkala predmetné pozemky, tak súd mal za to, že ide jednak o irelevantnú skutočnosť, pretože nakoniec si musel byť žalobca vedomý, že podľa obsahu zmluvy, ktorú si mal prečítať uzatvára zmluvu s fyzickou osobou (žalovaným v 1. rade), a jednak konateľ a majiteľ spoločnosti AGRO SK, s.r.o. tiež vysvetlil neoficiálny vzťah žalovaného v 1. rade k tejto spoločnosti (v týchto úvodných častiach rokovania o zmluve), a to vzhľadom na v tom čase prebiehajúce jednania o možnej kúpe spoločnosti AGRO SK zo strany žalovaného v 1. rade, ku ktorej však nakoniec nedošlo. 33. Vzhľadom na to, že súd nemal za neplatnú kúpnu zmluvu z 11. 11. 2024, nepovažoval za dôvodnú žalobu ani vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý štyri z piatich prevádzaných pozemkov neskoršie nadobudol od žalovaného v 1. rade. 34. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru o plnej úspešnosti žalovaných v 1. a 2. rade, a preto im podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.