Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 1Ps/7/2025 5625201701 14. 04. 2026 JUDr. Katarína Podhorcová ECLI:SK:OSLM:2026:5625201701.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou v právnej veci starostlivosti o A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenú procesným opatrovníkom D. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, v konaní o návrhu E. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. a ustanovenie opatrovníka, takto rozhodol: I. Súd o b m e d z u j e A. B., nar. XX. X. XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že n i e je s p ô s o b i l á nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy zaväzujúce ju k plneniu materiálnych alebo finančných záväzkov, čerpať pôžičky, kupovať nehnuteľnosti odplatne alebo bezodplatne, prevádzať, prenajímať a zaťažovať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, preberať na seba ručiteľské alebo iné zabezpečovacie záväzky, uzatvárať zmluvné vzťahy, ktorých obsahom by bola akákoľvek možnosť disponovať s finančnými prostriedkami alebo inými majetkovými právami a aktívami v jej vlastníctve, s výnimkou nakladania s majetkovými hodnotami a s finančnou hotovosťou v hodnote maximálne 40,- eur mesačne, nie je spôsobilá vykonávať akékoľvek právne úkony súvisiace s vybavovaním úradných záležitostí v konaní pred subjektmi poskytujúcimi služby spojené s užívaním nehnuteľností, jednať so správnymi a štátnymi orgánmi, finančnými inštitúciami, bankami, poisťovňou, poštou, zdravotnými poisťovňami, Sociálnou poisťovňou, doručovateľskými subjektmi alebo inými subjektmi, v súvislosti s obmedzeniami uvedenými v tomto rozhodnutí, preberať zásielky doručované v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a reagovať na tieto zásielky, zabezpečovať svoju zdravotnú starostlivosť a rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, o liečbe, vrátane ústavnej starostlivosti, vybavovať dôchodok, akékoľvek štátne a sociálne dávky, a rozhodovať o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb, vrátane umiestnenia v zariadení sociálnych služieb, a mieste svojho trvalého a prechodného pobytu. II. Súd u s t a n o v u j e A. B., nar. XX. X. XXXX, za opatrovníčku E. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, ktorá je oprávnená a povinná rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa A. B. a zastupovať ju v rozsahu obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony. III. Opatrovníčka je p o v i n n á podávať Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dvakrát ročne, vždy k 31. 1. a k 31. 7., správu o výkone funkcie opatrovníčky a o majetku A. B.. IV. Trovy dôkazov
platí
štát.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 19. 5. 2025 doručila navrhovateľka E. B. návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej matky z dôvodu jej nevhodného správania, je výbušná, háda sa s druhými, rozbíja veci
v domácnosti, dvere, okná, riad, háda sa stále s poštárkou, nepreberá papiere, v obchode vyvolala konflikt, bezdôvodne nadávala. Podľa navrhovateľky je nepríčetná. Na matku musí dávať pozor, aby niečo nespravila alebo neušla, musí pred ňou ukrývať lieky. Matka potrebuje 24 hodinovú opateru a dohľad. Pri kritickej situácii, keď začal horieť dom, začala kričať, plakať, a odvtedy je ešte viac nepríčetná. Hľadá len lieky, navrhovateľka jej tají, kde sa nachádzajú. Pri epizódach sa rozpráva so starým otcom (neprítomný), sťažuje sa mu. Po chvíli ostane nervózna, všetko rozbíja, čo jej príde pod ruku. Je potrebné dávať na ňu pozor aj v noci, keď má nejaké hlasy, ktoré ju volajú von, a ona musí ísť. Ku návrhu pripojila navrhovateľka lekárske správy svedčiace o vyšetrení jej matky v psychiatrickej ambulancii Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, i z hospitalizácii na psychiatrickom oddelení, taktiež na JIS interného oddelenia nemocnice. Z obsahu diagnostického záveru psychiatrickej ambulancie zo dňa 15. 5. 2025 vyplýva zistená diagnóza F41.2 – zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, halucinatórny syndróm. O ďalších viacerých hospitalizáciách A. B. svedčia lekárske prepúšťacie správy LNsP MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš. Dňa 6. 5. 2025 bola menovaná prijatá na JIS interné oddelenie nemocnice pre intoxikáciu liekmi v suicidálnom úmysle. Z diagnostického záveru vyplýva ustálenie diagnóz: T43.2 – Intoxikácia liekmi (Neurol, Vasocardin) v suicid. úmysle, adaptačná porucha u disponovanej osobnosti – opakované tendencie suicid. v rámci maladapt. impulz. mechanizmov, s konštatovaním viacerých suicidálnych úmyslov i v období roku 2024. Doporučená bola liečba psychiatrom. Z prepúšťacej správy psychiatrického oddelenia nemocnice zo dňa 28. 4. 2025 vyplýva, že menovaná bola prijatá na oddelenie 23. 4. 2025 prekladom z internej JIS, kde bola prijatá pre intoxikáciu liekmi. Diagnostický záver: F43.2 – Adaptačné poruchy, stav po intoxikácii liekmi opakovane. 2. Z obsahu pripojeného odborného posudku o invalidite A. B. vyplýva uznanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere 35%, t. j. ku dňu rozhodnutia 21. 3. 2025 invalidita nevznikla. Ustálenou diagnózou je zmiešaná úzkostná a depresívna porucha podľa MKCH F41.2. 3. Súd ustanovil v konaní znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, F. F. F.. Súčasne ustanovil A. B. v konaní procesného opatrovníka, jej syna D. B.. 4. Z obsahu znaleckého posudku znalca F. F. F. č. 23/2025 zo dňa 16. 2. 2026 vyplýva, že A. B. je 43 ročná pacientka, ktorá bola v minulosti opakovane hospitalizovaná na tunajšom psychiatrickom oddelení po viacerých suicidálnych pokusoch, so syndrómom závislosti od benzodiazepínov. Z objektívneho nálezu vyplýva, že A. B. sa na vyšetrenie dostavila v sprievode dcéry, do miestnosti najprv vošla dcéra, ktorá mamu za ruku voviedla do ambulancie. Posudzovaná sa po vstupe do miestnosti nepozdraví, na predstavenie znalca nereaguje, očný kontakt nenadviaže ani neudrží, počas celej doby je vo vysokej intrapsychickej tenzii, opakovane sa škriabe po hlave. Spočiatku si odmietla sadnúť na stoličku, dcéra ju za ruku priviedla k stoličke a menovaná sa posadila, avšak počas vyšetrenia opakovane vstávala zo stoličky, bola agitovaná, kričala, že tu nezostane. Napriek snahe o dohovorenie v spolupráci zo strany znalca, aj pri snahe dcéry matku upokojiť, menovaná odmietala odpovedať na otázky, bola negativistická, neusmerniteľná, vykrikovala, vybiehala z ambulancie, a dcéra vybiehala za ňou. Následne sa dcéra vrátila k lekárovi/znalcovi do ambulancie a podala základné anamnestické údaje, kým bola posudzovaná osoba na chodbe strážená iným rodinným príslušníkom. Znalec konštatoval, že ide o osobnosť simplexnú, intelekt orientačne v pásme mentálnej retardácie ľahkého stupňa s poruchami správania, s rysmi nezdržanlivosti, so sklonom k impulzívnym reakciám, z dokumentácie vyplývajú opakované intoxikácie liekmi v suicidálnom úmysle. V dokumentácii sa vyskytuje údaj o kvalitatívnych poruchách vnímania (zoopsia, auditívne halucinácie), ktoré počas krátkeho vyšetrenia znalec nepozoroval. V popredí sú eretické prejavy v rámci mentálnej retardácie. V dostupnej dokumentácii absentuje údaj o abúze alkoholu a iných psychoaktívnych látok. Bližšie psychiatrické vyšetrenie, vzhľadom na nespoluprácu, nebolo možné realizovať. Test kognitívnych funkcií MMSE pre nespoluprácu nebol realizovaný. Znalec na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že v popredí klinického obrazu je mentálny deficit a s ním súvisiace poruchy správania, impulzívne konanie. Posudzovaná bola opakovane po intoxikáciách liekmi hospitalizovaná na internom oddelení s následnými prekladmi na oddelenie psychiatrie nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Znalecky možno aktuálne konštatovať, že u menovanej sa t. č. nejedná o akútne duševné ochorenie v zmysle psychózy. Vzhľadom na klinický stav, priebeh ochorenia u posudzovanej osoby nemožno očakávať zlepšenie alebo zmenu jej zdravotného stavu vo vzťahu k duševnej poruche. Ustálený bol diagnostický záver podľa MKCH 10: susp. F70.1 mentálna retardácia ľahkého stupňa s poruchami správania, F41.2 zmiešaná úzkostná a depresívna porucha v dokumentácii, stav po opakovaných intoxikáciách
liekmi. Na zadané otázky znalec odpovedal, že A. B. trpí mentálnou retardáciou, orientačne ľahkého stupňa s poruchami správania, jedná sa o duševnú poruchu trvalého charakteru. Vzhľadom na mentálny deficit, ktorý v klinickom obraze dominuje, u menovanej nemožno očakávať zlepšenie alebo zmenu jej zdravotného stavu vo vzťahu k duševnej poruche. V jednoduchých úkonoch je schopná prejaviť svoju vôľu, avšak len v rozsahu miery svojich mentálnych schopností. Jej osobnosť je simplexná, nezdržanlivá, s nízkou frustračnou toleranciou, so sklonom k impulzívnym reakciám a s výraznou mierou sugestibility, je preto značne ovplyvniteľná inými osobami. Vzhľadom na mentálny deficit je u nej podstatne obmedzená schopnosť orientácie v čase vo vzťahu k plánovaniu budúcnosti. Z hľadiska jej schopnosti posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí vo vzťahu k ich následkov, znalec uvádza, že ide o simplexnú a nezdržanlivú osobnosť, konajúcu pudovo, bez premyslenia následkov svojho konania. Nie je schopná posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí vo vzťahu k ich následkom. Je schopná čiastočne porozumieť obsahu jednoduchého verbálneho prejavu, avšak jej reakcie sú po obsahovej stránke, aj po stránke prejavu, značne limitované v rámci svojich mentálnych schopností. Na pokyn napísať vlastné meno a vypočítať jednoduchú matematickú úlohu, vyprodukovala chybné grafémy, úlohu adekvátne nesplnila, čo svedčí pre dokumentovanú negramotnosť /analfabet/.Nie je schopná porozumieť písanému text, ani naň z hľadiska obsahu primerane reagovať. Vzhľadom na mentálny deficit a neprimerané správanie s impulzívnymi prejavmi znalec nenachádza prínos v jej účasti na pojednávaní, ani v doručení rozsudku menovanej. Na otázku, či je schopná pochopiť hodnotu vecí, aká im je v spoločnosti obvykle prikladaná vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu, znalec uviedol, že nie je schopná dostatočne pochopiť hodnotu vecí, aká im je v spoločnosti obvykle prikladaná vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu. Nie je schopná nakladať so žiadnymi peňažnými prostriedkami. 5. Na pojednávaní dňa 14. 4. 2026 zotrval znalec na svojich zisteniach a záveroch. Zdôraznil, že od podania znaleckého posudku nemohlo dôjsť ku zlepšeniu zdravotného stavu menovanej. Pri znaleckom skúmaní, v kontexte s duševnou zaostalosťou, nebolo možné docieliť jej lepšiu spoluprácu pri vyšetrení. 6. Na pojednávaní bola prítomná i A. B., ktorá sa vyjadrila, že nerozumie tomu, čo hovorí znalec a nemá pre neho otázky. 7. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že keď sa dostane matka do jej stavu, nedá sa s ňou vôbec komunikovať. Minulý týždeň vybila okná, a keby pri nej nebola navrhovateľka so svojou sestrou, matka by opäť skončila na psychiatrii. Musia jej kontrolovať užívanie liekov, lebo ich naraz užila viac. 8. Znalec k popisu situácie procesným opatrovníkom uviedol, že to zodpovedá obrazu klinického stavu zisteného u A. B.. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že v dôsledku užitia viacerých liekov bola hospitalizovaná najskôr na internom oddelení a následne na psychiatrickom oddelení nemocnice. 9. Navrhovateľka po zákonnom poučení uviedla vo svojej výpovedi, že aj starosta obce bol prítomný, keď matka „vystrájala“. Povedal, že na matku treba dávať pozor, aby si neublížila. Matka bola v nemocnici naposledy minulý mesiac. Ku pomerom svojej matky navrhovateľka uviedla, že nedostáva žiadny dôchodok, len príspevok v hmotnej núdzi v sume 160,- eur mesačne. Ona poberá opatrovateľský príspevok za opatrovanie matky v sume 660,- eur mesačne. Súhlasí s výkonom funkcie opatrovníka. Matka celý deň nič nerobí, nadáva. Minulú nedeľu, keď sedeli von aj so ženami, prišla a hádzala skaly, aj nadávala. Matkine peniaze sa použijú na lieky, hygienu, oblečenie, čiastočne na stravu, keď na stravovanie jej prispieva i navrhovateľka. V rodine si pomáhajú. Matku nie je možné nechať osamote, stále musia na ňu dávať pozor. Prihodila sa i taká situácia, že kým bola navrhovateľka vysypať smeti, matka si popálila ruku na peci, čo bolo i na pojednávaní zreteľné z jej známok poranení na chrbte ľavej ruky/zápästí. 10. Procesný opatrovník prejavil dôveru navrhovateľke v spojitosti s jej ochotou vykonávať funkciu opatrovníčky matke a zdôraznil, že si v rodine navzájom pomáhajú. On pracuje v obvode okresu Liptovský Mikuláš. 11. A. B. po zákonnom poučení podľa § 231 a nasl. Civilného mimosporového poriadku uviedla, že je závislá na tabletkách. Dcéra jej lieky dávkuje. Ona chce ísť stále na psychiatriu. Raz dcére ukradla lieky na spanie a otrávila sa. Bolo to vtedy, keď tam dcéra chvíľku nebola. Teraz, keď išla na pojednávanie, dala si lieky na ukľudnenie Tiapridal. Okrem toho jej predpisujú Neurol a Citalopram. Predpisujú jej aj Halopericidol a Citralond. Dávkuje jej ich dcéra. So svojim partnerom vychádza dobre, on chodieva aj
do práce. Priznala, že vybila okná, pravda je aj o hádzaní skál. Ona hľadá také lieky, aby sa otrávila, a aby išla vtedy do nemocnice. Vyjadrila sa, že nevie čítať ani písať, nevie nič. Nepozerá televíziu. Má prášky na spanie. Nerobí doma domáce práce. Chcela umyť riad, ale popálila si celú ruku. Dcéra jej robí všetko, perie, varí, všetko. Ona už nevie ani dekoračku dávať (predviedla gestikuláciou). Chodieva len na návštevu ku dcére, bývajú pri sebe. Tvrdila, že má tri deti, hoci v skutočnosti má deti len dve. Verbálny prejav A. B. bol sprevádzaný skleslosťou. S vážnym pohľadom sa vyjadrila, že je „sprostá, vystrája na ulici“. Súhlasí, aby sa o ňu starala dcéra, a bola jej opatrovníčkou. Súhlasí aj s obmedzením. 12. Procesný opatrovník i navrhovateľka uviedli, že matka vymenovala viaceré lieky, ktoré jej však nie sú predpisované. 13. V konaní bolo vykonané dokazovanie i oboznámením s obsahom znaleckého posudku, výpoveďou znalca na pojednávaní, výpoveďou navrhovateľky a oboznámením sa s vyjadrením procesného opatrovníka, i zisťovaním názoru A. B.. Taktiež bolo oboznámené s obsahom viacerých lekárskych správ svedčiacich o opakovaných hospitalizáciách A. B. na psychiatrickom oddelení Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, taktiež na internom oddelení – JIS po intoxikácii liekmi. Z obsahu zdravotnej dokumentácie vyplýva indikovaná i antidepresívna terapia, anxiolýza posilnená liekmi na skľudnenie, pre udávané akustické halucinácie bola pridaná tiež nízka dávka antipsychotika. Po hospitalizácii v apríli 2025 bola prepustená na vlastnú žiadosť po podpísaní negatívneho reverzu, s poučením o nutnosti dodržiavania režimu medikácie, pravidelných kontrol v psychiatrickej ambulancii. Následná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení prebiehala po niekoľkomesačnom odstupe v auguste 2025 pre opakovanú intoxikáciu liekmi v suicidálnom úmysle, s konštatovaním syndrómu závislosti od BZD. Z objektívneho nálezu vyplynulo, že pacientka bola pri vedomí, lucídna, anamneticky kolísanie lucidity, časom dezorientovaná, ostatnými modalitami orientovaná správne, spoznávala lekára psychiatrického oddelenia, psychomotorické tempo inhibované po intoxikácii, nálada depresívna, prímes apatie, afektivita labilná, nízka frustračná tolerancia, tendencia k impulzívnym, maladaptačným reakciám, tendencie opakovane k suicidálnym pokusom, v anamnéze viaceré intoxikácie liekmi v sui. úmysle, anamnesticky zložitá situácia v matrimóniu, opakované konflikty s partnerom, teraz je však pri nej dcéra a delí jej lieky. Pacientka je doma opakovane naliehavá na lieky, na ambulantných kontrolách bolo udávané, že ich užíva pod vplyvom imperatívnych akustických halucinácií, býva nepokojná, až verbálne a brachiálne agresívna, podráždená, myslenie simplexné, bradypsychické, po intoxikácii, bez explorácie obsahových porúch v zmysle bludov, vo vnímaní udáva intermit. vizuálne a akustické halucinácie, pravdepodobne pri nadužívaní BZD, resp. ako súčasť abst. spt., pri vyšetrení ich neudáva, spánok prerušovaný, nutnosť kupirácie farmakologicky, hyporexia. Abúzus alkoholu neguje, somatopsychická závislosť od BZD. Osobnosť simplexná, intelektovo mentálna subnorma až MR. Pacientka na oddelení naliehavá na rôzne požiadavky, v popredí abnormná osobnostná štruktúra s nízkou frustračnou toleranciou, iritabilitou, opakovane menila výpovede, voči hospitalizácii mala ambivalentný postoj, následne naliehala na podpísanie negatívneho reverzu. Po krátkej observácii na psychiatrickom oddelení suicidálne ideácie a tendencie negovala, bola bez explorovanej floridnej psychotickej symptomatiky, bez vegetatívnej odvykacej symptomatiky. Vzhľadom na absenciu právnych dôvodov na hospitalizáciu proti jej vôli, bola prepustená domov po podpísaní negatívneho reverzu. Je nutný prísny dohľad nad pacientkou a užívaním liekov, lieky musia byť doma mimo jej dosahu. Predpisovanie BZD (Neurol) musí byť iba v kompetencii psychiatra, nie praktického lekára. Diagnostický záver: stav po intoxikácii liekmi v rámci skratkovej reakcie u emočne nestabilnej impulzívnej simplexnej osobnosti, F13.2 porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním sedatív alebo hypnotík: syndróm závislosti. Ďalšia hospitalizácia A. B. prebiehala od 15. 9. do 18. 9. 2025, opäť pre opakovanú intoxikáciu liekmi v suicidálnom úmysle, so syndrómom závislosti od BZD. 14. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony, a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 15. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 16. Podľa § 240 ods. 3 CMP, rozhodnutie vo veci samej súd doručí, okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka, aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní. 17. Podľa § 241 ods. 1 CMP súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. 18. Podľa § 241 ods. 2 CMP poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. 19. Podľa § 242 CMP osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí. 20. Podľa § 243 ods. 1 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. 21. Podľa § 243 ods. 2 CMP súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 22. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 23. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. 24. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. 25. Osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, teda priznáva Civilný mimosporový poriadok spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu bez ohľadu na to, že za neho koná procesný opatrovník alebo zákonný zástupca. 26. Prijatím Civilného mimosporového poriadku, v spojitosti s ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je možné v konaní o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať len o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Súd zdôrazňuje, že obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa sleduje ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé obstarávať si svoje záležitosti vôbec alebo náležite, prípadne len v obmedzenej miere, a podľa súčasnej právnej úpravy i konštantnej judikatúry je vylúčené rozhodovanie o úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony, a toto možno na základe ľudskoprávnych štandardov kvalifikovať ako protiprávny úkon. Rozhodovanie o spôsobilosti na právne úkony je právnym úkonom, ktorý závažným spôsobom zasahuje do prirodzených práv človeka (čl. 5, 10 Listiny základných práv a slobôd, čl. 14, 19 Ústavy SR). Ústavný súd Slovenskej republiky i vo svojom náleze zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. I ÚS 313/2012 vyslovil, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony možno považovať za „právnu smrť“. Zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú o spôsobilosti, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide o poslednú možnosť (ultima ratio). Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR sa zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom, a podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 27. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jednotlivca nesmie byť zneužívané na iný účel, než na ktorý bolo stanovené. Cieľom rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je teda zabezpečiť a poskytnúť ochranu osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná. Súd sa musí v konaní vždy zaoberať aj tým, či neprichádzajú do úvahy menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby, než je navrhované obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a to rešpektujúc primárny cieľ, sledovať a ochraňovať záujem dotknutej osoby, a až následne záujem verejný, či záujem tretích osôb. Je neprípustné, aby bol preferovaný verejný záujem a záujem tretích osôb pred záujmom dotknutej osoby.
Zdôrazňujúc i viazanosť judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva súd poukazuje na potrebu individualizácie prípadných zásahov do právnej spôsobilosti jedinca rozhodovať sa, založenou na posúdení funkčných schopností človeka s postihnutím. Napriek tomu, že úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je vylúčené, súd zdôrazňuje, že i obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má vážne dôsledky pre osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, preto je nevyhnutné dôsledne skúmať existenciu podmienok pre takéto rozhodnutie. 28. Súd v prvom rade upriamuje pozornosť na zásadu, že „obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je trestom alebo ochranou spoločnosti, ale na prvom mieste inštitútom, ktorý má ochrániť posudzovanú osobu pred škodlivými následkami jej vlastného, no pre duševnú chorobu neslobodného konania, ktoré môže viesť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku duševne chorej osoby“ (II. ÚS 422/2021 z 13. 1. 2022). Ústavný súd SR zdôraznil, že pri zásahoch do spôsobilosti na právne úkony sa primárne nevyužíva medicínsky prístup, ale do popredia vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života, vrátane slobody rozhodovať sa. V tomto kontexte je potrebné chápať aj zásady do spôsobilosti na právne úkony, a preto súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím nepostačuje menej reštriktívne opatrenie ako zásah do spôsobilosti na právne úkony (I. ÚS 313/2012). 29. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že u A. B. bola viacerými lekármi z odboru psychiatrie ustálená duševná porucha, ktorá, podľa záverov znalca, predstavuje duševnú poruchu trvalého charakteru. Menovaná trpí mentálnou retardáciou orientačne ľahkého stupňa s poruchami správania. Popri uvedenej duševnej poruche bola u nej zistená zmiešaná úzkostná porucha, stavy po opakovanej intoxikácii liekmi v rámci skratkovej reakcie u emočne nestabilnej impulzívnej simplexnej osobnosti, porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním sedatív alebo hypnotík: syndróm závislosti, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha. Podľa zistení a záverov znalca, vzhľadom na klinický stav, priebeh ochorenia u posudzovanej osoby, nemožno očakávať zlepšenie alebo zmenu jej zdravotného stavu vo vzťahu ku duševnej poruche. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o spôsobilosti na právne úkony súd skúma nielen charakter a rozsah duševnej poruchy, ale zameriava sa i na skúmanie, či v dôsledku poruchy posudzovaná osoba nie je schopná samostatne právne konať alebo obstarávať svoje veci. Podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry, ani diagnóza ľahkej mentálnej retardácie sama o sebe automaticky neznamená neschopnosť robiť právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je krajný zásah do základných práv, preto musí byť individuálne odôvodnené, primerané a viazané na konkrétne úkony. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím upozorňuje, že deficit duševnej spôsobilosti, zlé rozhodnutie alebo nedostatočné rozhodovacie schopnosti neodôvodňujúc a priori odopretie spôsobilosti na právne úkony, a ak by sa tak stalo, ide o diskrimináciu (bod 15 CRPD/C/GC/1). 30. Pri posudzovaní a vyhodnocovaní konkrétnych skutočností, týkajúcich sa spôsobilosti na právne úkony A. B., sa súd zaoberal najmä na skúmaním, ako táto osoba funguje v reálnom živote, či sa orientuje v bežných životných situáciách, najmä v kontexte so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, ako dokáže hospodáriť s peniazmi, aké má postoje pri disponovaní s finančnými prostriedkami, do akej miery si uvedomuje riziká neuvážených právnych úkonov, najmä obchodného charakteru, či dokáže komunikovať o týchto otázkach s osobami, s ktorými je bezprostredne v kontakte, či má tendencie k ohrozovaniu jej vlastného majetku, a do akej miery je vo všeobecnosti schopná porozumieť významu a následkom právneho konania. 31. Na základe preukázaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. je dôvodné. U menovanej bolo preukázané, že je schopná prejaviť svoju vôľu len v jednoduchých úkonoch, avšak len v rozsahu miery svojich mentálnych schopností. Ide o osobu simplexnú, nezdržanlivú, s nízkou frustračnou toleranciou, so sklonom k impulzívnym reakciám a s výraznou mierou sugestibility, je preto značne ovplyvniteľná inými osobami. Jej schopnosť orientácie v čase vo vzťahu k plánovaniu budúcnosti je podstatne obmedzená. Vzhľadom k jej osobnosti – simplexná, nezdržanlivá, konajúca pudovo, bez premyslenia následkov svojho konania, nie je schopná posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí vo vzťahu k ich následkom. Súd poukazuje na skutočnosť, že nielen z obsahu zistení a záverov znalca, ale aj z prejavov menovanej na pojednávaní je zrejmé, že je len čiastočne schopná porozumieť obsahu jednoduchého verbálneho prejavu, a jej reakcie sú po obsahovej stránke, ako aj stránke prejavu, značne limitované v rámci jej mentálnych schopností. U A. B. je dokumentovaná negramotnosť. Pri pokyne napísať vlastné meno a vypočítať jednoduchú
matematickú úlohu vyprodukovala chybné grafémy, úlohu adekvátne nesplnila. Vzhľadom k uvedenému nie je schopná porozumieť písanému textu, ani naň z hľadiska obsahu primerane reagovať. Súčasne nie je schopná dostatočne pochopiť hodnotu vecí, aká im je v spoločnosti obvykle prikladaná vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu. S peňažnými prostriedkami nie je schopná nakladať. 32. Pri úvahách o rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B., v spojitosti so skúmaním možností a uplatnenia modelu tzv. podporovaného rozhodovania, t. j. poskytovania pomoci pri rozhodovaní, súd konštatuje, že z hľadiska ochrany záujmov A. B., iné opatrenie, než obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nenaplní cieľ ochrany jej záujmov, v užšom ani širšom význame. Z doterajšieho správania, postojov i vyjadrení menovanej vyplýva, že nerozumie otázkam, ktoré sa jej týkajú, okolnostiam, ktoré súvisia s jej zdravotným stavom, podľa jej vlastného vyjadrenia „už nič nedokáže“, aj pri jednoduchých samoobslužných činnostiach zlyháva (popálenie sa), a nedokáže vykonať ani jednoduché úkony každodenného bežného života samostatne. Hoci súd rešpektuje všeobecné pravidlo, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva, a rovnako aj spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými, na druhej strane u A. B. bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že v jej prípade, s odkazom na jej psychickú poruchu trvalého charakteru, jej správanie a postoje, má prednosť obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony pred inými alternatívami, napr. presadzovaním modelu podporovaného rozhodovania, t. j. poskytovania pomoci pri rozhodovaní a pri zabezpečovaní jej potrieb. Mentálny deficit a opakujúce sa súvisiace poruchy správania, vrátane opakovanej intoxikácie liekmi v suicidálnom úmysle, taktiež kvalitatívne poruchy vnímania, svedčia pre záver, že A. B. nie je spôsobilá samostatne fungovať v reálnom živote, nedokáže si zabezpečiť najmä zdravotnú starostlivosť, bývanie, výživu, ošatenie, nedokáže hospodáriť s peniazmi, neorientuje sa v bežných životných situáciách, neuvedomuje si riziká neuvážených úkonov, a to ani právneho charakteru, nedokáže ani adekvátne komunikovať o týchto otázkach s osobami, s ktorými je bezprostredne v kontakte, a reálne ohrozuje svoje vlastné zdravie, život i majetok. Na základe uvedeného súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony A. B. v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia. V súlade so záujmom a právom menovanej na zachovanie primeranej miery sociálneho a osobnostného statusu, komplexnej osobnej integrity, súd rozhodol o jej oprávnení disponovať v akceptovateľnej miere s majetkovými hodnotami a s finančnou hotovosťou v hodnote maximálne 40,- eur mesačne. Súčasne, v záujme zabezpečenia ochrany práv a oprávnených záujmov A. B., súd jej ustanovil hmotnoprávneho opatrovníka v osobe jej dcéry E. B., ktorá vyjadrila súhlas s výkonom tejto funkcie, a rozsah jej oprávnení a povinností priamo vyplýva z obsahu výroku tohto rozsudku. Opatrovníčka je oprávnená a povinná zabezpečovať starostlivosť o A. B., zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach, a pokiaľ by nešlo o bežnú vec, je na schválenie takého právneho úkonu potrebné rozhodnutie súdu. Súčasne súd uložil opatrovníčke povinnosť poskytovať súdu pravidelne, dvakrát ročne, vždy k 31. 1. a k 31. 7. správu o výkone funkcie opatrovníčky a o majetku A. B.. 33. V súlade s ust. § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd súčasne rozhodol o tom, že trovy dôkazov platí štát, pričom sa jedná najmä o trovy súvisiace s ustanovením a výsluchom znalca. 34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, a takýto návrh v konaní ani prednesený nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.