Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 5P/1/2025 5625203772 18. 02. 2026 Mgr. Magdaléna Andreánska ECLI:SK:OSLM:2026:5625203772.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 1461, Ružomberok, IČO: 30 794 536, dieťa matky E. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., a otca F. B., D. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., toho času H. XXX, XXX XX B. I. J., K. D., v konaní o návrhu L. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Okresnej prokuratúry Ružomberok, so sídlom Dončova 8, Ružomberok, takto rozhodol: I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9P/46/2020 zo dňa 26. 4. 2021 tak, že: 1. Maloletá A. B., nar. XX. X. XXXX, sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti L. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú A. B. v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach. 2. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX sumou minimálneho výživného, t. j. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, určeného podľa § 62 ods. 3 Zák. č. 36/2005 Z. z. v spojení s ust. § 2 pís. c) Zák. č. 601/2003 Z. z., vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 9, Ružomberok, od právoplatnosti tohto rozsudku. 3. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX v sume 65 € mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 9, Ružomberok, od právoplatnosti tohto rozsudku. 4. L. B. je povinná podávať súdu raz ročne, vždy k 31. 1. každého kalendárneho roka, správu o maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX, o jej zdravotnom stave, o jej vzdelávaní, osobitných potrebách a o úrovni záujmu rodičov o maloletú. 5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok predloží súdu dvakrát ročne, vždy k 31. 1. a 31. 7. každého kalendárneho roka, správu o náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 16. 2. 2006, sa navrhovateľka L. B., nar. X.X.XXXX, domáhala zverenia maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti a súčasne
uloženia povinnosti rodičom maloletej prispievať na jej výživu sumou podľa určenia súdu. V návrhu uviedli, že maloletá A. je jej vnučka, jej matka je jej dcéra. Mal. A. a jej sestra M. B., nar. X. X. XXXX boli rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9P/46/2020 zo dňa 26. 4. 2021 zverené do osobnej starostlivosti ich matky a otcovi bolo určené výživné na A. po 65 € a na M. po 55 €. Deti so svojou matkou žili s ňou spoločnej domácnosti do júna 2025. Následne sa matka s priateľom, s ich spoločným dieťaťom L. N. B., nar. XX. X. XXXX a maloletou M. odsťahovali do Rakús, okres Kežmarok. A. odmietla s nimi odísť. Bola tam aj na letných prázdninách, aby si zvykla, ale po 3 dňoch sa vrátila. Odmietala jest' a bola smutná, chýbala jej. Odvtedy je vnučka v jej starostlivosti. Je na ňu zvyknutá, lebo sa o ňu starala od malička, je na ňu naviazaná. Oslovuje ju „mama”. Svoju matku oslovuje menom. So sestrou a matkou sa stretáva cez prázdniny a denne si telefonujú. Svojho otca nepozná, nie je s ním v žiadnom kontakte. Spolu s vnučkou bývajú v 1-izbovom mestskom nájomnom byte. Výdavky sú 100 € nájomné a 50 € elektrika. Vnučka navštevuje 3. ročník ZŠ na F. I. v D.. Stravuje sa doma, nenavštevuje školský klub. V rámci školy chodí na tanečný krúžok. Vnučke riadne pomáha s prípravou na vyučovanie, komunikuje s učiteľkou. Jej pediatričkou je L. F.. Vnučka máva bežné detské ochorenia, nenavštevuje odborných lekárov. Jej výdavky hradí sama. Jej matka jej posiela rodinné prídavky a tiež jej prispieva aj finančne. V prípade, že otec pošle výživné, tak jej ho prepošle. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Poberá dávku v hmotnej núdzi mesačne 270 €. Finančne jej vypomáhajú aj jej deti. V súčasnosti je práceneschopná, má problémy s chrbticou, čo jej však nebráni v starostlivosti o vnučku. 2. Súd určil vo veci pojednávanie na deň 18. 2. 2026. Pojednávania sa zúčastnila navrhovateľka, matka a kolízny opatrovník. Otec maloletej A. sa pojednávania nezúčastnil. Predvolanie na termín pojednávania prevzal 21. 12. 2025. Svoju neúčasť ospravedlnil emailovým podaním, doručeným súdu dňa 20. 1. 2026 z finančných dôvodov. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil nasledovný skutkový stav. 4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že k podaniu návrhu ju viedla tá skutočnosť, že A. je od mala pri nej. Má k nej cit. Matka odišla z domácnosti v máji minulého roku. A. však s ňou ísť nechcela, nakoľko sa pri matke necítila dobre. 5. Matka maloletej pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že si našla priateľa, ktorý A. tiež nechcel a odišla za ním do jeho domácnosti. A. aj zobrala so sebou na začiatku, ako aj v lete. Veľmi plakala, nechcela jesť, preto ju zaviezla naspäť k starej matke, ktorá sa o ňu starala od vankúša. Tak isto sa o ňu staral jej otec. S ďalšími dvoma deťmi jej partner problém nemá, veď najmladšia je už jeho. Deti sú stále v kontakte, oni si aj spolu telefonujú cez messenger. A. ju ani nevolá mama, takto oslovuje jej matku. Sama tiež k A. nemá citové puto. Výživné od odchodu z domácnosti starej matke posielala poštou 1. triedou, posielala aj rodinné prídavky na A., aj výživné, ktoré jej posielal bývalý manžel. Niekedy to bolo 50 €, ak mala, niekedy, keď nemala, tak poslala 30 €. 6. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedol, že rodinní príslušníci maloletej A. vytvorili v rodine dojem, kto má zabezpečovať starostlivosť o maloletú A.. Táto je s tým stotožnená. Pri pohovore s ňou nepripustila žiadnu možnosť zmeny ísť bývať do prostredia matky. Je na starú matku citovo naviazaná. Kontakt so sestrami má zachovaný, nakoľko matka tento zabezpečuje pri návštevách starej mamy. 7. Zástupca okresnej prokuratúry na pojednávaní vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol, aby maloletá A. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. 8. Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp. zn. 9P/46/2020 zo dňa 26. 4. 2021 rozviedol rodičov maloletej A. B.. Na čas po rozvode bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá mala oprávnenie ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný prispievaním výživného vo výške 65 € mesačne a styk nebol upravený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5. 6. 2021. 9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok v správe o prešetrení pomerov zo dňa 17. 12. 2025 uviedol, že navrhovateľka dlhodobo býva v 2 – izbovom mestskom nájomnom byte. Do júna 2025 domácnosť zdieľala aj so svojou dcérou E. B. a jej vnučkami M., nar. X. X. XXXX, A., nar. XX. X. XXXX a L. N., nar. XX. X. XXXX. V júni 2025 sa matka odsťahovala a v domácnosti s navrhovateľkou žije maloletá A.. Domácnosť pozostáva z kuchyne, priestrannej obývačky, ktorú vo večerných hodinách využívajú navrhovateľka a A. ako spálňu. Detská izba A. je v štádiu rekonštrukcie. Domácnosť je zariadená starším
funkčným nábytkom a udržiavaná na požadovanej kultúrnej a hygienickej úrovni. Navrhovateľka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 270 €. Od 31. 3. 2025 je práceneschopná po absolvovaní operačného zákroku. Jej výdavky sú nájom 100 €, elektrika 60 €, poplatok za TV 12 €, telefón 5 €. Matka na výživu dieťaťa poukazuje sumu rodinných prídavkov a výživné vo výške 90 € mesačne. Otec nie je s maloletou A. dlhodobo v žiadnom kontakte, vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne. Navrhovateľka má s A. vytvorený veľmi pekný vzťah. Sú na seba citovo naviazané. A. ju rešpektuje, nemá s ňou žiadne východné problémy. Starostlivosť o A. zvláda, zabezpečuje jej pravidelnú dochádzku do školského zariadenia, ako aj u pediatra v prípade choroby. A. navštevuje 3. ročník základnej školy v D.. Dosahuje dobrý prospech. V školskej jedálni sa nestravuje, nenavštevuje školský klub detí. V rámci školy navštevuje tanečný krúžok, kde je poplatok na polrok 10 €. Matka sa o A. zaujíma, denne ju kontaktuje telefonicky. Minimálne počas dvoch víkendov za mesiac sa spolu so súrodencami dostali do domácnosti navrhovateľky, za účelom strávenia času s dcérou. A. sa teší návšteve matky a sestier, avšak odmieta ísť do domácnosti matky, neprejavuje záujem ani o krátkodobú návštevu, či strávenie prázdnin u svojej matky. 10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 17. 12. 2025 vyplýva, že matka toho času žije v Obci D. v murovanom rodinnom dome spolu s terajším partnerom L. C., s ich spoločnou dcérou L. N. a dcérou matky M.. Ďalej v domácnosti žijú matka a plnoletá sestra L. C.. Dom je vo vlastníctve matky L. C.. Na prvom poschodí sa nachádza kuchyňa, ktorá je spojená s obývačkou. Matka s partnerom a jej deťmi obývajú samostatnú izbu, v dome je kúpeľňa, WC a chodba. Na poschodí v podkroví sú izby, tie sa v súčasnej dobe nevyužívajú. V dome je zavedená voda a elektrina. Vykurovaný je aj drevom. V domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý, morálny, psychický a fyzický vývin maloletých detí. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 351,80 € a prídavkov na tri nezaopatrené deti mesačne v sume 180 €. Otec maloletej A. a M. zasiela pravidelne výživné vo výške 65 € na maloletú A. a 55 € na maloletú M.. Výživné od otca v sume 65 € na maloletú A. matka zasiela starej matke. Terajší partner matky L. C. je nezamestnaný, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, chodieva si privyrábať. Matka má výdavky 200 € mesačne, ktorými prispievajú na stravu partnerovej matke. 5 € si dobíja kredit na telefón. 11. Z potvrdenia úradu práce vyplýva, že matka je poberateľkou prídavkov na tri deti M., nar. X. X. XXXX, A., nar. XX. X. XXXX a L. N., nar. XX. X. XXXX v sume 180 € mesačne, súčasne v roku 2025 poberala rodičovský príspevok vo výške 351,80 € mesačne. 12. Z odpisu registra trestov vyplýva, že navrhovateľka nemá záznam v registri trestov GP SR. 13. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosti rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 14. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. 15. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. 16. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 45 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. 19. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 20. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 21. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. 22. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. 23. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 24. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 25. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. 26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime. 29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 34. Podľa § 2 písm. c) Zákona o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 81,66 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, nezaopatrené dieťa. 35. Súd mal v konaní z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo rodičov maloletej A. bolo rozvedené. Maloletá A. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Matka po rozvode s deťmi žila u svojej matky – navrhovateľky, kde žila do júna 2025. V júni 2025 sa matka spolu s deťmi odsťahovala do domácnosti svojho súčasného partnera. Maloletá A. sa v tomto prostredí neadaptovala, odmietala jesť a plakala a chcela sa vrátiť do svojho pôvodného prostredia, v ktorom od narodenia vyrastala a v ktorom zabezpečovala všetku starostlivosť o ňu jej stará matka. Keďže A. odmietala nové rodinné prostredie matky prijať, matka ju odovzdala do starostlivosti svojej matky – navrhovateľky. Zo správy o prešetrení pomerov mal súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a maloletou A. je vytvorené silné citové puto. Maloletá A. v prostredí navrhovateľky sa cíti bezpečne, v uvedenom prostredí prospieva, starú matku akceptuje a táto s ňou nemá žiadne výchovné problémy. O ich blízkom citovom vzťahu svedčí aj skutočnosť, že A. oslovuje starú matku mama a biologickú matku oslovuje menom. Kontakt so sestrami je zabezpečený pravidelnými návštevami matky v domácnosti navrhovateľky, ako aj telefonickým kontaktom. Otec sa o maloletú dlhodobo nezaujíma, starostlivosť o ňu doposiaľ nezabezpečoval. Domácnosť navrhovateľky je vhodným prostredím na výchovu maloletej, preto súd návrhu starej matky vyhovel a zveril maloletú do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Súčasne súd určil rodičom povinnosť prispievať na výživu maloletej. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že maloletá A. navštevuje 3. ročník základnej školy, školský klub detí, ani školskú jedáleň nenavštevuje. Navštevuje tanečný krúžok, kde je výdavok 10 € na pol roka. Výdavky na dieťa sú bežného charakteru na stravu a ošatenie. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 351,80 € a rodinné prídavky 180 € mesačne, z ktorých sumu 60 € poukazuje starej matke, keďže ide o rodinný prídavok na maloletú A.. Matka v súčasnej dobe žije v Obci D. v murovanom dome, ktorý je vo vlastníctve partnerovej matky. Na domácnosť prispievajú sumou 200 € mesačne. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú M., ktorá má 7 rokov a maloletú L. N., ktorá má rok a štyri mesiace. Na základe vykonaného dokazovania súd matku zaviazal prispievaním minimálneho výživného na účet úradu práce a otca vo výške 65 € mesačne, nakoľko od posledného rozhodnutia o výživnom sa pomery na strane maloletej A. výrazne nezmenili a uvedené výživné zohľadňuje jej odôvodnené potreby.
36. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 37. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. V tomto konaní návrh na náhradu trov konania nebol podaný, z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP). Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.