Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 10C/2/2026 5626200201 29. 05. 2026 JUDr. Eva Uličná ECLI:SK:OSLM:2026:5626200201.2
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/X, proti žalovaným 1) F. D. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., G. XXX/XX a 2) D. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., G. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, o neúplnom podaní žalobkyne zo dňa 25. 9. 2025, v spojení s jeho doplnením zo dňa 14. 11. 2025, takto rozhodol: Podanie žalobkyne zo dňa 25. 9. 2025, v spojení s jeho doplnením zo dňa 14. 11. 2025, sa odmieta. Žalovanému 1) a žalovanej 2) sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa doručila súdu v konaní, vedenom pod sp. zn. 10C/23/2025, dňa 26. 9. 2025 podanie zo dňa 25. 9. 2025, označené ako „Oznámenie o ďalšej škode a žiadosť o vypratanie kovového pletiva z prechodovej cesty pri humne parcela C-KN 270/1 v k. ú. H., ktorou sa prechádza k pozemku na parcelu E-KN 77 a 80 v k. ú. H.“. V podaní uviedla, že žalovaní jej spôsobili ďalšiu škodu, ktorú zahrnula do sumy 50000 eur a žiadala od žalovaných ako náhradu škody. Žalovaní jej poškodili hospodársku budovu humno, a to tým, že stavebným strojom preborili dve diery do steny humna a poškodili oporný stĺp na humne. Uvedené poškodenie oznámila na Mestský úrad Liptovský Mikuláš s tým, že humno mali opraviť, čo však urobili len čiastočne, a to zabili diery na humne doskami a nahnutý stĺp doposiaľ neopravili. Z tohto dôvodu zahrnula túto škodu do sumy 50000 eur, ktorú požaduje od žalovaných. Ich právny zástupca o tejto skutočnosti vedel a aj napriek tomu si vyúčtoval trovy konania vo výške 5600 eur, trovy konania si mal vyúčtovať od žalovaných. Žalovaní spôsobili ďalšiu škodu tým, že podali udanie a ohovorili jej syna tým, že pred Sociálnou poisťovňou Liptovský Mikuláš tvrdili, že počas pracovnej neschopnosti chodí v montérkach pracovať po stavbách, na základe toho Sociálna poisťovňa syna písomne neupozornila, zrušila mu od 1. 7. 2025 práceneschopnosť. Týmto mu bola spôsobená škoda tým, že mu neboli vyplácané dávky počas práceneschopnosti a musel si uhradiť zdravotné poistenie a taktiež prišiel o daňový bonus, ktorý poberá na svoje dieťa. Ďalej v podaní uviedla, že aj napriek ďalšej výzve im bránia žalovaní v prejazde motorového vozidla, ktoré je zaparkované v hospodárskej budove. Ide o ďalšiu škodu, ktorú spôsobili, ako aj škodu tým, že synovi zadržiavajú osobné motorové vozidlo, ktoré je odparkované v humne. Taktiež mu vznikla nemajetková škoda tým, že žalovaní nepravdivo vypovedali, na základe čoho bol krivo obvinený a bol viac ako rok prenasledovaný orgánmi činnými v trestnom konaní. 2. Na základe výzvy súdu žalobkyňa doplnila uvedené podanie podaním zo dňa 14. 11. 2025 označeným ako „Ospravedlnenie, vyjadrenie k dôležitým skutočnostiam“. V podaní uviedla, že čo sa týka škody vo výške 50000 eur, jedná sa o škodu, ktorá jej bola spôsobená vrátane poškodenia humna od roku 2015, ako aj nemajetkovú ujmu páchanú na jej členoch rodiny. Taktiež zahrnula do sumy 50000 eur aj škodu, ktorú neoprávnene musela zaplatiť cestou exekúcie I. C. J.. Najviac sklamaná je z toho, že súd
priznal trovy konania vo výške 5700 eur, ktoré musela zaplatiť cestou exekúcie. To taktiež považuje za ďalšiu škodu. Škoda vo výške 9000 eur sa týka nákladov na vybudovanie núdzovej cesty, poškodenia rastlinstva a pozemku, ako aj zadržiavania motorových vozidiel, ktorými nemôže vyjsť z objektu a sú zadržiavané v hospodárskej budove. Do škody 50000 je zahrnutá aj nemajetková ujma, ktorá bola spôsobená jej manželovi a synovi, ktorí boli trestne stíhaní, boli prenasledovaní doma i v zamestnaní, bol na nich vydaný zatykač, boli predvádzaní na okresný súd. Žiadala, aby konečnú škodu a spôsob uhradenia určil súd. 3. Keďže podľa obsahu uvedených podaní sa mohlo jednať o žalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 50000 eur, pričom podania boli neúplné, uznesením zo dňa 19. 11. 2025, sp. zn. 10C/23/2025, boli vylúčené na samostatné konanie. 4. Z dôvodu, že podanie žalobkyne zo dňa 25. 9. 2025, doplnené podaním zo dňa 14. 11. 2025, bolo neúplné, súd uznesením zo dňa 11. 2. 2026 vyzval žalobkyňu na doplnenie podania o uvedenie, z čoho pozostáva uplatnená suma 50000 eur, keďže z podaní nie je zrejmé, aké konkrétne položky a v akej konkrétnej výške majú tvoriť uplatnenú sumu, označenie a pripojenie dôkazov na preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh. Žalobkyni bolo uvedené uznesenie doručované na adresu jej trvalého bydliska evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobkyňa si uznesenie neprevzala v odbernej lehote, preto sa uznesenie, v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, považuje za doručené dňa 11. 3. 2026. Následne súd opätovne doručoval uznesenie žalobkyni, pričom žalobkyňa opätovne uznesenie neprevzala v odbernej lehote, pričom, v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, sa uznesenie považovalo za doručené dňom 7. 5. 2026. 5. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 6. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 7. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 8. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 9. Podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 10. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanie žalobkyne zo dňa 25. 9. 2025, v spojení s jeho doplnením zo dňa 14. 11. 2025, odmietol, keďže bolo neúplné a nezrozumiteľné a pre uvedený nedostatok nebolo možné pokračovať v konaní. Z podania žalobkyne nebolo zrejmé, akých konkrétnych nárokov sa voči žalovaným domáha. Žalobkyňa síce v podaní uviedla, že žalovaní jej spôsobili ďalšiu škodu, ktorú zahrnula do sumy 50000 eur, tvrdila, že žalovaní jej poškodili hospodársku budovu a ďalšiu škodu spôsobili tým, že podali udanie a ohovorili jej syna, ako aj tým, že neoprávnene musela zaplatiť sumu v exekúcii. Z podania však nebolo zrejmé, aké konkrétne čiastkové nároky si žalobkyňa uplatňuje, t. j. v akej výške si uplatňuje škodu v zmysle zákonného ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a v akej výške si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14. 11.
2025 uviedla, že škoda vo výške 9000 eur sa týka nákladov na vybudovanie núdzovej cesty, poškodenia rastlinstva a pozemku, ako aj zadržiavania motorových vozidiel. Zo skutkových tvrdení uvedenom v podaní však nebolo zrejmé, ktoré konkrétne položky tvoria uvedenú časť uplatneného nároku (ktorý by mohol predstavovať majetkovú škodu) a v akej výške si žalobkyňa jednotlivé nároky uplatňuje. V tejto súvislosti súd len okrajom uvádza, že o nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s vybudovaním núdzovej cesty a na motorovom vozidle už bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19. 11. 2025 v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/23/2025. Taktiež nie je zrejmé, akú škodu a v akej výške si uplatnila žalobkyňa v súvislosti s výkonom exekúcie. V podaní zo dňa 25. 9. 2025 žalobkyňa uviedla, že advokátom žalovaných boli vyúčtované trovy konania vo výške 5600 eur. V podaní zo dňa 14. 11. 2025 uviedla, že súd priznal trovy konania vo výške 5700 eur, ktoré musela zaplatiť cestou exekúcie, čo považuje za ďalšiu škodu. Nie je však zrejmé, či sa jedná o totožné nároky, respektíve v akom konkrétnom konaní bol uvedený nárok žalovaným priznaný, v akej konkrétnej exekúcii bol uvedený nárok vo vzťahu ku žalobkyni vymáhaný a kedy bol vymožený v prospech oprávnených. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14. 11. 2025 tvrdila, že do sumy 50000 eur zahrnula aj škodu, ktorú neoprávnene musela zaplatiť cestou exekúcie I. C. J.. Pre absenciu skutkových tvrdení však nie je zrejmé, či sa jedná o totožnú sumu, t. j. o trovy konania vo výške 5700 eur (resp. 5600 eur), resp. o inú sumu vymáhanú v exekúcii, v akej exekúcii, aký nárok bol vymáhaný. Taktiež žalobkyňa v podaní zo dňa 14. 11. 2025 uviedla, že do škody 50000 eur je zahrnutá aj nemajetková ujma, ktorá bola spôsobená jej manželovi a synovi, ktorí boli trestne stíhaní. Žalobkyňa však neuviedla, v akej výške si uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu, aká nemajetková ujma mala vzniknúť jej manželovi, aká nemajetková ujma mala vzniknúť jej synovi, neuviedla skutkové tvrdenia, v dôsledku vedenia akého konkrétneho trestného konania malo dôjsť k tvrdenej nemajetkovej ujme, v čom tvrdená nemajetková ujma spočíva. V tejto súvislosti súd len okrajom uvádza, že o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená manželovi žalobkyne v dôsledku vedenia trestného konania už bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19. 11. 2025 v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/23/2025. Z podania žalobkyne, v spojení s jeho doplnením, v zmysle vyššie uvedenej argumentácie nebolo možné zistiť, aké konkrétne čiastkové nároky si voči žalovaným uplatňuje (v akej výške sú jednotlivé čiastkové nároky na náhradu škody, v akej výške si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy) a z akých konkrétnych skutkových dôvodov. Povinnosť uviesť relevantné skutkové tvrdenia je procesnou povinnosťou prislúchajúcou strane sporu, ktorá nemôže byť, v zmysle zákonného ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nahradená odkazom na dôkazy a rovnako nemôže byť nahradená aktivitou súdu, ktorému neprislúcha „vyčítavať“ skutkové tvrdenia z listinných dôkazov, keďže by tým došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14. 11. 2025 uviedla, že žiada, aby konečnú škodu a spôsob uhradenia určil súd. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca je tzv. dominus litis, t. j. pán sporu a jedine žalobcovi prislúcha právo určiť výšku nároku, ktorého sa mieni v spore domáhať. Uvedenú povinnosť nemožno prenášať na súd. Nedostatky podania žalobkyne boli nedostatkami odstrániteľnými, preto bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie podania. Žalobkyňa však podanie v zmysle uznesenia zo dňa 11. 2. 2026 nedoplnila. 11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Keďže súd podanie žalobkyne odmietol, čím sa konanie končí, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia, v súlade s čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku analogicky podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným, keďže skončenie konania procesne zavinila žalobkyňa, ktorá nedoplnila svoje neúplné podanie. Súd však mal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 113/2019: „Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.“ Súd za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval okolnosti veci, najmä skutočnosť, v akom štádiu konania došlo k prevzatiu právneho zastúpenia advokátom žalovaných a v dôsledku toho aj k vzniku trov konania na strane žalovaných. Je nepochybné, že, v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Žalovaní preto jednoznačne boli oprávnení splnomocniť na svoje zastupovanie v konaní advokáta. Súd však poukazuje na skutočnosť, že žalovaným (a rovnako aj ich advokátovi) bola známa skutočnosť, že podanie žalobkyne zo dňa 25. 9. 2025, v spojení s jeho doplnením, bolo neúplným podaním a ako neúplné podanie bolo aj vylúčené na samostatné konanie z konania vedeného pod sp. zn. 10C/23/2025. Z uvedeného dôvodu preto bolo žalovaným zrejmé aj to, že konanie o podaní žalobkyne zo dňa 25. 9. 2025 bude pokračovať len v prípade jeho riadneho doplnenia (k čomu nedošlo). Napriek uvedenému stavu žalovaní, v štádiu konania o neúplnom podaní (disponujúc vedomosťou o neúplnosti podania) splnomocnili na svoje zastupovanie v konaní advokáta. Takto vynaložené trovy konania súd považoval za neúčelné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.