Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 10C/5/2026 5626200301 15. 04. 2026 JUDr. Eva Uličná ECLI:SK:OSLM:2026:5626200301.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, zastúpeného JUDr. PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 17, proti žalovaným: 1) A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXXX/X a 2) F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, v spore o vypratanie bytu, takto rozhodol: Žalovaný 1) a žalovaná 2) sú povinní vypratať byt číslo 7 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súpisné číslo 2004 postaveného na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 3334/25, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. D., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva tvoreného kuchyňou, predsieňou, sprchovacím kútom a WC, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1) a žalovanej 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16. 1. 2026, sa žalobca domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti vypratať byť číslo X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 3334/25, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre Mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie C. D.. V žalobe uviedol, že uvedený byt pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, predsieň, sprchovací kút a WC. Žalovaní užívajú predmetný byt na základe zmluvy o nájme bytu číslo 20/2024/BaNP, ktorú s nimi uzatvoril ako prenajímateľ dňa 31. 1. 2024. Nájom bol dojednaný na dobu určitú do 31. 7. 2024. Uplynutím doby nájmu nájom zanikol. Po uplynutí dojednanej doby nájmu so žalovanými novú zmluvu o nájme neuzatvoril. Žalovaní byt po uplynutí dojednanej doby nevypratali a doposiaľ ho užívajú. Žalovaných opakovane vyzýval na vypratanie bytu, naposledy predžalobnou výzvou zo dňa 17. 9. 2025, ktorú prevzali dňa 18. 9. 2025. Žalovaní za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu od 1. 1. 2025 neplatia, zaplatili len sumu vo výške mesačného nájomného 100 eur, a to trikrát (22. 4. 2025, 27. 5. 2025 a 28. 7. 2025). Nedoplatok za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu ku dňu 30. 11. 2025 predstavuje 1928,44 eura. Ďalším zadržiavaním bytu mu teda bude vznikať len ďalšia škoda. Užívanie bytu žalovanými mu súčasne znemožňuje byt prenajať iným osobám. 2. Žalovaní nevyužili svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrili, hoci boli na to vyzvaní uznesením zo dňa 11. 2. 2026, ktoré im bolo doručené dňa 19. 2. 2026.
3. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovaných, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. 4. Advokát žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal na to, že žalovaní žiadnym spôsobom so žalobcom nekomunikujú, pričom dlžoba žalovaných na službách, ktoré sú poskytované v súvislosti s užívaním bytu, narastá. Mesačná výška nájomného, spolu s úhradami za služby spojené s užívaním bytu, predstavovala 100 eur. Žalovaní sú si bezpochyby vedomí, že sú povinní túto sumu platiť, čo vyplýva z toho, že aj po dátume 1. 1. 2025 pokiaľ niečo uhrádzali, tak uhrádzali po 100 eur. V záverečnej reči uviedol, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o nájme bytu na dobu určitú do 31. 7. 2024, ktorej uplynutím došlo k zániku nájmu bytu. Žalovaní byt nevypratali, byt naďalej užívajú, čo vyplýva aj zo záznamu z previerky vykonanej 13. 4. 2026. Výzvy na odovzdanie bytu boli doručené žalovaným. Žalovaní so žalobcom nekomunikujú, nevyjadrili sa k podanej žalobe, na pojednávanie sa nedostavili. Keďže došlo k zániku nájmu bytu a žalovaní byt nevypratali, trval na jeho vyprataní. 5. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 6. Žalobca je výlučným vlastníkom stavby malého bytového domu súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 3334/25, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. D., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. 7. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzatvorili dňa 31. 1. 2024 zmluvu o nájme bytu číslo 20/2024/BaNP, predmetom ktorej bol nájom bytu číslo X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX/X, postaveného na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 3334/25, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. D., spolu s jeho súčasťami a príslušenstvom, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. Podľa článku 2.1. zmluvy, byt pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, predsieň, sprchovací kút a WC. V článku 3.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájom sa uzatvára na dobu určitú do 31. 7. 2024. V zmysle článku 3.5. zmluvy, v prípade zániku nájmu z akéhokoľvek dôvodu, sú nájomcovia povinní sa z bytu vysťahovať a byt vypratať bez zabezpečenia akejkoľvek bytovej náhrady zo strany prenajímateľa, a zároveň sú povinní prenajímateľovi odovzdať všetky kľúče a ostatné veci, ktoré s nájmom bytu prevzali. V článku 4.1. zmluvy sa žalovaní zaviazali platiť dohodnuté nájomné vo výške 20,15 eura a v článku 4.2. zmluvy pravidelnú mesačnú zálohu na úhradu za služby vo výške podľa predpisu pre výšku mesačných preddavkov. Podľa článku 4.4. zmluvy boli uvedené platby splatné mesačne pozadu, vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Podľa prílohy číslo 3 k zmluve o nájme bytu – evidenčný list predstavovala výška úhrady za užívanie bytu 20,15 eura mesačne. 8. Dňa 26. 3. 2025 žalobca vyzval žalovaných na okamžité odovzdanie a vypratanie bytu číslo 7 s príslušenstvom z dôvodu, že eviduje pohľadávku za užívanie bytu a súčasne upozornil žalovaných, že v prípade nesplnenia uvedenej povinnosti bude riešiť vypratanie bytu súdnou cestou. Dňa 17. 9. 2025 žalobca, prostredníctvom svojho advokáta, vyzval žalovaných na vypratanie bytu číslo 7 a jeho odovzdanie v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu, že dojednaná doba nájmu uplynula dňa 31. 7. 2024. Žalovaný 1) uvedenú výzvu prevzal dňa 18. 9. 2025. 9. Z mailovej komunikácie medzi zamestnancami žalobcu zo dňa 15. 5. 2025 vyplynulo, že žalovaný 1) mal uhrádzať mesačne platbu vo výške 185 eur, z toho mesačný nájom 100 eur a splátku za starého otca 85 eur, čo nebolo splnené a k uvedenému dňu dlhuje spolu 1675 eur, pričom na upomienky i výzvy k odovzdaniu bytu nereaguje a splátkový kalendár a dohodu o uznaní dlhu odmietol podpísať. 10. Podľa súpisu mesačných predpisov úhrad nákladov a platieb predpisov, vyúčtovania nákladov za obdobie od 1. 10. 2023 do 30. 11. 2023, predstavovali celkové náklady za užívanie bytu žalovanými 3227,74 eura, vykonané platby 1299,30 eura a nedoplatok 1928,44 eura, pričom žalovaní vykonali
platby dňa 26. 3. 2024 vo výške 80 eur, 13. 8. 2024 vo výške 19,30 eura, 29. 4. 2024 vo výške 100 eur, 18. 7. 2024 vo výške 100 eur, 27. 6. 2024 vo výške 100 eur, 22. 7. 2024 vo výške 100 eur, 27. 8. 2024 vo výške 100 eur, 27. 9. 2024 vo výške 100 eur, 25. 11. 2024 vo výške 100 eur, 27. 11. vo výške 100 eur, 17. 4. 2025 vo výške 50 eur, 7. 10. 2025 vo výške 50 eur, 22. 4. 2025 vo výške 100 eur, 27. 5. 2025 vo výške 100 eur a 18. 7. 2025 vo výške 100 eur. Podľa súpisu mesačných predpisov úhrad nákladov a platieb predpisov, vyúčtovania nákladov za užívanie bytu žalovanými do 31. 3. 2026, predstavovala celková výška nákladov za užívanie bytu 3627,74 eura, platieb žalovaných 1549,30 eura a nedoplatok 2078,44 eura, pričom žalovaní vykonali platby aj 20. 11. 2025 vo výške 100 eur, 22. 12. 2025 vo výške 100 eur, 18. 2. 2026 vo výške 50 eur. 11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 13. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 14. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. 15. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. 16. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalobou domáhal vypratania bytu, t. j. ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastník môže niektoré z uvedených čiastkových oprávnení zmluvne previesť na inú osobu. Vlastník veci má právo prenechať užívanie veci inej osobe, najmä prostredníctvom zmluvy o výpožičke a zmluvy o nájme. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu, vypratania ktorého sa v spore domáhal. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že žalobca na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 31. 1. 2024 prenechal užívanie bytu žalovaným, a to na dobu určitú do 31. 7. 2024. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že po uplynutí dojednanej doby nájmu žalovaní byt naďalej užívajú, byt doposiaľ nevypratali a neodovzdali žalobcovi. Keďže nájom bytu bol medzi stranami sporu dojednaný na dobu určitú, uplynutím dojednanej doby, t. j. 31. 7. 2024, zanikol a žalovaným vznikla povinnosť vrátiť predmet nájmu, t. j. byt, žalobcovi. Žalovaní tak doposiaľ neučinili a byt vo vlastníctve žalobcu naďalej užívajú bez právneho dôvodu, preto im súd uložil povinnosť byt vypratať. Bytová náhrada žalovaným, v súlade so zákonným ustanovením § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprislúchala, keďže nájom zanikol uplynutím dojednanej doby (bol dojednaný na určitú dobu). 17. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 18. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovaným na splnenie povinnosti vypratať byt dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, prihliadajúc ku charakteru uloženej povinnosti, t. j. povinnosti vysťahovať sa z bytu, ktorý doposiaľ slúži na uspokojovanie bytových potrieb žalovaných. Súd mal preukázané, že zabezpečenie priestorov na uspokojovanie bytových potrieb žalovanými si nepochybne vyžiada dlhší čas ako zákonom určenú trojdňovú lehotu na plnenie. Súčasne mal súd preukázané, že určením dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalobcu, prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu už od 1. 8. 2024, pričom
žalobca podal návrh na vypratanie až dňa 16. 1. 2026, preto v pomere k dĺžke uvedeného obdobia nepredstavuje doba 2 mesiacov neprimerane dlhú dobu. 19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovaným, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.