Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 4C/22/2026 5626201010 23. 06. 2026 JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová ECLI:SK:OSLM:2026:5626201010.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: 1./ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, X./ D. E. C., bytom F. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Samuel Dorociak, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059, proti žalovanému: D. G., nezistený vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t akto rozhodol: I. Podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcely registra „C“ evidovanému na katastrálnej mape parc. č. KN 192/2 o výmere 1530 m2 - záhrada, zapísanému v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, okres Liptovský Mikuláš, obec F., k. ú. F. na LV č. XXXX s a zrušuje. II. Pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape parc. č. KN 192/2 o výmere 1530 m2 - záhrada, zapísaný v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, okres Liptovský Mikuláš, obec F., k. ú. F. na LV č. XXXX sa prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1./ a 2./, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku. III. Žalobcovia 1./, 2./ sú povinní zaplatiť na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 1 v pomere k celku sumu vo výške 4.911,30 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, číslo účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 4222026. IV. Žalobcom 1./, 2./ sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 10. 03. 2026 sa žalobcovia 1./, 2./ domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku prikázaním veci za náhradu. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu je 3-iny k celku, žalovaný je na LV evidovaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ina. Z údajov zapísaných na LV vyplýva, že žalovaný je v súlade s ust. § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom tzv. nezisteným vlastníkom. V súlade s § 16 ods. 1 písm. b) zákona Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami s nezisteným vlastníkom. Žalobcovia nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel k predmetu vyporiadania na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24. 11. 2025 za kúpnu cenu 10 eur za m2, uvedenú cenu pozemku považujú za cenu obvyklú, trhovú, nakoľko vyplýva z rokovania o uzavretí zmluvy v rámci predaja nehnuteľnosti. Žalobcovia ako väčšinoví podieloví spoluvlastníci majú záujem nadobudnúť predmet vyporiadania do výlučného vlastníctva o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku. V súlade s opísaným skutkovým stavom majú za to, že spravodlivé vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by malo vychádzať zo stavu, aký je tu ku dňu podania žaloby na súd,
a preto navrhujú, aby tento súd prikázal za náhradu stanovenú odhadom trhovej ceny nehnuteľnosti žalobcovi. 2. Zástupca žalovaného vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 28 spisu) uviedol, že vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom SPF podľa § 34 ods. 18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Nakoľko nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, SPF súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanému pozemku. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcov, SPF s odkazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka a ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nepovažuje rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Uvedený pozemok sa nachádza v intraviláne obce Galovany, je prístupný z miestnej komunikácie a po rozparcelovaní z neho môžu vzniknúť viaceré stavebné pozemky. Konajúcemu súdu predkladajú kúpnu zmluvu uzavretú v rámci internej činnosti fondu, ktorej predmetom bol pozemok - záhrada nachádzajúca sa v intraviláne obce Galovany a navrhujú primeranú náhradu za odstupujúci podiel nezisteného vlastníka vo výške 25 eur za m2. 3. Žalobca v podanej replike (č. l. 46 spisu) uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe. Z vyjadrenia zákonného zástupcu žalovaného vyplýva, že žalovaný nerozporuje uplatnený nárok ako taký, teda spôsob vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti nie je medzi stranami sporný. Z obsahu vyjadrenia žalovaného možno vyvodiť, že žalovaný namieta výšku primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaný poukazuje na predloženú kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že všeobecná hodnota tam prevádzaného pozemku bola Znaleckým posudkom č. 103/2024 zo dňa 19. 12. 2024 vyhotovený znalcom I. J. K. určená na sumu 12,84 eur za m2. Majú za to, že nimi predložená kúpna zmluva v spojení s údajom o všeobecnej hodnote určenej Znaleckým posudkom č. 103/2024 predstavuje dostatočný podklad pre určenie náhrady za spoluvlastnícky podiel. 4. Pretože žalovaný nevyužil svoje procesné oprávnenie na podanie dupliky, vo veci bolo nariadené pojednávanie. 5. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu. Pokiaľ sa týka sumy primeranej náhrady, odkazuje na Znalecký posudok č. 103/2024 znalca I. K. zo dňa 19. 12. 2024, ktorý za podobný pozemok stanovil cenu 12,84 eur/m2 a túto jeho klienti považujú za primeranú a v tomto štádiu konania za nespornú. 7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s kúpnou zmluvou (č. l. 6 spisu), výpisom z LV č. XXXX, k. ú. F. (č. l 7 spisu), s Kúpnou zmluvou č. 01473/2025-PKZ – K40199/25.00 (č. l. 31 spisu). 8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav: 9. Súd mal za preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. F., a to žalobcovia 1./ a 2./ v spoluvlastníckom podiele 3-iny a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1-ina. Uvedenú nehnuteľnosť žalobcovia 1./, 2./ nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 24. 06. 2025 pod V 1844/2025 a kúpnou zmluvou v znení jej dodatku č. 1, ktorej vklad bol povolený 19. 12. 2025 pod V 4374/2025. Žalobcovia 1./, 2./ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10-
ina k celku (153 m2) nadobudli kúpnou zmluvou od predávajúcej L. M. za 1.500 eur (t. j. 9,80 eur/m2). Žalovaný predložil kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX – CKN parcela č. 72 – záhrada o výmere 164 m2, pričom kúpna cena medzi stranami sporu bola dojednaná na 4.842,92 eur, t. j. 29,53 eur za m2, pričom všeobecná hodnota predávaného pozemku bola určená Znaleckým posudkom č. 103/2024 zo dňa 19. 12. 2024 vyhotoveného znalcom I. K. na 12,84 eur za m2. 10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení sa podieloví spoluvlastníci môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva totiž vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný žalobou, na základe ktorej došlo k začatiu súdneho konania. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Pri svojom rozhodovaní preto súd nie je viazaný konkrétnym návrhom podielového spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak, zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať. 13. V súdenej veci súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcov a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný je v katastri nehnuteľnosti označený len menom, priezviskom, bez bližších identifikačných údajov. Na základe takto označeného žalovaného sa ani žalobcom, ani súdu nepodarilo zistiť údaje o tejto osobe a o jej právnych nástupcoch. Súd vykonal šetrenie vyžiadaním si titulu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaným (č.d. 1296/08). Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči oznámil (č. l. 44 spisu), že uvedené rozhodnutie sa v pôvodnej registratúre nezachovalo a bolo neodborne vyradené ešte pred prevzatím záznamov okresných úradov do ich správy. Možno preto skonštatovať, že žalovaný je neznámym vlastníkom. 14. V prvom rade súd skúmal, či je možné vec reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, pri ktorom reálnom rozdelení nehnuteľností je potrebné skúmať, či tieto môžu slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy ako aj od ich tvaru. O reálom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu a pod.). 15. Vzhľadom na výmeru pozemku a veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu, súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie veci nie je dobre možné a účelné. Uvedený záver súdu napokon nespochybnila žiadna zo strán sporu. Navyše žalovaný je neznámy vlastník, takže neprichádza do úvahy využitie prípadne reálne vydelenej časti pozemku. 16. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov, prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania, a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom s prihliadnutím na to, aby vec mohla byť účelne využitá, ako aj vzhľadom na výšku podielu spoluvlastníkov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim
kritériom. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. 17. Po vylúčení možnosti reálnej deľby súd preto vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu v súlade s návrhom žalobcu a za súhlasu zástupcu žalovaného prikázaním celej nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú finančnú náhradu. 18. Pokiaľ sa týka primeranej náhrady, ide o hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. „Primeraná náhradu“ pri vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci (stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR. sp. zn. Cpj/30/97 z 20. 10. 1997). Pri stanovovaní výšky výplaty za odstupujúci spoluvlastnícky podiel súd vychádzal z kúpnej zmluvy, ktorú predložil žalovaný, ktorej predmetom bol prevod obdobnej nehnuteľnosti v obci Galovany, pričom ako vyplýva zo zmluvy, všeobecná hodnota predávaného pozemku bola určená Znaleckým posudkom č. 103/2024 zo dňa 19. 12. 2024 vyhotoveného znalcom I. K. na 12,84 eur za m2. Pre účely finančnej náhrady súd preto vychádzal z tejto hodnoty, ktorá následne zo strany zástupcu žalovaného nebola žiadnym spôsobom popretá, spochybnená. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrh na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky. Zástupca žalovaného skutkové tvrdenia žalobcov ohľadne hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti nepoprel. Suma výplatku v prospech žalovaného potom predstavuje 4.911,30 eur, ktorú súd uložil žalobcom zaplatiť žalovanému na účet Slovenského pozemkového fondu, Bratislava v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom ako úspešnej stane sporu náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobcovia si náhradu trov konania voči žalovanému neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.