Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 15C/29/2026 5626201058 10. 06. 2026 Mgr. Martin Bauer ECLI:SK:OSLM:2026:5626201058.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. X, F. G., o zaplatenie 249,55 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 249,55 € od 21.10.2025 do 13.05.2026 z a m i e t a. II. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e. III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2026 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 249,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 249,55 € od 21.10.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Uviedol, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste podľa ustanovení § 46 zák. č. 251/2012 Z.z. Žalobca faktúrou č. 9251154290, splatnou dňa 20.10.2025, vyfakturoval žalovanému za neoprávnený odber elektriny sumu 249,55 €. V zmysle ust. § 46 cit. zákona je pri neoprávnenom odbere ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, použije sa spôsob výpočtu ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z.z. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. 4. Podaním zo dňa 08.06.2026 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 249,55 € späť v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný dňa 13.05.2026 uhradil istinu vo výške 249,55 € a sumu 10 €. Škoda bola vypočítaná za trvanie neoprávneného odberu od 10.09.2025 do 01.10.2025. Škodu predstavuje neoprávnený dober vo výške 6,55 € a zisťovací poplatok vo výške 243 €, ktorý pozostáva z administrácie zákazky v systéme vo výške 4 €, riešenie OM (zistenie miesta neoprávneného odberu, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie, vystavenie protokolu, kalkulácie, vyhotovenie fotodokumentácie) vo výške 197 € a autodoprava (od 60 do 80 km) vo výške 42 €. Preto sa domáha voči žalovanému domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 249,55 € od 21.10.2025 do 13.05.2026 a náhrady trov konania.
5. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti strán sporu, ktoré nepožiadali o odročenie pojednávania. 6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: 7. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 316001 zo dňa 01.10.2025 vyplýva, že na odbernom mieste č. 3309360, C. H. XXXX/X, G., bol zistený neoprávnený odber elektriny - odtrhnutá plomba z HI a odberné miesto bolo zapnuté po odpojení. Odberné miesto bolo pre neplatenie odpojené dňa 09.09.2025. VT – 1009 kWh, NT – 53533 kWh. 8. Faktúrou č. 9251154290 zo dňa 03.10.2025, splatná dňa 20.10.2025, žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za neoprávnený odber vo výške 249,55 €. Z faktúry vyplýva neoprávnený odber elektriny VT – 1 kWh a NT – 13Kwh vo výške 6,55 € a náklady spojené so zisťovaním a odstránením NO vo výške 243 €. 9. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov (č.l. 8) mal súd preukázané, že odberné miesto bolo odpojené dňa 09.09.2025. 10. Z predloženej fotodokumentácie mal súd ďalej preukázané, že odberné miesto bolo zaplombované a ku dňu 01.10.2025 sa plomba na hlavnom ističi už nenachádzala. 11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 46 ods. 1 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Zákon o energetike“) Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Podľa § 46 ods. 3 Zákona o energetike Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2. Podľa § 46 ods. 4 Zákona o energetike Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený na vlastné náklady vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave alebo na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení na zabránenie neoprávnenému odberu elektriny; právo
prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonať potrebné technické opatrenia na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení sa vzťahuje na elektrickú prípojku a časť odberného elektrického zariadenia od hranice distribučnej sústavy po miesto osadenia určeného meradla vrátane tohto miesta. Prevádzkovateľ sústavy má voči odberateľovi na tomto odbernom mieste nárok na náhradu nákladov spojených so zabránením neoprávneného odberu elektriny podľa prvej vety. Podľa § 39 ods. 13 Zákona o energetike Akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. 292/2012 Z.z. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. 292/2012 Z.z. Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. 292/2012 Z.z. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny. Podľa § 566 ods. 2 OZ Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba I. J. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa článku 4 bod 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel I“) Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu. Podľa článku 7 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel I“) Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. 12. V prvom rade sa súd zaoberal svojou právomocou prejednať spor, keďže sa jedná o spor s cudzím prvkom. Právomoc Okresného súdu Liptovský Mikuláš je daná podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach., keďže v danom prípade sa jedná o nárok na náhradu škody, t.j. nárok z mimozmluvnej zodpovednosti, a skutočnosť, ktorá tento nárok zakladá, nastala v obvode tohto súdu. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný nemá vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete, žalobcovi, postavenie spotrebiteľa, keďže nemá uzatvorenú zmluvu s dodávateľom elektriny, t.j. neexistoval zmluvný vzťah s dodávateľom elektriny, od ktorého by bolo možné odvodiť spotrebiteľský vzťah so
žalobcom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2021 zo dňa 23.06.2022 ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021). 13. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu v zmysle je čiastočného späťvzatia zamietol, keďže v priebehu konania odpadol predmet sporu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom elektriny, za ktorý zodpovedá žalovaný. V rozhodnom období bola realizovaná spotreba elektrickej energie bez platnej zmluvy. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa názoru súdu sa jedná o objektívny charakter zodpovednosti odberateľa za to, že na jeho odbernom mieste nedôjde k nedovolenej manipulácii s meracím zariadením. Súd mal dostatočným spôsobom preukázané, že na strane žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, za ktorý odber i zodpovedá. Uvedené medzi stranami nebolo sporné, keďže žalovaný v priebehu konania uhradil sumu 249,55 €, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť. Predmetom konania zostal nárok na úroky z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 249,55 € od 21.10.2025 do 13.05.2026. V súlade s ust. § 566 ods. 2 OZ sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu a potom na úroky. Nakoľko žalovaný okrem sumy 249,55 € uhradil aj sumu 10 €, čo predstavuje výšku úrokov z omeškania za rozhodné obdobie (9,97 €), toto plnenie žalovaného je potrebné započítať na istinu a nie na úhradu trov konania. Iná vôľa dlžníka z konania nevyplýva. Keďže plnením žalovaného odpadol predmet sporu, súd žalobu v časti uvedenej vo výroku I. zamietol. 14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti uvedenej vo výroku II. rozsudku zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť a takýto dispozitívny úkon mu prislúchal. Súd podanie žalobcu zo dňa 08.06.2026 podľa jeho obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 249,55 €. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd konštatuje, že žalobca bol úspešný aj v časti zastavenia konania ako aj v časti zamietnutia žaloby, nakoľko preukázal, že k čiastočnému späťvzatiu ako aj zamietnutiu žaloby došlo pre správanie žalovaného, ktorý plnil až po podaní žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.