Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 15C/28/2026 5626201091 21. 05. 2026 Mgr. Martin Bauer ECLI:SK:OSLM:2026:5626201091.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovanému: D. E., neznámy vlastník, v mene ktorého koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „E“ parcelné číslo 5243 – orná pôda o výmere 4.119 m2, zapísaného na liste vlastníctva XXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., obec C., okres Ružomberok a nehnuteľnosť p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu. II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 2.059,50 € na účet Slovenského pozemkového fondu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2026 sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „E“ parcelné číslo 5243 – orná pôda o výmere 4.119 m2, zapísaného na liste vlastníctva XXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., obec C., okres Ružomberok (ďalej len „nehnuteľnosť“) s tým, že nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bude zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 2.059,50 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Uviedol, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a to každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1 k celku. Predmetná nehnuteľnosť tvorí v prírode okrajový pozemok extravilánu. Nachádza sa v blízkosti rodinnej nehnuteľnosti, kde žalobca býva so svojimi rodičmi. Parcela je toho času poľnohospodársky využívaná poľnohospodárskym subjektom Poľnohospodárskym družstvom Ludrová na základe nájomnej zmluvy platnej do 31.10.2029. Predmetný pozemok tvorí takmer bezprostredné okolie nehnuteľnosti, kde býva. Chová dobytok pre svoju potrebu. Pokúsil sa o mimosúdne vyriešenie, avšak bezúspešne. Žalovaný nemôže mat' pri veľkosti spoluvlastníckeho podielu žiadny záujem na akomkoľvek využití predmetného pozemku a praktické využitie parcely je prakticky nemožné. Podľa predložených realitných ponúk na predaj poľnohospodárskych pozemkov na Liptove cena takéhoto pozemku je od 0,95 € do 1 € za 1 m2. Navrhol určiť náhradu vo výške 1 € za 1 m2, čo predstavuje celkovo sumu 2.059,50 €.
3. Podaním zo dňa 02.03.2026 sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) vyjadril k podanej žalobe. Súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom ako aj s navrhnutou náhradou za spoluvlastnícky podiel. Nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania žalobcovi. Je zrejmé, že žalovaného neznámeho vlastníka nie je možné stotožniť, zidentifikovať a nezistený – neznámy vlastník predstavuje špecifický subjekt. Žalovaní nezistení vlastníci majú v súdnom spore špecifické postavenie a môžu vystupovať ako strana v súdnom konaní a uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti výlučne prostredníctvom zákonného zástupcu SPF, a na druhej strane špecifickosť subjektu neznámeho vlastníka spočíva v tom, že nemôže byť nositeľom určitých práv a povinností (napr. vo vzťahu k trovám konania). Navrhol aplikáciu ust. § 257 CSP. 4. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. 5. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti SPF, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania. Súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. 6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav: 7. Z výpisu z LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., obec C., F. G., vyplýva, že strany spory sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „E“ parcelné číslo 5243 – orná pôda o výmere 4.119 m2, každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1 k celku. Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. 8. Z predložených inzerovaných ponúk na predaj poľnohospodárskej pôdy v kat. území C. C., C. H., F., A. (č.l. 13, 14, 15, 16) mal súd preukázané, že orná pôda je ponúkaná na predaj za cenu 0,95 €/ m2, resp. 1 €/m2. 9. Súd sa ďalej oboznámil s kópiou katastrálnej mapy (č.l. 10). 10. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a SPF (č.l. 17, 18) vyplýva, že žalobca požiadal o prenájom predmetného pozemku, pričom SPF uviedol, že pozemok je predmetom nájmu do 31.10.2029. Preto nie je možné nájomnú zmluvu uzavrieť. 11. Za účelom stotožnenia a identifikácie žalovaného sa súd oboznámil s pozemnoknižnou vložkou PKV 3130, kat. územie I. C.. 12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom V záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. 13. Na základe vykonaného dokazovania súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Každý spoluvlastník má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového vlastníctva súd nie je viazaný žalobným návrhom, pričom jeho zmena nepodlieha súhlasu súdu. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým
spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov v prípade, ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhým zo spôsobov je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov a posledným spôsobom je nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V prejednávanom spore reálna deľba nie je možná, nakoľko pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce a podlieha zákazu drobenia pozemkov v súlade s ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. Žalobca prejavil záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, s čím žalovaný, resp. jeho zástupca súhlasil. Žalovaného ako neznámeho vlastníka, resp. jeho právnych nástupcov sa súdu nepodarilo zistiť. Žalobca má záujem predmetnú nehnuteľnosť ďalej obhospodarovať v súlade s účelom, ktorému slúži (poľnohospodárstvo). Keďže navrhovaný spôsob vyporiadania nebol sporný, súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. 14. Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal z nespornej ceny navrhnutej žalobcom, ktorá vychádza z trhovej ponuky obdobných pozemkov v danej lokalite. Pojem primeranej náhrady je potrebné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený druhému spoluvlastníkovi. Je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty veci. Len v takom prípade nebude žiaden zo spoluvlastníkov zvýhodnený, resp. znevýhodnený. Určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti žalovaný nerozporoval a táto zodpovedá trhovej hodnote. Preto súd zohľadňujúc výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel žalovaného zaviazal žalobcu zaplatiť sumu 2.059,50 € na účet Slovenského pozemkového fondu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, aj keď bol s prihliadnutím na výsledok sporu úspešný, keďže v danom prípade mal súd za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prihliadol na to, že žalovaný je neznámym vlastníkom, ktorého sa súdu nepodarilo stotožniť. Táto skutočnosť bráni tomu, aby mohla byť vec vyriešená mimosúdne. Žalovaný ani jeho zástupca nezavinili toto konanie. Chýba tu pôvodca, ktorý by zapríčinil konanie svojim protiprávnym správaním (napr. nezaplatenie pohľadávky, narušenie vlastníckeho alebo iného práva). Absentuje tu kľúčový pojmový znak spočívajúci v tvrdenom neoprávnenom zásahu. Nemožno spravodlivo pričítať zavinenie zástupcovi žalovaného ako neznámeho vlastníka, ktorý sa nezapríčinil o nedôslednú evidenciu nehnuteľností. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.