Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 4Csp/12/2026 5626201217 30. 03. 2026 JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová ECLI:SK:OSLM:2026:5626201217.1
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľov: 1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, 2./ C. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom D., E. XXX/X, proti strane, ktorej sa má uložiť povinnosť: 1./ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 2./ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Národná trieda 10, Košice – mestská časť Sever, IČO: 36 764 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie proti povinnému 2./ sa zamieta. II. Navrhovateľovi sa voči povinnému 2./ náhrada trov konania nepriznáva. III. N a r i a ď u j e sa neodkladné opatrenie: Súd u k l a d á povinnému 1./ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor pre k. ú. D. a to rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele KNC č. 483 o výmere 199 m2 - zastavané plochy a nádvoria. IV. Súd ukladá navrhovateľom, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu proti povinnému 1./ o určenie, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 08. 06. 2012 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. že Výzva pred splatnosťou celého úveru zo dňa 02. 06. 2025 je neplatný právny úkon. V. Povinnému 1./ sa voči navrhovateľom náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 24. 03. 2026 sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil povinným povinnosť zdržovať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor pre k. ú. D. a to rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. 483 – o výmere 199 m2 zastavané plochy a nádvoria, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. Návrh odôvodnili tým, že dňa 08. 06. 2012 uzatvorili spotrebiteľskú Zmluvu o splátkovom úvere č. 5028844865 a v ten istý deň aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu s povinným 1./. Bol mu poskytnutý úver vo výške 62.500 eur, ručený nehnuteľnosťou. Tak bola uzatvorená druhá zmluva č. V-1358/2012 a zriadené záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. D.. Navrhovatelia so žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili ani nesúhlasia a do tejto situácie sa dostali ohľadom nesplácania úveru ich dočasného zhoršenia finančnej situácie, nakoľko navrhovateľka 2./ ostala bez práce a z jedného platu sa nedá splácať úver. Požiadali povinného 1./ o odklad splátok, nebolo im vyhovené. Navrhovatelia majú obavu, že výkon záložného práva, či prípadnej dražby ohrozí žalobcov v ich právach a spôsobí im vážnu ujmu, ku ktorej by došlo uplatňovaním práva povinného dražbou s následným udelením príklepu, ku ktorému povinný pristúpil nehľadiac na ich vysťahovanie z nehnuteľností, keď nemajú zaistené náhradné ubytovanie. S povinným 1./ sa skúšali niekoľko krát dohodnúť na riešení situácie, avšak bez úspechu. Navrhovatelia sa domnievajú, že pri uzatváraní zmluvy bola obmedzená autonómia vôle pri jej uzatváraní. Nakoľko sa navrhovatelia dostali do omeškania s platením mesačných splátok,
veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a im bolo doručené začatie výkonu záložného práva listom zo dňa 30. 12. 2024. Povinný 2./ im vôbec neposlal Znalecký posudok znalca F. B. G. a o tom, že ich dom je v ponuke sa dozvedeli na internetovej stránke povinného 2./. V znaleckom posudku je nehnuteľnosť hlboko podhodnotená, uvádzajú sa v ňom nepravdivé a nekompletné údaje, napr. nedorobené vrchné poschodie, čo nie je pravda. Podkrovie je prerobené, obývateľné, dom má zavedenú plynovú prípojku. V tejto lokalite má dom v takej kvalite ako ich cenu o 100 až 150.000 eur vyššiu. Majú za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neprimeraný s prihliadnutím na výšku pohľadávky. Takémuto výkonu záložného práva nie je možné poskytnúť ochranu. Výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva, nakoľko v prípade úspešnej dražby by došlo k prechodu vlastníckeho práva vydražiteľa. Strata obydlia je najextrémnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Nariadenie neodkladného opatrenia je primerané sledovanému legitímnemu účelu. Sú názoru, že vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva je naplnená zásada potreby naliehavosti a rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom navrhovateľov. Zmluva o úvere je zmluva spotrebiteľská. Obsahuje viacero neprimeraných zmluvných podmienok, napr. bod 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery. Takisto majú za to, že nebol riadne dodržaný postup a ani výzva pred zosplatnením neobsahuje povinnú špecifikáciu splátky, s ktorou boli navrhovatelia v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. List zo dňa 02. 06. 2025 takúto špecifikáciu, identifikáciu splátky neobsahuje. Keďže je neplatné zosplatnenie úveru, z tohto dôvodu nie je možné vykonávať dražbu nehnuteľností. 2. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi mal súd osvedčené, že 08. 06. 2012 bola medzi navrhovateľmi v právnom postavení dlžníkov a povinným 1./ v právnom postavení veriteľa uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 5028844865, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver na bývanie vo výške 62.500 eur, ktorý sa zaviazali splácať v 316,86 eur mesačných splátkach, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 25. 07. 2012 a končená splatnosť úveru na 25. 06. 2039, počet splátok na 324. Úroková sadzba bola dojednaná na 4,89 % ročne. Ďalej mal súd osvedčené, že tým istým dňom, t. j. 08. 06. 2012 bola medzi zmluvnými stranami a to povinným 1./ ako záložným veriteľom a navrhovateľmi ako záložcami uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5028844865 zo dňa 08. 06. 2012, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, nachádzajúce sa v k. ú. D., obec Ružomberok, okres Ružomberok, zapísané na LV č. XXXXX, a to: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. CKN 483 a pozemky parcela č. CKN 483 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2 a CKN 484 – záhrady o výmere 169 m2. Z Výzvy pred splatnosťou celého úveru zo dňa 02. 06. 2025 mal súd osvedčené, že povinný 1./ oznámil navrhovateľom, že ku dňu 02. 06. 2025 sú v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru, evidujú, že celkom alebo čiastočne uhradili desať splátok a to v rozsahu istiny vo výške 2.138,50 eur a úrokov vo výške 560,78 eur s tým, aby dlžnú sumu spolu 2.699,28 eur uhradili v lehote do 30 dní, inak sa stane splatným celé plnenie, na ktoré majú povinnosť platiť podľa zmluvy o úvere. 3. Z Oznámenia o dražbe zn: 003/2026 zo dňa 26. 02. 2026 mal súd osvedčené, že na základe návrhu navrhovateľa dražby - povinného 1./ sa u dražobnej spoločnosti (povinného 2./) vedie dobrovoľná dražba, pričom prvé kolo dražby sa uskutoční na Notárskom úrade JUDr. Silvii Kováčikovej, PhD., so sídlom A. Bernoláka 5185/6, Ružomberok dňa 13. 04. 2026 o 10:00 hod. Dňa 03. 03. 2026 bolo navrhovateľom 1./ a 2./ zaslané Oznámenie o dražbe zn: 003/2026, predmetom ktorej je nehnuteľnosť uvedená v odseku 1. odôvodnenia tohto uznesenia. Listom zo dňa 13. 01. 2026 boli navrhovatelia vyzvaní na sprístupnenie nehnuteľností, ku ktorému malo dôjsť dňa 05. 02. 2026 o 14:00 hod. Zo Znaleckého posudku č. 2026/006 znalca F. B. G. mal súd osvedčenú cenu nehnuteľnosti vo výške 157.000 eur, pričom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností napriek tomu, že mu nehnuteľnosť nebola v stanovenom termíne sprístupnená za účelom obhliadky. 4. Podľa § 324 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 8. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami; navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, ak k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom bolo zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany a prichádza do úvahy v situácii, kedy nie je možné čakať na skončenie konania vo veci samej, pretože existuje opodstatnená hrozba, že rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, už nebude mať pre daný hmotnoprávny vzťah procesných strán materiálny význam, ak nedôjde k jeho nariadeniu. Požadované neodkladné opatrenie musí mať povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä osvedčenie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. 11. Súd nemal osvedčenú dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinnému 2./. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta (pozri rozsudok NS SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2019). Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, nie je treba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu alebo ak by bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí,
že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide najmä vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 12. Podaným návrhom sa navrhovatelia neodkladným opatrením domáhali uloženia povinnosti povinným – 1./ a 2./ zdržať sa výkonu záložného práva. Uvedeného sa môže domáhať len ten, kto je subjektom povinnosti strpieť výkon záložného práva, t. j. záložca a subjektom oprávneným na výkon záložného práva je záložný veriteľ. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo sa môže domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 08. 06. 2012, ako aj z výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. D. mal súd osvedčené, že týmto záložným veriteľom je povinný 1./, preto súd na nariadenie neodkladného opatrenia voči povinnému 2./ z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie ako nedôvodný zamietol. Inak povedané, povinný 2./ je dražobná spoločnosť (dražobník), ktorá realizuje dobrovoľné dražby na základe uzatvorenej zmluvy o výkone dražby v prospech záložného veriteľa (navrhovateľa dražby), sám výkon záložného práva nerealizuje. 13. Navrhovatelia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a povinným 1./. Navrhovatelia ako dlžníci uzatvorili s povinným 1./ ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý splátkový úver. Keďže zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi (navrhovatelia nekonali pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti , čo vyplýva najmä z ich označenia v zmluve), vznikol medzi navrhovateľmi a povinným 1./ spotrebiteľský právny vzťah. Splnenie záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere bolo zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú aktuálne vo podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Výška a splatnosť pohľadávky, pre ktorú je vykonávané záložné právo k nehnuteľnostiam, je sporná. Navrhovatelia spochybnili riadne zosplatnenie dlhu veriteľom, pretože tento nekonkretizoval splátku, pre ktorú nastáva zosplatnenie dlhu. Podmienkou pre platné zosplatnenie pohľadávky veriteľom je konkretizácia splátky, v omeškaní so zaplatením ktorej je dlžník a to vo výzve pred zosplatnením. Uvedené vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022 zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34, v zmysle ktorého, bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. 10. 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ). Ďalej navrhovatelia uvádzali, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok. 14. V súdenom prípade mal tak súd osvedčené, že je realizované záložné právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku III. tohto uznesenia v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1./ a 2./ formou dobrovoľnej dražby, ktorá sa má uskutočniť na návrh povinného 1./ dňa 13. 04. 2026. Súd poskytol súdnu ochranu vlastníckeho práva navrhovateľom až do právoplatného rozhodnutia veci samej, keď mal súd osvedčené, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov konania z dôvodu existencie reálnej hrozby toho, že vykonaním dobrovoľnej dražby môže dôjsť k zmene v osobe vlastníka dotknutých nehnuteľností. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne povinnému 1./ žiadna neprimeraná ujma, pretože záložné právo ostáva, dočasne sa pozastavuje len jeho výkon. Súd mal tiež osvedčené, že nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, nakoľko sa jedná len o dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadené neodkladné opatrenie zodpovedá aj zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, nakoľko jeho právne účinky obmedzia povinného 1./ len v primeranom a nevyhnutnom rozsahu dispozície, ktorá by viedla k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov. 15. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by bolo významným a zásadným spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry navrhovateľov, keď naviac nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva, sú obydlím navrhovateľov.
16. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je upravené procesnými normami špecifickými pre toto konanie, ide o osobitnú právnu úpravu procesného charakteru, ktorá má prednosť pred procesnou právnou úpravou všeobecnou. Ide o výnimočnú inštitúciu verejného poriadku, preto nie všetky zásady CSP sa môžu aplikovať mechanicky. Preto ak zákon podľa ustanovenia § 336 ods. 2 CSP ukladá konajúcemu súdu v prípade uloženia povinnosti navrhovateľovi podať na súd žalobu vo veci samej, aj povinnosť vo výroku takéhoto uznesenia presne špecifikovať strany sporu, ako aj predmet konania vo veci samej. Náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je uvedenie konkrétneho petitu budúcej žaloby. Náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je petit požadovaného neodkladného opatrenia, čo navrhovatelia v danom prípade splnili. Navrhovatelia ďalej v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia výkonu exekúcie, popísali nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto súd nevyzýval navrhovateľov na formuláciu petitu budúcej žaloby vo veci samej, pretože z ustanovenia § 336 ods. 2 CSP vyplýva, že k vymedzeniu predmetu budúceho meritórneho sporu je zaviazaný konajúci súd, ktorý nesie aj zodpovednosť za jeho určenie. Keďže aj proti takému výroku súdneho rozhodnutia môže podať odvolanie navrhovateľ neodkladného opatrenia, preto sa tu neuplatňuje zásada dominus litis. Navrhované neodkladné opatrenie nie je svojim charakterom trvalým rozhodnutím a tým, že súd vo výrokovej časti tohto uznesenia uložil navrhovateľom 1./ a 2./ v súdom stanovenej lehote podať žalobu voči povinnému 1./, nariadené neodkladné opatrenie nebude pôsobiť neobmedzene, ale na zákonom vymedzený čas (§ 336 ods. 3 a 4 CSP). 17. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovatelia namietajú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a rovnako namietajú zosplatnenie pohľadávky zo strany veriteľa a teda, že pre zosplatnenie nebol dodržaný zákonný postup a výzva pred zosplatneným neobsahuje povinnú špecifikáciu splátky, pre ktoré veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Podmienkou výkonu dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách je povinnosť záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa má realizovať výkon záložného práva podľa tohto zákona. Vzhľadom na takto odôvodnený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vo výroku IV. tohto znesenia uložil navrhovateľom podať proti povinnému 1./ žalobu vo veci samej a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 18. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 19. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane. 20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že navrhovateľovi ako neúspešnej strane voči povinnému 2./ náhradu trov konania nepriznal. Pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinnému 2./ bol zamietnutý, uznesenie sa mu nedoručuje. Súd povinnému 1./ náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.