Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Csp/41/2025 6125329331 03. 03. 2026 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2026:6125329331.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : Home Credit Slovakia, a.s., IČO : 36234176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO : 47234679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému : A. B., nar. X. XX. XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie sumy 15.494,47 eur aj s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 526,32 eur, to všetko v mesačných splátkach po 300 eur, splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a . III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 93,38 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Na tunajší súd doručená žaloba, v ktorej sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 15.494,47 eur spolu s s úrokom vo výške 389,60 eur a úrokmi z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 15.748,84 eur od 18. 4. 2025 do 22. 4. 2025, úrokmi z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 15.602,35 eur od 23. 4. 2025 do 22. 5. 2025 a úrokmi z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 15.494,47 eur od 23. 5. 2025 do zaplatenia, pričom si uplatnil tiež nárok na náhradu trov konania. Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom 17. 10. 2023 úverovú zmluvu č. 1310035916, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 17.565 eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 317,06 eur. Žalovaný sa však dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal, konkrétne sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej 20. 12. 2024. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 24. 2. 2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stane splatným. Žalovaný omeškané splátky dodatočne poskytnuté v lehote neuhradil. Žalobca výzvou k splateniu celého úveru z 2. 4. 2025 oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku 2. 4. 2025 splatným a vyčíslil žalovanému dlh. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný však v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe aj zákonné úroky z omeškania, pričom sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 7,65 % ročne bola vypočítaná tak, že k základnej úrokovej sadzbe D. platnej
k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku 18. 4. 2025 bolo pripočítaných 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom z 28. 4. 2025 žalovaného k zaplateniu aktuálnej dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalobca pokiaľ ide o špecifikáciu žalovanej sumy a prehľad splátok a úhradu odkázal na prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad (splátkový kalendár.) Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 4.546,72 eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 15.884,07 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 206,08 eur, ktorá suma predstavuje istinu - 13. až 16. splátku spolu vo výške 206,08 eur, úroku vo výške 389,60 eur, ktorá suma predstavuje úrok z 13. až 16. splátky spolu vo výške 389,60 eur a zosplatnenú istinu vo výške 15.288,39 eur, ktorá suma predstavuje len istinu splátok po zosplatnení zo 17. až 84. splátky spolu vo výške 15.288,39 eur. K posúdeniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver žalobca uviedol, že predložil súdu listiny, z ktorých vyplýva, že posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. z. č. 129/2010 Z.z., a to interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného a úverovú správu z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci postupu pri poskytovaní úveru napĺňal žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a podobne. Pre tento účel je využívaný štatistický model ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre získanie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného a prípadne ďalšie skutočnosti. Z takto uvedených informácií vznikne povinnosť o pravdivosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú registre sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre NRKI, s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie ako je napríklad existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov. Dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných inštitúcií hlavných veriteľov pôsobiacich na trhu. 2. Dňa 15. 7. 2025 bol na upomínací súd doručený odpor proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom (vyjadrenie k žalobe) z 9. 7. 2025, v ktorom žalovaný navrhol, aby súd napadnutý platobný rozkaz zrušil a aby po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, v ktorom určí, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že došlo zo strany veriteľa k hrubému porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1, alternatívne, že dohoda o výške úveru je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná a žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Toto vyjadrenie žalovaný odôvodnil tým, že zmluva uzatvorená medzi ním a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o výške úrokov pritom musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný a o takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 1MCdo 1/2009 z 31. 7. 2009.) Z internetovej stránky E. je zrejmé, že úrokové miery podobného úveru pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (96 mesačných splátok) v mesiaci 10/2023 boli vo výške 4,87 % ročne, z čoho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným vo výške 12,81 % ročne viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Žalovaný mal za to, že preto v tomto prípade ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto by mala byť s poukazom na § 39 OZ zmluva o úvere v časti
odplaty neplatným právnym úkonom. V tomto prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným predstavuje 263,04 % z ročnej miery úrokov poskytovanej v tomto období bankami, takže o 163,04 % prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalovaný toho názoru, že by súd mal považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú podľa § 41 OZ. Ďalej žalovaný uviedol, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 5Cdo/2/2023, ďalej na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. : 27CoCsp/17/2024 z 19. 12. 2024, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. : 11CoCsp/32/2024 z 18. 12. 2024, pričom vyslovil svoj právny názor, že absenciu špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil nie je možné konvalidovať ani žiadnym dodatočným (skutkovým) vymedzením v rámci súdneho konania (napríklad žalobe, či v replike). Ďalej poukázal žalovaný na závery Najvyššieho súdu SR vyjadrené v jeho uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. 6. 2024, a v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 6Cdo/15/2023 z 25. 9. 2024 následne uviedol, že je nedostačujúce, keď veriteľ oboznámi spotrebiteľa iba s celkovým aktuálnym dlhom bez toho, aby uviedol s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške je spotrebiteľ v omeškaní. Čo je dôležité najmä preto, aby sa dlžníkovi poskytla možnosť odvrátenia predčasného zosplatnenia úveru tým, že splátku, s ktorou je v omeškaní a pre ktorú mieni veriteľ úver zosplatniť v celom rozsahu uhradí. Je zrejmé, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 24. 2. 2025 neobsahuje určenie splátky pre nesplnenie ktorej žalobca upozorňuje žalovaných na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Rovnako neobsahuje konkrétnu splátku pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru ani výzva k splateniu celého úveru z 2. 4. 2025. Z uvedeného je možné podľa žalovaného predpokladať, že k zosplatneniu úveru nedošlo v súlade so zákonom a je neplatné. Žalovaný vyslovil názor, že nakoľko sa žalobca domáha plnenia od žalovaného na tom skutkovom základe, že platne zosplatnil úver, súd by mal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný ďalej pokračoval v argumentácii tým, že podľa neho žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu napriek tvrdeniu, že posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nepredložil súdu dôkaz o tom, že skúmal bonitu žalovaného, teda že posúdil pred poskytnutím úveru okrem príjmu žalovaného aj výšku jeho výdavkov. Zo žalobcom predloženej listiny - posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver podľa názoru žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom žalobca skúmal jeho bonitu, teda akým spôsobom dospel k názoru, že bude schopný poskytnutý úver splácať. Žalobca svoje tvrdenie o skúmanie bonity žalovaného nepreukázal. Žalobca nepredložil dôkaz, že preveril príjem žalovaného u jeho zamestnávateľa, že zohľadnil žalovaného ďalšie finančné záväzky a úhradu nevyhnutných životných nákladov. Žalobca mylne vychádzal z predpokladu, že žalovaný má splátky voči iným spoločnostiam vo výške 0 eur. Žalovaný mal za to, že bez zisťovania ďalších okolností, okrem skúmania mesačného príjmu a mesačných splátok už poskytnutých úverov, nie je možné konštatovať, že žalobca konal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou. Žalobca nepreukázal splnenie vyššie uvedenej povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, teda že s odbornou starostlivosťou preveril bonitu žalovaného. Nepredložil dôkazy preukazujúce skúmanie bonity žalovaného. Vzhľadom na to nemôže od neho žiadať celý dlh splatiť jednorazovo, z čoho sa javí, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľovi bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registerne účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 3. Z repliky žalobcu z 9. 10. 2025 vyplynulo, že žalobca upriamuje pozornosť žalovaného na § 53 ods. 9 a ods. 10 OZ v znení účinnom po 1. 11. 2024, ktorý mení podmienky zosplatnenia a tvrdenia žalovaného uvedené v podanom odpore sú tak obsolentné. Žalobca predložil konajúcemu súdu listiny - výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 24. 2. 2025 doručená dňa 14. 3. 2025 žalovanému a výzva k splateniu celého úveru z 2. 4. 2025 doručená 29. 4. 2025 žalovanému. Ďalej žaloba argumentoval, že spolu so žalovaným uzatvorili úverovú zmluvu, ktorou mu žaloba poskytol úver vo výške 17.565 eur s dobou trvania 84 mesiacov, teda doba trvania spotrebiteľskej zmluvy je dohodnutá na viac ako 3 roky a menej ako 10 rokov. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 24. 2. 2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené v celkovej výške 951,18 eur čo je viac ako 5 % poskytnutej sumy úveru, teda 878,25 eur. Žalobca poukázal na to, že zákonodarca v § 53 ods. 10 OZ jasne uviedol, že obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ
v omeškaní, a teda nie je potrebné uviesť konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ jednorazovo a predčasne splatil celý dlh, keďže sa nepoužije ustanovenie § 565 OZ. Žalobca k právnemu názoru žalovaného o neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi uviedol, že nie je správne s ohľadom na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho poriadku SR výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu 17. 10. 2023, a to v ustanoveniach § 53 ods. 6 OZ a v § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinný k 17. 10. 2023), z ktorých vyplýva, že maximálna výška odplaty je v tomto prípade 21,10 % a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvnými dojednaniami v predmetnej úverovej zmluve ročnou percentuálnou mierou nákladov v sadzbe 13,60 %, a teda čo je v súlade so zákonom, musí byť v súlade aj s dobrými mravmi. Na záver žalobca poukázal na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Súčasne predložil súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného, a to interného dokumentu o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného ku dňu uzatvorenia zmluvy s overením príjmu v databáze sociálnej poisťovne, úverovou správou z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver ku dňu uzatvorenia zmluvy, správy zo sociálnej poisťovne o výške príjmu a výpis z bankového účtu žalovaného za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas sumu 4.546,72 eur, a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v dostatočnej výške. Žalobca zobral do úvahy tiež, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom dal do pozornosti žalovanému ustanovenie § 7 ods. 24 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý pri refinancovaní úveru vylučuje aplikáciu § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch o výpočte schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Vzhľadom na uvedené, žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku. 4. Po nariadení termínu pojednávania vo veci a doručení predvolaní zástupcovi žalobcu a žalovanému doručil žalovaný na tunajší súd formou obyčajného emailu písomné ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z pracovných dôvodov a súčasne vyjadril súhlas s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Následne žalovaný uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich terajších písomných vyjadrení a uviedol, že v prípade, ak bude zaviazaný na úhradu dlžnej sumy si dovoliť o povolenie uhradiť dlh v splátkach vo výške po 150 eur mesačne, čo odôvodnil tým, že má okrem žalovaného záväzku aj ďalších 6 záväzkov voči iným veriteľom, na ktoré uhrádza mesačné splátky spolu vo výške 370 eur, ďalej má prijem zo zamestnania vo výške 1.100 eur, len za bývanie vrátane energií uhrádza 200 eur, ďalej má náklady na poplatok za telefón a internet mesačne vo výške 80 eur a za stravu vo výške 300 eur mesačne, a preto nie je v jeho možnostiach uhrádzať vyššie ako navrhnuté splátky. 5. Žalobca takisto emailovým podaním doručeným na tunajší súd 3. 3. 2026 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril súhlas s konaním v jeho neprítomnosti, pričom vyjadril sa k výške mesačných splátok, ktoré by podľa neho mali byť aspoň vo výške 300 eur a pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich riadne a včas. 6. Dňa 3. 3. 2026 sa na tunajšom súde konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žiadna z predvolaných osôb, teda ani zástupca žalobcu, ani žalovaný. 7. K zisteniu (relevantného) skutkového stavu súd dospel na základe nasledovného vykonaného dokazovania. 8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, účelový úver a revolvingový úver č. 1310035916 uzatvorenej medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaného ako klientom 17. 10. 2023 vyplynulo, že v zmluve sú informácie o klientovi (okrem jeho identifikačných údajov) uvedené v rozsahu rodinného stavu, počet vyživovaných detí - 0, druh bývania - u rodičov, zdroj hlavného príjmu - zamestnanec, čistý hlavný mesačný príjem - v sume 1.100 eur, bez čistého vedľajšieho mesačného príjmu, čistý mesačný príjem partnerky - 800 eur. Ďalej sa v zmluve uvádza, že ide o účelový úver - kde časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1, celková výška úveru bola dojednaná v sume 17.565 eur, ktorý úver sa mal vrátiť v 84 splátkach, s celkovou výškou mesačnej splátky 317,06 eur, úrokovou sadzbou 12,81 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) vo výške 13,60 %, s určením celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom vo výške 26.633,04 eur, spôsob úhrady splátok - bankovým prevodom, s dátumom splatnosti prvej splátky 22. 12. 2023 a s úhradou nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom
mesiaci, RPMN bola vypočítaná s dátumom poskytnutia úveru 22. 11. 2023, poistenie schopnosti splácať úver nebolo dojednané. Zmluva tiež obsahovala dojednanie spotrebiteľského revolvingového úveru (zmluva o úvere z karty), kde bol dojednaný ako druh úveru - bezúčelový revolvingový úver, s výškou úverového rámca (kreditného limitu) v sume 1.200 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 23,88 %, RPMN 26,70 % s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 2.355,22 eur a s frekvenciou splátok mesačne, k 20. deň v mesiaci a výškou minimálnej mesačnej splátky v sume 2,583 % z výšky úverového rámca, teda v sume 31 eur. V zmluve boli tiež ako v súvislosti so zmluvou o účelovom úvere, tak aj v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere, dojednané viaceré druhy poplatkov. 9. Z listiny - Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, vyhotovenej zástupcom žalobcu a adresovanej žalovanému, z 28. 4. 2025, súd zistil, že zástupca žalobcu v mene žalobcu vyhotovil pre žalovaného list, v ktorom mu oznámil, že predmetný zástupca prevzal zastupovanie žalobcu a poukázal na úverovú zmluvu č. 1310035916, ktorú žalovaný uzatvoril 17. 10. 2023 so žalobcom ako veriteľom a s poukazom na to, že vzhľadom na to, že úver nebol z jeho strany riadne a včas splácaný a dlžný splátky žalovaný neuhradil ani napriek opakovaným výzvam zo strany veriteľa a veriteľ využil svoje právo a pristúpil k zosplatneniu celého úveru o čom bol žalovaný informovaný výzvou k splateniu celého úveru z 2. 4. 2025, na základe čoho potom zástupca žalobcu ako veriteľa vyzval v tomto liste žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky, ktorá bola ku dňu spísania tejto výzvy vo výške 16.263,15 eur a pozostávala z istiny úveru vo výške 15.661,90 eur, úroku vo výške 560,17 eur, úroku z omeškania vo výške 41,08 eur, a to v lehote do 7 dní od odoslania tejto výzvy. Súčasne v tejto výzve bolo uvedené, že v prípade márneho uplynutia tejto lehoty na zaplatenie sú pripravení podniknúť príslušné právne kroky smerujúce k vymoženiu pohľadávky veriteľa. 10. Z listiny - ePotvrdenka - rozpis zásielky - EPH431385338 (č. l. 11, zadná strana až č. l. 12, predná strana) vyplynulo, že vyššie uvedená predžalobná výzva bola odoslaná do dispozičnej sféry žalovaného na adresu C. XXX. 11. Z listiny - Výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 24. 2. 2025 (č. l. 25, predná strana), vyhotovenej žalobcom adresovanej žalovanému vyplynulo, že táto spoločnosť upozornila žalovaného, že už dlhšie ako mesiac nereaguje na ich výzvy na zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy č. 1310035916, s tým, že náklady súvisiace s jeho pôžičkou stále rastú, suma splátok, s ktorými je aktuálne v omeškaní predstavuje 951,18 eur a celková dlžná suma je aktuálne 987,18 eur, pričom ho požiadali, aby okamžite zaplatil celkovú dlžnú sumu vo výške 987,18 eur. V prípade, že neuhradí splátku, s ktorou je v omeškaní do 15 dní od doručenia tejto výzvy, uplynutím tejto lehoty sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stáva splatným, a budú od neho požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nárokov a sankcií a pri trvajúcom omeškaní môžu nasledovať ďalšie právne kroky, ktoré môžu viesť aj k vzniku ďalších nákladov zvyšujúcich jeho dlh. Ďalej bolo uvedené, že celková dlžná čiastka obsahuje sumu nezaplatených úrokov vo výške 506,20 eur, sumu zmluvnej pokuty vo výške 36 eur a sumu istiny v sume 444,98 eur. 12. Z listiny - ePotvrdenka - rozpis zásielok - EPH421156772 (č. l. 25, zadná strana až č. l. 26, predná strana) vyplynulo, že táto vyššie uvedená výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 24. 2. 2024 bola odoslaná do dispozičnej sféry žalovaného na adresu C. XXX XX. 2. 2025. 13. Z listiny - Výzva k splateniu celého úveru z 2. 4. 2025 (č. l. 26, zadná strana) vyplynulo, že žalobca vyhotovil ku jednému dňu pre žalovaného list, v ktorom uviedol, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok vyplývajúcich z úveru č. 1310035916 ani k dodatočne poskytnutej lehote, sa stalo celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným 2. 4. 2025, a týmto ho žalobca vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy a vyzval ho tiež k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy v celkovej dlžnej čiastke 16.442,07 eur, najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy, s upozornením, že dlžná čiastka sa každým dňom omeškania zvyšuje. 14. Z listiny - ePotvrdenka - rozpis zásielok EPH427181165 (č. l. 27, predná strana až č. l. 27, zadná strana) vyplynulo, že 4. 4. 2025 bola odoslaná na poštovú prepravu do dispozičnej sféry žalovaného na adresu C. XXX vyššie uvedená výzva splatením celého úveru. 15. Z listiny - Výpis čerpania splátok a úhrad k č. zmluvy 1310035916 u žalovaného vyplynulo, že splátky č. 1 až 14 v predpísanej výške po 317,06 eur boli uhradené v týchto výškach žalovaným v plnom rozsahu,
pričom z v poradí 15. splátky predpísanej vo výške 317,06 eur bola žalovaným uhradená len suma 107,88 eur a ďalej, že 16. splátka nebola uhradená ani z časti, že a 2. 4. 2025 došlo k zosplatneniu. 16. Z listiny - Úvěrová správa z č. l. 21, predná strana až č. l. 24, zadná strana, z listiny - Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver z č. l. 24, zadná strana, z listiny - Potvrzení o provodení oveření bonity klienta - oddelení řízení rizik z č. l. 44, zadná strana až č. l. 45 predná strana, a z prílohy č. 1 k úverovej zmluve č. 1310035916 zo 17. 10. 2023 z č. l. 45, zadná strana, z listiny - Odpoveď sociálnej poisťovne z č. l. 46, zadná strana, z listiny - Výpisu z účtu žalovaného č. F. za obdobie od 1. 9. 2023 do 30. 9. 2023 z č. l. 50, predná strana až č. l. 52, zadná strana zase vyplynulo, že žalobca hrubo neporušil povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy. 17. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení. 18. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo 17. 10. 2023, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 20. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 21. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo 17. 10. 2023, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 26. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo 17. 10. 2023, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (účinného v čase zosplatnenia = marec 2025) ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške : a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov. 29. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka (účinného v čase zosplatnenia = marec 2025) ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. 30. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 17. 10. 2023, ďalej len „nariadenie“) na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 32. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 33. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 34. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 35. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 36. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, účelový úver a revolvingový úver č. 1310035916 zo 17. 10. 2023 napĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanému ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. 37. Táto zmluva je tiež spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 38. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (účinného v čase zosplatnenia - v marci 2025) platí, že jednou z podmienok zosplatnenia je, že spotrebiteľ je (celkom alebo čiastočne) v omeškaní aspoň s troma splátkami, a hoci žalobca tvrdil (hoci nie veľmi jednoznačne, ale súd k tomu dospel výkladom jeho vyjadrení), že tými troma splátkami, pre ktoré došlo k zosplatneniu, boli v poradí 13., 14. a 15. splátka (teda splátky splatné 20. 12. 2024, 20. 1. 2025 a 20. 2. 2025), tak zo žalobcom priložených dôkazov (z výpisu čerpania splátok a úhrad na č. l. 28), vyplynulo, že v skutočnosti v poradí 13. a 14. splátka boli žalovaným uhradené úplne (v sumách po 317,06 eur), a len 15. splátka bola uhradená iba z časti (v sume 107,88 eur), a teda že v čase, keď bola urobená výzva na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní (24. 2. 2025) v zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka (účinného v marci 2025), na základe ktorej výzvy uplynutím doby 15 dní v nej určenej došlo k zosplatneniu, neboli splnené všetky podmienky pre zosplatnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (účinného v marci 2025), a že teda toto zosplatnenie (ako právny úkon) je potrebné mať za absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka (účinného v marci 2025) pre rozpor so zákonom (pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v marci 2025). 39. Súd sa však v tejto súvislosti nemohol stotožniť s právnou argumentáciou žalovaného, že „nakoľko sa žalobca domáha plnenia od žalovaného na tom skutkovom základe, že platne zosplatnil úver, vážený súd by mal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru“, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o zmene skutkových tvrdení, o zmene skutkového odôvodnenia uplatneného nároku (ako argumentoval žalovaný), ale išlo o otázku inej právnej kvalifikácie, bez zmeny skukových tvrdení (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. : III. ÚS 160/2025), a teda súd by musel priznať žalobcovi nárok na (k času vyhlásenia rozsudku) už splatné a nezaplatené splátky (istiny a úroku) v zmysle pôvodného splátkového kalendára dojednaného v úverovej zmluve. 40. Dlžné sumy istiny a zmluvných úrokov obsiahnuté v týchto splátkach, teda za obdobie do „zosplatnenia“, ktoré súd (v zmysle vyššie uvedeného) mohol priznať žalobcovi podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch (a pri zmluvných úrokoch aj v spojení s § 497 OBZ), však predstavovali len splatné a neuhradené sumy istiny a úrokuv v rámci splátky splatnej 20. 2. 2025 (15. splátky), a aj to len v časti, a to v sume 209,26 eur (predpísaná suma splátky 317,06 eur mínus na túto splátku žalovaným uhradená suma 107,80 eur), a splatné a neuhradené sumy istiny a úroku v rámci splátky splatnej 20. 3. 2026 (16. splátky) vo výške 317,06 eur, teda išlo spolu o sumu 526,32 eur. 41. Pokiaľ ide o obdobie po „zosplatnení“, teda počnúc 17. splátkou, tak bol súd viazaný rozsahom žalobcovho návrhu v zmysle § 216 ods. 1 CSP, keď žalobca si pre toto obdobie uplatňoval nárok len na dlžnú istinu (v rámci na základe takéhoto „zosplatnenia“ zosplatnených a neuhradených splátok), a teda súd by akceptoval záver, že žalobcovi treba podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch (v medziach žalobného návrhu podľa § 216 ods. 1 CSP) priznať nárok na splatné a doteraz neuhradené
časti istiny v rámci týchto splátok (počnúc 17. splátkou), teda v rámci splátok splatných od 20. 4. 2025 do 20. 2. 2026 (k času vyhláseniu rozsudku), avšak keďže žalobca nielenže neuviedol žiadne príslušné skutkové tvrdenia ohľadne toho, aké sumy istiny tvoria súčasť týchto splátok, ale dokonca nepredložil ani splátkový kalendár ako listinný dôkaz, z ktorého by sa dali tieto skutočnosti zistiť, súd potom nevedel zo sumy týchto splátok (splatných od 20. 4. 2025 do 20. 2. 2026) vo výške po 317,06 eur (aj vzhľadom na obvyklú premenlivosť výšky istiny a úroku v rámci jednotlivých splátok) zistiť, koľko tvorila táto žalobcom uplatnená, a preto priznateľná dlžná istina úveru, a preto za toto obdobie (po „zosplatnení“), a tak nemohol priznať žalobcovi ani nárok na túto splatnú, a doteraz neuhradenú istinu úveru. 42. Súd však nemohol priznať žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia ani nárok na úroky z omeškania, a to ani z (vyššie uvedenej) priznanej sumy 526,32 eur, teda zo sumy priznanej dlžnej istiny a zmluvných úrokov za obdobie do „zosplatnenia“, a to preto, že sa nemohol stotožniť s právnym názorom žalobcu, na základe ktorého si uplatňoval nárok na úroky z omeškania (za toto obdobie) nielen z istiny, ale aj zo zmluvných úrokov, keďže uplatňovať si nárok na úroky z omeškania ako jeden druh príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ z iného druhu príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ (zmluvných úrokov), je tzv. anatocizmus, ktorý je neprípustný, keďže nemá podklad v žiadnom právnom predpise, a je aj v rozpore s § 121 ods. 3 OZ (eventuálne zmluvné dojednanie v tomto smere by bolo neplatné pre rozpor s kogentnou úpravou vyplývajúcou z § 121 ods. 3 OZ), a nakoľko nebolo potom možné (pre chýbajúce príslušné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, koľko z dlžných splátok pre obdobie do „zosplatnenia“ predstavuje istina, a koľko zmluvné úroky, a rovnako tak aj pre chýbajúce dôkazy v tomto smere - splátkový kalendár) zistiť dlžné sumy istiny v rámci týchto splátok, z ktorých by inak bolo možné priznať nárok na úroky z omeškania. 43. Súd pritom len an okraj poznamenáva, že ex offo (v súlade s únijným právom) skúmajúc obsah vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy zo 17. 10. 2023 nezistil žiadne okolnosti pre vyslovenie záveru, že spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvný úrok, ako aj poplatky boli v súlade s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dojednané priamo v spotrebiteľskej zmluve. RPMN nebola vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa a jej výška (vyjadrujúca mieru odplaty) bola dojednaná v súlade s § 53 ods. 6 OZ (a jeho vykonávacím predpisom - § 1a nariadenia.) Súd tiež nezistil žiadne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, či iné porušenia zákona podľa § 53 OZ, ktoré by mohli mať priamy alebo sprostredkovaný vplyv na žalobcom uplatnené plnenie. Súd podľa § 54a OZ skúmajúc ex offo, či došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky dospel k záveru, že táto nie je premlčaná. Rovnako súd nezistil ani žiadne iné dôvody pre vyslovenie neplatnosti tejto spotrebiteľskej zmluvy, či nekalé obchodné praktiky, ktoré by mohli mať vplyv na žalobcom uplatnený nárok. 44. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne výšky zmluvných úrokov, tak túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože táto argumentácia (opierajúca sa aj o citovanú judikatúru) sa vzťahuje na zmluvy uzavreté v inom čase, kedy teda bola účinná iná právna úprava, na ktorú sa vzťahovala aj táto judikatúra, avšak v tomto prípade ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu zo 17. 10. 2023, kedy limity odplaty (ktorá odplata zahrňuje aj zmluvné úroky) reguloval vtedy účinný Občiansky zákonník, a to v ustanovení § 53 ods. 6 OZ (a k nemu vykonávací právny predpis - vtedy účinné nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), a to konkrétne § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1, z ktorých vyplýva, že limit pre odplatu pri úvere obdobnom tomu úveru poskytnutému na základe zmluvy zo 17. 10. 2023 (so splatnosťou 7 rokov) predstavoval dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN naposledy zverejnenej Ministerstvom financií SR pred časom uzatvorenia tejto zmluvy, teda za 3. štvrťrok roku 2023, ktorá priemerná hodnota predstavovala 10,77 %, a teda dvojnásobok tejto sadzby ako limit pre RPMN bol 21,54 %, čo je viac ako bola v zmluve dojednaná RPMN vo výške 13,60 %, a preto je táto námietka ohľadne výšky úrokov (odplaty) nedôvodná. 45. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne platnosti zosplatnenia, tak v tejto súvislosti súd odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie, kde sa síce stotožňuje so záverom žalobcu, že je nutné aplikovať právnu úpravu uvedenú v § 53 ods. 9 a ods. 10 OZ (účinnú po 1. 1. 2024), a teda nemohol uplatniť ustanovenie § 565 OZ (keďže sa má vychádzať z úpravy platnej a účinnej v čase, kedy došlo k právnym úkonom smerujúcim k zosplatneniu), avšak ako už bolo vyššie uvedené, súd nakoniec dospel k záveru o neplatnosti tohto zosplatnenia z iného dôvodu, než na ktorý poukazoval žalovaný. 46. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadne skúmania bonity, tak súd dospel po preskúmaní listinných dôkazov predložených žalovaným v žalobe a replike k záveru, že žalobca preukázal, že zisťoval bonitu
žalovaného (minimálne) tak, že nemožno povedať, že by pritom hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda hrubo porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver (teda s následkami v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch - bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru), pretože mal k dispozícii údaje týkajúce sa príjmov žalovaného, výdavkov žalovaného, jeho rodinného stavu, prihliadal na údaje z príslušných databáz a registrov pre účely posudzovania schopnosti splácať úver, a neboli tu ani porušené ustanovenia § 7 ods. 19 až ods. 42 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže poskytnutý úver bol určený (z prevažnej väčšiny) na účely refinancovania iného úveru. 47. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok s výrokom rozsudku, keď žalovanému bola priznaná suma 526,32 eur (ako suma dlžnej istiny a zmluvného úroku) s uplatňovaným nárokom na dlžnú istinu v sume 15.494,47 eur a dlžný zmluvný úrok vo výške 389,60 eur, teda spolu sumu 15.884,07 eur, bolo zrejmé, že úspešnosť žalobcu predstavovala len 3,31 % (526,32 eur : 15.884,07 eur), a tým úspech žalovaného potom predstavoval 96,69 % (100 % - 3,31%), pričom keď súd následne pomerne rozdeliac náhradu trov konania medzi strany sporu priznal relatívne úspešnejšiemu žalovanému podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, tak mu ju priznal v pomere 93,38 % (96,69 % - 3, 31 %), pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP konštatoval, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.