Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš RK-10P/61/2019 8719203795 12. 03. 2026 JUDr. Katarína Podhorcová ECLI:SK:OSLM:2026:8719203795.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D., t. č. E. XXX, E., proti manželovi F. F. G., nar. X. XX. XXXX, AMUWO-ODOFIN, LAGOS, Nigérijská federatívna republika, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: H. B., nar. XX. XX. XXXX, H. B., nar. XX. XX. XXXX, I. B., nar. X. X. XXXX, a J. B., nar. X. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, so sídlom Hraničná 13, 058 01 Poprad-Priemyselný obvod – západ, na čas po rozvode manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, a manžela navrhovateľky F. F. G., nar. X. XX. XXXX, občana Nigérie, uzavreté dňa XX. X. XXXX v Amuwo-Odofin, Lagos, Nigérijská federatívna republika, zapísané v knihe manželstiev MV SR – osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/72, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a. II. Maloleté deti H. B., nar. XX. XX. XXXX, H. B., nar. XX. XX. XXXX, I. B., nar. X. X. XXXX, a J. B., nar. X. X. XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu každého z maloletých detí minimálnym výživným pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. IV. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u r č u j e . V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 4. septembra 2019 doručila navrhovateľka návrh na rozvod manželstva. Uviedla, že manželstvo uzavrela s odporcom po ročnej známosti pred matričným úradom v Lagose, v Nigérijskej Federatívnej republike. U obidvoch manželov ide o prvé manželstvo, z ktorého sa deti nenarodili. Manželia nemali žiadne spoločné bydlisko, pretože manžel ju opustil. V priebehu posledných rokov nemali žiadne vzťahy, ani sa nevideli. Za týchto okolnosti nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Toto je hlboko narušené, trvale rozvrátené, neplní svoj účel, preto navrhuje, aby ho súd rozviedol. 2. Z obsahu sobášneho listu vyplýva, že navrhovateľka uzavrela manželstvo s druhým manželom XX. X. XXXX v Amuwo-Odofin, Lagos, Nigérijská federatívna republika, 3. Z obsahu pripojených rodný listov a z výsledku lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľka je matkou H. B., nar. XX. XX. XXXX, H. B., nar. XX. XX. XXXX, I. B., nar. X.
X. XXXX, a J. B., nar. X. X. XXXX. Podľa uvedených listinných dokladov ako otec je uvedený terajší manžel navrhovateľky. 4. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že manželia nemali na území Slovenskej republiky spoločné bydlisko, manžel navrhovateľky nie je štátnym príslušníkom SR a jeho všeobecný súd nie je možné určiť, pretože nie je známa adresa jeho trvalého pobytu ani posledná adresa trvalého pobytu ( §14 a §16 Civilného sporového poriadku), preto je na konanie o rozvod manželstva miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľky. 5. Navrhovateľka s maloletými deťmi má trvalé bydlisko v obvode sídla Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v C. I. G. D. XXXX/X. Navrhovateľka je občianka Slovenskej republiky, t. j. členského štátu Európskej únie, preto je potrebné v konaní o rozvod najprv aplikovať nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len Nariadenie), t. j. nariadenie Brusel IIa, ktoré sa uplatňuje vo všetkých štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska. Nariadenie je v členských štátoch, ktoré sú ním viazané, priamo uplatniteľné a má prednosť pred vnútroštátnym právom. Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len Nariedenie) je právomoc daná (všeobecná právomoc) vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovanie manželstva súdom členského štátu, na území ktorého má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu. Podľa článku 7 Nariadenia (zostatková právomoc), proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt a ani nie je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo v prípade veľkej Británie a Írska, nemá domicil na území žiadneho z týchto členských štátov, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytom na území iného členského štátu využiť kritériá súdnej právomoci platné v danom štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto štátu. 6. V zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Z uvedeného je zrejmé, že podľa citovaného Nariadenia je daná právomoc slovenských súdov, pretože navrhovateľka spĺňa podmienky podľa článku 3 Nariadenia, keď má obvyklý pobyt na území SR viac a je štátnym príslušníkom SR, a aj podľa vnútroštátnej právnej úpravy je daná právomoc slovenských súdov. 7. Vzhľadom ku skutočnosti, že manžel navrhovateľky je občanom Nigérie, vypracoval tunajší súd dožiadanie o výkon dôkazu výsluchom, súlade s článkom 5 písm. j) Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z 24. 4. 1963 (Vyhláška č. 32/1969 Z. z.) cestou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Abuji, ktorý má diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť pre územie Nigérie. Z dôvodu absencie medzištátnej zmluvy, nie je tento orgán povinný dožiadanie vybaviť. Napriek úsiliu a žiadosti slovenských justičných a zastupiteľských úradov nebola nigérijskou stranou vybavená žiadosť o doručenie návrhu navrhovateľky s prílohami, ani nebol realizovaný výsluch manžela navrhovateľky ku okolnostiam súvisiacim s konaním o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. 8. Dňa 6. 2. 2024 uviedla navrhovateľka do zápisnice Okresného súdu Liptovský Mikuláš nasledovné. S manželom uzavrela manželstvo v roku 2010, pričom po uplynutí jedného mesiaca manžel odišiel a viac ju nekontaktoval. Jeho adresa jej nie je známa. Nie sú spolu v kontakte od doby, ako odišiel, nie sú ani v telefonickom kontakte ani na sociálnych sieťach. Biologickým otcom maloletých detí je jej partner, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Berie na vedomie, že za otca maloletých detí sa považuje jej manžel, ktorému svedčí zákona domnienka otcovstva, keďže deti sa narodili počas trvania manželstva. Ona navrhuje, aby boli deti na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti, s jej oprávnením maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca navrhla zaviazať prispievať na výživu deti sumou minimálneho výživného na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletých. Stretávanie sa otca s maloletými žiada neupraviť.
9. Ministerstvo zahraničných veci Nigérie vo veci dožiadania potvrdilo iba prijatie žiadosti súdu, najskôr dňa 27. 8. 2021. Tunajší súd neeviduje žiadne odpovede nigérijskej strany na opakované žiadosti. Naposledy bola doručená žiadosť o súčinnosť prostredníctvom Ministerstva zahraničných veci Nigérie nótou 4. 6. 2025. 10. Dňa 15. 1. 2025 oznámil súd manželovi navrhovateľky v súlade s § 58g ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom doručenie súdnych písomností: návrh na rozvod manželstva, sobášny list, rodné listy maloletých H. B., H. B., I. B. a J. B., zápisnica o výsluchu navrhovateľky zo dňa 13. 5. 2021, zápisnica o informatívnom výsluchu navrhovateľky zo dňa 8. 2. 2024, a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým deťom zo dňa 8. 2. 2024. Uvedené oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu do 10. 5. 2025. 11. Dňa 8. 1. 2026 vyvesil Okresný súd Liptovský Mikuláš na úradnej tabuli manželovi navrhovateľky oznámenie o doručovaní súdnych písomností: predvolanie na pojednávanie a poučenie účastníka konania. Pojednávanie bolo nariadené na deň 12. 3. 2026 o 9:00 hod., s náhradným termínom pojednávania dňa 9. 4. 2026 o 9.00 hod. 12. Dňa 12. 3. 2026 bolo vykonané pojednávanie za prítomnosti navrhovateľky a kolízneho opatrovníka. Manžel navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania i návrhu a poučenia účastníka konania bolo vykázané náhradným doručením cestou oznámenia na úradnej tabuli súdu. 13. Navrhovateľka zotrvala na návrhu na rozvod manželstva a súčasne uviedla, že žiada, aby súd určil minimálne výživné manželovi navrhovateľky, ktorému svedčí domnienka otcovstva. Oboznámené bolo s obsahom listinných dôkazov zadovážených v konaní, najmä rodných listov maloletých detí, s výsledkom lustrácie v registri obyvateľov SR, i listinné dôkazy preukazujúce poskytovanie štátnych dávok a príspevkov navrhovateľke. 14. Navrhovateľka po zákonnom poučení uviedla, že s manželom bola naposledy pred desiatimi rokmi. Za celú dobu odlúčenia ju nekontaktoval, ona nemá o ňom žiadne informácie. Spoločnú domácnosť opustil on. Ona nemá záujem o zotrvanie v manželstve. Žije s J. K., ktorý je otcom jej detí. Ona nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Predtým pracovala, ale práca v kuchyni jej nevyhovovala. Teraz jej majú byť priznané dávky v hmotnej núdzi tento mesiac prvý krát. Bude sa informovať o evidencii na úrade práce. Nie je poberateľkou invalidného dôchodku. Jej partner je nezamestnaný, pracuje brigádanicky. Žiada o rozvod manželstva, pretože sa chce s terajším partnerom zosobášiť, a on chce uznať otcovstvo detí. Je chorý. 15. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, v obvode ktorého žije v súčasnosti matka s maloletými deťmi i so svojim partnerom, v obci E., E. XXX, vyplýva, že matka žije spolu s maloletými deťmi i s dcérami L. B., nar. X. X. XXXX, a M. N., nar. XX. X. XXXX (teda v dobe pred uzavretím manželstva navrhovateľky, v dobe, ktorá nespadá pod zákonnú lehotu určenia domnienky otcovstva manžela navrhovateľky). Navrhovateľka žije so svojimi deťmi i so svojim partnerom v murovanom rodinnom dome, primerane zariadenom a vybavenom potrebám rodiny. Pri zisťovaní pomerov v rodine sa navrhovateľka vyjadrila, že s manželom žili údajne len niekoľko mesiacov. Je si vedomá, že manželovi svedčí zákonná domnienka otcovstva voči jej maloletým deťom. Nemá vedomosť, kde sa nachádza. Ďalej uviedla, že v súčasnosti nemá zamestnanie a doposiaľ nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Plánuje podať žiadosť o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Poberá prídavky na maloleté deti vo výške 240,- eur. Jej partner, ktorý je, podľa jej vyjadrenia biologickým otcom maloletých detí, je zamestnaný príležitostne s mesačným príjmom približne 300 – 350,- eur. Deti sú zdravé, nenavštevujú žiadne odborné ambulancie. Nemajú vyhradené záujmy v oblasti športu ani iných záujmových činností. Maloletý J. navštevuje materskú školu v E.. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje ich výchovu. 16. V záverečnom návrhu zotrvala navrhovateľka na návrhu na rozvod manželstva so žiadosťou o určenie minimálneho výživného. Navrhuje neurčiť stretávanie sa otca s deťmi. Súčasne navrhla, aby maloleté deti zastupovala a spravovala ich majetok. 17. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka vyjadrila súhlas s podaným návrhom matky v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t. j., aby boli zverené do jej osobnej starostlivosti,
spolu s jej oprávnením maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Domnelého otca maloletých detí navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou v minimálnom rozsahu. Styk otca s maloletými deťmi nenavrhla upraviť. 18. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 20. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 23. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. 24. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 26. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 28. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 30. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 31. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 32. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 33. Podľa ust. 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 34. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 35. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 36. V konaní bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že manželia uzavreli manželstvo v Nigérijskej federatívnej republike dňa 14. 4. 2010. Počas trvania manželstva sa narodili navrhovateľke štyri maloleté deti, a hoci navrhovateľka uvádza, že biologickým otcom maloletých detí nie je jej manžel, ale jej súčasný partner, s ktorým žije v jednej domácnosti, súd poukazuje na ust. § 85 Zákona o rodine, na základe ktorého svedčí terajšiemu manželovi navrhovateľky domnienka otcovstva k maloletým deťom. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ nebude účinne zapreté otcovstvo k maloletým deťom, súd je povinný vychádzať z aktuálnej zákonnej úpravy a zákonnej domnienky svedčiacej o otcovstve manžela navrhovateľky k maloletým deťom, narodeným počas trvania manželstva, a je povinný pri aktuálnom skutkovom a právnom stave rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ku maloletým deťom tak, akoby bol otcom maloletých detí súčasný manžel navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že manželia nežijú najmenej desať rokov spolu v jednej domácnosti, manželstvo neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií. Navrhovateľka sa stará o maloleté deti spolu so svojim terajším partnerom. 37. Súd považuje manželstvo navrhovateľky a jej manžela za trvalo rozvrátené, bez nádeje na obnovenie spolužitia, preto konštatuje, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod, preto návrhu navrhovateľky vyhovel. Rešpektujúc zákonnú domnienku otcovstva manžela navrhovateľky, súd súčasne rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, s jej oprávnením maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Domnelému otcovi maloletých detí určil vyživovaciu povinnosť v minimálnom zákonnom rozsahu, t. j. aktuálne sumou 30% zo sumy životného minima určeného osobitným predpisom pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Styk otca s maloletými deťmi súd neurčil s poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti, a taktiež s poukazom na skutočnosť, že maloleté deti svojho domnelého otca ani nepoznajú a v kontakte s ním nikdy neboli. 38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému podľa § 370 a nasl. CMP. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením rozsudku. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine – manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.