Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 3T/53/2023 1623010640 15. 05. 2024 Mgr. Adriana Bordovská ECLI:SK:OSMA:2024:1623010640.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 15. mája 2024, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. XXX, sa
uznáva
za
vinného,
že
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich detí – E. B., narodenej XX.XX.XXXX a E. B., narodeného XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom F., G. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Malacky spisovej značky 8P/149/2021 zo dňa 07.03.2023, právoplatným dňa 22.03.2023, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna E. sumou 150,- Eur a dcéry E. sumou 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred počnúc dňom 01.01.2023, k rukám matky oprávnených detí H. G., trvale bytom F., G. XX, si túto povinnosť riadne neplní od marca 2023 až doposiaľ, s výnimkou platieb výživného poukázaných do rúk matky oprávnených detí v mesiacoch marec 2023 až apríl 2024, sumami po 30,- Eur, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom dlh voči oprávnenej osobe vo výške najmenej 3.360,- Eur (vrátane apríla 2024), pričom v rozhodnom období obvinený nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi a peniaze na živobytie si zabezpečoval neevidovanou brigádnickou prácou spoliehajúc sa na nepreukázanie svojich príjmov, teda najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím
spáchal
prečin: zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
zar
odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 22.12.2023 obžalobu číslo 1Pv 300/23/1106 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, výsluchom zákonnej zástupkyne poškodených maloletých detí H. G., tiež vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov – rozsudku Okresného súdu Malacky spisová značka 8P/149/2021 zo dňa 07.03.2023, rodných listov maloletých detí, potvrdenia Základnej školy F. o návšteve zo dňa 31.03.2023, trestného rozkazu Okresného súdu Malacky spisová značka 1T/39/2019 zo dňa 24.06.2019, výpisu z evidencie správny deliktov a priestupkov obžalovaného, odpisu z registra trestov obžalovaného, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 11.07.2023, odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 24.08.2023, poštovými poukážkami a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, dospel k rozhodnutiu, uvádzanému v enunciáte tohto rozsudku. Obžalovaný I. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že sa cíti byť nevinný. Obžalovaný ďalej vo veci odmietol vypovedať. Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola následne čítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 01.12.2023, v ktorej obžalovaný vypovedal, že je tuhý fajčiar. Nepije. Drogy neužíva žiadne. Nelieči sa na žiadne ochorenie. Toho času sa cíti zdravý. Nepracuje. Niekedy ho bolí chrbát a nohy. Neužíva na to žiadne lieky. Jeho príjem je toho času okolo 70 Eur. S deťmi má dobrý vzťah. Má ich rád. Nemá žiadnu partnerku. Toho času žije sám. K veci uvádza, že čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia je pravda, skutok sa stal tak, ako je tam popísané. Ku skutku sa v plnom rozsahu priznáva a chce povedať, že svojho konania ľutuje a to veľmi. Je si vedomý toho, že trestnosť činu zanedbanie povinnej výživy zanikne aj vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a on ako páchateľ si svoju povinnosť dodatočne splní skôr, než sa súd odoberie na záverečnú poradu. K samotnej veci uviedol, že je otcom syna E. B. a dcéry E. B.. S ich matkou boli partneri a toho času už nežijú v spoločnej domácnosti. Deti boli rozhodnutím súdu Malacky pod číslom 8P/149/2021 zverené matke, pričom boli stanovené dni a časy, kedy sa s deťmi môže stretávať. Toto súdne rozhodnutie mu stanovilo aj povinnosť prispievať na výživu ich detí a to sumou 120 Eur na výživu dcére a synovi sumu 150 Eur mesačne. Čo sa týka výživného neplatí ho v plnej výške, keďže na to nemá finančné prostriedky. Je nezamestnaný minimálne 3 roky. Poberá iba sumu vo výške 70 Eur od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Je zdravý, netrpí žiadnym ochorením, nelieči sa a neberie žiadne lieky. K tomu prečo nemá žiadnu prácu sa nevie vyjadriť. Je jednoducho doma. V posledných rokoch bol evidovaný na úrade práce, avšak žiadnu vhodnú prácu si nikde nenašiel. Nechcel žiadne rekvalifikačné kurzy, ktoré mu boli ponúkané na úrade práce. Toho času si prácu nehľadá. Možno by zobral nejakú brigádu. Je teraz zima. Všetko je zamrznuté. Nikde nie je robota. Nemôže si aj tak nič nájsť. Toho času žije s matkou v spoločnej domácnosti. Matke dáva 70 Eur mesačne. Ona platí energie, a aj všetko za bývanie. V spoločnej domácnosti žije s matkou len sám. Ona im kupuje aj všetky hygienické potreby a všetko čo potrebuje. Deťom stále platí 30 Eur mesačne na obe deti. Viac peňazí nemá. Prácu teraz nemá, aj tak si ju teraz nehľadá. Ale keby mal prácu, tak by na deti začal platiť vyššou sumou. Na deti neplatí riadne a včas asi od marca roku 2023. Vie, že je povinný zaplatiť bývalej partnerke aj zročné výživné, ale to taktiež neplatí. To bude asi vymáhať exekútor. Zatiaľ ho však v tejto veci nekontaktoval. S deťmi sa moc nestretáva. Nebol tam už dlho. Nevie, či bývalá partnerka robí alebo nerobí. Sú stále preč. Syn chodí do K. do školy. Stále nie sú doma. Takže je to veľmi zložité sa dohodnúť s nimi na nejakom stretnutí. Musel by tam asi zavolať. Nie je to také jednoduché. V poslednej dobe im nič nedoniesol a nekúpil. Ale keď tam bol naposledy, tak ich zobral na ihrisko. Nevie však kedy to už bolo. S bývalou partnerkou H. G. majú dobré vzťahy. Nemôže na ňu nič povedať. Na záver by chcel povedať, že peniaze nemá. Nebude vedieť svoj dlh partnerke doplatiť. Veď to je strašne veľa peňazí. Kde ich naberie. Veď nemá taký dôchodok. Nehľadal si prácu,
ani brigádu. To nie je také ľahké. Kde to nájde. Veď je vonku zima a zlé počasie. On si myslí, že aj tak mu nemôžete nič zobrať, tak načo by to robil. Svedkyňa H. G. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že deti sú v jej starostlivosti, obžalovaný od marca posiela na výživu každý mesiac iba sumu 30 Eur. Je to suma, ktorá je určená pre obe deti. Nič viacej neposiela. Obžalovaný sa s deťmi nestretáva, neposiela ani žiadne darčeky, či už k narodeninám alebo na Vianoce. Obe deti navštevovali psychologickú poradňu z dôvodu porúch pozornosti a zvýšenej nervozity. Syn už je aktuálne stabilizovaný, k psychológovi už nedochádza. S dcérou chodí k psychológovi aj naďalej, má väčšie problémy ako jej brat. Neplatenie vyživovacej povinnosti nezanechalo na deťoch trvalo nepriaznivý následky. Deti zvláda živiť sama, pretože musí, je zamestnaná, má príjem. S obžalovaným nežijú v spoločnej domácnosti od narodenia dcéry E.. Obžalovaný nepracuje, pretože sa mu nechcelo robiť. Posledná platba vo výške 30 Eur zaslaná obžalovaným bola v mesiaci apríl 2024. Za máj ešte nemá zaslanú žiadnu platbu. Konajúci súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením. Z rozsudku Okresného súdu Malacky spisová značka 8P/149/2021 zo dňa 07.03.2023, právoplatného 22.03.2023, vyplynulo, že konajúci súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec maloletých detí B. E., narodeného XX.XX.XXXX a E., narodenej XX.XX.XXXX, zaviazaný prispievať na výživu maloletého E. zvýšeným výživným sumou 150 Eur mesačne a na výživu maloletej E. zvýšeným výživným sumou 120 Eur mesačne. Z rodných listov maloletých detí súd zistil, že maloletý E. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v K., ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu K. – L. A. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX. Maloletá E. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v K., ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu K. – L. A. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXXX. Obe maloleté deti sa narodili zo zväzku matky – H. G., narodenej XX.XX.XXXX a otca – A. B., narodeného XX.XX.XXXX. Z potvrdenia Základnej školy F. o návšteve zo dňa 31.03.2023 vyplynulo, že maloletá E. B. bola v školskom roku 2022/2023 žiačkou 7. ročníka Základnej školy v F., s formou denného štúdia. Maloletý E. B. bol v školskom roku 2022/2023 žiakom 9. ročníka Základnej školy v F., takisto formou denného štúdia. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 11.07.2023, v spojitosti s odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 24.08.2023 súd zistil, že obžalovaný bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 10.05.2017 z dôvodu nespolupráce, teda, že v zákonnej lehote sa nedostavil na príslušný úrad s vyjadrením zamestnávateľa TEKOS, spol. s r.o., so sídlom v Malackách o prijatí/ neprijatí do ponúknutého vhodného zamestnania. Jeho posledná evidencia uchádzačov o zamestnanie bola v období rokov 05.04.2017 do 09.05.2017. Z poštových poukazov na adresu vyplynulo, že obžalovaný poukázal matke maloletých detí H. G., každý mesiac počnúc marcom 2023 a končiac aprílom 2024 finančnú hotovosť vo výške 30 Eur, celkom bola za toto obdobie zaslaná suma vo výške 420 Eur. Z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky spisová značka 1T/39/2019 zo dňa 24.06.2019 súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné; trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2019. Z výpisu z evidencie správny deliktov a priestupkov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný má v evidencie 3 záznamy v období rokov 2016 – 2022 za priestupky rôzneho charakteru, z toho najzávažnejší je priestupok zo dňa 01.07.2016, ktorého sa dopustil porušením ustanovenia § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (vedenie bicykla pod vplyvom alkoholu), za čo mu bola uložená v rozkaznom konaní peňažná sankcia vo výške 250 Eur.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že odsúdený bol dosiaľ 6 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisová značka 0T/87/2023 zo dňa 04.08.2023, právoplatného dňa 04.08.2023, pre spáchanie trestného činu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok, t.j. do 04.08.2024. Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, keď si ako otec maloletých detí neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci mu táto vyplýva zo zákona o rodine a ktorej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová značka 8P/149/2021 zo dňa 07.03.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 22.03.2023, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí výživným sumou vo výške 150 Eur na maloletého E. a sumou 120 Eur mesačne na maloletú E., vždy k rukám matky maloletých detí do 15. dňa v mesiaci vopred. Uvedeným konaním za obdobie od marca 2023 do vyhlásenia rozhodnutia vo veci dňa 15.05.2024 spôsobil dlh na výživnom najmenej vo výške 3.360 Eur a to súhrnne na obe maloleté deti. Súd pri určení dlžného výživného zohľadnil platby, ktoré za rozhodné obdobie obžalovaný vykonal, teda ktoré poukázal poštovými poukazmi oprávnenej osobe – H. G. a to súhrnne vo výške 420 Eur (platby vo výške á 30 Eur za mesiace 3-12/2023, 1-4/2024). Za ostatné obdobie si obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil v určenom rozsahu. Skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bol preukázaný predovšetkým samotnou výpoveďou obžalovaného, ako i svedkyne H. G.. Ich výpovediam korelovali predložené fotokópie poštových poukazov poukázaných na meno svedkyne H. G.. Vinu obžalovaného má súd tiež preukázanú ďalšími listinnými dôkazmi, ako právoplatným súdnym rozhodnutím určujúcim vyživovaciu povinnosť obžalovaného voči maloletým deťom, tak i potvrdeniami a správami Sociálnej poisťovne Malacky, ako i ďalšími dôkazmi uvedenými v odôvodnení tohto rozhodnutia a na základe ktorých bolo zistené, že obžalovaný v rozhodnom období jeho vyživovacej povinnosti nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávku v hmotnej núdzi, ani iné štátne sociálne dávky, či dôchodkovú alebo nemocenskú dávku, alebo dávku v nezamestnanosti, pričom živobytie si zabezpečoval doposiaľ nezisteným spôsobom. Obžalovaný podľa jeho vlastných vyjadrení nevinul dostatočné úsilie na to, aby si adekvátnym spôsobom zabezpečil príjem tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k nezaopatreným maloletým deťom. Obžalovaný svoju obhajobu postavil na tvrdení, že si hľadať prácu nebude, lebo je zima, je to ťažké a preto nevidel dôvod, prečo by si mal prácu hľadať, hoci mu v tom nebránili objektívne dané dôvody v rozsahu zdravotného stavu, alebo iných obdobných dôvodov, ktoré by ho limitovali v hľadaní, či získaní práce. Objektívnosť tohto skutkového stavu verifikovala aj tá skutočnosť, že obžalovaný bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu, kedy na príslušný odbor úradu práce nedoložil potvrdenie, že sa aktívne uchádza o vhodné zamestnanie. Podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Úmyselné zavinenie u obžalovaného bolo preukázané tým, že obžalovaný hoci vedel o tom, že má vyživovaciu povinnosť, túto zákonnú povinnosť si vedome neplnil v určenom rozsahu, pričom zavinenie obžalovaného súd vyhodnotil ako nepriamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. b) Trestného zákona. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že je zodpovednosťou obžalovaného, aby vyvinul dostatočné úsilie smerujúce k jeho zamestnaniu s pravidelným príjmom, z ktorého by bol schopný prispievať na výživné svojim maloletým deťom pravidelne a riadne. Napriek tomu, že obžalovaný v čase spáchania skutku, resp. rozhodného obdobia (od marca 2023 do vyhlásenia rozsudku) nemal adekvátny príjem z výkonu pracovnej činnosti, na výživu svojich maloletých detí prispel čiastočne. Súd vo svetle vykonaného dokazovania tiež poukazuje, že u obžalovaného neboli preukázané žiadne objektívne dôvody, ktoré by indikovali závažné príčiny vecne odôvodňujúce konanie obžalovaného vo vzťahu k jeho povinnosti vyživovať nezaopatrené, maloleté deti. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože bolo preukázané že obžalovaný úmyselne, najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov, si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať maloleté deti, pričom tohto konania sa dopustil v období od marca 2023 až do vyhlásenia rozsudku vo veci, teda do 15.05.2024, čím maloleté deti riadne a včas nevyživoval. Zároveň však bolo preukázané, že toto úmyselné konanie obžalovaného nemalo na maloleté deti trvalé nepriaznivé následky na zabezpečení ich základných životných potrieb. Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takomto prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Keďže neplnenie vyživovacej povinnosti trvalo aj po podaní obžaloby dňa 22.12.2023, súd upravil skutkovú vetu rozsudku v časti výšky dlžného výživného do momentu vyhlásenia rozsudku, keď od podania obžaloby, kedy obžalovaný dlhoval najmenej 2.430 Eur, uplynulo do vyhlásenia rozsudku ďalšie obdobie a v potrebnom rozsahu súd upravil skutkovú vetu tak, že si povinnosť prispievať na výživu svojich detí obžalovaný neplní od marca 2023 až do apríla 2024 s výnimkou platieb, ktoré vo výške 30 Eur, každý mesiac zasielal matke maloletých detí. Vzhľadom na uvedené mu vznikol na výživnom dlh voči oprávnenej osobe vo výške najmenej 3.360,- Eur (vrátane apríla 2024) . Súd v uvedenej sume zohľadňuje skutočnosť, že obžalovaný čiastkovými úhradami prispieval na výživu maloletých tak, ako je vyššie uvedené. Súd zároveň poznamenáva, že do dlžného výživného započítal výživné za mesiac apríl 2024, keďže zvyšná časť výživného v rámci mesiaca máj 2024 ešte nenastala; táto nastane až uplynutím 15. dňa v mesiaci. Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný. Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo
zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). S poukazom na citované ustanovenia zákona, opierajúc sa o vykonané dokazovanie súd preto konštatuje, že obžalovaný v plnej trestnej zodpovednosti spáchal úmyselný trestný čin, pričom s ohľadom na jeho závažnosť, pohnútky, ktoré obžalovaného viedli k spáchaniu trestného činu, prihliadnuc na práva maloletých detí, ako i všetky okolnosti veci, súd dospel k záveru, že v danej veci je nutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody a reflektovať tak uplatnením trestnej represie, keďže stíhaný skutok obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisová značka 0T/87/2023 zo dňa 04.08.2023, právoplatným dňa 04.08.2023. Z vyššie uvedených skutočností súd vychádzal pri úvahách o druhu a výmere trestu a dospel k záveru, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie k podmienečnému trestu odňatia slobody, ktoré sa evidentne minuli svojmu účinku, je potrebné obžalovanému postupom k § 49 ods. 2 Trestného zákona uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd zároveň konštatuje, že u odsúdeného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď sa k spáchaniu trestného činu priznal a čin úprimne oľutoval. Zároveň však obžalovanému svedčí jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom k tomu, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného v rovnováhe, teda žiadne z nich neprevyšuje, použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatuje, že vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v osobitej časti Trestného zákona pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je vo výmere až do 2 rokov. Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je v rovnováhe, preto súd obžalovanému v zmysle uvedeného uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, čo je na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je stíhaný trestný čin daná rozmedzím 0 – 2 roky. Pri zohľadnení závažnosti konania obžalovaného, jeho následky, pohnútky a osobu obžalovaného, uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 5 mesiacov, keďže takýto trest považuje za primeraný k následkom spáchaného trestného činu, pričom je dostatočným nástrojom individuálnej a generálnej prevencie reflektujúci pomery, osobu a možnosti nápravy obžalovaného. Súd v tomto kontexte uvádza, že neplnením vyživovacej povinnosti neboli maloleté deti vystavané núdzi a preto súd dospel k záveru, že takto uložený trest zároveň dá primeranú záruku aj maloletému dieťaťu na výživu zo strany obžalovaného, ktorý vo výkone nepodmienečného trestu môže byť zaradený do pracovné procesu, z ktorého odmeny zaň budú vykonávané zrážky na výživnom. Na výkon takto uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia riadiac sa režimom ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaných skutkov nebol odsúdený vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.). - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.). - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.). - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.