Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 9P/5/2024 1624200097 03. 09. 2024 JUDr. Jana Kurnotová ECLI:SK:OSMA:2024:1624200097.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. a otca F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, t.č. bytom C. XXX, G., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto rozhodol: Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 60 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 10.01.2024. Zročné výživné na maloletú za obdobie od 10.01.2024 do 31.08.2024 vo výške 462,58 Eur je matka povinná zaplatiť k rukám otca do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletou sa ponecháva neupravený. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.01.2024 doplneným dňa 29.01.2024 sa otec maloletej domáhal zverenia maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti matke maloletej prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Styk maloletej s matkou žiadal ponechať neupravený. 2. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. 3. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 4. Keďže matke sa návrh na začatie konania nepodaril doručiť ani po vykonaní postupu podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 27.03.2024 vyvesil na úradnú tabuľu súdu a na webovú
stránku súdu oznámenie o podanom návrhu. Návrh sa tak považoval za doručený matke maloletej po 15-tich dňoch od zverejnenia uvedeného oznámenia. Matka sa k návrhu nevyjadrila. 5. Súd musí v zmysle ust. § 31 C.m.p. v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti matky maloletej, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, napriek tomu že mala predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 6. Súd sa oboznámil s návrhom, rozsudkami tunajšieho súdu č.k. 9P/53/2023-50, č.k. 9P/54/2023-80, č.k. 9P/1/2023-147 a vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletej, potvrdením o pobyte maloletej, odpoveďami na lustráciu v Sociálnej poisťovni, lustráciou v katastri nehnuteľností, oznámeniami Sociálnej poisťovne o poberaní/nepoberaní dávok sociálneho zabezpečenia rodičmi, potvrdením o vedení rodičov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, správou dopravného inšpektorátu, potvrdením ÚPSVaR o poberaní prídavkov na dieťa, dávky v hmotnej núdzi, správami bývalých zamestnávateľov matky a potvrdeniami o príjme matky, potvrdením zamestnávateľa o príjme otca, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav. 7. Zo spisovej dokumentácie maloletej vedenej tunajším súdom súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/53/2023-50 zo dňa 14.11.2023 súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť A. H., nar. XX.XX.XXXX a I. H., nar. XX.XX.XXXX, do ktorej bola maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX zverená rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/115/2019 zo dňa 05.06.2020. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že maloletá sa v čase rozhodovania nachádzala v osobnej starostlivosti otca a podľa vykonaného šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky vo vykonávaní starostlivosti o maloletú. Starí rodičia, ktorí žili s otcom a maloletou v spoločnej domácnosti, otcovi so starostlivosťou o maloletú pomáhali, a preto náhradná osobná starostlivosť o maloletú zo strany starých rodičov stratila svoje opodstatnenie. 8. Ďalej bolo zo spisovej dokumentácie tunajšieho súdu zistené, že matka sa v súčasnosti osobne nestará ani o jednu zo svojich ďalších dvoch dcér. Najstaršia dcéra matky C. B., nar. XX.XX.XXXX je na základe rozsudku č.k. 9P/1/2023-147 zo dňa 12.09.2023, právoplatného dňa 08.11.2023 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky A. B., pričom matka je zaviazaná prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 50 Eur mesačne. Ďalšia dcéra matky maloletá J. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bola právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/54/2023-80 zo dňa 22.08.2023 zverená do osobnej starostlivosti otca C. D. a matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu výživným vo výške 50 Eur mesačne. 9. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že býva s maloletou u svojich rodičov, ktorí mu so starostlivosťou o maloletú pomáhajú, keďže pracuje na zmeny. Je zamestnaný s príjmom okolo 1400 Eur v čistom. Maloletá navštevuje materskú školu, predškolskú triedu. Matka sa nijakým spôsobom o maloletú nezaujíma, na výživu nijako neprispieva. Maloletá je zdravá. Platenú záujmovú činnosť nenavštevuje. Obedy v škôlke predstavujú sumu 46 Eur a poplatok za škôlku je 30 Eur. Otec za bývanie a stravu za seba aj za dcéru prispieva rodičom sumu od 600 do 700 Eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že nedávno vyhlásil osobný bankrot, kde spláca mesačne sumu okolo 25 Eur. Otec o pobyte matky nemá žiadne informácie. Ani žiadna rodina zo strany matky sa o maloletú nezaujíma. 10. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zverenie do osobnej starostlivosti otca je v najlepšom záujme maloletej. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Uvádzal, nemá žiadne vedomosti o matke a poukázal na skutočnosť, že ani ďalšie dve deti nie sú v starostlivosti matky. 11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť. 19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 28. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 29. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 30. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). 31. Prihliadajúc na záujem maloletej a stabilitu výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca. Maloletá je vo faktickej starostlivosti otca, matka sa o maloletú nijako nezaujíma. Otec nemá vedomosť, kde sa matka zdržiava. Matka sa s maloletou nestretáva ani iným spôsobom ju nekontaktuje, nekontaktuje ani otca za účelom zistenia informácií o maloletej. Celá starostlivosť o maloletú je na otcovi. S maloletou mu pomáhajú jeho rodičia. Primárnou vzťahovou osobou sa tak pre maloletú stal jej otec a jeho rodičia, s ktorými žije maloletá v spoločnej domácnosti. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a starostlivosť o maloletú zabezpečuje otec, zveril maloletú do starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletej do starostlivosti otca, rodičovské práva a povinnosti zostávajú matke zachované a je naďalej spolu s otcom zákonným zástupcom maloletej. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine. 32. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa. 33. Pri určovaní novej výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej a možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky maloletej, teda povinnej ako aj otca maloletej. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
34. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 35. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. 36. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností. 37. Vzhľadom na to, že súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku platením výživného. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletú a bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletej. Otec má s maloletou podľa svojho vyjadrenia bežné náklady zodpovedajúce jej potrebám a veku, maloletá je zdravá, otec neuvádzal žiadnu platenú záujmovú činnosť. Otec celkové náklady na maloletú v konkrétnej výške nešpecifikoval (nevyčíslil) uvádzal len poplatok za škôlku v sume spolu 76 Eur mesačne. Z jeho vydrení a zo spisu ďalej vyplýva, že maloletá má 5 rokov, navštevuje predškolskú triedu materskej školy. Otec svoje náklady špecifikoval tak, že prispieva svojim rodičom, v ktorých domácnosti s maloletou žijú, sumou cca 600 Eur mesačne (čo zahŕňať príspevok na bývanie, stavu a iné veci do domácnosti napr. na hygienu a pod.). S ohľadom na uvedené súd stanovil výšku odôvodnených nákladov na maloletú mesačne na sumu minimálne vo výške 376 Eur mesačne, a to 76 Eur poplatok za škôlku, cca 150 Eur na stravu, oblečenie a obuv 50 Eur, 25 Eur hygiena a zdravotná starostlivosť, 25 Eur voľnočasové aktivity a cca 50 Eur alikvotná časť nákladov na bývanie (pri domácnosti obývanej 4 osobami, kde náklady na bývanie /najmä energie/ bežne predstavujú min. sumu okolo 200 Eur mesačne). 38. Matka sa nachádza na neznámom mieste, podľa všetkého je aktuálne nezamestnaná, na maloletú nijakým spôsobom neprispieva. Matka má okrem maloletej ďalšie dve vyživovacie povinnosti na maloletú C. a maloletú J. A., pričom na výživu každej z nich je zaviazaná súdnym rozhodnutím prispievať výživným vo výške 50 Eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka bola naposledy zamestnaná v spoločnosti TWF Consulting, s.r.o. a to od 11.03.2024 do 07.06.2024. Zamestnávateľ matky súdu oznámil, že čistý príjem matky za mesiac marec 2024 predstavoval sumu 707,74 Eur a za mesiac apríl 2024 sumu 702,37 Eur. Zároveň zamestnávateľ uviedol, že matka je povinná hradiť trovy trestného konania (5.800 CZK), kde matka podpísala dohodu o zrážkach. Z potvrdenia o príjme predchádzajúceho zamestnávateľa matky spoločnosti EF Logistic Services s.r.o. súd zistil, že matka mala priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 7/2022 – 10/2022 vo výške 506,71 Eur, pričom najvyššiu mzdu mala v mesiaci 8/2022, kedy jej čistý príjem predstavoval sumu 780,95 Eur. Tento zamestnávateľ matky zároveň uviedol, že ukončil s matkou pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu opakovaného nedostavovania sa do práce zo strany matky. Ďalší bývalý zamestnávateľ matky spoločnosť Asparagus spol. s r.o. oznámil, že matka mala v roku 2020 priemerný čistý mesačný príjem za 3 mesiace vo výške 622,68 Eur, v roku 2021 vo výške 773 Eur a v roku 2022 vo výške 588,22 Eur - išlo
o sezónne práce. Matka aktuálne nie je podľa potvrdení ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne poberateľkou žiadnych dávok. Matka nevlastní podľa lustrácie v katastri nehnuteľností žiadnu nehnuteľnosť. Podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu je matka vedená ako vlastník 2 motorových vozidiel (Volkswagen Golf r. výroby 1994 a Mercedes-Benz C r.v. 2009), ktoré sú v premávke s tým, že je na nich exekútorská blokácia. 39. Otec je zamestnaný, pričom podľa doloženého potvrdenia o príjme za obdobie od 04/2023 do 04/2024 jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 1 375,67 Eur. Otec aktuálne podľa potvrdení ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne poberá prídavok na maloletú vo výške 60 Eur mesačne, iné dávky nepoberá. Otec nevlastní podľa lustrácie v katastri nehnuteľností žiadnu nehnuteľnosť. Podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu otec nie je vedený ako vlastník motorového vozidla, ktoré by bolo v premávke (evidované má dve vozidlá – jedno odhlásené a druhé vyradené z evidencie). 40. Keďže matka je aktuálne nezamestnaná, súd pri stanovení výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). 41. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného z potencionálneho príjmu, ktorý by matka vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohla dosiahnuť. Súd určil výživné s ohľadom na príjem matky, ktorý je podľa názoru súdu matka schopná dosahovať vzhľadom na svoj vek (mladá žena vo vysoko produktívnom veku), zdravotný stav (neboli zistené žiadne obmedzenia), vzdelanie a pracovné skúsenosti (matka strieda zamestnania, ide o nižšie kvalifikované práce) a situáciu na trhu práce (matka žije v bratislavskom kraji s dostatkom pracovných príležitostí). Súd s ohľadom na uvedené nezistil skutočnosti, ktoré by matke bránili zamestnať sa a dosahovať dostatočný príjem. Po zhodnotení uvedených kritérií dospel súd k záveru, že je v možnostiach matky dosahovať príjem aspoň na úrovni okolo 700 Eur v čistom, pričom ide o príjem, ktorý možno bežne dosiahnuť aj pri absencii odborného vzdelania v regióne, kde matka doposiaľ pracovala. Počas konania súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by matke v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili (napr. zhoršený zdravotný stav a pod.). Súd preto vychádzal z toho, že matka je zdravá žena vo vysoko produktívnom veku a ustálil, že je v možnostiach matky – dosahovať príjem aspoň na úrovni okolo 700 Eur mesačne v čistom, čo zodpovedá príjmom, ktoré matka v minulosti dosahovala. 42. Skutočnosť, že matka si nedokáže udržať stabilné zamestnanie, nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné, tak ako ho určil a je toho názor, že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach matky súdom určené výživné platiť. Matka maloletej si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní. Maloletej ničím na výživu neprispieva. Matka si musí uvedomiť, že plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej je jej prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnila a za tým účelom vykonávala zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jej schopnostiam a možnostiam. 43. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletej a jej aktuálne odôvodnené potreby, má súd za to, že výživné vo výške 60 Eur mesačne je primerané a zodpovedá zistením schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a zistenej životnej úrovni. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré na maloletú otec poberá a plnením si jeho vyživovacej povinnosti, zabezpečia, aby základné potreby maloletej boli primerane zabezpečené. Súd prihliadol na to, že matka má ďalšie dve súdom určené vyživovacie povinnosti k maloletým deťom ako aj na výšku príjmu otca, ktorý je bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Vo zvyšnej časti žiadaného výživného súd návrh nepovažoval za dôvodný, keďže priznanie výživného vo vyššej výške by nezodpovedalo životnej úrovni
a príjmu matky, z ktorého súd pri určení výživného vychádzal. Výška priznaného výživného zhruba korešponduje aj s výškou výživného tak, ako vyplývala z Metodiky pre výpočet výživného (dostupná na internete https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf.). Súd podotýka, že predmetná metodika má len odporúčací charakter, nie je pre súd záväzná. Podľa metodiky z príjmu cca 700 Eur mesačne (z ktorého súd v prípade matky vychádzal) pri spolu 3 vyživovacích povinnostiach matky a veku dieťaťa (5 r.) v MŠ je odporúčané výživné na úrovni 9 % z príjmu povinného rodiča. 44. Súd zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletej odo dňa podania návrhu t.j. od 10.01.2024, preto musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 10.01.2024 do 31.08.2024. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani otec žiadne nešpecifikoval, pre ktoré by bolo dôvodné priznať výživné spätne aj za obdobie pred podaním návrhu na súd, preto bolo zročné výživné v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súdom priznané odo dňa začatia súdneho konania. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 462,58 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac január 2024 vo výške 42,58 Eur (60/31 x 22 dní) a výživného za obdobie mesiacov február 2024 až august 2024 vo výške 420 Eur (7 mesiacov x 60 Eur). Vzhľadom na to, že matka bola v konaní nečinná, vychádzal súd pri vyčíslení zročného výživného z tvrdenia otca, že matka na výživu maloletej v rozhodnom období neprispela žiadnou sumou. 45. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 46. Súd nezistil dôvody na stanovenie dlhšej lehoty na plnenie, preto zaviazal matku k zaplateniu zročného výživného k rukám otca do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 47. Styk matky s maloletou súd ponechal bez úpravy, keďže otec styk maloletej a matky upraviť nežiadal a matka o maloletú nejaví žiaden záujem. Za daného stavu preto akákoľvek úprava styku nie je namieste. Napriek tomu, že súd styk matky s maloletou ponechal bez úpravy, matka má právo sa s maloletou stretávať. V prípade, ak by matka začala javiť záujem o maloletú a rodičia by sa v otázke styku dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek z rodičov sa kedykoľvek môže podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletou domáhať. 48. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).