Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 27C/12/2023 2622201363 24. 07. 2024 JUDr. Katarína Zaťková ECLI:SK:OSMA:2024:2622201363.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, zast. Vojčík & Partners BA, s.r.o., Hlavné námestie 5, Bratislava, IČO: 53 204 786 proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX XX/XX, C., zast. MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 406,14 Eur s príslušenstvom rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 368,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 368,84 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 81,62%. odôvodnenie: 1. Žalobca (pôvodne innogy Slovensko s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Senica dňa 07.03.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 406,14 Eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako odberateľ dňa 01.08.2013 uzavrela zmluvu o združenej dodávke plynu s dodávateľom innogy Slovensko, s.r.o., t.j. žalobcom. Podľa uzatvorenej Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodávať plyn a zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb. Žalovaná sa zaviazala plyn a distribučné služby odoberať, pričom za dodávku plynu a za poskytnuté distribučné služby sa zaviazala zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny. Odberné miesto dodávky plynu a poskytovania distribučných služieb bolo na adrese 1. mája 19/19, Malacky s POD kódom odberného miesta: A.. Žalobca fakturoval žalovanej dodávku plynu, distribučné služby a ostatné regulované poplatky podľa údajov o spotrebe plynu zistených na odbernom mieste odpočtom určeného meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými podmienkami. Zúčtovacie obdobie je vymedzené pravidelnými odpočtami určených meradiel. Žalobca vykonával vyúčtovanie odberu plynu formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto. Žalobca vystavil žalovanej dňa 19.12.2018 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za spotrebovaný zemný plyn a dodané distribučné služby v meranom období od 19.12.2017 do 18.12.2018. V predmetnom vyúčtovaní žalobca započítal aj poplatok za upomínanie vo výške 3 Eur. Žalobca vyčíslil v súlade s platným cenníkom cenu v uvedenom meranom období za spotrebovaný plyn a distribučné služby spolu vo výške 480,90 Eur s DPH, ktorá bola tvorená: cenou za dodaný plyn spolu 220,83 Eur, za distribúciu a prepravu plynu spolu 179,96 Eur, spolu 480,90 Eur (220,83 + 179,96) + DPH 80,11 Eur = 480,90 Eur. Žalovaná v meranom období vykonala preddavkové platby vo výške 471,60 Eur. Na základe týchto skutočností žalobca eviduje z vyúčtovacej faktúry č.
XXXXXXXXXX dlh vo výške 12,30 Eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca vystavil žalovanej dňa 27.06.2019 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za spotrebovaný zemný plyn a dodané distribučné služby v meranom období od 19.12.2018 do 20.06.2019. Splatnosť vyúčtovacej faktúry bola k 31.08.2019. V rámci danej faktúry žalobca započítal upomienky so splatnosťou ku dňu 12.02.2019, 10.03.2019, 08.04.2019, 08.05.2019 a 10.06.2019 a zároveň aj faktúru za prerušenie distribúcie z dôvodu neplatenia vo výške 83,02 Eur. Žalobca vyčíslil v súlade s platným cenníkom cenu v uvedenom meranom období za spotrebovaný plyn a distribučné služby spolu vo výške 285,82 Eur s DPH, ktorá bola tvorená: cenou za dodaný plyn spolu 135,40 Eur, za distribúciu a prepravu plynu spolu 102,78 Eur, spolu 238,18 Eur (135,40 + 102,78) + DPH 47,64 Eur = 285,82 Eur. Žalovaná v meranom období neuhradila žiadne preddavkové platby. Na základe týchto skutočností žalobca eviduje z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX dlh vo výške 393,84 Eur. . Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca tak celkovo eviduje pohľadávku vo výške 406,14 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 12,30 Eur a z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 393,84 Eur. 2. Okresný súd Senica uznesením č.k. 5Csp/10/2022-54 zo dňa 29.07.2022 rozhodol, že v konaní pokračuje so žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu. 3. Okresný súd Senica dňa 29.07.2022 vydal Platobný rozkaz č.k. 5Csp/10/2022-55, voči ktorému podala žalovaná včas odpor. 4. V podanom odpore žalovaná v prvom rade namietla miestnu príslušnosť Okresného súdu Senica na prejednanie danej veci. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s uplatneným nárokom z dôvodu zániku Zmluvy titulom prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej bolo zriadené odberné miesto (byt č. X v bytovom dome so súpisným číslom XX, vchod: XX nachádzajúci sa v k.ú. C., zapísaný na LV č. XXXX). K prevodu vlastníckeho práva k uvedenému bytu došlo na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu C. D. E./XXXX zo dňa 20.09.2018. Uvedenú skutočnosť žalovaná oznámila právnemu predchodcovi mailom zo dňa 16.01.2019. Právny predchodca žalovaného v odpovedi na mail žalovanej zo dňa 16.01.2019 uviedol, že mailovú žiadosť nie je možné akceptovať, s čím však žalovaná nesúhlasí. Žalobca v rozpore s obchodnými podmienkami vo veci ukončenia Zmluvy nekonal. Žalovaná od roku 2019 byt, v ktorom bolo zriadené odberné miesto, neužívala. Faktúry, ktorými právny predchodca vyúčtoval dodaný tovar, resp. služby, žalovanej neboli vôbec doručené. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná ani nemohla dostať do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalovaná sa o záväzku voči žalobcovi dozvedela až na základe doručeného platobného rozkazu. Z dôvodu zániku Zmluvy nemohol žalovanej vzniknúť záväzok, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. 5. Na základe námietky žalovanej Okresný súd Senica postúpil prípisom zo dňa 18.01.2023 spis tunajšiemu súdu ako vecne a mieste príslušnému súdu na prejednanie danej veci. 6. Podaním doručeným súdu dňa 20.03.2023 sa vyjadril k odporu žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle článku XII. bod – Zánik zmluvy všeobecne: „Zmluva zanikne písomnou dohodou zmluvných strán, a to najmä, ak odberateľ plynu preukáže, že ukončuje odber plynu z odberného miesta z dôvodu zmeny trvalého bydliska, prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k určitému dátumu....“ V prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mala žalovaná povinnosť ukončiť zmluvu písomnou formou. Zaslanie e-mailu s názvom „Žiadosť o ukončenie odberu“ nie je možné považovať za relevantný a platný právny úkon. Samotné zaslanie e-mailu Žalovanou nie je v zmysle zmluvy možné považovať za ukončenie zmluvy. Zamestnanec Žalobcu ako odpoveď na e-mail s názvom „Žiadosť o ukončenie odberu“ poučil Žalovanú o povinnosti doručiť písomnú žiadosť o ukončenie zmluvy s potrebnými dokumentmi na adresu Žalobcu a taktiež upozornil na skutočnosť, že e-mailom doručenú žiadosť nie je možné akceptovať. Žalobca taktiež uviedol, že ku dňu zaslaniu e-mailu neeviduje výpoveď, resp. žiadosť o uvoľnenie distribučnej kapacity od nového dodávateľa. dôvodu, že zmluva nebola riadne ukončená a na adrese odberného miesta sa preukázateľne ďalej odoberal plyn je zrejmé, že nárok Žalobcu je oprávnený. Samotný prevod vlastníckeho práva nezbavuje Žalovanú povinnosti uhrádzať faktúry vystavené za predmetný odber plynu. Žalovanej boli v zmysle zmluvy riadne vystavované upomienky, ktoré boli odoslané na adresu odberného miesta. Potvrdenie o ich odoslaní Žalobca zasiela ako prílohu k tomuto vyjadreniu.
7. K replike žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa 15.05.2024 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca namieta, že v prípade zaslania žiadosti o ukončenie odberu vo forme e-mailu nebola zachovaná písomná forma. Takéto účelové tvrdenie žalobcu nemá základ v právnej úprave. Žalobca úplne opomína, že prílohou tohto e-mailu bola žiadosť o ukončenie odberu z dôvodu predaja nehnuteľnosti a aj kópia prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V tom čase už bol prevod vlastníckeho práva k bytu vyznačený aj na predmetnom liste vlastníctva. Ak žalovaná zaslala právnemu predchodcovi žalobcu kópiu prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, pričom táto skutočnosť vyplývala aj z katastra nehnuteľností ako hodnovernej verejnej evidencie, tak právny predchodca žalobcu nebol oprávnený spochybňovať, že došlo k predaju bytu a už vôbec nebol oprávnený klásť na žalovanú šikanóznu požiadavku, aby mu zasielala tie isté dokumenty ešte aj v listinnej forme, keď táto skutočnosť už bola riadne preukázaná. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade zaslania dokumentu e-mailom. To vyplýva z § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Ak bola prostredníctvom e-mailu zaslaná právnemu predchodcovi žalobcu žiadosť žalovanej o ukončenie odberu, tak jednoznačne ide taký elektronický prostriedok, ktorý zachytáva obsah prejavu vôle žalovanej ukončiť odber plynu a taktiež je nepochybné, že ide o prejav vôle žalovanej. Dojednanie o obligatórnej písomnej forme právneho úkonu nevyhnutne neznamená, že právny úkon musí byť urobený v listinnej forme, a že musí byť v listinnej forme aj doručený druhej zmluvnej strane. Požiadavka právneho predchodcu žalobcu, aby žalovaná tieto dokumenty zaslala ešte aj na jeho poštovú adresu, bola preto neoprávnená a šikanózna. Žalobca taktiež opomína, že neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie formy dohodnutej zmluvnými stranami je v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosťou relatívnou. Nejde o absolútnu neplatnosť, kedy by bol právny úkon neplatný priamo zo zákona. Žalobca v tomto súdnom konaní nevzniesol kvalifikovanú námietku neplatnosti tohto právneho úkonu. Za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu nemožno považovať iba všeobecne formulované argumenty žalobcu o tom, že žiadosť zaslanú e-mailom nebolo možné z jeho strany akceptovať. Uvedené zmluvné ustanovenie, na ktoré poukázal žalobca, je svojim spôsobom nezmyselné, pretože spotrebiteľ nemá možnosť donútiť dodávateľa plynu, aby s ním uzavrel dohodu o ukončení dodávky plynu. Dodávateľ plynu tak môže stále odmietať uzavrieť dohodu o ukončení zmluvy s tvrdením, že neboli splnené pre takéto ukončenie zmluvy podmienky, hoci mu tieto skutočnosti už boli riadne preukázané, šikanovať tak spotrebiteľa a neoprávnene sa na jeho úkor obohacovať napriek tomu, že mu už nedodáva plyn a ani žiadne služby. Práve preto je potrebné toto zmluvné ustanovenie interpretovať tak, že zmluva zaniká doručením takého prejavu vôle spotrebiteľa dodávateľovi plynu, ktorým spotrebiteľ z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti požaduje ukončenie odberu plynu. Zmluva tak zanikla doručením tohto e-mailu, ktorého prílohou bola žiadosť o ukončenie odberu a kópia prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva bytu. Žalobca si zamieňa zánik zmluvy podľa čl. XII bod Zánik zmluvy všeobecne ods. 1 a 2. Ods. 1 upravuje zánik zmluvy na základe žiadosti o ukončenie odberu, zatiaľ čo ods. 2 upravuje automatický zánik zmluvy uzatvorením zmluvy na predmetné odberné miesto novým vlastníkom. V tomto prípade žalovaná požadovala ukončenie odberu plynu podľa ods. 1 a nie podľa ods. 2. Právny predchodca žalobcu nedodržal ani ods. 5, podľa ktorého bol v prípade, že mal pochybnosti o obsahu prejavu vôle žalovanej, povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby zistil, čo svojim úkonom žalovaná sledovala. Takáto strohá šikanózna odpoveď na e-mail žalovanej, v ktorej sa právny predchodca žalobcu nevyjadril k obsahu prejavu vôle žalovanej, ale iba spochybňoval jeho formu, nie je v žiadnom prípade vynaložením maximálneho úsilia. Ak žalovaná oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že predala byt, tak mu tým oznámila aj to, že došlo k zmene jej adresy. Právny predchodca žalobcu sa tak mal v rámci primeranej súčinnosti so spotrebiteľom spýtať žalovanej, kde má v súčasnosti adresu pre prijímanie poštových zásielok. Keďže došlo k zániku zmluvy, tak absentuje pasívna vecná legitimácia žalovanej. Ak došlo k odberu plynu v predmetnom odbernom mieste po predaji bytu a po ukončení zmluvy, tak cenu spotrebovaného plynu by si mal žalobca nárokovať od nového vlastníka, ktorý mal zo spotreby plynu neoprávnený majetkový prospech, a to ako náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike. Je neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca vymáhal takéto nedoplatky za dodávku plynu od žalovanej, ktorá riadne oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že došlo k predaja bytu. Žalovaná tento stav neoprávneného odberu plynu nezavinila. Takisto žalovaná nezapríčinila náklady na prerušenie distribúcie plynu vo výške 83,02 €. Tieto náklady by mal znášať žalobca, keďže zo špekulatívnych dôvodov odmietal uznať ukončenie zmluvy alebo nový vlastník nehnuteľnosti, ktorý neoprávnene odoberal plyn. Žalobca okrem toho nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z odpočtov stavu plynomera a tieto sumy ani nezdôvodnil. Žalobca iba vo všeobecnosti poukazuje na cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bez toho, aby ich konkretizoval. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu nad rámec už uvedeného vznáša aj
námietku premlčania časti uplatneného nároku. Faktúra č. 4277053963 na sumu 12,30 € bola splatná dňa 31.01.2019. Keďže právny predchodca žalobcu podal návrh na vydanie platobného rozkazu až dňa 05.03.2022, tak v prípade, ak by aj bol uplatnený nárok dôvodný, došlo by dňa 31.01.2022 v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka k jeho premlčaniu. Právny predchodca žalobcu v odpovedi na túto výzvu súdu účelovo poukázal na § 1 ods. 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov a tvrdil, že na základe týchto zákonných ustanovení sa premlčacia lehota predĺžila o 75 dní, na základe čoho nedošlo k premlčaniu jeho nároku. Takýto výklad uvedených zákonných ustanovení je zavádzajúci a v rozpore s účelom týchto právnych noriem. Už zo samotného znenia týchto zákonných ustanovení a z dôvodových správ k nim je zrejmé, že sa týkajú iba tých práv, pri ktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo k zániku práva vo vymedzenom období. Keďže koniec premlčacej lehoty v tomto prípade pripadá až na rok 2022, tak uvedené zákonné ustanovenia na prejednávaný prípad nedopadajú. Tieto zákonné ustanovenia nemožno interpretovať takým spôsobom, podľa ktorého malo dôjsť k predĺženiu všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt o 35 dní a následne o 40 dní. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie (body 22 až 26) rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/10/2022 zo dňa 29.03.2022Žalovaná vznáša v tejto súvislosti námietku premlčania aj vo vzťahu k časti sumy 393,84 € podľa faktúry č. XXXXXXXXXX, a to vo výške 91,20 €. V zmysle čl. IV. ods. 8 obchodných podmienok dochádza k úhrade dodávky plynu vo forme preddavkov, pričom výška, počet a splatnosť preddavkových platieb sú stanovené v rozpise preddavkových platieb na ďalšie fakturačné obdobie, ktorý doručí dodávateľ spolu s vyúčtovacou faktúrou. V tomto prípade bol rozpis preddavkových platieb na ďalšie fakturačné obdobie uvedený vo faktúre č. XXXXXXXXXX. Žalovaná mala podľa tohto rozpisu uhrádzať v mesiacoch január až november 2019 preddavkové platby vo výške 45,60 € so splatnosťou k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dohodu o platení za dodávku plynu vo forme preddavkových platieb je potrebné považovať za dohodu o plnení v splátkach. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia lehota pri každej splátke samostatne, a to odo dňa jej splatnosti. V prípade prvej splátky so splatnosťou dňa 31.01.2019 došlo k premlčaniu dňa 31.01.2022 a v prípade druhej splátky so splatnosťou dňa 28.02.2019 došlo k premlčaniu dňa 28.02.2022. Ani v tomto prípade nedošlo k žiadnemu predĺženiu premlčacích lehôt o 75 dní. Žalovaná tak na základe § 101 a 103 Občianskeho zákonníka a na základe § 152 CSP vznáša námietku premlčania vo vzťahu k časti uplatnenej istiny vo výške 103,50 € a vo vzťahu k príslušenstvu tejto časti uplatnenej istiny. Takéto zmluvné dojednanie je z hľadiska obsahu a účelu, ktorý je ním sledovaný, dojednaním o zmluvnej pokute v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne. Ak dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v zmluve, ale len v obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané zmluvnými stranami, tak písomná forma takéhoto dojednania nie je zachovaná a takéto dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné. V tomto prípade zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o povinnosti žalovanej platiť poplatky za upomienky. Takéto dojednanie je uvedené iba v obchodných podmienkach, ktoré žalovaná nepodpísala. Žalovaná takisto nepodpísala ani cenník služieb, ktorý konkretizuje výšku zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute v podobe povinnosti spotrebiteľa platiť poplatky za upomienky je tak neplatným zmluvným dojednaním, na základe ktorého nemá žalobca žiadny nárok na poplatky za upomienky v celkovej výške 28 € a ani na príslušenstvo takejto pohľadávky. charakteru upomienky ako zmluvnej pokuty žalovaná poukazuje na bod 20 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/47/2020 zo dňa 12.05.2021. K otázke nezachovania písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty v prípade, že je dojednaná iba v obchodných podmienkach, ktoré nie sú spotrebiteľom podpísané, žalovaná poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/204/2015 zo dňa 17.02.2016. Poplatok za upomienku v paušalizovanej sume podľa cenníka služieb nemožno považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca by mal voči žalovanej takýto nárok iba vtedy, ak by mu takéto náklady skutočne vznikli, pričom by ich aj musel vedieť preukázať. Tieto náklady by predstavovali náklady na papier, toner a poštovné. V tomto prípade právnemu predchodcovi žalobcu takéto náklady v príčinnej súvislosti s upomínaním žalovanej ani vzniknúť nemohli. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa v zmluve dohodli na platení preddavkových platieb pomocou služby SIPO. Právny predchodca žalobcu tak bol povinný zasielať žalovanej pravidelne každý mesiac poštové poukazy bez ohľadu na to, či sa ocitne s ich platením v omeškaní. Akýkoľvek nárok žalobcu na poplatky za upomienky je tak vylúčený. Prvý poplatok za upomienku vo výške 3 € a druhý poplatok za upomienku vo výške 5 € sú navyše už premlčané. Ide o súčasť tej časti uplatnenej istiny, voči ktorej žalovaná vyššie vzniesla námietku premlčania. Ak by napriek vyššie uvedenému súd považoval žalovanú za pasívne vecne legitimovanú a dojednanie o zmluvnej pokute za platné, tak žalovaná navrhuje, aby súd
v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka túto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti znížil. Pre prípad, že by súd čo i len čiastočne vyhovel žalobnému návrhu, žalovaná navrhuje, aby súd na základe § 257 CSP nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania alebo aby náhradu trov konania žalobcovi znížil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je pokročilý vek žalovanej, jej nepriaznivý zdravotný stav, nemajetnosť a s tým spojená nepriaznivá sociálna situácia. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi by pre žalovanú znamenalo neprimeranú tvrdosť, bolo by to pre ňu neúnosné a do istej miery až likvidačné. Priznanie náhrady trov konania spolu s uplatneným nárokom by pre žalovanú s najvyššou pravdepodobnosťou znamenalo dlhotrvajúcu exekúciu, kedy by súdny exekútor vykonával zrážky z dávok jej starobného dôchodku, ktoré už teraz vzhľadom na vysokú infláciu, nepriaznivý zdravotný stav žalovanej a jej nepriaznivú sociálnu situáciu nezohľadňujú jej životné náklady. Naproti tomu by nepriznanie náhrady trov konania pre žalobcu znamenalo iba nepatrnú ujmu. 8. Podaním doručeným súdu dňa 29.02.2024 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že Žalobca opätovne dáva do pozornosti skutočnosť, že je zrejmé, že v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mala Žalovaná povinnosť ukončiť zmluvu písomnou formou. Zaslanie e-mailu s názvom „Žiadosť o ukončenie odberu“ nie je možné považovať za relevantný a platný právny úkon. Samotné zaslanie e-mailu Žalovanou nie je v zmysle zmluvy možné považovať za ukončenie zmluvy a to aj v zmysle výkladu právnej normy, o ktorú sa Žalovaná v poslednom vyjadrení opiera, t. j. ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kedy: „Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.“ Podľa výkladu ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ si účastníci zvolia ako formu právneho úkonu aj elektronickú formu, sú písomnosti vyhotovené na papieri a na dátovom nosiči rovnocenné, avšak v danom prípade pôjde spravidla o bežnú textovú formu a nie písomnú, keďže súčasťou úkonu nie je podpis. K tvrdeniu v bode 15, že Žalobca nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z odpočtov stavu plynomera Žalobca poukazuje na skutočnosť, že výlučne merania Žalobcu majú relevanciu s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, z ktorého uvedená skutočnosť vyplýva a podľa ktorého: „Vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ plynu najmenej jedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry. Podkladom na vyúčtovanie odberu plynu je zistenie stavu meracieho zariadenia vykonané prevádzkovateľom distribučnej siete.“ Žalovaná v podanom vyjadrení vznáša námietku premlčania a zastáva názor, že ust. § 1 ods. 1písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je v rozpore s uplatnením si Žalobcovho práva na súde. Žalovaná má za to, že v rámci uvedeného ustanovenia je zrejmé, že sa týka iba tých práv, pri ktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo k zániku práva vo vymedzenom období. obsah ustanovenia: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde...“ jasne vymedzuje bránenie, resp. uplatnenie si svoj práva, t. j. aj podaním žalobného návrhu na súde, kedy bolo Žalobcovi zmarené/pozastavené jeho právo v dôsledku pandémie. Vyššie uvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 27.03.2020 a v zmysle predmetného ustanovenia platí, že od účinnosti zákona, t. j. od 27.03.2020 do 30.04.2020 premlčacie lehoty neplynú, t. j. dochádza k predlženiu premlčacích lehôt priamo zo zákona o 35 dní. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je potrebné dospieť k záveru, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo vo zvyšnej časti nároku uplatnené na súde riadne a včas, bez pričinenia plynutia lehôt v dôsledku ochorenia COVID-19. súvislosti s náhradou nákladov na upomienky, ktoré predstavujú výšku 3,- EUR za prvú a vo výške 5,- EUR za každú ďalšiu osobitne, ako je uvedené v Cenníku služieb, ktorý bol priložený v žalobnom návrhu dáva Žalobca do pozornosti, že Cenník služieb je verejne dostupný na všeobecne známom webovom portáli Žalobcu a podpisom Zmluvy Žalovaná s týmto Cenníkom služieb súhlasila. Následne Žalobca ozrejmuje skutočnosť, že štandardná upomienka je pre Žalobcu nákladová a pozostáva z poštovného vo výške 1,15 EUR, tlač upomienky vo výške 0,052 EUR, strojové tzv. obálkovanie vo výške 0,016 EUR, preprava vo výške 0,13 EUR, obálka 0,014 EUR, režijné náklady (administratíva, personálne náklady, materiálne zabezpečenie a IT software- generovanie) vo výške 1,638 / 3,638 EUR. Žalobca zaslaním upomienky, resp. výzvy na úhradu sa len domáha svojho práva, kedy žalovaný neplní svoje záväzky. Žalobca sa uplatnením svojho práva prostredníctvom výzvy na úhradu snaží rovnako aj predísť súdnemu konaniu, zachovať tak zásadu hospodárnosti – nezaťažovať
súdnictvo, a to v dôsledku snahy o úhradu pohľadávky žalovaným mimosúdne. Žalovaná v predmetnom vyjadrení požaduje, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania v prípade rozhodnutia v rámci žalobného návrhu alebo aby súd trovy konania Žalobcovi znížil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nie je možné skonštatovať, či sa žalovaná nachádza v nepriaznivom zdravotnom stave a rovnako ani, či je v nepriaznivej sociálnej situácii, ako uvádza vo vyjadrení, nakoľko tvrdenia neboli doložené žiadnym relevantným dôkazom. Žalobca má za to, že zdravotný stav dlžníka, nie je dôvodom na znemožnenie vymoženia pohľadávky veriteľa. Žalobca v nadväznosti na predošle uvedené, tak nevidí dôvod v aplikácii ust. § 257 CSP. 9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.06.2024, na ktoré sa nedostavil žalobca a dostavil sa právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že žalovaná trvá na tom, že z jej strany došlo k riadnemu ukončeniu zmluvy so žalobcom. Zotrval na námietke premlčania a uviedol, že popiera nárok žalobcu na poplatky a upomienky. 10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o združenej dodávke plynu, Plnomocenstvo, Obchodné podmienky, Cenník, Cenník externých služieb, Cenník zemného plynu, Faktúra č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Faktúra za službu, Faktúra č. XXXXXXXXXX, Výpis z účtu, Upomienky, E-mail zo dňa 18.01.2019, Podací lístok, keď zistil tento skutkový a právny stav: 11. Zo Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 01.08.2013 súd zistil, že žalovaná ako odberateľka uzavrela zmluvu s dodávateľom RWE Gas Slovensko, s.r.o., Mlynská 31, Košice, IČO: 44 291 809, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa dodávať odberateľovi do jeho odberného miesta zemný plyn a zabezpečiť vo vlastnom mene a na vlastný účet prepravu plynu, distribúciu plynu, ako aj ďalšie s tým súvisiace služby a záväzok odberateľa dodaný plyn odoberať a zaplatiť dodávateľovi za dodaný plyn. Odberné miesto bolo ul. 1. mája 19, Malacky. 12. Z cenníka služieb súd zistil, že náhrada nákladov za upomienku bola vyčíslená na 3 Eur, náhrada nákladov za opakovanú upomienku bola vyčíslená na sumu 5 Eur. 13. Podľa cenník externých služieb SPP – distribúcia, a.s. súd zistil, že cena za prerušenie distribúcie zemného plynu bola stanovená na 83,20 Eur. 14. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 31.01.2019 súd zistil, že dodávateľ – pôvodný žalobca účtoval za fakturačné obdobie 19.12.2017 – 18.12.2018 žalovanej sumu 12,30 Eur za dodaný zemný plyn. 15. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 31.08.2019 súd zistil, že dodávateľ – pôvodný žalobca účtoval žalovanej za fakturačné obdobie 19.12.2018 – 20.06.2019 sumu 392,84 Eur za dodaný zemný plyn a služby. Spotrebovaný zemný plyn bol v sume 285,82 Eur a neuhradené položky z cenníka služieb boli v sume 108,02 Eur. Podľa rozpisu položiek suma spotrebovaného zemného plynu bola 238,18 Eur bez DPH, poplatky za upomienku 5 x 5 Eur, poplatok za prerušenie distr. Za neplat. Fiktívne 83,02 Eur (31.07.2019). 16. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že pôvodný žalobca refakturoval žalovanej sumu 83,20 Eur ako náhradu. Nákladov na prerušenie podľa Obchodných podmienok. Faktúra bola splatná 31.08.2019. 17. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že spoločnosť SPP – distribúcia, a.s. fakturovala pôvodnému žalobcovi sumu poplatkov (okrem iného aj poplatkov za prerušenie distribúcie plynu) spolu v sume 7.427,41 Eur. 18. Z výpisu z účtu zo dňa 24.06.2019 súd zistil, že žalobca sumu 7.427,41 Eur uhradil. 19. Z priložených upomienok súd zistil, že žalobca žalovanej vystavil upomienku dňa 12.11.2018, 12.02.2019, 10.03.2019, 08.04.2019, 08.05.2019, 10.06.2019, 10.09.2019. Podľa správ o doručení zásielok sa upomienky: dňa 25.10.2019 vrátila, dňa 17.06.2019 doručila, dňa 07.06.2019 vrátila, dňa 27.05.2019 vrátila, dňa 29.04.2019 vrátila, dňa 02.04.2019 vrátila, dňa 04.03.2019 vrátila.
20. Z e-mailu zo dňa 18.01.2019 súd zistil, že na e-mail F. bola zo spoločnosti žalobcu odoslaná správa pre žalovanú, že v nadväznosti na jej e-mail zo dňa 16.01.2019 zasiela žalobca svoje vyjadrenie, kde uvádza, že v prípade zmeny odberateľa so zmenou dodávateľa je potrebné doručiť písomnú žiadosť o ukončenie zmluvy s potrebnými dokumentami na adresu ich spoločnosti innogy Slovensko s.r.o., Mlynská 31, Košice. Mailom doručenú žiadosť nie je možné akceptovať. Ďalej sa v správe uvádza, že nový odberateľ musí uzatvoriť zmluvu s novým odberateľom, ktorý nám zašle výpoveď zmluvy. K dnešnému dňu neevidujú výpoveď, resp. žiadosť o uvoľnenie distribučnej kapacity, od nového dodávateľa. Dokumenty potrebné k zmene dodávateľa so zmenou odberateľa: kúpno-predajná zmluvy, návrh na vklad do katastra, príp. List vlastníctva na nového majiteľa nehnuteľnosti. 21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 23. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 28. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o energetike v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu. 29. Podľa § 47 ods. 8 Zákona o energetike Zmluvou o združenej dodávke plynu sa dodávateľ plynu zaväzuje dodávať plyn koncovému odberateľovi plynu v dohodnutom množstve, zabezpečiť distribúciu plynu do odberného miesta koncového odberateľa plynu vrátane súvisiacich služieb a prevziať zodpovednosť za odchýlku koncového odberateľa plynu a koncový odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace služby. 30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 31. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
32. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 33. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. 34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 36. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19 a v justícii (ďalej len „Zákon č. 62/2020 Z.z.“) Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. 37. Podľa § 8 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z.z. Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú. 38. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 40. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 41. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba čiastočne. Súd mal v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 01.08.2013 Zmluvu o združenej dodávke plynu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodával žalovanej zemný plyn a žalovaná sa zaviazala za dodávku plynu ako aj súvisiace služby zaplatiť odplatu. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej za dodávku plynu a súvisiace služby faktúrou č. 4277053963 splatnou dňa 31.01.2019 sumu 12,30 Eur a faktúrou č. 4254039578 splatnou 31.08.2019 sumu 393,84 Eur. Pričom uvedené sumy si uplatnil v prejednávanej veci. 42. Žalovaná nárok žalobcu poprela a tvrdila, že Zmluva medzi nimi zanikla titulom prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej bolo zriadené odberné miesto a titulom doručenia Žiadosti o ukončenie zmluvného vzťahu žalobcovi e-mailom. Vklad vlastníckeho práva nového vlastníka bol povolený dňa 20.09.2018, o čom žalovaná informovala právneho predchodcu žalobcu mailom zo dňa 16.01.2019. Mala za to teda, že týmto okamihom došlo k písomnému ukončeniu Zmluvy a následná fakturácia zo strany žalobcu tak nie je dôvodná. V danej veci však súd dospel k záveru, že Žiadosť o ukončenie zmluvy zaslaná e-mailom (elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu), navyše zrejme z e-mailu F. (žalovaná síce nedoložila súdu e-mail zo dňa 16.01.2019, ale len odpoveď žalobcu naň zo dňa 18.09.2019, avšak skutočnosť odoslania e-mailu vzhľadom na to, že to žalobca nenamietal, považoval za nespornú), ktorá neobsahovala relevantný podpis žalovanej, nemôže byť považovaná za právny úkon urobený písomne. Prvou podstatnou náležitosťou písomného právneho úkonu (bez
ohľadu na to, či je urobený listinne alebo elektronickým prostriedkami zachytávajúcimi obsah prejavu) je podpis konajúcej osoby, čo nebolo e-mail neobsahoval. Žalovaná súdu nijak nepreukázala, že ukončila zmluvný vzťah so žalobcom písomnou formou. Z čl. XII bod 1 Obchodných podmienok je zrejmé, že zmena zmluvy je možná na základe dohody zmluvných strán aj v inej ako písomnej forme. Podľa čl. XII bod 3 Obchodných podmienok žiadosť môže byť podaná aj prostredníctvom elektronickej pošty na adrese G.. Avšak podľa čl. XII Zánik zmluvy bod 1 zmluva zanikne písomnou dohodou zmluvných strán, ak odberateľ preukáže, že ukončuje odber plynu z odberného miesta z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ... Z uvedených ustanovení Obchodných podmienok je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pozná a akceptuje formu určitých úkonov uskutočnených elektronicky prostredníctvom elektronickej pošty, avšak zo znenia vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že sa to týka len zmeny zmluvy a nie jej zániku. Dokazuje to aj čl. XV bod 3 Obchodných podmienok: písomnosti, oznámenia alebo akceptácie, okrem písomnosti týkajúcich sa výpovede zo zákonných dôvodov, výpovede zo zmluvy, odstúpenia od zmluvy a uzatvorenia zmluvy, je možné doručovať aj v elektronickej podobe na elektronickú adresu dodávateľa. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci žiadosť žalovanej doručená e-mailom o ukončenie zmluvy, nemožno akceptovať ako jednak právny úkon urobený písomne a jednak právny úkon riadne doručený žalobcovi v zmysle čl. XV bod 3 Obchodných podmienok. Navyše Zmluva o združenej dodávke plynu bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá písomne a písomne uzavretú zmluvu možno zmeniť alebo zrušiť len písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd teda mal za to, že žalovaná nepreukázala riadne ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom, a tak bola povinná dodržiavať svoj zmluvný záväzok a platiť cenu za dodaný plyn a služby s tým spojené. Navyše už aj z predloženej odpovede z e-mailu zo dňa 18.01.2019 bolo jednoznačne zrejme, že žalobca jasne uviedol žalovanej, že nemôže akceptovať zrušenie zmluvy doručené e-mailom a riadne žalovanú poučil, ako má postupovať, ak má záujem riadne zmluvu ukončiť. Nemožno teda žalobcovi v tomto smere nič vytknúť aj v súvislosti s prístupom dodávateľa voči spotrebiteľovi. Podľa súdu nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že žalobca nedodržal podmienky čl. XII Zánik zmluvy bod 5, podľa ktorého je dodávateľ povinný vyzvať odberateľa ak uskutoční úkon, z ktorého nebude zrejmé o aký prejav vôle ide, na odstránenie nejasností ohľadom prejavenej vôle odberateľa, pretože v danej veci niet pochýb o tom, čo žalovaná týmto úkonom chcela prejaviť – ukončiť zmluvu. Žalobca ako dodávateľ ju len upozornil na nedodržanie formy ukončenia zmluvy a navyše ju riadne informoval a možnom spôsobe ukončenia zmluvy. Napokon súd uvádza, že požiadavka žalobcu, aby uvedenú žiadosť o ukončenie zmluvy spolu s prílohami žalovaná zaslala poštou na uvedenú adresu sa nejaví súdu ako šikanózna. Nevyžaduje od spotrebiteľa neprimerané náklady ani neadekvátne úsilie spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami. Takisto nie je dôvodný argument žalovanej, že zmena vlastníka odberného miesta bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľností a žalobca si tieto údaje kedykoľvek mohol overiť z verejného registra a nie vyžadovať od žalovanej zasielanie predmetných dokumentov. Žalovaná, hoci v pozícii spotrebiteľa, uzavrela riadne Zmluvu na dodávku zemného plynu, na základe ktorej vznikol medzi stranami zmluvný vzťah, z ktorého plynú nielen práva ale aj povinnosti. Ak žalovaná chcela ukončiť Zmluvu, musela si byť vedomá toho, že táto skutočnosť vyžaduje výslovný prejav jej vôle, čo napokon dokazuje aj zaslaný e-mail so Žiadosťou o ukončenie zmluvy. Bez relevantného prejavu vôle nebol žalobca povinný dôvodnosť žiadosti preverovať z verejného registra. 43. Žalovaná ďalej namietala, že fakturované služby jej neboli dodané, nakoľko predmetný byt (vedený ako odberné miesto) neužívala. Tieto svoje tvrdenia však súdu nijak nepreukázala. Navyše pri riadnom trvaní zmluvného vzťahu skutočnosť ukončenia užívania odberného miesta je bez právnej relevancie. Žalovaná relevantne nepoprela spotrebu zemného plynu vyplývajúcu z priložených faktúr. Uviedla len, že žalobca fakturované sumy nepreukázal. Súd je toho názoru, že žalobca predložil súdu dôkaz, z ktorého vyplývali ním tvrdené skutočnosti – údaje o spotrebe, a to vyúčtovacie faktúry, ak žalovaná chcela tieto údaje relevantne poprieť mala uviesť konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých jej pochybnosti vyplývajú a doložiť tieto skutkové tvrdenia dôkazmi, čo žalovaná neučinila, z toho dôvodu je súd názoru, že relevantne dodávky plynu zo strany žalobcu nespochybnila. 44. Keďže nemal súd za preukázané ukončenie zmluvy, mal za to, že fakturácia čo to podstaty nároku je dôvodná. Z hľadiska hospodárnosti sa súd v prvom rade následne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie dvoch faktúr: na sumu 12,30 Eur splatnú 31.01.2019 a na sumu 393,84 Eur splatnú 31.08.2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 07.03.2022, z uvedeného je zrejmé, že faktúra č. 4277053963 splatná 31.01.2019 bola podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej dobe. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa premlčacia doba predĺžila v zmysle
§ 1 ods. 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o 75 dní, a teda ním uplatnený nárok premlčaný nie je, pretože ho žalobca uplatnil v tejto predĺženej lehote. Uvedené zákonné ustanovenia sa týkajú iba tých práv, pri ktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo zániku práva vo vymedzenom období. Nemožno vysloviť, že tieto ustanovenia z hľadiska plynutia, resp. uplynutia premlčacej lehoty sa vzťahujú generálne na všetky premlčacie lehoty a tieto predlžujú. Keďže koniec premlčacej lehoty v tomto prípade pripadá až na rok 2022, tak uvedené zákonné ustanovenia na prejednávaný prípad nedopadajú (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/10/2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/16/2022, sp. zn. 43CoCsp/19/2022, sp. zn. 43Cob/12/2023, sp. zn. 17CoCsp/32/2022, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoCsp/17/2022, Krajský súd v Trnave sp. zn. 23CoCsp/62/2022). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti sumy 12,30 Eur z uplatnenej faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 31.01.2019 je premlčaný a v tejto časti žalobu zamietol. 45. Predmetom konania bol ďalej žalobcom uplatnený nárok z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 393,84 Eur splatný dňa 31.08.2019. Žalovaná vzniesla námietku premlčania aj pokiaľ ide o nárok vyplývajúci z tejto faktúry, avšak len v časti 103,50 Eur, nakoľko mala za to, že dohoda o platení preddavkových platieb mesačne vo výške 45,60 Eur je vlastne dohoda o plnení v splátkach a v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od každej splátky samostatne. V tejto časti považoval však súd námietku premlčania za nedôvodnú. Predmetom uplatneného nároku žalobcu je pohľadávka na zaplatenie dodávok zemného plynu a súvisiacich služieb vyplývajúca z priloženej vyúčtovacej faktúry, ktorej splatnosť nastala v celosti dňa 31.08.2019. Touto faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanej skutočne poskytnuté služby. Prvým dňom, kedy mohol veriteľ – žalobca uplatniť svoje právo na súde bol deň 01.09.2019. Od tohto dňa začala plynúť premlčacia lehota uplatneného nároku a uplynula dňa 01.09.2022. Keďže žaloba bola podaná dňa 07.03.2022, bol žalobcov nárok uplatnený včas. Skutočnosť, že žalobca a žalovaná mali dohodu, že žalovaná bude hradiť preddavkové platby mesačne vo výške 45,60 Eur, je potrebné chápať ako samostatný nárok/pohľadávku odlišnú od pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil nárok na zaplatenie preddavkových platieb, ale nárok nezaplatenie za služby skutočne dodané a vyúčtované. Z toho dôvodu je námietka premlčania v tejto časti nedôvodná. 46. Súd mal teda za to, že žalobcovi vznikol nárok na nezaplatené a vyúčtované ceny spotrebovaného zemného plynu vo výške 285,82 Eur (podľa faktúry na č.l. 20) v zmysle platnej a neukončenej Zmluvy o združenej dodávke plynu, a preto žalovanú na zaplatenie tejto sumy zaviazal. 47. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu boli aj poplatky za upomienky. Súd sa v tomto smere prikláňa k názoru Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/110/2019 zo dňa 26.05.2020, v zmysle ktorého v žalobcom predloženej Zmluve o dodávke plynu nie sú uvedené žiadne individuálne dojednania ohľadom poplatkov za upomienky. Dojednanie poplatkov za upomienky žalobca odvodzuje od Obchodných podmienok, kde je stanovené, že žalobca má právo tieto poplatky účtovať. Tieto obchodné podmienky, ktoré nie sú žalovanou ani podpísané, nepreukazujú podľa názoru súdu, že dodávateľ tieto poplatky so žalovanou ako so spotrebiteľom individuálne dojednal. Navyše v prípade poplatku za upomienku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Z uvedeného vyplýva, že predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú úhradu nákladov dodávateľa. Podstata týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Skutočnosť, že výška zmluvne určených poplatkov nekorešponduje s reálnymi nákladmi, ktoré veriteľovi môžu vzniknúť v súvislosti s upomienkami nasvedčuje to, že výška poplatkov za upomienku sa líši (poplatok za upomienku 3 Eur, poplatok za opakovanú upomienku 5 Eur). Paušálna výška poplatku za upomienku plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poplatok za upomienku v paušalizovanej sume nemožno považovať ani za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka . Takýto nárok by mal žalobca len v prípade, ak by preukázal nielen vyhotovenie a zaslanie upomienok, ale aj sumu skutočných vzniknutých a uhradených nákladov. Žalobca súdu uviedol rozpis položiek, z ktorých by mali skutočné náklady vyplývať (č.l. 132), pričom však do tohto výpočtu zahrnul aj tzv. režijné náklady, ktoré mali pozostávať z administratívy, personálnych nákladov, materiálneho zabezpečenia a IT software – generovanie a mali byť vo výške 1, 638 Eur. Takto žalobcom určené náklady však podľa súdu nemožno považovať za určité. Nie je z toho zrejmé ako k takémuto výpočtu žalobca dospel a čo presne tieto položky predstavujú. Upomienka ako taká navyše nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by mala totiž povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Na
základe uvedeného súd žalobcovi požadované poplatky za upomienky v sume 5 x 5 Eur, t.j. spolu 25 Eur nepriznal, v tejto časti žalobu zamietol vrátane prislúchajúcich úrokov z omeškania. 48. Pokiaľ ide o poplatok na prerušenie dodávky plynu v zmysle Cenníka externej spoločnosti vo výške 83,02 Eur, súd v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný. V konaní bolo nesporné, že v dôsledku neplatenia preddavkov zo strany žalovanej došlo k prerušeniu distribúcie zemného plynu v odbernom mieste 1. mája 19, Malacky. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 83,02 Eur zo dňa 18.06.2019 a zo zoznamu výkonov k faktúre priloženého súd zistil, že na adrese odberného miesta žalovanej bolo prerušenie dodávky plynu vykonané, a to spoločnosťou SPP distribúcia, a.s.. Z faktúry č. XXXXXXXXXX a priloženého výpisu z účtu súd zistil, že žalobca skutočne uhradil sumu spoločnosti SPP distribúcia, a.s. za vykonané služby – prerušenie dodávky zemného plynu. Bolo nesporné, že tento úkon prerušenia vykonala spoločnosť SPP distribúcia, a.s., za ktoré táto spoločnosť vyfakturovala právnemu predchodcovi žalobcu (innogy Slovensko, s.r.o.) v súlade so svojím Katalógom služieb spolu sumu 7.427,41 Eur (pozostávajúcu okrem iného aj zo služby prerušenie dodávky zemného plynu) a právny predchodca žalobcu (innogy Slovensko, s.r.o.) túto sumu zaplatil. Preto súd žalovanú zároveň zaviazal aj na zaplatenie sumy 83,02 Eur, čo predstavuje v zásade len refakturáciu žalobcom skutočne zaplateného poplatku prevádzkovateľovi distribučnej sústavy za úkon spojený s fyzickým vycestovaním povereného pracovníka na odberné miesto. Ide pritom o poplatky za výkony žalobcu, ktoré boli vyvolané opomenutím žalovanej riadne a včas plniť svoje peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré sú nad rámec bežného plnenia predmetu zmluvy. 49. Spolu teda súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 285,82 Eur ako ceny spotreby zemného plynu a sumy 83,02 Eur ako nákladov za uskutočnené a uhradené prerušenie dodávky zemného plynu do odberného miesta, t.j. spolu vo výške 368,84 Eur. 50. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo 368,84 Eur odo dňa splatnosti vyúčtovacej faktúry, z ktorej priznaný nárok plynul, t.j. odo dňa 01.09.2019. Žalovaná síce namietala, že jej faktúry neboli riadne doručené a tvrdila že keď žalobcovi e-mailom oznámila prevod jej vlastníckeho práva k bytu, mal sa žalobca dopytovať či zmenila aj adresu pre doručovanie. Takúto námietku súd považoval za nedôvodnú. Jednou zo zmluvných povinností žalovanej v rámci zmluvného vzťahu so žalobcom vyplývajúcim z uzavretej Zmluvy o združenej dodávke plynu, bolo oznámiť žalobcovi zmenu svojich údajov oproti údajom uvádzaným v zmluve. Nebolo povinnosťou žalobcu aktívne pristupovať k žalovanej a dopytovať sa jej, či zmena údajov nenastala. Aj samotná skutočnosť, že žalovaná previedla byt, na ktorý bolo vedené odberné miesto, nemusela sama o sebe znamenať zmenu jej adresy pre doručovanie. Napokon aj do dnešného dňa má žalovaná aj v Registri obyvateľov SR evidovanú ako adresu jej trvalého pobytu adresu X. XXXX XX, C.. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala 0,00 % ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom po 01.02.2013. 51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 54. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 55. Žaloba žalobcu bola v časti zamietnutá, a tak súd rozhodoval o trovách konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP, a teda pomerne. Žalobou uplatnený nárok predstavoval sumu vo výške 406,14 Eur. Žaloba bola zamietnutá v časti 37,30 Eur (25 Eur poplatky za upomienky a 12,30 Eur ako premlčaný nárok). V tejto časti konania bola teda úspešná žalovaná, t.j. vo výške 9,19%. Žalobe bolo vyhovené v sume 368,84
Eur. V tejto časti bol úspešný žalobca, t.j. v rozsahu 90,81%. Pomer úspechu úspešnejšieho žalobcu tak predstavoval 81,62% (90,81% - 9,19%). Súd teda žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 81,62% voči neúspešnejšej žalovanej. 56. Žalovaná napokon žiadala súd, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatnil ust. § 257 CSP, nakoľko tvrdila, že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal prípadne žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznať, spočívajúce vo vysokom veku žalovanej, jej nepriaznivom zdravotnom stave, nemajetnosti a s tým spojenú nepriaznivú sociálnu situáciu. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení však žalovaná nepriložila žiaden dôkaz. Za tejto situácie mal súd preukázanú len skutočnosť vysokého veku žalovanej (90 rokov), ktorá však sama o sebe ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné výnimočne žalobcovi ako úspešnejšej strane v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznať, nepostačuje. Súd teda v danej veci nevidel dôvod na postup podľa § 257 CSP, a preto o náhrade trov konania rozhodoval postupom výlučne podľa § 255 ods. 2 CSP podľa zásady pomerného úspechu v konaní. 57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vydaným vyšším súdnym úradníkom. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).