Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 32C/20/2018 z 12. 2. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Malacky 32C/20/2018 1618200099 12. 02. 2025 Mgr. Zuzana Albert ECLI:SK:OSMA:2025:1618200099.25

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX E., 2. D. F., nar.: 26.08.1977, C. XXX/XX, XXX XX G. D. H., zast.: Advokátska kancelária advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752, Palackého 12, P.O.Box 69, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: F. I., nar.: XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX G. D. H., zast. K. L. G., M., J. XX/XX, XXX XX H., o odstránenie neoprávnených stavieb a vypratanie pozemku, takto rozhodol: I. Žalovaný j e povinný na vlastné náklady odstrániť stavbu železobetónového oplotenia z pozemku s parc. č. E-KN XXXX – orná pôda o výmere 5.231 m2, evidovaného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie G. D. H., okres H., a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný j e p o v i n n ý na vlastné náklady vypratať pozemok s parc.č. E-KN XXXX – orná pôda o výmere 5.231 m2, evidovaný Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie G. D. H., okres H., v časti jeho užívania žalovaným, ktorá je vymedzená v prednej časti od štátnej cesty železobetónovým oplotením a z pravej a zadnej strany pletivovým oplotením, najmä z tohto pozemku odstrániť lodné kontajnery, stroje a ďalšie hnuteľné veci, a to všetko v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku s parc.č. C-KN XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 33 m2, tak ako je tento pozemok vyznačený v Geometrickom pláne č. 16/2024 vypracovanom E. N., G. O. XXXX, IČO: 40 155 668 a úradne overenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor dňa 15.03.2024 pod č. G1-293/2024, strpieť umiestnenie, užívanie, prevádzkovanie a údržbu stavby so súpisným číslom XXX, popis stavby: administratívna budova, druh stavby: priemyselná budova, evidovanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, postavenej na pozemku s parc. č. C-KN XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 33 m2, tak ako je vyznačený v Geometrickom pláne č. 16/2024 vypracovanom E. N., G. O. XXXX, IČO: 40 155 668 a úradne overenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor dňa 15.03.2024 pod č. G1-293/2024, vlastníkom tejto stavby. Geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku ako jeho príloha. IV. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku s parc.č. C-KN XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 58 m2, tak ako je vyznačený v Geometrickom pláne č. 16/2024 vypracovanom E. N., G. O. XXXX, IČO: 40 155 668 a úradne overenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, dňa 15.03.2024 pod č. G1-293/2024, strpieť umiestnenie, užívanie, prevádzkovanie a údržbu stavby so súpisným číslom XXX, popis stavby: rodinný dom, druh stavby: rodinný dom, evidovanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie G. D. H., okres H., postavenej na pozemku s parc.č. C-KN XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 58 m2, tak ako je vyznačený v Geometrickom pláne č. 16/2024 vypracovanom E. N., G. O. XXXX, IČO: 40 155 668 a úradne overenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor dňa

15.03.2024 pod č. G1-293/2024, vlastníkom tejto stavby. Geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku ako jeho príloha. V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa výroku č. III a IV tohto rozsudku sumu vo výške 927,66 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade titulom jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa výroku č. III a IV tohto rozsudku sumu vo výške 1.855,31 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Súd p r i z n á v a žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.01.2018 sa pôvodní žalobcovia 1. K. C., nar. XX.XX.XXXX, 2. D. F., nar. XX.XX.XXXX a 3. žalobca v 2. rade voči žalovanému domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemok s parc.č. E-KN XXXX – orná pôda o výmere 5.231 m2, nachádzajúci sa v k.ú. G. D. H. a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej ako „Pozemok žalobcov“ alebo „Pozemok“) a na vlastné náklady odstrániť z Pozemku: a) stavbu so súpisným číslom XXX – priemyselná budova, administratívna budova, evidovanú na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. G. D. H., b) stavbu so súpisným číslom XXX – rodinný dom, evidovanú na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. G. D. H., c) stavbu bez súpisného čísla umiestnenú na Pozemku žalobcov. 2. Pôvodní žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi Pozemku žalobcov, ktorý sa nachádza v obci G. D. H.. Šetrením v katastrálnom operáte zistili, že na Pozemku žalobcov sa nachádzajú viaceré stavby vo vlastníctve žalovaného. O ich výstavbe nemali vedomosť, ani k ich stavbe neposkytli súhlas, a to ani dodatočne, z akého dôvodu je predmetné stavby nutné považovať za nezákonné. Stavby žalovaného so súpisným číslom XXX M. XXX zasahujú do Pozemku žalobcov, avšak tretia stavba bez súpisného čísla je na takom Pozemku postavená celá, pričom táto nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, ani nemá pridelené súpisné číslo. Žalovaný sa k výzve pôvodných žalobcov na mimosúdne riešenie vzniknutej situácie nevyjadril, dokonca si ním postavené stavby oplotil, čím znemožnil žalobcom vstup na ich Pozemok. Okrem stavieb žalovaného je na Pozemku tiež stavba čistiacej komory, ktorá je oplotená a je vo vlastníctve SPP-distribúcia, a.s., s ktorej existenciou boli pôvodní žalobcovia uzrozumení. Vo vzťahu k stavbám žalovaného možno podľa pôvodných žalobcov konštatovať jeho nedobromyseľnosť, keďže žalobcovia sú vedení ako podieloví spoluvlastníci Pozemku v katastri nehnuteľností a súčasne žalovaný podľa pôvodných žalobcov im adresoval viaceré konštatovania v zmysle, že mal za to, že je vlastník pozemku odcestovaný v zahraničí. Žalovaný vo výstavbe pokračoval napriek upozorneniu pôvodných žalobcov, že stavia na cudzom pozemku, o čom svedčí tiež vybudovanie oplotenia. Obe stavby označené súpisným číslom sú napriek ich oficiálnemu vedeniu ako administratívna budova a rodinný dom v skutočnosti využívané ako ubytovňa či nocľaháreň. V stavbách žalovaný ani jeho rodina nebýva. Neoprávnené stavby bránia ďalšiemu využitiu Pozemku, bránia vo vstupe naň a znehodnocujú ho. Pre zhrnutie, na Pozemku sa nachádzajú dve stavby žalovaného zapísané v katastri nehnuteľností, jedna stavba neevidovaná v katastrálnom operáte a tiež železobetónové oplotenie. Žalovaný na Pozemok vniesol aj iné hnuteľné veci. 3. Dňa 29.01.2018 doručili pôvodní žalobcovia na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnili poukazom na skutočnosť, že si žalovaný na ich Pozemku postavil neoprávnené stavby, ktoré oplotil, čím porušil ústavné právo pôvodných žalobcov vlastniť majetok a nerušene ho užívať. Pôvodní žalobcovia vyslovili obavu, že by žalovaný mohol nakladať s predmetnými stavbami spôsobom, ktorý by znemožnil výkon práv a oprávnených záujmov žalobcov. Keďže žalovaný postavil tretiu stavbu na Pozemku dodatočne, je možné predpokladať, že s výstavbou neoprávnených stavieb bude ďalej pokračovať, prípadne že bude pokračovať v budovaní oplotenia, ktoré znemožňuje pôvodným žalobcom prístup na ich Pozemok. Žalovaný všetky stavby využíva na podnikateľské účely (poskytovanie ubytovania označené ako „Ubytovanie u F.“), čím sa neoprávnene obohacuje na úkor pôvodných

žalobcov. Súčasne sa v dôsledku umiestnenia neoprávnených stavieb na Pozemku žalobcov pohybujú cudzí ľudia, čo si oni neželajú. Je daná obava, že žalovaný v budúcnosti bude konať takým spôsobom, ktorý by zmaril výkon zákonných práv pôvodných žalobcov, napríklad i nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Majú za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Preto pôvodní žalobcovia navrhli, aby súd neodkladným opatrením žalovanému uložil do skončenia konania vo veci samej zákaz stavby umiestnené na Pozemku žalobcov scudziť, zaťažiť, inak s nimi nakladať, ako aj zdržať sa užívania Pozemku žalobcov, a to najmä vstupu pešo, motorovými vozidlami, inými vozidlami či strojmi. Uznesením č.k. 32C/20/2018-71 zo dňa 12.02.2018 súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2018. 4. Žalovaný sa k podanej žalobe napriek výzve súdu nevyjadril. 5. Keďže pôvodná žalobkyňa v 1. rade v priebehu konania zomrela, rozhodol súd uznesením č.k. 32C/20/2018-156 zo dňa 28.10.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 32C/20/2018-174 zo dňa 20.05.2020 o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne v 1. rade A. B. C., D.. 6. Uznesením č.k. 32C/20/2018-182 zo dňa 29.07.2020 rozhodol súd o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom zosnulého pôvodného žalobcu v 2. rade, ktorým je pôvodný žalobca v 3. rade D. F.. 7. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, na ktorých strany dostali dostatočný priestor na prezentáciu svojich stanovísk a kde súd vykonal nimi navrhované dokazovanie. Na pojednávaní dňa 24.06.2021 žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a doplnili, že sa so žalovaným po podaní žaloby dvakrát stretli a navrhli mu odkúpenie pozemku. On bol ochotný odkúpiť len tú časť pozemku, ktorú užíva o výmere 1.099 m2, čím žalovaný podľa žalobcov potvrdil, že ich Pozemok v tejto výmere skutočne užíva. Vlastnícke právo k parcele XXXX nadobudol D. F. v roku 1941, pričom toto bolo evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Po ňom nadobudli pozemok jeho deti titulom dedenia na základe rozhodnutia Štátneho notárstva č. D 289/89. Súčasný stav je taký, že pozemok spoluvlastní žalobca v 1. rade v podiele 1/3 a žalobca v 2. rade v podiele 2/3, a to obaja titulom dedenia. Parcelu XXXX o výmere minimálne 1.099 m2 užíva výlučne žalovaný a znemožňuje jej užívanie zo strany žalobcov, okrem iného tým, že okolo tejto časti pozemku postavil betónový plot a žalobcovia tak na vlastný pozemok nemôžu vstupovať. Žalovaný podľa žalobcov tvrdí, že budovy nadobudol kúpou od spoločnosti Nafta a.s., a to kúpnou zmluvou 12.05.2002, ktorá odkazuje na znalecký posudok A. K. P. č. 04/2001. Podľa informácií, ktoré poskytla súdu Obec G. D. H., budova s číslom XXX bola vybudovaná v roku 1966, ale z listín od obce nevyplývajú žiadne okolnosti tejto výstavby, spôsob, akým budova vznikla, či prečo bola postavená na pozemku XXXX. Žalovaný užíva parcelu XXXX minimálne vo výmere 1.099 m2 na podnikateľskú činnosť spočívajúcu v ubytovacích službách a v pohostinskej činnosti, a to bez súhlasu žalobcov a bez poskytovania akejkoľvek náhrady. Žalovaný uviedol žalobcom, že pozemok takto užíva, pretože si myslel, že sú jeho vlastníci v zahraničí. K spôsobu vysporiadania vzťahov medzi stranami uviedli žalobcovia, že nemajú záujem nadobudnúť do vlastníctva stavby na ich pozemku. Odstránenie minimálne stavby bez súpisného čísla a oplotenia pozemku bude účelné a umožní žalobcom riadne užívať ich pozemok, ku ktorému vlastnia aj priľahlý pozemok. Časť týchto pozemkov je určená aj na výstavbu, o čom nakoniec svedčí aj to, že tam staval žalovaný. 8. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.06.2021 uviedol, že nehnuteľnosti kúpil v roku 2002 od štátneho podniku Nafta Gbely. Predávajúci vystavil kupujúcemu v tejto súvislosti aj faktúru, ktorá bola riadne zaplatená 17.05.2002. Žalovaný komunikoval s predchádzajúcim vlastníkom Pozemku, kde dospeli k dohode o cene asi 10 Eur za 1 m2. Nechal si vypracovať aj znalecký posudok č. 12/2018. Má k dispozícii tiež vyjadrenie obce, podľa ktorého je Pozemok v extraviláne a jeho funkčné využitie je orná pôda. Podľa vyjadrenia obce na Pozemku nie je možné realizovať ďalšiu výstavbu okrem už existujúcich stavieb Nafta a.s., a to kvôli tomu, že je Pozemok v ochrannom pásme plynovodu. K fotografiám založeným na pojednávaní, ktoré majú preukazovať vykonávanie podnikateľskej činnosti zo strany žalovaného na Pozemku žalobcov uviedol žalovaný, že nafotené budovy sú len vymaľované na červeno a fotografie interiéru nie sú odtiaľ. Žalovaný v tejto lokalite vlastní aj ďalšie budovy a pozemky. O celú lokalitu sa stará, kosí a upratal to tam po neporiadku a špine, čo tam zanechala Nafta. Je ochotný kúpiť využívanú časť Pozemku za 10 Eur za 1 m2, prípadne zameniť túto časť za iný pozemok žalovaného. Žalobcovia k prednesu žalovaného uviedli, že podľa územnoplánovacej informácie obce nie je celá parcela XXXX v extraviláne, žalovaným užívaná časť je v intraviláne.

9. Na pojednávaní dňa 30.09.2021 sa vyjadrili žalobcovia k medzitým doručeným odpovediam na žiadosti súdu o poskytnutie súčinnosti katastrálneho odboru OÚ Malacky a obce G. D. H.. Zo skutočnosti, že obec G. D. H. na žiadosť súdu odpovedala, že administratívny spis ohľadom betónového oplotenia pretínajúceho pozemok č. XXXX neexistuje, vyplýva, že nebolo vedené stavebné konanie o povolenie či ohlásenie tejto stavby a teda sa jedná o stavbu nepovolenú. Z listín, ktoré boli založené katastrom, vyplýva ohľadom administratívnej budovy č. XXX a rodinného domu č. XXX, že k nim neexistoval administratívny spis o povolenie stavieb a nedá sa vyvodiť, že by prebehlo vyvlastňovacie konanie. Listiny zároveň hodnoverne nepreukazujú, že budovy boli postavené pred rokom 1976. Ak by to aj bola pravda, platil v tom období § 10 zákona o stavebnom poriadku, z ktorého vyplývalo, že stavebník bol povinný požiadať o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby. Žiadne listiny poskytnuté katastrom nepreukazujú, že by stavby boli postavené oprávnene. Už v roku 1966 bol predmetný pozemok vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov a z novozískaných listín nevyplynul ani súhlas právneho predchodcu žalobcov so zriadením stavieb, ani prípadné vyvlastnenie pozemku. Žalovaný nadobudol administratívnu budovu č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.05.2002. Táto zmluva však nie je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu. Z listín, ktoré poskytol súdu Okresný úrad, nevyplýva právny titul takého nadobudnutia vlastníckeho práva. Aj z geometrického plánu č. 20/2001, ktorý je prílohou uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 17.05.2002 vyplýva, že rodinný dom č. XXX ku dňu vypracovania geometrického plánu neexistoval. Týmto je spochybnená pravdivosť vyhlásenia obce G. D. H. o skutočnosti, že rodinný dom bol postavený v roku 1964 v rámci výstavby strediska Nafta Gbely a.s. Žalovaný na pojednávaní zotrval na tom, že čestné vyhlásenia aj vyhlásenia obce sú pravdivé. Oplotenie na pozemku existovalo už v čase kúpy. V dobe jeho výstavby ani v dobe kúpy sa nezapisovalo oplotenie do katastra. Žalovaný ho následne zrekonštruoval, vychádzajúc z toho, že mu patrí. Skutočnosť, že stavby boli postavené pred rokom 1976 je zrejmá. Štátne inštitúcie tohto typu v tej dobe, čo bola doba hlbokého komunizmu, mali právo si svoje objekty vystavať aj na súkromných pozemkoch bez ďalšieho. Žalobcovia na uvedené reagovali s tým, že ohľadom výstavby budov zo strany socialistických organizácii poukázali na právnu úpravu platnú a účinnú v čase údajnej výstavby, kde § 18 a § 19 zák. o stavebnom poriadku upravovali vyvlastňovacie konanie a náhradu za vyvlastnenie pozemkov za účelom výstavby. Že by prebehlo vyvlastňovacie konanie z listín založených stavebným úradom nevyplýva. Podľa § 20 ods. 1 citovaného predpisu o vyvlastnení a náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad. Pokiaľ ide o oplotenie, v čase nadobudnutia vlastníckeho práva v roku 2002 platná a účinná právna úprava upravovala zápis drobných stavieb do katastra nehnuteľností. Drobnou stavbou je aj oplotenie. Žalobca v 1. rade uviedol, že sa bol na Pozemku žalobcov pozrieť po revolúcii a skutočne tam stálo oplotenie, ale bolo pletivové na rozdiel od aktuálne betónového. Na Pozemku sa nachádzali dve stavby, a to tie, ktoré sa nachádzajú pri ceste t.j. tie, ktoré geometrický plán označuje ako postavené na pozemku XXXX/ XX M. XXXX/XX. Ten rodinný dom tam v tej dobe nebol. Tak to aj mama žalobcu v 1. rade zistila, že jej na katastrálnej mape na pozemku vyrástla nová budova. Pokiaľ ide o obec G. D. H., žalobca má veľké pochybnosti o jej dôveryhodnosti s poukazom na to, ako sa k nim ako vlastníkom pozemkov v obci správa. Napríklad na ich pozemku, na ktorom sa nachádza futbalové ihrisko, si obec postavila bez ich súhlasu asi pred tromi rokmi plot, a to bez stavebného povolenia. Žalovaný od spoločnosti Nafta nekupoval areál spoločnosti, ale jednotlivé stavby, ktoré sa nachádzali na nevysporiadaných pozemkoch. Žalobca v 2. rade k tomu dodal, že v kúpnej zmluve je jasne uvedené, že sa odkupuje predná budova č. XXX, rodinný dom vtedy nestál a Nafta ho ani nepredávala. Tieto stavby nikdy neboli dané do užívania a nikdy neboli skolaudované. Stoja na nevysporiadaných pozemkoch. Budova rodinného domu nebola zaznačená v katastrálnych mapách ani v súbore geodetických informácií. Žalovaný kupoval stavby od spoločnosti Nafta v roku 2002 a v roku 2006 žiadal obecný úrad o pridelenie súpisného čísla pre rodinný dom. Žalobca v 2. rade má za to, že rodinný dom bol postavený medzi rokmi 2002 a 2006. Oplotenie ešte v roku 2001 tvorili tyčky a pletivo a žalovaný si po nadobudnutí stavieb v roku 2002 postavil namiesto tohto oplotenia betónové oplotenie so základmi, a to bez potrebného stavebného povolenia, či súhlasu majiteľov pozemku. 10. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.10.2021 poukázali žalobcovia opätovne na skutočnosť, že z odpovede obce G. D. H., že neviedla žiadny administratívny spis vo veci stavby betónového oplotenia, jeho opravy / úpravy vyplýva, že plot je nezákonnou stavbou, a to stavbou neoprávnene a bez súhlasu postavenou na pozemku iného vlastníka. Administratívna budova so súpisným číslom XXX bola v zmysle odpovede katastrálneho odboru postavená bez stavebného povolenia a bez uskutočneného vyvlastňovacieho konania. Žalovaný ju nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. 4-46/047/2002-Z zo dňa 17.05.2002 (ďalej tiež len „Kúpna zmluva“) od spoločnosti NAFTA a.s. V zmysle čestného vyhlásenia

predávajúceho založeného v katastrálnom spise č. G./02 bola administratívna budova postavená v roku 1966 a nebolo vo vzťahu k nej vydané kolaudačné rozhodnutie. Podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase postavenia administratívnej budovy platilo, že vyvlastniť vec v osobnom vlastníctve alebo osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť možno len v dôležitom záujme spoločnosti, na základe zákona a za náhradu. Administratívna budova však bola postavená bez stavebného povolenia, bez rozhodnutia o prípustnosti stavby, bez uskutočnenia vyvlastňovacieho konania pozemku, na ktorom je stavba umiestnená a bez poskytnutia náhrady vlastníkom za vyvlastnenie pozemku parc. č.XXXX, k.ú. G. D. H.. Pokiaľ ide o rodinný dom so súpisným číslom XXX, tento súčasťou Kúpnej zmluvy nebol. Prílohou Kúpnej zmluvy bol Geometrický plán č. 20/2001, vypracovaný A. H. M. dňa 10.10.2001, úradne overený A. I. Q. dňa 21.10.2001, podľa ktorého stavba so súp. č. XXX a parcela č. XXX/XX ku dňu vypracovania geometrického plánu t.j. k 10.10.2001, neexistovali. Z listín vyžiadaných od katastra nehnuteľností nie je zrejmý titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k rodinnému domu. Okresný úrad Malacky predložil do konania Rozhodnutie obce G. D. H. zo dňa 11.12.2006 o určení súpisného čísla pre stavbu – rodinný dom na parcele č.XXXX/XX a s poukazom na hore uvedený geometrický plán je zrejmé, že rodinný dom so súp.č. XXX bol postavený v období po 11.11.2001 a pred 11.12.2006. Okresný úrad Malacky tiež predložil žiadosť žalovaného o zápis stavby do katastra nehnuteľností zo dňa 13.12.2006, z ktorej vyplýva, že stavba - rodinný dom so súp.č. XXX, nebola skolaudovaná. Žalobcovia doplnili ešte k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, že tento je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník budov so súp. č. XXX a XXX. Je tiež zriaďovateľom / vlastníkom betónového oplotenia pretínajúceho pozemok č. XXXX a napokon je stavebníkom tretej budovy umiestnenej na pozemku č. XXXX. Jeho pasívna legitimácia v konaní je preto daná. 11. Na pojednávaní dňa 11.09.2023 vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi v spise: kópia internetovej katastrálnej mapy parc. č. EKN XXXX k. úz. G. D. H., list „Návrh na stretnutie za účelom doriešenia súčasného stavu – neoprávnených stavieb na parcele č. XXXX“ zo dňa 21.08.2017, kópia internetovej katastrálnej mapy parcely č. CKN XXXX/XX, fotografie oplotenia a stavieb č.l. 14 až 16, kópia internetovej katastrálnej mapy parcely č. CKN XXXX/XX, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. G. D. H. k 09.01.2018, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. G. D. H. k 09.01.2018, kópia internetovej stránky D. G. D. H. „R. F.“ s fotografiami, fotografie oplotenia stavieb č.l. 43 až 47, výpis zo živnostenského registra žalovaného k 23.01.2018, čestné prehlásenie spoločnosti Nafta a.s. zo dňa 26.11.2001, geometrický plán vyhotoviteľa A. H. M. č. 20/2001, potvrdenie obce G. D. H. z 04.12.2006, výkaz výmer č.l. 105 a 106, uznesenie OS BA IV sp. zn. 69D 552/2018, Dnot 70/2018, výpis z LV č. XXXX k.ú. G. D. H. k 20.11.2019, uznesenie OS Malacky 12D/435/2018, Dnot 27/2019, PK vl. č. XXX k.ú. G. D. H., rozhodnutie štátneho notárstva Bratislava II. D 289/89, kópia internetovej katastrálnej mapy parc.č. CKN XXXX/X M. S. XXXX, výpis zo živnostenského registra žalovaného k 23.06.2021, fotografie z internetovej stránky penziónu U F., Kúpna zmluva medzi Nafta a.s. a žalovaným z 17.05.2002, odpoveď obce G. D. H. na žiadosť súdu z 14.07.2021, návrh na mimosúdne doriešenie veci z 14.12.2022 s mailovou komunikáciou. Oboznámil tiež podstatný obsah administratívnych spisov doručených od katastrálneho odboru OÚ Malacky. Žalobcovia poukázali na ortofotomapy danej lokality z roku 2002, 2006 a zo súčasnosti, z ktorých je zrejmé, že budova so súpisným číslom XXX v roku 2002 ani 2006 neexistovala. Je zjavné, že žalovaný ju vybudoval po týchto rokoch a bez súhlasu žalobcov. Ani z obsahu spisov katastrálneho úradu nevyplýva žiadny titul nadobudnutia rodinného domu. Táto budova nemohla vzniknúť v roku 1974. Zo spisu nie je zrejmý ani titul, na základe ktorého žalovaný budoval tretiu stavbu, ktorá sa v celosti nachádza na pozemku parc. č. XXXX. Žalovaný v konaní potvrdil existenciu tejto stavby, resp. tohto objektu, ale dodnes nie je zrejmé, či ide o stavbu alebo nejakú inú inštaláciu, ktorú je potrebné z pozemku vypratať. Žalovaný k tomu uviedol, že na snímkach je, naopak, vidieť, že tam stavba č. XXX je, mohla byť však medzičasom demontovaná napríklad jej strecha a ostať len základy a následne mohla prebehnúť rekonštrukcia. Žalovaný má k dispozícii svedkov o skutočnosti, že stavba dnes označená súpisným číslom XXX tam stála pred rokom 1976. V tejto súvislosti je nutné sa riadiť legislatívou platnou v roku 1976. Žalobcovia k tomu namietli, že je irelevantné, či nejaká stavba na danom mieste stála v roku 1976, pokiaľ nebola predmetom prevodu na žalovaného, resp. v čase prevodu neexistovala. Vo vzťahu k tretej budove na parcele XXXX, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, uviedol žalovaný, že sa jedná o plechovú unimobunku, ktorá je bez problémov preložiteľná na iné miesto. Nie je tam dovedená ani elektrina, funguje to len na predlžovačke. 12. V podaní doručenom súdu dňa 11.10.2023 doplnil žalovaný svoje skutkové tvrdenia vo vzťahu k jednotlivým budovám. Stavba označená ako rodinný dom so súpisným číslom stavby XXX bola podľa informácii žalovaného postavená pred rokom 1976, čo potvrdil pôvodný vlastník a staviteľ „Nafta Gbely“,

ako aj obec G. D. H., čo je tiež založené v súdnom spise. K presnému dátumu začatia a dokončenia stavby budovy sa žiaľ dopátrať nevie. Budova bola podľa informácii žalovaného dostavaná do štádia, kde bola prekrytá plechovou strechou. Po opustení areálu zo strany Nafty Gbely bola táto, ako aj ostatné budovy zničené vplyvom prírodných poveternostných podmienok a tiež vandalizmom. Železné a plechové časti, ako aj strecha Budovy boli zničené a rozkradnuté. Presný čas, kedy k týmto udalostiam došlo, nie je možné stanoviť, dialo sa tak priebežne počas niekoľkých rokov až do doby, kedy nadobudol budovu spolu s ďalšími budovami do svojho vlastníctva žalovaný. Budova bola zo strany žalovaného rekonštruovaná do dnešnej podoby v krátkej dobe po jej kúpe, teda niekedy v roku 2007. K tretej „stavbe“ uviedol žalovaný, že sa jedná o dva kovové kontajnery, spojené železnou konštrukciou, ktorá tvorí strechu a prekrytie priestoru medzi dvoma kovovými kontajnermi. K tejto „stavbe" nevedú žiadne inžinierske siete, len je k nej dovedená elektrická energia z budovy rodinného domu predlžovacím káblom. Nejedná sa o stavbu spojenú so zemským povrchom. 13. Na pojednávaní dňa 11.12.2023 uviedli žalobcovia, že sa so žalovaným stotožňujú v tom, že tretia budova nie je stavbou, resp. nehnuteľnou vecou spojenou so zemou pevným základom. Na rovnakom pojednávaní bol vykonaný výsluch žalovaného, pri ktorom žalovaný vyhlásil, že tak, ako budovy kupoval od Nafty, tak si to celé poopravoval. Je pravda, že tie kontajnery si dozadu položil. V budovách sa robilo len kúrenie, vymenili sa na nich okná a opravila fasáda. K stavbe súp.č. XXX uviedol, že tam boli múry do 180 cm, dvoje dvere, železné zárubne, také železné okná a železná konštrukcia oblúkového tvaru, na ktorej bola plechová strecha. On následne toto zmenil a dal tam drevenú strechu, čo vyžadovalo aj zmenu konštrukcie, ktorá je teraz drevená a na tom je šindel. Daná budova podľa žalovaného v tej dobe existovala, boli tam základy, glajcha a obmurovanie. Nafta to však nedala zapísať. Keby to robil nanovo, tak by to nepukalo, ale i na obhliadke bolo vidieť, že tie múry sú staré a popukané. Na poznámku žalobcov, že vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že po opustení areálu zo strany Nafty boli budovy zničené počasím a vandalizmom, a to železné a plechové časti ako aj strecha, uviedol žalovaný, že v čase, keď to kupoval, tak tam rôzni ľudia chodili kradnúť. Ešte keď mu boli budovy odovzdávané, tak v prednej budove č. XXX boli radiátory a tie následne zmizli. Predmetná budova mala v čase prevodu veľkú kotolňu. V zadnej budove radiátory neboli a tam sa postupne rozkrádali kovové časti. Nafta to predávala asi tri roky a postupne sa to rozkrádalo. Pred nadobudnutím stavieb zo strany žalovaného má žalovaný za to, že tam Nafta tlačila a čistila plyn. On dané budovy užíva tak, že v časti býva dcéra. Využíva to tiež ako záhradu, ale má to aj na podnikanie, parkuje tam nákladné vozidlá. Budova č. XXX sa využíva na ubytovanie napr. pre jeho zamestnancov a podobne. Budovu č. XXX využíva sám žalovaný, napríklad si tam dáva kávu, je tam šatňa, kosačky a tiež to používa na skladovanie. Žalovaný zotrval i pri svojom výsluchu na tvrdení, že všetky budovy nadobúdal od Nafty tak, ako tam stáli pri obhliadke zo strany súdu. Na otázku žalobcov ohľadom priebehu ich rekonštrukcie uviedol, že ju vykonával sám a stavebný denník neviedol. Ohlasoval to na stavebný úrad rovnako, ako keď ohlasoval, že ide robiť nové prípojky plynu a vody, ktorú ťahal až od ihriska. Ohláška sa týkala aj stavby rodinného domu XXX. Pred rekonštrukciou oslovil asi otca žalobcov, že to chce odkúpiť, prebehlo to však len ústne. Na výstavbu mu právni predchodcovia žalobcov súhlas neudelili. Vo vzťahu k oploteniu uviedol žalovaný, že sa jedná o oplotenie železobetónové, pričom oplotenie tam bolo aj pôvodne a slúži na to, aby tam nikto nechodil kradnúť. V oplotení sú dve brány, jedna vpredu pri hlavnej ceste a druhá vzadu pri kontajnerovej budove, ktorá je otvorená iba keď je žalovaný tam, inak je tam reťaz. Pôvodné oplotenie bolo zhotovené z betónových stĺpov a pletiva, on vybudoval železobetónové oplotenie asi 2-3 roky po nadobudnutí areálu. Ani pri budovaní oplotenia si súhlas vlastníkov nepýtal. Stavba z kontajnerov bola postavená zhruba v rovnakom období ako oplotenie, pričom ani na umiestnenie kontajnerov súhlas vlastníkov pozemku nežiadal. V rovnakom období bola postavená aj drevená strecha na budove č. XXX. V súčasnosti nič vlastníkom za užívanie ich pozemku nehradí. 14. Na pojednávaní dňa 26.02.2024 vypočul súd žalovaným navrhnutého svedka A. M. Q., ktorý, ako uviedol, žalovanému predával daný areál. V danej dobe pracoval v Nafte Gbely ako vedúci strediska starostlivosti o základné prostriedky, čím sa rozumel všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok Nafty. Stredisko G. sa predávalo, pretože tam došlo k vyťaženiu plynu a toto stredisko sa stalo nepotrebným. Svedok mal za úlohu postarať sa aj o tento nepotrebný majetok. Nepotrebný majetok sa likvidoval buď šrotovaním a zničením alebo jeho predajom. V stredisku G. boli zlikvidované všetky železné veci slúžiace pre ťažbu plynu, pretože by bolo nebezpečné ich predať a teda tam ostali len budovy, cesty a zvyšné nie nebezpečné veci. Zvažovalo sa, či sa budovy zrovnajú so zemou alebo odpredajú, ale keďže sa objavil kupec, tak sa pristúpilo k predaju. Najprv sa zavolal znalec, ktorý urobil posudok na budovy, cesty

a všetko, čo tam ostalo a následne dal svedok na právne oddelenie vypracovať zmluvu. Areál sa predával tak, ako bol. Na otázku súdu, čo konkrétne bolo zahrnuté do predaja, uviedol svedok, že sa to predávalo en bloc. Svedok to neštudoval ani nijako bližšie neriešil, ani nevie, odkiaľ právne oddelenie čerpalo informácie do zmluvy. On takto predával viacero stredísk po tom, čo sa v určitých oblastiach vyťažil plyn. Pokiaľ ide o postavenie svedka v procese predaja, nebol štatutárnym orgánom spoločnosti Nafta. On ten predaj zabezpečoval a vybavoval, ale podpisoval to generálny riaditeľ alebo predstavenstvo. Na otázku žalobcov, aby uviedol, kde je v odbornom posudku č. 4/2001 s priloženým geometrickým plánom budova so súpisným číslom XXX, uviedol svedok, že na geometrickom pláne nie je, ale na tomto papieri nie sú ani ďalšie veci zakreslené. Táto budova bola v podstate pracovníkmi Nafty nazývaná ako prístrešok a pozostávala z ochranného valu pre dripy, ktoré slúžili na prvotnú separáciu toho vyťaženého plynu. Pracovníci tam v tej dobe chodili a ručne odpúšťali nečistoty, ktoré sa vyťažili s plynom. Za účelom zlepšenia pracovných podmienok tam bol vybudovaný kovový prístrešok t.j. železná konštrukcia a strecha. Ten betónový val siahal do výšky asi 1,20 m. Po predložení fotografie súčasného stavu budovy a žiadosti o potvrdenie, či sa jedná o taký stav, v akom bol prístrešok žalovanému prevádzaný, uviedol svedok, že takto si danú budovu nepamätá a nevie sa vyjadriť, či to je tá istá budova. Ich budova mala betónový základ a nad ním bolo oplechovanie aj zvrchu aj zboku. Výška múriku daného prístrešku bola asi 1,20 m, z toho však celá táto výška nebola nad zemou, keďže múrik bol aj zapustený do zeme. Na otázku, či mal prístrešok dvere a okná, uviedol svedok, že si to už pre odstup času nepamätá, ale vychádza z toho, že tam určite nejaké okná museli byť, lebo by nebolo vo vnútri vidieť. Pamätá si, že z jednej strany toho múriku bol otvor, ktorým ženy chodili. Svedok pracoval v Nafte od roku 1981, ale na danú pozíciu sa vypracoval postupne. Areál vo G. D. H. bol podľa neho vybudovaný v 50. rokoch, kde G. D. H. bola z prvých stredísk na Záhorí, pričom sa tu ťažilo veľké množstvo plynu. Na otázku, či je možné, aby budova prístrešku, ktoré je aj na doloženej fotografii na č.l. 435, bola postavená neskôr, ako sa začalo ťažiť, uviedol svedok, že bez tejto budovy by stredisko nemohlo vôbec fungovať, keďže tu sa robila prvotná separácia a až po nej nasledovali ďalšie fázy úpravy plynu. Dripy museli byť postavené na pevnom základe a tam riadne ukotvené vzhľadom na to, že sa mohli chvieť a triasť, keď sa do nich pustil plyn. Na fotografii na č.l. 435 je za dripmi podľa svedka v pozadí budova so súp.č. XXX. Na budove č. XXX je podľa neho jednoznačne okno. 15. K vykonanému výsluchu svedka A. Q. uviedli žalobcovia, že nepopierajú, že areál ako taký bol vybudovaný v 50. rokoch či skôr, ale namietajú, že jeho súčasťou nebola budova č. XXX tak ako je tam v súčasnosti a ako bola zapísaná ako vlastníctvo žalovaného. Opis „budovy“ alebo ochranného valu, ktorý uviedol svedok sa nezhoduje so súčasným stavom tejto budovy, ktorá leží na pozemku žalobcov a ktorej vlastníkom je žalovaný. Z výsluchu vyplynulo, že svedok pracoval v Nafte Gbely od roku 1980, a preto jeho výsluchom nemohlo byť a nebolo preukázané, že budovy boli postavené pred rokom 1964, ako sa uvádza v návrhu žalovaného. Výsluchom bolo naopak preukázané, že predmetom prevodu nebola budova č. XXX, keďže svedok bol dopytovaný, aby ju označil na geometrickom pláne v odbornom posudku tvoriacom súčasť kúpnej zmluvy a túto stavbu nevedel identifikovať, pretože v čase prevodu neexistovala. Podľa žalovaného svedok, naopak, jasne potvrdil, že budova č. XXX bola postavená v 50. rokoch, keďže bez tejto budovy by areál vo G. D. H. vôbec nemohol fungovať. V rokoch 1958 až 1962 dosahovala ťažba zemného plynu svoj vrchol, čo sa týka obce G. D. H.. Areál tak bol vybudovaný už pred rokom 1964 a bola v ňom vybudovaná aj budova č. XXX. Svedok uviedol, že budova mala betónový základ, murivo do výšky 1,2 m a železnú konštrukciu so strechou, a to že uviedol, že jej stav nesúhlasí s fotografiou predloženou protistranou, potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že túto budovu zrekonštruoval a zrenovoval. Skutočnosť, že budova č. XXX nebola zahrnutá do kúpnej zmluvy z neznámych dôvodov, neznamená, že nebola postavená pred rokom 1964. Viacero hnuteľných aj nehnuteľných vecí nebolo do kúpnej zmluvy zahrnutých, lebo celý areál sa prevádzal tak ako bol. 16. Podaním doručeným súdu dňa 28.03.2024 založili žalobcovia do súdneho spisu geometrický plán č. 16/2024 vyhotovený dňa 22.02.2024 E. N., geodetom, autorizačne overený A. P. E. a úradne overený dňa 15.03.2024 A. K. O. z katastrálneho odboru Okresného súdu Malacky. V geometrickom pláne sú vyznačené časti parcely č. XXXX, ktoré užíva žalovaný tým, že na nich má umiestnené časti stavieb v jeho vlastníctve. Konkrétne sa jedná o tiež časti, ktoré sú tvorené novovytvorenou parcelou č. XXXX/ XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2 a novovytvorenou parcelou č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2. 17. Podaním doručeným dňa 03.10.2024 navrhli žalobcovia pripustiť zmenu petitu ich žaloby s tým, že naďalej sa voči žalovanému domáhali:

a) aby na vlastné náklady odstránil drobnú stavbu betónového oplotenia v dĺžke 142 metrov, nachádzajúcu sa na Pozemku žalobcov v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku; b) aby na vlastné náklady vypratal Pozemok žalobcov v časti jeho užívania žalovaným o výmere 1.481 m2, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku; c) aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti spoluvlastníkov parcely registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 33 m2, tak ako je pozemok vyznačený v Geometrickom pláne č. 16/2024 vypracovanom E. N., G. O. XXXX, IČO: 40 155 668 a úradne overený Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor dňa 15.03.2024 pod č. G1-293/2024, strpieť užívanie, prevádzkovanie, údržbu stavby súpisné číslo XXX, popis stavby administratívna budova, druh stavby priemyselná budova, evidovanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom Malacky na LV č. XXX, kat. úz. G. D. H., obec G. D. H., T. H., vlastníkom stavby súpisné číslo XXX postavenej na parcele registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 33 m2, tak ako je vyznačená v Geometrickom pláne č. 16/2024 vypracovanom E. N., G. O. XXXX, IČO: 40 155 668 a úradne overený Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor dňa 15.3.2024 pod č. G1-293/2024; d) aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti spoluvlastníkov parcely registra „C“ číslo XXXX/XX druh pozemku zastavaná plocha o výmere 58 m2, tak ako je pozemok vyznačený v Geometrickom pláne č. 16/2024 vypracovanom E. N., G. O. XXXX, IČO: 40 155 668 a úradne overený Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor dňa 15.3.2024 pod č. G1-293/2024, strpieť užívanie, prevádzkovanie, údržbu stavby súpisné číslo XXX, popis stavby rodinný dom, druh stavby rodinný dom, evidovaný Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom Malacky na LV č. XXX, kat.úz. G. D. H., obci G. D. H., okrese H., vlastníkom stavby súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 58 m2, tak ako je vyznačená v Geometrickom pláne č. 16/2024 vypracovanom E. N., G. O. XXXX, IČO: 40 155 668 a úradne overený Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor dňa 15.3.2024 pod č. G1-293/2024, nachádzajúceho sa v okrese H., obci G. D. H., katastrálnom území G. D. H.; a e) aby žalovaný zaplatil žalobcom náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 175,64 Eur za každý kalendárny rok, a to žalobcovi v 1. rade vo výške 58,55 Eur a žalobcovi v 2. rade vo výške 117,09 Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a za každý nasledujúci kalendárny rok vždy do 31.01. príslušného roku, alternatívne aby zaplatil žalobcom jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 2.782,97 Eur, a to žalobcovi v 1. rade vo výške 927, 66 Eur a žalobcovi v 2. rade vo výške 1 855,31 Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 18. O návrhu žalobcov bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 28.10.2024, kde súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako žalobcovia navrhovali s tým, že predmetné uznesenie vyhlásil za osobnej účasti strán, resp. ich právnych zástupcov, preto nebolo potrebné ho vyhotoviť v písomnej podobe a stranám doručiť. 19. Súčasne s podaním zo dňa 03.10.2024 predložili žalobcovia súdu znalecký posudok A. A. A. č. 66/2024 zo dňa 03.08.2024, ktorým bola určená všeobecná hodnota vecného bremena užívania, prevádzkovania a údržby stavby súp.č. XXX M. XXX, kde hodnota ročnej odplaty predstavuje 175,64 Eur. Ohľadom objektu z kontajnerov bez súpisného čísla žalobcovia uviedli, že zhodne so žalovaným tvrdia, že sa jedná o hnuteľnú vec, ktorú je nutné z Pozemku žalobcov len vypratať. K stavbe so súpisným číslom XXX uviedli, že z dokazovania ortofotomapami plynie, že rodinný dom nebol postavený pred rokom 2006, čo potvrdzuje aj kúpna zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou Nafta, ktorej súčasťou nebol rodinný dom. Žalovaný užíva rodinný dom č. XXX na Pozemku žalobcov (parcela č. XXXX/XX v zmysle Geometrického plánu č. 16/2024) v rozsahu 58 m2. Stavba č. XXX je na Pozemku žalobcov (parcela č. XXXX/XX v zmysle Geometrického plánu č. 16/2024) postavená vo výmere 33 m2. Medzi stranami nie je sporné, že na Pozemku žalobcov je tiež postavené železobetónové oplotenie žalovaného, a to v dĺžke 142 metrov, ktorá vyplýva zo situačného náhľadu vypracovaného žalovaným v zmysle Návrhu na mimosúdne doriešenie veci zo dňa 14.12.2022. Žalobcovia ďalej uviedli, že je potrebné zvážiť účelnosť odstránenia administratívnej budovy a rodinného domu, berúc do úvahy ich výmeru, v ktorej tieto stavby žalovaný na Pozemku žalobcov užíva. Žalovaný užíva časť rodinného domu vo výmere 58 m2 na Pozemku žalobcov, vo zvyšnej časti užíva rodinný dom mimo Pozemku žalobcov. Žalovaný užíva časť administratívnej budovy vo výmere 33 m2 na Pozemku žalobcov, vo zvyšnej časti užíva rodinný dom mimo Pozemku žalobcov. Pokiaľ ide o účelnosť a dôvodnosť odstránenia oplotenia, táto je založená absolútnou nemožnosťou žalobcov ako podielových spoluvlastníkov užívať časť parcely č. XXXX a parcelu č. XXXX/XX M. U. XXXX/XX, spolu vo výmere 1.572 m2 a vykonávať ich vlastnícke

právo k ich pozemkom v tejto časti. Žalobcovia v súčasnosti nemajú na dané parcely žiadny prístup, je im tak úplne znemožnené ich užívať Aj z výpovede žalovaného zo dňa 11.12.2023 vyplýva, že v oplotení sú síce dve brány, ale obe mimo Pozemku žalobcov. Hospodársky význam drobnej stavby oplotenia je malý, pretože neslúži na bývanie, neslúži na verejnoprospešné účely a nikto na nej nie je existenčne závislý. Jeho účelom je oddeľovať Pozemok žalobcov od zvyšnej (oplotenej) časti pozemkov a zabezpečovať súkromie žalovanému v neoprávnenom užívaní Pozemku žalobcov. Uvedené vyplýva tiež z výpovede žalovaného zo dňa 11.12.2023, ktorý uviedol, že „...oplotenie slúži na to, aby tam nikto nechodil kradnúť“, nakoľko na Pozemku žalobcov „...skladuje žalovaný svoje stroje“. Nejedná sa o vec značnej hodnoty. Žalovaný mal vedomosť o vlastníckom práve právnych predchodcov žalobcov k parcele č. XXXX, predtým evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX. Napriek uvedenému po nadobudnutí vlastníckeho práva k administratívnej budove a ostatným stavbám v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 17.05.2002 postavil na pozemku žalobcov oplotenie a tým úplne znemožnil žalobcom užívať pozemok vo výmere 1.572 m2. Žalovaný si bol vedomý, že oplotenie je neoprávnenou stavbou. Dĺžka oplotenia, ktoré prechádza cez pozemok žalobcov v dĺžke 142 metrov, nie je v konaní sporná a podľa ust. § 186 ods. 2 CSP je zhodným tvrdením oboch sporových strán. V zmysle citovanej judikatúry nie je potrebné bližšie špecifikovať betónové oplotenie, ktorého odstránenia sa žalobcovia v konaní domáhajú. Na Pozemku žalobcov sa iné betónové oplotenie nenachádza, preto nie je zameniteľné s inou stavbou. Pre úplnosť žalobcovia zopakovali, že nesúhlasia s nadobudnutím administratívnej budovy, rodinného domu ani oplotenia do vlastníctva. Žalobcovia poukázali na možnosť súdu usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, pričom zdôraznili, že prístup k administratívnej budove a k rodinnému domu možno zabezpečiť žalovanému aj inak, nakoľko zvyšné časti administratívnej budovy a rodinného domu sa už nachádzajú na pozemku vo vlastníctve žalovaného a tento k nim má prístup. Žalovaný preto nie je odkázaný na prístup k administratívnej budove a k rodinnému domu cez Pozemok žalobcov, z ktorého dôvodu nie je vo veci potrebné zriaďovať tiež vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 20. Na pojednávaní dňa 28.10.2024 uviedol žalovaný vo vzťahu k doručenému návrhu na pripustenie zmeny žaloby a vyjadreniu žalobcov, že popiera, že by rodinný dom nestál na pozemkoch pred rokom 2006, pretože toto bolo potvrdené vykonaným dokazovaním. Oplotenie, ktoré žalobcovia žiadajú odstrániť, žalovaný nestaval, ale ho opravoval, a to je tiež dôvodom, pre ktorý nežiadal stavebné povolenie, resp. stavbu neohlásil. Oplotenie pretína Pozemok žalobcov len v dĺžke 18 metrov a nie 142 metrov, ako uvádzajú žalobcovia. Ak sa podľa žalobcov jedná o to oplotenie z pravej strany pozemku z pohľadu od hlavnej cesty, toto podľa názoru žalovaného patrí spoločnosti Eustream a aj z fotografií z obhliadky vyplýva, že toto oplotenie je zahnuté v smere k riadeniu Eustream. Pokiaľ ide o rozsah, v akom žalovaný užíva Pozemky žalobcov, tento ich užíva len vo výmere 200 m2 a nie 1.572 m2, ako uvádzajú žalobcovia. Celkovo 33 m2 je zastavaných budovou č. 789, 59 m2 je zastavaných budovou č. XXX a cca 118 m2 zaberajú lodné kontajnery. Z návrhu na mimosúdne doriešenie z 14.12.2022 žalobcovia vyvodzujú mylné závery, keď z neho vyplýva len, že žalovaný má záujem odkúpiť pozemok od žalobcov o výmere 1.567 m2 a netvrdí, že pozemok v tejto výmere aj užíva. Pokiaľ ide o nový petit žaloby, podľa žalovaného je výrok I nevykonateľný, pretože žalovanému nepatrí plot celej žalobcami tvrdenej dĺžke. Súčasne by bolo nehospodárne a neúčelné tento plot odstrániť. Preto žalovaný navrhuje, že by žalobcom zriadil buď bránku v plote alebo by im zriadil vecné bremeno právo prechodu cez jeho pozemky na Pozemok žalobcov. Vo vzťahu k vecnému bremenu žalovaný súhlasí, avšak ho navrhuje rozšíriť tiež o vecné bremeno k pozemku pod kontajnermi a ďalej o právo prechodu cez Pozemok žalobcov po obvode budov v rozsahu vždy 1 metra od tej-ktorej budovy. V súvislosti s rozšírením vecných bremien navrhuje zvýšiť odplatu za zriadenie vecného bremena celkovo na 380,00 Eur ročne. Žalobcovia k prednesu žalovaného podotkli, že im nie je zrejmé, z čoho vychádza žalovaný pri svojich tvrdeniach o dĺžke oplotenia vybudovaného žalovaným, keďže oni v ich návrhu vychádzali priamo z výmer uvádzaných právnym zástupcom žalovaného, resp. z katastrálnej mapy s nákresom, ktoré im boli predložené. Žalobca však v zmysle judikatúry nie je povinný v petite žaloby stavbu podrobne špecifikovať odkazom na geometrický plán, ale môže ju podrobne označiť aj inak. Z petitu žaloby tak možno dĺžku oplotenia úplne vypustiť, keďže na Pozemku žalobcov sa nachádza len jediné železobetónové oplotenie. Zriadenie bránky by nebolo pre žalobcov výhodné a fakticky by legalizovalo konanie žalovaného. So zriadením vecného bremena k pozemku pod kontajnermi a vecného bremena práva prechodu k stavbám žalobcovia nesúhlasia, keďže žalovaný má k stavbám prístup aj z vlastného pozemku.

21. Súd na pojednávaní dňa 28.10.2024 napokon doplnil dokazovanie o listinné dôkazy: satelitné zábery pozemkov žalobcov na č.l. 410-413, fotografia na č.l. 435, geometrický plán vyhotoviteľa E. N. č. 16/2024 zo dňa 22.02.2024, ako aj o písomný znalecký posudok č. 66/2024. 22. Na pojednávaní dňa 13.01.2025 boli prednesené záverečné reči strán, kde žalobcovia zotrvali na doterajšej argumentácií a výslovne uviedli, že považujú odstránenie ako administratívnej budovy, tak i rodinného domu za neúčelné a preto navrhujú v tomto rozsahu zriadiť vecné bremeno za odplatu stanovenú znaleckým posudkom. Z dokazovania jasne vyplynulo, že žalovaný má na Pozemku žalobcov viacero hnuteľných vecí, vrátane lodných kontajnerov a preto je nárok žalobcov na vypratanie ich Pozemku zo strany žalovaného plne dôvodný. Žalovaný v záverečnej reči zotrval na tvrdení, že jeho stavby zasahujúce do Pozemku žalobcov boli postavené pred rokom 1976, nejedná sa o čierne stavby a nie je možné ich bez vôle ich vlastníka odstrániť. Z pohľadu žalovaného je neúčelné a nehospodárne odstraňovať z Pozemku žalobcov oplotenie a lodné kontajnery, preto žalovaný navrhol, aby súd zriadil vecné bremeno okrem žalobcami navrhovaného tiež v rozsahu uloženia povinnosti spoluvlastníkom Pozemku žalobcov strpieť užívanie, prevádzkovanie, údržbu zložených lodných kontajnerov a vybudovaného oplotenia v rozsahu 122,5 m2 (oplotenie 4,5 m2, pozemok pod lodnými kontajnermi 118 m2). Keďže žalovaný má zriadený vstupný vchod do svojich budov so súpisnými číslami XXX M. XXX zo strany Pozemku žalobcov, navrhol tiež, aby súd bral túto skutočnosť do úvahy a aby zriadil tiež právo vecného bremena spočívajúce v povinnosti spoluvlastníkov Pozemku žalobcov strpieť prechod cez Pozemok žalobcov za účelom prístupu do a z budov so súpisným číslom XXX M. XXX vlastníkom týchto stavieb, a to v rozsahu jedného metra od týchto stavieb žalovaného, po ich obvode v časti zasahujúcej do Pozemku žalobcov. V súvislosti s rozšírením zriadenia odplatného vecného bremena v časti Pozemku žalobcov pod lodnými kontajnermi žalovaného, oplotenia a zriadenia práva prechodu cez Pozemok žalobcov za účelom prístupu žalovaného do jeho budov, navrhol žalovaný zvýšiť odplatu za zriadenie vecného bremena na 380,00 Eur ročne, z toho žalobcovi v 1. rade 253,50 Eur a žalobcovi v 2. rade 126,50 Eur. Žalovaný má napokon za to, že v dôsledku jeho procesnej obrany došlo zo strany žalobcov k zmene petitu žaloby z odstránenia stavieb a vypratania pozemku na zriadenie odplatného vecného bremena, s čím žalovaný súhlasil, z ktorého dôvodu dospel k záveru k svojom úspechu v konaní a preto žiada priznať voči žalobcom plnú náhradu trov konania. 23. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nižšie uvedeným skutkovým zisteniam, ktoré právne posúdil, ako nasleduje. 24. Na návrh žalobcov požiadal súd obec G. D. H. o zaslanie vydaného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na stavby v k.ú, G. D. H. so súp. č. XXX a XXX, ako aj geometrického plánu na vytvorenie parciel XXXX/XX M. XXXX/XX, na čo obec odpovedala, že súdu zasiela kópie potvrdenia a čestného vyhlásenia o veku stavieb. Keďže obe stavby boli postavené pred rokom 1976, nebolo potrebné pre vydanie rozhodnutia predložiť stavebné ani kolaudačné rozhodnutie. Geometrický plán na vytvorenie parciel XXXX/XX M. XXXX/XX obec nemá k dispozícii, priložila preto len fotokópie, ktoré boli priložené v podkladoch na určenie súpisného čísla. V zmysle priloženého čestného prehlásenia je zjavné, že spoločnosť NAFTA a.s., so sídlom Naftárska 965, 908 45 Gbely vydala dňa 26.11.2001 pod zn. VOS/Ck/Ma čestné prehlásenie, že budovy v areáli ZPS G. D. H. administratívna budova XXXX/XX, prevádzková budova XXXX/XX, budova technológie XXXX/XX M. Q. XXXX/XX boli vybudované v roku 1966 a že na tieto budovy nie je kolaudačné rozhodnutie. Obecný úrad obce G. D. H. vydal Správe katastra Malacky dňa 04.12.2006 potvrdenie, že objekt na p.č. XXXX/XX bol postavený v rámci výstavby strediska Nafta Gbely a.s. cca v roku 1964 s tým, že potvrdenie sa vydáva na žiadosť F. I.. 25. Od obce G. D. H. súd na návrh žalobcov vyžiadal tiež poskytnutie informácie, či obec viedla administratívny spis vo veci stavebného povolenia alebo ohlásenia stavby betónového oplotenia nachádzajúceho sa sčasti na pozemku s parc.č. E-KN XXXX v k.ú. G. D. H., jeho opravy alebo úpravy, na čo obec odpovedala, že taký administratívny spis neviedla. 26. Z vyžiadaných katastrálnych spisov od Okresného úradu Malacky súd zistil, že: a. stavba administratívnej budovy so súpisným číslom XXX postavená na pozemku č. XXXX/XX bola do katastra nehnuteľností zapísaná záznamom č. Z-2629/01 na základe žiadosti spoločnosti NAFTA a.s. zo dňa 28.11.2001, ku ktorej bol priložený geometrický plán č. 20/2001, určenie súpisného čísla a čestné prehlásenie o vybudovaní. Súpisné číslo bolo stavbe určené rozhodnutím obce G. D. H. č. XXX/

XXXX zo dňa 27.11.2001, ktorým bolo budove postavenej na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX M. XXXX/XX v k.ú. G. D. H. na V. R. vo vlastníctve spoločnosti NAFTA a.s. určené súpisné číslo XXX. Rozhodnutie obsahuje vyhlásenie, že stavba bola postavená pred rokom 1976. Spoločnosť NAFTA a.s. k žiadosti priložila vlastné čestné prehlásenie č. VOS/Ck/Ma zo dňa 26.11.2001, že budovy v areáli ZPS G. D. H.: administratívna budova XXXX/XX, prevádzková budova XXXX/XX, budova technológie XXXX/ XX a sklad XXXX/XX boli vybudované v roku 1966 a že na tieto budovy nie je kolaudačné rozhodnutie. Napokon bol priložený aj geometrický plán A. H. M. č. 20/2001 zo dňa 10.10.2021, úradne overený katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky dňa 21.11.2001 pod č. 1025/2001, ktorý zameral predmetné stavby v priestore. b. stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX bola do katastra nehnuteľností zapísaná záznamom č. Z-3454/06 na základe žiadosti žalovaného doručenej dňa 13.12.2006. Predmetnou žiadosťou žiadal žalovaný o zápis stavby so súp.č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, XXX v k.ú. G. D. H.. K žiadosti bolo priložené rozhodnutie obce G. D. H. o určení súpisného čísla budovy postavenej na parc.č. XXXX/XX v k.ú. G. D. H. s tým, že aj toto rozhodnutie obsahovalo prehlásenie, že stavba bola postavená pred rokom 1974. K žiadosti bolo priložené aj čestné prehlásenie žalovaného zo dňa 08.06.2007 s úradne osvedčeným podpisom, že stavbu, ktorej bolo pridelené súpisné číslo XXX, kúpil sám do vlastníctva za svoje finančné prostriedky a že podľa geodetického plánu č. 65/06 je stavba postavená v katastri úradu G. D. H. na parcele č. XXXX/XX a postavená bola pred rokom 1974. K žiadosti bol priložený geometrický plán A. H. P. č. 65/06 zo dňa 20.10.2006, úradne overený Správou katastra Malacky dňa 03.11.2006 pod č. 1078/2006, ktorý zameral umiestenie stavby so súp. č. XXX na pozemkoch. c. v katastrálnom spise č. G./02 je založený návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podpísaný spoločnosťou NAFTA a.s. zo dňa 22.05.2002 , v ktorom navrhovateľ uvádza, že uzavrel kúpnu zmluvu Z č. 4-46/047/2002-Z, ktorou ako predávajúci do vlastníctva kupujúceho F. I. previedol nehnuteľnosti: administratívnu budovu na parc.č. XXXX/XX, prevádzkovú budovu na parc.č. XXXX/XX, budovu technológie na parc.č. XXXX/XX a sklad na parc.č. XXXX/XX v k.ú. G. D. H., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. K návrhu bola priložená kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalovaný dňa 12.05.2002 so spoločnosťou NAFTA a.s., IČO: 31 409 938, ktorej predmetom bol odplatný prevod jednotlivých nehnuteľností v ZPS G. D. H.: parcely č. XXXX/XX – administratívna budova súp.č. XXX, parcely č. XXXX/XX – prevádzková budova, parcely č. XXXX/XX – budova technológie a parcely č. XXXX/XX – sklad. Prevádzané nehnuteľnosti boli v zmysle zmluvy popísané v znaleckom posudku A. K. P. č. 04/2001. Nehnuteľnosti boli prevádzané spolu za cenu 180.000,00 Sk s tým, že odhad ich hodnoty vykonaný znaleckým posudkom bol 182.390,00 Sk. K návrhu bol priložený tiež odborný posudok A. K. P. č. 04/2001, ktorý bol vyhotovený dňa 14.12.2001 na žiadosť žalovaného vo veci zistenia ceny prevádzkových budov – parc.č. XXXX/XX, XX, XX, XX v areáli NAFTA a.s. GBELY vo G. D. H., ktorý sa nachádza pri št. ceste v smere na J. G.. V úvodnej časti posudku sa konštatuje, že jeho účelom je ocenenie nehnuteľnosti pre účely zistenia ceny nehnuteľnosti pre potreby žiadateľa za účelom odpredaja, nakoľko objekty neslúžia pôvodnému účelu už 15 rokov z dôvodu výstavby novej technológie mimo areálu. Obhliadka bola podľa posudku vykonaná dňa 12.12.2001 a predmetom ocenenia boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako administratívna budova, prevádzková budova, budova technológie a sklad. Dokumentácia znalcovi nebola predložená, pôdorys a pohľad sa zhoduje so skutočnosťou zistenou pri obhliadke a tvorí prílohu posudku. Posudok ďalej obsahuje popis jednotlivých stavieb, ktoré majú byť ocenené, pričom jednou z nich je administratívna budova ako samostatne stojaci nepodpivničený objekt s rovnou strechou, ktorý je murovaný z tehly a tvárnic hr. 30 cm na betónových základoch. Vek stavby je 41 rokov, stavba neslúži pôvodnému účelu vzhľadom na jej zlý technický stav. Objekty sa 15 rokov nepoužívajú, preto ich treba demolovať. Zostatková hodnota je 15 %. Zastavaná plocha podľa geometrického plánu je 257 m2. Súčasťou odborného posudku bol ako príloha geometrický plán A. H. M. č. 20/2001. Z ďalšieho obsahu katastrálneho spisu č. G./02 súd zistil, že dňa 31.05.2002 bolo rozhodnutím Správy katastra Malacky konanie prerušené, pretože v čl. I uzavretej zmluvy nebolo uvedené súpisné číslo stavby administratívnej budovy, pod ktorým ho správny orgán eviduje v katastri nehnuteľností, ako aj z dôvodu nutnosti preukázania skutočnosti, na základe ktorej došlo k zmene identifikačného čísla predávajúceho NAFTA a.s. 27. Strany do súdneho spisu založili kópiu ich vzájomnej e-mailovej komunikácie, z ktorej vyplýva, že komunikovali vo veci mimosúdneho usporiadania sporu, k dohode však nedošlo. V rámci komunikácie ponúkal žalovaný žalobcom, že by odkúpil časť ich Pozemku zastavanú jeho budovami za cenu 55,00

Eur za m2 a zvyšnú časť o výmere cca 1.481 m2 za sumu 10 Eur za m2. Žalovaný žalobcom nepotvrdil, že by takto vymedzenú časť ich Pozemku užíval, deklaroval len záujem o odkúpenie tejto plochy za ním navrhovanú cenu. 28. Žalobcovia do súdneho spisu založili viacero satelitných snímok P. S. D., ktorými preukazovali zastavanosť ich Pozemku v priebehu rokov. Na snímke vyhotovenej k 26.06.2002 (č.l. 410) sa nachádza stavba so súp.č. XXX a na mieste rodinného domu so súp.č. XXX sa nenachádza kompletná stavba domu, ale len obvodové múry a pozostatky stavby. Rovnaký stav na mieste vyplýva aj zo snímky na č.l. 411 vyhotovenej ku dňu 01.01.2004 a na č.l. 430 vyhotovenej ku dňu 29.03.2004. Na snímke k 03.04.2016 na č.l. 413, ako aj na fotografii na č.l. 412 je stavba rodinného domu už zreteľne vidieť, nachádza sa za stavbou administratívnej budovy v smere od hlavnej cesty k poľu. 29. Žalovaný do súdneho spisu založil fotografiu pôvodnej stavby na mieste súčasného rodinného domu žalovaného so súp.č. XXX, kde sa v tej dobe nachádzal ochranný val pre dripy, ktoré slúžili na prvotnú separáciu vyťaženého plynu, ku ktorému následne pribudla železná konštrukcia a strecha z dôvodu ochrany pracovníkov pred poveternostnými podmienkami, o čom súdu vypovedal svedok A. M. Q.. 30. Žalobcovia do konania predložili napokon súkromný znalecký posudok A. A. A. č. 66/2024, ktorý bol spracovaný ku dňu 03.08.2024 na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena práva na priznanie práva strpieť užívanie, prevádzkovanie, údržbu stavby rodinného domu s.č. XXX na pozemku parc.č. XXXX/XX a objektu pôvodnej administratívnej budovy s.č. XXX W. D. D. U. XXXX/ XX G. T. G. D. H., T. H., k.ú. G. D. H.. Znalec v časti „II. Posudok“ uvádza, že výslednú všeobecnú hodnotu navrhol ako všeobecnú hodnotu vypočítanú metodikou polohovej diferenciácie, ktorá vystihuje všeobecnú hodnotu porovnateľných nehnuteľností na súčasnom trhu nehnuteľností v danej lokalite. Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Na určenie koeficientu polohovej diferenciácie boli použité metodické postupy obsiahnuté v metodike USI. Použité priemerné koeficienty polohovej diferenciácie vychádzajú z odborných skúseností. Následne je hodnotením viacerých polohových kritérií objektivizovaná priemerná hodnota koeficientu polohovej diferenciácie na výslednú, platnú pre konkrétnu hodnotenú nehnuteľnosť. Znalecký posudok ďalej uvádza, že stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena (závady) sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy – rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom počas časovo neobmedzeného obdobia, pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20 rokov. Pri pozemkoch sa hospodárska ujma určuje na báze disponibilného výnosu z nájmu, ktorý by bolo možné v danom mieste a k rozhodnému dátumu získať. Vecné bremeno vzniká spravidla za jednorazovú náhradu za jeho zriadenie. Znaleckou úlohou je teda vyčíslenie primeranej náhrady, ktorá bude kompenzovať ujmu povinného subjektu. Znalec konštatuje, že na oceňované pozemky je prístup cez pozemok E-KN XXXX, cez pozemok XXXX/X a zo štátnej cesty G. D. H. – J. G. na pozemku parc.č. XXXX. Predmetom ohodnotenia sú novovytvorené pozemky geometrickým plánom č. 16/2024 E. N. č. XXXX/XX a XXXX/XX. Znalec ďalej uvádza, že nehnuteľnosti sú situované v okrajovej časti obce G. D. H. G. E. N. X. G. D. H. – J. G. v lokalite pôvodného areálu prevádzkových objektov technickej vybavenosti ubytovne, skladu, pôvodnej administratívnej budovy, aktuálne v časti rodinných domov. V tesnej blízkosti je situovaný objekt regulačnej stanice plynu s ochranným pásmom. Pozemok je s možnosťou napojenia na elektrinu, s prístupom zo štátnej cesty cez priľahlé pozemky. V rámci analýzy prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností uviedol znalec, že pozemky sú v ochrannom pásme a vlastník pozemku nie je zhodný s vlastníkom stavebných objektov. Jednotkovú východiskovú hodnotu znalec stanovil ako 60 % z hodnoty mesta Bratislavy, z ktorého vyplýva zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností. Koeficient polohovej diferenciácie bol následne stanovený na 1,0692 a znalec na jeho základe stanovil jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku na 42,59 Eur / m2. Spolu hodnota pozemku p.č. 2226/59 bola stanovená na 1.405,47 Eur a hodnota pozemku p.č. XXXX/XX bola stanovená na 2.470,22 Eur. Všeobecnú hodnotu vecného bremena zaťažujúceho uvedené pozemky v rozsahu povinnosti strpieť právo stavby rodinného domu a administratívnej budovy na pozemkoch XXXX/XX M. XXXX/XX stanovil znalec ako jednorazovú odplatu vo výške 2.782,97 Eur. 31. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 33. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). 34. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. 35. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 36. Žalobcovia sa v konaní domáhali jednak vypratania ich Pozemku v časti užívanej a oplotenej žalovaným, ktorý má na Pozemku podľa žalobcov umiestnených viacero rôznych hnuteľných vecí. Keďže na Pozemku žalobcov stoja tiež viaceré stavby žalovaného, podali žalobcovia aj žalobu podľa § 135c Občianskeho zákonníka o odstránenie týchto stavieb. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými vlastníkmi pozemku s parc.č. E-KN XXXX – orná pôda o výmere 5.231 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. G. D. H. v okrese Malacky, kde žalobca v 1. rade má spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 a žalobca v 2. rade o veľkosti 2/3. Taktiež medzi nimi nebolo sporné, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby administratívnej budovy so súpisným číslom XXX, postavenej v zmysle údajov na príslušnom liste vlastníctva na pozemku s parc.č. XXXX/XX, ako aj stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorá v zmysle údajov na liste vlastníctva č. XXX stojí na pozemku s parc.č. XXXX/XX. Obe tieto stavby žalovaného však stoja nesporne sčasti tiež na Pozemku žalobcov, a to v rozsahu, ktorý bol zameraný geometrickým plánom č. 16/2024 vyhotoveným E. N. dňa 22.02.2024 a úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky dňa 15.03.2024 pod č. G1-293/2024. Rodinný dom č. XXX zaberá z Pozemku žalobcov plochu 58 m2, označenú v geometrickom pláne ako novovytvorená parcela č. C-KN XXXX/XX, a administratívna budova č. XXX plochu o výmere 33 m2, označenú v geometrickom pláne ako novovytvorená parcela č. C-KN XXXX/XX. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaný na Pozemku žalobcov zložil lodné kontajnery, ktoré vzájomne poprepájal a prestrešil a vytvoril z nich uzavretý skladovací priestor i s vchodom a oknami. Žalobcovia toto pôvodne považovali za tretiu stavbu žalovaného, neoznačenú súpisným číslom, avšak po vyjadrení žalovaného a vykonanej obhliadke na mieste sa stali skutkové tvrdenia strán i v tejto časti zhodnými, keď obe strany zhodne uvádzali, že sa nejedná o vec spojenú so zemou pevným základom, ale len o súbor viacerých vzájomne pospájaných hnuteľných vecí. Umiestnenie týchto vecí na Pozemku žalobcov je zachytené v zápisnici z obhliadky na mieste, ale vyplýva tiež zo snímky napríklad na č.l. 237, 238. Z obhliadky jasne vyplynulo a medzi stranami rovnako nebolo sporné, že v časti Pozemku žalobcov nachádzajúcej sa pri príjazdovej ceste (cestnej komunikácii – štátnej ceste) v obci G. D. H. je postavené železobetónové oplotenie, ktorého vlastníkom je žalovaný s tým, že brána sa v tomto oplotení v zmysle zistení na mieste nenachádza v tej časti oplotenia, ktoré prechádza Pozemkom žalobcov. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalovaný využíva stavby v dotknutom areáli vo G. D. H., vrátane stavieb č. XXX M. XXX na svoje podnikateľské a osobné účely, hoci medzi nimi boli drobné rozpory ohľadom skutočného konkrétneho účelu využitia (skladovanie, prechodné ubytovanie vs. penzión), ktoré však boli bez vplyvu na rozhodnutie súdu. V stavbách rodinného domu ani administratívnej budovy žalovaný nebýva. 37. Žalobcovia sa, ako je hore uvedené, v konaní domáhali vypratania ich Pozemku užívaného žalovaným a usporiadania podľa § 135c Občianskeho zákonníka, a to najprv úplného odstránenia stavieb žalovaného, neskôr navrhovali odstránenie len železobetónového oplotenia v časti, ktorá zasahuje do Pozemku žalobcov a zriadenie vecného bremena vo vzťahu k stavbám žalovaného so súp.č. XXX M. XXX. Žalovaný v rámci procesnej obrany súhlasil so zriadením vecného bremena, avšak žiadal vecné bremeno zriadiť tiež na umiestnenie stavby oplotenia a na umiestnenie lodných kontajnerov a súčasne žiadal zriadiť vecné bremeno právo prístupu k stavbám s.č. XXX M. XXX v rozsahu 1 metra od každej stavby. Vzhľadom na zhora uvedené je zjavné, že v konaní ide jednak o vlastnícku žalobu na vypratanie Pozemku žalobcov, ktorý je nesporne užívaný žalovaným, kde má žalovaný umiestnených

viacero hnuteľných vecí a ktorý má žalovaný aj oplotený a jednak (vo vzťahu k stavbám žalovaného) ide o žalobu podanú podľa § 135c Občianskeho zákonníka na odstránenie neoprávnených stavieb. 38. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa týka tzv. neoprávnenej stavby a jeho aplikácia je podmienená existenciou stavby, ktorá sa nachádza na cudzom pozemku a je zriadená neoprávnene. Prvé dve podmienky, t.j. existencia stavby, resp. stavieb (rodinný dom, administratívna budova a oplotenie) a ich postavenie sčasti na cudzom pozemku (Pozemok žalobcov E-KN XXXX v k.ú. G. D. H.) boli v konaní medzi stranami nesporné. Rozsah záberu Pozemku žalobcov stavbami žalovaného so súp. č. XXX a XXX je zistený geometrickým plánom č. 16/2024 s tým, že celkovo ide o 58 m2 a 33 m2. Rozsah záberu Pozemku žalobcov stavbou oplotenia zameraný nie je. Z obhliadky na mieste však vyplynulo, že žalovaný má svoje stavby v danej lokalite oplotené, pričom v časti od príjazdovej komunikácie v obci bráni toto jeho oplotenie žalobcom v ich vstupe na ich Pozemok. V oplotení sa síce nachádza brána, je však umiestnená v tej časti oplotenia, ktorá sa nenachádza na Pozemku žalobcov. Na Pozemku žalobcov sa nachádza jediné železobetónové oplotenie. 39. Pokiaľ ide o tretiu podmienku aplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka, t.j. neoprávnenosť stavby, je v tejto súvislosti nutné dôsledne rozlišovať medzi stavbou neoprávnenou a stavbou nepovolenou. Neoprávnená je taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie, typicky vlastnícke právo, vecné bremeno alebo užívacie právo založené obligačným právnym úkonom, v rámci ktorého je vlastníkovi stavby vlastníkom pozemku daný súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku (napr. nájomná zmluva). Naproti tomu nepovolenou stavbou je stavba, ktorá bola zrealizovaná v rozpore so stavebnoprávnymi predpismi, najmä bez stavebného povolenia. V závislosti od toho, či ide o stavbu neoprávnenú alebo nepovolenú sa môže vlastník pozemku pod stavbou domáhať ochrany svojich vlastníckych práv. Pri neoprávnenej stavbe tak môže urobiť žalobou na súd podľa § 135c Občianskeho zákonníka a pri nepovolenej stavbe sa môže nápravy domáhať prostredníctvom inštrumentov administratívnej povahy (napr. odstránenie stavby podľa stavebného zákona). Týmto je zodpovedaná tiež prípadná pochybnosť o tom, či súd má alebo nemá právomoc na rozhodnutie o odstránení neoprávnenej stavby, ktorá je nepochybne založená v ust. § 135c Občianskeho zákonníka práve vo vzťahu k neoprávnenej stavbe (súd by nemal právomoc rozhodnúť o odstránení stavby oprávnenej avšak nepovolenej, kde právomocou disponuje stavebný úrad). 40. Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/44/2012 sa za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Ustanovenie § 135c sa vzťahuje aj na ten stav, ak sa na cudzom pozemku nachádza čo i len časť stavby napr. balkón alebo strecha (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2500/2008, z 25. marca 2010). 41. S ohľadom na uvedené je tak nutné stavby rodinného domu žalovaného so súp. č. XXX, administratívnej budovy so súp. č. XXX a tiež stavbu oplotenia vždy v tom rozsahu, v akom tieto zasahujú do Pozemku žalobcov, označiť za stavby neoprávnené, pretože žalovaný v konaní netvrdil ani nepreukazoval existenciu akéhokoľvek práva k časti Pozemku žalobcov, ktorá je týmito stavbami žalovaného zastavaná. Žalovaný tak nesporne nie je vlastníkom tejto časti Pozemku, nemá k tejto časti Pozemku zriadené vecné bremeno ani žiadne obligačnoprávne oprávnenie ho používať. V tejto súvislosti bolo bez právneho významu, či boli stavby na Pozemku žalobcov zriadené na základe stavebného povolenia, resp. oznámenia stavebnému úradu a či boli skolaudované. 42. V konaní tak bolo preukázané, že všetky podmienky aplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka boli splnené (1. tri stavby žalovaného, 2. na Pozemku žalobcov, 3. stavby sú v rozsahu, v akom sú umiestnené na Pozemku žalobcov, stavbami neoprávnenými). Občiansky zákonník v § 135c ustanovuje jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu, pričom v tam uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich „preferenčná postupnosť“. Súd musí preto vždy najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka

pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je zohľadnená i hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Uvedeným poradím však nie je viazaný vlastník pozemku, ktorý môže ako žalobca navrhovať ľubovoľný spôsob vyporiadania, a to aj alternatívne. Keďže konanie o vyporiadaní stavby je konaním, kde zo znenia § 135c Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nie je ani súd v tomto konaní viazaný návrhmi strán. Súd musí pri svojom rozhodovaní zohľadňovať všetky okolnosti prípadu, a to najmä okolnosti, za ktorých bola tá-ktorá stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka, či je stavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania stavby, a tiež rozsah, v akom stavba bráni využívaniu pozemku. Pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby treba skúmať majetkový a ekonomický dopad, resp. stratu, ktorú by to mohlo mať na jej vlastníka. Osobitný prístup si vyžadujú stavby slúžiace ako obydlie (čl. 21 ods. 3 Ústavy SR), a to najmä pre maloleté deti. Ak súd dôjde k záveru, že odstránenie stavby by nebolo účelné, môže rozhodnúť o prikázaní stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, avšak len za predpokladu, že s tým vlastník pozemku výslovne súhlasí. Ak súd nerozhodol o odstránení stavby a ani neprikázal stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, môže zvoliť iný spôsob vyporiadania. Vzhľadom na nepredvídateľnosť všetkých do úvahy prichádzajúcich situácií, dal zákon súdu možnosť, aby sám našiel a aplikoval spravodlivé usporiadanie vzťahov, napríklad zriadenie vecného bremena in rem za náhradu, ktoré by oprávňovalo vlastníka stavby túto užívať. 43. V konaní súd zisťoval všetky okolnosti prípadu vo vzťahu ku každej stavbe, ktorá bola predmetom konania. Stavba železobetónového oplotenia bola žalovaným vedome zriadená aj na Pozemku žalobcov bez ich súhlasu a bez ohlásenia stavebnému úradu (ako vyplýva z odpovede obce, že nemá k dispozícii administratívny spis týkajúci sa povolenia / ohlásenia stavby železobetónového oplotenia žalovaného). Žalovaný tvrdil, že daný areál kupoval už oplotený a následne oplotenie zrekonštruoval. Žalobcovia k tomu doplnili, že predtým bolo na danom pozemku umiestnené pletivové oplotenie (čo žalovaný nepopieral), ktoré žalovaný v rámci ním uvádzanej rekonštrukcie nahradil oplotením železobetónovým. Takáto „rekonštrukcia“ však z právneho pohľadu znamenala zánik pôvodnej stavby pletivového oplotenia (ak sa jednalo o stavbu v zmysle stavebnoprávnych predpisov) a vznik novej stavby železobetónového oplotenia. Nebolo v konaní sporné, že žalovaný nedisponoval súhlasom žalobcov ani ich právnych predchodcov so zriadením tejto novej stavby oplotenia. Pokiaľ ide o účel užívania stavby oplotenia, táto slúži na zabezpečenie areálu žalovaného pred vnikaním cudzích osôb a oddelenie jeho pozemkov od pozemkov ostatných, rovnaký účel však bude plniť aj oplotenie, ktoré si žalovaný prípadne zriadi na vlastnom pozemku, tu však už bez obmedzovania žalobcov vo výkone ich vlastníckeho práva. Odstránenie stavby oplotenia v rozsahu, v akom sa toto nachádza na Pozemku žalobcov, reálne odstráni prekážku pre vstup a vjazd žalobcov na ich Pozemok a z tohto pohľadu je nutné považovať odstránenie tejto stavby za plne účelné. Vyhovenie návrhu žalovaného, aby súd zriadil vecné bremeno právo stavby aj na umiestnenie jeho stavby oplotenia, by fakticky znamenalo, že žalobcovia by nemali umožnený prístup na ich vlastný pozemok v dôsledku umiestnenia cudzej stavby, čo by sa priečilo spravodlivému a zákonnému usporiadaniu vzťahov medzi stranami, pretože žalobcom by takýmto usporiadaním vzťahov súd k časti ich Pozemku nachádzajúcemu sa za oplotením žalovaného prakticky ponechal len holé vlastníctvo. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie preto súd rozhodol o uložení povinnosti žalovaného odstrániť z Pozemku žalobcov jeho železobetónové oplotenie. Keďže medzi stranami nebolo sporné a ani obhliadkou nebolo zistené, že by sa na Pozemku žalobcov nachádzalo v ktorejkoľvek časti akékoľvek iné železobetónové oplotenie, postačovalo pre zabezpečenie vykonateľnosti rozsudku oplotenie označiť len jeho popisom a umiestnením bez nutnosti jeho zamerania v teréne geometrickým plánom, na ktorý by rozsudok odkazoval. 44. Následne súd pristúpil k skúmaniu účelnosti odstránenia stavieb rodinného domu a administratívnej budovy žalovaného. Žalovaný nesporne nadobudol stavbu administratívnej budovy kúpnou zmluvou uzavretou so spoločnosťou NAFTA a.s., pričom táto už v dobe jej nadobudnutia žalovaným stála na rovnakom mieste ako teraz. Túto stavbu žalovaný využíva na ubytovanie tretích osôb, vrátane jeho zamestnancov, t.j. na podnikateľské účely. Stavba je však na Pozemku žalobcov zriadená len sčasti a bolo by neúčelné rozhodnúť o povinnosti žalovaného túto časť stavby odstrániť, pretože by tým nepochybne bola z pohľadu statiky zasiahnutá aj tá časť stavby, ktorá sa na Pozemku žalobcov nenachádza. Medzi stranami ani prakticky nebolo sporu o tom, že odstránenie časti stavby administratívnej budovy nie je účelným a praktickým riešením situácie. Keďže žalobcovia výslovne odmietli možnosť nadobudnutia stavby do svojho vlastníctva a tiež s prihliadnutím na to, že stavba nestojí na Pozemku žalobcov celá, je nutné odmietnuť aj riešenie ponúkané zákonodarcom v ust. § 135c ods.

2 Občianskeho zákonníka. Súd preto vyhovel návrhu žalobcov a aj so súhlasom žalovaného zriadil na zastavanej časti Pozemku žalobcov vymedzenej geometrickým plánom č. 16/2024 ako novovytvorená parcela č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2 vecné bremeno právo umiestnenia, užívania, prevádzkovania a údržby stavby administratívnej budovy. 45. Pokiaľ ide o rodinný dom žalovaného so súpisným číslom XXX, súd musí dať za pravdu žalobcom, že vlastníctvo k rodinnému domu žalovaný nemohol nadobudnúť kúpou od spoločnosti NAFTA a.s. už len z toho dôvodu, že žiadna taká stavba nebola predmetom uzavretej Kúpnej zmluvy a žalovaný netvrdil existenciu žiadneho iného nadobúdacieho titulu. Z vykonaného dokazovania i z vyjadrení žalovaného plynie záver, že v čase prevodu vlastníckeho práva k ostatným častiam areálu spoločnosti NAFTA a.s. na mieste súčasného rodinného domu súp.č. XXX stál ochranný val pre dripy pozostávajúci z múrika, nad ktorým sa nachádzala plechová konštrukcia a strecha (resp. nie je isté, že tam aj tieto plechové časti boli aj v čase samotného prevodu na žalovaného). Tento záver podporuje ako výpoveď svedka A. Q., ktorý ako súčasť areálu NAFTA a.s. popisoval práve túto stavbu ochranného valu, tak i satelitné snímky P. S., ktoré v čase prevodu vlastníctva na žalovaného na mieste súčasného rodinného domu ukazovali skutočne len obvodový múr a pozostatky betónových spevnených plôch. Ak žalovaný tvrdí, že existujúcu stavbu (valu) zrekonštruoval do súčasnej podoby, z právneho pohľadu v skutočnosti vystaval na mieste bývalého ochranného valu úplne novú stavbu rodinného domu, ku ktorej nadobudol vlastnícke právo originárnym spôsobom (zhotovením stavby). Medzi stranami nebolo sporné, že s čiastočným umiestnením stavby rodinného domu na Pozemku žalobcov títo nesúhlasili, resp. ich súhlas v čase výstavby žalovaný nežiadal. Následne bola stavba rodinného domu žalovaného zapísaná do katastra nehnuteľností záznamom s tým, že žalovaný ako obecnému úradu tak i katastrálnemu odboru Okresného úradu Malacky uviedol, že predmetná stavba bola vystavaná pred rokom 1974 (čo, ako je vyššie uvedené, bola pravda len pokiaľ ide o odlišnú stavbu ochranného múriku s plechovým prestrešením). Odhliadnuc od odlišných okolností nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k rodinnému domu, ktoré by v tomto kontexte bolo nutné vyložiť nepochybne na ťarchu žalovaného, nebolo medzi stranami ani vo vzťahu k rodinnému domu sporné, že jeho čiastočné odstránenie tak, aby nezasahoval do Pozemku žalobcov, by nebolo účelné. Odstránenie dotknutej časti stavby by celkom určite znamenalo nutnosť odstránenia stavby ako celku (vzhľadom na to, že na Pozemku žalobcov sa nachádza pomerne významná časť celej stavby), a to vrátane tej časti, ktorá stojí na pozemku žalovaného. Súd preto aj tu vyhovel návrhu žalobcov a zriadil k tej časti Pozemku žalobcov, na ktorej sa nachádza časť stavby rodinného domu žalovaného so súp.č. XXX a ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. 16/2024 a označená ako novovytvorený pozemok č. XXXX/XX vecné bremeno právo umiestnenia, užívania, prevádzkovania a údržby stavby. 46. Za zriadené vecné bremená súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 927,66 Eur a žalobcovi v 2. rade sumu 1.855,31 Eur, vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku A. A. A. č. 66/2024. 47. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na vypratanie Pozemku, ide o jednu z typických vlastníckych žalôb, a to o žalobu na vydanie veci. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia tak patrí vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi, pričom vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Vlastnícka žaloba o vydanie veci, resp. vypratanie môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka), a súčasne, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom. Žalovaný sa môže brániť tým, že preukáže, že má právo na užívanie veci, resp. zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobiť tak, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Medzi stranami v konaní nebola sporná otázka vlastníckeho práva žalobcov k ich Pozemku a sporné nebolo ani, že žalovaný časť tohto Pozemku užíva spoločne so svojimi vlastnými nehnuteľnosťami ako súčasť ním vlastneného areálu – bývalého areálu spoločnosti NAFTA a.s., ktorý ma žalovaný oplotený. Žalovaný túto časť Pozemku žalobcov užíva bez právneho dôvodu, a to aj po tom, čo bol na jeho vypratanie žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami vyzvaný. Pozemok užíva najmä tým, že v jeho zadnej časti má zložených viacero lodných kontajnerov, ktoré sú navzájom prepojené a prestrešené a ktoré slúžia ako skladovacie priestory pre žalovaného, má na ňom uložené aj rôzne stroje a ďalšie hnuteľné veci. Súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť Pozemok žalobcov v ním užívanej časti vypratať.

48. Napokon súd pre úplnosť uvádza, že návrhu žalovaného spočívajúcemu v zriadení vecného bremena práva stavby tiež vo vzťahu k ním umiestneným lodným kontajnerom na Pozemku žalobcov nebolo možné vyhovieť, a to už len z toho dôvodu, že zložené lodné kontajnery nesporne nepredstavujú nehnuteľnú vec – stavbu žalovaného. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka však upravuje výhradne riešenie neoprávnenej stavby, t.j. veci nehnuteľnej, spojenej so zemou pevným základom, umiestnenej na cudzom pozemku. Vecné bremeno podľa § 135c Občianskeho zákonníka nie je možné zriadiť k hnuteľnej veci ani k súboru viacerých hnuteľných vecí. Pokiaľ ide o právo cesty, t.j. zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavieb rodinného domu so súp.č. XXX a administratívnej budovy so súp.č. XXX, toto je možné výhradne za podmienok stanovených v ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to len za predpokladu kvalifikovaného návrhu vlastníka stavby, t.j. takýto nárok by musel byť riadne uplatnený samostatnou žalobou a nie je možné mu vyhovieť v rámci rozhodovania o podanej žalobe vlastníka pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Súčasne je možné právo cesty cez priľahlý pozemok zriadiť len vtedy, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, čo je v posudzovanom prípade podmienkou celkom zjavne nesplnenou, pretože žalovaný má k vlastným stavbám prístup z jeho vlastných pozemkov. Že si žalovaný bude musieť po právoplatnosti tohto rozsudku vybudovať nové vchody do jeho stavieb, keďže na vstup do nich používal vchody postavené zo strany Pozemku žalobcov, na ktorého užívanie nemá žiadne oprávnenie, je v tomto smere bez akejkoľvek relevancie. Keďže návrhy žalovaného boli prednesené len v rámci jeho procesnej obrany proti podanej žalobe žalobcov a nepredstavovali samostatné návrhy žalovaného v zmysle podania žaloby či vzájomnej žaloby, nebolo o nich nutné samostatne vo výroku tohto rozsudku rozhodovať. 49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 50. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval súd zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, pretože ich žaloba o odstránenie neoprávnenej stavby bola úspešná (bolo jej vyhovené), po tom, čo žalobcovia preukázali splnenie všetkých troch podmienok pre aplikáciu ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Pre záver o tom, ktorá zo strán bola v konaní úspešná je bez relevancie, akým spôsobom súd o usporiadaní pomerov medzi stranami rozhodol, keďže konanie podľa § 135c Občianskeho zákonníka je konaním, v ktorom určitý spôsob vysporiadania vyplýva z právneho predpisu a súd nebol žalobou žalobcov viazaný. Rovnako bolo vyhovené aj ich žalobe o vypratanie im neoprávnene zadržiavaného Pozemku. Vzhľadom na uvedené žalobcom patrí nárok na náhradu trov konania, ktorý im súd voči žalovanému priznal v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a. sa týkajú procesných podmienok, b. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).