Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 34P/163/2024 1624201982 31. 07. 2025 JUDr. Jana Kurnotová ECLI:SK:OSMA:2025:1624201982.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. F. XXXX/ X, C. a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, H., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: Otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej A., zvýšeným výživným zo sumy 45 Eur mesačne sumou 170 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 21.08.2024. Zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 21.08.2024 do 31.07.2025, vo výške 1419,35 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 100 Eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/82/2012-59 zo dňa 07.03.2023 vo výroku o bežnom výživnom na maloletú. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2024 domáhala zvýšenia výživného na maloletú A. zo sumy 45 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že náklady s výchovou maloletej vzrástli, keďže v čase poslednej úpravy výživného maloletá navštevovala materskú školu. Teraz navštevuje SOU v Bratislave, odbor kaderník a došlo k podstatnej zmene jej výdavkov. Poukázala na to, že poberá náhradné výživné, lebo otec maloletej neplatí. 2. Otec maloletej sa v podaní zo dňa 06.02.2025 k návrhu matky vyjadril s tým, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, okrem maloletej má ešte ďalšie dve školopovinné deti, ktoré navštevujú základnú školu, má výdavky na maloleté deti, domácnosť, nájom a elektrinu. Spolu s manželkou sa stará o jej otca, na ktorého poberajú opatrovateľský príspevok vo výške 402,27 Eur, plus poberajú rodinné prídavky na maloleté deti. 3. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého, ktorý v rámci výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že súhlasí s tým, že vec bude prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti.
4. Súd sa oboznámil s návrhom matky, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky a prostredníctvom dožiadaného súdu výsluchom otca, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: výkaz o počte hodín osobnej asistencie za mesiac 12/2024, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o návšteve školy, doklady o platbách otca (splátka dlhu, nájomné), rodné listy detí otca, sobášny list otca, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza o priznaní príspevku na osobnú asistenciu zo dňa 28.10.2024 a súvisiacu posudok I. J., doklad o dlhu otca na zdravotnom poistení, exekučný príkaz pre dlh otca na poistnom, lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdenia ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne o poberaných dávkach a vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odpovede dopravného inšpektorátu, lustrácie účtov v bankách, inzeráty z portálu profesia.sk, mzdová kalkulačka z portálu platy.sk a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav. 5. Matka pri výsluchu na pojednávaní dňa 11.02.2025 uviedla, že býva s partnerom a s maloletou v jeho rodinnom dome. Ona nehnuteľnosť nevlastní. Pracuje ako pomocná kuchárka v kuchyni s príjmom okolo 1200 Eur mesačne v čistom. Dcéra navštevuje druhý ročník SOŠ v Bratislave odbor F.. Jej partner pracuje na živosť v oblasti umývania áut. Na domácnosť partnerovi za ňu a dcéru prispieva 250 Eur (mimo stravy) na energie. Dcéra je zdravá, lieky neužíva, nemá platenú záujmovú činnosť. Náklady na dcéru sú mesačne cca 20 Eur električenka, 20 Eur mobil, 30 Eur týždenne vreckové a bežné náklady na stravu, oblečenie a hygienu. Maloletá na školské obedy nechodí. Z domu si berie desiatu a z vreckového si kúpi niečo na obed. Do školy jej matka musela zakúpiť napr. kulmu, žehličku a iné vybavenie na prax. Matka má exekúciu, ktorú platí vo výške 150 Eur mesačne. Otec sa vôbec nezaujíma o dcéru, nie sú s ním v kontakte, dlhodobo neplatí výživné, matka poberá náhradné výživné. 6. Otec v rámci výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 02.05.2025 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, má ešte dve školopovinné deti, má exekúcie, návrh na vysťahovane z bytu, splácajú po 250 Eur mesačne, majú dlh 1200 Eur. Z dôvodu zlého zdravotného stavu sa nemôže nikde zamestnať. Má tiež dlh na zdravotnej poisťovni vo výške 880 Eur. Žijú len z manželkinho príjmu - asistenčného príspevku vo výške 408 Eur. O otca sa starajú spoločne každý po 2 hodiny. Finančne im pomáha svokor, inak by nevyžili. Otec ďalej uviedol, že by mal začať pracovať na dohodu s príjmom cca 120 Eur mesačne. Bol ochotný pristúpiť na zvýšenie výživného na 70 Eur. S maloletou A. ani s jej matkou nie je v kontakte, neplatil výživné, lebo nemal z čoho. Uvádzal, že mal úraz a má cystu na mozgu. Oficiálne je nezamestnaný (už cca 3 roky), robil po známych, chodil prerábať byty. Dôvodom skončenia jeho posledného pracovného pomeru bol jeho nepriaznivý zdravotný stav. V evidencii uchádzačov evidovaný nie je, keďže vykonávajú s manželkou osobnú asistenciu. Za posledný rok nepoberal žiadne dávky. Nemá žiadny iný príjem. Čo sa týka vzdelania, uviedol, že nedokončil strednú školu odbor murár, má však 15 ročnú prax v tomto odbore. Vodičský preukaz nemá. Nehnuteľnosť nevlastní, ani motorové vozidlo. Peňažné úspory nemá. Má viaceré pôžičky a dlhy vymáhané exekútorom (zdravotná poisťovňa, debet v banke, telefón, bytový podnik), ich celkovú výšku nevedel uviesť. S manželkou a deťmi býva v mestskom nájomnom byte, kde mesačné výdavky na bývanie predstavujú 90 Eur elektrika, nájom + dlžoba 250 Eur, 50 Eur splátka odpad, strava 200 – 300 Eur a školské výdavky 100 Eur. Prevažne všetko financuje jeho svokor. Otec berie lieky na bolesť hlavy. Neurologička ho naposledy odmietla vyšetriť lebo má dlh v zdravotnej poisťovni. Navštevuje tiež psychiatriu v H. z dôvodu bolestí a odpadávania. Vyživovaciu povinnosť si neplní, poslal koľko mohol, ale peniaze sa mu vrátili naspäť, matka to neprevzala. Darčeky maloletej nekupuje. Maloletú nenavštevuje ani nevie kde býva, nekontaktuje sa s ňou, lebo matka maloletej to zakázala, naposledy ju videl pred pol rokom, keď bola v H.. Maloletá k nemu chodila, keď bola menšia. 7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že otec nepristupuje zodpovedne k plneniu vyživovacej povinnosti. Nejaví záujem o maloletú. Od posledného určenia výživného už uplynulo vyše 12 rokov. Otec nedoložil, že by mal invalidný dôchodok, či zdravotné záznamy, z ktorých by vyplýval jeho zhoršený zdravotný stav. Otec navrhoval 70 Eur, čo je suma neprimerane nízka. Čo sa týka osobnej asistencie, tú vykonáva jeho manželka a otec si môže hľadať prácu so zodpovedajúcim príjmom s ohľadom na jeho prax. Navrhol, aby súd určil výživné s ohľadom na metodiku z potenciálneho príjmu. 8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť. 9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 18. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 19. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 20. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). 21. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa. 22. Pri určovaní novej výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Teda každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 23. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 24. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. 25. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností. 26. Podľa citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd preto pri posudzovaní návrhu v prvom rade skúmal, či nastala zásadná zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia. 27. Z pripojeného spisu OS Prievidza súd zistil, že naposledy bolo výživné na maloletú upravené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/82/2012-59 zo dňa 07.03.2013, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal s účinnosťou od 01.08.2012 prispievať na maloletú zvýšeným výživným zo sumy 30 Eur mesačne sumou 45 Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.3.2013. Matka maloletej v tom čase bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a to do októbra 2012 v sume 89,10 Eur a od novembra 2012 vo výške 178,30 Eur mesačne a bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Maloletá A. navštevovala v tom čase materskú škôlku. Otec maloletej bol zamestnaný v HBP, a.s., v mesiacoch máj až júl 2012 dosahoval príjem v priemere 485,31 Eur mesačne pričom od augusta 2012 bol PN. Boli mu vyplácané nemocenské dávky 11,63 Eur na deň, t.j. cca 355 Eur mesačne v priemere. Otec maloletej A. mal ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k K., nar. XX.X.XXXX a I. C., nar. XX.X.XXXX. Na pojednávaní konanom 07.03.2013 otec uviedol, že jeho zdravotný stav sa zhoršil a z tohto dôvodu bol s ním rozviazaný pracovný pomer v HBP, a.s. Uvádzal, že si vybavuje invalidný dôchodok. 28. V súčasnosti je už maloletá A. žiačkou strednej odbornej školy v Bratislave a od septembra 2025 nastupuje do 3. ročníka (potvrdenie o návšteve školy č.l. 39). Matka pracuje ako pomocná sila v kuchyni hotela. Podľa potvrdenia o príjme zamestnávateľa (č.l. 38) matka dosiahla za obdobie 02/2024 – 01/2025
priemerný čistý mesačný príjem na úrovni cca 1215 Eur vrátane daňového bonusu, z lustrácie v Sociálnej poisťovni a uvedených vymeriavacích základov vyplýva, že príjem matky sa od 01/2025 zásadnejšie nemenil, keďže jej vymeriavací základ (ktorý zodpovedá hrubému príjmu) bol od 02/2025-05/2025 v priemere 1375 Eur (č.l. 116). Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poberá matka prídavky na dieťa vo výške 60 Eur mesačne. Ďalej jej je mesačne vyplácané náhradné výživné na maloletú vo výške 45 Eur. V minulosti matka bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a to od apríla 2022 do septembra 2023 (116 Eur mesačne), v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola matka vedená naposledy v septembri 2023. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec nie je podľa správy Sociálnej poisťovne a príslušného úradu práce poberateľom žiadnych dávok, naposledy bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2017 a vyradený bol pre vznik pracovného pomeru. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 63) bol otec naposledy zamestnaný u zamestnávateľa Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. na dohodu s vymeriavacím mesačným základom 16,33 Eur; v roku 2020 a 2021 u zamestnávateľa E. B., taktiež na dohodu s mesačnými vymeriavacími základmi max. 114,56 Eur. Z lustrácie vyplýva, že trvalý pracovný pomer mal otec naposledy v roku 2019 u zamestnávateľa - E. J. s vymeriavacími základmi (čo zodpovedá hrubej mzde) max. 650 Eur mesačne. Otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, o ktoré sa stará spolu s manželkou. Podľa rozhodnutia ÚPSVaR bol p. J. (otcovmu svokrovi) priznaný asistenčný príspevok od 01.08.2024 na opatrovanie vo výške 5,83 Eur/hodina – spolu 1895 hodín na rok t.j. 11 047,85 Eur (č.l. 56), podľa doloženého výkazu za mesiac 12/2024 (č.l.37) vykonal otec maloletej 69 hodín osobnej asistencie pre p. J. (t.j. spolu ide o sumu 402,27 Eur). Ďalej súd k majetkovým pomerom oboch rodičov zistil, že podľa lustrácie účtov v bankách ani jeden z rodičov nemá na účte vedenom na jeho meno úspory. Na matku je podľa oznámenia dopravného inšpektorátu vedený motocykel Yamaha. Otec je podľa oznámenia dopravného inšpektorátu vlastníkom motorového vozidla Škoda Fabia, na ktorom je exekútorská blokácia. 29. Súd na základe vyššie uvedeného porovnaním terajších pomerov na strane rodičov a maloletej s pôvodnými pomermi zistenými zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu zistil zmenu pomerov takého charakteru, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletú A., a tým zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. K zmene pomerov došlo predovšetkým u maloletej A. najmä tým, že životné náklady so stúpajúcim vekom ako aj v súvislosti s jej nástupom na strednú školu objektívne značne narástli. Od poslednej úpravy, ktorá bola pred viac ako 12 rokmi, zásadne stúpli náklady na všetky odôvodnené potreby maloletej. Maloletá navštevovala v čase posledného rozhodovania o výške výživného materskú školu, aktuálne je už žiačkou strednej odbornej školy (ukončený 2. ročník) a je na prahu dospelosti. Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletú vyplývajúcich z vyčíslenia nákladov na maloletú uvedených matkou pri výsluchu (bod 5. odôvodnenia) a bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletej. Súd za odôvodnené mesačné náklady na maloletú považoval náklady minimálne na úrovni cca 445 Eur mesačne. Pri ich stanovení považoval súd za primerané na stravu zarátať sumu min. 170 Eur mesačne, hygienu 15 Eur mesačne, oblečenie a obuv min. 50 Eur mesačne, zdravotnú starostlivosť 15 Eur mesačne (ide o primeranú výšku nákladov na zdravotnú starostlivosť aj pri zdravom dieťati), škola vrátane dopravy/električenky 50 Eur mesačne, 20 Eur mobil a alikvotnú časť nákladov na bývanie cca 125 Eur mesačne. Pri stanovení alikvotnej časti nákladov na bývanie maloletej súd vychádzal z nákladov na bývanie cca 250 Eur mesačne uvádzaných matkou, ktoré prispieva (bez stravy) na domácnosť partnerovi (t.j. 250 Eur/2 osoby), keď túto sumu považoval súd za primeranú. 30. Čo sa týka rodičov, z vyššie uvedeného vyplýva, že k zásadnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá je riadne zamestnaná s príjmom cca 1200 Eur mesačne v čistom, pričom v čase posledného rozhodnutia poberala dávku v hmotnej núdzi a bola nezamestnaná. Situácia otca je zmenená v tom, že nepoberá dlhodobo žiadne dávky (v čase posledného rozhodnutia poberal nemocenské), nie je práceneschopný ale je nezamestnaný, a to bez vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec udáva, že žije spolu s manželkou a ich 2 deťmi len z asistenčného príspevku a finančnej podpory manželkinho otca. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil. 31. O maloletú A. sa dlhodobo stará výhradne matka. Otec maloletej si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť nijako neplní, celú starostlivosť o maloletú, a to aj po finančnej stránke zabezpečuje matka. Otec sa s maloletou nestretáva a matke so starostlivosťou nijako nepomáha. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť voči všetkým svojim
deťom riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam. 32. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť stanovené výživné. Keďže otec je v súčasnosti nezamestnaný, súd pri stanovení výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). 33. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd zohľadnil vek otca (muž vo vysoko produktívnom veku), zdravotný stav (otec uvádzal, že má viaceré zdravotné problémy, avšak súdu nedoložil žiadne lekárskej správy, z ktorých by mal súd tvrdenia otca, že mu zdravotný stav neumožňuje zamestnať sa, preukázané), vzdelanie (základné), jeho pracovné skúsenosti (15-ročná prax v murárskych prácach) a situáciu na trhu práce v lokalite, kde otec žije. Aktuálne je na trhu práce dostatok pracovných príležitostí, miera nezamestnanosti je dlhodobo nízka. Z portálu profesia.sk zverejňujúcom ponuky práce súd zistil aktuálne ponuky práce (ku dňu 30.07.2025) v regióne, kde žije otec, s ohľadom na jeho vzdelanie a pracovné skúsenosti (v stavebníctve, prípadne na pozíciách vo výrobe so základným vzdelaním č.l. 118-132), a to: miesto práce A., na pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky 1150 – 1400 Eur brutto mesačne; miesto práce L., na pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky 1240 brutto mesačne; miesto práce M. D., na pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky 1390 Eur brutto mesačne; miesto práce K., na pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky 1200 Eur brutto mesačne; miesto práce K., na pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky od 1000 Eur brutto mesačne, miesto práce N. M. H., na pozíciu operátor výroby, mzdové podmienky od 1050 Eur brutto mesačne; miesto práce D. D., na pozíciu murárske práce, mzdové podmienky 1100 Eur brutto mesačne; miesto práce L., na pozíciu murárske práce, mzdové podmienky 1400 Eur brutto mesačne. S ohľadom na uvedené ponuky práce po spriemerovaní ponúkanej hrubej mzdy súd ustálil, že je v možnostiach otca dosahovať príjem na úrovni cca 1130 Eur mesačne v čistom (podľa prepočtu čistej mzdy na stránke O. (č.l. 133) pri hrubej mzde cca 1200 Eur a daňovom zvýhodnení, na ktoré by mal otec pri dvoch deťoch, o ktoré sa stará, nárok). Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné tak, ako ho určil a je toho názoru, že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť, keďže nezistil skutočnosti, ktoré by otcovi bránili zamestnať sa a dosahovať adekvátny príjem. Skutočnosť, že si otec nevie dlhodobo nájsť stabilné zamestnanie a aktuálne je podľa všetkého nezamestnaný, nemôže byť na ťarchu maloletej a otec nemôže prenášať vyživovaciu povinnosť výlučne na matku maloletej (či štát) ani uprednostňovať vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom ďalším deťom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. 34. Čo sa týka osobnej asistencie poskytovanej manželkou otca svojmu otcovi, na ktorej sa má podieľať aj otec maloletej (v rozsahu 2 hodiny denne), súd uvedené nevyhodnotil ako dôvod, ktorý by otcovi bránil riadne sa zamestnať, keď predmetnú asistenciu môže poskytovať otcova manželka a otec maloletej by mal v prvom rade vynakladať úsilie na zabezpečenie si riadneho príjmu, ktorým dokáže uživiť svoje deti. Otec okrem toho sám pri výsluchu uvádzal, že hoci nebol oficiálne zamestnaný, robil po známych a chodil prerábať byty. Príjem z takýchto brigád nie je pre súd zistiteľný, preto je však namieste vychádzať z potenciálneho príjmu otca, ako je uvedené vyššie. Čo sa týka dlhov a exekúcií otca, tu súd poznamenávam, že prvoradá je vždy vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami otca – vrátane splátok jeho dlhov. Okrem toho otec tým, že je nezamestnaný a nie je evidovaný na úrade práce, vzniká mu dlh na zdravotnom poistení, keďže je vedený ako samoplatiteľ a poistné si podľa všetkého riadne nehradí (otec doložil výzvu na úhradu poistného zo strany zdravotnej poisťovne aj exekučný príkaz a pri výsluchu poukazoval na svoj dlh na zdravotnom poistení). Ak by sa otec riadne zaevidoval, dostával by jednak primerané ponuky práce (ak tvrdí, že si prácu nevie
nájsť) a zároveň by za otca zdravotné poistenie hradil štát. Aj uvedený prístup otca, keď si bez rozumného dôvodu vytvára dlh na zdravotnom poistení, poukazuje na jeho celkový nezodpovedný prístup. Správanie otca, ktorý si dlhodobo vyživovaciu povinnosť voči maloletej riadne neplní (aj na určených 45 Eur matka poberá náhradné výživné) súd považuje za veľmi ľahkovážne a aktuálnu výšku 45 Eur mesačne za neudržateľnú. 35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po zhodnotení všetkých pre vec podstatných skutočností, vzhľadom na vek maloletej a jej odôvodnené potreby, má súd za to, že zvýšenie výživného na výšku určenú súdom je primerané a zodpovedá zistením schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami 60 Eur mesačne, ktoré na maloletú matka poberá a plnením si jej vyživovacej povinnosti, zabezpečia, aby odôvodnené potreby maloletej boli primerane uspokojené. Vo zvyšnej časti žiadaného výživného súd návrh nepovažoval za dôvodný, keďže priznanie výživného vo vyššej výške by nezodpovedalo životnej úrovni a príjmu otca, z ktorého súd pri určení výživného vychádzal. Súd podotýka, že určená výška výživného vo vzťahu k maloletej A. približne korešponduje s metodikou pre výpočet výživného (dostupná z https://www.justice.gov.sk/ dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf.), ktorá má odporúčací charakter (nie je pre súd záväzná). Podľa metodiky pri spolu 3 vyživovacích povinnostiach a veku dieťaťa 15-18 rokov (stredná škola) je odporúčané výživné na úrovni 15 % z príjmu povinného rodiča. 36. Súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 21.08.2024, keďže už v tom čase bola daná zmena pomerov na strane maloletej odôvodňujúca zvýšenie výživného. Preto súd musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 21.08.2024 do 31.07.2025. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani matka žiadne nešpecifikovala, pre ktoré by bolo dôvodné priznať výživné spätne aj za obdobie pred podaním návrhu na súd, preto bolo zročné výživné v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súdom priznané odo dňa začatia súdneho konania. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 1.419,35 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac august 2024 vo výške 44,35 Eur (125/31 x 11 dní) a výživného za obdobie mesiacov september 2024 až júl 2025 vo výške 1375 Eur (11 mesiacov x 125 Eur). 37. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 38. Súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 100 Eur mesačne pod stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom na výšku zročného výživného a príjem otca, z ktorého súd vychádzal ako aj súhlas matky, ktorá na pojednávaní s umožnením splátok zročného výživného výslovne súhlasila. Výšku splátky stanovil súd tak, aby dlh na zročnom výživnom bol otcom splatený v primeranom čase (cca 14 mesiacov je podľa názoru súdu akceptovateľných). 39. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie odvolania.
na
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.).