Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 34P/34/2025 1625200469 10. 07. 2026 JUDr. Lucia Dlugolinská ECLI:SK:OSMA:2026:1625200469.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Luciou Dlugolinskou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, E., právne zastúpenej JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, Malacky, a otca D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, C., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec D. D., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 220,Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 12.03.2025. Zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 12.03.2025 do 30.06.2026 vo výške 3442,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta. Styk otca s maloletým sa ponecháva neupravený. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.03.2025 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A.. Žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 380,- Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2023, ktoré bude otec povinný zasielať k rukám matky, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Na pojednávaní konanom dňa 10.07.2026 matka navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 250,- Eur. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je matkou maloletého A. a s otcom maloletého sú bývalými partnermi. Okrem maloletého nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. S otcom maloletého sa rozišli ešte v čase, keď bola navrhovateľka tehotná s maloletým A.. Otec nemal o syna záujem a po jeho narodení ich prišiel pozrieť do pôrodnice, ale viac sa o syna nezaujímal, hoci mu navrhovateľka ponúkala možnosť, aby sa s ním mohol stretávať. Otec však za synom neprišiel ani do pôrodnice ani k navrhovateľke domov, nikdy sa neho neprišiel pozrieť, dokonca sa jej ani nikdy nespýtal ako sa maloletý má, ako sa mu
darí, či niečo nepotrebuje. Celú starostlivosť o maloletého (osobnú, materiálnu aj finančnú) zabezpečuje navrhovateľka s pomocou jej rodičov. Snaží sa mu zabezpečiť zdravý vývin a v rámci jej finančných možností mu poskytnúť všetko, čo potrebuje. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej príjem nepostačuje na to, aby dokázala zabezpečiť všetky jeho potreby pre zdravý rast a vývoj. Otec jej na potreby maloletého prispieva veľmi nepravidelne a aj to len sumou 50,- Eur mesačne, pričom túto sumu jej posiela spätne za niekoľko mesiacov. Naposledy jej poslal otec výživné v mesiaci máj 2024 vo výške 2x 150,- Eur, pričom do poznámky uviedol na jeden poštový poukaz (šek) vo výške 150,- Eur mesiace január, február, marec 2024 a na ďalší poštový poukaz (šek) vo výške 150,- Eur mesiace apríl, máj, jún 2024. Od 9. mája 2024, kedy boli navrhovateľke vyplatené oba šeky, jej otec už žiadne výživné neposlal. Navrhovateľka uviedla, že je zamestnaná ako obsluha na čerpacej stanici v spoločnosti G. H. I. s čistým priemerným príjmom 950 – 1 000,- Eur mesačne vrátane daňového bonusu, podľa odpracovaných smien. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom k tomu, že s ňou otec nekomunikuje, nemá vedomosť, kde otec pracuje a aký je jeho príjem. Maloletý od septembra 2023 navštevuje materskú školu v E.. Nakoľko je vo veku, kedy rýchlo rastie a zvyšujú sa jeho potreby, je nevyhnutné vynaložiť nemalé peňažné prostriedky na stravu, oblečenie, obuv, poplatky v škôlke, hygienu, kozmetiku, čistiace a pracie prostriedky a ostatné veci v súvislosti s jeho výchovou, výživou, vzdelaním a všestranným rozvojom, ktoré znáša v prevažnej miere výhradne navrhovateľka. Maloletý je v zásade zdravý, trpí však na atopický ekzém, s čím sú zvýšené náklady na starostlivosť. Okrem toho sa u neho veľmi často vyskytnú typické detské choroby či prechladnutia. S každým ochorením a rovnako tak i s prevenciou pred týmito bežnými detskými chorobami sú však spojené zvýšené výdavky na lieky, vitamíny, výživové doplnky a ovocie. Momentálne uhrádza náklady na bývanie a domácnosť ako príspevok jej rodičom, u ktorých s maloletým býva vo výške 250,- Eur mesačne, okrem toho platí za stravu, hygienu, oblečenie a aktivity so synom, ako aj všetky poplatky súvisiace so školskou dochádzkou maloletého. Navrhovateľka vyčíslila pravidelné mesačné výdavky maloletého nasledovne: 125,- Eur bývanie, 72,- Eur obedy a poplatky v škôlke, príspevok na ZRPŠ, hygienu, 250,- Eur strava, ovocie, pitný režim, 50,- Eur hygiena, čistiace a pracie prostriedky, 30,- Eur krémy a mastičky na atopický ekzém, 80,- Eur oblečenie a obuv, 40,- Eur lieky, vitamíny, podpora imunity, 60,- Eur hračky, voľnočasové aktivity, výlety. Podotkla, že v uvedenom rozpise sú zahrnuté skutočne len pravidelné výdavky, ktoré vynakladá na výživu maloletého každý mesiac, nehovoriac o jednorazových, mimoriadnych výdavkoch. Matka uviedla, že jej momentálny príjem nepostačuje na úhradu všetkých potrieb maloletého, preto je nútená si občasne požičať peniaze od svojich rodičov, resp. oni kúpia to, čo maloletý potrebuje alebo čo si želá. Bez pomoci rodičov by navrhovateľka nemohla kúpiť maloletému všetko to, čo potrebuje nevyhnutne k zdravému vývinu. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2026 doplnila, že v poslednej dobe sú u maloletého prítomné časté ochorenia z dôvodu zväčšených mandlí, zatiaľ mu vzhľadom na vek nebola odporučená operácia, má však zvýšené výdavky na spreje. K návrhu priložila kópiu rodného listu maloletého a kópiu poštovných poukazov oba v hodnote 150,- Eur. 3. Otec maloletého sa k podanému návrhu nevyjadril. 4. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 10.07.2026 uviedol, že so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasí, nakoľko matka vykonáva starostlivosť o maloletého. Určenie výšky výživného ponecháva na úvahu súdu a styk navrhuje neupravovať. 5. Otec, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riade a včas doručené fikciou, sa na pojednávanie dňa 24.04.2026 ani dňa 10.07.2026 nedostavil, svoju účasť neospravedlnil. Súd musí v zmysle ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“) v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa. 6. Súd sa oboznámil s návrhom matky a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: rodný list maloletého, kópia poštovných poukazov, lustrácie v Sociálnej poisťovni na otca a matku, lustrácia otca v registri obyvateľov, potvrdenia o príjme matky, potvrdenia lekárov o zdravotnom stave maloletého zo dňa 27.05.2025 a zo dňa 08.01.2026, výpisy z obchodného registra, potvrdenia ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne o poberaných dávkach a vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, lustrácie v katastri nehnuteľností na otca aj matku, odpoveď dopravného inšpektorátu, lustrácie zostatkov na účtoch v bankách, záznamy z portálov profesia.sk a kariera.sk, vyhľadávanie pracovných pozícií na portáli profesia.sk a Štatistickom úrade SR, odpoveď spoločnosti J. E. K. A. L. s.r.o., potvrdenie Materskej školy E., matkou predložené pokladničné bloky a vykonal výsluch matky a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Matka pri výsluchu na pojednávaní dňa 24.04.2026 uviedla, že býva v rodinnom dome v E. so svojou mamou a so synom, rodinný dom patrí jej mame. Je zamestnaná na čerpacej stanici s priemerným mesačným príjmom približne 1 000,- Eur. Poberá daňový bonus na dieťa aj prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur. Matke prispieva na domácnosť, resp. na náklady s bývaním sumou každý mesiac približne 250-300,- Eur, stravu následne kupujú raz jedna, raz druhá. Iné príjmy nemá, vlastní jedno staré auto, iné veci väčšej hodnoty nevlastní. S otcom maloletého nie je v kontakte, naposledy boli v kontakte v decembri 2020. Od mája 2024 neprispieva nijakým spôsobom na výživu maloletého. Nemá žiadne informácie o tom, kde sa otec maloletého zdržiava ani čím sa živí, nie je jej známy ani jeho majetok. Nevie, akú pozíciu v práci vykonával v dobe, keď boli v kontakte, pravdepodobne vozil nejaký tovar do predajní. V čase, keď boli spolu si dorábal vysokú školu, ale matka nevie v akom odbore, pravdepodobne v Bratislave. O otcovi je jej známe to, že svoj majetok mal napísaný na svoju sestru, nevie z akého dôvodu, pravdepodobne mal nejaké problémy. Maloletý A. navštevuje materskú školu, matka platí školné mesačne 35,- Eur, 35,- Eur platí v škôlke za stravu, 72,- Eur sa platí ročne škôlke ako réžia. Maloletý má atopický ekzém, 3-4x denne ho musí natierať, večer kúpať s olejom, používať len bavlnené oblečenie, antialergický vankúš a aviváž, výdavky v tomto smere sú premenlivé. Platené krúžky nenavštevuje. 8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 10. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 11. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 13. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). 25. Súd s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa a stabilitu výchovného prostredia rozhodol o zverení maloletého dieťa do osobnej starostlivosti matky. Z výsluchu matky súd zistil, že maloletý je dlhodobo vo faktickej starostlivosti matky, otec nejaví záujem o maloletého, neinformuje sa o ňom, nenavštevuje maloletého. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletého. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine. Keďže otec nejaví záujem o stretávanie sa s maloletým, súd styk otca s maloletým ponechal neupravený. 26. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojho maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samo sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.)
a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa. 27. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Teda každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 28. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 29. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. 30. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností. 31. Vzhľadom na to, že súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platením výživného. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s ohľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho aktuálne odôvodnené potreby, má súd za to, že výška výživného 220,- Eur mesačne na maloletého A. je primeraným výživným a zodpovedá zisteným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a ich životnej úrovni. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletého vyplývajúcich z vyčíslenia nákladov na maloleté dieťa uvedených matkou v podaní zo dňa 12.03.2025 a bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletého. Súd za odôvodnené mesačné náklady na maloletého A. považoval náklady za bývanie v sume 125,- Eur (podiel pripadajúci na maloletého na výdavkoch na domácnosť), náklady za škôlku spolu v sume 82,- Eur (vychádzajúc z potvrdenia Materskej školy Gajary zo dňa 24.06.2026 pozostávajúce z 35,- Eur za školné, 7,- Eur režijné poplatky, 35,- Eur stravné a 5,- Eur réžia stravného). Za primerané považoval súd zarátať výdavky na stravu minimálne v sume 150,- Eur, 25,- Eur na hygienu, 40,- Eur mesačne na lieky a krémy na atopický ekzém, 40,Eur mesačne na oblečenie a obuv, 20,- Eur mesačne na voľnočasové aktivity a hračky, spolu teda možno vyčísliť priemerné mesačné náklady na maloletého na sumu približne 480,- Eur. V súčasnosti má maloletý 5 rokov, navštevuje materskú školu. Z potvrdenia lekára o zdravotnom stave maloletého zo dňa 27.05.2025 súd zistil, že maloletý má atopický ekzém, pravidelne navštevuje kožného lekára, jeho stav si vyžaduje každodenné ošetrenie krémami, liečivými kúpeľmi. V bežnej starostlivosti vyžaduje
používanie antialergických kozmetických prípravkov a prípravkov na osobnú hygienu. Matka má teda zvýšené výdavky v súvislosti s týmto ochorením. 32. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní v podstatnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjme zo dňa 08.07.2026 je zamestnaná v spoločnosti C. s. r. o., s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od 02/2025 do 6/2026 vo výške 1125,51 Eur. Matka si uplatňuje daňový bonus a poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne, iné príjmy nemá. Má len jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému A.. Má len bežné výdavky. 33. Otec má v zmysle lustrácie v registri obyvateľov vyživovaciu povinnosť len voči maloletému A.. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 05.05.2026, správ UPSVaR Bratislava zo dňa 29.04.2026 a zo dňa 29.05.2026 nie je poberateľom žiadnych dávok a nie je ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol otec maloletého v období od 07.10.2019 do 14.09.2020 zamestnancom spoločnosti J. E., s.r.o. (vymeriavacie základy za 01/2020 vo výške 923,29 Eur, 02/2020 vo výške 681,48 Eur, 03/2020 vo výške 318,56 Eur), v období od 28.01.2021 do 31.01.2021 pracoval na dohodu v spoločnosti J. E., s.r.o. (vymeriavací základ za 01/2021 78,86 Eur). V období od 11.05.2021 do 13.08.2021 bol vedený ako zamestnanec na dohodu v spoločnosti L. s.r.o. (vymeriavacie základy za obdobie 05/2021 až 08/2021 v priemere vo výške 150,- Eur), v období od 22.11.2021 do 15.12.2022 bol vedený ako zamestnanec v spoločnosti M. s.r.o. (vymeriavací základ v priemere 760,Eur). Z odpovede bývalého zamestnávateľa otca, spoločnosti J. E. s. r. o. súd zistil, že otec v spoločnosti pracoval na pozícii kuchár. Od bývalého zamestnávateľa otca, spoločnosti L. s. r. o. súd zistil, že otec v spoločnosti pracoval na pozícii čašník. Na internetovej stránke kariera.sk súd podľa zverejnených inzerátov zistil, že aj spoločnosť M. s.r.o. ponúka pozície v gastro sektore. Podľa oznámenia dopravného inšpektorátu otec nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. 34. Ďalej súd k majetkovým pomerom oboch rodičov zistil, že podľa lustrácie zostatkov na účtoch v bankách ani jeden z rodičov nemá na účte vedenom na svoje meno významnejšiu hotovosť. Podľa lustrácií v katastri nehnuteľností nie je ani jeden z rodičov vlastníkom nehnuteľnosti. 35. O maloletého A. sa od jeho narodenia stará výhradne matka. Otec si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní, celú starostlivosť o maloletého, a to aj po finančnej stránke, zabezpečuje matka. Otec sa s maloletým nestretáva a matke so starostlivosťou nijako nepomáha. 36. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého platiť stanovené výživné. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). 37. S ohľadom na princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd zohľadnil vek otca (muž vo vysoko produktívnom veku), zdravotný stav (neboli zistené žiadne obmedzenia), jeho pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce v lokalite, kde má otec vedený trvalý pobyt (Bratislava). Aktuálne je na trhu práce dostatok pracovných príležitostí. Z portálu profesia.sk zverejňujúcom ponuky práce súd zisťoval aktuálne ponuky práce v regióne, kde žije otec, s ohľadom na jeho vzdelanie a pracovné skúsenosti (v gastronómii). Inzerovaná bola ponuka zo dňa 07.07.2026 na pozíciu čašník v podniku Mondieu s odmenou 1 500,- Eur mesačne brutto plus sprepitné, ponuka zo dňa 07.07.2026 na pozíciu čašník v spoločnosti LOFT HOTEL, s.r.o. s odmenou 1 400,- Eur brutto + odmeny a sprepitné, z čoho súd vyvodil, že otcove možnosti predstavujú mzdové podmienky približne 1 500,- Eur brutto mesačne. S ohľadom na zistené ponuky práce po zohľadnení ponúkanej hrubej mzdy
súd ustálil, že je v možnostiach otca dosahovať príjem na úrovni cca 1132,- Eur mesačne v čistom (podľa približného prepočtu čistej mzdy na stránke www.platy.sk pri hrubej mzde cca 1500,- Eur). Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné tak, ako ho určil a je toho názoru, že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť, keďže nezistil skutočnosti, ktoré by otcovi bránili zamestnať sa a dosahovať adekvátny príjem. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po zhodnotení všetkých pre vec podstatných skutočností, vzhľadom na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby, má súd za to, že výška výživného určeného súdom je primeraná a zodpovedá zistením schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré na maloletého matka poberá a plnením si vyživovacej povinnosti matky, zabezpečí, aby odôvodnené potreby maloletého boli primerane uspokojené. Vo zvyšnej časti žiadaného výživného súd návrh nepovažoval za dôvodný, keďže priznanie výživného vo vyššej výške by nezodpovedalo životnej úrovni a príjmu otca, z ktorého súd pri určení výživného vychádzal. Súdom určená výška výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu približne korešponduje aj s metodikou pre výpočet výživného (dostupná na internete). Podľa metodiky pri jednej vyživovacej povinnosti a veku dieťaťa 0-5 rokov (predškolský vek) je odporúčané výživné na úrovni 18 % z príjmu povinného rodiča. Súd podotýka, že predmetná metodika má len odporúčací charakter, nie je pre súd záväzná. 39. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani matka žiadne nešpecifikovala, pre ktoré by bolo dôvodné priznať výživné spätne aj za obdobie pred podaním návrhu na súd, preto bolo zročné výživné v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súdom priznané odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa 12.03.2025. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje na maloletého A. sumu 3 442,- Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac marec 2025 (od 12.03.2025 do 31.03.2025) vo výške 142,- Eur (220/31 x 20 dní) a výživného za obdobie mesiacov apríl 2025 až jún 2026 vo výške 3 300,- Eur (15 mesiacov x 220,- Eur). Súd vychádzal pri vyčíslení zročného výživného z tvrdenia matky, že otec na výživu maloletého v rozhodnom období (od podania návrhu na súd) neprispel. 40. Súd vzhľadom na vyššie uvedené návrh matky vo zvyšnej časti zamietol. 41. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali určenie dlhšej lehoty na plnenie, preto otcovi uložil povinnosť uhradiť zameškané výživné v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 42. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie odvolania.
na
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.).