Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 9P/70/2026 1626201005 19. 05. 2026 JUDr. Jana Kurnotová ECLI:SK:OSMA:2026:1626201005.2
Uznesenie Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Nemecku, dieťa rodičov matky - C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX a otca - A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, C., o návrhu starej matky - C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., t.č. bytom E. XXX, G. H., na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd vyhlasuje, že n e m á
p r á v o m o c vo veci konať a konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 27.04.2026 bol tunajšiemu súdu doručený návrh starej matky maloletého, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého A. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý žije v Nemecku, kde bol v októbri 2023 odobratý jeho matke a nachádza sa v náhradnej starostlivosti inej osoby v Nemecku, s čím ona nesúhlasí, keďže by sa o maloletého mala starať jeho biologická rodina. 2. Podľa správy Úradu prace, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 05.05.2026, pracovníci úradu vykonali sociálne šetrenie v domácnosti starej matky. Maloletý je podľa vyjadrenia starej matky uvedenom pri sociálnom šetrení umiestnený v ústavnej starostlivosti v Nemecku. Stará matka bola v osobnom kontakte s maloletým A. pred dvomi rokmi a telefonicky s ním nie je v kontakte, vraj maloletý rozpráva po nemecky. Úrad konštatoval, že až do momentu doručenia návrhu starej matky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, nedisponoval žiadnou spisovou dokumentáciou ani vedomosťou o existencii, pobyte či sociálnej situácii maloletého. 3. Uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/26/2020-16 zo dňa 28.10.2020 súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a konanie zastavil. Z predmetného uznesenia vyplýva, že maloletý sa už od roku 2019 nezdržiava na území Slovenskej republiky. 4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa ust. § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdu. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, pre ktorú nie je možné vo veci konať a konanie musí súd bezodkladne zastaviť. 8. Podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj len „Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1111“), (1) toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. (2) Veci uvedené v odseku 1 písm. b) môžu zahŕňať najmä: a) opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom; b) poručníctvo, opatrovníctvo a podobné inštitúty; c) ustanovenie a úlohy osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu alebo majetok dieťaťa alebo ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti; e) opatrenia na ochranu dieťaťa týkajúce sa správy, udržovania majetku dieťaťa alebo nakladania s ním. 9. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 10. Podľa čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 11. Pre koncept obvyklého pobytu je typický jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani účel, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov v Nariadení Brusel II sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/69/2020 zo dňa 24. 3. 2020) 12. Obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle nariadenia Brusel II bis je potrebné určiť na základe skutočností v konkrétnom prípade. Okrem fyzickej prítomnosti maloletého dieťaťa je potrebné zohľadniť ďalšie skutočnosti, ktorých povaha nasvedčuje tomu, že prítomnosť dieťaťa nemá iba dočasnú, či príležitostnú povahu a že pobyt dieťaťa vykazuje istú integráciu v rámci sociálneho a rodinného prostredia. (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 1. 2018 sp. zn. 20CoP/25/2017) 13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že maloletý dlhodobo žije v zahraničí, a to podľa všetkého v Nemecku, kde je jeho obvyklý pobyt. Keďže s poukazom na ust. čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1111 súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať, súd s prihliadnutím na citované ustanovenia právnych predpisov v súlade s čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1111 vyhlásil, že nemá právomoc a konanie podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku zastavil. 14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.