Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 25Csp/53/2024 z 3. 3. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Michalovce 25Csp/53/2024 7724201762 03. 03. 2025 JUDr. Peter Bodo ECLI:SK:OSMI:2025:7724201762.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov 080 01, IČO: 50680552, v konaní o zaplatenie 10 816,06 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 10816,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10816,06 Eur od 1.3.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.4.2018 právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155 a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 004055711190418, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu úveru vo výške 14270,00 Eur. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené V zmluve a VOP. Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v rozpore so zmluvnými podmienkami neuhrádzal pravidelné mesačné splátky riadne a včas napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu, ktorý žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 OZ upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.6.2021 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka , a.s., a žalobcom a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 28.2.2023 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 14 739, 59 Eur , ktorá pozostávala z istiny 10 816,06 Eur, z riadneho úroku vo výške 2918,09 Eur, z úroku z omeškania 947,64 Eur, z poplatkov 57,80 Eur . Po postúpení pohľadávky žalovaný neuhradil nič. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú istinu úveru. Okrem tejto sumy sa žalobca domáha aj zákonných úrokov z omeškania od dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu.

3. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor. V odpore uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe prednáša skutkové tvrdenia o opakovaných výzvach postupcu, má za to, že ide o vágne tvrdenia, nakoľko nie je zrejmé, akými úkonmi právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu úverových splátok, z akého dátumu sú tieto úkony, či ako boli žalovanému doručované, a tak tieto tvrdenia ani nie sú konkrétnymi skutkovými tvrdeniami tak, ako to vyžaduje CSP, a preto žalovaný ani nemá čo konkrétne popierať. Navyše, tieto tvrdenia nie sú ani podporené dôkazmi. Z dôvodov právnej istoty však žalovaný poprel doručenie takýchto úkonov. 3.1. Žalovaný poukázal na to, že predpokladom platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru podľa platnej legislatívy (ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Z. z.) je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru a rovnako, že toto upozornenie ako jednostranný adresný právny úkon je adresátovi doručený (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z.). V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 283/2003, (zverejnené Zo súdnej praxe č. 1/2007), z ktorého vyplýva: „Pri posudzovaní účinkov doručovania jednostranného právneho úkonu v súdnom konaní musí byť nepochybne preukázané doručenie tohto úkonu a nie je možné vychádzať len z predpokladov dôjdenia tejto zásielky adresátovi jednostranného právneho úkonu na základe odoslania tejto zásielky na pošte.“. Žalobca, nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že by postupca splnil svoju povinnosť podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, resp. ním prednesené tvrdenia sú neurčité a vágne a žalovaný, ani súd, nemajú ako preveriť, či tento úkon bol v súlade s platnou právnou úpravou a súdnou praxou žalovanému riadne doručený, rovnako tak, či boli zachované zákonné lehoty a či takáto výzva spĺňa zákonné obsahové náležitosti. Zároveň uviedol, že žalobca v návrhu neuvádza žiaden prostriedok procesného útoku k tomu, či a akým spôsobom výzvu, ktorou vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.6.2021 podľa ust. § 565 OZ, pôvodný veriteľ žalovanému doručil. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si postupca splnil svoju povinnosť uvedenú vyššie, resp. sa vyjadruje len vágne a neurčito, a termín konečnej splatnosti je 25.3.2026. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o tom, že pôvodný veriteľ bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a teda že pohľadávka mohla byť z postupcu postúpená na postupníka (ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. ), Zároveň žalovaný uviedol, že predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky je, že banka písomne vyzve klienta postupom podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a táto výzva ako jednostranný adresný právny úkon je adresátovi doručený (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z.). Žalobca však nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že by postupca (pôvodný veriteľ) doručil alebo aspoň odoslal žalovanému výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si postupca (pôvodný veriteľ) splnil povinnosť podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a po zrušení platobného rozkazu je potrebné žalobu zamietnuť. Rovnako v tejto súvislosti poukázal na to, že podľa ust. § 526 ods. 1 OZ: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“ Z návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je zrejmé, kedy a akým úkonom bol žalovaný o postúpení pohľadávky upovedomený a žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiaden dôkaz o tom, že by oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené. 3.2.Žalovaný ďalej poukázal na to, že predmetom postúpenia v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch môžu byť len také pohľadávky, u ktorých nastala prirodzená splatnosť celého úveru, alebo u ktorých došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Preto uviedol, že pre neplatnosť zosplatnenia úveru, ako aj vzhľadom na to, že termín konečnej splatnosti ešte nenastal, bolo postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu neplatné. 3.3. V ďalšom poukázal na to, že v žalobe síce žalobca uviedol, že : „ postupca uzatvoril so žalovaným dňa 19.04.2018 Zmluvu č. 004055711190418 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a že podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP“ ale žalovaný sa s Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej aj ako „OP“) oboznámil až v priebehu tohto súdneho konania. Uviedol, že Obchodné podmienky sa nikdy nestali súčasťou zmluvy, do zmluvy neboli inkorporované správne a žalovaný nimi nie je viazaný. Žalovaný ich nikdy nepodpísal, nikdy mu neboli doručené a nikdy sa s nimi neoboznámil. Zároveň

uviedol , že zmluva je formulárová, je vopred pripravená pôvodným veriteľom a žalovaný nemal možnosť znenie tejto formulárovej zmluvy ovplyvniť, a to žiadnym spôsobom. Jediný, kto zodpovedá za súlad zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je Pôvodný veriteľ. (V tomto smere poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/2014). Žalovaný podpísal formulárovú zmluvu tak, ako ju na podpis pripravil pôvodný veriteľ a pôvodný veriteľ je teda jediným subjektom, ktorý zodpovedá za: Súlad Zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a platnú inkorporáciu OP do zmluvného vzťahu. Žalovaný formulárovú zmluvu podpísal, ale OP nikdy neprevzal, nikdy mu neboli doručené, nikdy sa s nimi neoboznámil a nikdy s nimi neprejavil súhlas. Z tohto dôvodu OP neboli do zmluvy platne inkorporované a žalovaný nimi nemôže byť viazaný. Žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako pôvodný veriteľ, pre ktorého pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy vedel, čo má byť a čo nemá byť súčasťou zmluvy. 3.4.Ďalej poukázal aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a prehlásil, že všetky platby, ktoré historicky v súvislosti z predmetným úverom vykonal, započítava najprv na istinu a potom na úroky. 3.5.Žalovaný uviedol, že v Zmluve nie sú uvedené viaceré zákonné náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala): 1. predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne 2. ročná percentuálna miera nákladov, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 3. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) – v zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, -Pokiaľ sa týka nesprávneho uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN uviedol, že v zmluve síce sú uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN tak, že ako výška úveru je uvedená suma 14.270,- Eur, ale skutočná výška úveru bola nižšia a rovnako v predpokladoch nie sú zahrnuté náklady na poistenie a doplnkové služby (viď RPMN a celková čiastka). Vzhľadom na uvedené, sú tak predpoklady na výpočet RPMN uvedené nesprávne, čo má rovnaký účinok, ako keby v Zmluve neboli uvedené vôbec. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-448/17 Danko - K nesprávne uvedenej hodnote RPMN uviedol, že hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške 11,62 %, resp. bez zľavy z voliteľnej služby vo výške 13,88 %. Táto hodnota je v zmluve uvedená nesprávne, a to z dôvodu , že v zmluve je uvedená celková výška úveru 14.270,- Eur, avšak podľa zmluvy bol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 285,40,- Eur, a teda skutočná výška úveru bola vo výške 13.984,60,- Eur. V tomto kontexte je aj podhodnotená hodnota RPMN, nakoľko táto zjavne vychádzala z výšky spotrebiteľského úveru 14.270,- Eur, ktorá suma ale nebola spotrebiteľovi skutočne poskytnutá. Použitie vyššej výšky úveru oproti skutočnej výške úveru má za následok podhodnotenie RPMN. V tomto kontexte poukázal aj rozsudok SD EÚ vo veci C-377/2014. Poukázal ďalej na to, že žalobca bol povinný uzavrieť okrem samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere tiež zmluvu o poistení, aby získal u veriteľa spotrebiteľský úver, resp. aby ho získal za ponúkaných podmienok. Poistenie nebolo dojednané individuálne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou formulárovou, poistenie v nej bolo veriteľom vopred stanovené. Žalobca ( správne má byť žalovaný) ako spotrebiteľ nemal absolútne žiadnu možnosť prejaviť dobrovoľnosť a nemal možnosť vyjadriť nesúhlas v časti poistného, ale musel predpripravenú formulárovú zmluvu len akceptovať ako celok, alebo ako celok ju odmietnuť. V návrhu zmluvy je poistenie predformulované a zakotvené priamo v zmluve a premietnuté aj do výšky splátky. Ako vyplýva zo zmluvy, výška poistného bola 11,56 Eur / mesiac. Rovnako, ako vyplýva z časti 3. Zmluvy – Ročná percentuálna miera nákladov, veriteľ pri jej výpočte vychádzal z výšky splátky bez poistenia – t.j. 237,02 Eur / mesiac bez zľavy z voliteľnej služby a zo sumy 221,44 Eur so zľavou z voliteľnej služby.

- Ďalej poukázal aj na str. 2 zmluvy časť Zľavy z titulu voliteľnej služby – Odmena – zľava z úrokovej sadzby – výška zľavy v % p.a. 2,00, podľa ktorého: „Voliteľná služba „Odmena – zľava z úrokovej sadzby“ (ďalej len „Voliteľná služba“) predstavuje zvýhodnenie (benefit) pre dlžníka vo forme zľavy z úrokovej sadzby uvedenej v tejto Zmluve, za to, že Úver nebude predčasne splatený alebo čiastočne splatený formou mimoriadnej splátky zo strany dlžníka, a to počas: • celej lehoty splatnosti Úveru, ak lehota splatnosti uvedená v Základných podmienkach je minimálne 36 mesiacov alebo kratšia, alebo • polovice lehoty splatnosti Úveru uvedenej v Základných podmienkach, pričom za minimálnu polovicu lehoty splatnosti sa považuje 36 mesiacov. Pri nepárnom počte mesiacov lehoty splatnosti sa polovica lehoty splatnosti na zaokrúhľuje smerom nadol. Zároveň podľa Zmluvy: - Vrátenie poplatku za poskytnutie úveru – benefit Veriteľ sa zaväzuje vrátiť dlžníkovi uhradený poplatok za poskytnutie úveru po uplynutí 18 kalendárnych mesiacov od čerpania úveru za predpokladu splnenia zo strany dlžníka nasledovných podmienok: 1) Dlžník (alebo spoludlžník v prípade viacerých dlžníkov) má vo VÚB, a.s. zriadený na svoje meno bežný účet najneskôr ku dňu uzavretia tejto úverovej zmluvy (ďalej len „bežný účet“), z ktorého sú inkasované splátky úveru z tejto úverovej zmluvy...“. Podľa cenníka, ktorý predložil sám žalobca a s ktorým sa žalovaný oboznámil až v tomto súdnom konaní, poplatok za účet bol vo výške 6 – 9 eur/mes. (v závislosti od zvoleného druhu bežného účtu). Ak žalovaný chcel získať úver za ponúknutých výhodnejších podmienok, musel si zriadiť aj účet u veriteľa a teda mesačne uhrádzať poplatok 6 alebo 9 eur za jeho vedenie, pričom tento poplatok nebol zahrnutý do celkových nákladov a teda ani do RPMN. Vzhľadom na uvedené je RPMN v zmluve vyjadrená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa. Správne uvedenie RPMN je mimoriadne dôležité v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nesprávne uvedená RPMN je spôsobilá vyvolať omyl u spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o využití produktov jednotlivých dodávateľov, preto je potrebné, aby táto bola vždy uvedená správne, čo v tomto prípade nenastalo. Vzhľadom na túto skutočnosť je RPMN v zmluve celkom jednoznačne podhodnotená a vyjadrená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. -K nesprávne uvedenej výške úveru uviedol, že pojem „celková výška spotrebiteľského úveru“: je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“ znamená : celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-377/2014 a uviedol, že popiera že by obdržal sumu 14 270,00 Eur nakoľko podľa zmluvy : „Výška poplatku za poskytnutie úveru je 285,40 eur.“, a namietol, že skutočná výška úveru bola suma 14.270,Eur znížená o tento poplatok. 3.6.Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. 4.V rámci vyjadrenia sa k odporu žalovaného žalobca ohľadne zosplatnenia úveru uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. I ods. 5 zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 06.05.2021 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 772,66 eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca ako dôkaz preukazujúci odoslanie tejto výzvy predložil podací hárok spolu so žalobou. Poukázal na reťazec vytlačený na okraji predloženého podacieho hárku:UPOMIE3_NEZ_20210506212751_100PP.DAT_afp_JOBID_3380861_CPSC6_1_HAROK. Uvedený reťazec je automaticky pridávaný na podací hárok v stredisku tlače, pričom číselný kód 20210506 predstavuje dátum vyhotovenia zásielky odovzdávanej na poštovú prepravu - 06.05.2021.

Úvod tohto reťazcu UPOMIE3 predstavuje identifikáciu zásielky dávanej do poštovej prepravy. Zároveň uviedol, že ide o plne automatizovaný proces, do ktorého nie je možné vstúpiť. V prílohe tohto podania predložil printscreen zo stránky https://tandt.posta.sk/, z ktorého je zrejmé, že po zadaní poštového podacieho čísla tejto zásielky je možné odsledovať, že zásielka bola dňa 07.05.2021 podaná na pošte Bratislava 12 a dňa 11.05.2021 doručená žalovanému, pričom nasledujúcim dňom začala plynúť 15 dňová lehota v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a uplynula dňa 26.05.2021. Žalobca je toho názoru, že bol dodržaný postup podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ. 4.1. Ohľadne splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to: - Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 06.05.2021 - Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.06.2021 V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (7Cdo 26/2017; 1Cdo/147/2017 , 1Obdo/92/20187 ), z ktorých je možné vyvodiť, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti: a)Banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky b)Dlžník musí byť nepretržite viac než 90 dní v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu Uvedené podmienky sú podľa názoru žalobcu bez pochybností splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol opakovane vyzývaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaný po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradil. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Poukázal aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 1Cdo/154/2022, 9Cdo/165/2022, a pod.) je listinu s názvom „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 15.06.2021 bez pochybností možné považovať za výzvy v zmysle § 92 ods. 9 ZoB. 4.2. Pokiaľ sa týka začlenenia VOP do zmluvy poukázal na čl. III. ods. 6 zmluvy o úvere z ktorého vyplýva, že žalovaný mal pri podpise zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť, svojím podpisom potvrdil, že ich prevzal. V prípade, že s ich ustanoveniami nesúhlasil, zmluvu o úvere podpísať nemal. Podotkol, že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. ( poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15ako aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov SR) 4.3.Čo sa týka námietky ohľadne formulárovej zmluvy žalobca uviedol, že zmluva o úvere č. 004055711190418 zo dňa 19.04.2018 bola žalovanému v rámci kontraktačného procesu predložená na preštudovanie, pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami vyjadril vlastnoručným podpisom. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy (žalovaný: 1. nebol v časovej tiesni, 2. nikto ho k podpisu nenútil, 3.neinformoval postupcu, že by text bol preňho prípadne nečitateľným či už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov navrhovateľa 4. nežiadal postupcu ani nikoho iného o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl. Žalobca má za to, že žalovaný nebol donútený zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom vyjadril súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Tvrdenia žalovaného o tom, že predložená zmluva bola pripravená dodávateľom, žalobca nerozporovaeur. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, je najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby - bankou. Tá na základe žiadosti klienta a po posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy (ktorý je v prejedávanom prípade plne v súlade so zákonom). Po oboznámení sa z jeho obsahom je následne len na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie. Samotná

skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, nemôže bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy ani jej časti. 4.4.Pokiaľ sa týka povinných náležitostí zmluvy žalobca uviedol: a) v súvislosti s predpokladmi pre výpočet RPMN poukázal na čl. I ods. 3 zmluvy, ktorý obsahuje jednotlivé premenné použité na výpočet RPMN: -Výška úrokovej sadzby – 10,40 % so zohľadnením zľavy z úrokovej sadzby/12,40 % bez zohľadnenia zľavy z úrokovej sadzby -Výška mesačnej splátky – 221,44 €/237,02 Eur -Celkový počet anuitných splátok – 95 -Výška úveru – 14.270,00 Eur -Poplatok za poskytnutie úveru – 285,40 Eur Žalobca zástava názor, že takto vyjadrené predpoklady na výpočet RPMN napĺňajú všetky zákonné požiadavky. ( v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/183/2020) b)v súvislosti s výpočtom RPMN poukázal na to ako sa vypočítava RPMN ( za použitia akých symbolov, a uviedol, že poistné do výpočtu celkových nákladov, z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje - nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia. V prejednávanom prípade predstavuje poistenie voliteľnú doplnkovú službu. Uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani podmienkou získania úveru za ponúkaných podmienok. Pre odstránenie pochybností spotrebiteľa, či je povinný pre získanie úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, stanovil zákonodarca exaktnú formu toho, ako a kde je veriteľ povinný túto informáciu spotrebiteľovi poskytnúť. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť táto informácia vyjadrená v bode 3. formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je prílohou č. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo žiadneho ďalšieho ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani jej celkového znenia fakultatívnosť alebo obligatórnosť poistenia vyplývať nemusí. V prílohe predložil formuláre Európske informácie o spotrebiteľskom úvere k zmluve (podpísané žalovaným) v bode 3 (str. 3) ktorých je vyjadrené zákonom predpísaným spôsobom, že pre získanie úverov alebo získanie úverov za ponúkaných podmienok nie je potrebné uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. c) pokiaľ sa týka uvedenia celkovej čiastky spojenej s úverom uviedol výpočet pre prípad zľavy z úrokovej sadzby : 21.322,20 Eur = 285,40 Eur (poplatok za poskytnutie) + 95 * 221,44 Eur a pre prípad neposkytnutia zľavy z úrokovej sadzby : 22.802,30 Eur = 285,40 Eur (poplatok za poskytnutie) + 95 * 237,02 Eur d) Pokiaľ sa týka námietky ohľadne celkovej výšky úveru poukázal na čl. I. ods. 1 zmluvy kde je výška a mena úveru: 14.270,00 Eur. Ako formu splácania úveru, vrátane všetkých peňažných záväzkov, ktoré mu zo zmluvy vzniknú, si dlžník zvolil inkaso z bežného účtu (viď čl. I. ods. 2. Zmluvy o úvere). Dlžník mal možnosť si pri uzavretí zmluvy zvoliť iný spôsob úhrady splátky úveru a jednotlivých poplatkov ako formou inkasa. V tejto súvislosti poukázal na čl. IV. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., podľa ktorého „Vy ste oprávnený splácať Úver inkasom z Vášho Bežného účtu alebo z účtu v inej banke, alebo iným bezhotovostným alebo hotovostným spôsobom v rovnakej mene, ako je mena poskytnutého Úveru. Voľba spôsobu splácania Úveru je na Vás a je uvedená v Zmluve.“ Do pozornosti súdu dal aj skutočnosť, že poplatky, ktoré bol žalovaný podľa uzatvorenej zmluvy o úvere povinný platiť sú prehľadne, zrozumiteľne a transparentne uvedené v samostatnom čl. I bod 7. Zmluvy o úvere, jasne označenom ako „Poplatky platné podľa cenníka VUB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy“. V súlade s uvedeným výberom žalovaného realizoval žalobca inkaso poplatku za poskytnutie úveru na ťarchu jeho osobného účtu dňa 19.04.2018 v zmysle čl. I bod 7. Zmluvy o úvere, v ktorom splatnosť poplatku za poskytnutie úveru bola dohodnutá najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. Žalobca v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 7Cdo/277/2020, ako aj na rozsudok KS KE sp.zn. 6Co/79/2019. Záverom uviedol, že na základe uvedených skutočností nie je možné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Navrhol aby súd žalobe vyhovel. 5.Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že žalobca sa v úvode vyjadrenia vyjadruje k špecifikácii uplatneného nároku, k výzve podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách

a zároveň k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom uvádza, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť (údajne) dohodol so žalovaným v čl I. ods. 5 písm. a) Zmluvy o úvere. Postupca Treťou upomienkou – Pokus o zmier zo dňa 06.05.2021 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 772,66 Eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Táto listina mala byť podľa tvrdení žalobcu daná na poštovú prepravu dňa 07.05.2021 a doručená žalovanému dňa 11.05.2021. Žalobca v tejto súvislosti odkazuje na podací hárok a stránku Slovenskej pošty https:// tandt.posta.sk/. Ďalej uvádza, že od dátumu doručenia (11.05.2021) začala plynúť 15-dňová lehota podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 26.05.2021. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, postupca podaním zo dňa 15.06.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedená listina bola v zmysle doručenky, ktorá tvorí prílohu žaloby neprevzatá žalovaným v odbernej lehote. Žalovaný namietol, že ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré predstavujú zmenu žaloby. V zmysle ust. § 140 ods. 2 CSP „Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.“. V zmysle ust. § 294 CSP „Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.“ Skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom údajného splnenia zákonných podmienok zosplatnenia úveru, dojednania práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, splnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj k odoslaniu / doručovaniu výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a s tým súvisiace nové dôkazy považuje za neprípustnú zmenu žaloby a má za to, že súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia ako aj nové dôkazy nemôže prihliadať. ( poukázal na rozhodnutie KS PO 11Co/110/2018). 5.1.Zároveň žalovaný vzniesol námietku voči obsahovej stránke tretej upomienky – pokus o zmier zo dňa 6.5.2021 , ktorú považuje za neurčitú a neplatnú. Z tejto tretej upomienky – pokus o zmier zo dňa 06.05.2021 nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou Zmluvy bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku žalobca požadoval od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Uviedol, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu čiastky 772,66 EUR okamžite, z čoho výška istiny predstavovala sumu 362,06 Eur a zvyšok boli úroky a poplatky. Výška splátky pritom bola vo výške 233 Eur (s poistením 11,56 5 Eur), resp. bez zľavy z Voliteľnej služby vo výške 248,58 Eur (s poistením 11,56 Eur). Takýto právny úkon je neurčitý, nakoľko nie je možné identifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou mal byť žalovaný v omeškaní. Takýto právny úkon je neplatný, nakoľko je vykonaný v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a žalobca tak neumožnil žalovanému sa riadne brániť, nakoľko zabráneniu vyhlásenia predčasnej splatnosti podmieňoval zaplatením viac ako jednej splátky, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navyše, tento právny úkon je ďalej neurčitý aj z dôvodu, že z tohto právneho úkonu nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiacov, alebo nie a súd to nemá pre nedostatok vymedzenia tejto náležitosti v upozornení žalobcu ako posúdiť. Vo výzve dokonca nie je uvedené vôbec, s plnením ktorej konkrétnej povinnosti je žalovaný v omeškaní a tento právny úkon neobsahuje jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Navyše veriteľ ani neposkytol žalovanému lehotu 15 dní, keď požadoval úhradu uvedenej sumy okamžite. Tento právny úkon teda nie je perfektný a nie je v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ a je teda neplatný. Žalobca tak konal v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko neboli splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ani platné dojednanie možnosti zosplatnenia úveru v Zmluve, nemohlo dôjsť ani k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa ust. § 565 OZ. (V tejto súvislosti poukázal na rozsudok OS Martin sp.zn. 6Csp/39/2021 a rozhodnutie KS Žilina sp.zn. 7CoCsp/1/2022) 5.2.K vyjadreniam žalobcu ohľadne náležitostí zmluvy, a to k RPMN a celkovej čiastke, uviedol, že aj v tomto prípade ide o nové skutkové tvrdenia, a teda neprípustnú zmenu žaloby. Žalobcovi nič nebránilo, aby už v samotnej žalobe uviedol jednotlivé tvrdenia na preukázanie toho, že zmluva je v súlade so zákonom, a teda že mu skutočne prináleží nárok v tvrdenej výške. Ide pritom o náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať a musia byť uvedené správne, a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti a na tieto nové skutkové tvrdenia teda súd nemôže prihliadať. V ostatnom poukázal na podaný odpor. 5.3.Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu ohľadne procesu uzatvárania zmluvy žalovaný rovnako uviedol, že skutkové tvrdenia o priebehu procesu uzatvárania zmluvy považuje za neprípustnú zmenu žaloby a má za to, že súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia nemôže prihliadať. Ohľadne procesu uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 449/13, CA Consumer Finance SA v. Bakkaus, konkrétne na bod 28 odôvodnenia: „Naopak účinné

vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“. Poukázal aj na to, že žalobca síce tvrdí, ale nijako nepreukázal, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi a vyjadriť s nimi súhlas. Žalovaný nie je povinný rozumieť všetkým ustanoveniam a dojednaniam v zmluve, ktoré sú častokrát napísané komplikovane a nezrozumiteľne pre bežného občana – laika. Na druhej strane je tu banka, ktorá má skúsenosti so zmluvami tohto druhu a zákon jej vyslovene ukladá povinnosť informovať klienta o podstatných náležitostiach a podmienkach poskytnutia a splácania úveru pred podpisom zmluvy. Podstata tejto zmluvy je, že ju žalovaný mohol buď ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Žalovanému nebola poskytnutá možnosť vyjednávať o podmienkach zmluvy. 5.4. Pokiaľ sa týka inkorporácie VOP do zmluvy uviedol, že aj v tomto prípade ide o nové skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré neboli prednesené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, a teda ide o neprípustnú zmenu žaloby, na ktorú nie je možné prihliadať. Trvá na tom, že VOP neboli do zmluvy inkorporované platne, žalovaný bol s nimi po prvýkrát oboznámený až počas tohto súdneho konania a teda VOP nie sú pre žalovaného ako spotrebiteľa záväzné. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný skutočne oboznámil s VOP a predmetné ustanovenie je rovnako ako celá zmluva predpripravené a žalovaný nemohol obsah tohto formulárového ustanovenia nijako meniť ani doplniť. To, že v zmluve bolo napísané, že tieto podmienky mu boli odovzdané, resp. boli zaslané elektronickou poštou či iným dohodnutým spôsobom neznamená, že tomu tak bolo aj v skutočnosti. Žalovaný uvedené poprel. Žalovaný tiež poprel, že by pri uzatvorení zmluvy mal možnosť sa s obsahom Všeobecných podmienok oboznámiť. ( V tejto súvislosti poukázal aj na výrok 1 rozsudku SD EÚ vo veci C-42/15) Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že VOP nemusia byť na samostatnej listine a musia byť vypracované v písomnej forme alebo na inom trvanlivom nosiči, ale súčasne, tieto musia byť skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami, čo v danej veci nebolo. Vzhľadom na uvedené navrhol aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 6.Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.2.2025 žalobca (jeho právny zástupca) ohľadne splnenia povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver uviedol, že veriteľ postupoval nasledovne: -Čo sa týka výdavkov (peňažných záväzkov) žalovaného vychádzal výlučne z úverových peňažných záväzkov. V tejto súvislosti poukázal na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061, ktorý potvrdzuje uvedený názor žalobcu. Túto kategóriu výdavkov spotrebiteľa tvoria predovšetkým záväzky z úverových vzťahov, pripadane z nadväzujúcich záväzkov z finančných služieb (napr. poistenie schopnosti splácať úver dojednané spolu s úverom) a nie je možné ich rozširovať o výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v paušalizovanom vyjadrení v predchádzajúcej kategórií nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa“ Existujúce peňažné záväzky veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 19.04.2018. Na základe tohto dopytu veriteľ zistil, že žalovaný mal v čase poskytnutia záväzkové vzťahy vo výške 89,00 Eur. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 233,00 Eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 322,00 Eur. -Pokiaľ sa týka celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa veriteľ disponoval informáciami o príjme žalovaného na základe dôchodku vo výške 1 000,00 Eur. Čistý príjem spotrebiteľa bol vo výške 1 000,00 Eur. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 1 000,00 Eur. -V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 199,48 Eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol v žiadosti o úver žiadne maloleté deti a rodinný stav slobodný. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 160,10 Eur ((1000,00 € - 199,48 Eur) * 20%). V tejto súvislosti poukázal na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci

NBS-000-096-061. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola vo výške 359,58 Eur. -Následne uviedol vzorec pre výpočet DSTI kde Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a zákona o spotrebiteľských úveroch. DSTI=(322,00 €)/(1 000,00 € -359,58 € ) DSTI = 0,50280289189737 -Pokiaľ sa týka založenia č.u. F. poukázal nato, že ide o účet určený na čerpanie úveru a teda nie je predmetom postupovanej pohľadávky. Ďalej uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch môže byť tvorená viacerými listinami, právnym putom previazanými komponentmi, ktoré sú spotrebiteľovi odovzdané pred podpisom zmluvy (rozhodnutie Súdny dvor EÚ (C-42/15). Skutočnosť , že žalovaný mal všetky komponenty zmluvy k dispozícii, resp. že sa s nimi oboznámil, žalovaný vyhlásil podpisom zmluvy (viď časť III Zmluvy). Zastáva názor, že nie všetky komponenty zmluvy musia byť podpísané. (Žalobca v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020, na rozhodnutie KS v Trnave 23CoCsp/46/2021, a 23CoCsp/48/2020). Navrhol aby súd žalobe vyhovel. 7. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 3.3.2025, na ktorom žalobca zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Ďalej uviedol, že celá obrana žalovaného je postavená na tom , že vlastne úver nepotreboval, zo zmluvou sa vlastne ani neoboznámil. Má zato, že išlo o neobozretného klienta, teda spotrebiteľa, ktorého nechránia predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný čerpal výhody z uvedeného úverového vzťahu. Čo sa týka skúmania bonity poukázal na vyjadrenie kde je uvedené, že bolo nahliadnuté do úverového registra, že bol deklarovaný príjem 1000,00 Eur s tým, že išlo o predschválený úver a predschválené úvery zväčša fungujú na základe toho, že banka má na základe osobného účtu klienta prehľad o tom aké príjmy a aké výdavky má, takéto úvery sú bežnou záležitosťou a nebolo povinnosťou klienta aby zmluvu podpísal a čerpal prostriedky. Má zato, že čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tak posudzovanie úveru z tohto hľadiska je bezpredmetné, irelevantné, keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil len zostatok nezaplatenej istiny a nič viac, žiadne úroky, žiadne poplatky navyše, čo vyplýva aj zo súdu predloženej špecifikácie žalovanej sumy. Na otázku súdu či žalovaný mal pred poskytnutím úveru v banke účet vo G. právny zástupca žalobcu nevedel odpovedať a na otázku súdu na právneho zástupcu žalobcu či sa vie vyjadriť k tomu , či existuje doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru uviedol, že nemá bližšie informácie ako sú tie, uvedené vo vyjadrení ohľadne bonity. Následne uviedol, že sa pridržiava všetkých argumentov a vyjadrení, ktoré odzneli na dnešnom pojednávaní a ktoré tvoria obsah spisu , má za to, že bonita bola dostatočne overovaná , spotrebiteľ bol neobozretný, pretože sa nedodstatočne oboznámil so zmluvou . Skutočnosť je taká, že čerpal úver a vrátil len malú časť a je na zváženie či veriteľovi by nemala byť vrátená aspoň istina. Má zato, že boli dostatočne preukázané všetky skutočnosti nato, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi požadovanú sumu. 8. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajšej argumentácii a ďalej uviedol, že potom, ako im bolo doručené vyjadrenie žalobcu o tom, ako bola skúmaná bonita, inicioval poradu so žalovaným, aby ho oboznámil s prostriedkami procesného útoku a aby od neho zistil skutkové okolnosti, alebo potvrdenia o tom, ako tie veci boli s tou bonitou a s procesom uzatvárania zmluvy. Uviedol, že k uzatváraniu zmluvy došlo tak, že banka, alebo pôvodný veriteľ, telefonicky oslovila žalovaného, čiže mu zatelefonovali, že má predschválený úver , že nech príde do banky, že mu ho dajú. On sa tomu čudoval a bol prekvapený s tým, že on sám seba považoval za nebonitného. On to vysvetlil v telefóne, že si nemyslí, že mu ho dajú, lebo nie je bonitný, napriek tomu ho banka presviedčala, že mu to dajú , tak sa žalovaný dohodol na osobnom stretnutí. Prišiel do banky , kde vysvetlil pracovníčke banky, že on sa živí ako muzikant v Nemecku, kde chodí sezónne hrávať, pol roka robí, druhého polroka nie a pričom vždy je zmluva podpísaná len na jednu sezónu. Že nešlo o dlhodobý kontrakt, nie je to na dobu neurčitú, je to vždy na jednu sezónu. A vysvetlil jej, že odtiaľ on má príjem približne 1.000,- Eur mesačne, čo uviedol tej pracovníčke. Mal stále zato, že úver mu nedajú a že tá suma, ktorá je poskytovaná je vysoká suma, bolo to 14.270,- Eur a sa mu to zdalo, že je to vysoká splátka. Pracovníčka banky ho následne presviedčala, aké je to výhodné, že to je dobrá úroková sadzba, že si to má zobrať, že mu to schvália. Žalovaný stále vyjadroval obavy, ale pracovníčka banky ho presviedčala o výhodnosti tejto ponuky až sa

žalovaný rozhodol úver zobrať. Jednotlivé dokumenty ako boli podpísané , teda žiadosť o poskytnutie úveru a zmluva bola podpísané digitálne, nešlo o fyzický podpis dokumentu, že vám je predložený dokument v listinnej forme, bolo to podpísané digitálne na mieste cez taký malý tablet. Tá zmluva sama o sebe má 10 strán a žalovaný uviedol, že cez ten tablet mu nič nebolo ukázané a bolo to nastavené, „ že tu toto podpíšte“. Boli podpísané dva dokumenty – žiadosť a zmluva. Aj v spise vidno, že tam je digitálny podpis. Na iných dokumentoch, kde ten digitálny podpis nie je, dokumenty neboli dané na podpis a mám zato, že mu neboli ani odovzdané žalovanému, lebo tam výslovne chýba podpis. Sú to dokumenty, ako štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere – formulár, formulár informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a VOP. Je tam síce vyznačené miesto na podpis, ale podpísané to nie je. Takže neviem ako je preukázané, že mu to bolo odovzdané. Ani žiadne obchodné podmienky ani VOP. Čiže mám zato, že tieto dokumenty neboli platne implementované do zmluvného vzťahu. Späť k téme kontraktácie , tak žalovaný dôveroval tomu pracovníkovi banky, že sú tam uvádzané údaje, ktoré on tvrdil, a v tomto poukazujeme na to, že podľa žalovaného je úplným nezmysel a výmysel, žeby jeho príjem plynul z dôchodku . Je tu v tej žiadosti uvedené, že ako doklad o príjme je predložený doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru. Nám nebolo nič také doručené, je tu žiadosť kde sa tvrdí, nebolo to priložené, opýtal sa žalovaného, prečo, on povedal, že nič také neexistuje, žeby on mal príjem z dôchodku a že to považuje za klamstvo, že tam je niečo také uvedené. Čo je ale dôležite a podstatné keď sa otvorít tu žiadosť, z toho posledného dokumentu – vyjadrenia, žiadosť o úver na str. 5 z 5, nasleduje hore podpis žiadateľa a až následne dole pod tým je uvedené, že vyplní banka, kde je uvedené zoznam predložených dokladov po a/ doklad totožnosti a po b/ doklad o priznaní dávky sociálneho charakteru , podpis H. E.. Takže žiadateľ toto nikdy nepodpísal , že on tam priložil takýto doklad. To nejaká pani E. napísala, že to tam dala, prečo tam napísala, ale nepodpísal to on. Je to pod podpisom žalovaného a žalovaný hovorí, že on vyslovene tej pani povedal, že sa živí ako muzikant a že považuje za klamstvo, že niečo také je tam napísané. A nič také tam ani nie je, nič také nie je ani priložené, nič také neexistuje a preto ste to ani nepredložili. Toľko k tomu. Zároveň uviedol, že zamestnanci banky sú odmeňovaní jednak majú paušálny plat a potom majú variabilnú zložku mzdy. Tá variabilná zložka mzdy je podľa toho, ako plnia plány. Dostanú nejaký kvartálny plán a majú predať určitý počet poistení, určitý počet úverov , určitý počet hypoték, otvoriť určitý počet účtov. A keď sa to splní, po a/ keď to splní individuálny pracovník zato niečo dostane a ak pobočka splní pobočkový plán, tak ešte aj pobočka niečo dostane a potom s to rozdelí medzi jednotlivých zamestnancov. Čiže má zato, že tu toto bolo jednoznačne aj zo strany tejto pracovníčky pravdepodobne motivované tým, že asi zato dostane nejakú odmenu, prečo to tam ona vypísala, žalovaný stále nevie. Žalovaný dôrazne popiera, žeby on povedal, že má nejaký príjem z dôchodku. V tomto kontexte právny záver pre vec je taký, že veriteľ nijako neoveril ten príjem. Príjem žalovaného nie je ako preukázať, že bol overovaný. A bolo schválené jeho vyhlásenie, čo má za následok porušenie povinnosti s odbornou starostlivosťou posudzovať spôsobilosť splácvať úver a nemožno vyhlásiť predčasnú splatnosť a teda ide o neplatné postúpenie lebo termín konečnej splatnosti bol až v roku 2026 čo ešte nenastalo. Toho osobného stretnutia, kedy došlo k tej kontraktácii, sa zúčastnila aj partnerka žalovaného, dlhodobá a celé podľa názoru, resp. pamäťovej stopy žalovaného táto vec, tento obchod, trval asi 20 minút. Po to ako ho zavolali, prišiel osobne, keď bol v tej banke. 8.1. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že spotrebiteľ, žalovaný, je nejaký neobozretný, a že mu nemožno poskytnúť ochranu, poukázal na to či aj banka, alebo pracovníčka nemá byť zodpovedná. Ochrana spotrebiteľa je postavená na tom, že existuje požiadavka dôvery medzi spotrebiteľom a dodávateľom a tá nemôže byť porušená. Aj keby si zmluvu neprečítal , nie je zbavený žiadnej ochrany, pretože má dôveru v to, že tá zmluva je v súlade s právnymi predpismi a súd môže rozhodnúť v jeho prospech nie vtedy, keď sa žalovanému niečo z tej zmluvy nepáči, ale vtedy keď je zmluva v rozpore s právnymi predpismi. To nie je o tom , že som alebo nie som neobozretný. Ja som mal dôveru, že banka vyhotovila zmluvu v súlade s právnymi predpismi. Ja na tú zmluvu aj tak nemám vplyv. Ak keby som si ju celú prečítal, a tej pracovníčke banky by som povedal, že sa mi tam nepáči toto ustanovenie, toto... Buď úver ako celok prijmem, alebo odmietnem. Presne o tom to je. A preto má byť sankciovaný taký dodávateľ, taká banka, ktorá takéto niečo uvedie na trh a uvádza na trh pre širokú škálu spotrebiteľov, nejaký produkt, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi. O tom to je, tá sankcia. K tvrdeniu , že bol deklarovaný príjem 1.000,Eur uviedol, že áno, on to tvrdil, on tam bol, povedal, že má príjem 1.000,- Eur z toho, že je muzikant, prečo je tam tá sociálna dávka, ako sa to tam dostalo, ale aj keď niekto deklaruje, že má nejaký príjem, je vašou povinnosťou si to veriť. V tomto prípade k tomu nedošlo a k tvrdeniu, že banka zväčša má prehľad o príjmoch a výdavkoch, to je dosť také paušalizované tvrdenie, ani to nie je konkrétne tvrdenie smerujúce k tomuto súdnemu sporu , ide o paušalizovanie, že zväčša to tak je, preto majú zato, že

to žalobca nepreukázal v tomto konaní , žeby veriteľ mal prehľad o príjmoch a výdavkoch žalovaného a nepreukázal žalobca, aké mal na tom účte údajne príjmy a výdavky. To nie je zdokladované. A keby aj mala prehľad, že mal nejaké príjmy a výdavky, bol na základe tých príjmov a výdavkov bonitný? Alebo bol nebonitný? To, že mala banka prehľad, to neznamená, že žiadateľ musí dostať úver. Tvrdenia žalobcu vôbec nepreukazujú, že došlo k skúmaniu bonity s odbornou starostlivosťou. Čiže žalovaný popiera skutkové tvrdenie o tom, že došlo k nejakému skúmaniu príjmov a výdavkov , ktoré dnes predniesli. Navrhol aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 9.Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav. 10.Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.4.2018, súd zistil, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“) a žalovaný („dlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 14 270,00,- Eur s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 21 322,20 Eur so zľavou z voliteľnej služby a 22 802,30 Eur bez zľavy z voliteľnej služby. Dlžník sa v prípade poskytnutia zľavy z voliteľnej služby poskytnutý úver zaviazal veriteľovi splatiť v 95 mesačných splátkach po 221,44 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 10,40 %, výškou celkových nákladov dlžníka 7052,20 Eur, doba trvania zmluvy určitá, 96 mesiacov, pri hodnote RPMN 11,62 %, dátum prvej splátky 25.5.2018 a frekvencia splátok mesačne. Termín splatnosti každej mesačnej splátky je vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v základných podmienkach. /čl. 29 / 11.Z listu zo dňa 6.5.2021 označeného ako „tretia upomienka – pokus o zmier“ súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie nedoplatku vo výške 772,66 Eur okamžite pretože v opačnom prípade bude banka požadovať aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve ./čl. 61,/. Na preukázanie doručenia tejto listiny žalovanému predložil žalobca výpis z podacieho hárku a výpis z informačného systému Slovenskej pošty / čl. 61 rub, 201/ 12. Z listiny zo dňa 15.6.2021 /čl. 48,/ vyplýva, že právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňom 15.6.2021 a zásielka s touto listinou sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného najneskôr dňa 18.6.2021. / viď doručenka čl . 49 / 13.Z predloženého Prehľadu splátok a úhrad /čl. 6, 6rub/ a špecifikácie postúpenej pohľadávky /čl. 191/ vyplýva, že žalovaný uhradil ku dňu zosplatnenia sumu 7 844,40 Eur z toho 3453,94 Eur na istinu, 3693,85 Eur na úrok a 313,90 Eur na poplatky, 381,48 Eur na poistenie a 1,23 Eur na sankčný úrok. 14. Z predbežnej žiadosti o flexipôžičku vyplýva, že žiadateľ žiada úver vo výške 14 270,00 Eur doba splatnosti úveru 96 mesiacov, je ekonomicky neaktívny , (profesia nezamestnaný, študent, dôchodca ), čistý príjem 1000,00 Eur posledný mesiac, predchádzajúci mesiac a ďalší predchádzajúci mesiac, doklady o príjme : doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru. /čl. 254/ 15.Zo žiadosti o flexipôžičku vyplýva, že žiadateľ žiada úver vo výške 14 270,00 Eur doba splatnosti úveru 96 mesiacov, je ekonomicky neaktívny , (profesia nezamestnaný, študent, dôchodca ), čistý príjem 1000,00 Eur posledný mesiac, predchádzajúci mesiac a ďalší predchádzajúci mesiac, doklady o príjme : doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru. /čl. 252/ 16. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto: 17.V zmysle ustanovenia § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 18.Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 19.Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

20.Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo iba “zákon“), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 21.Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 22.Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. 23.Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a b) neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),; písm. d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 24.Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 25.Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 26.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 27.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 28.Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 29. Podľa § 7 ods.1,2, zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17) 30. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 31.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav. 32.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 19.4.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 14 270,00- Eur a finančné prostriedky sa právnemu predchodcovi žalobcu zaviazal vrátiť v pravidelných 95 mesačných splátkach vo výške 221,44

Eur. Žalovaný uhradil veriteľovi sumu 7844,40 Eur, (z toho istina 3453,94 Eur) čo vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad. 33. Súd v prvom rade ex offo posudzoval, či právny predchodca žalobcu skúmal pred uzavretím zmluvy s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť sa považuje za splnenú, ak je platenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi, tým nie je dotknuté ust. § 17ods. 3. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, pričom bolo na žalobcovi aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými( nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch . 34.Z dokladov predložených žalobcom /čl. 239 – 256/ vyplýva, že pred uzavretím zmluvy mal právny predchodca informácie o finančných záväzkoch žalovaného získané dopytom do úverového registra; vzhľadom k tomu, že žalovaný je slobodný a bezdetný vychádzal z toho, že výška nákladov na zabezpečenie jeho životných potrieb je 199,48 Eur ( životné minimum) a zároveň bral do úvahy paušálne výdavky , ktoré v zmysle opatrenia NBS ( č. 10/2017 z 14.11.2017) spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie , ošatenie a pod. pričom tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa. Životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % t.j.. 160,10 Eur (1000,00 Eur – 199,48 Eur) x 20 %. /viď vyjadrenie čl. 260 rub ,261/. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že išlo o predschválený úver , teda žalovaný musel už byť klientom banky, a právny predchodca žalobcu mal vedomosť o príjmoch a výdavkoch žalovaného. Žalobca v konaní uviedol, že veriteľ disponoval informáciami o príjme žalovaného na základe dôchodku vo výške 1000,00 Eur a tento príjem považoval za čistý príjem žalovaného (čl. 260 rub). Súd v tejto súvislosti uvádza, že súčasťou odbornej starostlivosti dodávateľov úverov je aj taká obozretnosť, že dodávateľ sa nespolieha len na údaje o schopnosti splácať úver tvrdené samotným spotrebiteľom (dlžníkom) ale sám tieto údaje preverí (prípadne si ich nechá od žiadateľa doložiť). Z dokazovania je zrejmé, že veriteľ v čase uzavretia zmluvy mal/musel mať vedomosť o príjmoch žalovaného ( na jeho účte) a sám žalovaný v priebehu konania tvrdil, že v čase uzatvárania zmluvy mal príjem vo výške 1000,00 Eur mesačne, čo aj uviedol pracovníčke banky. Z vyjadrení žalovaného však vyplynulo, že šlo o nepravidelný príjem, nemal trvalú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú ale pol roka príjem mal a pol roka nie. Že by táto skutočnosť bola braná právnym predchodcom žalobcu do úvahy, bola pri posudzovaní bonity spotrebiteľa zohľadňovaná, však z vyjadrení žalobcu, ani z dokladov predložených žalobcom nevyplýva. Z vyjadrení žalobcu (ako aj zo žiadosti o úver) naopak vyplýva, že veriteľ disponoval informáciami o príjme žalovaného na základe dôchodku vo výške 1000,00 Eur, čo mal mať preukázané dokladom o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru priloženým k žiadosti o úver ( viď žiadosť o úver čl. 254).Žalovaný v priebehu konania poprel, že by mal priznaný dôchodok a žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že takýto doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru existuje. V okolnostiach tohto prípadu (ne)existencia takéhoto dokladu výrazne ovplyvňuje úsudok súdu o tom, či veriteľ posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Z nazretia na účet žalovaného mohol mať veriteľ vedomosť o tom či tvrdenie žalovaného ohľadne výšky príjmu 1000,00 Eur je alebo nie je pravdivé. Ale v tejto súvislosti je významné, či tento príjem je/bol trvalý, dlhodobý alebo len príležitostný, dočasný, pretože tieto informácie môžu viesť k skresleniu sociálno ekonomickej situácie spotrebiteľa, k vytvoreniu zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Ak žalobca tvrdí, že mal (jeho právny predchodca) doklad o tom, že príjem žalovaného bol dlhodobý ( išlo o sociálnu dávku dlhodobého charakteru) tak o tom nepredložil súdu žiaden dôkaz a ani na pojednávaní nenavrhol doplniť dokazovanie v tejto súvislosti napriek tomu, že súd sa vyslovil, že túto otázku považuje za spornú. Otázka zistenia, preverenia príjmu (jeho charakteru a výšky) u spotrebiteľa pred tým ako mu je poskytnutý úver , je skutočnosťou zásadného významu. Pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

úver pri tom nie je dôležitá samotná výška príjmu len z hľadiska poznania čistého príjmu žiadateľa o úver ale aj z hľadiska výpočtu (zohľadnenia) výšky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb. Vzhľadom na uvedené súd musí konštatovať že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, či s náležitou starostlivosťou preveroval výšku a charakter príjmu žalovaného pred poskytnutím úveru. Právny predchodca žalobcu si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovaného, nakoľko nemal o vyššie uvedených aspektoch relevantné informácie. 35.Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, (na základe nepravdivých alebo neexistujúcich dokladov) nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z.. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenia a overenia výšky či charakteru príjmov žalovaného a pod.) a možné účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. Pre účely posúdenia splnenia tejto povinnosti nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Teda súd musí konštatovať, že žalobca si náležite neplnil povinnosti preňho plynúce z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a keďže ide v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a ďalším následkom nekonania veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 je, že nie je/ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 36.Vzhľadomna na vyššie uvedené sa súd už nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného ohľadne bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru. 37.Ďalej súd uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené nemohla výzva na predčasné splnenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.6.2021 mať účinok predčasného zosplatnenia celého úveru, ( ide o neplatné zosplatnenie) a konečná splatnosť v zmysle zmluvy ešte nenastala, keďže je dohodnutá na deň 25.3.2026. 38. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 39. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 40. Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný. 41. Súd následne skúmal ex offo aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú však namietal aj sám žalovaný keďže tvrdil, že pôvodný veriteľ VÚB a.s., neplatne postúpil pohľadávku na žalobcu zo spotrebiteľského úveru.

42. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o bankách) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 43. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku ( bod 35) súd konštatoval, že žalobca (jeho právny predchodca) si náležite neplnil povinnosti preňho plynúce z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a keďže ide v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a ďalším následkom nekonania veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 je, že nie je/nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 15.6.2021 a k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 28.2.2023. Keďže termín konečnej splatnosti úveru ešte nenastal ( ten bol dohodnutý v zmluve na deň 25.3.2026) predmetom postúpenia musel byť len zosplatnený úver. 44.Vzhľadom na to, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné, ( keďže veriteľ nemohol od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru), a predmetom postúpenia bol práve zosplatnený úver, súd musí konštatovať, že postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatné a žalobcovi z predmetného postúpenia nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 45.Súd záverom poukazuje na to, že v odôvodnení rozsudku nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania ( viď rozsudok NS SR zo dňa 17.6.2009 sp.zn. 5M Cdo 8/2008) 46. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného ohľadne zmeny žaloby t.j. že obsahom vyjadrení žalobcu bola podstatná zmena alebo doplnenie rozhodných skutočností súd uvádza, že zo žaloby jednoznačne vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere ( bola konkrétne špecifikovaná) , že žalovaný si neplnil povinnosti riadne a včas a preto bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a následne bol úver zosplatnený a táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Žalobca v žalobe špecifikoval z čoho pozostáva žalobou uplatnený nárok. Toto sú podľa názoru súdu podstatné, rozhodné, skutočnosti a tvrdenia uvedené v ďalších vyjadreniach žalobcu sú len ich podrobnejšou špecifikáciou a reakciou na námietky žalovaného. Teda súd nepovažoval vyjadrenia žalobcu za zmenu žaloby. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech súd rozhodol , že žalobca je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania v plnej výške. 48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.