Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Martin 5C/37/2024 5724201079 06. 02. 2025 JUDr. Nora Zátopková ECLI:SK:OSMT:2025:5724201079.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX, 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXXX/XX, obidvoch právne zast. IVANOVIČ LEGAL s.r.o., IČO: 54 434 556, so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Štúrova 11, proti žalovanej: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prievidza II. E., E. J. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Michaela Šteiningerová, s.r.o. IČO: 56 478 062 advokátka so sídlom Prievidza, Záhradnícka 726/24, v konaní o určenie, že pohľadávka vo výške 50.000 € patrí do dedičstva, takto rozhodol: I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a. II. Žalovaná m á voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobcovia v 1/a 2/ žalobou podanou dňa 12.4.2024 žiadali, aby súd ručil, že do dedičstva po poručiteľke B. C., K. D., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom L. XXXX/XX, G., zosnulej 24.5.2023, patrí suma vo výške 50.000 €, ktorú poručiteľka dňa 17.1.2020 zložila na základe ústnej zmluvy o pôžičke na účet IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriacej dlžníčke B. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E.. 2. V písomne podanej žalobe uviedli, že dňa XX.X.XXXX zomrela matka žalobcov B. C., K. D.. Okresný súd Martin poveril JUDr. Irenu Kolcunovú, notárku so sídlom v G., B. C. XX, výkonom funkcie súdneho komisára v dedičskej veci po nebohej poručiteľke, vedenej Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18D/313/2023 a príslušným notárskym úradom pod č. konania Dnot/148/2023. 3. Podľa vedomostí žalobcov do vlastníctva poručiteľky ku dňu smrti patrila pohľadávka voči žalovanej vo výške 50.000 €. Išlo o sumu, ktorú poručiteľka poskytla žalovanej na základe ústnej zmluvy o pôžičke bez určenia času plnenia. Sumu 50.000 € previedla poručiteľka žalovanej ako dlžníčke na jej bankový účet IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 17.1.2020. 4. Žalobca výzvou zo dňa 25.10.2023 sa obrátil na žalovanú, aby dlžnú sumu vrátila, prípadne sa k uvedenej pôžičke vyjadrila. Žalovaná na výzvu žalobcu reagovala odmietnutím vrátanie finančných prostriedkov, následne bola žalovaná dňa 14.12.2023 vyzvaná príslušným súdom, aby sa k predmetnej pôžičke a okolnostiam vyjadrila. Žalovaná na výzvu súdu odpovedala písomným podaním, doručeným 17.1.2024, v ktorom poprela prijatie sumy vo výške 50.000 € od poručiteľky za účelom pôžičky a súčasne
uviedla, že uvedený finančný obnos prijala od poručiteľky ako dar pre poručiteľkinu vnučku N. C.. Žiadne svoje tvrdenia nijako nepodložila, ani bližšie nezdôvodnila. 5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 30.8.2023, kde uviedla, že žalobu neuznáva, tvrdenia žalobcov sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde a je naozaj neuveriteľné, kam až ľudská túžba po peniazoch dokáže zájsť. Konanie žalobcov voči nej považuje za konanie, ktoré je nielen v hrubom a príkrom rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva žiadnu právnu ochranu v spravodlivom právnom usporiadaní, ale aj za konanie trestné, pretože má za to že títo aj napriek tomu, že vedia, že nimi uplatňovaný nárok v súdnom konaní nie je daný, napriek tomu sa snažia bezdôvodne obohatiť na úkor jej dcéry. 6. Ďalej uviedla, že bývalá partnerka žalobcu 1/, s ktorým majú spoločnú dcéru N. C., nar. XX.X.XXXX. Nebohá matka žalobcov B. C. bola teda starou matkou ich dcéry. Medzi žalovanou a nebohou B. C. nikdy nedošlo k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy o pôžičke, či ústnej, alebo písomnej. Nedošlo k uzavretiu ani ústnej zmluvy o pôžičke dňa 17.1.2020. Ona si od B. C. nikdy žiadne finančné prostriedky nepožičala a nikdy si od tejto osoby nepožičala sumu 50.000 €. Stará matka jej dcéry a dcéry žalobcu 2/ bola chorá, bola onkologickým pacientom, pričom v jej živote sa striedali fázy, kedy jej bolo zdravotne lepšie, kedy jej bolo naozaj veľmi zle. V jednej z týchto životných fáz sa rozhodla usporiadať svoje majetkové pomery pre prípad smrti. Žalovanú ako matku jej vnučky B. C. oslovila s tým, že má záujem darovať jej vnučke sumu 50.000 €, aby mala zabezpečené všetky jej potreby počas ďalšieho života, aby mohla ísť na vysokú školu tak, aby vnučke po nej niečo zostalo. Nebohá B. C. vnučke uviedla zámer darovať finančné prostriedky 50.000 €, pričom vnučka s týmto darom súhlasila. B. C. si priala, aby žalovaná založila sporiaci účet, na ktorý ona tieto finančné prostriedky vloží v prospech svojej vnučky a tak sa stalo. Uvedené odôvodnila tak že pokiaľ budú peniaze na sporiacom účte, tieto môžu počas doby na účte sa zhodnocovať. Dňa 17.1.2020 žalovaná a B. C. išli spolu osobne do E. M. M. v Martine, kde za účasti B. C. založila stavebné sporenie a účet M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX práve za účelom darovania predmetnej sumy zo strany B. C. v prospech jej vnučky. Po založení účtu v stavebnej sporiteľni B. C. previedla osobne na pobočke banky dar pre svoju vnučku a to finančnú sumu vo výške 50.000 €. Žalovaná uviedla, že dlhú dobu od darovania predmetných finančných prostriedkov v prospech jej dcéry týmito vôbec nehýbala, tieto ako dar ležali nehybne nedotknuté na predmetnom sporiacom účte. Pokiaľ by malo byť pravdivé tvrdenie, že si žalovaná požičala finančné prostriedky, čo teda poprela, potom nie je zrejmé, prečo následne finančnými prostriedkami toľko rokov nehýbala. Takáto pôžička nedáva zmysel. V danej dobe bola žalovaná riadne zamestnaná a nepotrebovala si požičiavať peniaze a už vôbec nie sumu 50.000 € od starej mamy svojej dcéry, ktorá bola navyše ťažko chorá. Žalobcovia vedia o tom, že skutočnosti uvádzané nimi v žalobe nie sú pravdivé a presne vedia, ako sa skutočnosti reálne odohrali. Žalobca 2/ navyše klame v súdnom konaní vo veci, ktorá sa priamo týka jeho vlastnej dcéry. Žalovaná za účelom preukázania popísaného stavu uviedla, že s otcom jej dcéry a to žalobcom 2/, sa musela súdiť ohľadne výživného na ich dcéru, pretože toto výživné vôbec neplatil. Nakoniec jej súd dal v danom konaní za pravdu, dokonca neodkladným opatrením ešte počas konania zaviazal otca na platenie výživného. Predmetné súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 10P/22/2022. Žalobca 2/ počas celého súdneho konania o výživné argumentoval tým, že veď on výživné platiť nemusí, pretože jeho matka darovala jeho dcére 50.000 € na účet žalovanej. Jednoznačne sa vyjadrila v podanom vyjadrení do konania zo dňa 11.1.2023. Ako ďalší dôkaz poukázala na nahrávku z predmetného súdneho konania z pojednávania zo dňa 23.5.2023, kedy sa otec priamo nezúčastnil, avšak počas pojednávania išla jeho právna zástupkyňa s ním telefonovať na chodbu, prišla naspäť do pojednávacej miestnosti a došlo medzi stranami k diskusii o danom stave v tom čase, nemala potuchy o tom, že by otec jej dcéry ju niekedy žaloval o tieto peniaze. B. C. mala so žalovanou, ako aj so svojou vnučkou, veľmi dobré vzťahy, o čom svedčí aj pohľadnica, ktorú im táto poslala. Žalovaná má za to, že žaloba je absolútne nedôvodná, podľa nej je zjavné, len aby zneužívala právo uvádzaním klamlivých tvrdení a jej vyhotovením by došlo k schváleniu zjavného zneužívania práva. Výkon tohto práva je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. 7. Vyjadrenie žalovanej aj s pripojenými listinnými dokladmi bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcov s tým, aby sa v uvedenej lehote k nemu vyjadril. Právny zástupca žalobcov sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril. Uznesenie mu bolo doručené dňa 28.9.2024. 8. Súd veci nariadil pojednávanie dňa 9.1.2025, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalovanej, listinnými dôkazmi a to zápisnicou z pojednávania zo dňa 18.10.2023, uznesením č.k.
18D/313/2023-58 zo dňa 12.3.2024, preberacím protokolom zo dňa 20.9.2023, platobný príkazom zo dňa 17.10.2020, účtom s názvom B. I., M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zmluvou o stavebnom sporení č. 4673682702 zo dňa 17.1.2020, výpisom z účtu stavebného sporenia za obdobie od 1.1.2021 do 1.1.2023 a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/22/2022-224 zo dňa 23.5.2023, podaním právneho zástupcu F. C. zo dňa 11.1.2023 vo veci 10P/22/2022, pohľadnica poručiteľky adresovaná žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Matka žalobcov 1/ a 2/, t.č. nebohá B. C., nar. X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX. V dedičskom konaní vedenom po nebohej bolo vydané uznesenie č.k. 18D/313/2023-58 zo dňa 12.3.2024, kedy dedičia po poručiteľke B. C. a to A. B. C. a F. C., boli odkázaní, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podali na okresný súd žalobu o určenie o tom, že suma 50.000 € patrí do majetku dedičstva po poručiteľke. Pri prejednávaní dedičstva po nebohej dedičia a to jej synovia B. a F., dňa 18.10.2023 do zápisnice uviedli, že v majetku poručiteľky by mala byť podľa ich vedomia zaradená aj pohľadávka poručiteľky voči B. I. a to titulom ústnej zmluvy o pôžičke v sume 50.000 €, ktorá bola dňa 17.1.2020 pripísaná na účet dlžníčky IBAN M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom bola poskytnutá bez určenia času plnenia. B. I. bola vyzvaná, aby sa k predmetnému dlhu vyjadrila. Poprela, že by medzi ňou a poručiteľkou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, naopak, poručiteľka podľa nej vložila na jej účet peniaze 50.000 € ako dar pre vnučku poručiteľky N. C.. 10. Následne dedičia po nebohej B. C. a to žalobca 1/ a 2/ (synovia) podali žalobu o určenie, že pohľadávka vo výške 50.000 € patrí do dedičstva po poručiteľke. V písomne podanej žalobe, ako aj ústne na pojednávaní konanom dňa 9.1.2025 zotrval žalobca 1/ na podanej žalobe a totožne sa vyjadril právny zástupca žalobcov aj za žalovaného 2/. Podľa nich poručiteľka požičala finančné prostriedky žalovanej s tým, že jej ich 17.1.2020 previedla na bankový účet uvedený v žalobe, čas plnenia určený nebol. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že jeho matka sa vyjadrila tak, že finančne prostriedky žalovanej vo výške 50.000 € požičala. Malo ísť o pôžičku na účely zakúpenia bytu. Žalobca 1/ uviedol, že sa s bratom zložili matke na byt, ktorý si ona kúpila neďaleko svojho, aby nemusela na 3. poschodie chodiť v obytnom dome bez výťahu. Matka bývala v pôvodnom byte po starých rodičoch, bol vysoko a nevyhovoval jej. Oni jej požičali na kúpu nového, ktorý si ona kúpila, zariadila. Nevedel povedať, ako predala tento byt, ale namiesto toho, aby po predaji im vrátila požičané peniaze, boli zaslané pani I.. Matka hovorila len ako o pôžičke pre pani I.. Matka naďalej zostala bývať v byte po svojich starých rodičoch, ktorý následne previedla žalobcovi 2/. 11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so žalobou, pretože tie peniaze boli darované nebohou B. C. pre jej dcéru, vnučku N. C.. Ona jej chcela dať peniaze, aby jej niečo po nej zostalo. Žalobu považuje za výmysel smerujúci proti nim, podľa nej žiadna ústna pôžička neprebehla, peniaze boli nedotknuté, ležali na šetriacom účte, ktorý nebohá vybrala a tam vložila peniaze, ktoré chcela vnučke dať. 12. Právny zástupca žalobcov vo svojom vyjadrení na pojednávaní potvrdil, že vyjadrenie žalovanej k žalobe im bolo doručené. Podľa nich je však nesporné, že zo strany nebohej matky došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov ako pôžičky peňazí. Túto skutočnosť nebohá povedala synovi, s ktorým bola najčastejšie v kontakte. 13. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava v plnom rozsahu písomného vyjadrenia v žalobe, nárok žalobcov neuznávali, podľa nich nie je daný a nárok neexistuje. Nárok je postavený na skutočnosti, že matka žalobcov niečo povedala, takéto skutkové okolnosti v žiadnom prípade nezakladajú danosť nároku, tobôž situáciu, kedy aj z výsluchu žalobcu vyplynulo, že matka bola absolútne samostatná, neradila so synmi o právnych úkonoch, sama predala byt, dokonca im ani nepovedala, kedy, to znamená, nakladala so svojimi hnuteľnými aj nehnuteľnými vecami tak, ako uznala. Vyjadrenie o tom, že matka niečo povedala, nezakladá danosť nároku, celé konanie je postavené na tvrdení, že matka povedala žalobcom o pôžičke. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, ktorý na pojednávanie neprišiel, nie je to žiadna nová skutočnosť, pretože nechodil ani na konania o výživnom na maloletú dcéru, ktorú má so žalovanou a ktorej B. C. bola starou mamou. V žiadnom prípade nikdy nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke medzi nebohou matkou žalobcov a žalovanou. Tieto finančné prostriedky darovala svojej vnučke tak, ako bolo prezentované. Matka žalobcov bola chorá a chcela vyriešiť vzťahy v rodine, majetok, vnučke darovala 50.000 €. O tejto skutočnosti minimálne žalobca 2/ mal vedomosť, pretože toto opakovane uvádzal v súdnom konaní o výživnom, ako aj vo svojom vyjadrení v tejto veci, teda uviedol, že
išlo o dar poskytnutý jeho matkou svojej vnučke. Jeho advokátka to v konaní o výživnom tlmočila súdu, teda že bol poskytnutý dar. Uvedené sa uvádza aj v predmetnom rozsudku o určení výživného. Žalobca 2/ argumentoval v konaní, že on nechce uhrádzať výživné preto, pretože jeho matka predsa darovala svojej vnučke finančné prostriedky na zabezpečenie jej potrieb, na úhradu na vysokej škole a preto on nemusí uhrádzať zvýšené výživné. Stará matka, resp. matka žalobcov, trvala na tom, aby sa vytvoril špeciálny sporiaci účet, ktorý žalovaná založila a na to následne poručiteľka, t.č. nebohá B. C., previedla finančné prostriedky ako dar svoje vnučke tak, aby sa zhodnocovali. B. C. sama previedla finančné prostriedky na založený sporiaci účet na základe zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaná predložila výpis z tohto sporiaceho účtu, kedy s predmetnými finančnými prostriedkami sa nehýbalo od roku 2020 do roku 2023 a to vôbec, teda nemalo logicky zmysel požičiavať peniaze, ktoré by zostávali bez použitia. 14. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenia, resp. podania F. C. v konaní o výživnom na jeho dcéru, išlo o vyjadrenia, ktoré podával právny laik , autorom jeho podaní sú jeho právni zástupcovia, otázkou je, nakoľko dosť dobre vedel verbálne vyjadriť pán F. C. vôľu svojej matky tým právnym zástupcom. Peniaze boli prevedené zo strany poručiteľky na účet žalovanej, ktorá je dlžníčkou a pretože zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, k vzniku zmluvy o pôžičke dôjde okamihom prevzatia peňažných prostriedkov zo strany dlžníka, dlžnícka tieto finančné prostriedky mala poukázané na účet a preto bol toho názoru, že je hodnoverným spôsobom preukázané poskytnutie finančných prostriedkov titulom zmluvy o pôžičke. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov, žalobca 2/ sa nedostavil na pojednávanie, pričom právny zástupca ho ospravedlnil z dôvodu neodkladných pracovných povinností, ktoré súdu žiadnym spôsobom neboli preukazné. Pokiaľ právny zástupca žalobcov žiadal, aby osobne bol prítomný na pojednávaní žalobca 2/, za týmto účelom by súd mal konanie odročiť a určiť termín, kedy by bol vypočutý žalobca 2/. 15. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že nesúhlasí, aby sa odročovalo pojednávanie za účelom výsluchu žalobcu 2/, pretože doteraz žalobcovia nenavrhovali ho vypočuť a mali dostatok času niekoľko mesiacov na to, aby zhrnuli svoje návrhy na vykonanie dokazovania. Bola toho názoru, že advokát uvádza skutočnosti v súdnom konaní na základe toho, čo mu povie klient, teda je logické, že advokát aj v konaní o výživnom uviedol to, čo mu uviedol žalobca 2/. Opačný postup by bol proti advokátskej etike a proti akýmkoľvek advokátskym zákonom. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že žalobca 2/ je človek, ktorý má taký diapazón schopností, aké má, je to soba bez právnického vzdelania a nie je si celkom dobre istý, či žalobca 2/ je schopný rozlišovať, keď niekto dá peniaze, že sa jedná o dar, alebo o pôžičku. Žalobca 2/ podľa jeho právneho zástupcu mal vedomosť, že matka požičala sumu 50.000 € partnerke pána F., t.j. žalovanej, aby si mohla vyriešiť bytovú otázku, kedy mali byť peniaze vrátené, tak podľa toho, keď žalovaná by peniaze mala možnosť vrátiť. 16. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní 9.1.2025 upustila do akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby dokazovanie bolo doplnené o výsluch žalobcu 2/ na ďalšom pojednávaní. 17. Súd vyhodnotil vyjadrenia žalobcu 1/ a žalovanej, stanoviská právnych zástupcov, strán sporu a predložené listinné dôkazy stranami sporu. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali, aby súd určil,. že pohľadávka vo výške 50.000 € patrí do dedičstva po poručiteľke B. C., ktorá túto finančnú čiastku požičala žalovanej bez určenia doby plnenia. Žalobca 1/ uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní, že matka mu povedala, že finančné prostriedky vo výške 50.000 € požičala žalovanej na zabezpečenie bývania, išlo o matku jej vnučky, ktorej otcom je žalobca 2/. Žiadny iný dôkaz preukazujúci uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke žalobcovia súdu nepredložili. Jediná listina, o ktorú sa opreli, bola tá, keď vedeli preukázať, že finančné prostriedky vo výške 50.000 € boli prevedené na účet žalovanej dňa 17.1.2020 s tým, že išlo o finančné prostriedky matky žalobcov. Žalobcovia, na ktorých bolo dôkazné bremeno preukázania svojho nároku, žiadne iné skutočnosti neuviedli. Pokiaľ išlo o žalovanú, táto od začiatku tvrdila, že išlo o dar vo výške 50.000 €, ktorý nebohá B. C. dala vnučke žalovanej a to dcére žalobcu 2/. 18. V konaní o určenie výživného na vnučku poručiteľky N. C., sa jej otec a to v konaní žalobca 2/ bránil zvyšovaniu výživného. Okrem iného uviedol, že jeho matka a to stará matka dieťaťa, poslala na účet matky maloletej pre maloletú sumu 50.000 € na úhradu jej potrieb.
19. V rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/22/2022-224 zo dňa 23.5.2023 je konštatované, že matka maloletej nepoprela, že stará matka dieťaťa vnučke darovala sumu 50.000 € ako dedičstvo po nej, pretože v čase darovania bola vo vážnom zdravotnom stave. Finančné prostriedky ostali uložené na sporiacom účte na meno matky, ktorá s týmito prostriedkami žiadnym spôsobom nehýbala, pretože stará matka ich darovala za účelom, napríklad financovania vysokoškolského štúdia. V uvedenom rozsudku ďalej bolo uvedené, že pokiaľ otec dieťaťa poukazoval na finančné plnenie vo výške 50.000 € a v sume 8.000 libier, ktoré získala matka dieťaťa, matka riadne vysvetlila, o aké plnenie sa jednalo a súd nemal dôvod jej neveriť. Sumu 50.000 € darovala matka otca dieťaťa svojej vnučke ako finančný vklad do jej života, ktorý matka nespotrebovala, je uložená na bankovom účte, teda nešlo o finančné prostriedky otca dieťaťa, ktoré by mali plniť účel výživného. 20. Pokiaľ išlo o výsluch žalobcu 2/ na nariadenom pojednávaní dňa 9.1.2025, tento sa pojednávania nezúčastnil bez preukázania relevantného dôvodu, alebo uvedenia skutočností, ktoré by mu reálne bránili zúčastniť sa tohto pojednávania, právny zástupca žalobcov vrátane žalobcu 2/ nevedel predložiť doklad o tom, prečo sa žalobca 2/ tohto pojednávania nezúčastnil, preto súd pojednávanie neodročil za účelom výsluchu žalobcu 2/, nakoľko tento mal dostatok času a možností sa pojednávania zúčastniť a keby mu bránili vážne okolnosti byť prítomný na pojednávaní, toto mohol súdu doložiť, alebo mohol to predložiť jeho právny zástupca. 21. K skutočnostiam, ktoré sú uvedené v rozhodnutí Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/22/2022-224 zo dňa 23.5.2023 súd pristupoval, tak že zahŕňajú vyjadrenia strán sporu, podložené listinnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil ako pravdivé, vysporiadal sa s ich dôkaznou hodnotou ak konštatoval, že tvrdenia o poskytnutí daru nebohou B. C. vnučke, dcére žalovanej a žalobcu 2/, bolo tvrdenie, ktoré v konaní o zvýšenie výživného uvádzal otec maloletého dieťaťa a toto vyjadrenie matka nepoprela. Teda žalobca 2/ v konaní o zvýšenie výživného sám uviedol, že išlo o dar jeho matky vnučke vo výške 50.000 €. Skutočnosť, že vyjadrenia v konaní o zvýšení výživného boli písané právnym zástupcom F. C., ktorý si zvolil právneho zástupcu na toto konanie, nemôže spochybniť písomné podanie, ktoré uviedol právny zástupca F. C.. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcov, že písomné vyjadrenia podávané vo veci o zvýšenie výživného advokátom žalobcu 2/, že autorom podaní v konaná o výživnom nie je F. C., ale jeho právni zástupcovia. Je nesporné, že právny zástupca strán sporu využije všetky prostriedky na obhajobu, resp. ochranu svojho klienta, avšak takú zásadnú skutočnosť, či matka F. C. poskytla finančné prostriedky vnučke, by si právny zástupca nevymyslel. Mohol to získať len od svojho klienta F. C., je len nesporné, že medzi darovaním a pôžičkou je tak zásadný rozdiel, že F. C. túto skutočnosť musí rozoznať, je to fyzická osoba spôsobilá na právne úkony tak, ako vyplynulo z predložených listín, dokázal pracovať aj v zahraničí, nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a pokiaľ v konaní o výživnom bolo tvrdené jeho právnym zástupcom, že matka dala dar vnučke N. C., tak táto skutočnosť bolo vyhodnotená aj v rozsudku súdu ako hodnoverná skutočnosť a na ňu ďalej súd prihliada. 22. Podľa ust. § 657 Obč. zákonníka zmluva o pôžičke je reálny kontrakt. Súd nemal pochybnosť o tom, že poručiteľka previedla finančné prostriedky zo svojho účtu na účet žalovanej, ktorý bol zrealizovaný na základe zmluvy o stavebnom sporení, kde 17.1.2020 bola založená zmluva o stavebnom sporení č. 673682702 s účtom M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a na tento účet poručiteľka previedla sumu 50.000 € zo svojho účtu v M. M. dňa 17.1.2022. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že s týmito finančnými prostriedkami žalovaná nehýbala, resp. nedisponovala. Uviedla, že išlo o dar starej matky pre jej dcéru na zabezpečenie ďalších výdavkov v živote, napr. vysokoškolského štúdia. Prevod peňazí mal súd preukázaný výpisom z predmetného účtu. 23. Súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že ich matka poskytla pôžičku žalovanej okrem tvrdenia, že tú informáciu mali od matky, žiadna iná skutočnosť tomu nenasvedčovala a nebola preukázaná. Naopak, z pripojených listín mal súd preukázané, že sám žalobca 2/ túto sumu označoval ako dar jeho matky vnučke. Z vyjadrenia žalobcu 1/ bolo zrejmé, že matka disponovala svojimi nehnuteľnosťami a finančnými prostriedkami spôsobom, ako sama uznala. Žalobca 1/ ani nevedel povedať, kedy predala matka byt, ktorý zakúpila za finančné prostriedky od svojich synov, aby mala lepší prístup k bývaniu, nakoľko bývala v byte po svojich rodičoch, kde sa zle chodilo, teda nadobudnutý byt predala a byt, v ktorom bývala, previedla za života žalobcovi 2/. Uvedené preukazuje
tú skutočnosť, že poručiteľka bola spôsobilá robiť právne úkony a že ich robila bez ohľadu na vedomie svojich synov. V spore nebolo preukázané ale tvrdenie žalobcov o úmysle ich matky poskytnúť peniaze žalovanej titulom pôžičky. Žalobcovia mali dôkazné bremeno, ktoré podľa názoru súdu neuniesli, nebolo možno ich nárok posúdiť ako dôvodným. Súd na základe uvedených skutočností žalobu zamietol. 24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.