Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Martin 28P/195/2025 5725202575 21. 10. 2025 JUDr. Paulína Cubinková ECLI:SK:OSMT:2025:5725202575.2
Uznesenie Okresný súd Martin vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, maloletý v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov – matky : C. D. B., E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, E., občan SR, právne zast.: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, a otca : C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, K. X, XXX XX K., L. F., občan ČR, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 26.09.2025 podala matka na Okresný súd Martin návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ďalej, aby súd obmedzil styk otca s maloletým dieťaťom v celom rozsahu a tiež, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 EUR mesačne, vždy do 15. dňa vopred k rukám matky . 2. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že právomoc súdu je daná s poukazom na ust. § 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), miestna príslušnosť je daná podľa ust. § 112 ods. 1 CMP, nakoľko maloleté dieťa sa v čase podania návrhu spolu so svojou matkou zdržuje v E.. Ďalej poukázala na Nariadenie Rady EÚ 2019/1111 z 25.06.2019 na článok 15. Rodičia maloletého A. uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, pričom manžel je občanom ČR a matka aj maloleté dieťa je občan SR. Podľa tvrdení matky ako navrhovateľky je potrebné vydať neodkladné opatrenie preto, lebo situácia si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Správanie otca je nevyspytateľné, často za hranou zákona, vyžadujúce si aj zásah polície. Po podaní návrhu na neodkladné opatrenie bude matka iniciovať aj návrh na úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Matka uviedla, že vzhľadom na pomery, ktoré boli v spoločnej domácnosti rodičov opustila spoločnú domácnosť. S poukazom na správanie otca je dôvodné, aby bola zabezpečená predbežná, rýchla úprava výkonu rodičovských práv a povinností. Matka uvádza, že vydané uznesenie o neodkladnom opatrení by malo prispieť k dočasnému stabilizovaniu a upraveniu pomerov medzi rodičmi, ktorí už nie sú schopní zvládnuť riešenie otázok stretávania sa otca s maloletým. Iba takáto dočasná úprava môže dať režim vo veci starostlivosti o maloleté dieťa do času konečného rozhodnutia súdu a prispeje k stabilizácii vzťahov. Matka odôvodňuje naliehavú potrebu správaním otca či už pred opustením spoločnej domácnosti, ale i v tomto čase, kedy už matka v spoločnej domácnosti nebýva. Dôvodnosť úpravy vyplýva aj z toho, že matka opustila Českú republiku a odišla na Slovensko a začala bývať so svojimi rodičmi v E., kde k nedorozumeniam pri úprave styku dochádza a otec dieťa ohrozuje na zdraví a živote. Otec dieťaťa si nemôže sám plánovať stretnutia s dieťaťom, bez hocijakej konzultácie s matkou a nemôže dieťa ohrozovať. Je potrebné, aby súd vyhodnotil, či správanie otca dieťa neohrozuje a preto do času
preskúmania podmienok na stretávanie matka dieťaťa žiada vydať neodkladné opatrenie, ktorým bude otcovi styk s dieťaťom do času rozhodnutia o rozvode manželstva zakázaný. Matka poukazuje na to, že obvyklý pobyt dieťaťa je na Slovensku v E., kde sa dieťa nachádza od času opustenia spoločnej domácnosti, t.j. od 05.05.2025. Dieťa je kojené. Rodičia ako manželia viedli spoločnú domácnosť na adrese : I. B. XXXX/XX, K., ČR. Dôvodom odchodu matky zo spoločnej domácnosti bolo to, že otec bol výbušnej povahy, neštítil sa ani fyzickému násiliu, ani vyhodeniu z bytu, pričom však vedel, že matka nemá v Českej republike kam ísť. Otec sa po čase ukázal ako problémová osoba, striedal práce, prišiel o vodičský preukaz, teraz dokonca žije na chate v horách. Jednu dobu bol otec aj nezamestnaný a celú domácnosť financovala matka. Otec je podľa matky zadlžený, je to notorický klamár, veľký herec. Matka poukázala na incident zo dňa 27.12.2024, kedy vyzvala otca na umytie riadov, pričom jeho reakcia bola taká, že hodil po matke varechu a vulgárne jej nadával. Agresivita otca smeruje aj voči maloletému dieťaťu, kedy ublížil maloletému fľašou a maloleté dieťa sa rozplakalo. Otec matku aj psychicky týra a toto sa deje aj pri otcom naplánovaných a nikým neodsúhlasených stretnutiach pri styku s maloletým. Keďže správanie otca je nekontrolovateľné, je tu vážna obava, že môže maloletému ublížiť jednak tým, že otec často robí pri stretnutiach konania ohrozujúce život a zdravie dieťaťa (chodenie po hrane lavičky s dieťaťom na rukách, odišiel s dieťaťom tak, že ho nebolo možné dobehnúť a stratil sa z dohľadu a vyvoláva pre matku stresujúce situácie aj tým, že sa neustále vyhráža, že dieťa zoberie do ČR). Toto všetko dieťa vidí a prežíva a z tohto dôvodu matka žiada, aby sa otec s maloletým do rozvodu nestretával. Matka uviedla, že dňa 28.12.2024 ju otec napadol, pri tom ako držala maloletého na rukách a začal ju škrtiť, následkom čoho matka takmer stratila kontrolu nad maloletým a spadla. Matka je tiež pri odovzdávaní dieťaťa vždy v obave, že otec s dieťaťom ujde do zahraničia a bude využívať právne predpisy o obvyklom pobyte dieťaťa a jeho poslednom bydlisku v Čechách. O tom, že otec je nekontrolovateľný svedčia aj správy z 20.03.2025 kedy matka videla, aké správy si otec vymieňal so svojou matkou. Obsah týchto správ dáva za pravdu matke, že aj jeho matka stráca s otcom trpezlivosť a vyzýva ho k náprave. Matka sa natrvalo odsťahovala z Českej republiky dňa 05.05.2025 po tom, čo bola otcom niekoľkokrát vyzvaná, aby sa vysťahovala. Otec taktiež obťažuje správami rodičov matky, a svokre sa mal vyhrážať, že ju fyzicky napadne. Podľa matky si otec uzurpuje právo na dieťa, chce sa stretávať s maloletým bez predošlého oznámenia, dokonca počas jedného stretnutia na SR matku vulgárne osočoval, robil jej naschvál, kedy jeho správanie bolo také neúnosné, že matka toto oznámila na polícii dňa 08.05.2025. Následne dňa 06.09.2025 bola matka fyzicky napadnutá manželom o čom svedčí záznam z 06.09.2025 z úrazovej ambulancie M.. Matka popisuje stretávanie sa otca s maloletým ako chaotické, podľa vôle otca, plné hádok. Matka napokon poukázala, na to, že maloleté dieťa je začlenené do sociálneho a rodinného prostredia na SR, na území SR má svojho pediatra, navštevuje tu krúžky, má tu sociálne väzby. Matka zotrváva na tom, že správanie otca diskvalifikuje otca stretávať sa s maloletým, pretože dochádza k vážnemu ohrozeniu zdravia a života maloletého. 3. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka pripojila : sobášny list rodičov manželov, čestné prehlásenie rodičov matky z 21.08.2025, screenshoty komunikácie, potvrdenie N. N. G. E. – západ z 09.05.2025, správa z M. O. E.- úrazová ambulancia z 07.09.2025, emailová komunikácia s otcom, rozsudok Súdneho dvora z 22.12.2010 vo veci C-497/10 PPU, správa z Centra prevencie rakoviny, potvrdenie o rezervácii na Baby plávanie, výmenný lístok a lekárske správy maloletého, osvedčenie o štátnom občianstve maloletého, potvrdenie o pobyte maloletého z 15.05.2025, rodný list maloletého a USB kľúč. 4. Okresný súd Martin uznesením č.k. 28P/195/2025-55 zo dňa 20.10.2025 ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. 5. Z predloženého sobášneho listu je preukázané, že rodičia maloletého súd manželmi, manželstvo uzatvorili dňa 14.10.2023 v Českej republike. 6. Z Čestného prehlásenia rodičov matky zo dňa 21.08.2025 vyplýva, že rodičia matky prehlasujú, že matka spoločne s maloletým A. bývajú u nich v domácnosti v E. od 05.05.2025 z dôvodu nevhodného správania manžela- otca maloletého. 7. Z predložených screeshotov správ vyplýva, že matka ako navrhovateľka komunikovala s matkou otca, ktorú informovala, že otec je k nej vulgárny, hodil po nej varechu, vyhodil jej veci a mal ju biť (komunikácia dat. 28.12.2024). Ďalšia komunikácia má preukazovať správy medzi otcom a jeho matkou, ďalšie preukazujú, že matka kontaktovala bývalé priateľky otca.
8. Z predloženej e-mailovej komunikácie medzi rodičmi zo dňa 06.09.2025 vyplýva, matka kontaktovala otca po návšteve otca, ktorý navštívil syna. Následne jej na uvedený e-mail odpísal otec, ktorý reagoval na jej tvrdenia v tom zmysle, že on „dodržiava“ písomnú dohodu (pozn. súdu- viackrát na danú dohodu odkazuje). 9. Z potvrdenia N. N. G. E.- P. z 09.05.2025 vyplýva, že matka podala dňa 09.05.2025 oznámenie, ktoré sa týkalo priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť jej manžel tým, že dňa 08.05.2025 pri spoločnom kočíkovaní jej mal vulgárne nadávať a robiť schválnosti voči jej osobe. 10. Zo správy M. O. E. – úrazové ambulancia z 07.09.2025 vyplýva, že matka mala byť –„včera o cca 13.00 hod napadnutá manželom, dostala úder dlaňou do oblastí tváre, pocit na vracanie,..“. Doporučený kľudový režim, ľad, analgetiká. 11. Z osvedčenie o štátnom občianstve zo dňa 05.02.2025 vyplýva, že maloletý je štátny občan SR, pričom z potvrdenia o pobyte z 15.05.2025 vyplýva, že maloletý má trvalý pobyt na adrese H. XXXX/ X, E.. Z rodného listu maloletého bolo preukázané, že tento je dieťa účastníkov konania- manželov, s miestom narodenia K., Česká republika. 12. V prvom rade súd posudzoval svoju právomoc v danej veci konať, keďže ide o konanie s medzinárodným prvkom- manžel je občan ČR. V prípade konania s medzinárodným prvkom je potrebné pre posúdenie právomocí na konanie súdu o úprave rodičovských práv a povinností, aplikovať platné právne akty Európskej únie, konkrétne Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111. 13. Podľa článku 7 ods.1, 2 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10. 14. Podľa článku 8 ods. 1, 2 Nariadenia, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1, podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc. 15. Podľa článku 10 bod 1, 2, 3, 4 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobode dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc, a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. Dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, len čo: a) proti rozhodnutiu vydanom v danom konaní už nemožno podať riadny opravný prostriedok, alebo b) konanie sa skončilo z iného dôvodu. Právomoc založená podľa odseku 1 písm. b) bodu ii) je výlučná.
16. Podľa článku 12 bod 1 Nariadenia, za výnimočných okolností môže súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, na návrh účastníka alebo bez návrhu, ak sa domnieva, že súd iného členského štátu, ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v danom konkrétnom prípade prerušiť konanie alebo jeho určitú časť a: a) určiť lehotu pre jedného alebo viacerých účastníkov, aby informovali súd druhého členského štátu o prebiehajúcom konaní a o možnosti prevziať právomoc a podali na tento súd návrh, alebo b) požiadať súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 2. 17. Podľa článku 15 bod 1, 2, 3 Nariadenia, aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom na: a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte. Ak si to vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, súd, ktorý prijal opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku, bezodkladne informuje súd alebo príslušný orgán členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 7, alebo v relevantnom prípade súd členského štátu, ktorý už koná vo veci samej podľa tohto nariadenia, a to buď priamo podľa článku 86 alebo prostredníctvom ústredných orgánov určených podľa článku 76. Platnosť opatrení prijatých podľa odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané. V relevantných prípadoch môže tento súd informovať o svojom rozhodnutí súd, ktorý prijal predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, a to buď priamo podľa článku 86 alebo prostredníctvom ústredných orgánov určených podľa článku 76. 18. Aby súd mohol vo veci konať, musia byť splnené podmienky konania, na splnenie ktorých súd prihliada kedykoľvek počas konania. Jednou z podmienok konania je aj existencia súdnej právomoci. Nedostatok súdnej právomoci je neodstrániteľným nedostatkom konania, ktorý keď súd zistí, nemôže vo veci konať a konanie musí zastaviť. V prípade veci s cudzím prvkom, ktorá môže byť daná s ohľadom na účastníkov konania alebo vzhľadom na predmet sporu, či iné okolnosti, súd postupuje podľa mnohostranných, či bilaterálnych zmlúv, ktorými je štát viazaný. 19. Po zhodnotení predložených listinných dôkazov si súd v danej veci založil právomoc konať. Z predloženej e-mailovej komunikácie možno vyvodiť konkludentný súhlas otca s presťahovaním maloletého na Slovensko a jeho rešpektovanie skutočnosti, že matka sa s maloletým nachádza na Slovensku. Nemožno teda hovoriť o neoprávnenom presťahovaní sa matky s maloletým. S poukazom na vek maloletého možno ustáliť, že ako dojča sa jeho obvyklý pobyt určuje podľa miesta, kde sa fakticky a trvalo zdržiava rodič, ktorý sa oň bežne osobne stará. 20. Keďže podaný návrh sa týka nielen úpravy starostlivosti rodičov k maloletému, ale aj otázky úpravy výživného, preto pokiaľ išlo o otázku právomoci vo veciach výživného, toto upravuje nariadenie Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, kde podľa článku 3 písm. b) v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. 21. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 22. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 23. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Podľa § 326 ods.1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 25. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 26. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. 27. Podľa § 366 CMP, Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 28. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§325ods.1 CSP). Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, a ktorý v § 325 ods. 2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré možno nariadiť a z Civilného mimosporového poriadku ako osobitného právneho predpisu (lex specialis) v § 360 a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (a to vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých). 29. Súd podaný návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný. Pokiaľ ide o otázku zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti súd nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Maloletý sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho starostlivosť a matka nepreukázala, že by sa otec domáhal, aby zabezpečoval starostlivosť o maloletého práve on. Pokiaľ ide o dočasne obmedzenie styku otca s maloletým v celom rozsahu, ako sa domáha matka súd uvádza, že matka rovnako neosvedčila také skutočnosti, ktoré by odôvodnili takéto vážne obmedzenie rodičovských práv otca prihliadnuc k rozsahu dokazovania, aký prichádza do úvahy v konaní o neodkladnom opatrení. Navrhovateľka uvádzala skutočnosti nasvedčujúce o agresívnom správaní otca voči nej ako matke maloletého a manželke. Skutkový stav tak predovšetkým nasvedčoval vážne narušeným vzťahom rodičov - manželov. Tvrdené násilné správanie otca sa zakladalo na skutočnostiach, ktoré mali smerovať voči nej ako manželke, voči maloletému spomenula len okrajovo incident s hračkou, či podľa nej nebezpečne správanie v čase keď je otec s maloletým, čo však zásadne nemôže odôvodňovať, aby súd na základe týchto skutočností obmedzil styk otca s maloletým. Matka by si mala v prvom rade uvedomiť, že obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do rodičovských práv, jeho následkom môže byť vzájomné odcudzenie sa a pretrhnutie väzieb medzi rodičom a dieťaťom, ktorých obnovenie môže byť sťažené tak vzhľadom k dĺžke straty kontaktu, ako aj vplyvom vzájomne narušených vzťahov medzi rodičmi. V časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého súd rovnako vyhodnotil podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný. V podanom návrhu sa matka ani len nezmienila o tom, či otec prispieva na výživu maloletého ani aké sú výdavky maloletého. Rovnako ani v tejto časti neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy z toho dôvodu, že by bola výživa maloletého ohrozená. V predloženom e-maily zo strany matky práve otec v e-maily uvádza, že cit.: „Jezdím za Vámi, starám se, mám záujem, plním dohodu, ... posílam Ti peníze ..“ Matka nijako neopísala a neosvedčila majetkové pomery svoje, ani pomery druhej strany, súd preto nemal preukázanú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že aktuálne majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania neboli zisťované. Rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné odlíšiť od rozhodovania o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.), kde je určené kritérium schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, zatiaľ čo neodkladným opatrením sa rozhoduje o výživnom v nevyhnutnej miere, aj to však len za predpokladu, že je splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 CMP). Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. CMP).