Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Martin 28P/4/2026 5726200063 04. 03. 2026 JUDr. Paulína Cubinková ECLI:SK:OSMT:2026:5726200063.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Cubinkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, maloletá v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., adresa na doručovanie : E. XXXX/X, F., a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., t.č.: G. E., H. X, E., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, zverenie maloletej a zákazu styku, takto rozhodol: I. Návrh otca súdu doručený dňa 08.01.2026 zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 08.01.2026 sa otec domáhal, aby súd zveril maloletú A. do výchovy matky, aby mu výslovne zakázal styk s maloletou a aby znížil jeho vyživovacou povinnosť na maloletú zo sumy 150 € mesačne na sumu 56 €. 2. Podaný návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 18P/27/2024 zo dňa 28.03.2024 mu bola uložená povinnosť prispievať na maloletú výživným vo výške 150 € mesačne, počnúc 08.02.2024. Navrhuje, aby mu súd uložil prispievať mesačným výživným vo výške 56 € mesačne, nakoľko toto je suma, ktorú ústav na výkon trestu v maximálnej výške odošle z jeho pracovnej odmeny. Zvyšnú časť nemá odkiaľ zobrať a rastie mu dlh ako aj ďalšia trestnoprávna zodpovednosť. Ďalej navrhol, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a výslovne mu zakázal styk s maloletou, nakoľko len trpí a matka mu maloletú aj tak na návštevu nenosí. 3. Okresný súd Martin uznesením č. k. 28P/4/2026-20 zo dňa 14.01.2026 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B.. 4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vec prejednal na pojednávaná dňa 04.03.2026 v prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka a v neprítomnosti otca, s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a s poukazom na § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Otec výslovne súd požiadal, aby konal a vec prejednal bez jeho prítomnosti. 5. Matka na pojednávaní v rámci svojej účastníckej výpovede uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom. Chce, aby výživné na maloletú ostalo v takej sume, ako je určené, otec si to sám spravil, že je tam, kde je a keď chce zákaz styku, tak nech ho má, maloletá ho nepozná. Jeho zavreli, keď mala maloletá 4 mesiace, potom bola na pár návštevách, keď bola ešte miminko. Aktuálne s otcom nie je v kontakte,
v žiadnom, len sem tam, keď maloletá ide k jeho mame a on tam zavolá, tak sa s ňou rozpráva. Kedysi mali aj D. návštevy. Písal jej aj list asi 2 – 3 týždne dozadu ohľadne stretávania, že chce byť s malou. Matka uviedla, že nebude s maloletou chodiť na návštevy, keďže pracuje a musí chodiť do práce. Aktuálne pracuje u I. ako chyžná, jej príjem je 1.000,- € mesačne, poberá rodinné prídavky. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na 12-ročného syna, tam mám určené výživné, avšak aktuálne ho ešte nedostáva, keďže jeho otec je občan J., musí sa to riešiť cez K. B. L.. Pokiaľ ide o bývanie, tak býva s kamarátkou aj s jej maloletým dieťaťom. Tam sa bude uhrádzať 600,- € nájom a jej výdavok bude 300,- € + platí paušál 51,- €. Ďalej má bežné výdavky na drogériu, stravu, hygienu. Maloletá chodí do škôlky, tam sa jej platí 120,- € poplatok za obedy aj poplatok za škôlku, nakoľko chodí do súkromnej škôlky, stále je plienkovaná, čiže sú tam zvýšené výdavky v súvislosti s hygienou + má bežné výdavky: strava v domácom prostredí, drogéria, hygiena, oblečenie, obuv. Na maloletú poberá náhradné výživné. 6. Kolízny opatrovník v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol, že sa mu nepodarilo prešetriť pomery na strane matky. Pokiaľ ide o samotný návrh otca, k tomuto uvádza, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej, nakoľko otec si sám svojim protiprávnym konaním spôsobil problémy a nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o zákaz styku, kolízny opatrovník uviedol, že zákaz styku je obmedzením rodičovských práv a povinností a aj v tomto sa javí návrh otca ako nedôvodný. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis a s obsahom pripojených súdnych spisov, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: 8. Z lustrácie v registri obyvateľov bolo preukázané, že maloletá je dcérou účastníkov konania. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18P/27/2024 mal súd preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18P/27/2024-22 zo dňa 28.03.2024, právoplatný dňa 27.04.2024, bola maloletá A. o.i. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Ďalej súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150 € mesačne, počnúc 08.02.2024, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, styk otca s maloletou upravený nebol. 9. V čase predchádzajúceho konania (sp. zn. 18/27/2024) maloletá A. mala cca 9 mesiacov, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka. Náklady na maloletú vyčíslila v sume 150 € (plienky, výživa, oblečenie, hygienické potreby). Matka bola poberateľkou materskej dávky vo výške 469,30 €, mala ešte jednu vyživovacou povinnosť na syna- I., ohľadne ktorého bolo v tom čase vedené konanie o určenie výživného. Otec maloletej v čase predchádzajúceho konania bol vo väzbe na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 3Tp/92/2023 zo dňa 22.12.2023, väzba uňho začala plynúť dňa 19.12.2023. Pred vzatím do väzby otec podľa lustrácie v sociálnej poisťovni mal uvedený vymeriavací základ 581,14 Eur, za mesiac 9/2023 vo výške 1.210,45 Eur, za 10/2023 vo výške 1.276,99 Eur a 11/2023 vo výške 997,47 Eur. Aktuálne maloletá začala navštevovať materskú škôlku, kde matka vyčíslila výdavky na 120 € mesačne, stále je plienkovaná, rovnako ako v predchádzajúcom konaní má výdavky na drogériu, stravu, oblečenie. Matka začala pracovať a svoj príjem uviedla 1000 € mesačne, vyživovacia povinnosť jej nepribudla, medzičasom bola určená vyživovacia povinnosť na jej syna vo výške 250 € mesačne (rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17P/29/2024 zo dňa 03.04.2025). Otec už aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol medzičasom právoplatne uložený, je pracovne zaradený vo výkone trestu odňatia slobody, čistú mzdu mal v 09/2025 vo výške 62,64 €, v 10/2025 vo výške 300,59 € v 11/2025 vo výške 447,17 € a v 12/2025 vo výške 16,62 €, nemocenské dávky ma boli vyplácané od 17.07.2025 do 01.09.2025, vyživovacia povinnosť mu nepribudla. 10. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 26T/36/2024 zo dňa 18.12.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/24/2025 zo dňa 30.04.2025, mal súd preukázané, že otec bol uznaný za vinného zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. 11. Z potvrdenia o príjme G. F. M. N. D. E. zo dňa 23.01.2026 (čl. 58), mal súd preukázané, že otec mal čistú mzdu v 09/2025 vo výške 62,64 €, v 10/2025 vo výške 300,59 €, v 11/2025 vo výške 447,17 € a 12/2025 vo výške 16,62 €. Nemocenské dávky otec poberal od 17.07.2025 do 01.09.2025.
12. Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch otca vyplýva, že tento je slobodný, má najvyššie dosiahnuté vzdelanie maturitné. Otec nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného či hnuteľného majetku vyššej hodnoty, uvádza, že má dlžoby viac ako 100 000 €. Jeho priemerný mesačný čistý príjem za rok uvádza 200 €. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 13. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na otca vyplýva, že tento je aktuálne vedený ako O. F. G. E. od 11.06.2025 jeho vymeriavací základ bol 06/2025 vo výške 7,96 € v období od 07/2025 do 08/2025 vo výške 0,00 €, v období 10/2025 vo výške 343,12 €a v období od 11/2025 vo výške 510,44 €. 14. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na matku vyplýva, že táto nie je poberateľkou dávok, aktuálne je vedená ako ZECD2PR od 03.07.2025 s priemerným mesačným vymeriavacím základom od 07/2025 do 12/2025 vo výške 225 €. 15. Právne danú vec súd posudzoval nasledovne : 16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 20. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol opätovne rozhodnúť o výživnom (zníženie, zvýšenie, resp. zrušenie) je zmena pomerov, a to jednak na strane dieťaťa ako oprávneného, ako aj na strane povinného rodiča, alebo na oboch stranách. V zmysle platnej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak tieto môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia. 21. Na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Ako už súd uviedol vyššie, súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť len vtedy, ak sa zmenia pomery. V rámci zachovania zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí smerujúcej k právnej istote je žiaduce, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru. Nie je prípustné, aby boli právoplatné súdne rozhodnutia menené a aby sa do ich obsahu zasahovalo len pre nepodstatnú zmenu pomerov. Rešpektujúc túto zásadu, súd skúmal či došlo k zmene pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo jeho rodičov. Súd mal za preukázané, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktorá zmena spočíva v zhoršení finančnej situácie, keďže otec aktuálne už vykonáva trest odňatia slobody, v čase predchádzajúceho
rozhodnutia bol otec väzobne stíhaný, kde súd pri určovaní výživného vo výške 150 € vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by bol otec dosahoval, ak sa sám v dôsledku svojej protiprávnej činnosti nepripravil o zamestnanie, tým, že sa dostal do väzby a následne bol už aj právoplatne odsúdený a vykonáva trest odňatia slobody. Súd nevzhliadol žiaden dôvod a zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by dôvodila zníženie výživného. Súdu neuniklo ani to, že pôvodne sa v konaní sp. zn. 18P/27/2024 matka domáhala určenia výživného na maloletú v sume 500 € mesačne, s čím otec dokonca vyjadril súhlas (podanie čl. 5 pripojeného spisu), v čase keď už sa nachádzal vo väzbe. Až následne sa otec viacerými návrhmi domáhal zníženia výživného, ktoré následne zobral späť (konanie sp. zn. 28P/134/2025, sp. zn. 28P/83/2025). U maloletého dieťaťa súd zmenu pomerov zásadného charakteru nevzhliadol, táto je síce staršia, výdavky matka uvádzala de facto rovnaké s výnimkou výdavku na škôlku. Matka aj naďalej zabezpečuje starostlivosť o maloletú sama, keďže je otec vo výkone trestu odňatia slobody, s maloletou sa nestretáva, nad rámec neprispieva. U matky síce došlo k zmene pomerov a to tým, že začala pracovať a zvýšil sa jej príjem, ktorý sama uvádzala vo výške 1000 €, avšak túto skutočnosť podľa názoru nemožno zohľadniť v tom, aby bola znížená vyživovacia povinnosť otca na maloletú, čím by súd ťarchu výdavkov na maloletú preniesol vo väčšej miere na matku, ktorá aj zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, poskytuje jej bývanie, stravu atď. Skutočnosť, že otec maloletej sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu spáchania trestného činu, čím týmto protiprávnym konaním, t.j. zo subjektívnych dôvodov na strane otca, došlo tiež k strate jeho potenciálnych príjmov, súd posúdil v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 22. Súd uvádza, že neobstojí argumentácia otca, ktorý podaný návrh dôvodil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody, kde maximálne môže maloletej z jeho pracovnej odmeny prispievať 56 € mesačne. Na reálne zárobkové možnosti súd neprihliada, ak otec v dôsledku vlastného zavinenia si znemožní dosahovanie príjmov (v širšom ponímaní vzdá sa výhodnejšieho zamestnania, resp. majetkového prospechu), napr. tým, že si odpykáva trest odňatia slobody za trestný čin. Ak by súd prihliadol na aktuálny stav otca maloletej, musel by konštatovať, že ak výživou povinný subjekt nepracuje, reálne nemá možnosti, resp. príjem na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť, preto nemusí platiť výživné nad rámec nevyhnutnej miery, tak ako v tomto prípade žiadal otec. Takýto postup by bol však v príkrom rozpore so záujmami maloletej. Práve na takúto situáciu sa vzťahuje princíp potenciality uplatňovaný v otázkach výživného, t.j. vychádza sa z toho, aký príjem by mohol rodič dosahovať, keby sa nevyhýbal práci, resp. keby sa spáchaním trestného činu nevylúčil z účasti na trhu práce. 23. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019, v ktorom súd konštatoval, že skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. 24. Vzhľadom k tomu, že súd nezistil na strane otca maloletého dieťaťa také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, nezistil takú zmenu pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť podanému návrhu, návrh otca maloletej ako nedôvodný zamietol. Podaný návrh v sebe subsumoval aj zverenie maloletej do starostlivosti matky a zákaz styku otca s maloletou. K týmto súd uvádza, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti môže súd rozhodnutie o zverení dieťaťa zmeniť len v prípade, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov. V predmetnej veci však otec neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opätovné rozhodovanie o zverení maloletého dieťaťa, keď už maloletá je právoplatne zverená do osobnej starostlivosti matky, kde tento jeho návrh je irelevatný. Pokiaľ ide o zákaz styku, tento predstavuje závažný zásah do rodičovských práv a povinností a možno ho uložiť len v prípade, ak je to nevyhnutné v záujme maloletého dieťaťa. V predmetnej veci neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie zákazu styku. Skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody alebo že sa nerealizujú návštevy otca s maloletou sama o sebe nie je dôvodom na zákaz styku.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin. Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.