Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Námestovo 7P/79/2024 5824201633 02. 09. 2024 JUDr. Miriam Srogončíková ECLI:SK:OSNO:2024:5824201633.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. A., nar. X. X. XXXX, dieťa rodičov: matky - B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, D. a otca – A. A., nar. X. XX. XXXX, bytom E. F., mal. dieťa bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu rodičov maloletého A. A. nar. X.X.XXXX v tomto znení: I. Maloletý A. A., nar. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja jeho rodičia. II. Otec maloletého A. A., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v období od 20.6.2024 do 1.9.2024 sumou 97 eur mesačne, a v období od 2.9. 2024 do budúcna sumou 140 eur mesačne vždy do každého 15.tého dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa . III. Otec maloletého dieťaťa je povinný zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 20.6.2024 do 2.9.2024 vo výške: 194,- eur do rúk matky maloletého dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Vo zvyšnej časti súd zamieta návrh matky maloletého dieťaťa na určenie výživného. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným súdu dňa 20. 6. 2024, doplneným na pojednávaní dňa 2. 9. 2024 matka mal. dieťaťa žiadala, aby súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a aby rozhodol, že zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Tiež navrhla, aby súd zaviazal otca mal. dieťaťa, aby na výživu dieťaťa prispieval sumou 120 Eur mesačne počnúc dňom 1. 3. 2024. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa sa nedohodli na výške výživného, ten na dieťa vôbec neprispieva od jej tehotenstva, pretože nemal stabilnú prácu. Uviedla, že žiada len primerané výživné pre ich dieťa – na jeho potreby. Uviedla, že nežiada, aby súd upravil styk otca s mal. dieťaťom. 2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa detí a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú založené v súdnom spise a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 3. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka mal. dieťaťa sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Počas konania rodičia mal. dieťaťa uzatvorili rodičovskú dohodu, v ktorej dohodli, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Súd túto rodičovskú dohodu schválil, pretože z výsluchov rodičov dieťaťa a zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa od jeho narodenia na potrebnej úrovni. Vzhľadom na to, že zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je v záujme mal. dieťaťa a tiež je v jeho záujme, aby ho zastupovali a spravovali majetok obaja rodičia. 5. Rodičia mal. dieťaťa sa nedohodli na výške výživného na mal. dieťa. Z výsluchu matky dieťaťa súd zistil, že matka žije s dieťaťom v A. v spoločnej domácnosti s G. A.. Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Z výsluchu otca dieťaťa súd zistil, že ten býva v G. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, je dobrovoľne nezamestnaný. Uviedol, že naposledy pracoval v čase, keď od neho odišla matka dieťaťa ( máj 2023 ). Uviedol, že odvtedy chodieva na brigády, väčšinou na stavbách. Brigádnicky si zarobil 200 Eur týždenne. Momentálne je bez príjmu. Je vyučený murár, no na stavbách robil iné práce – omietkárske. Uviedol, že zdravotný stav má dobrý, inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. A. A. nemá. Súd pri určení výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca mal. dieťaťa 800 Eur mesačne (4 x 200 Eur ) , čo je príjem, ktorý podľa svojho tvrdenia dosiahol brigádnickou činnosťou. Súd je názoru, že vzhľadom na to, že otec dieťaťa sa vyjadril, že takúto sumu bol schopný zarobiť si brigádnickou formou, objektívne mu nič nebráni, aby takýto príjem dosiahol a platil z neho výživné. Súd pri určení výživného za obdobie od 20. 6. 2024 ( deň podania návrhu na začatie konania na súd ) do 1. 9. 2024 ( deň predchádzajúci vyhláseniu rozsudku ) vychádzal z toho, že z výsluchu matky vyplynulo, že dieťa bolo v tomto období striedavo u otca a u matky, v týždňových intervaloch striedania. Súd však zobral do úvahy, že aj v tomto čase matka dieťaťu dávala balenie dojčenského mlieka, balík plienok a vlhčené obrúsky v hodnote 27 eur na každý týždeň. Súd preto považoval za primerané výživné za toto obdobie sumu 97 Eur mesačne.
6. Čo sa týka obdobia do budúca od vyhlásenia rozsudku, t.j. od 2. 9. 2024, kedy bude osobnú starostlivosť o dieťa podľa rodičovskej dohody vykonávať výlučne matka, súd určil výživné sumou 140 Eur mesačne. Súd pri určení výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca dieťaťa 800 Eur mesačne a z potrieb dieťaťa v danom veku. 7. Vzhľadom na to, že v dotknutom období, t.j. od 20. 6. 2024 do 2. 9. 2024 otec dieťaťa výživné neplatil, súd ho zaviazal, aby zaplatil zameškané výživné 194 Eur (2 x 97 Eur). 8. Pokiaľ si matka dieťaťa uplatnila výživné aj za obdobie pred podaním návrhu ( od 1. 3. 2024 ), súd v tejto časti jej návrh na určenie výživného zamietol, pretože nezistil, že by jestvoval nejaký dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie výživného pred dňom začatia konania. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd schválil rodičovskú dohodu ( výroková časť I/ ), rodičia mal. dieťaťa nie sú oprávnení podať odvolanie. ( § 122 Civilného mimosporového poriadku ). Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd schválil rodičovskú dohodu ( výroková časť I/ ), môže kolízny opatrovník podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo. Proti tomuto rozsudku v jeho výrokových častiach II/ až V/ možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP: (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V Dolnom Kubíne dňa 2. septembra 2024