Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Námestovo 12C/93/2024 5824202425 08. 10. 2024 JUDr. Martin Chlebo ECLI:SK:OSNO:2024:5824202425.1
Uznesenie Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Mária Vevurková, advokátka, so sídlom Mieru 312/13, Námestovo, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., t.č. E. F. G. G., H. I. XX, J., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie: Ia. Súd zakazuje žalovanému vstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na CKN parcele číslo 1840/2, katastrálne územie D., okres D.. Ib. Súd zakazuje žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, priestupkovom konaní, alebo inom konaní pred orgánom verejnej moci, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Ic. Súd zakazuje žalovanému kontaktovať žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom. II. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa a sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.09.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd (i) zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX v D., postaveného na CKN parcele číslo 1840/2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D., okres D., (ii) zakázal žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, (iii) zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu písomne, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania. 2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že má zo žalovaného strach, pretrvávajú u nej pocity ohrozenia, z dôvodu agresívneho (verbálneho ako aj fyzického) a nepredvídateľného správania sa žalovaného, ktorý naviac trpí psychickým ochorením bipolárnou poruchou. Toho času prebieha na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 18Pc/28/2024 konanie rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného, ktorý návrh podala a iniciovala žalobkyňa. V predmetnom konaní došlo dňa 19.09.2024 k vyhláseniu rozsudku, ktorým súd manželstvo žalobkyne a žalovaného rozviedol, avšak rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Dôvodom pre podanie návrhu na rozvod zo strany žalobkyne boli skutočnosti, že pociťuje z manžela strach, bojí sa ho najmä z dôvodu jeho nepredvídateľného a agresívneho správania a reakcií. Žalobkyňa sa odhodlala podať samotný návrh na rozvod manželstva až v čase, kedy bol jej manžel t.j.
žalovaný umiestnený v Ústave na výkon väzby (v inej trestnej veci). So žalovaným sú ku dňu podania tohto návrhu stále manželia od roku 1995, pričom žalovaný žalobkyňu dlhší čas fyzicky a psychicky týra. Sú rodičmi dvoch plnoletých dcér: F., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX. Kým žili v spoločnej domácnosti aj ich dve dnes už plnoleté dcéry, žalovaný sa správal neprimerane a agresívne aj voči nim. Toho času už žije so žalovaným sama, pričom správanie žalovaného začalo vrcholiť od roku 2015 a pretrvávalo až do času kým žalovaný nebol zaistený orgánmi činnými v trestnom konaní a vzatý do väzby. Žalovaný nadmerne požíva alkoholické nápoje pod vplyvom ktorých sa neovláda. Žalovaný sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal žalobkyni, že ju zabije, že podpáli dom, a vulgárne jej nadával. V noci keď spala tak ju budil hlasnými nadávkami, pootváral okná, rozsvietil svetlá, alebo vyhodil ističe, zamykal ju, bral jej kľúče, aby nikam nemohla odísť; zobral jej telefón, aby nikomu nemohla zavolať a nikoho kontaktovať. Keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu pravidelne v domácnosti vystrájal, vykrikoval žalobkyni a keď boli prítomné ich deti aj im, že si nič nevážia, rozbíjal im veci – notebook, sklenený stôl v obývačke, stojaciu lampu v obývačke, hádzal do steny rôzne predmety. Prvý krát žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu už v roku 1999, kedy ju pri hádke zbil. V čase kedy k hádke medzi žalovaným a žalobkyňou došlo, boli ich v tom čase maloleté deti v škole a škôlke. Žalovaný žalobkyňu udieral päsťami, hodil ju na posteľ a udieral do celého tela. Pri príchodoch žalovaného domov, keď nebol pod vplyvom alkoholu komentoval existenciu žalobkyne a ich dvoch dcér slovami, že sa im žije, že by chcel ich život, že im „ide karta“ to boli jeho slová, ktoré používal bežne, a keď bol pod vplyvom alkoholu stupňoval to nadávkami na adresu žalobkyne a dcér, že sú kurvy skurvené, a buď ich vyhadzoval ich z domu, alebo naopak bral žalobkyni kľúče od auta alebo domu, aby nikam nemohla ona a deti odísť resp. utiecť. Žalovaný bol prvý krát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku v roku 2013, kde jeho hospitalizácii predchádzali zvláštne udalosti, ktoré sa v priebehu roku 2013 odohrali. Žalobkyňa pre úplnosť súdu uviedla, že v roku 2013 vo februári bola podpálená chata vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného, ktorú mali na Oravskej priehrade a v tom istom roku v júni, konkrétne dňa 16.06.2013 im nestotožnená osoba podpálila pred bytovkou, kde v tom čase bývali, dve osobné motorové vozidlá. Žalobkyňa konštatuje, že toto obdobie bolo pre spolužitie so žalovaným absolútne neznesiteľné. Žalovaný situáciu nezvládal, požíval alkoholické nápoje na dennej báze, v nadmerných množstvách, vyhrážal sa nielen žalobkyni ale aj blízkym rodinným príbuzným žalobkyne (jej bratovi, jeho manželke a aj sestre), kde ich upodozrieval a obviňoval, že to podpálili oni. Na konci roku 2013 kúpili žalobkyňa a žalovaný starší rodinný dom, v ktorom bývali sporové strany v spoločnej domácnosti, do času kým nebol žalovaný vzatý do väzby. V roku 2014 ho začali prerábať, a v tom istom čase bol žalovaný opäť hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre zhoršenie jeho zdravotného stavu. Žalobkyňa konštatuje, že po jeho prepustení z hospitalizácie pociťovala chvíľkový pokoj, pretože žalovaný trpel depresiami, mal útlm, a čo pokladá za najdôležitejšie na čas prestal požívať alkoholické nápoje. Od roku 2015 sa situácia zmenila k späť horšiemu, žalovaný začal požívať v nadmernom množstve alkoholické nápoje a opäť sa začalo vo veľkom prejavovať jeho nepredvídateľné a agresívne správanie, ktoré je popísané vyššie. Žalobkyňa súdu uvádza niekoľko závažných momentov, kedy sa správal žalovaný extrémne, čo vyústilo do fyzických útokov voči žalobkyni. V roku 2015 žiadal od dcéry F., aby preňho prišla do Zubrohlavy, kde vtedy žalovaný pracoval, žalobkyňa z obavy zo správania žalovaného išla spoločne s dcérou, kde na žalovaného čakali dve hodiny v aute, po uplynutí dvoch hodín im nakoniec žalovaný oznámil, že sa rozhodol, že majú ísť domov, že ostane spať u svojej sestry. Následne v tú noc, okolo 3. až 4. hodiny ráno mali od žalovaného zmeškané hovory, z dôvodu, že spali vo svojich izbách. Keď žalovaný prišiel okolo 5. hodiny ráno domov vrieskal, že ho chceli v Zubrohlave „zajebať“, a že sú „kurvy lebo by ho tam nechali skapať“, že kde majú telefóny. Vtedy sa mu postavila staršia dcéra F., ktorú udrel do tváre, až sa jej pustila krv z úst. Mladšia dcéra B. sa toho veľmi zľakla, začala ju brániť a kričať, prečo ju bije, načo ju žalovaný začal fackať, až kým nespadla na posteľ. Na to dcéram zobral SIM karty, a žalobkyni zobral kľúče do auta, a tým jej zabránil odísť. Vo februári 2016 žalobkyňu aj s dcérami vyhodil z domu so slovami „že majú ísť do piče, že to tu podpáli, že sú kurvy skurvené, a že ich zabije“. Žalovaný bol opitý, žalobkyňa so strachu pred ním utiekla a schovala sa u suseda na dvore. Neskôr zavolala svojej mladšej dcére B., aby pre ňu prišla. V obave o svoj život žalobkyňa odišla k svojej sestre do F., kde sa zdržiavala cca 2 týždne, bez akýchkoľvek osobných vecí, z dôvodu obavy vrátiť sa pre ne, pretože mala zo žalovaného obrovský strach. Žalovaný jej neustále vyvolával, snažil sa s ňou skontaktovať, ako to robieval vždy, keď žalobkyňa so strachu pred ním utiekla, schovala sa a pod. Dňa 12.7.2019 sa v Trstenej konal Škapuliarsky jarmok, ktorého sa zúčastnili žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa z dôvodu, že žalovaný požíval vo veľkej miere alkoholické nápoje, z jarmoku odišla domov skôr bez žalovaného, ktorý keď sa v skorých ranných hodinách vrátil domov zobudil ju, rozsvietil svetlá v celom dome, kričal po nej ako si mohla dovoliť odtiaľ odísť, vyhrážal sa jej, že ju zabije, nadával jej, že je kurva, vytiahol ju z postele, škrtil ju, bil ju a dal jej niekoľko faciek,
z ktorých z ktorých jej zaľahlo v uchu a prestala počuť. Dňa 24.07.2019 žalobkyňa navštívila svojho ošetrujúceho lekára, z dôvodu pretrvávajúcej poruchy sluchu, ktorý ju vyslal na odborné ORL vyšetrenie ORL do nemocnice v Trstenej, kde žalobkyni odporučili operačný zákrok. V roku 2020 žalobkyňa nevie uviesť presný dátum, žalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholických nápojov a žiadal ju, aby ho niekam odviezla, pričom toto odmietla, nato žalovaný po nej vykrikoval, že je kurva, a dokonca sa žalobkyni vyhrážal jej zabitím, a podpálením domu, a dal facku. Dňa 24.06.2023 bola žalobkyňa so žalovaným na oslave 60tky žalovaného sestry, pričom potom ako žalobkyňa odviezla z oslavy domov niekoľko hostí, pri ceste smerom k ich rodinnému domu zbadala, že oproti nej ide v inom vozidle žalovaný, ktoré zastavil oproti nej, načo žalobkyňa s vozidlom zastavila, žalovaný vystúpil z vozidla, a začal žalobkyňu ťahať za vlasy z vozidla von, bil ju po hlave, čím spôsobil žalobkyni podliatiny po tvári. Dňa 06.04.2024 v poobedňajších hodinách po tom, ako žalovaný od žalobkyne požadoval, aby doviezla domov auto, jej povedal, že ak ho nedovezie, tak aby vypadla z domu a ak sa vráti tak on dom podpáli, rozbije ho a ju spolu s dcérami zabije. Vzhľadom na tieto vyhrážky žalobkyňa zo strachu pred žalovaným z domu utiekla a schovala sa pred žalovaným u susedy, kde pre žalobkyňu prišla jej sestra, u ktorej bývala až do času kým žalovaného nezaistila polícia, a bol vzatý do väzby. Potom ako bol žalovaný vzatý do väzby sa žalobkyňa vrátila do rodinného domu. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný trpí psychickou poruchou, ktorá v súvislosti s nadmerným požívaním alkoholických nápojov zo strany žalovaného, mení jeho správanie a žalovaný sa stáva agresívnym a nevyspytateľným. Žalobkyňa má vedomosť od príbuzných žalovaného, že jeho psychický stav nie je dobrý, trpí sebapoškodzovacími tendenciami, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a dôvodom hospitalizácie mala byť údajne dekompenzácia psychického stavu po suicidálnom pokuse. Žalovanému bola stanovená diagnóza bipolárna porucha, na ktorú sa dlhodobo lieči, a má nastavenú medikamentóznu liečbu v dôsledku svojho ochorenia aj hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Požívanie alkoholických nápojov má vždy za následok celkové zhoršenie stavu žalovaného. Počas manickej epizódy ochorenia, mala u žalovaného agresivita stúpajúcu tendenciu, ako vyplýva z vyššie uvedeného popisu niektorých etáp spoločného života so žalovaným, jeho agresivita sa prejavovala nielen verbálne ale aj fyzicky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a psychický stav žalovaného má žalobkyňa obavy o svoj život. Všetky vyššie uvedené skutočnosti uviedla aj počas výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobkyňa sa odhodlala podať trestné oznámenie na žalovaného (rovnako ako návrh na rozvod manželstva) až v čase kedy bol žalovaný zadržaný a obmedzený na osobnej slobode. Proti žalovanému je v súčasnosti vedené trestné stíhanie na základe uznesenia o vznesení obvinenia ČVS : ORP -192/2-VY-DK-2024 z 04.07.2024 pre zločin blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona (t.j. po dlhší čas). Žalovaný je v predmetnej trestnej veci stíhaný väzobne, je umiestnený v Ústave na výkon väzby v Žiline. Žalobkyňa pociťuje z osoby žalovaného obavu a strach, a to aj napriek tomu, že žalovaný je toho času stíhaný väzobne, má obavu ak by napríklad došlo k situácii, že žalovaný bude z väzby prepustený na slobodu, resp. by bola väzba žalovanému nahradená inými inštitútmi upravenými v trestnom poriadku. Žalobkyňa má z osoby žalovaného o strach. Konaním (vyššie opísaným) žalovaného je ohrozené jej zdravie, život, duševná, telesná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť. 3. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, nakoľko návrh mu nebol doručovaný. 4. Súd sa v konaní oboznámil z listinami, ktoré tvoria spis, najmä: návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, návrhom na rozvod manželstva strán sporu, výpisom z listu vlastníctva č. XXX k.ú. D., sobášnym listom strán sporu, prepisom videozáznamu z výsluchu žalobkyne v trestnej veci ORP – 192/2-VYS-DK-2024 zo dňa 06.06.2024, zápisnicou z pojednávania na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 18Pc/12/2024 z 25.06.2024, uznesením o vznesení obvinenia proti žalovanému ORP–192/2-VYSDK-2024 z 04.07.2024, rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 18Pc/12/2024 zo dňa 19.09.2024. 5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 332 ods. 1, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. 7. Súd zistil nasledovný skutkový stav: Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 12Pc/12/2024 zo dňa 19.09.2024 právoplatným dňa 01.10.2024. Uznesením o vznesení obvinenia proti žalovanému ORP–192/2-VYS-DK-2024 z 04.07.2024 vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol obvinenie voči žalovanému za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) písm. b) Trestného zákona ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona (t. j. po dlhší čas), pretože na podklade zistených skutočností mal za dostatočne odôvodnený záver, že žalovaný v presne nezistenom čase najmä vo večerných a nočných hodinách najmenej od nezisteného dňa 2012, kedy im zhorela chata do 06.04.2024 v Trstenej v mieste ich spoločného bydliska pod vplyvom alkoholických nápojov opakovane viackrát do mesiaca psychicky ubližoval žalobkyni (svojej manželke), tým spôsobom, že po tom ako sa vrátil domov z krčmy a jeho manželka spala, tak rozsvietil svetlá v celom dome, pootváral okná a budil ju, nadával jej, že je kurva, ponižoval ju, kričal po nej, že nič nemá, že môže ísť odkiaľ prišla, nič nevlastní, že prišla s holou riťou a v prípade ak žalobkyňa nespala, pozerala televízor, tak tento vypol, pozhasínal svetlá v dome, opakovane jej vykrikoval, že ona a jej rodina podpálili chatu, vyhrážal sa že ju zabije, že ho podvádza, že deti nie sú jeho, nič si neváži, pred tým ako mala ísť do práce jej schovával kľúče od auta, pri hádkach rozbíjal rôzne predmety, pričom - nezistený deň pravdepodobne dňa 13.07.2019 v skorých ranných hodinách po tom, ako žalobkyňa odišla domov zo Škapuliarskeho jarmoku, ktorý sa konal v Trstenej, prišiel domov, zobudil ju, rozsvietil svetlá v celom dome, kričal po nej, že ako si mohla dovoliť odtiaľ' odísť, vyhrážal sa jej, že ju zabije, nadával jej, že je kurva, vytiahol ju z postele, škrtil ju, bil ju a dal jej niekoľko faciek, z ktorých menovanej zaľahlo v uchu a prestala počuť,
- v doposiaľ nezistenom čase a dni roku 2020 po tom ako prišiel domov pod vplyvom alkoholických nápojov a žiadal ju, aby ho niekam odviezla, toto odmietla, tak jej vykrikoval, že je kurva, vyhrážal sa jej zabitím a podpálením domu, následne ju napadol fyzicky, tak, že jej dal facku, - v doposiaľ nezistený deň v roku 2023 v nočných hodinách v meste D. po tom, ako poškodená išla odviesť hostí z oslavy 60-tky sestry žalovaného a s vozidlom sa vracala k miestu trvalého pobytu, videla, že obvinený prichádza na 2. osobnom motorovom vozidle s vozidlom zastavila, obvinený vystúpil z vozidla, otvoril dvere na vozidle, na ktorom išla poškodená a ťahal ju za vlasy z vozidla von, rukami ju bil po hlave, následkom čoho mala poškodená podliatiny po tvári, - dňa 06.04.2024 v poobedňajších hodinách po tom, ako od nej požadoval, aby doviezla domov auto, jej povedal, že ak ho nedovezie, tak aby vypadla z domu a ak sa vráti tak on podpáli dom, rozbije ho a ju spolu s dcérami zabije, kde zo strachu z neho poškodená z domu utiekla, čím týmto konaním u žalobkyne vyvolával pocity strachu a psychickej nepohody a spôsobil jej rôzne zranenia s doposiaľ nezistenou dobou liečenia. 8. Uvedené uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru okrem iného vychádza z výsluchu žalobkyne, ktorá vo svojom výsluchu svedka – poškodenej uviedla totožné skutočnosti aké uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní. 9. V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj dcéra žalobkyne a žalovaného – B. B., ktorá uviedla, ona sama odišla z rodičovského domu v období 2016 – 2017 bývať k žalobkyninej sestre B. K. na 4-5 mesiacov. Na 2 týždne tam prišla bývať aj žalobkyňa (jej matka). Žalovaný im neustále volal, žalobkyni stále hovoril, že nech ide domov, lebo podpáli dom. Žalovaný mával aj také stavy, že rozbíjal veci v byte, napr. stôl. Zvykol im hovoriť, že sú „kurvy skurvené“, „že nie súd jeho deti“. Uviedla incident z roku 2015 alebo 2016, kedy sa otec v noci vrátil zo C., začal vykrikovať, že sú „kurvy skurvené“, že čo vyspávajú, že nakúpil autá a nemá po neho kto prísť. Zasvietil svetlo žalobkyni v spálni. Jej sestra F. B. videla ako dal žalovaný žalobkyni facku a ona aj so sestrou začali po ňom kričať. Na to dal žalovaný facku aj sestre F. a následne aj dve facky B. B., pričom po druhej spadla. Keď mal žalovaný zlý deň, že sa mu niečo stalo v práci alebo mu niekto niečo povedal, tak vždy tú zlosť si prišiel vybiť domov na žalobkyni. Ak mu žalobkyňa nepritakávala, kričal po nej. Žalovaný žalobkyňu pri každej hádke verbálne vždy vyhadzoval z domu, bral je kľúče od auta, hovorieval jej, že to nie je jej dom, že všetko je jeho, že ona nemá nanič nárok. Raz si B. zabudla desiatu, keď to otec zistil, prišiel domov opitý, bol agresívny a rozbíjal veci, následne tieto veci opravil. Keď žalovaný útočil na žalobkyňu a ona so sestrou sa žalobkyne zastali, tak to väčšinou skočilo tak, že so žalobkyňou nadviazal kontakt, ju si získal na svoju stranu a ony so sestrou boli tie zlé. V roku 2019 po jarmoku v Trstenej prišla domov a našla žalobkyňu doma sedieť plačúcu a schúlenú na gauči v deke a žalovaný pri nej kľačal na kolenách. Až následne si všimla monokel pod okom žalobkyne. Raz sa stalo, že keď po hádke išla žalobkyňa do práce, tak sa žalovaný za ňou rozbehol a ťahal ju za vlasy, aby išla domov. Žalovaný schovával žalobkyni kľúče od auta, keď chodila na nočnú, nechcel jej ich dať. Žalobkyňa sa B. B. zverila, že žalovaný ju nebije, ale ju psychicky týra, využíva a ťahá do problémov. Robil si znej slúžku, rozkazoval jej. B. B. má o žalobkyňu strach, keď žalovaného prepustia z väzenia, že čo sa bude diať. 10. V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj dcéra žalobkyne a žalovaného – F. B., ktorá uviedla, že žalovaný (jej otec) bol majetnícky, tak sa správal aj k žalobkyni (jej matke), žiarlil na ňu. Žalovaný často kričal po žalobkyni, lebo s ňou nedokázal komunikovať. Žalovaný je cinik, človek ktorý sa nedokáže pozrieť na druhú stránku veci. Žalovaný stále len vykrikoval, že žalobkyňa, F. B. a jej setra B. B. míňajú peniaze. Žalovaný doma nerobil nič, neupratoval, neutieral prach, nevaril, čo sa týka domácnosti tak naozaj nerobil vôbec nič. Ďalej uviedla, že často pil alkohol a podľa jej názoru aj bral drogy. Žalobkyni často hovorieval nech si zbalí igelitku a odíde. Žalobkyňa mu nikdy na to neodpovedala, takže to bol ako keby monológ z jeho strany. Podľa nej žalobkyňa vedela, že nemá zmysel žalovanému niečo k tomu povedať. Ona mala pocit, že žalovaný si na žalobkyni vybíjal svoju frustráciu z niečoho iného. Stávalo sa, že žalovaný nebol doma aj dva dni a potom následne prišiel domov opitý a kričal doma. Ona sa viackrát zobudila na to, že žalovaný kričal v noci po žalobkyni. Popritom ako po žalobkyni kričal, rozbil aj nejaké predmety. Ona videla ako žalovaný rozbil stôl v obývačke a počítač. Keď im zhorela rodinná chata, žalovaný po žalobkyni vykrikoval, že to podpálila jej rodina a že mu všetko závidia. Mala pocit, že na obdennom poriadku kričal po žalobkyni nadávky „do piče, čo si to urobila“, „do piče“, „všetko rozjebem“, „kurvy pojebané“. Bolo veľa denno-denných konfliktov. Keď prišiel žalovaný v nočných hodinách domov opitý, tak budil žalobkyňu, zasvietil jej svetlo, začal nadávať na jej rodinu. Raz prišiel domov o cca 04:00 hod a začal húkať, rozsvietil svetlo F. v izbe, ona sa zobudila a on kričal, aby mu dala telefón, že prečo
mu nezdvíhala. Keď mu F. B. povedala, že mu ho nedá, dal jej facku. Keď to videla jej sestra B., začala na žalovaného kričať a aj jej dal žalovaný dve facky, pričom v dôsledku druhej facky spadla. Podľa nej žalovaný má také správanie, že ponižuje žalobkyňu, ale aj iných ľudí. Každú nedeľu musel byť obed o 12:00 hod, žalovaný začal jesť a vždy mal nejaký problém, buď žalobkyňa polievku presolila alebo nahrubo nakrájala zeleninu. Na žalobkyňu húkal pre množstvo maličkostí. Ona nevidela, že by žalovaný na žalobkyňu fyzicky útočil, žalovaný žalobkyňu skôr ponižoval, stále ju kontroloval, rozkazoval jej, o nič ju neprosil. Žalobkyňa nemala žiadne kamarátky, keď sa aj stretla raz za rok s kolegyňami na nejakom podedení, tak tam prišil žalovaný za ňou. Žalobkyňa nechodila nikdy nikde. Žalobkyňa mala tendenciu všetko tutlať, chcela žalovanému aj povedať pravdu do očí, ale bála sa ho. Myslí si že, žalobkyňa dostala odvahu podať trestné oznámenie len preto, že žalovaný je teraz v base pre iný skutok, inak by ho nešla udať. Ani F. B. by neprišla vypovedať, lebo sa bála, že by žalovaný žalobkyni niečo urobil. 11. Z vykonaného oboznámenia sa s obsahom predložených listín, ako aj obsahu listín z trestného konania vedeného voči žalovanému, a to najmä z výsluchu žalobkyne, ale najmä z výsluchu spoločných dcér žalobkyne a žalovaného, mal súd za osvedčené, že žalovaný sa k žalobkyni ako jeho manželke žijúcej s ním v jednej domácnosti správa dlhodobo takým spôsobom, ktorý nielen že odporuje dobrým mravom, ale má aj znaky sporadického no opakujúceho sa fyzického násilia, ale najmä znaky permanentného dlhotrvajúceho psychického násilia. Nič na tom nemení ani deklarovaná psychická porucha žalovaného, nakoľko táto pravdepodobne vznikla v dôsledku úmyselného nadmerného požívania alkoholu a prejavuje sa najmä po tom, čo žalovaný požije alkohol. Žalovaný je v súčasnosti vo väzbe, v dôsledku čoho nehrozí bezprostredný fyzický kontakt žalobkyne a žalovaného. Súd je však toho názoru, že stav kedy je žalovaný vo väzbe nemožno automaticky vyhodnotiť ako neexistenciu potreby naliehavej úpravy pomerov nakoľko trestné konanie vedené voči žalovanému je nezávislým konaním od tohto konania a žalovaný môže byť kedykoľvek z väzby prepustený alebo môže byť jeho väzba nahradená inými inštitútmi trestného práva. Zároveň súd v civilnom sporovom konaní má na vydanie neodkladného opatrenia akého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha lehotu 30 dní. Ak by došlo k prepusteniu žalovaného na slobodu, a ak by neboli prijaté iné obmedzenia v rámci trestného konania, čo súd nevie predvídať, ocitla by sa žalobkyňa práve počas tejto doby bez akejkoľvek súdnej ochrany. Navyše je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa domáhala aj zákazu kontaktovania zo strany žalovaného a to v situácii kedy zjavne dochádzalo dlhodobo k psychickému násiliu a psychického násilia by sa mohol žalovaný voči žalobkyni dopúšťať aj bez fyzického kontaktu, teda aj z väzby. Vzhľadom na doterajšie dlhodobé konanie žalovaného má súd za to, že rozsah obmedzení stanovený týmto neodkladným opatrením je adekvátny doterajšiemu konaniu žalovaného. 12. Súd nie je v konaní viazaný doslovným znením návrhu ako by mal znieť výrok, ale jeho obsahom. Z uvedeného dôvodu súd upravil znenie výroku oproti žalobnému návrhu. Súd pri zákaze priblíženia sa vynechal slová „ na ktoré bude žalovaný predvolaný“ nakoľko takouto formuláciou by mohlo dôjsť k zásahu do práva žalovaného zúčastniť sa procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Nakoľko išlo len o zmenu formulácie, súd o vynechaní týchto slov nerozhodoval výrokom o zamietnutí návrhu v uvedenej časti. 13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. Nakoľko rozhodnutím o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia sa toto konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola z procesného hľadiska úspešná v celom rozsahu návrhom uplatneného nároku. Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.). Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.