Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Námestovo 16C/45/2026 5826201232 08. 06. 2026 JUDr. Jana Veselá ECLI:SK:OSNO:2026:5826201232.2
Uznesenie Okresný súd Námestovo v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, o umožnenie výkonu práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. odôvodnenie: 1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.05.2026, sa žalobca voči žalovanej domáha, aby mu umožnila výkon práva doživotného bývania a užívania rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku registra C-KN parcela č. XXX/X a tiež pozemkov registra C- KN parcela č. XXX, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/XX, všetko v katastrálnom území a obci C., okres A. F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to najmä tým, že mu bezodkladne odovzdá kľúče od všetkých vstupov do rodinného domu a umožní mu nerušený prístup a užívanie uvedených nehnuteľností na účel trvalého bývania. Žalobca sa zároveň domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi bránila vo výkone jeho práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností uvedených vo výroku I., najmä je povinná zdržať sa zamykania vstupov do rodinného domu spôsobom znemožňujúcim žalobcovi prístup, výmeny zámkov bez súčasného odovzdania kľúčov žalobcovi a akéhokoľvek iného fyzického alebo slovného bránenia žalobcovi vo vstupe do rodinného domu a v jeho užívaní na účel bývania. 2/ Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou spolu žili ako druh a družka približne od roku 2012 v rodinnom dome so súpisným číslom XXX v obci C.. Uvedený rodinný dom bol nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy č. D. XXX/XX zo dňa 15.05.2013, pričom ako výlučná vlastníčka bola do katastra nehnuteľností zapísaná žalovaná. Žalobca sa na kúpe a rekonštrukcii domu finančne a osobne podieľal, v dome býval a užíval ho na účel trvalého bývania spoločne so žalovanou a jej deťmi. Dňa 28.03.2018 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, na základe ktorej bolo v prospech žalobcu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku registra C KN parcela č. XXX/X, a pozemkov registra C KN parcela č. XXX, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/XX, všetko v katastrálnom území C., obec C., okres A. F.. Vklad tohto vecného bremena bol príslušnou správou katastra povolený pod č. V XXX/XX dňa 16.04.2018. Vecné bremeno je v súčasnosti riadne zapísané na liste vlastníctva č. XXX, v časti C – Ťarchy, ako vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania uvedených nehnuteľností v prospech žalobcu a v povinnosti vlastníka tieto práva trpieť. Dňa 08.05.2023 došlo medzi žalobcom a žalovanou k hádke, v dôsledku ktorej bol žalobca v ten deň policajnou hliadkou vykázaný z obydlia. Žalobca po vykázaní odcestoval do Českej republiky,
kde sa zdržiaval a pracoval. Žalovaná medzičasom podala na Okresný súd Dolný Kubín návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého Okresný súd Dolný Kubín uznesením sp. zn. 10C/15/2023-15 zo dňa 16.05.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi dočasne zakázal vstupovať do predmetného rodinného domu. Následne žalovaná podala aj žalobu o vylúčenie žalobcu z užívania nehnuteľností, o ktorej rozhodol Okresný súd Námestovo rozsudkom sp. zn. DK-7C/14/2023-78 zo dňa 26.03.2024. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 6Co/49/2024 zo dňa 31.10.2024 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu žalovanej v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Žiline zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 10C/15/2023-15 zo dňa 16.05.2023. Právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline tak odpadla akákoľvek prekážka výkonu práva doživotného bývania žalobcu a žalobcovi bolo potvrdené oprávnenie nehnuteľnosti na účel bývania užívať. Dňa 28.03.2025 sa žalobca dostavil k rodinnému domu v C. XXX s úmyslom uplatniť si svoje právo doživotného bývania, vrátiť sa do domu a požiadať žalovanú o odovzdanie kľúčov. Bolo približne 14.20 hod., keď žalobca prišiel k domu a čakal pred ním. Žalovaná prišla z práce, zaparkovala vozidlo vo dvore a žalobca sa jej pozdravil a oznámil jej, že sa vrátil. Žalovaná žalobcovi oznámila, že ho do domu nepustí, zamkla bránu a privolala na miesto policajnú hliadku. Následne odišla do domu a žalobcu nechala stáť vonku pred zamknutou bránou. Žalobca rešpektoval situáciu, nesnažil sa dostať do domu násilím a vyčkal na príchod policajnej hliadky. Po príchode hliadky žalobca policajtom vysvetlil situáciu a predložil im rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdzujúci jeho právo doživotného bývania. Žalovaná policajtom zopakovala, že žalobcu do domu nepustí. Policajti žalobcu poučili o možnosti podať trestné oznámenie, čo žalobca aj urobil. Orgány činné v trestnom konaní vec preverili a uznesením G.: H./A. zo dňa 29.06.2025 trestné oznámenie žalobcu odmietli podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s odôvodnením, že ide o súkromnoprávny vzťah, na riešenie ktorého je potrebné využiť inštitúty civilného konania, a že trestné právo má byť použité len ako posledná možnosť (princíp ultima ratio). Poverený príslušník PZ v odôvodnení uznesenia výslovne konštatoval, že žalovaná žalobcu do domu skutočne odmietla pustiť a že ide o spor, ktorý má byť riešený civilnou žalobou. Žalobca teda v súlade s týmto poučením a v zmysle svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podáva túto žalobu. Žalovaná zmenila zámky na rodinnom dome a žalobca v súčasnosti nedisponuje kľúčmi od žiadneho vstupu do domu. Žalobca tak fakticky nemôže vykonávať svoje právo doživotného bývania, nemá prístup do domu, v ktorom má podľa zákona a katastrálneho zápisu právo doživotne bývať a užívať ho. Žalobca je v súčasnosti nútený bývať u známych v Českej republike na adrese obec D. XXX, H. I., čo pre neho ako osobu vo veku XX rokov predstavuje závažnú ujmu, keďže nemá zabezpečené trvalé a stabilné bývanie zodpovedajúce jeho vecnému právu. Rušivý zásah žalovanej do práva doživotného bývania žalobcu trvá nepretržite od 28.03.2025 a žalovaná nedala najavo žiadny úmysel tento stav zmeniť. Naopak, podľa vlastnej výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní žalovaná uviedla, že mieni podať žalobu o zrušenie vecného bremena, čo potvrdzuje jej úmysel trvalo brániť žalobcovi vo výkone jeho práva. Právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti je právom zodpovedajúcim vecnému bremenu podľa § 151n a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V prípade žalobcu ide o vecné bremeno zriadené zmluvou zo dňa 28.03.2018, vklad povolený pod č. D. XXX/XX, zapísané v časti C listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C.. Obsahom tohto vecného bremena je právo žalobcu doživotne bývať v rodinnom dome so súpisným číslom XXX a užívať priľahlé pozemky a povinnosť vlastníka (žalovanej) toto právo trpieť. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je vlastník povinný podľa obsahu vecného bremena niečo konať, znáša oprávnený z vecného bremena náklady na zachovanie a opravu veci. Z povahy vecného bremena doživotného bývania však vyplýva, že vlastník je povinný minimálne strpieť výkon tohto práva oprávneným, teda umožniť mu prístup k nehnuteľnosti a jej užívanie na účel bývania. Žalovaná ako povinná z vecného bremena je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by žalobcovi ako oprávnenému z vecného bremena znemožňovalo alebo podstatne sťažovalo výkon tohto práva. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava, a môže sa domáhať ochrany proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje alebo ho ruší. Podľa ustálenej judikatúry sa toto ustanovenie aplikuje analogicky aj na ochranu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, t. j. oprávnený z vecného bremena sa môže domáhať ochrany proti rušeniu výkonu jeho práva negatórnou žalobou. Žalobca sa preto dôvodne domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť umožniť mu výkon práva doživotného bývania a zdržať sa ďalšieho rušenia tohto práva. Konanie žalovanej, ktoré spočíva v zamknutí domu, výmene zámkov bez odovzdania kľúčov žalobcovi, fyzickom neumožnení vstupu do domu a slovnom odmietnutí
vpustiť žalobcu do domu, predstavuje neoprávnený zásah do práva žalobcu zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalovaná nemá žiadny právny titul, na základe ktorého by bola oprávnená brániť žalobcovi vo výkone jeho práva doživotného bývania. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 6Co/49/2024 zo dňa 31. 10. 2024 právoplatne zamietol žalobu žalovanej o vylúčenie žalobcu z užívania predmetných nehnuteľností a zrušil aj predchádzajúce neodkladné opatrenie, ktoré dočasne zakazovalo žalobcovi vstup do domu. Po tomto rozhodnutí neexistuje žiadne súdne rozhodnutie ani iný právny titul, ktorý by žalobcovi zabraňoval vstúpiť do domu a užívať ho. Vecné bremeno v prospech žalobcu naďalej platí a je zapísané v katastri nehnuteľností. Subjektívny pocit strachu žalovanej zo žalobcu, na ktorý sa žalovaná odvoláva, nie je právne relevantným dôvodom na odopretie výkonu práva doživotného bývania. Ak sa žalovaná domnieva, že existujú dôvody na zrušenie vecného bremena, má k dispozícii žalobu podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dokiaľ však vecné bremeno platí a je zapísané v katastri nehnuteľností, je žalovaná povinná jeho výkon strpieť. Svojpomocné odopretie výkonu práva doživotného bývania formou výmeny zámkov a fyzického bránenia vstupu je v rozpore so zákonom a predstavuje neoprávnený zásah do vecného práva žalobcu. 3/ Žalobca spolu so žalobou doručil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd žalovanej nariadil bezodkladne od doručenia uznesenia umožniť žalobcovi vstup a užívanie rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku registra C-KN parcela č. XXX/X, a pozemkov registra C-KN parcela č. XXX, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/ XX, všetko v katastrálnom území a obci C., okres A. F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, na účel bývania, a to najmä tým, že mu bezodkladne odovzdá kľúče od všetkých vstupov do rodinného domu a zdrží sa akéhokoľvek konania, ktorým by mu bránila v užívaní tohto rodinného domu na účel bývania, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 4/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil poukazom na § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov a uviedol, že ak podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno účastníkovi uložiť, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia; tak a contrario, neodkladným opatrením možno uložiť aj povinnosť umožniť vstup a užívanie domu, ak oprávnenému v tom druhá strana bráni. Žalobca osvedčuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia po prvé tým, že existencia práva doživotného bývania je nesporná a je preukázaná zápisom v katastri nehnuteľností. Po druhé, Krajský súd v Žiline právoplatne zamietol žalobu žalovanej o vylúčenie žalobcu z užívania nehnuteľností, čím bola potvrdená oprávnenosť nároku žalobcu. Po tretie, žalovaná žalobcovi fakticky bráni v užívaní domu od 28.03.2025, čo sama potvrdila vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Potreba dočasnej úpravy pomerov je daná tým, že žalobca je osoba vo veku XX rokov, nemá zabezpečené trvalé bývanie zodpovedajúce jeho vecnému právu, je nútený bývať u známych v zahraničí a dlhodobé odopieranie výkonu jeho práva doživotného bývania mu spôsobuje závažnú ujmu na základných životných potrebách (bývanie, zdravie, dôstojnosť). Rozhodnutie vo veci samej si nevyhnutne vyžiada dlhší čas a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude žalobca po celú dobu konania zbavený možnosti bývať v dome, kde má na to zákonné právo. Ujma hroziaca žalobcovi je závažnejšia než prípadná ujma žalovanej, keďže žalovaná zostáva vlastníčkou nehnuteľnosti a jej vlastnícke právo nie je neodkladným opatrením dotknuté; neodkladné opatrenie len zabezpečuje rešpektovanie existujúceho vecného bremena, ktoré žalovaná aj tak je povinná trpieť. 5/ Žalobca k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. a obec C., uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru A. F. G.: H./A. zo dňa 29.06.2025, rozhodnutie Okresného úradu A. F. zo dňa 10.11.2023, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/49/2024 zo dňa 31.10.2024 a rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. DK-7C/14/2023 – 78 zo dňa 26.03.2024. 6/ Z priloženého listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. a obec C. mal súd preukázané, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností C-KN parc. č. XXX – záhrada o výmere 470 m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 257 m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2 a rodinného
domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/X, je žalovaná. Ďalej mal súd z uvedeného listu vlastníctva preukázané, že v prospech žalobcu bolo zriadené vecné bremeno (D. XXX/ XX) spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu so s. č. XXX na pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X a pozemkov registra C KN parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/ X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č XXX/XX. 7/ Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 10C/15/2023 – 15 zo dňa 16.05.2023 mal súd preukázané, že žalobcovi bol uložený zákaz vstupovať do rodinného domu a na pozemky uvedené v predchádzajúcom odseku. Zároveň bol žalobcovi uložený zákaz približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k žalovanej (s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky) a tiež zákaz žalovanú kontaktovať, a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplývalo, že žalobca bol dňa 08.05.2023 o 15:50 hod. postupujúc podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajtom vykázaný zo spoločného obydlia - z rodinného domu súp. č. XXX D. H. C. a z pozemkov patriacich k tomuto rodinnému domu, a to na dobu 14 dní, pričom žalobcovi bol súčasne uložený zákaz približovať sa k žalovanej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. V predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné bezodkladne riešiť pomery účastníkov navrhovaným spôsobom, keďže u žalovanej bola zrejmá obava nielen o jej život a zdravie, ale aj o život a zdravie jej detí, ktoré v predmetnom rodinnom dome bývajú, pričom u žalobcu existovala reálna hrozba z pokračovania jeho násilného konania. 8/ Z rozhodnutia Okresného úradu A. F., odboru všeobecnej vnútornej správy č. H./XXXXXX-XXX zo dňa 10.11.2023 mal súd preukázané, že voči žalobcovi bolo vedené priestupkové konanie pre skutok zo dňa 08.05.2023, ktorého sa mal dopustiť voči žalovanej verbálnym a fyzickým napadnutím. Predmetné konanie bolo zastavené, keďže správny orgán dospel k záveru, že skutok spočívajúci vo verbálnom napadnutí sa nestal a skutok spočívajúci vo fyzickom napadnutí nie je priestupkom. 9/ Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. DK-7C/14/2023 – 78 zo dňa 26.03.2024 mal súd preukázané, že žalobca bol vylúčený z užívania nehnuteľností uvedených v odseku 6 odôvodnenia. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplývalo, že súd v tomto konaní jednoznačne zistil, že žalobca zasahuje do práv žalovanej na pokojný a zdravý súkromný a rodinný život a vyplýva to, či z priestupkov, ktorých sa dopustil, tak aj z výpovedí svedkov. Súd mal za to, že ten, kto sa správa nevhodným, morálke a zákonu odporujúcim spôsobom, nemôže byť na tom lepšie ako ten, kto je takým správaním postihnutý. Vylúčenie žalovaného z vecného bremena - spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania je občianskoprávnou sankciou v danom prípade nevyhnutnou. 10/ Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/49/2024 zo dňa 31.10.2024 súd zistil, že Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. DK-7C/14/2023-78 zo dňa 26.03.2024 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10C/15/2023-15 zo dňa 16.05.2023. V závere odôvodnenia odvolací súd dodal, že nespochybňuje právo žalovanej na poskytnutie súdnej ochrany pred zásahmi žalobcu do jej práva na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja jej detí. Občiansky zákonník však upravuje efektívne prostriedky na ochranu porušených práv žalovanej, ktoré umožňujú definitívne vyriešiť vzniknutú situáciu. 11/ Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru A. F. G.: H./A. zo dňa 29.06.2025 mal súd preukázané, že 28.03.2025 žalovaná odmietla žalobcovi umožniť prístup do rodinného domu so súpisným číslom XXX, teda do domu, kde má žalobca doživotné právo tento užívať. Žalovaná zavolala na žalobcu hliadku polície, pričom trestné oznámenie nepodala, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu. 12/ Ako vyplýva zo zákonných ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenie (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2 CSP), zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. 13/ V zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení rozhodujúci (skutkový) stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto sa súd zaoberal aktuálne existujúcimi okolnosťami. 14/ Toho času je žalobca je oprávneným z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností uvedených v odseku 6. Žalobca sa neodkladným opatrením domáha, aby mu žalovaná, ktorá je výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, umožnila do nich vstúpiť a tieto užívať od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení. 15/ Medzi žalobcom a žalovanou prebiehalo, počnúc od 08.05.2023, viacero súdnych a iných konaní súvisiacich s ich vzájomným spolužitím. Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10C/15/2023-15 zo dňa 16.05.2023 bolo žalobcovi dočasne zakázané vstupovať do predmetného rodinného domu a približovať sa k žalovanej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplývalo, že v tom čase bola u žalovanej zistená dôvodná obava o jej život a zdravie. Hoci predmetné neodkladné opatrenie bolo následne zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/49/2024 zo dňa 31.10.2024 a žaloba o vylúčenie žalobcu z užívania nehnuteľnosti bola zamietnutá, nestalo sa tak preto, že by odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá právo na poskytnutie súdnej ochrany pred zásahmi žalovaného do jej práva na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja jej detí (odsek 35 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu, že § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno použiť len na rozhodnutie o vylúčení manžela, resp. bývalého manžela z užívanie spoločného domu alebo bytu, pokiaľ je podozrivý alebo sa dopúšťa psychického alebo fyzického násilia. Analogické použitie tohto ustanovenia však neprichádza do úvahy v prípadoch psychického alebo fyzického násilia osoby oprávnenej z vecného bremena, ktorého sa dopúšťa voči vlastníkovi domu, ktorý s ním býva spoločne v dome (odsek 36 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). 16/ Na základe uvedeného sa tunajší súd nezhoduje s názorom žalobcu, že právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline odpadla akákoľvek prekážka výkonu práva doživotného bývania žalobcu v predmetnom dome a žalobcovi bolo potvrdené oprávnenie nehnuteľnosti na účel bývania užívať. Možno s ním súhlasiť len do tej miery, že v súčasnosti neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by ho vylúčilo z užívania daných nehnuteľností alebo ktorým by bolo jeho právo, vyplývajúce z vecného bremena, zrušené alebo obmedzené. 17/ To však ale neznamená, že oprávnenie užívať nehnuteľnosti je u neho bez ďalšieho dané. Za situácie, že keď bolo v konaní tunajšieho súdu DK-7C/14/2023 zistené, že žalobca sa pred jeho vylúčením z dotknutého domu dopúšťal fyzického, resp. najmä psychického násilia voči žalobkyni a jej deťom je totiž nutné skúmať nielen pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie, ale aj vo veci samej, či by umožnenie realizácie práva vyplývajúceho z vecného bremena nepredstavovalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Zistenie takého rozporu predstavuje samostatný dôvod na odopretie súdnej ochrany. Týmito okolnosťami sa súd musí zaoberať, takže sú k tomu potrebné skutkové tvrdenia (a to oboch strán sporu) a vykonanie dôkazov (navrhnutých oboma stranami sporu). Umožniť užívanie (bývanie) žalobcovi v dome, v ktorom bývajú osoby, voči ktorým sa žalobca dopustil násilia, nariadením neodkladného opatrenia, by bolo úplne neadekvátne. 18/ Požiadavku žalobcu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia tak súd považuje za neprimeranú skutkovým okolnostiam veci (doterajším vzťahom strán sporu) a teda nedôvodnú. 19/ Okrem toho súd vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný aj preto, že pre toto nariadenie je potrebné hodnoverne osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Takúto naliehavú potrebu u žalobcu súd nezistil, pretože žalobca sa začal domáhať vstupu do dotknutého domu potom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok odvolacieho súdu uvedený v odseku 10 tohto odôvodnenia a preukázal, že žalovaná mu tento vstup dňa 28.03.2025 odmietla. V súvislosti s týmto odmietnutím, v ten istý deň žalobca podal trestné oznámenie pre podozrenie
z prečinu Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona (č. l. 8 spisu). Uznesením zo dňa 29.06.2025 OR PZ v A. F. uvedenú vec poverený príslušník PZ odmietol, pretože u D. E. (t. j. žalovanej) absentuje úmysel neoprávnene brániť v užívaní domu, ale pociťuje strach tak o seba, ako aj o svoje deti. V odôvodnení uznesenia bolo súčasne uvedené, že trestné stíhanie nie je na mieste, pretože konanie podozrivej osoby sa pohybuje výhradne v rovine občiansko-právnych vzťahov. 20/ Možno potom spoľahlivo konštatovať, že žalobca musel krátky čas po 29.06.2025 už vedieť, že užívacie vzťahy k domu, v súvislosti s odopretím mu vstupu do neho, musí riešiť civilnoprávnymi prostriedkami. Tieto v období nasledujúcom po 29.06.2025 nevyužil a podal tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia cca 13 mesiacov po udalosti, ktorou odôvodňuje potrebu úpravy pomerov strán sporu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné vôbec uvažovať o bezodkladnosti úpravy pomerov, resp. nevysvetlil, prečo je táto potreba akútna práve teraz, ak nebolo akútna v marci, resp. v máji 2025. 21/ Dospejúc k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov a nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia by (v okolnostiach, ktoré spôsobili, že žalobca musel byť v minulosti vylúčený z užívania domu) bolo úplne neprimerané, súd návrh na neodkladné opatrenie zamietol. Na rozhodnutie o jeho zamietnutí aplikoval § 328 ods. 1 CSP. 22/ Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal po začatí konania o jeho žalobe, o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, pretože o tejto náhrade súd v takomto prípade rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie skončí (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).