Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza BN-2C/21/2022 3222200977 11. 06. 2024 JUDr. Dagmar Mičková ECLI:SK:OSPD:2024:3222200977.4
Uznesenie Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, pr. zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XX, XXX XX A., o zaplatenie 1.604,04 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Žalobcovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 38,00 eur, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia, a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.604,04 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. 2. Súd zistil, že žalovaný zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po nebohom žalovanom bolo uznesením tunajšieho súdu, prostredníctvom notára JUDr. Ing. Andreja Slezáka, pod sp. zn. 28D/76/2023, Dnot 202/2023 zo dňa 25.03.2024 zastavené podľa § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty a ten bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb. Uvedené uznesenie nadobudlo vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, právoplatnosť dňa 25.03.2024. 3. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p.") procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 4. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu súd konanie zastaví. 5. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 6. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 7 ods. 1 a 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 8. Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9. Procesná subjektivita je jednou z tzv. podmienok konania, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné v konaní pokračovať. Na túto podmienku súd prihliada ex offo. V prípade, že fyzická osoba stratí procesnú subjektivitu smrťou po začatí konania, súd podľa povahy sporu (ako aj podľa okolností prípadu) rozhodne, či konanie zastaví alebo v ňom bude pokračovať. V spore na finančné plnenie je možné pokračovať s dedičmi, avšak len za predpokladu, že dedičia reálne dedili, pretože dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 29.09.2010, sp. zn. 4 Obo 74/2010). 10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zomrel počas konania, a teda nemá procesnú subjektivitu, súd skúmal, či možno pokračovať v konaní s dedičmi a zistil, že dedičské konanie po nebohom žalovanom bolo právoplatne zastavené, nakoľko poručiteľ (žalovaný) zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo nedosahujúci výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nie sú žiadni právni nástupcovia (dedičia), ktorí by vstúpili do konania namiesto žalovaného, a preto súd konanie zastavil. 11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.. Uvedené ustanovenie zakotvuje tzv. zásadu zavinenia pri zastavení konania, ktorá sa v praxi prejavuje v tom, že strana, ktorá procesne zaviní zastavenie konania, je povinná nahradiť protistrane trovy konania. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych dôvodov, pri ktorých je zväčša možné určiť, kto procesne zavinil zastavenie. V danom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu straty procesnej spôsobilosti žalovaného, ktorý zomrel počas konania. Smrť žalovaného podľa názoru nemožno pričítať ako zavinenie žiadnej zo strán sporu. V takom prípade výkladom § 256 ods. 1 C.s.p. "a contrario" súd dospel k záveru, že ak žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, žiadnej zo strán súd neprizná nárok na náhradu trov konania. Žalovaný pritom zomrel a na jeho miesto nenastúpil žiaden jeho právny nástupca, teda v jeho prípade ani niet komu nárok priznať, resp. nepriznať. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 13. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 14. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 15. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 48,00 eur. Keďže súd konanie zastavil, vracia žalobcovi v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch súdny poplatok krátený
o sumu 10,00 eur, teda vo výške 38,00 eur, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení. Poučenie: Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti výroku I. a II. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prievidza. [§ 355 ods. 2 C.s.p., § 357 písm. a/, m/ C.s.p.] Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.