Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-4C/21/2023 z 20. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza BN-4C/21/2023 3223200449 20. 11. 2024 JUDr. Monika Sitáriková ECLI:SK:OSPD:2024:3223200449.7

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. E., proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. K. XXX/X, XXX XX L., 2/ M. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. K. XXX/X, XXX XX L., obaja žalovaní zast. G. O. J., K. P. XXX, Q. K. C., IČO: 50 120 671, o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: I. Návrh žalobkyne zo dňa 10.9.2024 na prerušenie konania zamieta. II. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. E., obci E. F. E., R. E. F. E., zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici C. D. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN „C“ č. XXX popis objektu „obytný dom" a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku par. reg. „C“ č. XXX vo výške XX/XXXX-XX. III. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou dňa 05.05.2023, domáha voči žalovaným 1/ a 2/ vydania rozsudku, ktorým súd určí, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. E., obci E. F. E., R. E. F. E., zapísaných na LV č. XXXX, byt č. X nachádzajúci sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici C. D. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN „C“ č. XXX popis objektu „obytný dom", podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške spoluvlastníckeho podielu 42/1206. Zároveň si voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnila nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že mala záujem riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu pôžičkou vo výške 2000,- eur až 3000,- eur na preklenutie obdobia do času pokiaľ si nenájde zamestnanie. Nemala záujem previesť natrvalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré obýva a užíva a takto s jednotlivými osobami komunikovala. V rámci procesu jej bolo navrhnuté riešenie dočasného prepisu jej nehnuteľnosti na investora s tým, že neexistuje iné riešenie a následne do dvoch rokov si mala odkúpiť nehnuteľnosť späť, prostredníctvom úveru, avšak tretími osobami bola zneužitá situácia, v ktorej sa ako bežný človek - priemerný spotrebiteľ, ocitla. Uviedla, že konajúce osoby tento jej omyl systematicky navodili a využitím ľsti účelovo využili na obohatenie sa vo svoj prospech. Takéto konanie je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi, zákonom a vykazuje tiež črty trestnej činnosti. Osoby G. H. I. a A. A. I. konali takýmto spôsobom opakovane po

celom Slovensku, prebiehajú voči ním trestné konania, čo je preukázané aj blokáciou nehnuteľností v ich vlastníctve úradom špeciálnej prokuratúry. Uviedla, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená dňa 31.05.2017 medzi žalobkyňou ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, je s odkazom na ustanovenia § 37, § 39, § 41, § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka neplatná, navyše svojím účelom obchádza zákon. Navyše je dôvodné podozrenie, že v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v prospech žalovaných bol spáchaný trestný čin podvodu. Navrhnuté vyplácanie kúpnych cien žalovanými bolo urobené bez akejkoľvek konzultácie so žalobkyňou. Uvedenú zmluvu si prvýkrát prečítala až vtedy, kedy bolo už napísané vlastnícke právo v prospech žalovaných. Nikto nikdy s ňou nekonzultoval výšku kúpnej ceny. Tá bola svojvoľne uvedená žalovanými. Spôsob vyplácania kúpnych cien je v predmetnej zmluve uvedený účelovo. Nikdy nedala výslovnú žiadosť žalovaným na spôsob vyplácania kúpnych cien. Celý proces vnímala ako úverový vzťah tak, ako jej to bolo prezentované A. A. I. a G. H. I.. Vo veci podpisu nájomných zmlúv bola tak isto postavená pred hotovú vec. Bolo jej to vysvetlené ako súčasť procesu. Uviedla, že notársku zápisnicu podpísala pod tlakom, nebolo to z jej strany dobrovoľné. Je nelogické, že by sa dobrovoľne chcela vysťahovať z bytu, pretože byt mal byť prepísaný len dočasne, nie na trvalo. Na podpis notárskej zápisnice bola vylákaná G. H. I. z dôvodu, že sa zmenil zákon, čo je klamstvo. Celý proces, ktorý prebiehal za organizácie G. H. I. a A. A. I., bol z ich strany vopred naplánovaný, vedeli čo svojím konaním chcú docieliť, boli o tom uzrozumení. Súčasné exekučné konania, ktoré vedú žalovaní voči nej na základe nájomnej zmluvy s exekučným titulom, kde ich konaním ostane bez obydlia čo sa v maximálnej rovine prieči dobrým mravom a ľudskosti. Zásah, ktorý do jej práv bezprostredne hrozí, je pritom výkonom práva žalovaných, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a vychádza z neplatnej zmluvy, teda nemôže požívať súdnu ochranu. Uviedla, že je ako priemerný spotrebiteľ vystavená hrozbe vysťahovania a vylúčenia z riadneho užívania nehnuteľností a je tak vystavená svojvôli žalovaných, pričom reálne jej hrozí, že príde o svoje obydlie. Byt dlhodobo užíva, predmetný byt predstavuje jej jediné obydlie. Žalovaní sú toho času zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľnosti, ktoré určenia vlastníckeho práva sa domáha, naliehavý záujem na určení má z dôvodu, že vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a dosiahne odstránenie neistoty v právnom postavení žalobkyne voči žalovaným. V žalobe uviedla, ako došlo k podpísaniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a čo tomu predchádzalo Žalobkyňa za účelom preukázania svojich tvrdení označila a predložila listinné dôkazy. 2. Dňa 11.09.2024 žalobkyňa návrhom zo dňa 10.9.2024 žiadala konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej bývalým Úradom špeciálnej prokuratúry SR sp.zn. VII/3Gv/122/19/1000 s odôvodnením, že prevod vlastníctva predmetného bytu je v tomto trestnom konaní, kde má žalobkyňa postavenie poškodenej vyšetrovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu a ak sa preukáže, že skutok je trestným činom, potvrdí sa v celom rozsahu, že kúpna zmluva je absolútne neplatná a je vlastníčkou predmetného bytu. Strana žalovaných s návrhom žalobkyne na prerušenie konania nesúhlasila, s odôvodnením, že v danom prípade neexistuje žiaden zákonný dôvod na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 CSP, a to už len z dôvodu, že predmetom trestného konania vedeného voči žalovanému 1/ nie je posúdenie platnosti a neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom ani výsledok tohto trestného konania nebude riešiť otázku platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom otázkou platnosti a neplatnosti kúpnej zmluvy ako prejudiciálnu otázku je oprávnený riešiť len súd konajúci v danej veci o žalobe žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k bytu. Výsledkom trestného konania bude len právoplatné rozhodnutie o vine alebo nevine žalovaného 1/ zo spáchanie trestného činu, prípadne iné rozhodnutie (zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania), pričom otázka viny alebo neviny žalovaného 1/ z trestného činu, ktorým mohla byť žalobkyňa poškodená nie je otázkou, od vyriešenia ktorej by malo závisieť rozhodnutie súdu v tomto civilnom konaní vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože súd je podľa § 193 tretia veta CSP viazaný len rozhodnutím príslušného orgánu, že bol spáchaný trestný čin, pričom rozhodnutie o tom či bol spáchaný trestný čin automaticky nerieši otázku platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy resp. určenie vlastníckeho práva. 3. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe uviedli, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznávajú a podanú žalobu považujú za nedôvodnú a neopodstatnenú tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke veci. Žalovaní uviedli, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 31.05.2017 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a nimi ako kupujúcimi (ďalej vo vyjadreniach žalovaných 1/ a 2/ len „Kúpna zmluva“) sa stali výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E. F. E., obec E. F. E., R. E. F. E., zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom R. S. E. F. E., ako byt č.X, na prízemí, vchod: XX, nachádzajúci sa na C. D. XXX/XX Q. E. F. E., v bytovom dome – obyt. dom, súpisné číslo XXX, postavenom na

parcele C-KN č. XXX – Zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku parcele C-KN č. XXX o veľkosti 42/1206 (ďalej len „byt“), pričom aj v súčasnosti sú žalovaní v katastri nehnuteľností riadne zapísanými bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu v podiele 1/1. Niekedy v máji v roku 2017 žalovaného 1/ oslovil v tom čase jeho dlhoročný známy a klient jeho advokátskej kancelárie A. A. I. s ponukou kúpy Bytu v E. F. E.. Uvedenú ponuku mu odôvodnil tým, že v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou sa naňho nakontaktovala žalobkyňa, ktorá mala záujem predať byt, vyplatiť si záväzky, získať hotovosť a podľa možnosti pokračovať v bývaní v uvedenom Byte formou prenájmu. Žalovaný 1/ v tom videl vhodnú investičnú príležitosť, nakoľko ceny bytov v tom období neustále rástli a tak s ponukou súhlasil. A. I. poskytol žalovanému všetky potrebné údaje k vypracovaniu Kúpnej zmluvy, a to najmä údaje o žalobkyni, byte, ťarchách a záväzkoch viaznucich na Byte, ktoré bude potrebné v rámci vyplatenia kúpnej ceny vyplatiť, a tiež údaje o výške a spôsobe úhrady kúpnej ceny. Žalovaný 1/ v zmysle takto poskytnutých informácií od A. I. vypracoval Kúpnu zmluvu. V Kúpnej zmluve je síce ako miesto a dátum podpisu žalovaných uvedené, že bola z ich strany podpísaná v E. F. E. dňa 31.05.2017, avšak v skutočnosti bola podpísaná v L. dňa 30.05.2017, nakoľko pôvodný zámer bol taký, že pôjdu kúpnu zmluvu uzatvoriť so žalobkyňou do E. F. E., avšak pre náhle pracovné povinnosti žalovaného 1/, Kúpnu zmluvu podpísali 30.05.2017 v L. a takto podpísanú zmluvu žalovaný 1/ odovzdal A. I., aby zabezpečil jej podpísanie a overenie podpisu žalobkyne. Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaní 1/ a 2/ uviedli, popísali okolnosti kúpy bytu a následného nájmu bytu, na základe ktorých skutkových tvrdení možno konštatovať, že došlo medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi k riadnemu a platnému uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke práva k bytu zo žalobkyne na žalovaných. Kúpna zmluvu spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke, so všetkými z toho plynúcimi právnymi dôsledkami pre jej účastníkov. Taktiež samotná Kúpna zmluva obsahuje tiež všetky podstatné náležitosti, ktoré na jej platnosť vyžadujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), a v danom prípade podľa ich názoru nie sú dané žiadne zo žalobkyňou uvádzaných dôvodov jej neplatnosti podľa § 37, § 39, § 41, § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva bola uzatvorená v zákonom požadovanej písomnej forme, osoby, ktoré túto zmluvu uzatvorili, mali plnú právnu spôsobilosť uvedenú zmluvu uzatvoriť, taktiež neexistovala žiadna preukážka, ktorá by žalobkyni ako predávajúcej akokoľvek bránila alebo ju obmedzovala v nakladaní s bytom, ktorého prevod bol predmetom Kúpnej zmluvy a prejavy vôle účastníkov tejto Kúpnej zmluvy (t.j. žalobkyne a žalovaných) boli vykonané slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, čo je priamo vyjadrené v článku VIII ods. 7 Kúpnej zmluvy, ktorú strany sporu podpísali. Rovnako tiež predmetom Kúpnej zmluvy bolo plnenie možné, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť – byt riadne zapísaný v katastri nehnuteľností SR, vo vlastníctve žalobkyne ako predávajúcej, pričom prevoditeľnosť tejto nehnuteľnosti nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Uzatvorená Kúpna zmluva taktiež žiadnym spôsobom neodporuje zákonu, ani zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom a spĺňa aj všetky ostatné náležitosti vkladu schopnej zmluvy vyžadované katastrálnym zákonom. K tvrdeným dôvodom neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu uviedli, že podmienky uzatvorenia Kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k bytu zo žalobkyne na žalovaných nedojednával so žalobkyňou nikto zo žalovaných, ale zrejme sprostredkovateľ kúpy bytu, ktorým bol A. I., ktorý žalovanému 1/ predložil ponuku na odkúpenie bytu, poskytol mu osobné údaje žalobkyne, informácie o byte, dokonca aj kópiu staršieho znaleckého posudku k bytu a kópiu nadobúdacej zmluvy, ktorou žalobkyňa predmetný byt pôvodne nadobudla, poskytol mu bližšie informácie o ťarchách a záväzkoch viaznucich na byte, informáciu o dohodnutej výške kúpnej ceny a spôsobe jej úhrady, a poskytol mu aj čísla bankových účtov žalobkyne, na ktoré jej mala byť vyplatený kúpna cena. Žalovaní vychádzajúc z takto poskytnutých informácií a najmä dokladov, ktorými A. I. disponoval od žalobkyne, nemali a ani mať nemohli ani najmenšie pochybnosti o tom, že by žalobkyňa nemala skutočnú vôľu byt predať. Je len ťažko pochopiteľné a uveriteľné, aby predávajúci pokiaľ by mal záujem len o pôžičku, ako to teraz tvrdí žalobkyňa, odovzdával niekomu starší znalecký posudok na byt, kúpnu zmluvu, ktorou byt nadobudol a iné informácie, ktoré sa štandardne riešia v prípadoch predaja nehnuteľnosti. Okrem toho žalovanému 1/ bola ponuka prezentovaná tak, že žalobkyňa má záujem Byt predať, vyplatiť záväzky, získať nejaké prostriedky navyše a užívať byt ďalej formou prenájmu. Žalovaní nikdy neboli pri rokovaniach A. I. a žalobkyne, a preto sa ani nemôžu vyjadriť k obsahu dohôd medzi žalobkyňou a A. I. a ich splneniu či dodržaniu zo strany A. I.. Pokiaľ bola žalobkyňa zavádzaná tvrdeniami A. I. alebo uvádzaná do omylu, ide o skutočnosti, ktoré nastali mimo sféry žalovaných, a za ktoré žalovaný nemôže niesť zodpovednosť, keďže vôľa žalovaných od počiatku smerovala k nadobudnutiu

vlastníckeho práva k bytu a takýto prejav ich vôle je zrejmý aj z opísaného konania. Do momentu podpísania Kúpnej zmluvy žalobkyňou sa s ňou ani jeden zo žalovaných nestretol, čo potvrdzuje aj žalobkyňa, keď sama uvádza, že žalovaný 1/ sa s ňou stretol až po tom, ako podpísala a overila svoj podpis na Kúpnej zmluve. Z uvedeného dôvodu pre nie sú na mieste tvrdenia žalobkyne, že by jej žalovaný 1/ prezentoval proces ako úverový vzťah, keďže ani sám žalovaný 1/ situáciu nevnímal, ako by malo ísť o úverový vzťah, keďže žalovaný 1/ žiadne úvery nikomu nikdy neposkytoval. Z uvedených dôvodov, preto žalovaný 1/ ani žalovaná 2/ žalobkyňu do žiadneho omylu neuviedli, ani takýto jej údajný omyl nevyužili. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa argumentuje jednak nedostatkom vážnosti jej vôle pri uzatváraní Kúpnej zmluvy smerujúcej k trvalému prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalovaných, jednak, že Kúpnu zmluvu uzatvorila v omyle a jednak, že kúpna zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko má existovať podozrenie, že v súvislosti s uzatvorením Kúpnej zmluvy mal byť spáchaný trestný čin podvodu. Tým, že žalobkyňa vie presne pomenovať akú zmluvu podpisovala na notárskom úrade, že k overeniu podpisu žalobkyne na Kúpnej zmluvu došlo na notárskom úrade, kde bežnou praxou pri overení podpisov zo strany pracovníčky notárskeho úradu býva dopyt na prítomných, či sú oboznámení s obsahom dokumentu, z čoho muselo byť žalobkyni aj ako bežnému priemerného spotrebiteľovi (za akého sa označuje v podanej žalobe) zrejmé, že podpisuje Kúpnu zmluvu v pozícii predávajúceho, a teda že niečo zrejme predáva, a nie si požičiava, ako to teraz tvrdí, že žalobkyňa necelé dva týždne po podpise Kúpnej zmluvy uzatvorila v pozícii nájomcu so žalovanými ako prenajímateľmi nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom bytu, ktorý predtým žalobkyňa odpredala žalovaným. Pri tomto podpise nájomnej zmluvy bol osobne prítomný aj žalovaný 1/, keď si spolu so žalobkyňou prešiel všetky ustanovenia nájomnej zmluvy a až následne túto nájomnú zmluvu žalobkyňa podpísala. Je teda zrejmé, že uzatvorením nájomnej zmluvy muselo byť žalobkyni dostatočne jasné, že ak by nemala vedomosť a nebola uzrozumená s tým, že predtým previedla vlastnícke právo k Bytu na žalovaných nebol by žiaden racionálny dôvod, aby si tento istý byt (pokiaľ by mala za to, že ho nepredala žalovaným) následne prenajala a platila žalovaným nájomné, keď súhrnne uhradila žalovaným titulom nájomného sumu 2.000,- eur. Žalobkyňa podpísala rovnakú nájomnú zmluvu následne ešte dvakrát a dokonca uznala svoj záväzok na vypratanie bytu po skončení dohodnutej doby nájmu aj vo forme notárskej zápisnice, že napriek tomu, že Kúpnou zmluvou žalobkyňa disponovala odo dňa, kedy ju podpísala, hoci by ju aj obdržala až o niekoľko týždňov po jej podpise ako to tvrdí žalobkyňa, od tohto momentu nikdy až do kedy sa nezačalo exekučné konanie na vypratanie bytu nepodnikla žiadne kroky, ktorými by napádala platnosť tejto Kúpnej zmluvy, alebo by aspoň informovala žalovaných, že takúto zmluvu uzatvoriť nechcela, resp. že vôbec nemala vôľu previesť vlastníctvo svojho bytu na žalovaných a predložením rozhodnutia katastra zo dňa 15.06.2017 pod V 991/2017 o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaných, ktoré jej bolo doručené je dostatočne preukázané, že súčasné tvrdenia žalobkyne o nedostatku vážnosti jej vôle pri uzatvorení Kúpnej zmluvy smerujúcej k prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalovaných sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Žalovaným s ohľadom na všetky opísané skutočnosti a okolnosti uzatvárania Kúpnej zmluvy nebolo, a ani nemohlo byť známe, že prejav vôle žalobkyne pri uzatváraní Kúpnej zmluvy nie je vážny, teda že žalobkyňa neprejavovala vôľu smerujúcu k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy. Čo sa týka vážnosti vôle na strane žalovaných, žalovaný po celý čas konali a prejavovali svoju vôľu spôsobom smerujúcim k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, tzn: 1. súhlasili s ponukou na kúpu bytu, ktorú žalovanému 1/ predložil A. I., 2. žalovaný 1/ sám vypracoval Kúpnu zmluvu na základe všetkých informácií a pokladov, ktoré mu predložil A. I. ako sprostredkovateľ kúpy bytu, 3. žalovaní ako kupujúci uzatvorili a podpísali Kúpnu zmluvu, 4. žalovaní vyplatili kúpnu cenu podľa Kúpnej zmluvy žalobkyni, 5. žalovaní uzatvorili so žalobkyňou nájomnú zmluvu, ktorou jej predmetný byt po jeho kúpe prenajali, 6. žalovaní sú od momentu kúpy bytu až dodnes vedený u správcu bytového domu ako vlastníci bytu a až do kedy žalobkyňa nezačala v Byte neoprávnene bývať aj uhrádzali platby správcovi bytového domu, 7. žalovaní dodnes uhrádzajú za predmetný byt daň z nehnuteľnosti, a teda celé ich konanie od počiatku jednoznačne svedčí o ich skutočnej a vážnej vôli smerujúcej k nadobudnutiu a vlastneniu predmetného bytu. Zároveň vzniesli námietku premlčania práva žalobkyne dovolať sa neplatnosti Kúpnej zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Podľa názoru, žalovaných z tvrdení žalobkyne nie je tiež zrejmé, v čom by sa mala Kúpna zmluva priečiť dobrým mravom, keďže neobsahuje žiadne nevyvážené práva a povinnosti zmluvných strán a neprieči sa žiadnym všeobecne uznávaným pravidlám správania sa v spoločnosti. Žalovaní zásadne odmietajú tvrdenia žalobkyne, že by mali systematicky navodiť omyl žalobkyne a využitím ľsti účelovo tento jej omyl využiť na obohatenie sa vo svoj prospech, pričom ak tak voči žalobkyni konal niekto iný (napr. A. I.) žalovaní sa od takéhoto konania dištancujú a nemôže za to niesť zodpovednosť. Opätovne opakujem, že do momentu podpísania Kúpnej zmluvy žalobkyňou sa s ňou ani jeden zo žalovaných nestretol, a preto svojím konaním neuviedli a ani uviesť nemohli žalobkyňu

do omylu. Žalovaní si všetky svoje povinnosti, ktoré pre nich vyplývali z uzatvorenej Kúpnej zmluvy voči žalobkyni riadne a včas splnili, pričom skutočnosti, ktoré nastali neskôr, keď sa rozhodli nepokračovať v nájomnom vzťahu so žalobkyňou a využili a využívajú všetky zákonné prostriedky smerujúce k nútenému splneniu povinnosti žalobkyne spočívajúcej vo vyprataní bytu, ktorú povinnosť si žalobkyňa dobrovoľne nesplnila, nemožno zo strany žalobkyne považovať za dôvod neplatnosti Kúpnej zmluvy. Čo sa týka argumentácie žalobkyne o tom, že existuje dôvodné podozrenie, že v súvislosti s uzatvorením Kúpnej zmluvy bol spáchaný trestný čin podvodu, kedy mali žalovaný 1/ a A. I. konať takýmto spôsobom opakovane a prebiehajú voči nim trestné konania k uvedenému uvádzam, že žalovaný 1/ doposiaľ nebol žiadnym súdom odsúdený resp. uznaný vinným a ani obžalovaný za akékoľvek protiprávne konanie voči žalobkyni ani voči nikomu inému, pričom skutočnosť, že sa voči žalovanému 1/ vedie trestné stíhanie je s poukazom na zásadu prezumpcie neviny žalovaného 1/ ako jeho základného ústavného práva pre účely tohto konania bezvýznamnou skutočnosťou a súd len zo samotného vedenia trestného stíhania si nemôže vyvodzovať žiadne závery podstatné pre právne posúdenie predmetnej veci. Žalobkyňa pred žalovaným 1/ nikdy nevzniesla výhrady voči výške a spôsobe úhrady kúpnej ceny uvedenej v Kúpnej zmluve, pričom až po vyše dvoch rokoch od uzatvorenia Kúpnej zmluvy žalovanému 1/ povedala, že A. I. ju oklamal a zobral jej peniaze, ktoré jej žalovaný 1/ vyplatil za kúpu Bytu. Uvedené korešponduje aj s tvrdením žalobkyne v podanej žalobe, akým spôsobom odovzdala peniaze, ktoré jej boli vyplatené na účet ako tretia a štvrtá časť kúpnej ceny A. I.. Opísané skutočnosti sú však skutočnosťami, ktoré nezapríčinili žalovaní a nastali mimo žalovaných, a preto ako také nemôžu mať vplyv na platnosť Kúpnej zmluvy a ani na prípadné konštatovanie o nesplnení povinnosti žalovaných uhradiť žalobkyni kúpnu cenu. Žalovaní si svoje povinnosti splnili a celú kúpnu cenu žalobkyni riadne a včas zaplatili, pričom za spôsob akým žalobkyňa naložila s prijatými finančnými prostriedkami nemôžu žalovaní zodpovedať. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, žalobkyňa síce tvrdí, že túto s ňou nikto nikdy nekonzultoval a bola uvedená svojvoľne, na druhej strane však žalobkyňa aj po takmer šiestich rokov od uzatvorenia Kúpnej zmluvy v podanej žalobe uvádza, že „Trhová hodnota bytu Žalobkyne bola v tom čase cca 30.000,- €.“, pričom táto suma do centu korešponduje s výškou kúpnej ceny uvedenou v kúpnej zmluve. Uvedené preukazuje, že výška kúpnej ceny nebola uvedená svojvoľne, ale vychádzala z trhovej hodnoty Bytu v čase uzatvárania Kúpnej zmluvy. Čo sa týka spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, žalovaní si riadne a včas splnil všetky povinnosti, ktoré pre nich ako kupujúcich vyplývali z uzatvorenej Kúpnej zmluvy, a to aj vrátane riadnej a včasnej úhrady dohodnutej výšky kúpnej ceny spôsobom presne uvedeným v článku III Kúpnej zmluvy. Ako vyplýva z ustanovenia článku III bod 2. Kúpnej zmluvy zaplatenie kúpnej ceny bolo rozdelené na štyri časti, pričom z prvých dvoch častí sa vyplácali záväzky žalobkyne a ďalšie dve časti boli vyplatené na bankové účty žalobkyne. Taktiež uviedli, že účelom podania predmetnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k bytu je snaha žalobkyne odďaľovať splnenie exekučne vymáhanej povinnosti, čo je však neprípustné, pretože proti exekúcii je možné sa brániť len tými právnymi prostriedkami, ktoré pripúšťa a upravuje Exekučný poriadok. 4. Podľa ust. § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 5. Súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania v trestnej veci vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky Prezídium policajného zboru, národná kriminálna agentúra, odbor západ CVS:PPY-345/NKA-ZA2. Dôvodom pre zamietnutie bola tá skutočnosť, že i keď voči žalovanému 1/ v tejto trestnej veci bolo vznesené obvinenie pre za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §296 Trestného zákona a pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. d), ods. 4, písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) , písm. g), písm. j) Trestného zákona § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona, čiastočne v štádiu pokusu s poukazom na § 14 Trestného zákona, zo skutkovej vety vo vzťahu k žalobkyni (ako poškodenej) (skutok pod č. 23 v uznesení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, odbor západ CVS:K./NKA-ZA2 zo dňa 8.12.2020) vyplýva, že žalobkyni tam opísaným skutkom konaním „spôsobili obvinený G. H. I. a obvinený A. A. I. poškodenej A. B. škodu v doposiaľ nezistenej výške minimálne vo výške 14 000,- eur.“ To znamená, že bez rozdielu toho, či bude žalovaný 1/ odsúdený alebo nie, v rámci trestného konania sa bude voči žalobkyni riešiť len otázka výšky vzniknutej škody pre toho času dôvodné podozrenie na podvodné konanie žalovaného 1/ a A. A. I., čo nemá v konečnom dôsledku vplyv na súdne konanie o určenie vlastníckeho práva.

Súd vychádzal zo znenia ustanovenia § 193 C.s.p. a zo záväznosti rozhodnutia súdu v prípadnom trestnom konaní s poukazom na to, že v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom platí zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), avšak súd v občianskom súdnom konaní vykonáva (zásadne na návrh strán sporu, v prípade v sporoch so slabšou stranou, a v prípade skúmania absolútnej neplatnosti právnych úkonov aj bez návrhu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený (okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného konania. Keďže v tomto prípade rozpor konania so zákonom pri uzatváraní zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ mal súd za preukázanú z výpovede žalobkyne ako aj A. A. I. v trestnom konaní, tak nepovažoval za potrebné konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestnej veci, ktorý podrobne vypovedal v trestnom konaní a obsah jeho výpovede bolo možné použiť v tejto prejednávanej veci a posúdiť takto nadobudnuté okolnosti uzatvárania zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a 2/. 6. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinami: čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 22.04.2017 k.ú. E. F. E., kópia inzerátu zverejneného na internete - Okamžité zbavenie sa dlhov, výpis z účtu vedený v T. E. zo dňa 30.06.2017 za obdobie od 31.05.2017 do 30.06.2017, výpis z účtu vedený v T. E. zo dňa 30.05.2017 za obdobie 30.05.2017, potvrdenie o výbere v hotovosti z účtu v T. E. zo dňa 31.05.2017, výpis z účtu vedenom vo VÚB, a.s. zo dňa 31.05.2017, potvrdenie o výbere v hotovosti z účtu vo VÚB, a.s. zo dňa 31.05.2017, žiadosť o súhlas s predčasným splatením úveru 262752448 zo dňa 31.05.2017, súhlas banky s vyplatením pohľadávky banky zo dňa 31.05.2017, výpis účtu z úveru č. 262752448 vedený v SLSP, a.s zo dňa 09.06.2017, oznámenie SLSP,a.s. o splatení úveru č. 262752448 zo dňa 12.06.2017, zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2017, návrh na vklad vlastníckeho práva o dňa 31.05.2017, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva - V 991/2017 zo dňa 15.06.2017, nájomná zmluva zo dňa 14.06.2017, nájomná zmluva zo dňa 30.12.2017, nájomná zmluva zo dňa 28.03.2018, Notárska zápisnica sp. zn. N 304/2018, Nz 18105/2018 zo dňa 05.06.2018, upovedomenie o začatí exekúcie vydané exekútorom G. U. I. sp. zn. 243EX 289/18 z 13.08.2018, Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie vydané exekútorom G. U. I. sp. zn. 243EX 289/18 z 13.08.2018, žiadosť o doručenie písomností zo dňa 13.08.2018, návrh žalobkyne na zastavenie exekúcie zo dňa 20.09.2018, Exekučný príkaz vydaný exekútorom G. U. I. zo dňa 21.10.2020, čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 02.11.2020 k.ú. E. F. E., čiastočný výpis z LV č. XXX zo dňa 29.10.2024, zápisnica o výsluch svedka-poškodeného – žalobkyne zo dňa 09.02.2021 v trestnej veci ČVS:K./NKA-ZA2-2019, zápisnica o výsluchu obvineného A. A. I. konaného dňa 29.11.2020, 11.12.2020 a 11.3.2021 v trestnej veci ČVS:K./NKA-ZA2-2019 spolu s jej prílohami, zápisnica o výsluch obvineného – žalovaného 1/ zo dňa 8.1.2021 v trestnej veci ČVS:K./NKA-ZA2-2019, Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp. Zn. 68Ek/1158/2018 zo dňa 6.11.2018, 30.10.2020, 26.5.2021,23.1.2023, listina vlastníkov bytov zo dňa 22.06.2020 adresovaná žalovanej 2/ a mailová komunikácia medzi žalovanou 2/ a osobou E. M., potvrdenie o vklade hotovosti 8900,- eur žalovaným 1/ vo VÚB, a.s. na č.ú. J. zo dňa 31.05.2017, potvrdenie o vklade hotovosti 8400,- eur žalovaným 1/ vo SlSp, a.s. na č.ú. J. zo dňa 06.06.2017, potvrdenie o vklade hotovosti 7703,- eur žalovaným 1/ vo Tatrabanka, a.s. na č.ú. J. zo dňa 31.05.2017, potvrdenie o vklade hotovosti 5000,- eur žalovaným 1/ vo T., H. na č.ú. XXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.05.2017, spisom Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odber č. V991/2017 a zistil nasledovný skutkový stav veci: 7. Žalovaný 1/ a 2/ sú výlučným vlastníkmi v režime BSM nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. E., obci E. F. E., okrese E. F. E., zapísaných na LV č. XXXX, byt č. X nachádzajúci sa na prízemí, vchod č. XX, v objekte nachádzajúcom sa na ulici C. D. XXX/XX, súpisné číslo stavby XXX evidovaná na parcele registra KN „C“ č. XXX popis objektu „obytný dom", podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku par. Registra KN „C“ č. XXX vo výške XX/XXXX-XX, pričom k nadobudnutiu ich vlastníckeho práva došlo na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2017 uzavretej medzi účastníkmi zmluvy žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaných 1/ a 2/, za kúpnu cenu 30000,- eur s tým, že kupujúci zaplatia kúpnu cenu nasledovne (bod 2, článku III) : prvú časť kúpnej ceny vo výške 7700,eur (slovom: sedemtisícsedemsto eur) zaplatí kupujúci na základe výslovnej žiadosti predávajúceho priamym vkladom na účet spoločnosti FINANC investment, s.r.o., so sídlom Záhumenská č. 1806/3, 911 04 Trenčín, IČO:48 314 650 (Ďalej len „veriteľ“) vedený v C. E., H., číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s variabilným symbolom 90317715, na splatenie pohľadávky veriteľa voči predávajúcemu z titulu Zmluvy o nespotrebnom úvere č. 90317715 uzatvorenej dňa 09.03.2017, zabezpečeného

záložným právom uvedeným v článku IV bod 2. tejto Zmluvy, v deň podpisu tejto Zmluvy. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 8400,- eur (slovom: osemtisícštyristo eur) zaplatí kupujúci na základe výslovnej žiadosti predávajúceho priamym vkladom na účet predávajúceho vedený v J. J., H., so sídlom Tomášikova 48, 832 37Bratislava, IČO:00 151 653 (ďalej len „banka“), číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého účtu si Banka uspokojí svoju pohľadávku voči predávajúcemu ako dlžníkovi z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. 0262752448 uzatvorenej dňa 11.04.2005, zabezpečeného záložným právom uvedeným v článku IV bod 2. tejto zmluvy, a to najneskôr do 2 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy. Tretiu časť kúpnej ceny vo výške 5000,- eur (slovom: päťtisíc eur) zaplatí kupujúci predávajúcemu bankovým prevodom alebo priamym vkladom na účet predávajúceho vedený v T. E. D. V. H. J., H., pobočka zahraničnej banky, číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to najneskôr do 2 dní odo podpisu tejto zmluvy. Štvrtú a zároveň časť kúpnej ceny vo výške 8900,- eur (slovom: osemtisícdeväťsto eur) zaplatí kupujúci predávajúcemu bankovým prevodom alebo priamym vkladom na účet predávajúceho vedený vo Q., H., číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to najneskôr do 2 dní odo podpisu tejto zmluvy. Predávajúca v bode 3, tohto článku záväzne vyhlasuje, že so spôsobom úhrady kúpnej ceny uvedeným v bode 2, tohto článku zmluvy výslovne súhlasí, pričom uvedené predstavuje riadne a včasné splnenie povinnosti kupujúceho uhradiť kúpnu cenu. 8. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu a na základe Návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 31.05.2017 rozhodoval príslušný katastrálny úrad (Okresný úrad v E. F. E.) v konaní pod V 991/2017 a vklad vlastníckeho práva dňa 15.06.2017 povolil, pričom toto rozhodnutie o povolení vkladu bolo žalovanému 1/ doručené dňa 28.6.2017, žalovanej 2/ dňa 29.6.2017 a žalobkyni bola zásielka uložená pošte dňa 22.6.2017 ale aj osobne doručená dňa 23.8.2018. 9. Žalovaní 1/ a 2/ v postavení prenajímateľov a žalobkyňa v postavení nájomcu uzatvorili dňa 14.06.2017 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom predmetného bytu č. 1 žalobkyni za odplatu na dobu určitú do 31.12.2017. Žalovaní 1/ a 2/ v postavení prenajímateľov a žalobkyňa v postavení nájomcu uzatvorili dňa 30.12.2017 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom predmetného bytu č. 1 žalobkyni za odplatu na dobu určitú od 01.01.2018 do 31.03.2018. Žalovaní 1/ a 2/ v postavení prenajímateľov a žalobkyňa v postavení nájomcu uzatvorili dňa 28.03.2018 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom predmetného bytu č. 1 žalobkyni za odplatu na dobu určitú od 01.04.2018 do 30.06.2018. Žalobkyňa do Notárskej zápisnice sp. zn. N 304/2018, Nz 18105/2018, napísanej na Notárskom úrade JUDr. Ing. Andreja Slezáka dňa 05.06.2018, vyhlásila, že dňa 28.03.2018 uzatvorila so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o nájme bytu, v zmysle ktorej jej žalovaní 1/ a 2/ prenajímajú predmetný byt č. 1 na dobu určitú od 01.04.2018 do 30.06.2018, zároveň vyhlásila, že v celom rozsahu uznáva čo do dôvodu a výšky svoje záväzky a povinnosti voči žalovaným 1/ a 2/ ako oprávneným osobám, ktoré jej vyplývajú z predmetnej zmluvy o nájme a vyhlásila, že v prípade nesplnenia jej záväzkov voči žalovaným 1/ a 2/, týkajúcich sa odmietnutia dobrovoľného vypratania bytu po skončení nájmu z akéhokoľvek dôvodu, ktoré vyplývajú z predmetnej zmluvy o nájme, výslovne súhlasí s tým, aby na základe tejto notárskej zápisnice bola vykonaná exekúcia (ďalej len „notárska zápisnica zo dňa 05.06.2018“). Poverený súdny exekútor JUDr. Štefan Kvasnica v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 243EX 289/18 vydal dňa 13.08.2018 upovedomenie o začatí exekúcie voči povinnej (v tomto konaní žalobkyni), ktorým upovedomil povinnú, že na základe vykonateľného exekučného titulu – notárskej zápisnice zo dňa 05.06.2018 sa začalo dňa 31.07.2018 exekučné konanie voči povinnej v prospech oprávnených (v tomto konaní žalovaní 1/ a 2/), predmetom ktorého je vypratanie sporného bytu. Poverený súdny exekútor JUDr. Štefan Kvasnica v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 243EX 289/18 vydal dňa 12.06.2023 upovedomenie o odklade exekúcie o vypratanie, do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vypratania. 10. Z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný pre k.ú. E. F. E. okrem vlastníctva totho bytu a podielu na spoločných častiach, zariadenia a pozemku vyplýva, že Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, generálnej prokuratúry SR č. VII/3 Gv 122/19/1000-484 z 6.6.2023 bol na zaistenie nároku poškodeného vydaný zákaz nakladania s majetkom na byt č. X vo vchode č. XX, na parcele registra KN „C“ č. XXX popis objektu „obytný dom" spolu s podielom vo výške XX/XXXX-XX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku par. CKN č. XXX. 11. Z výpisov potvrdeniach o vkladoch a výberoch ( č.l. 8-12,6,17,107-110) vyplýva vklad hotovosti 8900,- eur žalovaným 1/ vo VÚB, a.s. na č.ú. J. dňa 31.05.2017 a výber sumy 8896,- eur žalobkyňou dňa 31.05.2017, vklad hotovosti 8400,- eur žalovaným 1/ vo SLSP, a.s. na č.ú. J. zo dňa 06.06.2017, a vklade hotovosti 7703, - eur vkladateľom žalovaným 1/ v Tatrabanka, a.s. na č.ú. J. zo dňa 31.05.2017, potvrdenie o vklade hotovosti 5000,- eur žalovaným 1/ vo T., H. na č.ú. XXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa

31.05.2017, výber hotovosti žalobkyňou dňa 31.05.2017, vklad žalovaným 1/ dňa 2.6.2017 a došla platba vo výške 400,- eur dňa 19.6.2017 s údajom I. A., Mgr. 12. Z listín predložených orgánom činným v trestom konaní v trestnej veci toho času vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky Prezídium policajného zboru, národná kriminálna agentúra, odbor západ CVS:K./NKA-ZA2 vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 09.02.2021 vypočutá v postavení svedkapoškodeného v tejto trestnej veci, kedy uviedla, že mala finančné problémy, nepracovala vtedy. Toto bolo v roku 2017. Našla na internete, že oni tam mali inzerát, že vyriešia finančné problémy. Zavolala na to číslo, bolo tam uvedené meno G. I.. Povedala mu, aký má problém, on povedal, že nie je problém, že sa dohodnú a stretnú. Povedala mu, že potrebuje 2000-3000 eur, on povedal, že dobre. Vie, že tam bolo uvedené telefónne číslo XXXX/XXX XXX. Potom jej on z toho čísla poslal správu, kde bolo napísané druhé telefónne číslo a to XXXX/XXX XXX. bolo tam napísané, že je to jeho kolega a on to bude riešiť. Tak zavolala na to číslo, ozval sa jej mužský hlas a myslela si, že je to ten pán I., lebo sa mu ten hlas podoba a ako osoba sa jej predstavil, ako p. I., dovtedy jej tvrdil, že on je I. a povedal, že on je kolega p. I. a on to bude s ňou riešiť. Povedala mu, že má finančné problémy a potrebovala by pôžičku 2-3000,- eur, že bude najlepšie, keď sa stretnú osobne a tak súhlasila. Stretnutie si dohodli na 28.05.2017 u nej v byte, ktorého bola v tom čase vlastníčkou, v E. F. E., C. D. XXX/XX. Potom dňa 28.05.2017 v priebehu dňa prišla ku nej osoba, muž a predstavil sa ako A. I.. Pozvala ho ku nej do bytu a boli tam len oni dvaja. Znovu mu zopakovala, že potrebuje nejakú pôžičku 2-3000,- eur na prekrytie jej momentálneho finančného stavu, pokiaľ si nenájde prácu. Pán I. jej povedal, že treba najskôr vyplatiť záväzky, ktoré sú na liste vlastníctva a povedal jej, že to sa robí len dočasne, že v jej prípade to bude tak na dva roky, že prepíše jej byt na investora, ktorý vyplatí záväzky na liste vlastníctva a že potom jej poskytne tú pôžičku a že následne sa bude vybavovať úver, aby si byt mohla odkúpiť späť. V tom čase mala na liste vlastníctva ťarchu v prospech Slovenskej sporiteľne so zostatkom, čo si myslela v ten deň, že je to 8900,- eur a ťarchu v prospech FINANCE INVEST, s.r.o., kde mohol byť zostatok nejakých cca 7500,- eur, na bytovom mala nedoplatok nejakých cca 300,- eur. Predpokladaná hodnota bola v tom čase približne 33 000,- eur, tak to povedala p. I.. Pán I. jej vtedy povedal, že iná možnosť nie je, buď to vezme alebo nie. Čas na rozmyslenie jej nedal. Pán I. vtedy vystupoval veľmi sebavedome a odborne a ona už bola v tom období tak v tiesni, tak súhlasila. Následne na to jej p. I. povedal, že potrebuje doklady na vypracovanie zmlúv hlavne ohľadne bytu a keď mu odovzdala zmluvy, čo mala doma ohľadne úveru z tej Slovenskej sporiteľne a FINANCE INVEST, s.r.o., ktoré mu poskytla, na čo jej povedal, že jej ich vráti, no do dnes sa tak nestalo. Pri odchode jej p. I. povedal, že sa ozve a budú to riešiť. Dňa 30.05.2017 jej p. I. zavolal a povedal jej, aby si otvorila účet vo VÚB, že to bude treba do zmlúv. Tak to aj urobila, hoci tam účet nemala, mala ho v UNICREDIT BANK a po otvorení účtu mu zavolala a povedala mu číslo účtu, na čo jej povedal, že sa stretnú zajtra, t. j. 31.05.2017, že pre ňu príde o cca 09,00 hod. Dňa 31.05.2017 okolo 09,00 hod. pán I. aj prišiel, išli do mesta a cestou jej povedal, že najskôr pôjdu do T. E., kde jej bolo vložených na účet 5000,- eur od p. I., ktorý je tým akože investorom a musí ich vybrať a takisto pôjdu aj do VÚB, kde bolo vložených od p. I. 8900,- eur a tiež ich vyberú, lebo potom z tých peňazí budú vyplatené tie záväzky v tej Slovenskej sporiteľni a v FINANCE INVEST, s.r.o. Boli vybrať tie peniaze, tak sa aj stalo. Pán I. tam bol pri nej a povedal, že pôjdu k notárovi overiť zmluvy. Išli na notársky úrad JUDr. Slezáka v E. F. E., kde p. I. vytiahol z tašky zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Chcela si tie zmluvy prečítať ale povedal jej, že nemajú veľa času, lebo príde p. I. a že potom jej to dá. Tak zmluvy podpísala a zamestnanec notára overil jej podpis. Od notára išli do kaviarne B. D. Q. E. F. E., kde už mal byť p. I., ale ešte tam nebol, čakali na neho asi 15 minút. Do kaviarne prišiel jeden pán, ktorý prišiel k nášmu stolu a predstavil sa jej ako I., že on je investor. Povedal jej, že všetko bude tak, ako jej povedal p. I.. Na to jej p. I. povedal, že aby odovzdala peniaze tie, ktoré boli vybrať v bankách. Dal jej takú malú čiernu taštičku na zips, do ktorej tie peniaze vo výške 13900,- eur vložila. Potom p. I. povedal, že ide do C. vyplatiť môj záväzok v FINANC INVEST a odišiel. Keď p. I. odišiel, p. I. jej povedal, že teraz pôjdu do J. J. požiadať o vyčíslenie úveru. Po príchode do Slovenskej sporiteľne v E. F. E. išli k pracovníčke, kde p. I. povedal, že chceme vyplatiť môj úver. Pracovníčka banky povedala, že musíme najskôr vypísať žiadosť, že tá sa posiela do E. a že poštou jej príde, kedy a aká suma sa má vyplatiť. K. I. sa to nepáčilo, ale taký bol postup. Zmenu musela zdôvodniť, ona osobne nevedela ako to má špecifikovať, ako to má povedať a na to p. I. povedal, že bude dobré, aby tam uviedla, že peniaze na vyplatenie jej poskytne rodinný príslušník, a ta sa to tam aj uviedlo s tým, že mala a aj má v J. aj spotrebný úver, kde zostatok ku dňu 31.05.2017bol vo výške 5172,33 eur a kde musela vyhlásiť, že ho bude splácať po 300,- eur mesačne. Potom žiadosť podpísala a odišli z banky. Zo J. išli na bytové družstvo BYTTHERM v E. F. E., kde p. I. vyplatil jej dlh cca 300,- eur. Doklad o vyplatení si nechal p. I. aj potvrdenie, že nie sú na byte nedoplatky. Z bytového družstva ju p. I. zaviezol domov a že jej bude ešte volať p. I., že zanesú zmluvy na kataster a že on jej ešte všetko povie, čo bude ďalej pokračovať. Okolo

11,30 hod. jej p. I. zavolala povedal, že príde pre ňu, že pôjdu na kataster. Prišiel a spolu išli na kataster, kde odovzdal zmluvy. Pri odchode jej povedal, že ju bude ešte kontaktovať a zmluvy jej budú zaslané poštou a že v C. všetko zaplatil, no doklad o dom jej nedal. Spýtala sa ho, že kedy dostane peniaze, na čo on povedal, že až keď bude všetko zapísané na katastri a odišiel preč. Dňa 02.06.2017 jej p. I. vložil na účet T. E. 200,- eur a keď to zistila tak mu volala, že boli dohodnutí na pôžičke 2-3000,- eur na čo jej povedal, že to si má riešiť s I., že on to dohadoval a viac sa s ňou o tej veci nebavil. Nevie už presne, ale asi 2. alebo 3.06.2017 jej prišiel zo J. list, kde bol daný súhlas s vyplatením pohľadávky z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. 262752448 zo dňa 11.04.2005 a kde bola vyčíslená suma 8374,67 eur, Vyčíslenú sumu bolo treba vyplatiť do 05.06.2017. Následne na to, to oznámila p. I.. Podľa výpisu z účtu zo J. za obdobie od 01.01.2017 do 09.06.2017 bolo dňa 06.06.2017 vložených na bankový účet 8400,- eur na vyplatenie jej úveru, ktorý bol dňa 09.06.2017 vyplatený. Niekedy okolo 14.06.2017 jej prišiel domov list z J., že bol úver vyplatený.. V tom čase sa jej potom ozval p. I., že jej pošle poštou nájomnú zmluvu, aby ju podpísala a poslala mu ju naspäť. Nájomná zmluva bola s dobou nájmu od 14.06.2017 do 31.12.2017, s mesačným nájomným 100,- eur plus s platbami 85,- eur na Byttherm. Zmluvu podpísala a poslala mu ju späť. Potom jej ju p. I. opäť poslal späť. Dňa 15.06.2017 vydal kataster rozhodnutie o povolenie vkladu do vlastníckeho práva v prospech JUDr. Andreja Kučeru a JUDr. Zuzany Kučerovej, manželky p. I., ktorú ona nikdy ani nevidela. Toto rozhodnutie tiež prikladá k svojmu výsluchu ako dôkaz. Na to zavolala p. I., ktorého sa spýtala, že kedy dostane tých 2000,- eur tak, ako boli dohodnutí. Pán I. jej povedal, že čo chce, že všetko mala vyplatené, ale že on jej je ochotný dať pôžičku 1000,- eur a že jej ju pošle na účet. Dňa 19.06.2017 jej prišlo na účet do UNICREDIT BANK od p. I. 400,- eur a keď mu povedala, tak sa vyjadril, že môže byť rada, že jej vôbec niečo poslal, že ostatné dostane, keď vybaví úver, že jej bude volať a kedy príde znalec. Ešte v ten mesiac jej prišla poštou od p. I. zmluva o prevode vlastníctva bytu a keď si to prečítala, obratom volala p. I., ten jej nebral telefón, ozval sa jej o niekoľko dní. Opýtala sa ho, prečo je kúpna cena uvedená v zmluve vo výške 30000,- eur a on je na to povedal, že je to kvôli úveru, aby sa mohlo vziať čo najviac a že keď bude ten úver vyplatený, že jej vyplatí tých 2000,- eur. Tretiu časť kúpnej ceny vo výške 5000,- eur a štvrtú časť vo výške 8900,- eur odovzdala p. I. tak, ako uviedla hore, nikdy jej nebola vyplatená suma vo výške 30000,- eur. 13. Na základe žiadosti súdu bolo zistené, že v trestnom konaní vedenom ministerstvom vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, odbor Západ pod ČVS: K./NKA-ZA1-2019 (sp. zn. prokuratúry – VII/3Gv 122/19/1000 – toho času preevidované na sp. zn. 20 Kv 48/241/2200) proti obvinenému G. H. I. a iným, ktorí sú stíhaní za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §296 Trestného zákona a pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. d), ods. 4, písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) , písm. g), písm. j) Trestného zákona § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona, čiastočne v štádiu pokusu s poukazom na § 14 Trestného zákona, bolo A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F. E. priznané procesné postavenie poškodeného v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku v roku 2020, po zistení splnenia podmienok uvedených v § 46 ods. 1 Trestného poriadku (spôsobenie majetkovej škody a existencie príčinnej súvislosti medzi touto škodou a konaním obv. I. a i., (skutok týkajúci sa A. B. je formulovaný v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 08.12.2020 ako skutok č. 23). 14. Z uznesenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, odbor západ CVS:K./NKA-ZA2 zo dňa 08.12.2020 vyplýva že žalovaný 1/ a A. A. I. sú stíhaní za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s tým, že podľa skutku č. 23 žalovaný a A. A. I. žalovaný a A. A. I. v presne nezistenom období v auguste roku 2017 v E. F. E. využili nepriaznivú finančnú situáciu poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F. E. a to tak, že poškodená sa nakontaktovala na obvineného A. A. I. prostredníctvom inzerátu, ktorým inzeroval poskytovanie pôžičiek, následne sa stretli pričom sa obvinený A. A. I. informoval o finančnej situácii poškodenej pričom zistené informácie postúpil obvinenému G. H. I., ktorý si celú vec následne prevzal a zrealizoval ju osvedčeným a už v minulosti použitým spôsobom tak, že s vedomím, že svoje sľuby nenaplní navrhol poškodenej, že za ňu vyplatí jej dlhy vo výške 8400,- eur a 7600,- eur, s následným prevedením vlastníctva je nehnuteľnosti – byt č. 1 nachádzajúci sa na adrese C. D. P. XXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. E. F. E., ktorý prevod aj zrealizoval a to tak, že predmetná nehnuteľnosť sa previedla akože dočasne na manželov I. – obvinený G. H. I., nar. XX.XX.XXXX bytom J.. F.. K. P. XXX/X a jeho manželka M. N. I., nar. XX.XX.XXXX bytom J.. F.. K. P. XXX/X, s prísľubom, že si danú nehnuteľnosť bude môcť poškodená A. B. odkúpiť naspäť, keď bude v lepšej finančnej situácii, kúpna suma bola stanovená vo výške 30 000,- eur, kde rozdiel medzi kúpnou sumou a vyplatenými dlhmi bol vo výške 14 000,- eur, ktoré boli poškodenej poukázané na jej

bankový účet, ktoré finančné prostriedky však na pokyn obvineného A. A. I. poškodená A. B. v hotovosti z banky vybrala a následne ich odovzdal A. A. I., čím uvedeným konaním spôsobili obvinený G. H. I. a obvinený A. A. I. poškodenej A. B. škodu v doposiaľ nezistenej výške minimálne vo výške 14 000,- eur. 15. Taktiež z odôvodnenia týchto uznesení zo dňa 8.12.2020 a zápisníc z výsluchov osoby A. A. I. vyplýva, že v rámci vyšetrovania tejto trestnej veci bol viac krát vypočúvaný ako obvinený A. A. I. ktorý sa vyjadril k vzniku a fungovania skupiny, ktorej bol členom pričom súd taktiež zistil, bol viackrát vypočúvaný ako obvinený A. A. I. ktorý vo svojich výsluchoch podrobne popísal páchanie predmetných skutkov, ako aj účasť iných osôb pri páchaní jednotlivých skutkov, jeho výpovede detajlne popisujú spôsob a postup členov skupiny pri páchaní čiastkových útokov, pričom súd taktiež zistil, že v tejto trestnej veci ako osoba v postavení obvineného dňa 11.12.2020 A. A. I. uviedol, že pani B. ho kontaktovala na inzerát niekedy v auguste 2017, stretli sa v E. F. E. v jej byte, mala určité finančné problémy – na sumy si nepamätá. Popísal situáciu I., ten povedal, že má osobný záujem o ten byt, bol s ním na stretnutí s pani B., kde sa vyplácala fiktívne v dvoch častiach do dvoch bánk na účty pani B. fiktívna kúpna cena, aby mal I. krytú kúpu nehnuteľnosti. Po krátkej dobe nechal na žiadosť I. komunikáciu s pani B. na I., dal mu za jeho služby určitú finančnú čiastku a ďalšie kroky ohľadne bytu už realizoval bez jeho vedomia. Čo sa týka p. B., kontakt prebehol v auguste v roku 2017 na I. inzerát. Mala finančné problémy, sumy si už nepamätá. I. po prezistení približnej hodnoty podľa môjho popisu miestnych realitách prejavil osobný záujem o tento byt. Bol s ním na niekoľkých stretnutiach s p. B., najmä na stretnutí, kde sa p. B. vyplácala fiktívna časť kúpnej ceny takým spôsobom, že na dva účty v dvoch rôznych bankách jej boli vložené peniaze a p. B. ich vybrala a odovzdala im ich. Tým pádom sa stal I., teda expres reality vlastníkom a zakrátko ho I. odstavil od komunikácie s p. B. a celý prípad si prebral sám. Ďalej ho o tom už ani neinformoval, ako to ďalej prebieha. 16. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom dňa 11.9.2024 uviedla, že súhlasí s tým, čo je napísané v papieroch, myslí tým, to čo bola vypovedať, nič sa nezmenilo. A. I. povedal že to prepíše na nich, ale že len dočasne a on potom stále klamal, zablokoval ju aj na telefóne, potom s ním vôbec nekomunikovala, na žalovaných nechcela byt ani predať ani previesť. Na zmluve o prevode vlastníctva bytu datovaná dňom 31.05.2017 sa nachádza jej podpis, žalovaný 1/ jej to ani nedal čítať, lebo sa ponáhľal preč, že jej to dá druhý raz, nepamätá si kde presne, bolo to už dávno. V byte stále býva, platí do fondu opráv, bol tam nedoplatok, posielala žalovanému 1/ peniaze s tým, že on to bude platiť, ale on to neplatil, bol tam dlh asi 800,- eur, ale vyplatila dlh. So žalovanou 2/ nikdy nekomunikovala, žalovaný 1/ jej povedal že sa to prepíše, podá sa to na kataster a musí čakať. Komunikovali spolu telefonicky, kedy, to si nepamätá presne, ani rok, komunikovali aj pred podpisom aj po podpise zmluvy. Dozvedela sa že vlastníkom bytu ktorého určenia vlastníckeho práva sa domáha v tomto spore sa stali žalovaní tak, že sa bola pýtať na katastri, kde sa bola pýtať preto že jej pán I. sľúbil, že keď sa to podpíše, že jej poskytnú nejakú pôžičku, potrebovala 1500,- eur, tvrdili jej, že to stále nie je prepísané. Pán I. jej pôžičku neposkytol, myslí, si že žalovaný 1/ poslal nejakých 200,- eur na účet a potom neviem presne či 300,- alebo 400,- eur, poslali jej ich preto že mu volala, že to dlho trvá, keď povedali, že mi peniaze poskytnú až po prepise, tak ich poslal. Podmienky poskytnutia pôžičky neboli, tam vôbec nebola dohoda ako by mu to splácala, kedy by mu to vrátila, pretože on už vtedy vedel, že jej nedá tie peniaze, ako vravela, potom ju zablokoval na telefóne. Myslí že so žalovaným 1/ sa prvýkrát stretla v roku 2017. Najskôr komunikovala s p. I. a on prišiel pre ňu a s pánom I. sa stretla prvýkrát na námestí v B. D., tam ho prvýkrát videla, ale dátumy a rok si už nepamätá, pretým žalovaného 1/ nepoznala. Vie, že bol pre ňu p. I. a či už mal nejaké papiere nepamätá si, vtedy ho tam vtedy čakali. Nevie, nespomína si zmluva už bola v tom čase z jeho strany podpísaná, pretože on jej aj niektoré doniesol papiere podpísať, lebo že jeho manželka to zabudla podpísať, zobral ich domov, či to on vtedy podpísal, sa nepamätá. Návrh na vklad vlastníckeho práva podpísala, lebo jej stále tvrdili, že to sa musí. Uzavrela s G. I. nájomnú zmluvu a platila mu nájom preto, lebo on jej povedal, že tak to musí byť, že také sú zákony a tak to musí byť, aj keď boli u notára. Posielala mu peniaze na nájom, on to nesplácal a zostal tam dlh. Všetko to doplatila. Pán I. jej sľúbil pôžičku 1500,- eur, ktoré jej nikdy nedal. Nezrušila kúpnu zmluvu so žalovanými 1/ a 2/, podala na neho trestné oznámenie, pretože ju oklamali o byt. Pán I. jej sľúbil pôžičku, a povedal jej pán I. aj p. I., že to bude dočasne prepísané a že byt sa prepíše naspäť na ňu, doteraz sa tak nestalo, vyhadzovali ju z bytu, aj pán I., keď mu povedala, že na neho podám trestné oznámenie, že ju oklamali o byt, ešte sa jej smial do telefónu, že kto by len jej išiel pomáhať. Žalovaný 1/ jej ponúkol spätné odkúpenie bytu, pýtal od nej 36 000,- eur, potom povedal 30 000,- eur a ešte aj povedal, aby s to nedávala nikde na políciu alebo nevie kde, že dohodnú sa len medzi sebou. Nemala na to aby zaplatila kúpnu cenu vo výške 30000,eur, nechcela ho odkúpiť späť, povedala mu, že ja na to nemám peniaze. Nepracovala pár mesiacov,

potom išla do zahraničia robiť opatrovateľku a robí to do dnešného dňa. Pôžičku v spoločnosti Financ potrebovala na vyplatenie ďalšej pôžičky. Žalovanému 1/ nevrátila peniaze, ktoré obdržala. Žalovaný 1/ jej vyplatil hypotéku v Sporiteľni v E., Financ v C. a doplatil nedoplatok 300,- eur na byte, Byttherm. Myslela, že keď pýta 30000,- za byt, že toto je čo jej požičal, že to má všetko , nedohodli, ako mu to bude splácať to, čo za ňu zaplatil, Sporiteľňu, ten C. a ten Byttherm. Na otázku prečo podpísala kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2017 uviedla, že sa takýmto veciam nerozumie, nie je právnik, to čo jej oni povedali, im proste verila, povedali jej podpíšte toto, potom jej donesú, v množnom čísle hovorí preto, že boli dvaja Pán I., pán I.. Byt kúpila, zobrala si hypotéku v J. J., kupovala byt na základe kúpnej zmluvy, pani vtedy prepísala byt na ňu, aby jej dali hypotéku. Predložené rozhodnutie o povolení vkladu vo veci V 991/2017 chápe tak, že pán I. si ten byt prepísal, že vlastníkom je on. A to, že ju oklamal, vlastník je on. Vedel ako na to, ako si prepísať byt na seba. 17. Podľa § 137 písm. c ) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo podľa písm. d/ o určení, právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 21. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom. 22. Podľa ust 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z-z- o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v zneí účinnom v čase 31.5.2027 zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí (podľa § 43 a nasl. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí obsahovať aj náležitosti uvedené v tomto ustanovení. 23. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je dôvodná a preto jej vyhovel. 25. Pokiaľ ide o žalobu na určenie vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., tak podmienkou jej dôvodnosti je to, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, ak naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade naliehavý právny záujem žalobkyne na žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ( k bytu a podielu na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku) považoval súd za preukázaný, pretože na podklade žalobkyňou požadovaného určenia by bolo možné dosiahnuť zmenu v katastri nehnuteľností, nakoľko v súčasnej dobe sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní žalovaní 1/ a 2/ a len rozsudkom o určení vlastníckeho práva v prospech žalobkyne je možné tento stav zmeniť a z toho vyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmluvy, v občianskom súdnom konaní nič nebráni súdu, aby sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť a to aj napriek tomu, že už podľa nej bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno požadovať určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva podľa názoru súdu žalobkyňa preukázala tým, že v podanej žalobe ako aj v priebehu konania poukázal na určité skutkové okolnosti, na základe ktorých považuje kúpnu zmluvu – zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú so žalovanými neplatnú. Pri rozhodovaní o žalobe na určenie vlastníckeho práva si súd

musel vyriešiť ako predbežnú otázku platnosť kúpnej zmluvy - zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.05.2017 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými. 26. Žalobkyňa ako dôvody neplatnosti zmluvy uviedla skutočnosť, že mala záujem riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu pôžičkou vo výške 2000,- eur až 3000,- eur na preklenutie obdobia do času kým sa zamestná, nikdy nemala záujem previesť natrvalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré obýva a užíva a takto s jednotlivými osobami komunikovala. Bolo jej navrhnuté riešenie dočasného prepisu jej nehnuteľnosti na investora s tým, že neexistuje iné riešenie a následne do dvoch rokov si mala odkúpiť nehnuteľnosť späť, prostredníctvom úveru. Vyplácanie kúpnych cien žalovanými bolo urobené bez akejkoľvek konzultácie so žalobkyňou. Uvedenú zmluvu si prvýkrát prečítala až vtedy, kedy bolo už napísané vlastnícke právo v prospech žalovaných. Nikto nikdy s ňou nekonzultoval výšku kúpnej ceny. Tá bola svojvoľne uvedená žalovanými. Spôsob vyplácania kúpnych cien je v predmetnej zmluve uvedený účelovo. 27. Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj ďalšie zákonom stanovené náležitosti. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný a zároveň podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je založená jeho nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom (nielen s Občianskym zákonníkom) alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem) ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v rozpore so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Na rozdiel od toho, v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem. Absolútne neplatný právny úkon v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť (a teda aj o absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide vtedy, ak svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu konkrétneho zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, ktorý smeruje k nedodržaniu zákona. 28. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka možno posudzovať len vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Ak sa plnenie predpokladané právnym úkonom stalo po jeho vzniku nedovolené (napríklad nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý práva a povinnosti tvoriace obsah právneho úkonu zakazuje), nemôže ísť o prípad počiatočnej nedovolenosti v zmysle § 39. Z hľadiska posudzovania jednotlivých skutkových podstát § 39 je takisto potrebné hovoriť o postupnej subsidiarite. Ak je obsah alebo účel právneho úkonu v rozpore so zákonom, zakladá táto skutočnosť neplatnosť a nie je potrebné ďalej posudzovať, či zákon obchádza alebo či je v rozpore s dobrými mravmi. O rozpor obsahu právneho úkonu so zákonom ide vtedy, ak sú v rozpore so zákonom práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah právneho úkonu. O rozpor so zákonom z hľadiska účelu ide vtedy, ak účel právneho úkonu smeruje k porušeniu zákona. Vo všeobecnosti však platí, že nie každý rozpor so zákonnou normou spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť právneho úkonu. Absolútne neplatné sú typicky právne úkony, ktoré sú v rozpore s normami trestného práva. Neplatný je podľa českej judikatúry aj právny úkon, ktorý bol rozhodujúcou súčasťou skutku, za ktorý bola osoba právoplatne odsúdená za trestný čin podvodu (Najvyšší súd ČR sp.zn. 30Cdo/2705/2006). Rozpor so zákonom, jeho obchádzanie alebo rozpor s dobrými mravmi zakladajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu a táto nastáva aj v prípade, ak účastníci o rozpore nevedeli. Právny úkon sa považuje za absolútne neplatný ex tunc. 29. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov, a preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle, ktorá má právnu relevanciu len vtedy, ak je slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Vôľa, ktorá tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. Existenciu vôle k právnemu úkonu je možné posúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bol úkon urobený, najmä, ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. 30. V danej veci vzhľadom na skutočnosti zistené súdom prvej inštancie jednak výsluchom žalobkyne na pojednávaní, jednak listinou zápisnicami o jej výsluchu ako svedkyne poškodenej a obvineného

A. A. I. v trestnom konaní vedenom toho času Ministerstvom vnútra SR, Prezídium PZ pod ČVS:K./ NKA-ZA2-2019, ale aj Uznesením Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, Národná kriminálna agentúra Nitra ČVS:K./NKA-ZA2-2019 súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala, že nemala vôľu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a previesť vlastnícke právo k bytu na žalovaných 1/ a 2/ tak, že vlastníctvo k tomu to bytu stratí. Bolo v spore preukázané, že žalobkyňa svoj byt chcela použiť na to, aby jej bola poskytnutá pôžička na preklenutie jej dočasnej zlej finančnej situácie, a to takým spôsobom že „ Pán I. jej sľúbil pôžičku, a povedal jej pán I. (žalovaný 1/) aj p. I., že to bude dočasne prepísané a že byt sa prepíše naspäť na ňu“. O úmysle získať pôžičku a nie prevádzať byt svedčí aj okolnosť že žalobkyňa celý proces začala tým, že kontaktovala osobu na internete s inzerátom „AZpôžičky“ ktorá ponúkala „ zbavenie sa dlhov“ s tým, že inzerent ponúkal „vyriešim komplexne všetky vaše dlhy, zachránim bývanie, vyplatím exekúcie, banky a nebankové spoločnosti...“, čo len preukazuje že úmyslom a vôľou žalobkyne nebolo previesť vlastnícke právo k bytu, ale získať finančné prostriedky prostredníctvom, na základe pôžičky. O tom, že žalobkyňa nechcela previesť vlastnícke právo k bytu na žalovaných svedčí aj tá skutočnosť, že ide o byt, ktorý je jej jediným bývaním, jej obydlím. Sama žalobkyňa pred súdom uviedla, že to čo jej oni povedali, im proste verila, povedali jej „podpíšte toto“ a preto všetky dokumenty ktoré je boli predložené podpísala. Súd mal tak preukázané, že všetky tieto úkony – podpisovanie listín vykonala v úmysle získať pôžičku a nie s úmyslom „ stratiť“ vlastnícke právo k bytu. Na uvedenej skutočnosti nezmení ani okolnosť, že následne žalobkyňa so žalovanými 1/ a 2/ podpísala viaceré nájomné zmluvy a notársku zápisnicu ako exekučný titul) v ktorej sa zaviazala byt vypratať, pretože jej žalovaný 1/ uviedol, že „to tak musí byť“ alebo že „sa zmenil zákon“. Žalovaná nikdy nemala v úmysle na žalovaných previesť vlastníctvo k bytu, a to za kúpnu cenu ako je uvedená v zmluve o prevode vlastníckeho práva bytu zo dňa 31.5.2017, čo preukazuje nielen výpoveď žalobkyne pred súdom dňa 11.9.2024 a aj v trestnom konaní dňa 9.2.2021 ale aj výpoveď osoby A. A. I. vypočutého v trestnom konaní, kde táto osoba vypovedá, že „bol (žalovaný 1/) na stretnutí s pani B., kde sa vyplácala fiktívne v dvoch častiach do dvoch bánk na účty pani B. fiktívna kúpna cena, aby mal krytú kúpu nehnuteľnosti“. Súd mal preukázané aj výpoveďou žalobkyne, že nielen že sa strany zmluvy nedohodli na prevode vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovaných 1/ a 2/ natrvalo (t.j. s úmyslom žalobkyne stratiť vlastnícke právo ), čo preukazuje aj skutočnosť že nikdy medzi stranami sporu nikdy nevznikla ani dohoda o cene, čo potvrdila žalobkyňa vo svojej výpovedi a aj osoba vypočutá v trestnom konaní A. A. I., ktorý k prípadu „ B.“ vypovedal že išlo o „fiktívnu kúpnu cenu“ a ktorú výpoveď súd považoval k posúdeniu či medzi stranami zmluvy o prevode vlastníckeho práva bytu došlo k dohode o kúpnej cene, ako podstatnej náležitosti tejto zmluvy za dôveryhodnú, pretože v spore nebol predložený hodnoverný dôkaz že medzi stranami sporu ale ani medzi osobou A. A. I. mala prebiehať akákoľvek predzmluvná komunikácia ohľadom výšky kúpnej ceny a spôsobu jej uhradenia žalovaným 1/ a 2/ žalobkyni. Aj keď žalobkyňa vo svojich výpovediach nepoprela, že peňažné prostriedky vo výške 8900,- eur a 5000,- eur obdržala na účty, zriadené a vedené na jej meno nikdy tieto peňažné prostriedky neprijala ako úhradu časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k bytu, ale ako postup, ktorý je potrebný aby mohla získať pôžičku, pretože to bol jej prvý zámer prečo začala komunikovať s A. A. I., ktorý jej poskytnutie pôžičky „prisľúbil“. Je zrejmé zo znenia samotnej zmluvy zo dňa 31.05.2017 a z údajov o účte vedený v T. E. D. V. H. J., H., pobočka zahraničnej banky, číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a o účte vedený vo Q., H., číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX že dňa 31.05.2017 na tieto účty žalovaný 1/ poslal finančné prostriedky vo výške 8900,- eur a 5000,- eur, ktorá žalobkyňa vybrala, pričom ich bezprostredne odovzdala A. A. I., netvrdila že ich prevzala ako časť kúpnej ceny. 31. Existenciu vôle k právnemu úkonu je možné posúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bol úkon urobený, najmä, ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. V danej veci vzhľadom na skutočnosti zistené súdom výsluchom žalobkyne, ale aj listinami doručenými orgánmi činnými v trestnom konaní vedenom Ministerstvom vnútra SR, Prezídiom PZ, Národná kriminálna agentúra Nitra ČVS:K./NKA-ZA2-2019 súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala, že nemala vôľu uzatvoriť zmluvu ktorej dôsledkom bolo previesť vlastnícke právo na žalovaných 1/ a 2/ za kúpnu cenu 30000 eur, v skutočnosti len mala záujem získať pôžičku podmieneným „dočasným prevodom bytu“ so spätným odkúpením, „prostredníctvom úveru“. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a 2/ nebol zhodný prejav vôle ani o prevode vlastníckeho práva bytu s účinkami podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a § 588 Občianskeho zákonníka a ani o kúpnej cene uvedenej v zmluve, ktorá nezodpovedala skutočnej vôli strán, a preto sú dospel k záveru, že uvedená kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

32. Žalovaní 1/ a 2/ počas celého sporu namietali, ich obrana spočívala najmä v tom, že s ohľadom na všetky nimi opísané skutočnosti a okolnosti uzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva bytu nebolo, a ani nemohlo byť žalovaným známe, že prejav vôle žalobkyne pri uzatváraní tejto zmluvy nie je vážny, teda že žalobkyňa neprejavovala vôľu smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Čo sa týka vážnosti vôle na strane žalovaných, žalovaní po celý čas konali a prejavovali svoju vôľu spôsobom smerujúcim k uzatvoreniu zmluvy, súhlasili s ponukou na kúpu bytu, ktorú žalovanému 1/ predložil A. I., žalovaný 1/ sám vypracoval zmluvu na základe všetkých informácií a pokladov, ktoré mu predložil A. I. ako sprostredkovateľ kúpy bytu, žalovaní ako kupujúci uzatvorili a podpísali zmluvu, žalovaní vyplatili kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy žalobkyni, so žalobkyňou nájomnú zmluvu, ktorou jej predmetný byt po jeho kúpe prenajali, žalovaní sú od momentu kúpy u správcu bytového domu ako vlastníci bytu a až do kedy žalobkyňa nezačala v byte neoprávnene bývať aj uhrádzali platby správcovi bytového domu, žalovaní dodnes uhrádzajú za predmetný byt daň z nehnuteľnosti, a teda celé ich konanie od počiatku jednoznačne svedčí o ich skutočnej a vážnej vôli smerujúcej k nadobudnutiu a vlastneniu predmetného bytu. Navodiť omyl žalobkyne a využitím ľsti účelovo tento jej omyl využiť na obohatenie sa vo svoj prospech, konal niekto iný (napr. A. I.), žalovaní sa od takéhoto konania dištancujú a nemôžu za to niesť zodpovednosť, do momentu podpísania Kúpnej zmluvy žalobkyňou sa s ňou ani jeden zo žalovaných nestretol, a preto svojím konaním neuviedli a ani uviesť nemohli žalobkyňu do omylu. Žalovaní si všetky svoje povinnosti, ktoré pre nich vyplývali z uzatvorenej Kúpnej zmluvy voči žalobkyni riadne a včas splnili, pričom skutočnosti, ktoré nastali neskôr, keď sa rozhodli nepokračovať v nájomnom vzťahu so žalobkyňou a využili a využívajú všetky zákonné prostriedky smerujúce k nútenému splneniu povinnosti žalobkyne spočívajúcej vo vyprataní Bytu, ktorú povinnosť si žalobkyňa dobrovoľne nesplnila, nemožno zo strany žalobkyne považovať za dôvod neplatnosti Kúpnej zmluvy. K existencii dôvodného podozrenia, že v súvislosti s uzatvorením Kúpnej zmluvy bol spáchaný trestný čin podvodu, kedy mali žalovaný 1/ a A. I. konať takýmto spôsobom opakovane a prebiehajú voči nim trestné konania sa bránili tým, že žalovaný 1/ doposiaľ nebol žiadnym súdom odsúdený resp. uznaný vinným a ani obžalovaný za akékoľvek protiprávne konanie voči žalobkyni ani voči nikomu inému, pričom skutočnosť, že sa voči žalovanému 1/ vedie trestné stíhanie je s poukazom na zásadu prezumpcie neviny žalovaného 1/ ako jeho základného ústavného práva pre účely tohto konania bezvýznamnou skutočnosťou. 33. K uvedenej obrane súd uvádza, že okolnosť, že žalobkyňa nikdy nemala vôľu na žalovaných 1/ a 2/ na základe zmluvy s účinkami natrvalo previesť (vzdať sa, stratiť) svoje vlastnícke právo mal za preukázanú, a to nielen tvrdeniami žalobkyne, ale aj listinnými dôkazmi predloženými orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci ČVS:K./NKA-ZA2-2019, z ktorých a najmä obsahu výpovede osoby A. A. I., ktorá osoba ako žalovaní tvrdia bol ich sprostredkovateľom kúpy v ktorej trestnej veci vypovedal a to nielen vo vzťahu ku konaniu pri obvinených (aj iných ako je on sám a žalovaný 1/) všeobecne, ale aj ku postupu voči žalobkyni pri uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom sami žalovaní tvrdenia A. A. I. o tom, že „bol (žalovaný 1/) na stretnutí s pani B., kde sa vyplácala fiktívne v dvoch častiach do dvoch bánk na účty pani B. fiktívna kúpna cena, aby mal (žalovaný 1/) krytú kúpu nehnuteľnosti“ žiadnym spôsobom nespochybnili, nevyvrátili. Žalovaní tvrdili, že kúpnu zmluvu –zmluvu o prevode vlastníctva bytu vypracoval žalovaný 1/ na základe všetkých informácií a pokladov, ktoré mu predložil A. I. ako sprostredkovateľ kúpy, pričom osoba A. I. vo výpovedi uviedol, že poskytol I. len to, že A. B. (žalobkyňa) má finančné problémy a prezistenie približnej hodnoty podľa popisu jeho miestnych realitách, ale žiadne informácie že A. B. má v úmysle „previesť na základe zmluvy“ svoje vlastnícke právo k bytu a práve za kúpnu cenu vo výške a spôsobom tak ako je uvedená v čl. III zmluvy. A že išlo o kúpnu cenu fiktívnu potvrdil v rámci výpovede sám A. A. I., v ktorej uviedol, že j časť „bola na dva účty A. B. v dvoch rôznych bankách vložená a p. B. ich vybrala a odovzdala im ich“ a takým spôsobom „sa vyplácala fiktívna časť kúpnej ceny“. 34. V tejto súvislosti a z doteraz zistených skutočností v trestnom konaní t.č. vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, pod CVS:K./NKA-ZA2, z ktorými sa súd oboznámil je preto potrebné prisvedčiť útoku žalobkyne, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanými je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že svojím účelom odporuje zákonu, keďže k jej uzavretiu došlo podvodným konaním kupujúceho-žalovaného 1/ resp. A. A. I. resp. iných osôb, ktoré sprostredkovali uzavretie kúpnej zmluvy v prospech kupujúceho t.j. žalovaných 1/ a 2/. Súd považuje za potrebné dodať, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v rámci vyšetrovacieho spisu ČVS:K./NKA-ZA2-2019 viacerým osobám medzi ktorými sú okrem iných aj žalovaný 1/ a A. A. I. kde v bode 23 je popisovaný skutok týkajúci sa poškodenej A. B. (žalobkyne) a uzavretia zmluvy so žalovanými 1/ a 2/ ohľadom prevodu vlastníckeho práva byt č. 1 nachádzajúci sa na adrese C. D. P. XXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. E. F. E., pričom spáchaním tohto

skutku poškodenej spôsobili obvinený G. H. I. a obvinený A. A. I. poškodenej A. B. škodu v doposiaľ nezistenej výške minimálne vo výške 14000,- eur. Z uznesení o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia vyplýva toho času dôvodné podozrenie, že nielen žalovaný 1/ a A. A. I. a aj ďalšie tam uvedené osoby jednotlivými citovanými skutkami „najmenej od roku 2012 až doposiaľ, pravdepodobne v meste L., založili zločineckú skupinu s rozsahom pôsobenia na rôznych miestach na západnom Slovensku, prevažne v oblasti C., L., B., J. a F. N., v rámci ktorej došlo v štruktúre skupiny v priebehu rokov 2010,2012 a 2015 k postupnému, celkovo trojitému vystriedaniu najvyššieho člena skupiny na najvyššej úrovni riadenia spojeného s prebraním starých členov skupiny a rozšírením o jej nových členov so zachovaním pôvodne rozdelených úloh činnosti v tejto skupine a prerozdelením nových úloh, pri plnení ktorých vystupujú jednotliví členovia samostatne podľa ich začlenenia do skupiny a koordinovane podľa predchádzajúcich osobných príkazov, usmernení alebo iných pokynov najvyšších riadiacich členov skupiny, za účelom sústavného páchania prevažne majetkovej trestnej činnosti a získania z nej vyplývajúcich iných finančných alebo peňažných výhod na úkor značného počtu poškodených fyzických osôb, priebežne vytvárali, prispôsobovali aktuálnym potrebám a zdokonaľovali svoju činnosť spočívajúcu na nimi vytvorenom podnikateľskom pláne pri poskytovaní finančnej výpomoci a rôznych na seba nadväzujúcich administratívnych a právnych postupov založených na záujme cielene nadobudnúť alebo získať rozhodné právne oprávnenia na dispozície s predmetom vlastníctva poškodeného k jeho nehnuteľnosti, prevažne domu alebo bytu, v rámci čoho postupovali tak, že v každom individuálnom prípade si osobitne rôznymi formami vyhľadania, členovia skupiny cez osobné kontakty alebo elektronické a printové inzeráty vytipovali poškodené osoby, ktoré pri osobnom kontakte najnižšieho člena skupiny a pod prísľubom vyriešenia ich nepriaznivej finančnej situácie, uhradenia peňažných dlhov a získania finančnej hotovosti naviedli do uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy, vyplatenia kúpnej ceny a prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti na člena skupiny alebo iné tretie fyzické osoby alebo v prospech a na účet právnickej osoby Expres reality s.r.o., pričom kúpnu cenu vyplatenú poškodenému v hotovosti alebo poukázanú na jeho bankový účet pod rôznymi predstieranými dôvodmi vylákali a prevzali od poškodeného v rôznych výškach spätne najnižší členovia skupiny“. Z uvedeného vyplýva, že existovala skupina ľudí, ktorá koordinovaným konaním vytvorila a uplatňovala podvodnú schému s cieľom odkúpiť nehnuteľnosti od osôb v nepriaznivej finančnej situácii, ktorým bola zo strany tejto organizovanej skupiny nepravdivo prezentovaná schéma riešenia ich zlej finančnej situácie a prostriedkov na prefinancovanie dlhov a odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva straty nehnuteľnosti. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Na toto konanie však súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov iba poukazuje, keďže v trestnom konaní nebolo doteraz rozhodnuté, a podľa zásady prezumpcie neviny, nie je možné závery vyšetrovania prijať ako nezvratné a súd v tomto konaní nemôže byť nimi viazaný. 35. K ďalším prostriedkom procesnej obrany žalovaných 1/ a 2/ bolo namietanie, že v predmetnej veci súd vykonával dokazovanie (výsluchom žalobkyne a listinami z vyšetrovacieho spisu) a to aj napriek tej skutočnosti, že ich žiadna strana nenavrhla. V zmysle ustanovení C.s.p. súd poukazuje, že žalobkyňa sa vo svojej žalobe „dovoláva“ absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že k jeho uzatvoreniu došlo „ konaním v zjavnom rozpore s dobrými mravmi, zákonom a vykazuje tiež črty trestnej činnosti. Osoby G. H. I. a A. A. I. konali takýmto spôsobom opakovane po celom Slovensku, prebiehajú voči ním trestné konania.“ a svojich práv sa domáha vzhľadom na svoje postavenie spotrebiteľky (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ktoré postavenie jej súd priznal a to z dôvodu, že z rozhodných skutočnosti uvedených žalobkyňou vyplýva, že sa obrátila so svojou potrebou – získať pôžičku – na subjekt prostredníctvom inzerátu na subjekt v presvedčení, že ide o podnikateľa, ktorú skutočnosť podnikania A. A. I. potvrdili vo svojich podaniach aj žalovaní 1/a 2/ a z uvedeného dôvodu súd v zmysle príslušných ustanovení § 185 ods. 2 a 3 C.s.p. a § 295 C.s.p nie je viazaný len návrhmi spotrebiteľa na vykonanie dokazovania. Ďalším dôvodom, že súd vykonal aj iné návrhy, okrem tých ktoré označili a predložili strany sporu je skutočnosť uvádzaná žalobkyňou v žalobe medzi rozhodnými skutočnosťami, že právny úkon majúci vzťah k prejednávanej veci je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nepoužíva v zmysle ust. § 39 a § Občianskeho zákonník ochranu a preto v zmysle čl. 3 ods. 1 Zásad civilného sporového priadku musí aj ustanovenie § 185 C.s.p. „ustúpiť“ pretože súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu (ex offo) za podmienky ak sa o nej dozvie procesne korektným spôsobom. O absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa súd dozvedel z tvrdení žalobkyne v žalobe s odkazom na trestné stíhanie žalovaného 1/ a osoby A. A. I. a z listiny predloženej žalobkyňou – zápisnicou o jej výsluchu ako svedkyne – poškodenej, z ktorého dôvodu pristúpil aj k vykonaniu dôkazov, ktoré súdu doručili orgány činné v trestnom konaní, aplikujúc ust. § 185 ods. 2, posledná časť odseku v spojení s ust. Cl. 3 ods. 1 C.s.p (základné princípy) .

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola v spore úspešný (súd žalobe v celom rozsahu vyhovel) a preto súd žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza ( § 355 a § 357 písm. n) C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V Bánovciach nad Bebravou, 20. novembra 2024 JUDr. Monika Sitáriková sudkyňa kanc: opíš a doruč na VVR, resp. do 3 dní -A -PZ B kal: 15 dní V BnB, 20-11-2024