Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza PE-2T/48/2022 3622010130 09. 09. 2024 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2024:3622010130.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom do 05.08.2024, na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2024 takto rozhodol: Súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. XXX/X, D., pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 25/22/3305-55 zo dňa 29.06.2022 právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na skutkovom základe, že dňa 22.10.2021 v presne nezistenom čase v D. E. F. C. XXX/X v mieste svojho bydliska prevzal od kupujúceho - poškodeného G. G. sumu 6.200 €, ako kúpnu cenu za predaj osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Touran 1,6 TDi, čiernej metalízy, VIN číslo: H., ktorého formálnym vlastníkom bol k uvedenému dátumu D. I., pričom o predaji tohto vozidla uzavreli písomnú kúpnu zmluvu, kde na žiadosť kupujúceho - poškodeného G., a to za účelom zníženia poplatkov pri dovoze uvedeného vozidla na územie Ukrajiny, bola uvedená kúpna cena v sume 2.000 €, kedy po podpise tejto zmluvy, v snahe navodiť u poškodeného dojem skutočného predaja a vykresliť seba ako seriózneho predajcu, mu odovzdal 2 ks kľúčov a malý technický preukaz s osvedčeniami o emisnej a technickej kontrole od uvedeného vozidla, pričom poškodený následne dňa 01.11.2021, na základe vzájomnej dohody, prišiel vozidlo prevziať, kedy mu ho obžalovaný odmietol vydať s odôvodnením, že na vozidle je vybitá batéria a vozidlo je zaťažené exekúciou a nie je ho možné odhlásiť z evidencie, po čom poškodený vrátil obžalovanému 1 ks kľúča od vozidla za tým účelom, aby obžalovaný dal vozidlo do poriadku vrátane exekúcie a poškodený sa dostavil opäť do miesta bydliska obžalovaného dňa 11.11.2021 za účelom prevziať si uvedené vozidlo, ktoré mu však obžalovaný opäť odmietol odovzdať s odôvodnením, že vozidlo sa nedá prepísať a kúpnu cenu vráti poškodenému v splátkach, kedy následne v mene D. I., ako formálneho vlastníka vozidla vyhotovil za prítomnosti poškodeného písomné uznanie dlhu a dohodu o mesačných splátkach vo výške 500,-Eur bez uvedenia dátumu začatia splácania a do ktorej zámerne uviedol ako dlžnú čiastku sumu 2.000,-Eur s tým odôvodnením, že taká suma je uvedená aj v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2021, pričom keď poškodený vráti zvyšný kľúč a doklady od uvedeného vozidla, dohodu o splátkach stornujú a vyhotovia novú, v ktorej bude uvedená poškodeným skutočne zaplatená kúpna cena vozidla, teda suma 6.200,-Eur, kedy poškodený následne zistil na polícii, že vozidlo nie je predmetom exekúcie a vec oznámil orgánom činným v trestnom konaní, pričom obžalovaný ako fakticky vlastník a predávajúci predmetného motorového vozidla, doteraz poškodenému neuhradil žiadnu splátku a vozidlo následne predal tretej osobe, pričom obžalovaný tak konal s vopred uváženým úmyslom predmetné vozidlo nikdy po podpise kúpnej zmluvy a vyplatení skutočnej kúpnej sumy vo výške 6.200 € neodovzdať poškodenému a skutočne vyplatenú kúpnu cenu mu takisto nevrátiť a získať tak pre seba neoprávnený majetkový prospech a za tým účelom poškodeného zavádzal vyššie uvedenými klamlivými informáciami, čím svojim konaním spôsobil poškodenému G. G. celkovú škodu v sume 6.200 €, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený G. G., nar. XX.XX.XXXX v Ruskom Poli, Ukrajinská ľudová republika, bytom A. D., D. XX, XX XXX A. D., J. K. A. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora zo dňa 29.06.2022 pod Pv 25/22/3305-55, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 05.08.2024, po jej preskúmaní samosudca nariadil hlavné pojednávanie. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 06.02.2023 tak, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku popísaného v skutkovej vete, ktorý právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. za čo obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 28 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a rozhodol o náhrade škody. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, kde namietal všetky výroky rozsudku, odôvodňujúc odvolanie tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä poukazujúc na vierohodnosť výpovedí poškodeného a svedka I. a neprávne právne posúdenie - pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu prečinu sprenevery pre nejednoznačnosť tej skutočnosti, kto bol v skutočnosti vlastníkom vozidla a zmluvnou stranou pri prevode vozidla. Odvolací súd na odvolanie obžalovaného uznesením č.k. 3To/40/2023-360 z 28.05.2024 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd dospel k právnemu záveru, že súd rozhodol o vine obžalovaného na podklade konania, pre ktoré nebolo vnesené obvinenie a pre ktorý bola podaná obžaloba, poukazujúc na to, že konanie obžalovaného v obžalobe a rozsudku popísané v skutkovej vete obsahuje v skutočnosti viaceré skutky, pričom pokiaľ za relevantné pre kvalifikovanie skutku súd prvého stupňa vzal jedine konanie obžalovaného z 08.12.2021 spojené s prevodom vozidla na jeho syna, tak pre takýto skutok nebolo obžalovanému vznesené obvinenie, a nemala byť ani podaná obžaloba. Súdu nebolo nariadené vykonať nejaké ďalšie dokazovanie, napokon také ani nebolo ani následne navrhované, s tým, že bolo nutné zohľadniť skutočnosť, že rozsudok bol napadnutý len v prospech obžalovaného. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je nevinný. Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, výsluchom obžalovaného, poškodeného G. G., svedka D. I., prečítaním listinných dôkazov majúcich význam pre dokazovanie, súd zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu. Obžalovaný A. B., A. B., na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný. Išlo o vozidlo, ktoré patrilo I.. On bol len požiadaný o pomoc pri predaji. I. býval u jeho syna B. v podnájme. Svedok podnikal v odbore predaj a kúpa vozidiel. Svedok vtedy nebol doma, keď mal prísť kupec, tak požiadal jeho o pomoc. Poškodený prišiel k nemu, on mu vozidlo poukazoval, poškodený aj vozidlo vyskúšal, uviedol, že sa mu páči a dohodli sa na cene 6200,-€. Tú cenu mu však poškodený nevyplatil, ale len 2000,€ s tým, že zvyšok doplatí pri prepise. Dohodli sa totiž, že v zmluve bude len suma 2000,-€. Nie je pravdou, že dostal do zálohu jeden kľúč od auta. Poškodený potom prišiel pre auto. Na aute nebola exekúcia, vozidlo by mu exekútor nevzal, dalo sa prepísať, len ho I. nemohol mať evidované na seba. Ako poškodený prišiel pre auto, tak už doplatiť kúpnu cenu nechcel. D. trval na tom, že sa budú držať kúpnej zmluvy. Obžalovaný zdedil peniaze po otcovi, vajdovi, má aj syna, ktorý podniká, tak má peniaze na živobytie. On poškodeného spoznal až pri predaji vozidla, potom prišiel znova, no I. mu už auto nedal, lebo si myslel, že ho chce podviesť. Auto bolo pred jeho domom, keď prišiel prvýkrát. D. mu volal asi hodinu predtým. I. ho splnomocnil na predaj. Na otázku, prečo sa označil v kúpnej zmluve odpovedal, že uviedol seba, lebo sa nemohol podpísať za I.. Mal len ústnu dohodu, že môže vozidlo predať. Peniaze vyložil kupujúce na parapet bolo to len 2000,-€, dal ich potom I., nevie čo ten s nimi spravil. Listinu o
uznaní dlhu spísal I., aj jeho žena a vnúčatá tam asi boli. Kúpnu zmluvu pripravoval D.. Sumu vpisoval asi poškodený. Obžalovaný poznal I., ten bol kamarát s jeho synmi D. a B.. S I. však on nemal žiaden obchodný vzťah, nič od neho nekupoval. Obžalovaný býva na adrese pobytu s družkou a troma deťmi, ktoré sú plnoleté a vnúčatami. On má problémy so srdcom, cukrovku, lieči sa na psychiku, invalidný dôchodok nemá. Už v minulosti predával auto. Aj kupujúci uviedol v zmluve inú osobu, ale podpísal sa on. On sa neobával, že v zmluve uvádza inú sumu, lebo to I. schválil, vedel že do týždňa príde doplatí a zoberie auto. On však chcel dať do zmluvy plnú cenu, alebo zálohu, poškodený trval na tom, ako sa to urobilo. On vie, že poškodený je autičkár, lebo mu to hovoril, chcel jeden kľúč, malé osvedčenie aj kartu od STK. Obžalovaný si nechal veľký technický preukaz, ten by mu dala po doplatení. Auto stálo na ceste pred domom. Keď potom prišiel pre auto, batéria bola slabá, auto sa dávalo do garáže. Poškodenému nič nebránilo na aute odísť preč už prvýkrát. Poškodený G. G., občan Ukrajinskej ľudovej republiky, si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 6200,-€. Uviedol, že chcel kúpiť motorové vozidlo a to 7 miestne, lebo má rodinu s manželkou a štyrmi deťmi. Inzerát našiel na Bazoši, ponuka bola zo Slovenska. Predávajúci sa v telefóne predstavil ako A.. Dohodli sa, že príde ohliadnuť auto a možno ho aj kúpi. Telefonoval ešte z hranice medzi Českou republikou a Slovenskom, pán v telefóne ho naviedol na smer Partizánske aj na konkrétnu adresu. Obžalovaný čakal pri dome, poškodený auto ohliadol, sadli do auta, ktoré stálo oproti domu a išli sa na ňom aj previesť. Obžalovaný tvrdil, že ide o auto jeho manželky a ona ho nepotrebuje, lebo už má nové - Mercedes, a on BMW. Obžalovaný však uvádzal, že už na auto má aj iného záujemcu z Košíc, tak nech sa poškodený rozhodne. Debatovali vtedy pri okne pri dome. Pôsobil na neho ako čestný človek, tak mu uveril. Obžalovaný tvrdil, že nemá pri sebe veľký technický preukaz, lebo je na firme, že ho dovezie. Dohodli sa na cene 6200,-€, na okne prepočítal peniaze a odovzdal ich obžalovanému. Ten poškodenému odovzdal dva kľúče, a malý technický preukaz. Dohodli sa že keď príde druhýkrát, tak auto prepíšu a odvezie si ho, pretože poškodený prišiel na svojom aute sám, a nemal ako vozidlo odviesť. Keď prišiel po auto, autobatéria bola vybitá, obžalovaný aj tvrdil, že je na auto exekúcia a nemôže sa prehlásiť. On si to neskôr zisťoval na polícii a zistil, že to nie je pravda. Obžalovaný ho uisťoval, že mu auto pripraví, auto bolo na jeho dvore. On potom chcel aby mu vrátil peniaze, a poškodený mu vráti doklady od vozidla a kľúče. Obžalovaný tvrdil, že auto nie je jeho, ale I.. Poškodený chcel, aby kvôli prevozu a clu, bola na zmluve iná cena a to 2000,-€. To preto, aby sa neplatilo vysoké clo. Kúpnu zmluvu však pripravil obžalovaný. Poškodený však do zmluvy dal meno kamaráta, tvrdil, že plnú moc od neho mal. Pri predaji nik tretí nebol prítomný. On nemohol napísať auto na seba, lebo už má evidovaných viac vozidiel, a na Ukrajine zisťujú odkiaľ má na to peniaze. Obžalovaný mu vydal veľký technický preukaz len oproti tomu, že mu on dal jeden kľúč od auta, obžalovaný ho uisťoval, že mu dobije autobatériu. On mu vyhovel, a odišiel do Čiech. On potom, keď prišiel do tretice si aj obžalovaného nahral na diktafón, obžalovaný mu povedal, že mu vráti 6200,-€ len ak mu vráti doklady od vozidla. Bol vtedy u obžalovaného doma, kričali tam na poškodeného. Obžalovaný hovoril, že má finančné problémy, že mu to pospláca po 500,-€. On podpísal nejaký papier, len tam niečo načarbal ako podpis na listinu, lebo na neho naliehali, čo pripravila manželka obžalovaného. Zhora privolali človeka, ktorého nepoznal aby sa on podpísal. On ani nevedel, kto to je, ten človek pri vyhotovovaní prítomný nebol. Poškodený býva na Ukrajine, jeho deti tam chodia do školy. G. je osoba, ktorá tiež žije na Ukrajine, od neho asi 50km, ten mu povedal, že ak bude potrebovať nejaké vozidlo, má ho na neho napísať. Na Ukrajine musia preukazovať pôvod majetku. Poškodený sa venuje aj tomu, že vozí vozidlá záujemcom. Prevezie na Ukrajinu. Ľudia si vyberú auto a on im ho dovezie. On je invalidný dôchodca, ľudia mu zaplatia za to, že im auto dovezie. On má na seba napísaných 6 aut a 4 manželka, to preto, že niektorí ľudia auto nechcú na seba prehlásiť. On za posledných 5 rokov uzavrel pre iné osoby možno 8 alebo 10 zmlúv. Vozidlá však kupuje len pre seba, pre iných len preváža. Väčšinou zmluvy podpisujú kupujúci, no aj on niekedy podpisuje zmluvy za kupujúceho. Záležitosť s clom mu poradil colný deklarant. Na otázku, či si všimol na technickom preukaze, že auto je evidované na právnickú osobu uviedol, že obžalovaný mu uviedol, že auto je formálne písané na firmu, a že firma je jeho. On keď kupoval auto, bolo to zväčša v bazároch, preto mal potvrdenie o zaplatení. Kľúč od auta dal na vyžiadanie, lebo mu bolo povedané, že mu dobijú batériu na aute. Obžalovaný mu nevrátil ani časť kúpnej ceny. Svedok D. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on predmetné vozidlo kupoval na Bazoši za 4000,-€, predal ho poškodenému. Ten mu ponúkol 6500,-€, keď sa ozval na inzerát, no dal mu len zálohu 2000,€ a že zvyšok doplatí, keď príde pre vozidlo. Potom doplatiť nechcel, tak sa dohodol, keďže svedok už peniaze nemal. Že poškodenému vráti 2000,-€ po 500,-€ v splátkach. On na kúpu vozidla mal peniaze, lebo predal byt za 25000,-€. On má živnosť na predaj vozidiel. Mával z toho rôzny príjem, daňové
priznania nepodával. On býval u B. B., tam býval aj obžalovaný s rodinou, nevedel uviesť, prečo tam býval. On za ubytovanie neplatil, no pomáhal B. pri rôznych prácach, napríklad. umyť okná, vytiahnuť žumpu, Mal za to aj stravu. Jemu pomáhal B. B., syn obžalovanému, ten ho vozil na aute. Svedok jednal aj bol pri uzavretí zmluvy o predaji vozidla s poškodeným, obžalovaný sa na tom nepodieľal. Svedok ako predávajúci podpisoval zmluvu. Pri písaní dlžného úpisu bol len s poškodeným, písal ho s poškodeným. On peniaze nemal, lebo 2000,-€ minul na automatoch. Je závislý na automatoch. On mal v čase kúpy vozidla z predaja bytu asi 19 tisíc eur. Tie minul potom za dva mesiace. Byt predával asi pred štyrmi rokmi. Dali si aj čísla účtu. On investoval do kúpy predmetného auta aj ho sám predával. Kupoval auto od pána z Bánoviec. Predal ho potom nejakej blondíne za 6800,-€. Nevedel uviesť, prečo bolo auto evidované na B. B., ani kde sa auto nachádza. On minul tých 2000,-€ aj preto, lebo vracal svoje dlžoby. Okrem predmetného Tourana kúpil a predal zo 13-14 aut. On sa o skutku po výpovedi v prípravnom konaní s obžalovaným ani B. B. nebavil. Odsťahoval sa od nich, lebo chcel žiť konečne svoj život, bol tam aj od rána hluk, zamestnal sa, platí nájom. U B. býval rok či dva. Prokurátorom bola čítaná podľa § 264 ods. 1 Tr. por. rozporná časť výpovede svedka z prípravného konania z 11.05.2022 na č.l. 49-50, kde svedok uvádza, že vozidlo VW Touran kúpil spolu s A. B., boli aj spolu v Bánovciach nad Bebravou. Toto vozidlo on neplatil, lebo on dlho nepracuje nemal na to ani peniaze, platil obžalovaný. On len podpísal kúpnu zmluvu, ako aj na iné vozidlá v minulých prípadoch čo sa predávali. Predávajúci vozidlo odhlásil na neho, on už však vozidlo neprehlásil. On nemá ani vodičské oprávnenie, a nevie ani šoférovať. Potom s vozidlom vôbec nedisponoval, len ho vyčistil aj umyl, za čo mal stravu aj ubytovanie, čo bolo ďalej s vozidlom ho netrápilo, obžalovaný si s vozidlom robil čo chcel. On u obžalovaného robil čo mal, dával mu upratovať, ťahať žumpu a pod., a aj jeho žena. Keď robotu urobil, išiel si po svojom, za kamarátmi, s ktorými pil. Spomína si, že v jeden deň, že u obžalovaného bol Ukrajinec, keď s podpisoval dlžobný úpis, že on ako vlastník tomu predával vozidlo, niečo sa mu marí o sume 6400,-€. Dlžobný úpis nevyhotovoval, len ho podpísal. On nemá šajnu čo je s vozidlom, vôbec ho to nezaujíma. Vypovedá tak, lebo má z obžalovaného strach. Na hlavnom pojednávaní svedok tvrdil, že pravdivo vypovedá teraz a pradivo vypovedal pri prvých dvoch výpovediach v prípravnom konaní. Pri tretej vypovedal nepravdu, veci, ktoré mu povedali policajti, lebo mu hrozili, že ho inak zavrú. On nebol trestne stíhaný v tom čase, a register mal čistý, predviedli ho na výpoveď, bol aj pod vplyvom alkoholu prinútili ho krivo svedčiť proti obžalovanému, lebo po obžalovanom policajti išli. Najskôr tvrdil, že obžalovaný ho poprosil, či by s ním išiel podnikať, potom tvrdil, že to bol jeho syn B.. Trestné oznámenie podával vo veci poškodený G. dňa 12.11.2021. Podľa na č.l. 5 nachádzajúcej sa kúpnej zmluvy, je ako predávajúci uvedený A. B. a kupujúci L. G., predmetom je predaj motorového vozidla Volkswagen Touran 1,6 TDI VIN číslo: H., čiernej metalízy, stav počítadla km nie je uvedený. Kúpna cena je uvedená 2000,-€, dodacia lehota je ihneď po podpísaní zmluvy a zaplatení kúpnej ceny. Odovzdanie v deň podpisu zmluvy. Zmluva bola uzavretá 22.10.2021, v zmluve je podpis predávajúceho a kupujúceho - nečitateľný, nie je uvedené žiadne zastúpenie. Podľa osvedčenia o evidencii vozidla časť II. na č.l. 6, je uvedený vlastník vozidla M. N., držiteľ osvedčenia Mark Transport s.r.o., je uvedený dňa 26.08.2021 prevod držby vozidla na osobu D. I.. Podľa fotokópie na obrazovke mobilného telefónu zobrazeného inzerátu na č.l. 9 predával na portáli Bazoš.sk ako prvý majiteľ v rozsudku špecifikované motorové vozidlo predávajúci PETER za 6550,-€. Uvedené je tel. č s koncovkou ...544. Podľa lustrácie tel. čísel na č.l. 14 je t.č. s koncovkou ...544 evidované na D. I.. Podľa výpisu z histórie vlastníkov vozidiel na č.l. 13 bola ako vlastník vozidla evidovaná Mark transport s.r.o. v období od 31.10.2016 do 03.11.2016, následne do 26.08.2021 M. N. (okr. Bánovce nad Bebravou), od 26.08.2021 do 08.12.2021 D. I. a následne od 08.12.2021 do 14.01.2022 B. B. a od 14.01.2022 G. O.. Podľa lustrácie tel čísel na č.l. 14 je t.č. totožné z č.l. 9 s koncovkou ...544 evidované na D. I..
Podľa fotokópie rukou písanej listiny s názvom "Dlh" na č.l. 37,73 bez datovania D. I. vyhlasuje, že je dlžný 2000,-€ poškodenému, ktorému bude dlh splácať mesačne po 500,-€. Listina je nečitateľne podpísaná dlžníkom aj veriteľom. Podľa správy notárskeho úradu na č.l. 76-82 , je evidované viacero osvedčení podpisu D. I. na not. úrade Mgr. Martina Výskoka. Kópie plnomocenstiev sa nearchivujú, splnomocnenca dopisuje účastník sám. Podľa výpisu z LV č. XXXX, pre kat. územie D., na adrese D., C. XXX/X je nehnuteľnosť evidovaná na B. B.. Podľa výpisu zo živnostenského registra na č.l. 74 D. I. má od 22.10.2020 evidovaný predmet podnikania okrem iného aj maloobchod a veľkoobchod s motorovými vozidlami a sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu s motorovými vozidlami. Súd odmietol návrh na vykonanie dokazovania prehratím audiozáznamu zachyteného na USB kľúči predloženého poškodeným a prepisom nahrávky na č.l. 63-67 podľa § 272 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 2 ods. 12 Tr. por. a § 119 ods. 3 Tr. por. jednak z dôvodu, že skutočnosti, ktoré sa majú podľa obžaloby ozrejmiť nahrávkou možno zistiť aj inými vykonanými dôkazmi no najmä preto, že nejde o dôkaz získaný zákonným spôsobom zákonnými prostriedkami. Poškodený v podstate tento audiozáznam získal tak, že si nahral rozhovor s obžalovaným v domácnosti obžalovaného, ktorý sa mal odohrať pri jeho tretej návšteve dňa 11.11.2021. Ide o nahrávku bez vedomia a súhlasu obžalovaného, má zachytávať aj hlasy ďalších prítomných osôb. Zmyslom tohto počinu poškodeného bolo nahrať, ako obžalovaný pripustí, že ide o dlh vo výške 6200,-€. Tu súd uvádza, že nejde o nahrávku páchania trestnej činnosti obžalovaným, nejde teda o akýsi operatívny záznam, ktorý si poškodený vytvorí, aby dokumentoval práve sa dejúcu trestnú činnosť. Ide vo svojej podstate o odpočúvanie následné, ktorého účelom je dokumentovanie svedectva o trestnej činnosti. Tento záznam tak možno subsumovať z hľadiska jeho účelu akoby pod dôkaz získaný informačno-technickými prostriedkami - odpočúvaním podľa § 115 Tr. por. Čo je podstatné tento informačno-technický prostriedok môže nariadiť len oprávnený orgán - v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu, aj to však iba pri zločinoch a v § 115 ods. 1 špecifikovaných trestných činoch, medzi ktorými prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. ani sprenevery podľa § 213 ods. 1 nie je. Inými slovami na účely objasnenia takej trestnej činnosti, aká sa obžalovanému kladie za vinu nemožno nariadiť odpočúvanie zákonným spôsobom ani súdom. O to menej možno akceptovať zákonnosť takej nahrávky, ako predložil poškodený. Nejde pritom ani o akt svojpomoci, podľa § 6 Občianskeho zákonníka, pretože v tom prípade ide o dokumentáciu bezprostredne hroziaceho zásahu do práva osoby, napr. ak by poškodený dokumentoval priamo trestnú činnosť. V tomto prípade však ide o snahu o dokumentáciu priznania obžalovaného ex post. Takýto záznam neobstojí ani testom proporcionality. Záujem na ochrane súkromia - prejavov osobnej povahy je vyšší, ako záujem na ochrane majetku. Došlo by aj obídeniu zákazu donucovania k seba obviňovaniu, kedy by iniciatíva napr. poškodeného zasahujúceho so práva na ochranu súkromia páchateľa, bola riešením dôkaznej núdze a povinnosti OČTK postupovať len zákonným spôsobom podľa Trestného poriadku. Úvodom je potrebné uviesť, že skutok tak ako je popísaný v obžalobe je z dôvodu účinnosti novelizácie Trestného zákona od 06.08.2024 možné právne posúdiť len ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože škoda nedosahuje škodu väčšiu, čo je podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škoda prevyšujúca 20 000,-€. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu súd však dospel k právnemu záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa síce stal, ale nie je trestným činom. Najskôr je potrebné uviesť, že súd naďalej považuje za bez dôvodných pochybností preukázaný dej ako bol zistený a popísaný v prvotnom rozhodnutí. Neprisvedčil verzii obžalovaného o tom, že by svedok I. bol v čase prevodu poškodenému skutočným vlastníkom vozidla, že by obžalovaný mu len vypomáhal ani skutočnosti, že to bol poškodený, ktorý chcel vlastníka oklamať a získať vozidlo za 2000,-€. Naopak, súd je presvedčený o tom, že svedok I. bol len nastrčenou osobou, na ktorú bolo formálne vozidlo zaevidované, ten na kúpu vozidla ani nemal prostriedky a naopak slúžil ako osoba, ktorá prípadne zas formálne prevezme na seba záväzky - ako sa aj v skutočnosti stalo.
Aby bolo možné ozrejmiť úvahy súdu o skutkovom deji a právnom posúdení, je potrebné súhrnne popísať zistený stav veci, najmä pokiaľ ide o odlišné výpovede troch osôb zainteresovaných v prevode vozidla. Súd z týchto výpovedí prisvedčil pravdivosti výpovede poškodeného a to z viacerých dôvodov. Súd prisvedčil pravdivosti výpovede obžalovaného v tej časti, kde vypovedá o jeho podiele na prevode vozidla - no len v tej časti, ktorá z jeho pohľadu sa javila byť "nezávadná", teda v časti, kde mal za to, že sám seba neusvedčuje z činnosti, ktorá by mu priťažila. Svedok I., podľa právneho názoru súdu na hlavnom pojednávaní vedome a účelovo vypovedal lživo, chrániac tým záujem obžalovaného, možno aj svoj vlastný, a to v tej časti, keď popisoval priebeh skutku a dôvody, prečo mal dňa 11.05.2022 podľa jeho vyjadrenia vypovedať z donútenia krivo. Nelogickosť toho čo uvádzal pred súdom bola až do očí bijúca, jeho popis prevodu vozidla a konkrétnych okolností nie len že bol v rozpore s výpoveďou poškodeného, ale aj zo zabezpečenými listinnými dôkazmi a výpoveďou samotného obžalovaného, ktoré boli všetky úplne nekompatibilné s výpoveďou svedka pred súdom. Jeho výpoveď o deji sa nedala priradiť k žiadnemu popisu skutku - verzii ani obžalovaného ani poškodeného, medzery v logike boli také obrovské, že ide vyslovene o amatérsku snahu o fikciu pokiaľ ide o dej, čo je zarážajúce najmä pokiaľ ide o svedka vypovedajúceho pod prísahou. Svedkovi sa však občas podarilo vypovedať aj pravdivo a súdu ozrejmiť niektoré skutočnosti, ktoré svedčia o zmysle jeho účasti na prevode vozidla, jeho živote spojenom s rodinou obžalovaného. Svedok najskôr dvakrát v prípravnom konaní vypovedal o deji inak ako dňa 11.05.2022, to odôvodňujúc tým, že dňa 11.05.2022 bol prinútený ku krivej výpovedi policajtmi. Táto jeho zmena rétoriky pritom nedáva zmysel. Pokiaľ by mal byť ovplyvňovaný ba nútený vypovedať krivo, nie je logické prečo by takto nebol ovplyvňovaný už skôr. Naopak vo svojej výpovedi z 11.05.2022 uvádza dôvod jeho zmeny výpovede - že sa obžalovaného bál. Práve toto dáva zmysel, pretože bol na obžalovaného odkázaný, býval nie krátko v jeho rodine a tá ho v podstate aj živila, skrz drobnú prácu ktorú dostával. Každú výpoveď, či už pravdivú alebo nie je potrebné si predstaviť ako súhrn informácií. Pokiaľ by bola pravdivá verzia svedka, že mu výpoveď pripravil policajt, tak táto výpoveď by zarážajúco sedela aj s popisom života svedka spojeného s obžalovaným aj s výpoveďou samotného obžalovaného. Avšak verzia, ktorú svedok ponúkol na hlavnom pojednávaní je v podstatných protikladoch s výpoveďou nie len poškodeného, ale aj listinným dôkazom - zmluvou o prevode vozidla, či výpoveďou obžalovaného, ktorý tvrdil, že jednal s poškodeným, zatiaľ čo svedok v rozpore so všetkými dôkazmi tvrdil že jednal s poškodeným sám svedok. Takto je zrejmé, že tvrdenia svedka o nútení ho vypovedať a obsahu krivej výpovede, ktorú musel uvádzať, sú svedkovou fikciou, s celkom jasným motívom, akokoľvek aj absurdnými ľahko vyvrátiteľnými tvrdeniami vyviniť obžalovaného. Vyšetrovateľ si pritom dal tú prácu v zápisnici zachytiť aj svedkovo odôvodnenie zmeny výpovede. Svedok bol pritom poučený o jeho právach aj povinnostiach svedka čo potvrdil svojím podpisom. Je však pravdou, že vierohodnosti poškodeného a obžalobe priťažili úmysly a spôsob ako sám poškodený uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu, kde si nerobil ťažkú hlavu s právnou stránkou veci. Neprekážalo mu, že uzatvára zmluvu, ktorej písomná forma, na ktorej obsahu sám trval je v podstate neplatná, a to v snahe dosiahnuť vlastný ekonomický profit na úkor napríklad dlhu na cle, či zatajenia majetku pred príslušnými orgánmi na Ukrajine. Súd považuje bez dôvodných pochybností preukázané to, že vozidlo bolo od 26.08.2021 do 08.12.2021 formálne evidované na svedka I. ako vlastníka, obžalovaný mal aj snahu ho formálne do tohto predaja zapojiť. Vozidlo však obžalovaný predával ako vlastné o čom vypovedá svedok I. dňa 11.05.2022 a poškodený. Bolo nadobudnuté za jeho peniaze, bolo jeho vôľou ho so ziskom predať aj tento predaj zrealizoval. Súd má za to, že by bol schopný aj formálne dosiahnuť zmenu evidencie na nadobúdateľa, a to aj na poškodeného. Napokon vozidlo bolo aj neskôr prihlásené na syna obžalovaného dňa 08.12.2021 a ešte neskôr na tretiu osobu 14.01.2022. Poškodený vypovedal, že jednal priamo s obžalovaným, aj obžalovaný vypovedal, že jednal s poškodeným on, dokonca svoje meno uviedol ako predávajúci v zmluve. Aj to je nesporné, že prevzal určitý obnos peňazí v hotovosti za vozidlo - rozchádzajú sa len v tom, že obžalovaný tvrdí že 2000,-€ čo bola len záloha a poškodený že vyplatil 6200,-€, hoci do zmluvy uviedol len 2000,-€, aby "ušetril" na cle. Tu je celkom zrejmý logický dôvod, prečo obžalovaný napísal na miesto predávajúceho do zmluvy svoje meno. Bolo to preto, že svedok I. konal len tak ako on poručil, bol teda schopný aj zabezpečiť prepis vozidla na jeho osobu, na osobu poškodeného, rovnako to dáva zmysel výpovedi poškodeného, ktorý uviedol, že vozidlo obžalovaný predstavoval ako vlastné, či manželky, či na firmu obžalovaného
evidované, žiadneho svedka I. nespomínal. Svedok I. žil v jeho dome, v podstate robil "človeka pre všetko" za ubytovanie a stravu, tak ako to popísal svedok v prípravnom konaní dňa 11.05.2022 a zrejme neuvedomujúc si aký význam má čo hovorí, aj pred súdom. Svedok I. totiž pri svojej márnej snahe dať logiku svojej výpovedi, kde tvrdil, že jednal na svoj účet a osobne s poškodeným, uviedol aj to, že je gambler, prehral v čase, keď po ňom chcel poškodený vrátenie kúpnej ceny už všetky peniaze čo mal. Bol aj nemajetný, predĺžený, v podstate neexekvovateľný, pretože príjem z práce nemal a nevlastnil ani majetok. Dlžobným úpisom nič neriskoval, pretože išlo len o ďalší z jeho nevymožiteľných dlhov. Súd je toho názoru, že svedok nemal žiadne peniaze už ani pri kúpe vozidla VW Touran a "podnikal" s cudzími peniazmi - či presnejšie slúžil ako osoba, na ktorú sa vozidlá formálne "evidujú", ktorá má živnosť na daná predmet podnikania, v skutočnosti však len vystupuje na istý krátky čas ako oficiálny evidovaný držiteľ a vlastník na účely ďalšieho predaja. Je totiž nelogické, že by ako gambler ušetril a držal (štyri roky) tisíce eur z predaja domu, na viac aj investoval vlastné peniaze do kúpy VW Touran, a potom ich razom prehral do dvoch mesiacov, že by nebol schopný vrátiť ani len jednu splátku vo výške 500,-€. Logický je záver, že sa o predaj vozidla nezaujímal - a to z toho prostého dôvodu, že ho vozilo nestálo ani jedno vlastné euro. Naopak mohol mať sľúbený nejaký prospech (či len ten nocľah a stravu či drobné) z predaja či aspoň umytia vozidla, ako sám pravdivo popísal svoje postavenie u obžalovaného vo výpovedi dňa 11.05.2022. Čo je však pre právne posúdenie tejto veci podstatné, svedok dňa 11.05.2022 a v podstate aj pred súdom popísal, že nemá potuchy čo a kedy sa skutočne potom, čo poškodenému nebolo umožnené odviesť si vozidlo ani vrátená celá kúpna cena, s vozidlom stalo. Nemal potuchy o tom, že vozidlo bolo prevedené na syna obžalovaného - B. B., tvrdil že ho predal nejakej žene. Evidentne tak nebol do ďalšieho prevodu vozidla inak ako podpísaním odhlášky zainteresovaný. A vozidlom jednoznačne disponoval celý čas obžalovaný. Pre prevod motorového vozidla sa nevyžaduje písomná forma zmluvy, táto sa nepredkladá ani pri zmene evidencie vlastníctva či držby vozidla, záznam má len evidenčný charakter. Súd je toho právneho názoru, že už pri prevode vozidla na svedka I. bol zakrývaný skutočný kupujúci, hoci bez vedomia predávajúceho, ďalej sa obžalovaný k vozidlu správal ako vlastník, napokon aj formálne uvádza v zmluve seba ako predávajúceho. Svedok I. za zas ako vlastník vôbec nesprával, správal sa ako nastrčená ovládaná osoba, ktorá nemá na kúpu vozidla ani peniaze a napokon ho ani len nemôže legálne šoférovať. Súd bez pochybností považuje za predbežne vyriešenú otázku, kto bol v čase predaja vozidla poškodenému vlastník vozidla a to, že to bol obžalovaný. Čo je tiež zrejmé, aj obžalovaný mal prvotný úmysel poškodenému vozidlo predať, a poškodený úmysel kúpiť vozidlo, svedok I. mal evidentne vedomosť, že vozidlo je kúpené za účelom predaja a vedel aj o jeho predaji aj o tom, že obžalovaný nechce vrátiť celú kúpnu cenu. Napokon ten nemal ani len vodičské oprávnenie, čo je aj jedným z argumentov pre ten záver, že inak ako "formálny podnikateľ" sa na predaji vozidiel nepodieľal. Sám uviedol, že šoféra mu musel robiť syn obžalovaného. Prokurátor nepreukázal, že obžalovaný spáchal prečin podvodu, tomuto záveru svedčí aj výsledok dokazovania. Na naplnenie znakov toho prečinu je totiž potrebné preukázať, že páchateľ uviedol poškodeného do omylu, aby mu spôsobil škodu či sebe prospech. Prokurátor videl toto podvodné konanie v tom, že obžalovaný mal mať vopred uvážený úmysel po podpise vozidlo neodovzdať poškodenému a ponechať si aj kúpnu cenu vo výške 6200,-€. Súd takéto tvrdenie považuje za rozporné s preukázanými skutočnosťami. Súd považuje vskutku za preukázané, že obžalovaný s poškodeným sa dohodli na kúpnej cene 6200,-€ ba, že túto kúpnu cenu poškodený aj celú vyplatil. Hoci poškodený o tejto skutočnosti nemá písomný doklad, pretože bol dôverčivý a ľahostajný k takto významnej záruke právnej istoty, z priebehu deja, vyplýva, že celá kúpna cena musela byť vyplatená. Súd poukazuje na to, že poškodený tvrdil a obžalovaný ani nerozporoval, že poškodenému boli odovzdané kľúče od auta aj doklady, ktoré by ho oprávňovali vozidlo viesť. Obžalovaný nemohol vopred vedieť, že poškodený si nezabezpečí odvoz vozidla ihneď, nemohol teda mať vopred uvážený úmysel vozidlo si nechať a aj kúpnu cenu. Poškodený prišiel však na svojom vozidle sám, nerozhodol sa ani niekam kúpené vozidlo preparkovať, naďalej mal kľúče od vozidla, jedine praktická nemožnosť odvozu vozidla bezprostredne po podpise zmluvy bol dôvod, ktorý odchodu z vozidlom bránil, nie konanie obžalovaného. Ten len skomplikoval prepis vozidla, lebo tvrdil, že nedisponuje "veľkým" osvedčením o evidencii vozidla. Prepis však bolo možné urobiť aj dodatočne, nebránilo nič tomu, aby poškodený s vozidlom odišiel. Logiku ani nedáva, že by z Českej republiky prišiel poškodený vozidlo len ohliadnuť bez peňazí, či len s časťou kúpnej ceny. Obžalovaný však využil zámienku, ktorú mu ponúkol sám poškodený, a to, že v zmluve chcel uviesť len sumu 2000,-€. Opäť obžalovaný nemohol vedieť, že poškodený nebude chcieť uviesť plnú cenu vozidla, ale bude chcieť krátiť clo. Paradoxne samého seba obžalovaný vystavil riziku, lebo v podstate predal vozidlo za 2000,-€. Toto by opäť logicky nebol na svoje riziko spravil,
pokiaľ by neobdržal skutočnú cenu vozidla, teda sumu 6200,-€. Pretože by riskoval, že ho "dobehne" naopak poškodený. Celá kúpnopredajná zmluva v podobe ako bola uzavretá je formálne neplatná vo vzťahu k iným osobám ako obžalovaný a poškodený, títo ňou zakrývali skutočnú zmluvu medzi sebou. Obžalovaný tak poškodeného do žiadneho omylu neuviedol, všetky skutočnosti poškodený vedel, ba sám sa podieľal na znení danej zmluvy, ktorá bola len akýmsi "papierom" pre tretie osoby - najmä pre úrady. To preto, že obžalovaný vedel zabezpečiť prevod vozidla na poškodeného aj mal ten úmysel až do času, kým nežiadal kúpnu cenu poškodený späť, a poškodený tiež vedel zabezpečiť, aby jemu spriaznená osoba buď previedla vozidlo na neho - G. - alebo mohol vozidlo aj bez toho užívať. V tomto bode súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu je povinný inak právne posúdiť všetok dej, ktorý z dokazovania bol bez dôvodných pochybností preukázaný po 11.11.2021, teda spojený s prevodom vozidla obžalovaným na inú osobu, v spojitosti s ktorým súd prvého stupňa súd skutok právne posúdil ako prečin sprenevery. Vskutku v uznesení o vznesení obvinenia z 23.03.2022 nie je popísaný dej po 11.11.2021 inak ako tak, že "obvinený do dnešného dňa neuhradil žiadnu splátku, a mal vopred uvážený úmysel vozidlo neodovzdať ani nevrátiť kúpnu cenu". Slovné spojenie o následnom predaji vozidla tretej osobe bolo uvedené až v obžalobe. Súd svoje pôvodné rozhodnutie založil na tom právnom posúdení, že z hľadiska totožnosti skutku postačuje totožnosť v konaní alebo v následku, pričom totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach individualizujúcich skutok, teda aj čo do času spáchania (R 9/1972). Následok v tomto prípade bola škoda, ktorú utrpel poškodený tým, že mu jednak vozidlo nebolo vrátené, a neboli vrátené ani peniaze - ten sa nezmenil, jedine bolo preukázané (konkretizované), že vozidlo nebolo vrátené preto, že bolo prevedené tretej osobe rozpore s účelom zverenia. Skutok nie je totožný pokiaľ ide o konanie úplne, ale len čiastočne, pretože za relevantnú časť konania bez ktorej by čin nebol trestný súd považoval aj následný prevod vozidla tretej osobe. Platí však aj opak, samotný prevod tretej osobe by tiež nebol relevantný bez tej časti skutkového deja, kde sa vozidlo obžalovanému zverí s určitým účelom. Súd za právne relevantné nepovažoval len konanie spojené s prevodom dňa 08.12.2021, ale celé predchádzajúce konanie zahrňujúce však nevyhnutne aj neskoršie naloženie s vozidlom v rozpore s účelom zverenia, teda prevod tretej osobe. Dej zahrňujúci samotný prevod vozidla poškodenému bolo nutné uviesť do skutkovej vety, pretože zahrňoval moment zverenia vozidla bezprostredne po predaji. Pri druhej návšteve dňa 01.11.2021 bolo vozidlo ešte naďalej ponechané u obžalovaného a bol zrejmý účel zverenia na ďalšiu dobu a 11.11.2021 už vyslovene bolo zadržiavané. Zároveň je totožný objekt trestného činu - chránený záujem, teda majetok. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané teda aj to že vozidlo bolo totiž pri druhej návšteve poškodeného nepojazdné, poškodený ako tvrdí ho obžalovanému zveril za účelom spojazdnenia - dobitia batérie, odovzdal mu ho - oproti odovzdaniu veľkého technického preukazu poškodenému, poškodený zas zveril obžalovanému kľúče od auta - logicky, aby sa dalo otvoriť, presunúť a spojazdniť. No následne sa obžalovaný na škodu poškodeného vozidla zbavil, pretože je zrejmé, že svedok I. nedostal vozidlo späť, ani peniaze zaň, no vozidlo nebolo odovzdané ani poškodenému. To napriek tomu, že vozidlo previedol obžalovaný reálne na poškodeného, no tomu ho odmietol vydať. Jediná osoba, ktorá reálne bránila poškodenému vozidlo využívať po výzve na vrátenie kúpnej ceny bol obžalovaný, svedok I. sa objavil až ako osoba, ktorá prišla podpísať dlžobný úpis. O tom ako vznikol dlžobný úpis vypovedá poškodený na hlavnom pojednávaní a aj svedok I. v prípravnom konaní dňa 11.05.2022. Obžalovaný mysliac si, že zodpovednosti sa zbaví formálne tým, že dlžníka uvedie svedka I., ho vyzval aby kvitanciu podpísal, ten ako všetko predtým len podpísal čo bolo treba. Paradoxne nik si nerobil starosť o to, že ako predávajúci na písomnej zmluve je uvedený obžalovaný. Už to hovorí za skutočnosť, že písomná forma daných právnych úkonov zaostávala za skutočnými úmyslami obžalovaného, poškodeného či svedka I. - písomná forma mala učiniť zadosť len štátnym orgánom prepis vozidla, colné konanie a pod. Reálne došlo ku kúpnej zmluve medzi obžalovaným a poškodeným, kde tento vyplatil ako kúpnu cenu sumu 6200,-€, no vozidlo neobdržal. Nedá sa neuviesť, že vozidlo bolo následne zo svedka I. prevedené na syna obžalovaného, o čom nemal svedok potuchy, pričom jedinou osobou, ktorá danú vec mohla reálne zabezpečiť bol obžalovaný za pomoci jeho syna - keďže na neho bolo vozidlo zaevidované. Obžalovaný si zrejme myslel, že poškodeného prinúti akceptovať tú skutočnosť, keďže v zmluve je uvedená len suma 2000,-€, že poškodený má nárok len na túto sumu, na viac túto povinnosť prenesie na svedka I., opomenul však to, že so zvereným vozidlom, a zverené bolo momentom dohody o prevode vozidla a zaplatením kúpnej ceny, že vozidlo nemôže scudziť, bez dohody o odstúpení od zmluvy a vzájomnom vyporiadaní - vrátenie vozidla a vrátenie kúpnej ceny.
Pokiaľ teda pre právne posúdenie skutku ako prečinu sprenevery nie je možné prihliadať s poukazom na právny názor odvolacieho súdu k tej relevantnej časti konania, ktorá zahŕňa naloženie s vozidlom obžalovaným po dátume 11.11.2021, teda po návšteve poškodeného, kde si chcel vozidlo prevziať a prepísať potom čo už malo byť opravené, pretože ide už o iný skutok, pre ktorý nebolo vznesené obvinenie, tak súdu prvého stupňa ostáva len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pretože ten skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba sa síce stal, no nie je trestným činom, pretože nie je preukázaný vopred uvážený úmysel uviesť poškodeného do omylu tým, že neodovzdá vozilo ani nevráti kúpnu cenu 6200,-€. Pretože súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil súd obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.