Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza PE-4P/27/2022 3622200969 30. 05. 2024 JUDr. Michaela Bebjaková ECLI:SK:OSPD:2024:3622200969.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., štátna občianka SR a druhého z manželov: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. - XXXXX, G., H., štátny občan Gréckej republiky, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: I. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto rozhodol: I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX v K., Slovenská republika, štátnej občianky SR a druhého z manželov A. E., nar. XX.XX.XXXX v B., G., štátneho občana Gréckej republiky, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v F. L., H. J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava I., vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a. II. Maloletá I. E., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. III. Otec maloletého dieťaťa j e p o v i n n ý, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, prispievať na výživu maloletej I. E., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 300 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. IV. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom s a n e u p r a v u j e. V. Žiaden z účastníkov n e m á
právo na náhradu trov konania.
VI. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.07.2022 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, ktoré s manželom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v F. L. v H.. Zároveň žiadala, aby maloletú I. E., nar. XX.XX.XXXX súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky maloletej, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca maloletej zaviazal vyživovacou povinnosťou k maloletej I. vo výške 300 eur mesačne, a to všetko s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Navrhovateľka ďalej uviedla, že z manželstva pochádzajú dve deti, a to plnoletý N. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletá I. E., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo uzatvárali z lásky a spočiatku bolo vyhovujúce. Bývali v H., pričom prvých 10 rokov zabezpečoval rodinu manžel a potom už navrhovateľka. Spoločné bydlisko nezdieľajú od roku 2011, kedy sa navrhovateľka spolu s deťmi vrátila z H. späť na Slovensko a odvtedy pretrvávajú aj problémy v manželstve. V súčasnosti sú vzťahy medzi manželmi rozvrátené, manželstvo plní len formálnu úlohu a navrhovateľka nevidí žiadnu nádej na obnovenie manželského spolužitia. Podľa nej bude len na prospech oboch manželov, aby si každý išiel svojou cestou.
2. Podaním doručeným súdu dňa 06.03.2024 navrhovateľka špecifikovala svoje pravidelné mesačné výdavky a výdavky na maloletú I. nasledovne: bývanie (plyn 153 eur mesačne, elektrina 45 eur mesačne, voda 40 eur mesačne), TV a internet 37 eur mesačne, mobil 26 eur mesačne, mobil maloletej 16 eur mesačne, poistenie domu 138 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 43,20 eur ročne a poplatok za komunálny odpad 102 eur ročne. Ďalej životná poistka 35 eur mesačne (navrhovateľka aj maloletá), sporenie 40 eur mesačne, strava 300 eur mesačne (navrhovateľka aj maloletá), drogéria 50 eur mesačne na celú domácnosť, cestovné do práce 40 eur mesačne, zubný strojček pre maloletú priemerne 100 eur mesačne, očný lekár pre maloletú 150 eur ročne, oblečenie maloletá 50 eur mesačne, krúžok 20 eur mesačne, vreckové pre maloletú 20 eur mesačne, výlety 500 eur ročne. Dodala, že jej príjem predstavuje príjem zo zamestnania vo výške 900-1.000 eur a poberá na maloletú rodinné prídavky vo výške 60 eur. 3. Druhý z manželov sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.03.2024. Uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Rovnako tak súhlasil aj so zverením maloletej I. do rodičovskej starostlivosti jej matky a s určením povinnej výživy vo výške 300 eur mesačne. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka a kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa, ktoré mali zachovanú lehotu na prípravu pojednávania. Nedostavil sa druhý z manželov, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne pracovnými dôvodmi a zároveň súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd za splnenia procesných podmienok na konanie vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov, a to: návrh č.l. 1-4, sobášny list č.l. 5, rodný list mal. dieťaťa č.l. 6, lustrácia účastníkov konania v SP a Regob č.l. 9-13, správa od zamestnávateľa matky č.l. 220-223, prehľad výdavkov matky a mal. dieťaťa č.l. 261, správa KO č.l. 262-263, vyjadrenie druhého z manželov a otca mal. dieťaťa č.l. 281, ako i ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci: 5. Navrhovateľka, po zákonnom poučení na pojednávaní uviedla, že v spoločnej domácnosti s manželom nežijú od roku 2010. Dôvodom rozpadu ich manželstva podľa nej bolo to, že manžel odišiel do F. a ona už v H. sama nechcela zostať s deťmi a tak sa vrátila na Slovensko. Od roku 2010 spolu nežijú, nehospodária ani sa intímne nestýkajú. V kontakte sú len ohľadom rozvodu. Navrhovateľka má od manžela vedomosť, že s rozvodom ako aj navrhovanou úpravou práv a povinností k mal. I. súhlasí. Na mal. I. jej doposiaľ neprispieva. S maloletou má otec iba telefonický kontakt, je to sťažené tým, že dcéra nevie po grécky a otec nevie po slovensky. V spoločnej domácnosti žije navrhovateľka, mal. I. a plnoletý syn účastníkov tohto konania. Príjem navrhovateľky predstavuje príjem zo zamestnania vo výške 900 až 1.000 eur mesačne, vrátane daňového bonusu. Poberá prídavok na jedno dieťa. Iný pravidelný príjem nemá. Je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej s deťmi žije. Ten dom zdedila navrhovateľka po svojej matke. Osobné motorové vozidlo nevlastní. Na svojich pravidelných mesačných výdavkoch zotrváva tak ako ich písomne vyčíslila dňa 06.03.2024. Čo sa týka životnej poistky tá je jej a má tam pripoistené aj deti. Čo sa týka sporenia, je to sporenie navrhovateľky. S maloletou I. má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevami očného lekára a zubára. Maloletá nosí strojček. Navštevuje krúžok, kde mesačne matka platí 20 eur. V čase, keď žili s manželom v spoločnej domácnosti, aj keď už to bolo dávno, mal príjem okolo 1.500 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti v tom čase nemal. Navrhovateľka iné informácie o aktuálnych zárobkových a finančných pomeroch manžela nemá. 6. Účastníci tohto konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F. L., H. J.. U oboch ide o manželstvo prvé. Posledný spoločný pobyt účastníkov konania bol v H.. Navrhovateľka, spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva, žije od roku 2011 v D. na Slovensku. Účastníci tohto konania majú dve spoločné deti, t.č. plnoletého N. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletú I. E., nar. XX.XX.XXXX. 7. Zo správy od zamestnávateľa matky mal. dieťaťa (Zariadenie pre seniorov Komfort, n.o.) vyplýva, že matka mal. dieťaťa pracuje na pozícii zdravotnej sestry od 01.09.2016 doposiaľ. Zo priloženého mzdového listu za rok 2023 vyplýva príjem matky mal. dieťaťa spolu vo výške 16.956,99 eur, t.j. priemerne 1.413 eur mesačne, a to vrátane daňového bonusu (na dve deti, jedno plnoleté a jedno maloleté).
8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.03.2024 vyplýva, že maloletá I. E., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva A. B. a A. E.. Manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. L., H. J.. Manžel je štátny občan Gréckej republiky a manželka je občiankou Slovenskej republiky. Matka si podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že od roku 2011 nebývajú v spoločnej domácnosti, lebo sa matka s mal. deťmi vrátila bývať na Slovensko. V návrhu žiada o zverenie mal. I. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne. Matka maloletej, A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., je zamestnaná v Zariadení pre seniorov KOMFORT, n.o. Topoľčany, ako zdravotná sestra a je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 60 eur mesačne. Na adrese trvalého pobytu býva spolu s dcérou I. a plnoletým synom N. E., nar. XX.XX.XXXX, v 4-izbovom rodinnom dome. Domácnosť je primerane zariadená novším nábytkom a udržiavaná v poriadku. Mal. I. má samostatnú izbu, kde má všetko čo potrebuje. Náklady na domácnosť uhrádza matka a to plyn 150 eur mesačne, elektriku 45 eur mesačne, internet a TV 50 eur mesačne a vodu 30 eur mesačne. Mesačne si platí poistku, kde je aj pripoistená dcéra, v sume 45 eur mesačne. Mal. I. je žiačkou 9. ročníka ZŠ v D., stravuje sa v škole, má vybavenú dotáciu na stravu. V škole dosahuje veľmi dobré študijné výsledky, plánuje pokračovať v štúdiu na Obchodnej akadémií v E.. Navštevuje ZUŠ v D., krúžok literárnodramatický, kde sa uhrádza poplatok v sume 20 eur mesačne. Zo školy často chodia na exkurzie a kultúrne podujatia, na ktoré jej matka prispieva sumou 20 eur mesačne. V júni ide dcéra na školský výlet do Londýna , kde sa uhrádza poplatok v sume 400 eur. V škole navštevuje kurz spoločenských tancov, za ktorý sa platil poplatok 25 eur a za slávnostný venček sa uhrádzalo 80 eur. Dcéra nosí okuliare, za ktoré uhradila sumu 150 eur. V súčasnej dobe pravidelne navštevuje zubára, nosí strojček hore aj dole, za ktorý matka uhradila 500 eur a za pravidelné mesačne kontroly uhrádza sumu 30 eur. Matka pri pohovore verbalizoval, že maloletá je zdravá, máva len bežné detské ochorenia, jeho ošetrujúcou lekárkou je L. O., ambulancia pre deti a dorast D.. Trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva, s manželom sa vzájomne citovo odcudzili, už od roku 2011 nebývajú v spoločnej domácnosti. Spolu s maloletými deťmi sa presťahovali na Slovensko. Otec na výživu dcéry prispieval nepravidelne a posledné roky tri roky výživné vôbec nezasielal. Mal. I. sa s otcom nestretáva, naposledy boli spolu v roku 2021 počas dovolenky v H.. Predtým sa stretávali minimálne raz ročne. Sú v kontakte cez sociálne siete. Upravovať styk netreba vzhľadom na vek dieťaťa a pobyt otca. Matke maloletej bolo poskytnuté sociálne poradenstvo a informácie o rodičovských právach a povinnostiach po rozchode. O odporučenú psychologickú pomoc referátu poradensko-psychologických služieb neprejavila záujem. Dňa 31.01.2024 bol uskutočnený pohovor s mal. I., pri ktorom bola informovaná o svojom práve byť vypočutá a o možnosti samostatne vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa jej týkajú, ako aj o možnosti toto právo si neuplatniť a k veci sa nevyjadriť. Na základe uvedených skutočnosti maloletá súhlasila s pohovorom a zároveň súhlasila, aby ich vyjadrenia boli sprostredkované ako súdu, tak i iným zaangažovaným stranám. V roku 2011 sa presťahovali na Slovensko a od tej doby rodičia nežijú spolu. Vie, že rodičia sa budú rozvádzať. S matkou má veľmi dobrý vzťah. S otcom je v kontakte cez sociálne siete asi tak dva krát do mesiaca. Komunikujú spolu po grécky. Častejšie s otcom komunikuje brat N.. Chcela by byť zverená do osobnej starostlivosti matky. Mamina sa o ňu veľmi dobre stará. Vo voľnom čase, okrem prípravy do školy, chodieva s kamarátkami do kina, navštevuje dramatický krúžok v škole. Matke pomáha pri upratovaní a v záhrade. Keď bola na výlete zo školy vo Viedni, tak jej otec zaslal na bratov účet sumu 50 eur. Otec maloletej, A. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. D. XXXXX, G., H.. Na základe preverenia výchovných pomerov dieťaťa doporučujú zveriť maloletú I. E. do osobnej starostlivosti matky a pri stanovovaní výšky výživného navrhujeme zohľadniť objektívne potreby dieťaťa ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Styk otca s maloletou netreba upravovať vzhľadom na vek maloletej a pobyt otca v zahraničí. 9. Podľa článku 3 odsek 1 písmeno a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na území ktorého má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu. 10. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
11. Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. 12. Podľa § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "C.m.p."), na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. 13. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je daná, na prejednanie rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, právomoc Okresného súdu Prievidza (v čase podania návrhu, t.j. pred reformou súdnej mapy Okresného súdu Partizánske). 14. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine"), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 15. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 16. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 17. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 18. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 19. Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 20. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel, na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX O. H. je trvalo a vážne narušené. Navrhovateľka trvá na podanom návrhu, nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia a dôvod rozvratu manželstva vidí hlavne vo vzájomnom odcudzení sa manželov, keď už od roku 2011 žijú manželia oddelene; manželka s deťmi na Slovensku a manžel v H.. Druhý z manželov s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Na základe uvedených skutočností, súd dospel k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a neplní si žiadnu zo svojich
spoločenských funkcií, pričom vzhľadom k postoju navrhovateľky, ktorá trvá na rozvode manželstva a postoju druhého z manželov, ktorý s rozvodom manželstva súhlasí vychádzajúc z dlhodobého odlúčenia sa manželov (už asi 13 rokov nežijú v spoločnej domácnosti ani v rovnakom štáte) nie je podľa názoru súdu nádej, že by si v budúcnosti svoje funkcie toto manželstvo plnilo. Na základe uvedeného súd manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, pričom dôvod rozpadu manželstva vzhliadol vo vzájomnom citovom odcudzení sa manželov, spôsobenom aj dlhoročným odlúčením manželov. 22. V prípade rozvodu manželstva účastníkov, ktorí majú maloleté deti, sa rozvod nepochybne dotkne aj ich života v budúcnosti. Preto s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 100 C.m.p.). 23. Podľa § 24 odsek 1 až 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 24. Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 25. Podľa § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 28. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa, I. E., nar. XX.XX.XXXX.
29. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd má povinnosť prihliadať vždy na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia. 30. Vzhľadom na skutočnosť, že o osobnú starostlivosť maloletú I. prejavila záujem iba matka maloletého dieťaťa, nakoľko túto zabezpečuje už od roku 2011 kedy spolu s maloletou (a v tom čase aj maloletým bratom maloletej I.) odišla z H. a vrátila sa žiť na Slovensko; otec maloletej I. sa zdržiava v zahraničí, s maloletou má len sporadický, prevažne telefonický kontakt; v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky; maloletá I. sa vyjadrila, že by chcela byť zverená do starostlivosti matky; s poukazom aj na súhlasné stanovisko tak otca maloletého dieťaťa ako aj zástupcu kolízneho opatrovníka, súd zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti jej matky s tým, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ktoré rozhodnutie považuje súd za rozhodnutie, ktoré je pri zohľadnení všetkých skutkových okolností, v najlepšom záujme maloletej I.. 31. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu súd vychádzal zo zistených majetkových, finančných a zárobkových pomerov a možností oboch rodičov, pričom zohľadnil nevyhnutné výdavky tak na strane rodičov ako aj maloletého dieťaťa. 32. Súd vychádzal zo zisteného a účastníkmi konania nerozporovaného skutkového stavu, keď zistil, že maloletá I. má 15 rokov a je žiačkou 9. ročníka základnej školy v D.. Zdravotný stav má dobrý, zvýšené výdavky má s ňou matka na zubára (nosí zubný strojček) a na očného lekára (maloletá nosí okuliare). Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z priemerných mesačných výdavkov matky v súvislosti s maloletou I. nasledovne: strava 150 eur mesačne, oblečenie a kozmetické potreby 50 eur mesačne, vreckové 20 eur mesačne, literárno-dramatický krúžok 20 eur mesačne, mobil 16 eur mesačne, poistenie 17,50 eur mesačne, zubný lekár 100 eur mesačne, očný lekár 12,50 eur mesačne. Na strane maloletého dieťaťa súd zohľadnil aj pomerné náklady na bývanie, ktoré maloletej výlučne zabezpečuje jej matka, keďže s otcom sa pravidelne nestretáva, a to vo výške 92 eur mesačne (výdavok na plyn, elektrinu, vodu, TV a internet uplatnený matkou a rozdelený medzi tri spolubývajúce osoby). Na strane matky súd zistil, že má priemerný mesačný príjem zo zamestnania vo výške priemerne 1.413 eur mesačne, vrátane daňového bonusu na maloletú a jej plnoletého brata. Poberá na maloletú prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne a vlastní rodinný dom, v ktorom aj s deťmi býva. Na strane matky maloletého dieťaťa súd zohľadnil pravidelné mesačné výdavky nasledovne: bývanie (plyn vo výške 153 eur, elektrina 45 eur, voda 40 eur a TV a internet 37 eur), mobil 26 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 43,20 eur ročne, poplatok za komunálny odpad 102 eur ročne, poistka 17,50 eur mesačne, strava 150 eur mesačne, hygienické potreby 50 eur mesačne, cestovné do práce 40 eur mesačne. Ostatné matkou uplatnené výdavky (sporenie, poistenie domu) súd na strane matky nezohľadňoval, nakoľko nemajú prednosť pred jej vyživovacou povinnosťou k mal. I.. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej I. súd vychádzal zo súhlasného stanoviska otca maloletého dieťaťa. Otec mal. dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu súhlasil s návrhom matky mal. dieťaťa na určenie vyživovacej povinnosti otca k mal. I. v sume 300 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky mal. dieťaťa mal otec mal. dieťaťa, v čase keď žili v spoločnej domácnosti, priemerný mesačný príjem okolo 1.500 eur mesačne, pričom okrem mal. I. a plnoletého N. by nemal mať iné vyživovacie povinnosti. S poukazom na uvedené súd uložil otcovi určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 300 eur mesačne poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. 33. Vzhľadom na skutočnosť, že matka ani otec maloletej I. nenavrhovali upraviť stretávanie otca s maloletou I., s prihliadnutím na vek mal. I., ako aj skutočnosť, že otec mal. dieťaťa žije v zahraničí, súd stretávanie mal. dieťaťa s otcom, neupravoval. 34. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov tohto konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 35. Súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 155 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, nakoľko vznikli v súvislosti so zabezpečením práva druhého z manželov a otca mal. dieťaťa konať v jeho materinskom jazyku (v gréčtine), pričom trovy s týmto spojené znáša štát.
Poučenie: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.