Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/34/2020 z 11. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza 12C/34/2020 3820205166 11. 10. 2024 JUDr. Ivana Macková ECLI:SK:OSPD:2024:3820205166.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, C., občan SR, 2/ B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/ XX, C., obaja spoločne právne zastúpení: Mgr. Peter Švarc, advokát, so sídlom Námestie slobody 1/17, Prievidza, proti žalovaným: 1/ B. F. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, občan SR, 2/ B. H. G. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, občan SR, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy, takto rozhodol: I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku písomne sa opravedlniť žalobcom 1/ a 2/ listom zaslaným im do vlastných rúk, podpísaným a datovaným žalovanými 1/ a 2/, v tomto znení : B. F. G., nar. XX.XX.XXXX a B. H. G. I., kedysi obaja trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX C., ospravedlňujeme sa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obom trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX C., za to, že sme v decembri 2017 a v januári 2018 na verejných miestach v obci J. a do poštových schránok obyvateľov obce J. rozširovali nami vytvorený a napísaný štvorstranový list s oslovením Dobrý deň obyvatelia J., obsahujúci 29 bodov, zakončený uvedením autorov H. a F. G. zo zrubu, nakoľko tvrdenia uvedené v tomto liste o osobách A. B. C. a B. C. a ich konaní sú nepravdivé a zasahujúce do práv na ochranu ich osobností. II. V zostávajúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali písomného ospravedlnenia od žalovaných, náhrady nemajetkovej ujmy v sume 12.000,- eur v prospech žalobcu 1/ a v sume 3.000,- v prospech žalobkyne 2/ a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že v období mesiacov december 2017 a január 2018 žalovaní 1/,2/ na verejných miestach v obci J. ako aj do schránok obyvateľov I. J. rozširovali nimi vytvorený a napísaný štvorstranový list s oslovením Dobrý deň obyvatelia J., obsahujúci po formálnej stránke 29 bodov, zakončený uvedením autorov textu H. a F. G. zo zrubu (ďalej len List), v nasledovnom znení. Dobrý deň obyvatelia Hradca V priebehu posledných dní sta sa určite dopočuli, že tí čo majú zrub pri ihrisku ho predávajú rómom. Okrem tejto informácie ste sa mohli dopočuť aj to, ako sme sa zázrakom stali biznismeni ignorujúci

zákony i dobré susedské vzťahy filantropmi, pomáhajúcimi rómskej komunite. Prevádzkovanie svojho biznisu v zrube je s cieľom čo najvyššieho zisku. Už dva roky sme s manželom systematicky obviňovaní, napádaní, hrubo urážaní, zosmiešňovaní manželmi C., ktorí sú bohužiaľ naši priamy susedia. 1. Prvým obvinením bolo, že sme mu spôsobili nakláňanie jedného stĺpika oplotenia tým, že sme kopali kanál na prípojku elektriny cca 1,5 m od jeho stĺpikov. Ostatné 4 stĺpiky sa nenakláňajú aj keď výkop bol v rovnakej vzdialenosti. 2. Pozemok, ktorý sme kúpili je bývalé smetisko, na ktorom je navážka hliny. Spevnenie svahu sme vyriešili betónovými poloblúkmi, ktoré majú spôsobovať tlak na jeho ČOV vytvárať a elipsovitý zvar. Naše poloblúky majú tlačiť doprotisvahu a jeho niekoľko desiatok ton kameňa uložené priamo nad jeho ČOV určite netlačia na ČOV, lebo to nie je žiadna váha. 3. Vypílením náletových kríkov, planých čerešní, divokých šípin, rôznych burín sme spôsobili zničenie romantického výhľadu na Kľak a preto nás vyzval o okamžitú výsadbu stromov a trávy, aby sa mu tento romantický výhľad vrátil. 4. V auguste 20015 sme požiadali Štátne lesy SR o spoluprácu pri obnove lesnej cesty, nakoľko bola dezolátnom stave. Lesy poskytli nákladné autá, štrk, báger a my asfaltové výrezky a ľudskú pracovnú silu. Po zistení našich susedov, že obnovujeme cestu sme boli okamžite atakovaní, prečo sme ich o tom neinformovali. Pani K. sa rozhorčene vyjadrila: no to ste si sparvuili cestu len pre seba a pre tých čo chodia do krčmy! Prečo ste to nespravili až po nás? Ani jeden zo susedov neprejavil najmenší záujem aspoň fyzicky pomôcť, každý sa len usmieval. Prevažne ja sama som dva dni lopatovala, popludní za pomoci manžela. Na chvíľu prišla pomôcť pani A. L.. 5. v júni 2016 A. C. prišiel rozhorčený k nášmu plotu s dotazom: do kedy ešte budeme brúsiť. To je katastrofa, oni absolútne nemajú kľud. Vysvetlila som, že vyrábame záhradné lavica, zo zvyškov deva, lebo nie sme takí bohatí, aby sme si všetko mohli kúpiť v obchode ako iní. 6. Obťažuje ich naše neustále brúsenie, pílenie a vŕtanie lebo oni ušli z mesta na dedinu za tým účelom, že tu budú mať kľud a on si potrebuje psychicky oddýchnuť. Zakazujem Vám v sobotu a v nedeľu robiť. Všetci ostatní susedia môžu vykonávať akúkoľvek hlučnú činnosť vrátane A. C.. Dôvod je: „ čo máme ešte robiť, veď už máme skolaudované“. 7. Brúsením zrubu sme spôsobili poškodenie tepelného čerpadla prachom. Tepelné čerpadlo sa nachádza cca 9m od zrubu a cca 2m od prašnej lesnej cesty, po ktorej v období zvozu dreva denne prejde 6x kamión do lesa 6x naložený späť, niekoľko desiatok áut a motoriek, ktoré víria prach z cesty, no tieto to určite nespôsobili. 8. Obvinil nás že sme mu zabrali pozemok. Po žiadosti aby nám preukázal kde sme mu konkrétne zabrali pozemok, predsa počas našej výstavby mal svoj pozemok už oplotený, tak prekvalifikoval obvinenie, že sme sa na neho nalepili. Údajne nám povolil viac ako povoľujw stavebný zákon. Naša stavba je vzdialená od jeho stavby 9m, v zmysle stavebného zákona ja podľa A. C. nalepenie. 9. Obvinil nás, že sme ho oklamali a podviedli tým, že sme tvrdili pri stavebnom konaní, že staviame rodinný dom a teraz je z domu penzión, v ktorom sa ubytováva obrovské množstvo ľudí, čím rodine A. C. spôsobujeme nestále narušovanie súkromia. Vrchol narušenia súkromia bol, keď sa z nášho balkóna mal pozerať na p.. Partikovú nejaký cudzí chlap, čo spôsobilo, že ona musela odísť z terasy dnu do domu. Ten chlap sa pozeral na lúku a nejaká pani C. mu bola absolútne ukradnutá. 10. Nikto zo susedov nestvia dom tak dlho, ako vy. C. C. začal 2008 a ukončil 2015 = 6 rokov. Ďalší dvaja susedia 2008-2017 = 8 ROKOV.. My sme začali výstavbu 28.8.2013 = 4 roky, čo má byť už viac ako všetci ostatní. 11. Celej dedine leziete na nervy. Odkiaľ sú tí ľudia, čo nás neustále zdravbia počas prechádzky a zastavia sa na kus reči a často aj na štamprlu? Keď niekoho požiadame o pomoc vždy okamžite pomôžu a samozrejmosťou je aj pomoc z našej strany.Do nášho domu minimálne 2-3x príde návšteva aj z mimo J.. Ak každému lezieme na nervy, prečo k nám opakovane chodia a zdravia nás? 12. Prerastajúci živý plot p. C. cez oplotenie na náš pozemok sme povinní my jemu strihať, spôsobom aby sme ho nepoškodili inak na nás podajú trestné oznámenie. 13. V čase záujmu o výstavbu rodinného domu p. M. a manželov C. p. C. napísal petíciu, ktorú podpísali A. G. L., mnželia J., p. A. N., A. K. sozámerom - my si neprajeme, aby boli vydané stavebné povolenia týmto žiadateľom. 14. C. A. C. podal 26 podaní, oznámení, podnetov, žiadostí a pod. na všetky inštitúcie Trenčianskeho samosprávneho kraja - Okresný úrad - odbor starostlivosti o životné prostredie, stavebný úrad mesta Prievidza, odd. dani prostredníctvom pani, ktorá sa označila za poslankyňu Hradca - daň z ubytovania odd. daní prostredníctvom štátnej obchodnej inšpekcie - daň z nehnuteľností Okresný živnostenský úrad,

Krajský živnostenský úrad, Obvodné oddelenie policajného zboru, Kriminálna polícia, Štátna obchodná inšpekcia, Colný úrad Trenčín, Krajské riaditeľstvo policajného zboru Trenčín. Väčšina podaní boli viacnásobné a opakujúce sa, na Okresný úrad - odbor starostlivosti o životné prostredia, stavebný úrad mesta Prievidza boli podané sťažnosti aj na zamestnancov. Manžel bol obvinený, že z moci policajta zastrašuje obyčajných občanov. Obvinenia zneli : - systematicky klčujem krásnu zeleň a krásnu prírodu, ktorá tu bola = smetisko pre celý Hradec a okolie a premieňame ju na mesačnú krajinu = 100 m2 trávnika, 32 tují, 2 ks orecha 2ks hrušky, 2ks jablone, 2ks ringloty, 2ks slivka, 1 ks marhuľa, 1 ks broskyňa, 1ks kiwi, 26 ks ríbezli, 2 ks egreš, 1 ks josta, 20 ks ozdobných kríkov a množstvo kvetov. Ak pohľad na náš pripomína mesačnú krajinu, tak potom vitajte na mesiaci. - Priviezli sme na náš pozemok niekoľko desiatok ton odpadu, následne sto ton odpadu, dokonca aj azbest. Možno práve vďaka azbestu sa na našom pozemku darí viacerým bylinkám a množstvu zeleniny ( smile ). Aj zeleninová záhrada je tŕňom v oku manželov Paretikových, lebo už im z nej nič nedarujeme. - Mali sme vysypať stavebný odpad priamo pred dvere manželov C.. Nakoľko pozemok manželov C. je oplotený, neviem akým spôsobom by sme im mali vysypať stavebný odpad priamo pred ich dvere, keďže to nezdokumentovali. - Narušovanie súkromia - z nášho balkónu na ktorom bolo 12 dievčatko, pozeralo sa smerom k lesu a pani C. na ňu zvrieskla - nepozeraj sa na náš pozemok, pozeraj sa inam. Dievčatko sa ospravedlnilo a vysvetlilo, že ona sa na ich pozemok vôbec nepozerá, ale na pasúcu srnku na lúke. Rozplakala sa prišla nám to oznámiť. Dňa 03.06.2017 si dcéra manželov C. pozvala svojich priateľov, ktorý sa hlasito zabávali s vulgárnymi výrokmi: „ ty kokot, ja ťa jebem, do piče “ a množstvo aj iných vulgarizmov, ktoré sa ozývali do priestoru celej ulice aj doliny. Avšak, keď jeden z tzv. priateľov D. C. zakričal na moju 72 r. mamu „ čo ty kurva stará ? “ a bnáslednesa moja mama pozrela smerom k hlasu a odtiaľ sa zopakovalo od priateľov slečny C. : „ no čo ty kurva stará ? “ bol maximálny vrchol arogancie a drzosti tzv. priateľov dcéry manželov C., ktorí údajne vychovávajú svoju dcéru v medziach slušného sprívania sa. Po návrate manželov C. okamžite začali upratovať rozhádzané fľašky alkoholu po pozemku, cigaretové ohorky, zvratky a iný odpad. V auguste 2017 sa situácia opakovala pri párty mladšej dcéry manželov C. O. C., keď celým pozemkom sa šírili hrubé nadávky a oplzlé výrazy. 15. Po oznámení Okresnému úradu odbor pre starostlivosť o životné prostredie v roku 2016, že p. A. C. vypúšťa svoje odpadové vody z ČOV do dažďového kanála a príšerne páchnu ako výkaly, počas 4 mesiacov, vždy v neskorých nočných hodinách ( 22-23h), p. A. C. uviedol, že on nevypúšťal ČOV ale studňu a my sme ju mali znečistiť odpadom. Je len nepochopiteľné, ak mal znečistenú studňu pitnej vody, prečo ju vypúšťa v neskorých nočných hodinách a páchla po fekáliách, prečo to neohlásil orgánom činným v trestnom konaní, regionálnemu úradu pre verejné zdravotníctvo, životnému prostrediu alebo inému oprávnenému orgánu. 16. Dva roky sme mali havarijnú situáciu svahu, v ktorom bola umiestnená ČOV. Svah sa neustále zosúval. Statici nás pri obhliadke upozornili na stojace aj tečúce vody priamo pod zosuvnú plochu a odporučili okamžité oddrenážovanie minimálne do hĺbky 0,80 - 1m. Stojaca a tečúca voda je na našej parcele ktorá je územnom pláne určená pre výstavbu rodinných domov. Po upozornení C. C., že tie stojace vody sú z jeho ČOV, nakoľko sú priamo pod jeho ČOV, obvinil nás, že sú to naše vody z ČOV, ktoré by podľa jej umiestnenia museli tiecť do kopca. Po oddrenážovaní sa svah stabilizoval, našu ČOV sme premiestnili na iné stabilné miesto a bačorinisko pod ČOV p. A. C. ( teda na našej parcele ) sa ešte zväčšilo. Prešetrením životné prostredie skonštatovalo, že terén bol suchý napriek tomu, že tam stála voda. V novembri 2017 bolo opakované šetrenie, kde p. A. C. ústne aj písomne vydal čestné prehlásenia, že všetky stavby má postavené výlučne na svojom pozemku a v žiadnom prípade nevypúšťa vody na náš pozemok. Dňa 27.11.2017 sme výkopom pod ČOV p. C., teda na našej parcele obnažili ( zatiaľ) dve drenážne rúry, z ktorých vytekala neznáma páchnuca tekutina. 17. Od apríla 2017 keď sme premiestnili našu ČOV nás denne pani C. výsmešným spôsobom častovala slovom „SVIŽNE“, teda pri akejkoľvek našej pracovnej činnosti nám hlasno oznamovala - no svižne, svižne. Sedela v kresle neustále nás fotografovala, ako kopeme, vozíme fúrikom hlinu, zahrabávame a kričala svižn e, svižne. Keď ju táto činnosť omrzela, tak nám hlasito oznámila, že už ju svižne nebaví, ale sa svižne vráti a bude pokračovať. Do telefónu oznamovala - svižne príď domov, svižne už makajú, je to super pohľad. Tieto výsmešné vykrokovania trvali niekoľko mesiacov. 18. V lete 2016 sme sa rozhodli prenajímať časť rodinného domu. Boli u nás až dva nájomníci 3dni v týždni . V zime sme uzavreli spoluprácu s Bookingom. Vyťaženosť nájmu bola v letných mesiacoch 2017 avšak podľa manželov C. hostia sú u nás 365 dní v roku cieľom čo najvyššieho zisku.

19. V lete 2017 po zakúrení v krbe na teplú užitkovú vodu sa viac zadymilo z komína a p. C. okamžite reagovala vulgárnymi nadávkami na celú ulicu - ,, vy vyjebaní kokoti, čo vám to už nadobro jebe ? Ste už nadobro drbnutí ? “ – tieto nadávky sa niekoľkokrát opakovali a privolali hliadku mestskej plície, ktorá odišla bez riešenia. Urážky pani C. sme riešili oznámením na políciu, ktoré samozrejme poprela. 20. V auguste 2017 p. A. C. postavil svoje služobné motorové vozidlo priamo pred bránu , ktorá je jediným vstupom na náš dvor s odôvodnením : postavil som to auto tam preto, aby sa vaši hostia nedostali na váš pozemok. C. - a môžete sa sťažovať aj na lampárni. Po príchode dvoch hliadok policajného zboru a 1,5 hod konzultácie p. A. C. zúrivým spôsobom preparkoval auto tak, aby veľmi tesným spôsobom bol umožnený prechod autom na pozemok. 21. Naši nájomníci sú príšerne hluční. Keď som sa spýtala kedy to konkrétne bolo odpovedali, že áno, raz skoro ráno o 9h, keď oni ešte spali ich zobudilo schádzanie detí zo schodov. Inak sú úplne potichu, ale vadí im to, že u nás vôbec sú. Schody sme podložili gumenými podložkami a asi nakúpime papuče každému kto pôjde po dvore , aby sme niekoho z partikových skoro ráno o 9h náhodou nezobudili. 22. Od jari 2017 manželia C. nás, našu rodinu, našich priateľov, známych, našich nájomníkov neustále fotografujú a nahrávajú na videozáznamy v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. 23. Na stavebný úrad Prievidza bola doručená petícia, s podpismi manželov C., J., p. N., p. K. a p. L., v ktorej nás obviňujú, že naše osobné autá a autá našich hostí im prášia na pozemky. V petícii sa taktiež sťažovali, že sme zmenili ráz cesty z necelých 3 zablatených metrov na 6 vyrovnaných, spevnených, vysypaných asfaltovými výfrezkami. 24. V septembri 2017 sme raz ráno zistili, že našu bránu niekto násilne vytrhol z pántov a hodil ju na auto nášho nájomníka. Bránu sme okamžite zabezpečili pevnými lanami pri pántoch a dvomi zámkami v strede. O dva dni som zistila, že nám niekto odstavil prívod kyslíka do ČOV. Preto sme okamžite zabezpečili zámky na celé zariadenie ČOV a osadili sme senzorový reflektor smerujúci na bránu a ČOV. Do 23h som kontrolovala reflektor a ráno bol kompletne rozdupaný na zemi. 25. Na základe uvedených poškodení majetku sme nainštalovali kamerový systém a na druhý deň bola nasnímaná p. C. ako fotografuje našich nájomníkov. Každý deň keď sa vraciame domov prichádzame s malou dušičkou, či na našom pozemku bude ešte stáť zrub alebo len základová plocha a horeniskom. 26. Po preukázaní vypúšťania odpadových vôd z ČOV všetkých susedných pozemkov na našu parcelu p. A. J. prejavil záujem o urovnanie susedských vzťahov a požiadal o kompromis v ktorom my povolíme výkop a osadenie rúry, do ktorej budú vtekať odpadové vody z ich ČOV a odvádzať ju do potoka a z druhej strany bude zabezpečené, že manželia C. už nebudú na nás písať podania, oznámenia, podnety, trestné oznámenia, a pod. C. J. prisľúbil vybavenie urovnania vzťahov nakoľko ako jediný sa čestne priznal, že vypúšťa všetky odpadové vody na našu parcelu. J. je veľmi malý na to, aby sa tu niečo utajilo , lebo návšteva štátnej obchodnej inšpekcie potvrdila intervenciu p. C. u miestnych štangastov, ktorí telefonicky intervenovali priamo riaditeľa ŠOI. 27. Taktiež sme boli informovaní prostredníctvom p. A. J., že p. A. C. šíri tvrdenia o tom, že disponuje dokladom o tom že máme zákaz užívania stavby. Už dňa 17.09.2017 v ranných hodinách fotografoval naše autá, náš pozemok a následne aj mňa s výrazným oznámením : ,,Vy neviete o tom, že máte zákaz užívania stavby ? Neviete ? Ja ho mám. Chcete ho vidieť ? Tak čo chcete ? Nerozumiete ? Máte zákaz užívania stavby ? Nemáte tu čo bývať ! Ake je možné že tu ešte bývate ? Okamžite sa odtiaľto odsťahujete ! Nerozumiete ? ˝ Po celú dobu som ignorovala jeho napádania a následne som sa informovala na stavebnom úrade, či oni vydali nejaké rozhodnutie o zákaze užívania stavby. S obrovskou otázkou - kto mi to povedal sa vyjadrili, že oni určite žiadne také rozhodnutie nevydali a ani na to nemajú oprávnenie. Môže to urobiť len súd a to pri závažných okolnostiach a o tom by boli informovaní. Máme riadne skolaudovaný rodinný dom a môžeme tu bývať. 28. Koncom novembra 2017 sme sa dopočuli, že bolo uskutočnených niekoľko spoločných stretnutí manželov C., J., p. L., p. A. N., a A. K. počas ktorých zazneli výroky: to nie je možné, aby sme na nich nemali žiadnu páku! Musím ich odtiaľto nejako vyštvať aj keď zavoláme televíziu. J. je malá dedina, v ktorej sa nič neutají. 29. Pozemok, ktorý sme kúpili je bývalé smetisko celej dediny. Dlhé roky tu vyvážala celá dedina akýkoľvek odpad, ktorého sa potrebovali zbaviť. Všetci nás na to upozorňovali, že je to bývalé smetisko zavezené hlinou. Napriek tomu sme ho kúpili. Pri kopaní základov sme vyberali desiatky igelitových vreciek z mlieka a iných igelitov, rozobraté bicykle, fúriky, kočiare, železo všetkého druhu, popol z pece, drevo, betóny, obkladačky, tehly, škridle a iné materiály. Po celú dobu stavby sme sa snažili na tomto mieste vytvoriť peknú zeleň avšak podľa p. A. C. nádhernú prírodu, ktorá tam bola systematicky premieňame na mesačnú krajinu.

To čo som v tomto dokumente uviedla samozrejme nie je všetko. Je to iba zlomok dôvodov, prečo sme sa rozhodli zrub predať a odísť z J. veľmi ďaleko. Každého záujemcu, ktorý nie je rómom som upozornila na správanie manželov C. a bolo po záujme. Nemám to svedomie, aby som takúto dôležitú informáciu pri predaji zatajila. Moje fyzické a psychické sily sú za 2 roky vyčerpané, preto som požiadala o pomoc pána H.. Ak čo len niekto dokáže trošku pochopiť čo všetko zažívame a vcítiť sa do našej situácie, tak pochopí naše koanie. H. a F. G. zo zrubu. Všetky tvrdenia žalovaných 1/, 2/ o osobách žalobcov 1/, 2/ a ich konaní uvedené v Liste sú preukázateľne nepravdivé. List je zavádzajúci, ohovárajúci a hrubo znevažuje osoby žalobcov a ich rodinu. Ku konkrétnemu obsahu Listu žalobcovia uviedli nasledovné: List sa začína slovami (voľná citácia): „v posledných dňoch ste sa dopočuli, že tí, čo majú zrub pri ihrisku, ho predávajú rómom a stali sa filantropmi pomáhajúcimi rómskej komunite“. Žalobcovia 1/,2/ poukázali na to, že práve žalovaní 1/,2/ týmto listom distribuovaným do schránok a zanechanom na verejných priestranstvách upozorňujú na svoj úmysel predať dom rómom. Žalobcovia o tejto skutočnosti pred napísaním listu žalovanými nikde verejne neinformovali. Už pred roznesením tohto listu, ktorým žalovaní verejne šíria klamstvá a ohovárajú žalobcov, upozornili sami žalovaní emailom svojich kolegov a známych na to, že sa jedná o projekt, v ktorom žalovaní postavili luxusnú drevenicu a rozhodli sa ju poskytnúť viacčlennej rómskej rodine. Čo sa týka prevádzkovania zrubu s cieľom dosiahnuť čo najvyšší zisk, žalobcovia uvádzajú, že spôsob, akým ubytovanie poskytujú žalovaní sa zhoduje s definíciou podnikania. K jednotlivým bodom listu uviedli: Bod 1: K žiadnemu „obvineniu“ nedošlo, dané vyjadrenie žalovaných sa nezakladá na pravde, podobne ako to, že kopali vo vzdialenosti 1,5 metra od stĺpika. Skutočnosť, kde sa kábel nachádza preukazovali priloženými fotografiami. Zámerným klamstvom už v prvom bode Listu žalovaní poškodzujú dôveryhodnosť a vykresľujú žalobcu 1/ ako človeka, ktorý ich krivo obviňuje. Bod 2: Žalovaní uvádzajú: „ jeho niekoľko desiatok ton kameňa uložených priamo nad jeho ČOV určite netlačia na jeho ČOV, lebo to nie je žiadna váha“ (citácia). Nad ČOV žalobcov je uložená odhadom 1 tona kameňa na ploche cca 12 metrov štvorcových, teda menej ako 100 kilogramov na meter štvorcový. ČOV žalobcov sa po navezení desiatok áut zeme a odpadu (viac ako 100 ton váhy) do jej tesnej blízkosti sploštila z pôvodného kruhového tvaru do elipsovitého tvaru, presne od miesta ich pozemku, kde bola navážka a betóny osadené. Žalovanými spomínané polooblúky na pozemku žalovyných nič do protisvahu netlačia, to je úplne proti zákonom gravitácie a fyziky - na vyvíjanie protitlaku by na nich musel pôsobiť zdroj sily. Na priloženej fotografii je zdokumentovaný stav, ktorý žalovaní nazývajú „niekoľko 10 ton kameňa nad ČOV žalovaného“. Kameň je pritom uložený len na povrchu, jedná sa o drobný kameň, výška cca 10 centimetrov, plocha je cca 12 metrov štvorcových. Zároveň je medzi kameňmi výsadba cca 10 ihličnanov, od malých popínavých až po vyššie (borovica a smrek). Bod 3: Nič také sa nestalo, slovné spojenie romantický výhľad na Kľak žalobca 1/ nepoužil, žiadna výzva žalobcom 1/ nebola učinená. Jedná sa o ďalšie klamstvo žalovaných. Z terasy žalobcov na Kľak nikdy vidno nebolo kvôli stromom medzi pozemkom žalobcov a Kľakom, vzdialeným od pozemku žalobcov asi 50 metrov. Na Kľak je vidno z balkóna domu žalovaných, čo žalovaní kreatívne použili v tomto vykonštruovanom obvinení žalobcov. Bod 4: Vyjadrenie „boli sme okamžite atakovaní“ je výmysel žalovaných. Naopak, žalovaní si od všetkých obyvateľov tejto časti ulice dodatočne vypýtali po 20,- eur. Keďže sa žalovaní vyjadrujú v zmysle, že materiál poskytli lesy, tak si vlastne od susedov nechali zaplatiť svoju prácu a tento príjem nezdanili. Nikto zo susedov nebol vopred o zámere žalovaných informovaní. Keďže žalobcovia pracujú a oprava sa

diala počas pracovného dňa, nemohli pomôcť, žalovaná 2/ sama v tomto bode tvrdí, že 2 dni lopatovala sama, popoludní za pomoci manžela. Vyjadrenie žalovaných v tomto bode, kde v jednom riadku tvrdia, že boli okamžite atakovaní a o pár riadkov nižšie tvrdia, že každý sa usmieval, je rozporná a svedčí o zámernom zavádzaní o skutočnosti. Žalobcovia sa domnievajú, že na opravu tak, ako ju prezentujú žalovaní, neexistuje žiadne písomné povolenie majiteľov pozemku a prevádzkovateľa komunikácie, pretože v časti, kde došlo k oprave žalobcami, sa jedná o verejnú komunikáciu a nie cestu Lesov, š.p. Bod 5: Udalosť sa stala v nedeľu popoludní, v čase, keď účastníci konania ešte normálne komunikovali. Žalobca 1/ neprišiel k plotu žalovaných rozhorčený, nepoužil slovo katastrofa, žalobcovia poprosili žalovaných, že po viac ako 2 rokoch neustáleho brúsenia a pílenia počas každého víkendu by už mohli tolerovať aj potreby iných ľudí a blízkych susedov, apoň počas víkendov, keďže mali oslavu narodenín dcery, v rodinnom kruhu, vonku na terase. Obťažovanie nad primeranú mieru neustálym hlukom z brúsenia a pílenia počas každého víkendu, od jari do jesene, môžu potvrdiť susedia na ulici, napr. B. N.. Klamlivým opisom udalosti žalovaní neprávom vykresľujú žalobcu 1/ ako človeka, ktorý ich napáda. Ďalej sa žalovaní v tomto bode opisujú ako chudobní, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť veci v obchode. V protiklade k tomu však majú prostriedky na postavenie luxusnej drevenice (takto sa o svojej stavbe vyjadrujú sami žalovaní) s 3 kuchyňami, 3 kúpeľňami, 3 WC, 2 apartmánmi na poschodí a pod. Bod 6: Žalovaní si opäť vymýšľajú. Žalobca 1/ nič také nikdy nepovedal, žiadne zákazy žalovaným nedával. Aj tu žalobcu 1/ žalovaní nepravdivo vykresľujú ako človeka, ktorý ich napáda a vydáva im rôzne zákazy. Bod 7: Udalosť sa nestala tak ako ju opisujú žalovaní. Ešte počas výstavby drevenice žalovanými sa žalobcu 1/ žalovaná 2/ pýtala, či im nevadí, že kompletne zbrusujú svoj novopostavený zrub, čím vzniká množství jemných pilín, ktoré následkom smeru vetra neustále prúdia na dom žalobcov. Vtedy žalobca 1/ uviedol, že to spôsobuje usádzanie drobných pilín na výmenníku tepelného čerpadla, to je všetko. Je rozdiel medzi prachom z cesty a drobnými pilinami z brúsenia, pretože vlhkosť výmenníka po kondenzácii prach usadený z cesty zmyje a kondenzát odtečie, ale piliny vlhkosťou napučia a ostanú na výmenníku, čím znižujú jeho účinnosť. Nebolo to žiadne obvinenie, nejednalo sa o žiadne poškodenie, nikto nič nežiadal, žalobca 1/ len spomenul problém, ktorý im spôsobovalo neustále, mesiace trvajúce brúsenie dreveného zrubu. Žalobcu 1/ opätovne žalovaní bez dôkazov vykresľujú ako človeka, ktorý sa neustále na niečo sťažuje. Bod 8: Žalobca 1/ nikdy žalovaných neobvinil zo zabratia pozemku žalobcov. Žalovaní uvádzajú, citácia „prekvalifikoval obvinenie“. Žiadne obvinenie však neexistuje, takže nič nemohlo byť prekvalifikovné. Celý bod 8 je opäť výmysel žalovaných s úmyslom vykresliť žalobcu 1/ ako človeka, ktorý ich napáda a dokonca si robí nárok na ich pozemok. Žalobca 1/ žiadnu žiadosť o preukázanie zabratia pozemku od žalovaných nikdy nedostal a teda nič nemohol ani vysvetľovať. Bod 9: Žalobca 1/ podal podnet na prešetrenie na Mestský úrad Prievidza, nakoľko susedná stavba je skolaudovaný rodinný dom, ale je inzerovaný na množstve internetových portálov, kde sa prezentuje ako P. F. Q. pozýva turistov stráviť dovolenku v tomto zrube. Z K. P. F. si raz žalobkyňu 2/ nahrával na mobilný telefón jeden český turista. Nie je im známe akého chlapa v tomto bode žalovaní uvádzajú, nakoľko sa takáto situácia neodohrala. Trvajú však na tom, že ubytovávaním turistov v P. F. bolo a je narúšané súkromie žalobcov. Bod 10: Prvú zvýraznenú vetu žalobca 1/ nikdy nepovedal ani nenapísal. Kolaudácia domu žalobcov prebehla v roku 2011, nie v roku 2015 ako nepravdivo uvádzajú žalovaní. Bod 11: Žalobcovia nič také nikdy nepovedali. Žalobcovia nevystupujú za „dedinu“ (toto slovo nepochádza zo slovníka žalobcov, lebo žijú v meste Prievidza a nie v „dedine“) a nevedia čo si občania J. o žalovaných myslia. V tomto bode žalobcu 1/ vykreslili žalovaní ako človeka, ktorý sa sám pasoval za akéhosi „zástupcu dediny“, čo nie je pravda a môže viesť k nevraživosti ostatných občanov voči žalobcovi. Bod 12: Žiadne trestné oznámenie žalobca 1/ nikdy podať nechcel, nikdy nespomenul ani nikde nenapísal. Spor medzi účastníkmi je vec občiansko-právna, nie trestná. Živý plot bol v tom čase jediné, čo žalobcov oddeľovalo a chránilo aspoň trošku ich súkromie, pretože žalovaní nevyvinuli ani len minimálnu snahu zmierniť dopad skutočnosti, že v dome sú neustále ubytovávaní domáci i zahraniční turisti. Nie

žalobca 1/, ale žalovaní prví písomne vyzvali žalobcov, aby plot ostrihali. Žalobca 1/ rovnako písomne odpovedal, že plot si môžu ostrihať z ich strany presne podľa ich potrieb, ako sa im to bude páčiť, čo im umožňuje aj zákon, to však musia spraviť šetrne, vo vhodnom období, a pod. Za 2 týždne bol žalobca 1/ predvolaný na Mesto Prievidza a riešený mestským úradníkom, s ktorým si žalovaná 1/ tykala. Žalobca 1/ nechcel situáciu vyhrocovať a súhlasil, že plot ostrihá - aj pod hrozbou úradníka, že rozhodne tak, ako sa to žalobcom nebude páčiť. Prekrútením situácie a skutočnosti žalovaní pred občanmi Hradca vykresľujú žalobcu 1/ ako človeka, ktorý sa im vyhráža. V skutočnosti žalovaní podali podnet na mesto Prievidza, nie žalobca. Bod 13: „Petícia“ je výmysel. Nič také neexistuje, ani len žiaden podnet zo strany žalobcov. So susedmi M. a C. od začiatku vychádzajú žalobcovia veľmi dobre, čo sa však nedá povedať o žalovaných, ktorí výmyslom hľadajú cestu, ako žalovaných (správne zrejme žalobcov) pred nimi i ostatnými občanmi J. očierniť. Toto klamstvo poškodzuje dôveryhodnosť žalobcov, ako i dôveryhodnosť ich priateľov, ktorí údajne petíciu podpísali, nielen pred C. Q. M., ale i pred ostatnými občanmi J.. Susedia C. sa na to dokonca osobne boli opýtať žalobcov, čo potvrdzuje ako tento lživý list podpísaný a distribuovaný žalovanými znevažuje osobnosť žalobcov a vplýva na ich spoločenské postavenie. Žalobcovia uvádzajú, že nie žalobcovia, ale žalovaná 2/ sa v minulosti na schôzi zastupiteľstva mesta informovala, ako to bude s výstavbou v tejto časti, o čom existuje aj záznam v zápisnici z tohoto stretnutia. Bod 14: Podanie 25 oznámení žalobcami je krivé obvinenie. Podaní bolo menej, ale tým, že obaja žalovaní sú štátni zamestnanci, ktorých vo veľa prípadoch orgány samosprávy nemôžu riešiť, boli podania žalobcov následne postúpené na iné orgány a úrady. Upozorniť na porušenie zákonov je zákonná povinnosť každého občana Slovenskej republiky. Napríklad na Colný úrad Trenčín, ktorý je zamestávateľom žalovanej 2/, žalobca 1/ podanie nepodával. Naopak, colný úrad vyzval žalobcu listom na vyjadrenie a následne colný úrad žalovanú 2/ uznal vinnou. Čo sa týka spomenutého odpadu, ten bol naozaj rozvozený a zakopaný do zeme. Narušovanie súkromia so spomínaným 12 ročným dievčatkom je absolútny výmysel, ktorým poškodzujú dôveryhodnosť žalobcov a žalobkyňu 2/ vykresľuje ako násilníčku. Už v tom čase bol medzi pozemkami účastníkov cca. 2,5 metra vysoký živý plot. Čo sa týka spomínanej párty, v čase jej konania bol už medzi našimi pozemkami tak hustý živý plot, že žalovaní nič nemohli vidieť. To, že niekto na mamu žalovanej 2/ niečo povedal, považujeme za výmysel. Vulgárne vyjadrovanie, ktoré žalovaní spomínajú, je bežným slovníkom žalovaných, ktorý počúvali roky nielen žalobcovia, ale aj ostatní susedia. Žiadne zvratky, fľaše ani ohorky žalobcovia zo svojho pozemku nikdy nezbierali. Celý tento bod považujú žalobcovia za hrubé osočovanie celej rodiny žalobcov pred ostatnými občanmi Hradca. Bod 15: Žalobcovia majú inteligentnú úpravňu pitnej vody, ktorá po dosiahnutí prietoku 6 metrov kubických automaticky spustí v noci, keď sa voda nepoužíva, regeneračný program na prepláchnutie. Čo sa týka znečistenia vody v studni, od čias, kedy žalovaní naviezli na svoj pozemok desiatky áut zeme a stavebného odpadu, aj do tesnej blízkosti (cca 3 metre) studne žalobcov, tak po výdatných dažďoch majú žalobcovia v studni tak špinavú vodu, že musia robiť nútený preplach a výmenu filtrov. Tvrdenie, že nejaká voda páchla po fekáliách, je výmysel žalovaných, ktorý poškodzuje dôveryhodnosť žalobcov pred občanmi J.. Ak by tam totiž bol akýkoľvek zápach, sme presvedčení, že žalovaní by zakročili alebo volali políciu okamžite. Namiesto toho však žalovaní podali na žalobcov dodatočne oznámenie na Mesto Prievidza, čo však v tomto bode nespomenuli. Rovnako ako to, že šetrenie Mesta Prievidza nič nepreukázalo. Takže nie žalobcovia, naopak žalovaní podávajú oznámenia, ale v tomto bode je to zámerne vykreslené naopak, s cieľom očierniť žalobcov pred občanmi J. údajným vypúšťaním fekálií. Bod 16: Žalovaní 2 roky vypúšťali vodu priamo pod dom žalobcov, nie do vsaku, ale priamo na terén, v rozpore s rozhodnutím spracovávania odpadových vôd, o čom existuje množstvo fotodokumentácie a takisto to bolo prešetrované príslušnými úradmi. Spomínané bačorinisko, z ktorého žalovaní obviňujú žalobcov, tam bolo dlho práve počas obdobia, ktoré žalovaní označujú ako ich „2 roky trvajúca havarijná situácia“, keďže vypúšťali vodu priamo na terén. Avšak ani „havarijná situácia“ nebránila žalovaným ubytovávať počas celej tejto 2 roky trvajúcej situácie turistov, čím množstvo vypúšťanej vody na terén zvyšovali. Z pozemku žalobcov nevyteká žiadna páchnuca tekutina. Žalovaní na žalobcov zavolali pracovníkov úradu starostlivosti o životné prostredie, ktorí však zistili pod pozemkom žalobcov len sucho. Ak sa toto rozhodnutie žalovaným nepáčilo, riešiť to mali s úradom, ktorý toto rozhodnutie vydal. Toto zisťovanie prebiehalo v prítomnosti žalovaných i v prítomnosti ich zástupcu, nepodali však žiadnu námietku, pretože ani nemohli, keď tam reálne je od ukončenia vypúšťania vody z ich ČOV a

jej premiestnenia na iné miesto sucho. Danú vec považujú žalobcovia za vykonštruované obvinenie na prekrytie protizákonného konania žalovaných – takzvanú „2 roky trvajúcu havarijnú situáciu“, o ktorej však nikoho v tomto liste neinformovali, naopak, žalobcov tu pred občanmi J. vykreslili ako ľudí porušujúcich zákon. Za svojim čestným prehlásením si žalobca 1/ stojí, nič na iný ako svoj pozemok vedome nevypúšťa. Čo sa týka 2 roky trvajúcej havarijnej situácie, ani havarijná situácia žalovaných neoprávňuje porušovať zákon prevádzkovaním ČOV, ktoré nie je v súlade so zákonom. Bod 17: Susedov si žalobcovia nefotografujú. Medzi pozemkami účastníkov bol v čase údajného fotografovania už viac ako 2 metre vysoký živý plot. Žalobcovia sa cítia poškodzovaní neustálym špehovaním zo strany žalovaných a ešte aj odpočúvaním toho, o čom telefonujú. Slovo svižne žalobcovia nepoužívajú. Bod 18: Pravdou je, že celé letné obdobie bol zrub vyťažený turistami. A klamstvom je, že sa rozhodli až v roku 2016. Už pred stavbou obrovského Zrubu Rodika s 2 samostatnými apartmánmi, s celkovo 3x kuchyňa, 3x kúpeľňa, 3x WC a pod. podľa žalovaných (správne zrejme žalobcov) existoval zámer žalobcov (správne zrejme žalovaných) poskytovať ubytovacie služby. V opačnom prípade by malo zmysel stavať dom pre potreby 2 ľudí, nie dom, ktorý má spomínané 3 x kuchyňa, 3 x kúpeľňa, 3 x WC, samostaný vchod k apartmánom a pod. Hlavne v tom prípade, keď ako uvádzajú žalobcovia (správne zrejme žalovaní) v inom bode ohovárajúceho listu, nie sú tak bohatí, aby si mohli veci kupovať v obchode. Bod 19: Uvedený vulgárny slovník je slovník žalovaných, nie žalobcov. Žalobkyňa 2/ nebola vypočúvaná ani na polícii, ani na okresnom úrade, ale rovno dostala oznámenie o priestupku napriek tomu, že susedia pri dotazovaní políciou potvrdili, že žiadne hrubé vulgarizmy nepočuli. Voči zadymeniu smradľavým čiernym dymom sa ohradila celá ulica, nielen žalobcovia. Je klamstvom, že žalobcovia privolali hladku mestskej polície v daný deň, takže ani nemohla odísť bez riešenia. Až na tretí deň žalobcovia spolu so susedmi spísali záznam na mestskej polícii a takisto ich zavolali k opakujúcemu sa zadymeniu nasledujúci deň, zápis o tom existuje na mestskej polícii. Hliadka potvrdila smradľavý dym. Je naozaj obťažujúce, keď v lete, v 30 stupňových horúčavách, nemôžete sedieť na terase, ani mať otvorené okná. Dôkazom o zadymení z tohoto augustového dňa je fotografia. Bod 20: Tak, ako je to popísané, je to výmysel. Auto tam bolo žalobcom preparkované v deň zadymenia celej ulice žalovanými práve kvôli tomu ich dymu, čo sa valil na celú ulicu. Žalobca auto totiž v ten deň ráno vyluxoval, keďže ho v nasledujúci pondelok mal odovzdať zamestnávateľovi, a malo otvorené okná na vyvetranie v čase, keď sa začal valiť smradľavý dym z komína žalovaných. Preto ho žalobca presunul tam, kde ho dym od susedov nemohol zasiahnuť. Nič o tom, aby sa hostia na pozemok žalovaných nedostali, žalobca nepovedal. Hostia žalovaných parkovali v tú sobotu úplne inde na ich pozemku a vošli tam úplne iným vstupom, pretože to, čo žalovani označili ako ich jediný vstup, vôbec vstupom nie je, a už vôbec nie jediným. Rovnako úplne iným vstupom ich pozemok zákazníci ubytovacieho zariadenia Zrub Rodika nasledujúci deň opustili. Žalovaní volali políciu až po ich odchode v nedeľu, nie v sobotu, kedy bolo auto preparkované. Spomínaný „zúrivý spôsob“ je zosmiešňovanie správania žalobcu 1/, stáli okolo neho 4 policajti, preparkoval normálne, a tak, že tam bol dostatočný prechod, čo sa policajti po pár minútach vrátili preveriť a je to uvedené aj v ich zázname. To, že je táto brána „jediným vstupom na pozemok žalovaných “ je klamstvo, tam žiaden vstup nie je, nakoľko tadiaľ nevedie žiadna prístupová cesta a je to parcela vo vlastníctve iného subjektu. Táto vec bola riešená s Mestom Prievidza, ktoré žalobcom vydalo potvrdenie, že dané miesto vôbec nie je vstupom na pozemok žalovaných a už vôbec nie jediným. Bod 21 : Je takisto vymyslený, žalovaná 2/ sa takúto vec nikdy nepýtala. Bod 22: Žalobcovia si nikoho nefotografujú, podobné vymyslené obvinenie žalobcov bolo odmietnuté Mestom Prievidza . Naopak, susedia majú kamery inštalované tak, že sledujú celú prístupovú cestu, vyhotovujú záznamy prejazdov s presnými detailami kto, kedy a na akom aute ide po ceste. Kamerové záznamy, na ktorých sú žalobcovia si uchovávaju žalovaní viac ako rok. Existujú ich stovky a sú na nich zaznamenané prechádzky žalobcov po ulici, priľahlých lúkach, prechádzky so psom. Žalobcovia roky nemohli opustiť svoje obydlie bez toho, aby o tom žalovani neboli informovani a aby ich pohyb nebol zaznamenaný a uchovaný.

Bod 23: Žiadna petícia to nebola. Bola to žiadosť na Mesto Prievidza, z ktorej je jasné, že činnosti majiteľov P. F. obťažujú nielen žalobcov, ale aj ostatných susedov v tejto časti, a dotknutí žiadali mesto o „pozastavenie prevádzky ubytovacieho zariadenia a využívanie stavby len pre účely bývania – rodinný dom, v súlade so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím“. V danom dokumente podanom na mesto Prievidza nie je sťažnosť na zmenu zablatenej 3 metrovej cesty na 6 metrovú vyrovnanú cestu. Keď však už žalovaní v tomto bode spomenuli 6 metrov širokú a vyrovanú cestu, fotografie žalobcov dokumentujú, čo podľa žalovaných je 6 metrov. Auto Škoda Superb je široké 1,86 metra a na každej strane cesty (podľa žalovaných „vyrovnanej“) ostáva necelý 1 meter priestoru, takže skutočná šírka cesty je menej ako 4 metre. Situáciu preukazovali priloženými fotografiami. Žalobcovia uviedli, že aj na tomto príklade vidno, ako žalovaní úmyselne pozmeňujú fakty s cieľom čo najviac očierniť žalobcov. Žalobcovia ani susedia nikdy nedostali od mesta Prievidza k tejto veci žiadnu odpoveď. Je teda znepokojivé, že tento podnet susedov sa od niekoho z Mesta Prievidza nezákonne dostal k žalovaným. Bod 24: O uvedenom nemajú žalobcovia žiadne vedomosti, ale v kontexte celého listu to považujú za nepriame a ničím nepodložené obviňovanie žalobcov z tejto veci a ich vykreslenie ako kriminálnikov, ktorí sa neštítia ani poškodiť cudzí majetok. Zároveň žalobcovia uvádzajú, že silný reflektor nainštalovaný na vrchu poschodia tam nebol jeden deň, ako uvádza žalovaná 2/, ale niekoľko týždňov oslňoval všetkých vodičov idúcich po ceste spod krčmy, čo môžu dosvedčiť svedkovia B. N. a F. R.. Bod 25: Krivé obvinenie žalobcov nepodložené žiadnym dôkazom. Žalobcovia nikdy nefotografujú cudzích ľudí. Poslednú vetu, o zhorenisku, považujú žalobcovia za veľmi závažné obvinenie, vykreslenie žalobcov ako nejakých kriminálnych živlov a podpaľačov. Bod 26: Žalobcovia u nikoho nikdy neintervenovali. Majitelia Zrubu Rodika by si mali uvedomiť, že nielen žalobcom, ale aj ostatným ľuďom v tejto časti viaceré ich činnosti prekážajú. Žiaden potok, do ktorého by p. J. mohol odvádzať vody, v tejto lokalite nie je, takže aj tu ide o vymyslené tvrdenie žalovaných. Bod 27: Žiadne vykrikovanie sa neodohralo. Spomínaný dokument je rozhodnutie o pozastavení využívania stavby vydaný Mestom Prievidza, ktorý bol adresovaný žalovanej 2/, žalobcovia ho dostali na vedomie. Žalobca odfotil situáciu s týmto dokumentom v ruke, že dom sa naďalej využíva. Zhotovovanie fotografických záznamov slúžiacich na zdokumentovanie porušenia úradných nariadení a takisto vyhotovené pre úradné účely nie je porušením žiadneho zákona. Bolo to skoro ráno, keď tam stáli autá ubytovaných hostí. Žalobca nefotil žiadnych ľudí. Naopak, žalovaná 2/ vyšla von z domu a fotila žalobcu na verejnom priestranstve, na čo sa jej opýtal, či aj ona dostala list, v ktorom sa prerušuje stavebné konanie a zakazuje stavbu využívať až do ďalšieho rozhodnutia vo veci. Takisto privolal hliadku mestskej polície, ktorá o využívaní stavby spísala záznam. V danom rozhodnutí, je veta, že „...stavebník nebude užívať stavbu až do vydania právoplatného rozhodnutia“. Zámerným prekrútením situácie a tvrdením, že o ničom žalovaná ani úradníci na meste nevedia navodila žalovaná dojem, že žalobca je násilník vyhadzujúci žalovanú z jej domu. Bod 28: S inými susedmi bývajúcimi na Lesnej ulici sa žalobcovia stretávajú a navštevujú už roky. Záhadou je, odkiaľ žalovaní vedia, o čom sa rozprávame za zatvorenými dverami. Potvrdzuje to našu domnienku, že sme veľmi podrobne sledovaní a odpočúvaní, či už viditeľnými alebo skrytými kamerami alebo inými záznamovými zariadeniami žalovaných. Kamery žalovaných snímajú aj okolité pozemky, nielen ich pozemky. V každom prípade uvedené slová že žalobcovia chcú niekoho vyštvať sú nezmysel. Naopak snahou žalobcov je dohodnúť sa, toto je však zo strany žalovaných odmietané s vyjadrením, že žalobcovia by sa mali odtiaľto odsťahovať. Bod 29: Je irelevantné uvádzať, čo všetko žalovaní vykopali na svojom pozemku. Žalobca 1/ sa nikdy nevyjadril o pozemku žalovanej ako o „mesačnej krajine“, naopak žalovaná 2/ sa písomne vyjadrila v jednom svojom liste na stavebný úrad, že „žalobca 1/ bol asi na Mesiaci“. V skutočnosti sa jedná o to, že žalovaní znehodnotili neoprávnene zabraté pozemky, na ktorých vyklčovali všetku zeleň, navozili tam zem a odpad a poprekrývali to plastovými fóliami, takž tam nič nerastie. Tento stav trvá niekoľko rokov. Znenie v poslednom odstavci pred podpisom, že žalovaní upozorňujú na správanie žalobcov akýchkoľvek cudzích ľudí, je ďalším hrubým verejným osočovaním rodiny žalobcov. Zároveň žalobcovia upozornili aj na rasistické vyjadrenia žalovaných v poslednej časti. To, že inak o situácii s predajom svojho domu informujú rómsku národnosť a inak slovenskú národnosť, je diskriminačné, keďže informácie podávané rôznym národnostiam sú zámerne rozdielne.

Žalobcovia majú za to, že celé znenie uvedeného ohovárajúceho Listu je hrubé ohováranie nielen rodiny žalobcov, ale v niektorých bodoch aj susedov z okolitých domov. Sú v ňom viaceré závažné obvinenia založené len na výmysloch, zosmiešňovania a ohovárania. Zverejnením a rozširovaním tohto Listu v obci, kde bývajú, utrpeli vážnu spoločenskú ujmu. Keďže žalobca 1/ bol dlhú dobu konateľom spoločnosti so sídlom v Prievidzi, ktorá počas doby jeho pôsobenia v riadiacich funkciách a vo funkcii konateľa tejto spoločnosti zamestávala viac ako 10.000 ľudí (vrátane obmeny zamestnancov), jedná sa o veľký negatívny dopad poškodenia jeho dobrého mena a povesti. Rozširovanie nepravdivých informácii žalovanými 1/, 2/ o osobách žalobcov 1/, 2/ je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcov v zmysle § 11 a nasl. Zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré im značnou mierou spôsobilo ohrozenie ich vážnosti u spoluobčanov a poškodilo ich tak vo verejnom, ako aj súkromnom a pracovnom živote. Na základe uvedeného žalobcovia 1/, 2/ v zmysle § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom Ochrana osobnosti - pokus o zmier zo dňa 26.10.2020 požiadali žalovaných 1/, 2/ o odstránenie následkov zásahu do práva na ochranu osobnosti A. B. C. a B. C., poskytnutím im primeraného zadosťučinenia formou písomného ospravedlnenia s uvedením, že celý obsah Listu je nepravdivý, v distribučnom rozsahu rovnakom ako bol List zverejnený, v lehote do 10 dní. Nakoľko bola protiprávnym konaním v značnej miere znížená dôstojnosť fyzických osôb A. B. C. a B. C. a ich vážnosť v spoločnosti, súčasne žalobcovia 1/, 2/ v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvedeným pokusom o zmier požiadali žalovaných 1/, 2/ aj o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vyplatením sumy 12.000,- eur žalobcovi 1/ a sumy 3.000,- eur žalobkyni 2/, v lehote do 10 dní. Verejné uverejnenie a rozširovanie nepravdivých informácii o osobách žalobcov 1/, 2/ žalovanými 1/, 2/ sú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcov v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré im značnou mierou spôsobili ohrozenie ich vážnosti u spoluobčanov a žalobcu 2/ poškodili aj v zamestnaní. Na pojednávaní 16.5.2024 vysvetlené, že išlo o chybu v písaní a poškodenie v zamestnaní nastalo u žalobcu 1/ - pozn. súdu). 2. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo 6.5.2021 opakovane poukazovali na to, že žalobcovia nepriložili ani jeden dôkaz o svojich tvrdeniach, žiaden dôkaz súvisiaci s ochranou osobnosti. K vyjadreniam žalobcov k jednotlivým bodom listu a ostatnému obsahu žaloby uviedli: K bodu 1/ : Skutočnosť, ktorou žalobcovia preukazujú údajne zakopaný kábel žalovaných na dvoch fotografiách žalovaní nepovažujú za dôkaz o preukázateľne nepravdivom tvrdení a taktiež ako dôkaz o porušení práv ochrany osobnosti. Vo veci uloženia napájacieho kábla bol opis, ako aj fotodokumentácia predložená v konaní č. 18C/8/2019. Fotodokumentácia priložená k žalobe sp. zn. 12C/34/2020, označená k bodu 1, je mimoriadne nekvalitná, avšak rovnaká fotodokumentácia bola priložená ako príloha č. 14 žalovaných v konaní č. 18C/8/2019, na ktorej bolo vidno tenkostennú šedú chráničku, s úzkym priemerom, nevhodnú pre pripájací elektrický kábel. Žalobcovia nepreukázali v žiadnom konaní, že v chráničke, na ktorú poukazujú sa nachádza kábel. Žalovaní namietali, že žalobcovia žiadny dôkaz o nakláňaní stĺpika vplyvom výkopu žalovaných, nepredložili. K bodu 2/: K tvrdeniu o množstve kameňa nad ČOV žalobcov predložili viacerovo fotografií, ktoré mali preukazovať, že tlak a zmenu tvaru ČOV žalobcov spôsobuje práve kameň v jej blízkosti navezený žalobcami. K bodu 3/: Výrok o zničení romantického výhľadu na Kľak nevedia preukázať, nakoľko bol iba ústny. K bodu 4/: Žalovaní poukázali na to, že žalobca 1/ podal na žalovanú 2/ testné oznámenie vo veci krátenia dane a nepravdivosť tvrdení žalobcov, že časť cesty, kde došlo k oprave, nie je vo vlastníctve Lesov SR. K bodom 5 a 6/: Tvrdením, že žalovaní 1/a 2/ robia zo seba chudobných žalobcovia opäť prekrúcajú skutočnosti a fakty, nakoľko žalovaní sa nikdy nevyjadrili o svojej chudobe tak, ako to prezentujú

žalobcovia. Žalovaní chceli poukázať na to, že sa snažia využiť zvyškové materiály zo stavby domu – zrubu, na výrobu záhradného nábytku. K bodu 8/: Obvinenie žalobcu zo zabratia pozemkov bolo ústne, a preto nie je možné ho preukázať. Poukázali na vyjadrenie žalobcu 1/ v sťažnosti adresovanej stavebnému úradu „...susedia nás požiadali o veľmi blízku stavbu rodinného domu. Hoci nám bolo od začiatku jasné, že prídeme o súkromie i popoludňajšie slnko zatienené ich domom.“ A taktiež na vyjadrenie žalobcov z 21.5.2019 v konaní pod sp. zn. 18C/8/2019 „Kedy sme s týmto účelom využivania stavby boli oboznámení od začiatku, nikdy by sme nesúhlasili s tak blízkym umiestnením ich domu, s oknami a balkónmi, ktoré sú otočené priamo do nášho vchodu.“ Uviedli, že vzdialenosť medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných je 9 m, čo je podľa žalobcov veľmi blízka stavba a natlačenie sa na ich dom. Snímkou stavieb s vyznačenými svetovými stranami preukazovali, že terasa žalobcov je smeruje na severovýchod, a teda žalobcovia nemôžu prísť o popoludňajšie slnko na terase kvôli domu žalovaných. K bodu 9/: Tvrdenie žalobkyne 2/ nie je možné preukázať, nakoľko bolo iba ústne. Tvrdenie žalobcov, že žalobkyňu 2/ mal nahrávať na mobil český turista, žalobcovia nepreukázali, avšak mohlo by preukázať množstvo fotografií a nahrávok, ktoré vyhotovili práve žalobcovia a to nájomníkov žalovaných, samotných žalovaných a priateľov žalovaných. K bodu 10/: Žalobcovia opäť prekrúcajú to, čo je napísané v liste...začali stavať 2008 a ukončili 2015... V žiadnom spojení nie je uvedená kolaudácia, avšak žalobcovia okamžite v danom bode tvrdia, že žalovaní nepravdivo uvádzajú. K bodu 11/: Vyjadrenie v liste „Celej dedine leziete na nervy!“ nevedia preukázať, nakoľko bolo ústne. Žalovaní poukazovali na nepravdivosť tvrdení žalobcov, že slovo dedina nepochádza zo slovníka žalobcov, citáciou vyjadrení žalobcu 1/ adresovaných Živnostenskému úradu Trenčín a Úradu na ochranu osobných údajov, kde žalobca uvádza slovo „obec“ a jeho vyjadrenie vyznieva tak, že sa ním pokúša „chrániť“ aj ostatných obyvateľov obce. K bodu 12/: Nepravdivosť tvrdenia, že žalobca 1/ nikdy trestné oznámenie nepodal preukazovali snímkami častí z rozhodnutí rôznych inštitúcií – uznesenie o odmietnutí podozrenia zo spáchania prečinu ohovárania, žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta a žiadosť o jeho psychologické vyšetrenie, uznesenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a priložili výber zo zoznamu podaní žalobcov proti žalovaným (podania adresované Úradu inšpekčnej služby, Okresnému riaditeľstvu PZ, Polícii SR). K bodu 13/: Petíciu nevedia preukázať. K bodu 14/: Žalovaní predložili prílohu č. 1, v ktorej sa nachádza zoznam 128 podaní zo strany žalobcov na žalovaných. Jedná sa len o tie podania, o ktorých žalovaní majú vedomosť. K bodu 15/: Pachový dôkaz o vypúšťaní fekálií nie je možné predložiť, avšak žalovaní predložili zoznam termínov vypúšťania, tak ako bol predložený pre účely šetrenia Okresnému úradu Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktoré šetrenie vykonalo pol roka po oznámení. Fotodokumentácia s časmi bola predložená Okresnému úradu Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie. Tvrdenie žalobcov o tom, ako do zberného kanála mali údajne vypúšťať vodu z úpravne vody po regenerácii je nedôveryhodným tvrdením, nakoľko pred vybudovaním zberného kanála túto údajnú vodu z úpravovne nevypúšťali a ani od roku 2017 po šetrení životného prostredia ju taktiež nevypúšťajú. Taktiež uvedené tvrdenie, ktoré bolo realizované v priebehu 3 mesiacov 14x, len čo bolo zaznamenané je nedôveryhodnou výhovorkou. Od roku 2017 žalobca 1/ vypúšťa fekálie na svoj pozemok, čo spôsobuje príšerný zápach celého okolia. K danej veci žalovaní v roku 2020 privolali 3x mestskú políciu a podali oznámenie za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. K bodu 16/: Žalovaní predložili fotodokumentácia umiestnenia ČOV žalobcov, pod ktorou je viditeľné bačorinisko, ktoré podľa tvrdenia žalobcov spôsobovali žalovaní napriek tomu, že ČOV žalovaných v čase vytvorenia fotodokumentácie 06.03.2017 bola viac ako 2 mesiace premiestnená a v čase vytvorenia fotodokumentácie 06.03.2017 bol už 5 mesiacov vybudovaný drenážny kanál od bačoriniska

a bývalého miesta osadenia ČOV žalovaných. O 7 dní 15.03.2017 bolo vykonané miestne šetrenie životným prostredím – skontštatoval, že terén je suchý. Predložili fotodokumentáciu údajne zo dňa 14.5.2017 o stave bačoriniska, t. j. 44 dní po preložení ČOV žalovaných 6 a pol mesiaca po vybudovaní drenážneho kanála. Drenážny kanál dobudovaný 02.11.2016. Podľa tvrdenia žalobcov žalovaní vypúšťali vodu priamo pod dom žalobcov. V danom prípade by voda musela tiecť do kopca a cez 1m široký a 1m hlboký drenážny kanál. Na preukázanie nepravdivosti tvrdení žalobcu 1/, že nič na iný ako svoj pozemok vedome nevypúšťa predložili fotodokumentácia zo dňa 27.11.2017, z parcely reg. E č. 1202, kde žalovaní 1/a 2/ majú podiel cca. 1600 m2. Spod ČOV žalobcov sú odkopané rúry smerujúce od ČOV žalobcov na pozemok žalovaných, kde majú podiel cca 1600 m2. Na preukázanie nepravdivosti tvrdenia žalobcu 1/, že odkedy žalovaní premiestnili ich ČOV, je dané miesto nepretržite suché, predložili fotodokumentácia zo dňa 14.5.2017, t.j. 44 dní po premiestnení ČOV žalovaných, napriek tomu bačorinisko je stále viditeľné pod ČOV žalobcov. K bodu 17/: Dôkazy o vyhotovovaní obrazových snímkov boli predložené v konaní 18C/8/2019. K bodu 18/: K detailným vedomostiam žalobcov o dispozičnom riešení domu žalovaných a ich detailných vedomostiach o zámeroch žalovaných sa žalovaní 1/a 2/ nebudú vyjadrovať. K bodu 19/: Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o vulgárnom slovníku žalovaných, napriek tomu tvrdia, že všetky tvrdenia žalovaných 1/, 2/ o osobách žalobcov 1/, 2/ a ich konaní uvedené v Liste sú preukázateľne nepravdivé. List je zavádzajúci, ohovárajúci a hrubo znevažuje osoby A. B. C. a B. C. a ich rodinu. Žalovaní predložili rozhodnutie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podozrivej B. C. o udelení sankcie – pokarhania. K bodu 20/: Od roku 2013 do 2018 žalovaní mali vybudované provizórne oplotenie, ako aj provizórnu bránu, cez ktorú sa vstupovalo na pozemok žalovaných cez parcelu reg. E č. 4-1196/2. Uvedená parcela je na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. J. definovaná ako trvalé trávne porasty. Na uvedenej parcele sa reálne nachádzajú cca. 30% trvalé trávne porasty, 20% betónové panely, ktoré sú využívané ako parkovisko a prekladisko dreva a 50% lesná cesta. Provizórna brána bola v mieste, kde sú betónové panely. V súčasnej dobe žalovaní majú vybudovaný vstup do tej istej časti dvora cez tú istú parcelu reg. E č. 4-1196/2 z Lesnej cesty, rovnako ako žalobcovia 1/ a 2/. Priložili nárčt miesta a fotografiu o parkovaní žalobcu 1/ pred bránou žalovaných. Po preparkovaní auta dňa 13.08.2017 žalobca 1/ podal 17.08.2017 sťažnosť na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, v ktorej namietal nesprávny postup príslušníkov PZ, ktorí ho pod hrozbou obmedzenia na osobnej slobode dňa 13.8.2017 prinútili preparkovať motorové vozidlo, ktoré parkoval pri pozemku suseda F. G.. K bodu 21/: Žalovaní sa k tomuto bodu nevyjdrujú, nakoľko nevedia, čo sa žalovaná 2/ mala pýtať. K bodu 22/: súvisí s vyjadrením k bodu 17 K bodu 23/: Uvedená sťažnosť/petícia bola súčasťou spisového materiálu všetkých sťažností smerujúcich od žalobcu 1/ proti žalovaným 1/ a 2/, preto mali žalovaní právo nahliadať do spisu a povinnosť vyjadrovať sa k sťažnostiam od žalobcu 1/. Útok žalobcov voči žalovaným je opäť tvrdenie o nezákonnosti. Poukázali na priložené podanie označené ako “Vyjadrenie v súvislosti s prevádzkovaním rodinného domu ako ubytovacieho zariadenia „Zrub Rodika“ z 5,6.2017 podpísané 5 osobami (bez podpisu žalobcov). Ohľadom šírky lesnej cesty predložili snímku z mapy katasterportálu s mierkou, ktorá má preukažovať šírku 6 m. K bodu 24/: V liste neexistuje slovo alebo vetné spojenie, ktoré by smerovalo k obvineniu žalobcov zo strany žalovaných a už vôbec nie, že by boli označení za „kriminálnikov, ktorí sa neštítia poškodiť cudzí majetok“. Žalobcovia si privlastňujú prirovnania, ktoré si sami pridelili. K bodu 25/: Žalovaní sa už vyjadrili v bodoch 17 a 22. K bodu 26/: Žalobcovia nepredložili zoznam osôb, dôkazy a opisy, aké konkrétne činností žalovaných prekážajú konkrétnym ostatným ľudom v tejto časti, takže k uvedenému sa žalovaní nevedia vyjadriť. Práve uvedené tvrdenie žalobcov je jednoznačným dôkazom o tom, že žalovaní žalobcom po celú dobu od roku 2016 prekážajú. Z uvedeného dôvodu, ktoré je realizované podávaním veľkým množstvom sťažností, podnetov, žiadostí, trestných oznámení proti žalovaným 1/ a 2/ na rôzne úrady, inštitúcie,

zamestnávateľom, sa žalovaní rozhodli už v roku 2017, t. j. po necelých 3 rokoch po kolaudácii domu, novostavbu predať. K bodu 27/: K výrokom žalobcu 1/ žalovaní nevedia predložiť dôkazy nakoľko skutok bol ústny bez svedkov. V danom čase mali žalovaní 1/2 v krátkom čase niekoľkonásobne poškodený majetok a z obavy poškodenia ich motorové vozidlo striedavo strážili v noci auto priamo v ňom. Dňa 17.09.2017 skoro ráno začal žalobca 1/ fotografovať majetok žalovaných, načo žalovaná 2/ vystúpila z auta a žalobca 1/ na ňu začal útočiť slovami, že disponuje dokladom o tom, že žalovaní majú zákaz užívania stavby a majú vypadnúť z domu. Na to žalobca 1/ začal žalovanú 2/ fotografovať a ona smerovala z auta k vchodovým dverám. Predložená snímka zobrazujúca fotiacu osobu bola žalovanými predložená ako dôkaz o nepravdivom tvrdení žalobcu 1/, že nefotil žiadnych ľudí v čase, keď žalovaná 2/ po príchode ku vchodovým dverám z auta sa otočila a vyhotovila snímku. K bodu 29/: K tvrdeniu žalobcu 1/, že ...“sa nikdy nevyjadril o pozemku žalovanej ako o mesačnej krajine“ žalovaní poukázali na vyjadrenie žalobcov zo dňa 21.5.2019 vo veci 18C/8/2019, kde mal žalobca použiť pojem „mesačná krajina“, taktiež v sťažnosti zo dňa 21.11.2016 adresovanej Stavebnému úradu Prievidza. Žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že žalobcovia upozorňujú na rasistické vyjadrenie žalovaných a rasistickými výrokmi má byť to, že žalovaní inak o predaji domu informujú rómsku národnosť a inak slovenskú národnosť. K uvedenému tvrdeniu žalobcov sa žalovaní 1/2 nebudú vyjadrovať, nakoľko pojem rasizmus je diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Jedna skupina sa cíti byť nadradená nad druhou, na základe farby kože, tvaru lebky, alebo iných biologických či kultúrnych znakov. Žalovaní majú za to, že výklad rasizmu žalobcov je opäť svojvoľný a prispôsobený vlastnej teórii. Ďalej žalovaní poukázali na to, že na Okresnom súde v Prievidzi prebieha konanie na ochranu osobnosti pod č. k. 18C/8/2019, v ktorom žalovaní 1/ a 2/ predložili množstvo dôkazov proti žalobcom, súvisiacich s poškodzovaním osobnostných práv žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní 1/2 vybrali niekoľko výrazov/dôkazov, z dôvodu oboznámenia sa Okresného súdu v Prievidzi o spôsobe konania žalobcov 1/2, pre správne posúdenie a vyhodnotenie poškodzovania osobnostných práv, napr.: Ohováranie, osočovanie a rozširovanie hanlivých výrokov · „Na to museli prísť dvaja štátni zamestnanci, pre ktorých je protizákonné konanie prirodzené a samozrejmé...“ (Dôkaz – príloha č. 27 str, 1 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie ku konaniu dodatočného povolenia stavby zo dňa 23.03.20218) · „...Predpokladám, že Vaši inšpektori boli zámerne uvedení do omylu majiteľmi nehnuteľnosti, ktorí povedali, že hore majú byty...(„Dôkaz - príloha č. 19 str. 2 žaloby zo dňa 14.03.2019) · „...majitelia nehnuteľnosti Vás zámerne priviedli do omylu...“ (Dôkaz – príloha č.19 str. 3 žaloby zo dňa 14.03.2019) · „...jediným zámerom bolo zaviesť Vás iným smerom a pre dosiahnutie tohto cieľa sa neštítila oklamať Vás a zatajiť dôležité skutočnosti...“ (Dôkaz – príloha č. 21 str. 4 žaloby zo dňa 14.03.2019) · „Mám za to, že p. I. klame, a dúfam, že jej to nariadil príslušný úrad alebo zamestnávateľ... (Dôkaz – príloha č. 27 str. 1 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie ku konaniu dodatočného povolenia stavby zo dňa 23.03.2018) · „...pretože dokázateľne klame, má obrovské medzery v matematike na úrovni základnej školy, má problémy s orientáciou v priestore, nevie reálne posúdiť situáciu a v každodenných jednoduchých situáciách sa bojí o svoje zdravie a život.“ (Dôkaz – príloha č. 15, str. 1 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019 s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „...Je nehodné policajta, aby spal doma v teplej posteli a aby poslal svoju ženu spať von do auta, za účelom takzvanej ochrany majetku...“. Dôkaz – príloha č. 15, str. 2 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019 s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „Policajt F. G. má značné problémy v matematike prvého ročníka základnej školy...Policajt F. G. má zjavné problémy napočítať do čísla 3, pravdepodobne vie počítať len do čísla 1, keď nevie zrátať ani len prístupové cesty...“. Dôkaz – príloha č. 15, str. 2 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019

s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „Policajt F. G. má zjavné problémy aj v rozpoznávaní základných merných jednotiek.“ (Dôkaz – príloha č. 15, str. 3 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019 s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „...mám vážne pochybnosti o tom, či je vôbec spôsobilý vykonávať svoju prácu – a práve psychologický posudok, kde sa podľa verejne dostupných informácií zisťujú aj matematické znalosti, by to mohol vyjasniť... Ďalším dôvodom pre pochybovanie o matematických znalostiach F. G. je 4 stranový ohovárajúci list... V tomto liste uvádza, že pôvodnú 3 m širokú cestu premenili na 6 metrovú. Radi by sme tu mali 6 metov širokú cestu...bohužiaľ vždy bola a je stále približne 3 metre široká...Aj toto potvrdzuje to, aké má policajt obrovské problémy s matematikou prvého stupňa základnej školy...tieto základné vedomosti mu však evidentne chýbajú...“. (Dôkaz – príloha č. 15, str. 3 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019 s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „...buď vedome klame alebo má obrovské medzery v matematike a s orientáciou v priestore a nerozumie tomu, čo znamená 1,5 metra.“ (Dôkaz – príloha č. 15, str. 3 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019 s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „Je teda otázkou, či policajt F. G. vidí do vzdialenosti 30 metrov... Nemá absolútne zmysel pre posúdenie a vyhodnotenie situácie...Ale prečo sa tento policajt tak bojí, že keď uvidí ľudí 30 metrov od svojho pozemku, tak musí zavolať policajnú hliadku? Nabudúce ju zavolá, keď pôjdem na prechádzku so psom, alebo keď pôjde moja dcéra zo školy? Alebo rovno napadne moju manželku či dcéru, keď pôjdu okolo ich domu z nejakej vymyslenej obavy o svoj život a bude tvrdiť, že konal v sebaobrane?...možno má pocit strachu komunikovať, možno sa jedná o iný druh psychologického problému...“. (Dôkaz – príloha č. 15, str. 4 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019 s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „...žalobcovia pri každej príležitosti žalovaných zámerne poškodzujú – nie žalovaní sa správajú šikanózne, práve naopak, správajú sa tak žalobcovia a tým opakovane poškodzujú žalovaných.“ (Dôkaz – vyjadrenie žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2016 str. 13) · „...žalobca, ktorý je policajt, bez zábran klame ešte aj vyšetrovateľovi inšpekcie o pravdivosti listu“. (Dôkaz - vyjadrenie žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2016 str. 19) Ohováranie, osočovanie a krivé obviňovanie z korupcie a zneužitia svojej funkcie · „...nechcem pritom špekulovať o tom, že manžel p. I. je policajt, resp. o iných prepojeniach, ktoré na malom Slovensku existujú...“. (Dôkaz – Príloha č. 13, str. 9 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o nariadenie uvedenia stavby „rodinný dom“ do súladu s vydaným stavebným povolením a platným kolaudačným rozhodnutím a nariadenia pozastavenia poskytovania hotelových služieb v tomto dome, ktorý sa medzičasom zmenil na „ZRUB RODIKA“ zo dňa 17.05.2017) · „...neviem, či sa nejedná o zanedbanie povinnosti, resp. inú motiváciu, ktorá viedla k akceptovaniu tohto stavu...“. (Dôkaz – Príloha č. 13, str. 11 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o nariadenie uvedenia stavby „rodinný dom“ do súladu s vydaným stavebným povolením a platným kolaudačným rozhodnutím a nariadenia pozastavenia poskytovania hotelových služieb v tomto dome, ktorý sa medzičasom zmenil na „ZRUB RODIKA“ zo dňa 17.05.2017) · „...keď už náhodou zo strany mesta priháralo, stačilo sa preukázať pracovným pomerom štátnej službe a hrozba bola zažehnaná...“ (Dôkaz – priložená príloha č. 4) · „...žalovaný sa domnievajú, že žalobcovia majú s nejakou osobou z Mesta Prievidza nadštandardné vzťahy a dostávajú sa k dokumentom nezákonnou cestou.“ (Dôkaz – príloha č. XX, str. 7 vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019 s názvom Vyjadrenie žalovaných k ohovárajúcemu listu) · „...žalobca – policajt zneužíva svojich kolegov z polície na šikanu žalovaných...“ (Dôkaz – vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019 str. 13) Fotografovanie · V rámci súdneho konania žalovaní popierali, že by sledovali žalobcov a ich nájomníkov, alebo že by vôbec fotografovali: „...žalovaní popierajú, dlhodobé a intenzívne sledovanie žalobcov žalovanými“

fotografovanie žalobcov a ich nájomníkov...“. (Dôkaz – vyjadrenie žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019 str. 14) · „...žalovaní popierajú popis udalostí týkajúcich sa fotografovania a pokrikovania. (Dôkaz – vyjadrenie žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019 str. 21 bod 9) · „Nefotografoval som žiadne osoby ani iné prejavy osobnej povahy“. (Dôkaz – príloha č. 29, str. 1 vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019) · „Bod 17: Susedov si žalovaní nefotografujú“. (Dôkaz – príloha 36, str. 6 vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019 s názvom Vyjadrenie žalovaných k ohovárajúcemu listu) · „Bod 22: Výmysel žalovaní si nikoho nefotografujú...“. (Dôkaz – príloha 36, str. 7 vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019 s názvom Vyjadrenie žalovaných k ohovárajúcemu listu) · „Bod 25: Krivé obvinenie nepodložené žiadnym dôkazom. Žalovaní nikdy nefotografujú cudzích ľudí. (Dôkaz – príloha 36, str. 8 vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019 s názvom Vyjadrenie žalovaných k ohovárajúcemu listu) Sledovanie · „...Od jari je ubytovacie zariadenie pravidelne plne obsadené.“ (Dôkaz – príloha č. 16 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie v súvislosti s prevádzkovaním rodinného domu ako ubytovacieho zariadenia „Zrub Rodika“) · ...Jedná sa o ČOV AT6, ktorá je stavaná pre 6 osôb, počas posledných 3 víkendov bola preťažená viac ako dvojnásobne...“ (Dôkaz – Príloha č. 13, str. 12 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o nariadenie uvedenia stavby „rodinný dom“ do súladu s vydaným stavebným povolením a platným kolaudačným rozhodnutím a nariadenia pozastavenia poskytovania hotelových služieb v tomto dome, ktorý sa medzičasom zmenil na „ZRUB RODIKA“ zo dňa 17.05.2017) · ...ubytovacie zariadenie, neustále naplno obsadené... Viac ako 2 mesiace je ubytovacie zariadenie plné a neustále je tam viac ako 10 osôb, máme teda podozrenie na pálenie odpadu v dome...( Dôkaz – príloha č. 9 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o ochranu zo dňa 17.05.2017) · „....Ak by ste chceli turistov reálne nájsť, museli by ste prísť v skorých ranných, alebo neskorých popoludňajších alebo večerných hodinách, a najlepšie cez víkend... ak však kontrolu chcete reálne vykonať, stačí ma skontaktovať cez uvedenú e-mailovú adresu a ja Vám rád potvrdím, či v danom čase sú nejak platiaci zákazníci ubytovaní, alebo nie. Prípadne stačí sledovať ubytovacie portály, z nich sa dá ľahko určiť víkend, kedy je zrub obsadený platiacimi turistami...“ (Dôkaz – príloha č. 19, str. 1 žaloby zoo dňa 14.03.2019) · „...Izby, ktoré boli ponúkané počas Vašej previerky a boli hosťami v danom období aj skutočne využité, boli pre ubytovanie turistov poskytované protizákonne...“ (Dôkaz – príloha č. 19, str. 3 žaloby zo dňa 14.03.2019) · „...Turisti sa v ZRUBE RODIKA nepretržite striedajú ako na bežiacom páse a griluje sa denne, počas letného obdobia...“. (Dôkaz – príloha č. 21, str. 1 žaloby zo dňa 14.03.2019) · „...je ZRUB RODIKA nepretržite obsadený na plnú kapacitu. Ráno odídu turisti z Nemecka a poobede sú už ubytovaný v rovnakom apartmáne turisti z Česka, po dvoch dňoch sú v tom apartmáne opäť iní Nemci, v sobotu ráno odišli a vystriedali ich noví Česi...a keďže je nepretržite počas sezóny obsadená na plnú kapacitu (v ZRUBE RODIKA je spolu 13 osôb), pripravuje ostatné domy o vodu...“. (Dôkaz – príloha č. 21, str. 2 žaloby zo dňa 14.03.2019) · ...sumár ročného využívania objektu je taký, že oveľa viac ako polovicu dní v roku sa objekt používa pre ubytovacie služby – v sezóne nepretržite...“. (Dôkaz - príloha č. 21, str. 4 žaloby zo dňa 14.03.2019) · ...pretože od jari do jesene je ZRUB RODIKA nepretržite plne obsadený už od roku 2015 (Dôkaz – priložená príloha č. 8 str. 9 s názvom Žiadosť o vyvodenie dôsledkov voči C. G. a p. G., ktorý v podnetoch a obvineniach smerujúcich na ostatných obyvateľov Lesnej ulice vedome zatajil a neuviedol podstatné veci týkajúce sa skutočností vypúšťania odpadových a iných vôd na cudzie pozemky zo dňa 13.11.2018) · „...16.05.2017 sú tam 4 autá z Maďarska...“. (Dôkaz – priložená príloha č. 8 str. 12 s názvom Žiadosť o vyvodenie dôsledkov voči p. G. a p. G., ktorý v podnetoch a obvineniach smerujúcich na ostatných obyvateľov Lesnej ulice vedome zatajil a neuviedol podstatné veci týkajúce sa skutočností vypúšťania odpadových a iných vôd na cudzie pozemky zo dňa 13.11.2018) · Ďalšia časť prízemia je využívaná ako sklad a dielňa pre remeselné práce, výrobky sú následne ponúkané na predaj (v minulosti napr. cez portál bazoz.sk)...“ (Dôkaz – príloha č. 27, str. 2 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie ku konaniu dodatočného povolenia stavby zo dňa 23.03.2018)

· „...Počas dovolenkovej sezóny bola nehnuteľnosť trvale a kontinuálne plne obsadená...“. (Dôkaz – príloha č. 27, str. 3 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie ku konaniu dodatočného povolenia stavby zo dňa 23.03.2018) · „...Počas sezóny majiteľov aj niekoľko dní, či týždňov vôbec nevidíme (len počujeme zvuky brúsenia a pílenia v dielni)...“. ( Dôkaz – príloha č. 27, str. 4 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie ku konaniu dodatočného povolenia stavby zo dňa 23.03.2018) · „...sú však prenajímané turistom prakticky nepretržite, a o využívaní existuje záznam Polície a Mestskej polície v Prievidzi...“. (Dôkaz – príloha č. 27, str. 5 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie ku konaniu dodatočného povolenia stavby zo dňa 23.03.2018) Šírenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií · „...I. parcelu systematicky a vedome už dlhodobo nivočí...“ (Dôkaz – príloha č. 5 str. 2 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o doplnenie stanoviska k prácam zo dňa 21.11.2016) · „...nemôžeme sa však viac už pozerať nesystematické ničenie životného prostredia p. I....“. (Dôkaz – príloha č. 5 str. 6 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o doplnenie stanoviska k prácam zo dňa 21.11.2016) · „...nádhernú prírodu na pozemkoch, ktoré im nepatria, premieňajú na smetisko a mesačnú krajinu...“. (Dôkaz – prloha č. 12, str. 8 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o prešetrenie stavebných úprav zo dňa 21.11.2016) · „...Táto parcela je vedená ako „Trvalé trávnaté porasty“, ktorý má v prírode význam a v zosuvnej oblasti Hradci je vyklčovanie zelene z trvalých trávnatých porastov a jeho premena na navážku/ záhradu jednoznačným nebezpečenstvom, nehovoriac o tom, že takáto premena je zrejme protizákonná...“ (Dôkaz – príloha č. 13, str. 3 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o nariadenie uvedenia stavby „rodinný dom“ do súladu s vydaným stavebným povolením a platným kolaudačným rozhodnutím a nariadenia pozastavenia poskytovania hotelových služieb v tomto dome, ktorý sa medzičasom zmenil na „ZRUB RODIKA“ zo dňa 17.05.2017) · „...ich cieľavedomé ničenie prírody za účelom zväčšiť svoje pozemky...“. (Dôkaz – príloha č. 13, str. 12 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Žiadosť o nariadenie uvedenia stavby „rodinný dom“ do súladu s vydaným stavebným povolením a platným kolaudačným rozhodnutím a nariadenia pozastavenia poskytovania hotelových služieb v tomto dome, ktorý sa medzičasom zmenil na „ZRUB RODIKA“ zo dňa 17.05.2017) Následky zásahov · „takisto vidím potrebné sankcionovať p. G. I. za vedomé porušenie zákona...nerozumiem, prečo ju mesto Prievidza za to nepenalizuje....“. (Dôkaz – príloha č. 29 vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 21.05.2019) · „...Žiadosť o vyvodenie dôsledkov voči p. G. I. a p. G.“ (Dôkaz – priložená príloha č. 8 str. 4 s názvom Žiadosť o vyvodenie dôsledkov voči p. G. a p. G., ktorý v podnetoch a obvineniach smerujúcich na ostatných obyvateľov Lesnej ulice vedome zatajil a neuviedol podstatné veci týkajúce sa skutočností vypúšťania odpadových a iných vôd na cudzie pozemky zo dňa 13.11.2018) · „...Rovnako si myslím, že polícia by z neoprávneného zavolania mala voči pánu G. vyvodiť dôsledky“. (Dôkaz – príloha č. 15, str. 3 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019 s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „...voči oznamovateľovi tohto vymysleného podnetu by mali byť vyvodené dôsledky, hlavne keď je policajt...žiadam o objektívne posúdenie a vyvodenie dôsledkov...“. (Dôkaz – príloha č. 15, str. 4 vyjadrenia žalobcov zo dňa 31.07.2019 s názvom Žiadosť o preverenie F. G. z hľadiska spôsobilosti vykonávať zamestnanie policajta z dôvodov neustáleho porušovania zákonov a žiadosť o psychologické vyšetrenie policajta F. G. zo dňa 21.01.2019) · „...Žiadam o nariadenie odstránenia tohto parkoviska pre zákazníkov v tesnej blízkosti môjho domu a uvedenie pozemku do súladu s projektom... žiadam stavebný úrad o nariadenie odstránenia tejto terasy s príslušenstvom... navrhujem stavebnému úradu nariadiť p. G. I. vybudovanie vysokého plota medzi pozemkami.“ (Dôkaz – príloha č. 27 str. 4 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie ku konaniu dodatočného povolenia stavby zo dňa 23.03.2018)

· „...spomenutými bodmi, ktoré majú zároveň zákonné opodstatnenie (napr. odstránenie parkoviska..., ktoré nebolo súčasťou projektu)...“. (Dôkaz – príloha č. 27 str. 4 žaloby zo dňa 14.03.2019 s názvom Vyjadrenie ku konaniu dodatočného povolenia stavby zo dňa 23.03.2018) Výber z podaní žalobcu 1/ adresovaných na Úrad pre ochranu osobných údajov súvisiace s následkami zásahov. · Týmto žiadam Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, aby vo veci môjho návrhu začal konanie o ochrane osobných údajov a porušeniu zákonných nariadení prevádzkovateľom automatizovaného kamerového systému na zber údajov. H. G., D. XX, C. XXXXX. · Uložiť opatrenia na nápravu, pokutu podľa § 104 alebo poriadkovú pokutu podľa § 105m ak prevádzkovateľ, sprostredkovateľ, monitorujúci subjekt alebo certifikačný subjekt porušili ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu. Tieto negatívne zásahy na žalovaných pôsobia zraňujúco, znevažujúco, zbavujú ich istoty a spôsobuje im rozličné ujmy. Hanlivé výroky, výroky naznačujúce zneužitie svojich právomocí, a iné označovanie žalovaných negatívnymi vlastnosťami a charakterom nielen, že nie sú spôsobilým prostriedkom uplatňovania práv žalovanými v konaniach pred príslušnými orgánmi, ale množstvom ich použitia a pritvrdzovaním ich výpovednej hodnoty vybočujú aj z rámca prípustnosti hodnotiaceho úsudku. Žalovaní majú za to, že žalobcovia vo svojej žalobe nepreukázali žiadnym dôkazom konkrétny zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a následkoch Občianskeho zákonníka s priamo súvisiacimi s difamačnými dôsledkami. Žalobcovia nepreukázali žiadne rozhodujúce skutočnosti, akým skutkom došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti a ktoré zo zložiek osobnosti žalobcov boli takto dotknuté. Taktiež žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi existenciou zásahu a vzniknutou ujmou, ktorá by zodpovedala výšky nemajetkovej ujmy. Na základe uvedených dôkazov a skutočností žiadali, aby súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celosti zamietol. 3. Žalobcovia po oboznámení sa s vyjadrením žalovaných vo svojom vyjadrení z 18.5.2021 uviedli, že A) Žaloba sa netýka susedských sporov o jednotlivé detaily popisované v liste, ktoré žalovaní napísali a verejne distribuovali. Žaloba je podaná kvôli neoprávnenému zásahu do zákonom chránených práv žalobcov, ktoré boli napísaním a verejnou distribúciou listu hrubo porušené, B) Žalobcovia však napriek tomu poukážu na body, ktoré žalovaní nevedia dokázať, keďže ide o vymyslené skutočnosti s cieľom poškodiť žalobcov čo najviac pred očami spoluobčanov, C) Žalobcovia takisto poukážu na detaily, ktoré žalovaní vo svojom vyjadrení vôbec nevysvetlili, keďže sa v skutočnosti nestali. K bodu A) Žalobcovia sú presvedčení, že verejným rozširovaním listu poukazujúceho na ich súkromie, v ktorom sú nepravdivo popísané skutky žalobcov, vrátane výmyslov a skutkov, ktoré sa nestali a ktoré žalovaní nevedia dokázať, došlo k porušeniu legislatívy Slovenskej republiky podľa znenia žaloby. V prípade, že mali žalovaní podozrenie na porušenie ich práv žalobcami, mali dané skutočnosti riešiť zákonnou cestou – podaniami na príslušné úrady, nie napísaným a verejne distribuovaným ohovárajúcim listom značne poškodzujúcim celú rodinu žalobcov zásahom do ich práva na súkromie a práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Je dôležité uviesť, že žalobcovia nemusia dokazovať nepravdivosť niektorých tvrdení žalovaných. Jedná sa totiž o tvrdenia žalovaných v ich liste, ktoré si žalovaní vymysleli a nevedia ich dokázať. Dôkaznú povinnosť vidia žalobcovia v tomto prípade na strane žalovaných, keďže všetko sú to ich tvrdenia v ich liste, ktorí spoločne napísali a verejne distribuovali a ktorý zasahuje do zákonom chránených práv žalobcov. V každom prípade však v žalobe nejde o jednotlivé detaily, ale o list ako celok, ktorého napísaním a distribúciou žalovaní neoprávnene zasiahli do osobností žalobcov. Za dôležité považujú žalobcovia vyjadriť sa k údajnému veľkému množstvu „podaní“ smerujúcich na úrady, ktoré žalovaní zvýrazňujú a tým značne poškodzujú žalobcov. Žalobcovia v tejto veci uvádzajú, že majú preukázateľnú skúsenosť, kedy úradníci nerozhodujú tak, ako by podľa zákona mali a dokonca nadriadený úrad vyhodnotí, že predchádzajúci úrad nekonal a nerozhodol správne. Príkladom je neoprávnené podnikanie v poskytovaní ubytovacích služieb žalovanými, ktorého sa týka množstvo podaní. Žalobcovia podali prvý podnet na Meste Prievidza, pokračovali na Okresnom úrade Prievidza,

na Živnostenskom úrade v Prievidzi, následne v O., ďalej na Stavebnom úrade v Prievidzi, na Stavebnom úrade v Trenčíne, potom na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre a nakoniec až na Ministerstve vnútra, na oddelení živnostenského podnikania. Žalobcom je známa legislatíva Slovenskej republiky a nevzdali sa po prvom, ani po ďalšom odmietnutí, prípadne informácii o postúpení. Dokázateľným výsledkom tohto procesu je to, že žalovaná naozaj neoprávnene podnikala, za čo jej bola udelená pokuta. Poukázať treba i na to, že Ministersvo vnútra vyslovene uviedlo, že príslušný úrad (Krajský živnostenský úrad) riešil vec a posudzoval dôkazy nesprávne – čo je jedným z dôvodov veľkého množstva podaní v rovnakej veci. Ďalším je to, že žalovaní sú štátni zamestnanci a mnohe úrady si podania žalobcov postupovali, resp. neboli oprávnené ich riešiť. Takisto je dôležité uviesť, že žalovaný a žalovaná podali viacero trestných oznámení a podnetov na mnohých svojich susedov v čase, kedy boli žalovanými tieto oznámenia a podnety podávané, to boli úplne všetci susedia v tejto časti obce – pani L. (Lesná 56), pán J. s manželkou (Lesná 61), pán N. a pani K. (Lesná 63), dokonca aj na pána R. s manžlekou, (Stanište), samozrejme aj na žalobcov (Lesná 57). Rovnako sú si žalobcovia vedomí svojich práv a možných postupov, keď ich podania riešené nie sú alebo sú riešené len povrchne. Príkladom je podanie žalobcov, ktoré Mesto Prievidza nedoriešilo v zákonnej lehote a neodpovedalo na žiadosti o riešenie. Podaním na okresnú prokuratúru v tejto veci bola záležitosť prešetrená, prokuratúra skonšatovala porušenie zákonných lehôt a vydala na Mesto Prievidza Upozornenie prokurátora. Oba vyššie uvedené prípady sú príkladom toho, prečo muselo byť na dosiahnutie odstránenia neoprávnených činností žalovaných, ktoré sú v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky, vynaložené množstvo úsilia, dokazovania a opakovaných podnetov žalobcovna nekonajúce úrady. K bodu B) V prvom rade žalobcovia poukazujú na to, že k viacerým bodom z predmetného listu žalovaní uviedli, že ich nevedia preukázať alebo sa k nim vyjadrovať, napriek tomu ich v liste lživo opísali. Konkrétne sa jedná o nasledovné body: · číslo 13 – žalovaní nevedia preukázať, že skutok sa stal, nevedia preukázať existenciu petície, ktorou by žalobcovia žiadali zastavenie stavebného konania. Petíciu s cieľom zasahovať do práv niekoho iného si totiž žalovaní vymysleli s cieľom zvýšiť morálne poškodenie žalobcov pred spoluobčanmi · číslo 3 – žalovaní podľa ich vyjadrenia nevedia preukázať, že skutok sa stal, napriek tomu je v liste uvedený. Žalobcovia považujú tvrdenie v bode 13 za jasnú a zámernú lož. · Číslo 18 – žalobcovia poukazujú na to, že žalovaní sa zámerne nechcú vyjadrovať k tomuto ich „opisu situácie“, keďže žalovanej bolo v danej veci preukázané porušenie zákona a bola pokutovaná. K bodu C) Tu žalobcovia poukazujú na to, že k viacerým bodom z predmetného listu je vo vyjadrení žalovaných uvedené niečo iné, ako je to, čo uviedli v ich verejne distribuovanom liste, prípadne chýba dôkazom podložené tvrdenie skutku popísaného v danom bode. Konkrétne sa jedná o nasledovné body: · číslo 1 – chýba dôkaz, ktorým by žalovaní preukázali, že skutok „obvinenia“ sa naozaj stal. Rovnako nesedí údaj o kopaní vo vzdialenosti 1, 5 metra od plota žalobcov. Aj na fotografiách vo vyjadrení žalovaných je vidno, že výkop je oveľa bližšie pri plote, nie 1,5 metra od plota ako tvrdia žalovaní. · číslo 2 – ako žalobca už uviedol, nad jeho ČOV nie je niekoľko desiatok ton kameňov a jeho čistička je sploštená do elipsy práve zo strany žalovaných po zrealizovaní ich navážky. Žalovaní okrem svojej domnienky nepredložili žiaden dôkaz o niekoľkých desiatkach ton kameňov presne nad miestom čističky žalobcov, · číslo 4 – žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by žalovaní boli „atakovaní“ žalobcami alebo o „rozhorčenom“ vyjadrení pani K., napriek tomu je to v liste uvedené, · číslo 5 – žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o tom, že žalobca prišiel rozhorčený k plotu s dotazom dokedy budú žalovaní brúsiť, napriek tomu je to v liste uvedené, · číslo 6 – žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o tom, že žalobca zakazuje žalovanému (ktorý je policajt) a žalovanej v nedeľu pracovať a že už nemajú pracovať vôbec, keďže majú skolaudované, napriek tomu je to v liste uvedené,

· číslo 7 – žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o tom, čo je v tomto bode uvedené, · číslo 8 – žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by žalobcovia obvinili žalovaných z toho, že žalobcom zabrali pozemok (pozemok žalobcov bol oplotený už pred kúpou pozemku, ktorý patrí žalovaným, čo žalovaná potvrdzuje jej vymysleným tvrdením v bode 5, kde plot ohradzujúci pozemok žalobcov spomína). Takisto nepredložili žiadne dôkazy o tom, že žalovaní žiadali žalobcu o detaily. Takisto žiaden dôkaz o tom, že by v tejto konkrétnej veci existovalo nejaké „obvinenie“, ktoré žalobca „prekvalifikoval“, · číslo 10 – žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o tom, čo je v tomto bode uvedené, nie je ani jasné o aký skutok išlo, vyznieva však, akoby žalobca žalovaných niekde obvinil či atakoval, · číslo 11 – žalobcovia nerozumejú vyjadreniu žalovaných k tomuto bodu. V liste žalovaných je popisovaný nejaký skutok, kde žalobcovia uviedli, že „žalovaní celej dedine lezú na nervy“ – neexistujú však žiadne dôkazy o tom, že by sa také niečo vôbec stalo. Vyjadrenie je však k niečomu inému, čo s vecou nesúvisí. Takisto je potrebné uviesť, že vo vyjadrení žalovaných v spojení „práve žalobcovia sa tu snažia robiť všetkým napriek“ sú v konaní pred Okresným súdom Prievidza spis.zn. 18C/8/2019 žalobcami práve F. G. a H. G., takže spomínaný „anonymný“ vyjadrujúci sa pod osobami, ktoré sa snažia robiť všetkým napriek, myslel F. G. a H. G.. Túto vec dokazuje i fakt, že obyvatelia všetkých domov na D. E. nad domom žalovaných (spolu 8 domov) podali spoločnú žalobu na činnosť žalovaných, o ktorej sa domnievajú, že porušuje ich zákonom chránené práva, · číslo 12 – vyjadrenie aj akékoľvek dôkazy žalovaných k opisu situácie v tomto bode úplne chýbajú. V liste, ktorý žalovaní napísali ide o tvrdenie, že žalobca vyzval žalovaných na strihanie živého plota, inak na nich podá trestné oznámenie. To, čo ako vyjadrenie uviedli k bodu 12 žalovaní a teda k ich popisu toho, ako sa riešila problematika živého plota, sa týka úplne inej veci ako bodu 12 a živého plota. Žalobca je stále toho názoru, že na neho bol vo veci ostrihania plota vyvíjaný nátlak, pretože žalovanej na jej výzvu preukázateľne doručil právne informácie o tom, že si môže živý plot ostrihať sama a to presne tak, ako sa jej to bude páčiť a ako to bude dotvárať vzhľad jej nehnuteľnosti. Podstatou žaloby však nie je detail strihania plota, ale to, že žalovaná spolu s manželom napísali a verejne distribuovali list, ktorý poškodzuje žalobcov a aj tento bod je v ňom uvedený úplne inak, ako ho vo vyjadrení teraz popisujú žalovaní – teda že by žalobcovia spomínali trestné oznámenie kvôli neostrihaniu, alebo že by to boli žalobcovia, ktorí prví vyzvali žalovaných na ostrihanie plota. · číslo 16 – akékoľvek dôkazy o tom, že by žalovaní upozornili žalobcov tak, ako je to popísané, chýbajú. Príslušný úrad na podnet žalovaných však vec skúmal a vec bola uzavretá, parcela je suchá. Ak žalovaní so zistením nesúhlasili, mali zákonné právo sa odvolať, prípadne vec postúpiť na vyššie príslušný úrad, nie vypisovať klamstvá do predmetného listu, · Číslo 17 – akékoľvek dôkazy o tom, že by žalobkyňa vykrikovala a do telefónu oznamovala „svižne“, chýbajú. Čo sa týka predloženia dôkazov pre úradné účely o ubytovaní hostí spomínaných vo vyjadrení, táto vec sa zrejme týka porušenia zákona neoprávneným podnikaním žalovanej, ktoré jej bolo dokázané, s dôkazmi podľa vyjadrenia súhlasila a za ktoré bola pokutovaná - ako už bolo vysvetlené vyššie. Vykonávať a použiť fotografie dokazujúce porušenie zákona je však dovolené vzmysle § 12 OZ podľa ktorého písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Fotografie ich áut boli použité práve na úradné účely vo veci, kde bolo žalovanej dokázané porušenie zákona. Táto vec je však detailom, v žalobe ide o list ako o celok, ktorý zasahuje do zákonom chránených práv žalobcov. Zároveň žalobcovia poukazujú na to, že sama žalovaná predkladá fotografie, na ktorých je podľa jej vyjadrení žalobca na verejnom priestranstve, ktorého ona sama odfotila. · Číslo 19 – žalovaní pozabudli vo svojom vyjadrení na to, že žaloba je podaná v súvislosti s listom, ktorí oni napísali a verejne distribuovali a v ktorom obviňujú žalobcov z konkrétnych vulgarizmov. Nie žalobcovia majú v tomto bode preukazovať dôkazmi, že skutok sa nestal, ale žalovaní musia doložiť dôkazmi, že skutok sa stal presne tak, ako ho vo svojom liste popisujú a dôkaz použitia vulgarizmov neexistuje.Verejné pranierovanie žalobcov pomocou listu s vymyslenými konkrétnymi vulgarizmami je závažný zásah do osobností žalobcov a hrubé zneváženie žalobcov pred spoluobčanmi distribúciou predmetného listu. Pre ilustráciu ako Mesto Prievidza a príslušné úrady riešia podnety žalobcov uvádzame, že pre konkrétne spomínané vydymenie celej ulice bola podaná sťažnosť viacerými občanmi ulice za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, ktorého sa dopustili žalovaní. Riešenie prebiehalo tak, že niekoľko týždňov po tom, čo sa skutok stal, bola vykonaná kontrola úradníkom mesta, a keďže v tom čase žalovaní nekúrili, tak „skutok vydymenia celej ulice, ktorý oznámili viacerí občania ulice, sa pred niekoľkými týždňami vlastne nestal“,

· Číslo 20 – ako žalovaná správne uvádza na svojom nákrese a popise vo vyjadrení, brána stála na cudzom pozemku a bez povolení a cez dané miesto nebola nikdy riešená ani povolená prístupová cesta na pozemok žalovaných. · Číslo 21 –žalovaní pozabudli vo svojom vyjadrení na to, že oni v bode 21 uvádzajú, že sa žalobcov niečo pýtali k hlučnosti, čo sa však nikdy nestalo. Dôkazné bremeno pre situáciu popísanú v liste je na žalovaných, keďže je to ich list. V tomto bode robia žalovaní bez dôkazov zo žalobcov agresorov, ktorí ich atakujú a sťažujú sa na hlučnosť priamo im, nič také sa však nikdy nestalo. · Číslo 22 – aj vo vyjadrení chýba akýkoľvek dôkaz o neustálom fotografovaní. Ako už bolo uvedené vyššie, niekoľko fotografií dokumentujúcich neoprávnené podnikanie, ktoré bolo žalovanej dokázané a za ktoré bola žalovaná pokutovaná, bolo súčasťou podaní žalobcov v tejto veci. · Číslo 23 – v liste je uvedené, že bola odovzdaná „petícia“. Daný dokument predložený žalovanými ako ich dôkaz č. 2 však nie je petícia a už vôbec na ňom nie sú podpisy žalobcov, ako uvádzajú žalovaní vo svojom vyjadrení s priložením ich dôkazu. Zákon nezakazuje nikomu podávať podnety na riešenie podozrení z priestupkov a protizákonného konania, verejná distribúcia listu napísaného žalovanými, ktorá je plný klamstiev a skutkov, ktoré sa nestali tak, ako sú popisované, a v ktorom je popisované súkromné správanie sa žalobcov a ich rodiny, je však závažným zásahom do zákonom chránených práv žalobcov. · Číslo 24 – ako je už uvedené v žalobe, žalobcovia naozaj vnímajú tento bod (v súvislosti s kontextom celého listu) tak, akoby oni boli zodpovední za skutky, ktoré sa však v skutočnosti nestali a neexistuje o nich žiadna evidencia. Kontext celého listu žalobcov vykresľuje ako neprispôsobivých občanov a v tomto bode je priamy náznak toho, že za vymyslené skutky a poškodenia cudzieho majetku sú zodpovední žalobcovia. Posledná veta z vyjadrenia k tomuto bodu žalobcov bezdôvodne vykresľuje ako ľudí, ktorí by sa neštítili podpáliť dom žalovaných. · Číslo 25 – vo vyjadrení žalovaní neuviedli, že voči nim bola podaná hromadná žaloba všetkými obyvateľmi ulice nad žijúcimi nad domom žalovaných za roky trvajúce neoprávené snímanie na neoznačenom verejnom priestranstve, z ktorého sú uchovávané záznamy nad rámec zákona. Rovnako nepredložili žiaden dôkaz o tvrdení, že žalobkyňa fotografuje ich nájomníkov. · Číslo 26 – dôkaz, ktorý žalovaným v ich vyjadrení chýba, je však práve ten, ktorý predložili oni sami – činnosti, ktoré prekážajú obyvateľom ulice sú popísané v dokumente, ktorý žalovaní predložili ako dôkaz číslo 2. Tento bod listu je však o tvrdení, že p. J. zabezpečí, že žalobcovia prestanú písať podania výmenou za nejaký ústupok, ďalej o miestnych štamgastoch, o nejakej intervencii u riaditeľa ŠOI a o tom, ako dobre sú žalovaní informovaní o tom, čo sa deje – k čomu sa však vôbec nevyjadrili. Ako už žalobcovia uviedli, v žalobe neriešia detaily, ale verejnú distribúciu listu, ktorý je plný výmyslov, je prakticky bez dôkazov k detailným tvrdeniam a ktorý hrubo zasahuje do zákonom chránených práv žalobcov. · Číslo 27 - žalovaní podľa ich vyjadrenia nevedia preukázať, že skutok sa stal, napriek tomu je v liste uvedený. Žalobcovia považujú tvrdenie v bode 13 za jasnú a zámernú lož o nejakom nátlaku na „vypadnutie z domu“ a útočení, o slovách, ktoré sú v tomto bode použité. Na priloženej fotografii stojí žalobca na verejnom priestranstve, v ruke má list na ktorom je rozhodnutie o zastavení využívania stavby a fotografuje pre úradné účely využívanie stavby (v daný deň tam stáli viaceré autá z rôznych okresov, daný dôkazný materiál bol použitý v podnete upozorňujúcom na neoprávnené podnikanie v ubytovacích službách, ktoré bolo žalovanej dokázané a za ktoré bola pokutovaná). Skutok, ako si ho žalovaní vymysleli a popísali v tomto bode, sa nestal. · Číslo 28 – ako už bolo uvedené v žalobe, žalobca sa nevyjadroval k pozemku žalovanej, ale k tomu, čo urobili žalovaní s cudzími pozemkami, ktoré si žalovaní neoprávnene privlastnili a v akom stave ich po tom, čo sa z nich stiahli, zanechali. · Číslo 29 sa podobne ako číslo 28 týka vyjadrení žalobcu k cudzím pozemkom, ktoré si žalovaní neoprávnene privlastnili a v akom stave ich po tom, čo sa z nich stiahli, zanechali. K vyjadreniu žalovaných k bodu číslo 9 a podobne v niektorých iných žalobcovia uvádzajú, že nie sú povinní preukazovať svoje tvrdenia. Žaloba sa netýka tvrdení žalobcov, ktoré by museli preukazovať, ale listu, ktorý napísali a verejne distribuovali žalovaní a sú to tvrdenia žalovaných o tom, ako sa údajne niektoré skutky stali. Tento verejne distribuovaný list významne zasahuje do zákonom chránených práv žalobcov. Žalobcovia takisto dodávajú, že žalovaná preukázateľne porušila zákon o živnostenskom podnikaní tým, že vo svojom dome poskytovala ubytovacie služby, za čo preukázateľne dostala pokutu. Nejedná sa teda o žiadne obvinenie o klamstve, ako uvádza žalovaná v bode 9, ale o podanie týkajúce sa neoprávneného podnikania poskytovaním ubytovacích služieb – ktoré bolo vyhodnotené ako oprávnené a žalovaná bola pokutovaná.

K vyjadreniu žalovaných k bodu číslo 15 žalobcovia uvádzajú, že napriek vyjadreniu sa žalovaných k tomu, ako často žalobcov dôsledne sledujú a monitorujú – podľa vyjadrenia žalovaných sledujú žalobcov pravidelne celé dni, od rána do neskorej noci – bola vec riadne skúmaná a uzavretá pracovníkom z príslušného úradu tak, že neboli porušené žiadne zákony či nariadenia. Ak mala žalovaná akékoľvek pochybnosti, mohla sa v danej veci odvolať na príslušný úrad a nie písať a verejne distribuovať svoje pocity, ktoré značne zasahujú do zákonom chránených práv žalobcov. Vyjadrovaním sa k údajnej „nedôveryhodnej výhovorke žalobcu“ spochybňuje skúmanie a rozhodnutie príslušného úradu a daného pracovníka. Žalobca takisto odmieta tvrdenie žalovaných v ich vyjadrení, že by vypúšťal fekálie na svoj pozemok. Žalobca má preukázateľne kanalizačné potrubie z domu vyvedené do čističky odpadových vôd, ktorá je od začiatku prevádzkovaná tak, ako požaduje zákon. V roku 2016, ktorého sa detailné sledovanie a údaje poskytnuté vo vyjadrení žalovaných týkajú, bola spotreba vody, ktorá prešla do ČOV žalobcov 108 m3, čo je na mesiac 9 m3 a na deň 0,2 m3. Žalovaní však vo svojom popise uvádzajú údajné vypúšťanie v dňoch 17,26,28,30.10 a 6,9,11,12,17,19.11 – čo je v priebehu približne jedného mesiaca 10 krát. Je dôležité uviesť, že toľko odpadovej vody a tak často, ako žalovaní vo svojom popise uvádzajú, v priebehu jedného mesiaca a po sebe idúcich dní žalobcovia nemajú šancu ani len vyprodukovať, nieto ešte tak často vypúšťať a to tak dlho, že by žalovaní mali presne v tom čase čas prísť a dokumentovať údajné vypúšťanie takmer každý deň. K vyjadreniu žalovaných k bodu číslo 16 - situácia bola riadne vyšetrená a zdokumentovaná, žiadne porušenie zákona žalobcami sa nepreukázalo. Žalobcovia neboli na mieste v príslušnom čase oboznámení s činnosťou a nálezom žalovaných a teda nevedia sa vyjadriť k tomu, čo žalovaní zinscenovali, aby to vyzeralo ako vytekajúca zapáchajúca tekutina z pozemku žalobcov. Je však preukázateľné, že odkedy žalovaní premiestnili svoju čističku na iné miesto, tak príslušná časť pozemku je suchá a z predmetných rúr od ich „odhalenia“ žalovanými nič nevyteká. Ak žalovaní so závermi vyšetrenia nesúhlasili, mohli sa odvolať, prípadne vec postúpiť na vyšší úrad, nie vypisovať a verejne distribuovať svoje nepravdivé tvrdenia. V bode 14 žalovaní vykresľujú dcéry žalobcov bez dôkazov ako alkoholičky, po ktorých je potrebné po neprítomnosti žalobcov a ich návrate domov čistiť ich pozemok. Takéto verejné pranierovanie v tom čase neplnoletých osôb, ktorých spolužiaci bývajú neďaleko žalobcov a ktorí si našli v schránke predmetný ohovárajúci list považujú žalobcovia za závažné porušenie zákonom chránených práv neplnoletých osôb. Žalobcovia takisto považujú za neprípustné, aby sa žalovaní verejne vyjadrovali k výchovným metódam žalobcov. Rovnako je tam spomenutá situácia, kedy vraj žalobcovia uviedli, že priamo pred ich dvere vysypali žalovaní stavebný odpad, avšak bez akéhokoľvek dôkazu. To, že žalobcom „nič nedarujú z ich zeleninovej záhradky“, žalobcov v kontexte celého listu zosmiešňuje. V bode III. vyjadrenia žalovaní uvádzajú skutočnosti a podnety, ktoré sa prakticky všetky stali po roznesení ich listu, ktorým žalovaní závažne zasiahli do zákonom chránených práv žalobcov a mnohé z nich dookola opakujú. Žalobcovia vo svojich podaniach poukazovali na opakované porušovania zákonov žalovanými, z ktorých väčšina sa potvrdila – neoprávnené podnikanie žalovanej, vypúšťanie vody na cudzie pozemky žalovanými, ktoré muselo byť po podnetoch žalobcov odstránené žalovanými, ďalej zabratie cudzích pozemkov, z ktorých sa po podnete žalobcu žalovaní museli stiahnuť, stavanie čiernych stavieb bez povolení, ktoré po podnete žalobcu a šetrení žalovaní odstránili, a podobne. Pre vysvetlenie situácie o tom, ako si žalovaní „prispôsobovali“ okolnosti svojim potrebám, stačí jediný príklad, ktorý je v liste pod bodom 20. V tomto bode žalovaní zavolali na žalobcu políciu a vyslovene uvádzajú, že žalobca zaparkoval auto pred miestom, ktoré je jediným vstupom na ich dvor. V skutočnosti tam však nikdy žiaden vstup nebol, ako je preukázané dôkazom číslo 4. Naopak, na ich dvor v tom čase viedli 2 iné vstupy, jeden ku garáži a druhý za garážou. Práve z tohto vyjadrenia o jedinom vstupe na dvor žalobca usudzuje, že žalovaný buď zámerne klame o počte vstupov, alebo jednoduch nevie správne spočítať vstupy na ich dvor. Žalobcov v tom čase prekvapilo, že žalovaný, ktorý je policajt, rovnaké veci uviedol aj pre potreby interného vyšetrovania, kde sa v spise dokonca hovorilo o tom, že existoval list, ktorý potvrdzoval dané miesto ako „jediný vstup na pozemok p. G.“ – daný list však nikdy nebol doložený. C. G. v tom čase nevlastnil nijaké pozemky, na ktoré by mal jediný vstup práve na predmetnom mieste, čo vec vyšetrujúci policajt akosi „prehliadol“. Celé vyšetrovanie situácie s parkovaním a „jediným vstupom na ich dvor“ považujú žalobcovia za zmanipulované, kde jeden policajt pomáha druhému a vôbec si

„nevšimne“, že sa v tomto prípade nejedná o jediný vstup na ich dvor, že neexistuje žiadny list, ktorý by potvrdzoval teóriu jediného vstupu na pozemok žalovaného (ako žalovaný uviedol), že Mesto Prievidza sa jednoznačne vyjadrilo že tam žiaden vstup nebol – a v skutočnosti majú viac vstupov úplne inde. Vyšetrujúci policajt sa uspokojil s vyjadrením žalovaného že všetky skutočnosti v uvedenom liste sú pravdivé – pričom ani jednu nepreveril. Aj preto sa nakoniec žalobcovia rozhodli obrátiť na občiansky súd, keďže tých klamstiev je v ohovárajúcom liste mnoho a do dnešného dňa sa žalobcovia stále stretávajú s otázkami a odozvami spoluobčanov na daný list, ktorý im ten šok z Vianoc 2017, kedy bol distribouvaný a kedy sa o ňom žalovaní od spoluobčanov dozvedeli z ich otázok, pripomína. Čo sa týka preukazovania dopadu listu na žalobcov, obaja žalobcovia od roku 2017 museli vysvetľovať množstvu ľudí, ako to v skutočnosti je a museli veci uvádzať na pravú mieru, čo ich stálo mnoho času a energie. Z dôvodu, že list bol roznesený aj v obchodoch v J., prestali žalobcovia v roku 2018 nakupovať v mieste svojho bydliska, keďže im skutočne boli veľmi nepríjemné pohľady ľudí, ktorí na nich zazerali a neodpovedali žalobcom na pozdrav, hoci dovtedy sa žalobcovia s neodzdravením nikdy nestretli. Žalobcovia odhadujú, že väčšina ľudí v okolí ich bydliska v J. dodnes nepozná pravdu, pretože sa neznížili na úroveň žalovaných, aby rovnako napísali a verejne distribuovali list, v ktorom by veci vysvetľovali a obhajovali sa pred klamstvami žalovaných. Takisto nie je v silách žalobcov zisťovať, kto všetko sa k listu napísanému žalovanými dostal a takto adresne každému veci vysvetliť a uviesť na pravú mieru. Žaloba kladie dôraz na na zásah do súkromia a súkromného života žalobcov, ktorý bol hlavne prvé mesiace po distribúcii listu nepredstaviteľne narušený a spôsobil obrovský šok nielen žalobcom a ich deťom, ale aj rodičom, ktorí sa o ňom dozvedeli práve v čase Vianoc roku 2017. Vianoce roku 2017 boli nenávratne poznačené dopadom tohoto listu na žalobcov a boli to najhoršie Vianoce v ich doterajšom živote, rovnako ako ďalšie mesiace, ktoré po nich nasledovali. K námietke žalovaných, že im nie je jasné, aké osobnostné práva žalobcov narušili žalobcovia uvádzajú, že ide hlavne o právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Toto právo patrí medzi základné práva spojené s ochranou osobnosti. Občianska česť fyzickej osoby je výrazom úcty, ktorú táto osoba pre svoje postoje a správanie postupne získava a požíva a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a uplatňovania vspoločnosti. Označovať žalobcov za osoby, ktoré napríklad píšu petíciu zameranú na zákaz stavania rodinných domov iných osôb (rodiny R. a C.), prípadne za osoby vypúšťajúce fekálie na cudzie pozemky, prípadne osoby, ktoré atakujú a vyhrážajú sa iným, vyhadzujú ich z ich domovov a podobne je jednak nepravdivé, jednak v úplnom rozpore s tým, ako sa žalobcovia správajú vo svojom okolí a aké postavenie vďaka svojmu správaniu sa v okolí požívali. Druhým právom, ktoré bolo konaním žalovaných narušené, je právo na súkromie. Účelom práva na súkromie je poskytnúť ochranu pred tým, aby súkromný život nebol sprístupnený bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby, alebo dôvodu daného zákonom. Žalovaní v liste, ktorí napísali a distribuovali, a v ktorom v jednom z bodov popisovali maloleté dcéry žalobcov ako alkoholičky, po ktorých je potrebné upratovať fľaše a špaky porozhadzované po pozemku. Týmto závažne zasiahli do tohoto čiastkového práva rodiny žalobcov. Nielen v tomto jednom bode, žalobcovia vôbec nedali súhlas na sprístupnenie ich súkromného života a distribúcii písomnosti popisujúcej ich konanie, vo viacerých bodoch listu sú im pritom pripisované prejavy osobnej povahy, ktoré sa nestali a sú to lži, ktoré žalovaní nevedia dokázať. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 137/2008 spočíva právo na súkromie v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. Za porušovanie práva na ochranu súkromia sa považuje neoprávnené získavanie informácii a vedomostí o súkromí fyzickej osoby ako aj neoprávnené šírenie týchto poznatkov či vedomostí. Medzi možné dôsledky neoprávneného zásahu do práva na súkromie môže byť zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Z vyššie spomenutého dôvodu nevzniká osobe, ktorej bola spôsobená ujma, procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom uznesení tiež prejudikoval, že dôvody priznania nemajetkovej ujmy uvedené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú uvedené len demonštratívne. Za jedinú podmienku pri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch sa má to, že nemateriálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. Citácia z danej judikatúry: „Súd poukázal na to, že pri niektorých typoch zásahov do práva na ochranu osobnosti je nárok na peňažnú

satisfakciu opodstatnený výsledkami nie vykonaného dokazovania, ale voľnej úvahy súdu. O taký prípad ide medziiným pri zásahu do práva na súkromný život.“ Vo vyššie spomínanej judikatúre išlo podobne ako v tomto prípade o zásah do práva na súkromie a rovnako ako v tomto prípade bolo závažným dôkazom to, že bolo zverejnené meno dcéry žalobkyne a zachytené okamihy súkromnej povahy života jej dcéry. Z toho, čo žalovaní uviedli vo svojom vyjadrení žalobcovia nadobudli presvedčenie, že žalovaní vôbec neľutujú napísanie a distribúciu ohovárajúceho listu plného klamstiev a osočovania rodiny žalobcov, vrátane ich v tom čase maloletých detí. Zo žiadosti žalovaných o zamietnutie žaloby žalobcovia usudzujú, že žalovaní postup, ktorý zvolili, čiže klamať a verejne distribuovať listy plné lží a prejavov osobnej povahy, ktoré si vymysleli a nevedia dokázať, kde v kontexte vykresľujú iných ako vulgárnych neprispôsobivých občanov, ktorí by boli dokonca schopní podpáliť im dom, považujú žalovaní za úplne normálny. Žalobcovia sú presvedčení, že písanie a distribúcia listov, ktoré lživo popisujú prejavy osobného charakteru a porušujú právo žalobcov na súkromie (napr. vyššie uvedené navodenie „alkoholizmu neplnoletých detí žalovaných), prípadne situácií, ktoré sa nestali a sú zamerané voči iným spoluobčanom (petícia proti zákazu stavieb rodiny C. a R.) je závažným zásahom do práv žalobcov chránených zákonom a značne ich poškodzuje, hlavne z dôvodu verejnej distribúcie tohto listu. Žalobcovia sa domnievajú, že v prípade zamietnutia žaloby by sa žalovaní mohli zase uchýliť k podobným praktikám a v distribúcii lží o ich rodine a súkromí pokračovať. Žalobcovia považujú konanie žalovaných za o to závažnejšie, že obaja sú štátni zamestnanci, kde na ich pracovných pozíciách a s ich vzdelaním sa predpokladá, že vec budú riešiť zákonným spôsobom, nie verejnou distribúciou listu s výmyslami, ktorý poškodzuje žalobcov v ich práve na súkromie. Aj toto je dôvodom na požadovanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú žalobcovia považujú za adekvátnu k spoločenskému a pracovnému postaveniu žalobcov, keďže žalobca 1/ bol dlhú dobu vo vrcholovom manažmente spoločnosti so sídlom v Prievidzi, ktorá počas doby jeho pôsobenia v riadiacich funkciách a vo funkcii konateľa tejto spoločnosti zamestávalalen vo výrobe viac ako 10.000 ľudí (vrátane obmeny zamestnancov). Žalobca naďalej pracuje v spoločnosti Yazaki vo funkcii manažéra a takisto riadi pobočku spoločnosti v Prievidzi, ako potvrdzuje pracovná zmluva z roku 2010 – v roku 2010 došlo len k formálnej zmene z Yazaki Slovakia na Yazaki Wiring Technologies Slovakia. Mnohí bývalí kolegovia a podriadení žalobcu, niektorí z nich dokonca žijúci v blízkosti žalobcu dnes pracujú v Prievidzi, v okrese a blízkom okolí na vrcholových pozíciách v manažmente rôznych firiem a nebolo a nie je v silách žalobcu všetkých kontaktovať, zisťovať a vysvetľovať predmetný list, ktorý ho vykresľuje úplne inak, ako si ho bývalý kolegovia pamätajú. Na dôkaz osobnostných vlastností žalobca priložil poďakovanie od prezidenta spoločnosti, ktorý vyzdvihol práve ľudské vlastnosti žalobcu. V rámci tohto dôkazu je aj potvrdenie o tom, že žalobca bol konateľom spoločnosti Yazaki Slovakia od roku 2007, práve v tomto roku zamestnávala spoločnosť približne 4500 zamestnancov. Meno a občiansku česť, ktorú si žalobca pracne počas predchádzajúcich rokov budoval, bola hrubo očiernená listom, ktorí napísali a verejne distribuovali žalovaní. Žalobcovia opätovne upozorňujú, že v žalobe sa nejedná o susedský spor týkajúci sa detailov, ale o neoprávnený zásah do súkromia a zásah do občianskej cti a ľudskej důstojnosti žalobcov spôsobený žalovanými. Okrem toho, že žalovaní viaceré svoje tvrdenia nevedia dokázať alebo že sa k nim nevyjadrujú, žalobcovia dôkazmi dokladajú to, že skutočnosti uvedené v liste sú vymyslené a skutky sa tak nestali. Ďalšie dokazovanie jednotlivých detailov považujú žalobcovia za neopodstatnené a žiadajú súd, aby sa nezaoberal nesúvisiacimi detailmi, ale posúdil neoprávený zásah do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia žalobcov a ich dcér, ktorú títo utrpeli verejnou distribúciou listu napísaného a rozneseného žalovanými. 4. Žalovaní vo svojom vyjadrení z 21.6.2021 opakovane uvádzali, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Žalobcovia vo svojej žalobe a vyjadrení zo dňa 18.05.2021 nepreukázali žiadnym dôkazom konkrétny zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmy na právach chránených ust. § 11 a následkoch Občianskeho zákonníka s priamo súvisiacimi s difamačnými dôsledkami. Taktiž nepreukázali intenzitu a dôsledky existencie príčinnej súvislosti medzi zásahom a spôsobenou nemajetkovou ujmou, adekvátnosti

požadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a primeranosti výšky priznávaného zadosťučinenia. Ba o to viac, keď žalobcovia zásah do ochrany osobnosti začali uplatňovať až po skoro troch rokoch od kedy sa mal podľa ich tvrdenia stať a až následne po tom, čo sa žalovaní voči nim začali domáhať cestou súdu ochrany osobnosti pre skutočnosti podrobne uvedené v konaní Okresného súdu Prievidza pod č. 18C/8/2019. Ujma, na ktorú sa žalobcovia odvolávajú, že sa im mala stať konaním žalovaných, tak vykazuje znaky účelovosti. Žalovaní opakovane pripomenuli, že na základe intenzity zásahov do ochrany osobnosti zo strany žalobcov, ktoré boli dlhodobo smerujúce výlučne proti žalovaným, boli žalovaní prinútení predať novostavbu rodinného domu mimoriadne pod jej reálnu hodnotu a v blízkej budúcnosti sa odsťahujú dostatočne ďaleko z dosahu žalobcov. 5. Podaním dorušeným súdu 26.6.2024 (označeným ako Doplnenie skutkového stavu) žalovaní poukazovali na vyjadrenia žalobcov pred príslušnými orgánmi, že v súvislosti s listom si náhradu škody neuplatňujú, nakoľko im nevznikla žiadna majetková ani finančná ujma. Ďalej poukazovali na Protest prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín (sp. zn. Kd 65/19/3300 z 9.5.2019) a nadväzujúce Rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie colnej Finančného riaditeľstva SR o proteste prokurátora č. 329169/2019 zo 14.6.2019, ktorým bolo rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Trenčín o disciplinárnom opatrení – písomnom pokarhaní za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zrušené. S podaním predložili súdu aj e-mail od žalobcu 1/ adresovaný žalovanej 2/ zo dňa 23.9.2020, z ktorého je zrejmé, že žalobca 1/ aj v mene ďalších osôb, ktorých mená a podpisy sú súčasťou e-mailu, vyzýval žalovaných na zaslanie peňažných prostriedkov vo výške 10.000 eur na tam uvedený účet, zmazanie osobných údajov z kamerových systémov. Žalobca 1/ v ňom upozorňuje, že v prípade neakceptovania pokusu o zmier, bude proti žalovaným podaná hromadná žaloba (ako 1 zo siedmych vecí, v ktorých budú konať), budú poskytnuté informácie nadriadeným + trestné oznámenie, informácie občanom J. (nie však formou ohovárajúceho listu,...). Žalovaní v podaní označili svedkov za nedôveryhodných, ich výpovede za účelovo zamerané na potvrdenie výpovedí žalobcov. K výpovediam žalobcov uviedli, že majú za to, že výpoveď žalobcu 1/ je založená na jeho vlastných hypotézach, domnienkach a konšpiráciách, ktoré si sám vytvára v jeho prospech, ide u neho o prekrúcanie skutočného stavu nezodpovedajúceho hodnote výroku v liste (napr. ohľadom bodu 14). Ohľadom výpovede žalobkyne 2/ zdôrazňovali, že napriek tvrdeným ťažkým zásahom do súkromia žalobkyňa 3,5 roka nevyhľadala lekársku pomoc, uvádzala vo výpovedi nepravdy (napr. obava z návštevy a nátlak p. H., poškodenie v pracovnom žitvote - bola nezamestnaná, ohováranie trvajúce X rokov, neidentifikovanie osôb, ktorí ju v súvislosti s listom oslovovali). 6. Žalobcovia na vyjadrenie reagovali podaním doručeným súdu 19.8.2024, v ktorom poukazovali na to, že niektoré tvrdenia žalovaných sa vôbec netýkajú predmetu konania. Uviedli, že pokiaľ mali žalovaní s nejakými skutočnosťami problém, nič im nebránilo podať podnety na prešetrenie na príslušné orgány. Vyjadrovali nedôveru prešetrovaniu podnetov štátnymi zamestnancami. V liste uviedli, že dôvodom nezvýšenia platu žalobcovi 1/ v roku 2018 bol jeho znížený pracovný výkon, nesústredenie sa, odmietanie služobných ciest a predčasné návraty zo služobných ciest, branie si voľna na zaoberanie sa ohovárajúcim listom, teda všetko dopad listu. Potvrdili, že pri reštrukturalizácii spoločnosti klesol žalobca 1/ o niekoľko pozícií nižšie. S novými majiteľmi drevenice vychádzajú dobre. 7. Listinné dôkazy - snímka z katastrálnej mapy o nedovolenej stavbe bazéna a terasy manželov J. č.l. 256, odborné stanovisko Pôdnej služby č.l. 257, fotodokumentácia pálenia odpadu A. J. č.l. 258, fotodokumetnácia pálenia odpadu na pozemku, kde býva svedok A. N. č.l. 259 neboli vykonané, nakoľko nesúvisia s predmetom konania. Rovnako predvolania žalovaných na priestupkové konanie č.l. 287, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci irelevantné. 8. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcov, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov B. N. a F. R., oboznámením: obrazové snímky č.l. 17-19, vyjadrenie žalovaných z 6.5.2021 vrátane obrazových snímok č.l. 64-78, tabuľka o podaniach podaných žalobcami č.l. 79-84, vyjadrenie spoluobčanov k prevádzkovaniu zrubu č.l. 85, vyjadrenie žalobcov z 18.5.2021 č.l. 87, odpoveď MV na podnet vo veci neoprávneného podnikania z 25.9.2019 č.l. 98, odpoveď MV na podnet na prešetrenie zákonnosti postupu OU TN v súvislosti s podnetom žalobcu 1/ na vykonanie kontroly neoprávneného podnikania č.l. 99, upovedomenie OP PD z 6.5.2020 o preskúmaní postupu Mesta Prievidza č.l. 100, výzva žalovanej 2/ (presah vetiev stromov) z 24.4.2017 č.l. 101, odpoveď žalobcu na výzvu (presah vetiev stromu) z 1.5.2017 č.l. 102, žiadosť žalobcu 1/ na vydanie dokumentácie k prístupovej ceste

adresovaná stavebnému úradu č.l. 103, výpis z katastrálnej mapy s poznámkami č.l. 104, vyjadrenie k žiadosti o vydanie dokumentácie k prístupovej ceste z 16.3.2018 č.l. 105, predloženie dokumentácie k spotrebe vody z 7.1.2021 č.l. 106, žiadosť o sprístupnenie informácie z 2.2.2021 č.l. 107, protokol o skúške č.l. 108, predloženie dokumentácie – vodomer č.l. 109, výpis z OR YAZAKI SLOVAKIA spol. s r.o. č.l. 110, poďakovanie od YAZAKI SLOVAKIA s.r.o. č.l. 112, potvrdenie o zamestnaní č.l. 113, pracovná zmluva č.l. 114, obrazová snímka s popisom č.l. 115, vyjadrenie žalovaných z 21.6.2021 č.l. 117, vyjadrenie žalobcov z 30.7.2021 č.l. 123, vyjadrenie žalovaných z 20.10.2021 č.l. 128, vyjadrenie žalovaných z 5.6.2023 č.l. 156, zápisnica o trestnom oznámení z 7.6.2018 (podozrenie z ohovárania) – výsluch žalobcu 1/ č.l. 194, zápisnica o trestnom oznámení z 7.6.2018 (podozrenie z ohovárania) – výsluch žalobkyne 2/ č.l. 198, uznesenie Úradu inšpekčnej služby z 22.6.2018 – odmietnutie veci (podozrenie z ohovárania) č.l. 201, uznesenie OP PD o zamietnutí sťažnosti žalobcov proti uzneseniu o odmietnutí trestnej veci podozrenia z prečinu ohovárania z 23.7.2018 (č.l. 210), rozhodnutie colného úradu o uložení disciplinárneho opatrenia žalovanej 2/ z 26.9.2018 č.l. 216, rozhodnutie finančného riaditeľstva o proteste prokurátora z 14.6.2019 č.l. 218, rozhodnutie finančného riaditeľstva o zrušení rozhodnutia riaditeľa colného úradu a vrátení veci riaditeľovi colného úradu z 22.11.2019 č.l. 228, vyjadrenie žalovaných – doplnenie skutkového stavu z 25.6.2024 č.l. 237, protest prokurátora proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa, ktorým odvolanie žalovanej 2/ zamietol z 9.5.2019 č.l. 246, mail z 23.9.2020 č.l. 255, zápisnica o trestnom oznámení (podozrenie z vydierania) – výsluch žalobcu z 7.6.2018 č.l. 260, zápisnica o trestnom oznámení (podozrenie z vydierania) – výsluch žalobkyne z 7.6.2018 č.l. 262, uznesenie úradu inšpekčnej služby o odmietnutí veci (podozrenie z vydierania) z 22.6.2018 č.l. 265, sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu úradu inšpekčnej služby z 4.7.2018 č.l. 270, sťažnosť žalobcu proti uzneseniu úradu inšpekčnej služby z 7.7.2018 č.l. 271, uznesenie OP PD o zamietnutí sťažnosti žalobcov z 19.7.2018 (podozrenie z vydierania) č.l. 278, obrazové snímky č.l. 281-284, odpoveď OU PD - priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z 21.2.2018 č.l. 285, oznámenie žalovaného 1/ o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z 9.4.2018 č.l. 286, snímka z katastrálnej mapy č.l. 288, záznam o podaní vysvetlenia A. J. z 14.4.2018 č.l. 289, vyjadrenie žalobcov z 16.8.2024 č.l. 290, potvrdenie o zmene príjmu žalobcu z 7.8.2024 č.l. 302, rozhodnutie colného úradu o zastavení konania z 30.1.2020 č.l. 303, informácia z internetu č.l. 305, správa obvodného lekára žalobkyne č.l. 321, podstatný obsah spisu OS PD sp.zn. 18C/8/2019, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu zistil tento skutkový a právny stav: 9. Žalobcovia 1/ a 2/ sú od roku 2008 obyvateľmi Prievidze, mestskej časti Hradec. Žalobca 1/ je a aj v čase distribúcie listu bol zamestnancom Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o., kde pracuje ako manažér informačných technológií pre centrálu spoločnosti. Žalobkyňa 2/ bola v čase roznesenia listu nezamestnaná. 10. Žalovaní 1/ a 2/ sa do Prievidze, mestskej časti Hradec, prisťahovali v roku 2013, keď kúpili pozemok na stavbu rodinného domu – zrubu. So žalobcami boli susedia, ich rodinné domy boli postavené na spoločnej ulici. V roku 2021 rodinný dom - zrub predali a z miesta trvalého pobytu sa odsťahovali. V čase spísania a roznesenia listu pracoval žalovaný 1/ ako policajt v Prievidzi, žalovaná 2/ pracovala ako samostatný colný referent colného úradu. 11. Asi v roku 2016 sa vzťahy medzi žalobcami a žalovanými zhoršili. Žalobcovia začali podávať na rôzne inštitúcie podnety, návrhy, sťažnosti, trestné oznámenia týkajúce sa nehnuteľností žalovaných, činnosti žalovaných, alebo ich osôb. 12. Dňa 14.3.2019 podali žalovaní (ako žalobcovia) žalobu proti žalobcom (ako žalovaným), ktorou sa domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť písomne sa ospravedlniť za to, že neoprávnene zasiahli do ich občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena tým, že v televízii RTVS dali námet k reportáži Občan za dverami, ktorá bola odvysielaná 11.2.2018, kde mali žalobcovia vystupovať ako osoby, ktoré pri riešení susedských sporov majú vo svoj prospech zneužívať svoj štátnozamestnanecký pomer, za to, že vo svojich písomných podaniach adresovaných rôznym inštitúciám vykreslili oboch žalobcov ako osoby vedome porušujúce zákon, zámerne klamajúce, zneužívajúce služobné postavenie, za to šírili nepravdivé alebo pravdu skresľujúce informácie týkajúce sa susedsko-právnych záležitostí, najmä ohľadom stavebného odpadu, spôsobu prevádzkovania čističky odpadových vôd a odkanalizovania rodinného domu, klčovania zelene, obžťažovania dymom, prenájmu rodinného domu, narúšania ticha a súkromia. Zároveň sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že žalobca 1/ žiada nemajetkovú

ujmu 1.000,- eur a žalobkyňa 2/ 2.500,- eur. Konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18C/8/2019. Rozsudkom zo 6.5.2024 bola žiadosť v celom rozsahu zamietnutá. Rozhodnutie nie je právoplatné, bolo podané odvolanie. 13. Žalobca 1/ vo výpovedi uviedol, že spôsob, obsah a distribúciu listu považuje za hrubý, obrovský zásah do súkromia. Napríklad bod, kde žalovaní spravili z detí žalobcov alkoholikov. V liste uviedli ako zvracali na dvore a žalobcovia ako rodičia zbierali ohorky a upratovali to po nich. Jedna z dcér nebola v tom čase ešte ani plnoletá. Táto vec sa nestala tak, ako je to v liste popisované. Považuje za neprípustné, aby niekto rozširoval takéto údaje o jeho deťoch po celej obci. Považuje to za obrovské porušenie práva na ochranu súkromia. On nikomu nedovolil, aby sa vyjadroval o jeho súkromnom živote, ako žije, čo robí. Celá obec si z listu, ktorý bol v schránkach, nechaný na verejných priestranstvách, urobil názor bez toho, aby sa obyvatelia dozvedeli pravdivé skutočnosti. Žalovaní z nich (žalobcov) urobili podpaľačov, ktorí chcú podpáliť ich zrub, označili ich za tvorcov petície voči stavbám, ktoré tam mali byť postavené. Náhodne zistili, že žalovaná sa pri zasadnutí výjazdového rokovania Mestského zastupiteľstva v Hradci dopytovala, ako je možné a kto dovolil, že sa oproti ich zrubu idú stavať ďalšie 2 domy. Treba podotknúť, že bol dlhšiu dobu konateľom Yazaki Debnár Slovakia. Vo firme sa vystriedalo cez 10.000 ľudí. Informácie z listu sa k nemu neustále dostávali počas viacerých rokov, aj od ľudí mimo obce Hradec. Ľudia sa rozprávajú, ľudia uveria hocičomu. On žalovaných nechcel osočovať, ohovárať, vracať im to nejakým listom. Roznesenie listu ich ovplyvnilo, ľudia sa s nimi prestali rozprávať. Sused oproti - B. C. sa s ním rok nerozprával, až pokiaľ nezistil, že žiadna petícia nebola podaná, že proti ďalším stavbám nevyvíjal žiadne kroky a nespisoval dokumenty. Deti nechceli chodiť autobusom do školy – aj takýto bol dôsledok toho, čo žalovaní napísali a rozniesli. Poškodilo to jeho aj jeho rodinu. Deti museli do školy voziť. Má prácu, v ktorej často cestuje a je mimo domu. O liste sa dozvedal aj po mesiacoch, rokoch od svojich zamestnancov, ktorí ani nebývajú pri nich. Jeho fotografia celé roky visela na nástenke vo firme. Žalovaní rozširovali nepravdu o jeho deťoch. Rozsah následkov ďaleko presahuje mestskú časť Hradec. To je aj dôvod, prečo trvá na žalobe. V tomto štáte nie je prípustné, aby niekto verejne mohol rozširovať informácie, ktoré sú súkromného charakteru. Domáha sa ochrany a primeranej náhrady a ospravedlnenia sa, že o jeho rodine boli verejne roznášané informácie, ktoré ich poškodili. Pred distribúciou listu sa ľudia pri nich pristavovali, boli v Hradci prisťahovalci. V okamihu roznesenia listu nastalo ticho. V práci musel vysvetľovať, čo sa stalo. Cítili sa izolovaní, nevedeli, čo čakať od ľudí. List vyvolal negatívne postoje od ľudí. Nezdravili ich ľudia, neodpovedali susedia, dívali sa na druhú stranu. Mysleli si, že nechcú dovoliť stavať domy iným ľudom, keď oni už majú postavené. Ani voči p. R. ani voči p. C. nepodnikal žiadne kroky, aby nestavali. Vôbec to nebola pravda o tej petícii. Žalovaní načasovali distribúciu listu cez Vianoce, keď sú ľudia doma, keď majú čas sa rozprávať. V januári 2018, keď prišiel do práce, divne sa na neho pozerali. Odmietal služobné cesty, dokonca sa musel skôr vrátiť z jednej domov, kvôli zástupcovi žalovaných (C. H.), aby bol pri manželke, keďže bola vyľakaná z jeho návštevy. V čase roznesenia listu bol zodpovedný za 22 závodov v Európe, v severnej Afrike, v Rusku, Turecku – zodpovedá za výrobné systémy, ktoré riadia časť výroby približne 800 strojov, riadil 2 veľké tímy ľudí v Prievidzi a v Plzni. Doteraz zodpovedá za chod kancelárie a prevádzku a administratívu firmy v Prievidzi. V čase roznesenia listu prešli pod Severnú Ameriku, klesol v tom čase o 3 pozície dolu, čo môže byť spojené aj s tým, že sa nesústredil na prácu. Vtedy sa menila aj štruktúra firmy. Aj ohľadne pracovného hodnotenia nastali zmeny – nebolo také pozitívne ako predtým. Pri vyčíslení nemajetkovej ujmy vychádzal z výšky a možného nárastu mesačného platu, nákladov na vozenie detí do školy, zohľadnenia toho, koľko času venuje tejto veci. Jediný rok nemal zvýšený plat a klesla jeho pozícia vo firme. Jeho pracovný výkon bol značne ovplyvnený tým, čo sa stalo, čo musel riešiť. Chodil na výsluchy, musel sa vrátiť predčasne z pracovnej cesty a pod. Ušlé zvýšenie mzdy je dôvodom na vyjadrenie, že jeho finančná situácia bola ovplyvnená roznesením ohovárajúceho listu. 14. Žalobkyňa 2/ vo výpovedi uviedla, že súhlasí so všetkým, čo povedal manžel (žalobca 1/). Vníma roznesenie listu ako zásah do súkromia, poškodilo ju to. Jej psychika bola narušená, často plakala, budila sa v noci, nemohla spávať, odpadávala, mala závrate. Mávala strach, keď manžel nebol doma. Navštívil ju zástupca žalovaných, p. H., ktorého sa bála. Bolo to veľmi náročné obdobie. Zastavovali ju ľudia nielen v J., ale aj v Prievidzi s tým, prečo im robia zle. Ľudia robili posmešky na ich adresu, hovorili, akí sú hrozní. Jej rodina, jej matka po prečítaní listu mala tiež psychické problémy. Deti odmietali chodiť autobusom do školy. Predtým boli komunikatívne, zdravili sa susedom, po liste sa všetko zmenilo. Nechápali, prečo toto všetko ľudia robia, trápili sa tým. Veľmi ju to poškodilo, nevedela si vysvetliť, že niekto je tohto schopný. V čase roznesenia listu bola dobrovoľne nezamestnaná. Nevie si ani predstaviť, že by vtedy pracovala. V tom čase bola na tom psychicky zle. Zmeny v správaní ľudí začala pociťovať

asi na jar, keď sa začala po zime viac stretávať s ľuďmi, chodiť na prechádzky, venčiť psa. Dlhodobo mala problémy so spánkom, psychické problémy, aj sa jej stalo, že v noci stratila vedomie. 15. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že zo strany žalobcov boli na nich (žalovaných) podané rôzne oznámenia a podania. Okrem trestného oznámenia za ohováranie aj za zneužitie právomoci verejného činiteľa, krivú výpoveď, krivú prísahu, zločin vydierania. List neponechali na verejnom priestranstve alebo vo verejných zariadeniach, napr. v pohostinstve. Takýmto spôsobom list neroznášali. Po vydaní uznesenia od Inšpekčnej služby, kde bolo podanie odmietnuté, sa žalobcovia rozhodli podať žalobu, kde od nich žiadali nemajetkovú ujmu. Zmier navrhnutý žalobcami bol pre nich nevýhodný, preto ho odmietli. List distribuovali len do schránok pár ľudom v okolí, nie do Prievidze. Nikde na verejnom priestranstve ho nenechali. Dávali ho cca do 10 schránok. To, že niekto mohol následne list okopírovať, rozniesť (to sa domnieva), za toto žalovaní zodpovednosť nenesú. List nebol zabalený v obálke, nemal uvedeného adresáta, ani spätnú adresu. Cieľom listu nebolo porušenie osobnostných práva žalobcov. Išlo o ochranu mena žalovaných pred okolím. Vzťahy boli dlhodobo narušené množstvom písomných podaní zo strany žalobcov. List neobsahoval vulgarizmy, hanlivé urážky a pod. Zachytáva skutočnosti, ktoré vznikli konaním žalobcov za určité časové obdobie. 16. Žalovaná 2/ vo výpovedi uviedla, že v roku 2013 sa rozhodli postaviť vysnívaný zrubový dom. Našli si pozemok a začali. O 4 roky sa rozhodli ho predať a o pár rokov neskôr ho predali pod cenu. Za daných podmienok sa tam nikto nechcel nasťahovať, nikto nemal záujem. Potom sa odsťahovali dostatočne ďaleko od žalobcov. Vzťahy so susedmi, ktorí už mali postavené domy, boli od začiatku zložité. Keď sa boli predstaviť susedom, p. K. sa vyjadrila, že oni si tie pozemky kúpili pre to, aby tam bývali len samé 4 rodiny. Že keď tu budete bývať aj oni, tak to nebude ono. Nebrali to vážne, ale časom zistili, že to vážne myslela. Žalobkyňa na ulici kričala: „ my Vás odtiaľto vyštveme.„ Útoky od žalobcov narastali. Výsledkom bol predmetný 4 stranový list, ktorý rozniesli do max. 10 poštových schránok v Hradci. List opisuje a zachytáva len skutočnosti za obdobie, odkedy boli vykonávané útoky, či už slovné alebo písomné, od žalobcov na osoby žalovaných. Bol to ich subjektívny pocit. Hodnotenie príčin všetkého sporu a skutočností, ktoré sa aj v skutočnosti udiali. Útoky boli zväčša ústne, nemohli ich dokázať. Nemali stále pustené nejaké záznamové zariadenie, tak to nemohli preukázať. List neobsahoval žiadne hanlivé výrazy, urážky. Na základe Charty základných práv ako aj na základe Ústavy ma každý občan právo na slobodu prejavu – vyjadrovať sa slovom, písmom, tlačou. Toto právo opisuje aj žalobca vo vyjadrení v sp. zn. 18C/8/2019. Takže aj oni majú právo sa vyjadrovať o svojich pocitoch a skutočnostiach, ktoré sa za to časové obdobie diali. Hneď po roznesení listu bolo na nich podané oznámenie za urážku na cti, trestné oznámenie za ohováranie, ktoré bolo rozdelené na spisový materiál, ktorý sa riešil na polícii, na finančnej správe. Všetky tieto podania, ktoré sa týkali žalovaného, boli ukončené odmietnutím a ohľadom žalovanej na finančnej správe -bola v disciplinárnom konaní pokarhaná. Potom požiadala Krajskú prokuratúru o prešetrenie konania a vydania rozhodnutia. Krajská prokurátorka sa jasne vyjadrila, že neboli zdokladované a naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko neboli predložené žiadne dôkazy na posúdenie objektívnej stránky ako aj subjektívnej stránky daného priestupku. Rovnako sa vyjadruje aj k tejto žalobe, že neboli predložené žiadne dôkazy k naplneniu skutkovej podstaty porušenia § 11 Občianskeho zákonníka. V roku 2019 podali žalobu na ochranu osobnosti, kde spolu s manželom preukázali obrovské množstvo podaní. Žalobca jej do služobnej schránky finančnej správy zaslal výhražný email, že dňa 30.09.2020 musia byť pripísané peňažné prostriedky vo výške 10.000 eur na č. účtu a v prípade neakceptovania tejto výzvy, čo sa stane. Žaloba je podaná účelovo. Žalobcovia podali žalobu na ochranu osobnosti potom, ako oni podali žaloby na nich. Tak ako to uviedol aj prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, uvedený list bol v zmysle jeho obsahu vyhotovený tak, že jeho vhodením do schránky niektorým obyvateľom Hradca nebol objektívne spôsobilý spôsobiť vážnu ujmu C. napriek tomu, že subjektívne to C. mohli takto vnímať a zrejme vnímajú a prezentujú. Je to však len v rovine domnienok, subjektívnych pocitov. Nie sú dôkazy, že by im tento list mal spôsobiť nejakú vážnu ujmu. 17. R. B. N. (sused žalobcov a pred odsťahovaním aj sused žalovaných) vo výpovedi uviedol, že nasťahovaním sa žalovaných sa im zmenila kvalita života. Zmenila sa v 2 úrovniach. V liste sú uvedené nepravdy. Znižovali kvalitu bývania. Neustále s niečím búchali, trieskali. Osobne nadobudol pocit, že bol zo strany polície šikanovaný. Niekto mu zavolal do zamestnania, predstavil sa ako policajt, aby sa okamžite dostavil na podanie vysvetlenia. Svedok odpovedal, že ak voči nemu niečo chce, nech to pošle písomne. Vyhrážal sa, že mu dajú putá a dá si ho predviesť. Potom prišla pozvánka, prišiel nadriadený. Spýtal sa, čo tu máme. Máme tu „Fukovho suseda“. Bol požiadaný, aby vysvetlil, s kým bol v krčme, čo

pil a o čom sa bavili. A takýchto nezmyslených výsluchov bolo viac. O tom existujú aj záznamy na polícii. On predmetný list do schránky nedostal. Dozvedel sa o tom v potravinách. Keď vošiel do potravín, všetci stíchli. Bol obvinený, že je zlý a že robí zle iným. Doteraz má z toho zlý pocit. Žalovaní ich neustále otravovali pílením, brúsením, hulákali cez víkend, robili vatry, chodili tam turisti. Ľudia sa ho pýtali, či je pravda to, čo je písané v tom liste. V liste nebola uvedená pravda. To oni boli perzekuovaní zo strany žalovaných. On žiadnu petíciu proti stavaniu domov nepodpisoval. Nikdy sa so susedmi nedohovával, že musia proti žalovaným niečo nájsť. V liste sú uvedené výmysly. 18. Svedok F. R. (sused žalobcov a pred odsťahovaním aj sused žalovaných) vo výpovedi uviedol, že žalobcov považuje za inteligentných a slušných ľudí. Keď zbadal v krčme (aj jednej, aj v druhej) ten list, bol pohoršený a musel im to oznámiť. Prišiel do krčmy a chlapi sa smiali, že čo to má za „prijebaných“ susedov. Okolie si spravilo na základe listu domnienku, že manželia C. sú neslušní ľudia, čo nie je pravda. V jednej krčme bol list vyložený, v druhej krčme ho mala krčmárka pri sebe. Keď sa stretol so žalobcami, tak im o tom povedal. Nepamätá si, či si list odfotil na mobil, alebo mal výtlačok. Každé 1 slovo v liste je výmysel, špinavosť. Poškodilo to meno žalobcov v Hradci. Nevedel uviesť, kto list do krčmy doniesol. Žalobkyňa 2/ bola po oboznámení sa s listom na tom psychicky zle. 19. Právny zástupca žalobcov počas záverečnej reči poukazoval na to, že podstatou tohto súdneho konania je ochrana osobnosti, resp. žaloba na ochranu osobnosti z titulu skoncipovania a rozširovania ohovárajúceho listu žalovaných, ktoré vykonali v mesiacoch 12/2017-01/2018 na verejných miestach v obci Hradec a ktorého obsahom boli tvrdenia o správaní, konaní a činnosti žalobcov. Hlavnou podstatou konania, resp. dokazovania, tohto typu súdneho konania je, že ten kto zásah do práv osobnosti vykonal je povinný dokázať, že v skutočnosti zverejnené v tomto prípade o osobách žalobcov sú pravdivé. Takto koncipovali aj celú žalobu, kde sa k jednotlivým 29 bodom ohovárajúceho listu konkrétne vyjadrovali a potom v priebehu konania na námietky žalovaných k jednotlivým bodom predkladali ich vyjadrenia a aj dôkazy. V priebehu doterajšieho konania žalovaní nepreukázali pravdivosť ani jedného bodu ohovárajúceho listu. Vo všeobecnosti Občiansky zákonník v § 11, v § 13 ods. 1, 2, 3 priznáva právo na ochranu osobnosti každej fyzickej osobe. Toto právo je dané vtedy, ak došlo k neopravnému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ak tento zásah je objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a ak je daná príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Je bez významu, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene alebo nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí ak neoprávnený zásah bol spôsobilí vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Zo strany žalovaných došlo k takému zásahu do osobnostných práv žalobcov, ktoré spôsobilo ohrozenie a narušenie ich práv osobnosti. Vzhľadom na závažnosť tohto zásahu nepostačuje morálne zadosťučinenie. Preto okrem navrhovaného ospravedlnenia písomného, požadujú aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Občiansky zákonník poskytuje ochranu osobnostných práv proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti tým, že znižujú jej dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Ohovárajúci list bol žalovanými zverejnený v mieste trvalého bydliska žalobcov, na verejných miestach, v rozsahu takom a spôsobom, že sa o ňom dozvedeli spoluobčania. Čiže presne takým spôsobom, ktorý zasiahol a bol objektívne spôsobilí ujmu žalobcom spôsobiť a aj ujmu spôsobil, ako počas konania preukázali. Vo všeobecnosti náhrada nemajetkovej ujmy patrí, ak morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti a to nie len v bežnej, ale v značnej miere, čo považujú v tomto prípade za dostatočne preukázané. Pri výške náhrady súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalovanými zverejnený text znamenal diskreditáciu žalobcov ako osôb, ktorí pôsobia v určitom mieste a v určitej spoločnosti. Morálna ujma je pre človeka oveľa ťažšia ako majetková už aj pre to, že má dlhodobejšie následky a ich odstránenie je zložitejšie. Vytvorený názor na žalobcov v pomerne širokej verejnosti v dôsledku zverejneného textu je ťažko meniteľný a málo ovplyvniteľný. Text bol zverejnený bez akejkoľvek predchádzajúcej vedomosti žalobcov. Zásah, ktorý spočíva v tvrdenej, ale nepreukázanej činnosti, zakladá nárok oprávnených osôb domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak k takému zásahu došlo spôsobom, ktorý má širokú publicitu. To sa v tomto prípade aj stalo. Ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zákon nejaké striktné kritéria nestanovuje. Stanovuje len podmienku, ktorá je splnená, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Podmienkou tejto ujmy je existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ku ktorej u fyzicej osoby došlo vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzite zásahu, jeho tvrdenia a dopadu. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu v takto danom mieste a v čase, v tej istej situácii, v rovnakom spoločenskom

postavení, vnímala aj každá iná fyzická osoba. Zníženie dôstojnosti možno predpokladať aj za situácie, že zverejnenie nepravdivých údajov malo širokú publicitu, čo v danom prípade zase splnené bolo. Čo sa týka konkrétnej výšky požadovanej nemajetkovej ujmy, vychádzali z kritérií: závažnosť ujmy a spoločenský význam osôb žalobcov, to znamená, ako sú verejne známi a akým spôsobom a v akom rozsahu osôb, ktorých poznajú, sa zverejnenie týchto nepravdivých skutočností mohlo týkať. Žalovaní nepreukázali pravdivosť ani jedného z 29 bodov uvedených v ohovárajúcom liste. 20. Žalovaná 2/ v záverečnej reči (prednesenej aj za žalovaného 1/) uviedla, že keď sa spolu s manželom v roku 2013 rozhodli splniť si vysnívaný sen, stavbou zrubového domu, ani v najhoršom sne sa im nesnívalo, že už po 4 rokoch tohto rozhodnutia podajú prvý inzerát na predaj zrubu a následne sa odsťahujú čo najďalej pre pokojné prežitie zvyšku života. Žiaľ, vzťahy medzi nimi a niektorými susedmi boli zložité už od prvého stretnutia s nimi. Neustále slovné aj písomné útoky, ktoré mali difamačný charakter, fotografovanie, prenasledovanie zo strany žalobcov nabrali od roku 2016 takú intenzitu, že všetok voľný čas museli venovať podávaním vysvetlení, písaním vyjadrení, zhromažďovaním dôkazov, zúčastňovať sa vypočúvania na polícií, mestskom úrade, okresnom úrade, úrade inšpekčnej služby a iných inštitúciách. Následne pochopili, že pokračujúce slovné útoky s hrubými vulgárnymi urážkami, výsmešným vykrikovaním, ironickými poznámkami z dvora žalobcov, takým spôsobom, aby ich počuli, nemá zmysel úradne riešiť, nakoľko v čase útokov nemali svedkov ani iný dôkazný materiál, a preto ich museli znášať vždy, keď pracovali, alebo sa nachádzali v blízkosti hranice pozemku žalobcov. Tieto neustále slovné a písomné útoky zo strany žalobcov si začali postupne zapisovať a neskôr sa rozhodli ich zverejniť do poštových schránok formou otvoreného listu. V liste sa nenachádzali žiadne písomné vyjadrenia na stranu žalobcov, ktoré by boli hanlivé, vulgárne, teda aby boli spôsobilé narušenie ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcov, čo potvrdila aj Krajská prokuratúra v Trenčíne vo svojom proteste prokurátora. Taktiež výpoveď žalobkyne na úrade inšpekčnej služby ako aj uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia na žalovaného úradom inšpekčnej služby vo veci ohovárania preukazujú, že žalobcom nevznikol zásah do osobnostných práv. Informácie v liste boli cielené na ochranu vlastného mena s účelom pravdivo objasniť situáciu dlhodobo narušených susedských vzťahoch. Ich záujmom nebolo verejne riešiť susedský spor, nakoľko oni neboli tí, ktorí ako prví zverejnili informácie o protistrane, ani nepokračovali v obviňovaní žalobcov, tak ako to robili žalobcovia na rôznych verejných portáloch. Každý má právo šíriť svoje názory a myšlienky a zdieľať informácie v akejkoľvek podobe. To, že si zvolili listinný prejav na zverejnenie situácie a ich pocitov bolo využitie tohto zákonného práva na ochranu ich mena, súkromia, ako aj vlastnej povesti. Nebol predložený jediný dôkaz o tom, že práve text v roznesenom liste bol spôsobilý privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcov. Nepodložené tvrdenia, domnienky, konšpirácie, či dôkaz o zvyšovaní príjmu žalobcu nepovažujú za dôkazy o zásahu do osobnostných práv žalobcov. Svedkov považujú za nedôveryhodných. Keď už boli útoky zo strany žalobcov neúnosné a psychický stav žalovanej veľmi vážny, čo bolo preukázané v konaní 18C/8/2019 lekárskou správou, práve zo strany žalovaných došlo k predaju novopostaveného zrubu, ako aj odchodu z trvalého pobytu z blízkosti trvalého pobytu žalobcov a následne aj k predčasného odchodu zo zamestnania. Práve zo strany žalovaných bol navrhnutý zmier mimosúdnou cestou, avšak zo strany žalobcov nebol akceptovaný. Dôležitým faktorom v tom konaní je to, že počas súdneho pojednávania v konaní 18C/8/2019, zo dňa 17.3.2023 sa žalobca na otázku súdu vo veci zmieru vyjadril, že túto žalobu (ktorá je tu prejednávaná, ako aj ďalšia žaloba vo veci kamerového systému) žalobcovia podali na základe podnetu žaloby 18C/8/2019, ktorú podali žalovaní na súd. Tieto žaloby mali mať údajne funkciu brániť sa. Tento spôsob údajnej obrany považujú za účelový útok v zmysle: keď my sme na žalobcov podali jednu žalobu tak oni na nás podali dve. 21. Nesporným v danej veci bolo, že žalobcovia a žalovaní boli susedmi s trvalým pobytom v Prievidzi, mestskej časti Hradec. Nesporným bolo aj to, že vzťahy medzi nimi sa postupne zhoršovali. Žalobcovia podávali na žalovaných rôzne podania (sťažnosti, trestné oznámenia, podnety) na rôzne inštitúcie. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalovaní napísali a vhodili v období december 2017 a január 2018 do približne 10 poštových schránok v Hradci list obsahujúci 29 bodov (uvedený v bode 1 odôvodnenia). Sporným bolo, či bol list žalovanými distribuovaný aj do verejných priestorov (pohostinstvo, obchod),

či bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov, prípadne až do takej miery, aby im bola priznaná požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy (a primeranosť jej výšky). 22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 23. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 24. Podľa čl. 19 ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 25. Podľa čl. 26 čl. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlačene podlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. 26. V danom spore došlo ku kolízii a vzájomnému stretu dvoch chránených záujmov - práv; na jednej strane stojí právo žalobcov domáhať sa zákonným spôsobom ochrany v prípade neoprávneného zásahu podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR a na strane druhej právo slobody prejavu žalovaných podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR. Žiadne základné právo pritom nemá absolútnu prednosť pred inými a ktorékoľvek z nich môže v určitej situácií prevážiť nad iným. Typickým prípadom je stret slobody prejavu (čl.26 ods.1,2 Ústavy Slovenskej republiky) a ochrana ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena (čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako tomu bolo v danom prípade. 27. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: - existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, - musí ísť o zásah neoprávnený a - musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Takýto zásah musí nastať objektívne, to znamená, že musí byť vylúčená negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby. Konaním vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby u ostatných spoluobčanov, a tým i nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho uplatnenia v spoločnosti. Zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženiu vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie, ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby však môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú pravdivé, no boli uvedené v takej forme, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu,

čím pôsobia difamačne. Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí. Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. 28. Pri sporoch o ochranu osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Súd sa preto musel zaoberať otázkou, či je zásah do slobody prejavu primeraný a či zodpovedá zásade proporcionality. Súd preto na overenie, či je daná možnosť na takéto obmedzenie slobody prejavu, vykonal test proporcionality, ktorý je používaný aj Ústavným súdom SR, (napr. rozhodnutie I. ÚS 408/2010) či Najvyšším súdom SR (napr. Uznesenie 6Cdo/169/2011 z 26.6.2013). Tento test je založený na hľadaní odpovedí na otázky Kto ?, O kom ?, Čo ?, Kde ?, Kedy ? a Ako ? v danom prípade „hovoril“ (teda uverejnil informáciu). 1. Kto zásah do práva na ochranu osobnosti (práva na súkromie) vykonal? Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. Žalovaní do tejto kategórie nespadajú. Žalovaní boli bezprostrednými susedmi žalobcov v čase roznesenia listu, zastávali verejnú funkciu. Žalovaní 1/ pracoval ako poverený policajt na skrátenom vyšetrovaní Obvodného oddelenia PZ v Prievidzi, žalobkyňa ako samostatná colná referentka colného úradu. Možno konštatovať, že na zamestancov vo verejných funkciách sú kladené väčšie požiadavky na ich správanie v zmysle dodržiavania zákonov (napr. čistý register trestov pri niektorých pozíciách), predpokladá sa istá schopnosť „pracovať s ľudmi“. 2. O kom bola informácia, resp. do koho osobnostnej sféry zasahovala? Hranice akceptovateľnosti šírenia informácií zsahujúcich do osobnostenej sféry sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných“ občanov. Žalobcovia 1/ a 2/ v rozhodnom čase nezastávali žiadnu verejnú funkciu, v dôsledku ktorej by v zmysle konštantnej judikatúry boli povinní znášať vyššiu mieru kritiky a vyšší záujem verejnosti o ich osoby. Žalobca 1/ pracoval (aj v čase vydania rozhodnutia pracuje) na manažérskej pozícii v obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa 2/ bola nezamestnaná. Sú rodičmi dvoch dcér. 3. Čo bolo obsahom informácie? Obsahom listu boli v prevažnej miere informácie týkajúce sa susedsko-právnych záležitostí, najmä ohľadom stavebného odpadu, spôsobu prevádzkovania čističky odpadových vôd a odkanalizovania rodinného domu, klčovania zelene, obťažovania dymom, prenájmu rodinného domu, narúšania ticha a súkromia, ale aj informácie o správaní sa žalobcov voči iným ľudom, vulgárnom vyjadrovaní sa žalobcov voči žalovaným, nevhodnom fotografovaní, a teda aj informácie o súkromných aktivitách žalobcov. Informácie sa netýkali verejných záležitostí, resp. záležitostí verejného záujmu. 4. Kde bola informácia zverejnená? Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým je miera ochrany osobnostných práva vyššia. V danom prípade boli informácie spísané žalovanými vo forme listu a distribuované vhodením do údajne náhodne vybraných asi desiatich poštových schránok obyvateľov Hradca. Informácie boli zverejnené v mestskej časti Hradec, ktorá je miestom trvalého bydliska žalobcov, t. zn. miestom možného denného kontaktu žalobcov s osobami, ktoré mali možnosť sa s obsahom listu oboznámiť bez toho, aby museli vyvíjať nejaké úsilie na jeho získanie. Podľa údajov z internetu mala mestská časť Hradec v roku 2018 cca 750 obyvateľov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že list bol verejne prístupný aj v krčme, k dispozícii bol aj v druhej krčme (krčmárka ho mala pri sebe) a v obchode s potravinami. 5. Kedy bola informácia zverejnená? Žalovaní list rozniesli do schránok v decembri 2017, v období Vianoc, ktoré pre mnohých ľudí predstavuje obdobie roka naplneného pocitmi vzájomnosti, tepla, štedrosti, porozumenia. Zároveň ide o obdobie, kedy sa ľudia častejšie navštevujú v rodinnom a priateľskom kruhu. Žalovaní boli podľa ich tvrdení v tej dobe rozhodnutí rodinný dom predať a odsťahovať sa. 6. Ako boli informácie formulované?

Čím zreteľnejšia je snaha autora informácie dopátrať sa pravdy, verifikovať údaje, tým viac je potrebné zohľadniť váhu slobody prejavu, pretože na rozdiel od úmyselných difamácií je takéto konanie spoločnosti prospešné (aj za cenu zverejnenia určitých nepresností). V danom prípade boli informácie zaradené do 29 bodov, pričom niektoré z nich obsahovali akoby vyjadrenie žalobcov (nie vždy so zobrazením interpunkčných znamienok označujúcich priamu reč) s komentárom žalovaných (napr. body 6, 10, 11, 17, 19, 20, 28). Niektoré komentáre mali sarkastický podtón. List je písaný formou vysvetľovania, ako sa udalosti udiali podľa žalovaných, išlo o vyjadrenia ich videnia veci. Samotní žalovaní uviedli, že účelom listu bola ochrana ich mena (nie riešenie vecí so záujmom spoločnosti). 29. Žalobcovia neoznačovali konkrétne body – vyjadrenia, ktoré by zasiahli do ich osobnostných práv. Za zavádzajúci, ohovárajúci a hrubo znevažujúci ich osoby a rodinu považujú celý list. Súd sa stotožnil s názorom, že list je potrebné posudzovať ako celok. Predmetom konania bola ochrana osobnosti. Dokazovanie preto nebolo zamerané na vyriešenie sporov naznačených v liste (kto zavinil nakláňanie stĺpikov, kto zapríčinil zmenu tvaru čističky odpadových vôd, oprávnenosť výrubu krovín, prekročenie prípustnej miery obťažovania hlukom, prachom, neoprávnosť vypúšťania odpadových vôd, porušovanie zákona o ochrane osobných údajov, ....), ani na prešetrovanie rozhodnutí a postupov iných orgánov. Z predložených listín je zrejmé, že sporné otázky naznačené v liste boli riešené aj príslušnými úradmi, ktoré mali právomoc vo veci rozhodnúť. 30. Hmotnoprávnym predpokladom pre úspech žalobcu v konaní o ochranu osobnosti je tvrdiť a preukázať, že žalovaný subjekt sa dopustil takého druhu zásahu (či konaním alebo opomenutím konania), ktorý je jednoznačne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti žalobcu. Pre vznik osobitných občianskoprávnych sankcií v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, je postačujúca objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo čo aj len ohrození osobnosti fyzickej osoby. Tento znak je daný, ak zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, objektívne spôsobilý ohroziť uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti. Nie je pritom podstatné, či k ujme reálne došlo. Z uvedeného vyplýva, že spôsobilosť konania žalovaných privodiť ujmu osobnosti je základnou podmienkou procesného úspechu žalobcov v danom spore. 31. K zásahom môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Ak k takému porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti „konkrétnych“ výrokov v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je preto overiteľná. Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že základný rozdiel medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami spočíva v tom, že existenciu faktov (skutkových tvrdení) možno dokázať, zatiaľ čo pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé) nepravdivej informácie o fyzickej osobe treba však v zásade vždy považovať za zásah do jej práva. Podstatné je to, že takýmto spôsobom sa o konkrétnej fyzickej osobe vysloví nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu dotknutú osobu posudzovať skreslene. Ústne a písomne vyvolaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú tejto osoby, ale aj v šírení nepravdivých obviňovaní z nečestného konania. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo išlo len o nedbanlivostné preberanie a rozširovanie informácií je bezvýznamná. Šíriteľ skutkových tvrdení sa môže brániť iba tak, že preukáže pravdivosť týchto prednesených tvrdení, teda poskytne tzv. „dôkaz pravdy“. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že k zásahu do práva môže dôjsť jednak nepravdivým skutkovým tvrdením, ale aj hodnotiacim úsudkom, ak tieto majú difamačný charakter. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii. Hodnotiaci úsudok je neprimeraný iba vtedy, ak absentuje akýkoľvek skutkový základ. K zásahu môže dôjsť len takým hodnotiacim úsudkom, ktorý nie je vecný, to znamená, že nevychádza z pravdivých skutočností resp. pravdivých informácií ako premís pre tento hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako skutkové tvrdenie a jeho pravdivosť nemôže byť

predmetom dokazovania. Pre jeho akceptovateľnosť postačuje, ak má pravdivý skutkový základ. Potom o právom prípustnú, oprávnenú kritiku teda nejde vtedy, ak vychádza z nepravdivých podkladov a ak sa z týchto nepravdivých podkladov vyvodzujú hodnotiace úsudky znevažujúceho charakteru. Na odlíšenie kritiky od neoprávneného zásahu je rozhodujúce hľadisko pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a sledovaného cieľa. Za pravdivé opísanie skutočností možno považovať len také ich opísanie, ktoré umožní adresátovi (napr. čitateľovi) urobiť si vlastný úsudok. Zamlčanie niektorých skutočností, čoho dôsledkom je negatívne skreslenie celkového skutkového záveru o nejakej osobe, nemožno považovať len za kritiku. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). 32. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Súd sa prioritne zameral na posúdenie spôsobilosti sporného zásahu privodiť ujmu na osobnosti žalobcov. Vychádzajúc z obsahu a výpovednej hodnoty listu, posudzujúc použité výrazy a formuláciu, aj z celkového dojmu má súd za to, že bol schopný zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov. Zvolené výrazové prostriedky, ako aj štylizácia textu spôsobujú, že pôsobí výsmešne, dehonestujúco – napr. „zakazujem Vám v sobotu a nedeľu robiť“, „chlap pozeral na lúku a nejaká pani C. mu bola absolútne ukradnutá“, „sme povinní my jemu strihať spôsobom, aby sme ho nepoškodili inak na nás podajú trestné oznámenie“, „ možno práve azbestu sa na našom pozemku darí viacerým bylinkám a množstvu zeleniny“, „aj zeleninová záhrada je tŕňom v oku manželov C., lebo už im z nej nič nedarujeme“, „do telefónu oznamovala – svižne príď domov, svižne už makajú, je to super pohľad“, „zúrivým spôsobom preparkoval“, „asi nakúpime papuče každému kto pôjde po dvore, aby sme niekoho z partikových skoro ráno o 9h náhodou nezobudili“, „a môžete sa sťažovať aj na lampárni“. 33. Neoprávneným zásahom je pritom zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie zasahujúce práva fyzickej osoby chránené v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé) nepravdivých informácií o fyzickej osobe je potrebné v zásade vždy posudzovať ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, a to aj v prípade, že príslušná informácia nebude mať vyslovene difamačný charakter. Podstatné totiž je, že takto je o konkrétnej fyzickej osobe vyslovovaná nepravda, na základe ktorej môžu tretie osoby túto fyzickú osobu skreslene posudzovať, nie je pritom ani rozhodujúce, či by sa jednalo o negatívnu alebo pozitívnu informáciu (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 923/2004). Difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nie len podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 332/2007). 34. Žalovaní počas konania nepreukázali, že všetky skutočnosti, ktoré uviedli v liste sú pravdivé, že žalobcovia sa vyjadrovali práve tým spôsobom, ktorý je uvedený v liste. Pritom najmä tie body z listu, ktoré nebolo možné aj podľa žalovaných preukázať, boli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov. Žalobca 1/ vo svojej výpovedi osobitne poukazoval na to, ako žalovaní vykreslili v liste ich deti ako alkoholikov a žalobcov ako rodičov, ktorí po svojich deťoch zbierajú cigaretové ohorky, fľaše od alkoholu, zvratky a iný odpad (bod 14 listu). V bode 14 listu išlo o skutkové tvrdenia týkajúce sa súkromného života žalobcov, ktoré boli spôsobilé ohroziť dobré meno, česť aj dôstojnosť žalobcov a ich rodiny. Právo na súkromie patrí medzi osobnostné práva, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku pod názvom Ochrana osobnosti v §§ 11 až 16. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného, myšlienkového či citového života človeka, jeho život v rodine, či vo vzťahu k inej osobe. Pravdivosť tvrdení týkajúcich sa správania detí žalobcov aj žalobcov samotných (bod 14 listu) nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Tvrdenia týkajúce sa osobného súkromnia nie verejne činných osôb pritom nie je nikto oprávnený rozširovať, a to aj keby tieto tvrdenia zodpovedali skutočnosti. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd chráni aj právo na súkromie, a to v čl. 8 ods. 1, podľa ktorého „každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia

a korešpondencie“. Právo na súkromie možno vymedziť ako právo fyzickej osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť sprístupnené skutočnosti osobného súkromia. Na strane druhej toto právo umožňuje brániť sa voči neoprávneným zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. Aj dovolené použitie informácií zo súkromného života nesmie byť v rozpore s oprávnenými osobnostnými záujmami dotknutého subjektu. Funkciou práva na súkromie je zabezpečiť fyzickej osobe ochranu jej súkromnej sféry, v ktorej môže všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Najvyšší súd SR v uznesení z 18. februára 2010 sp. zn.: 3 Cdo 137/2008 k preukazovaniu závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe do práv na jej súkromie uviedol, že „v prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Ak došlo k zásahu do súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti“. 35. Ďalším bodom, na ktorý žalobca 1/ osobitne poukazoval vo výpovedi, bol bod 25 listu, v ktorom sú podľa jeho vyjadrenia žalobcovia vykreslení ako podpalači. V liste žalobcovia za podpaľačov priamo označení nie sú. Vzhľadom na celkový kontext listu (ktorý je venovaný opisu činností žalobcov) a nasleduje po vete opisujúcej neoprávnené konanie žalobkyne 2/ si logicky zmýšlajúci čitateľ vybaví, že obava z vypálenia zrubu sa vzťahuje k činnosti žalobcov. Nebolo pritom žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobcovia vykonávali nejakú činnosť, ktorá by dôvodne viedla žalovaných k záveru, že práve činnosťou žalobcov môže dôjsť k vypáleniu ich zrubu. Rozširovanie takýchto tvrdení je pritom spôsobilé privodiť ujmu na cti, dôstojnosti a dobrom mene žalobcov, keďže z nich možno vyvodiť, že sa neštítia vykonávať aj nelegálnu činnosť. 36. Ďalej žalobca 1/ osobitne poukazoval na tvrdenie z listu, podľa ktorého boli žalobcovia tvorcami petície proti výstavbe ďalších rodinných domov v ich okolí (bod 13 listu). Išlo o skutkové tvrdenie, ktoré nebolo žalovanými žiadnym spôsobom preukázané. Žalovaní sami potvrdili, že spísanie petície žalobcami nemôžu dokázať. Toto tvrdenie bolo spôsobilé spôsobilé privodiť ujmu na cti, dôstojnosti a dobrom mene žalobcov, najmä vo vzťahu k ľuďom, ktorí mali o výstavbu rodinných domov záujem (podľa listu p. M., manželom Pálešovým). Podľa tvrdenia žalobcu 1/ sa s ním B. C. rok nerozprával, pokiaľ nezistil, že proti výstavbe domov nepodnikal žiadne kroky. 37. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je významná subjektívna stránka, teda to, ako určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky. Ustálená judikatúra nevyžaduje, aby zásah vyvolal následky a postačuje, aby bola daná len možnosť ohrozenia práv chránených ustanovením § 11. Vzhľadom na obsah a štylizáciu listu, na prostredie, v ktorom bol list distribuovaný, obdobie, počas ktorého bol distribuovaný, spôsob, akým bol distribuovaný, súd považoval za vierohodné, že takýto zásah mohol mať skutočne vplyv na súkromný život žalobcov, že sa mohli cítiť dotknuto a mohlo dôjsť k narušeniu kvality ich života ako v rodine, tak aj v obci. U žalobcu 1/ mohol mať list vplyv aj na pracovný, profesný život. Skutočnosť, že list ovplyvnil niektorých čitateľov v názore na osoby žalobcov bola preukázaná aj výpoveďami svedkov. Tu je potrebné uviesť, že žalovanou 2/ namietaná nedôveryhodnosť svedkov nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Dôveryhodnosť svedka je potrebné vnímať cez jeho spoľahlivosť, jeho pamäť a najmä cez existenciu iných objektívnych dôkazov, ktorými vie svedok svoje tvrdenia preukázať, prípadne cez zhodu jeho tvrdení s tvrdeniami iných svedkov alebo strán sporu. Po vyhodnotení uvedených kritérií sa súdu výpoveď svedkov nejaví ako nedôveryhodná. Svedkovia sa postavili na stranu žalobcov, avšak len na základe toho nemožno ich výpoveď považovať za zaujatú, nedôveryhodnú. To, že niektoré skutočnosti nevedeli presne uviesť je vzhľadom na časový odstup 6 rokov pochopiteľné. Vierohodnosť ich výpovedí nespochybňovali žiadne iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy. 38. Žalovaní popierali, že list ponechali aj na verejnom priestranstve, t.zn. že ho distribuovali aj do miestnych krčiem a potravín. Svedok F. R. výpoveďou potvrdil, že list sa nachádzal v 2 krčmách, aj v potravinách. Aj z predloženého listinného dôkazu – záznam o podaní vysvetlenia A. C. J. dňa 14.4.2018 vo veci vedenej na OO PZ Prievidza pod ORPZ-PD-OPP3-141/2018-P vyplýva, že list bol verejne prístupný v miestnom pohostinstve. A. J. pri podaní vysvetlenia uviedol: ...“predmetný list písaný manželmi G. bol vyvesený aj v miestnom pohostinstve v Hradci....“. Svedok B. N. uviedol, že sa o liste dozvedel v potravinách. V uznesení Úradu inšpekčnej služby, dobor inšpekčnej služby Stred v Banskej

Bystrici z 22.6.2018 č.k. ČVS:SKIS-28/OISS-SV-2018 sa na stranách 7 a 8 uvádza, že „... S. B. F. G. , aj taktiež jeho manželka B. H. G. I. po obsahovej stránke zhodne uviedli, že tento list rozniesli do cca 10 poštových schránok v obci J., okr. Prievidza a jedného pohostinstva....“ Súd nepovažoval za rozhodujúce zodpovedanie otázky, či list doniesli do krčiem a obchodu s potravinami osobne žalovaní. Je nepochybné, že sa na tieto miesta dostal činnosťou žalovaných, ktorí umožnili jeho voľné šírenie. Vzhľadom na nimi uvádzaný úmysel, ktorý pri spisovaní a distribúcii listu mali (ochrana ich mena), bolo v ich prospech a v ich záujme, aby sa s ním oboznámil čo najvyšší počet (nielen) obyvateľov J.. List nemal adresáta, bol určený „obyvateľom J.“. 39. Ako už bolo uvedené, na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti nie je nutné, aby neoprávnený zásah vyvolal následky, ale stačí, že zásah je objektívne spôsobilý narušiť či ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka. Súd mal za nepochybné, že k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti došlo aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktorých pravdivosť žalovaní nepreukázali (čo aj sami potvrdili vyjadrením, že ich nie je možné dokázať), aj prostredníctvom neoprávneného zverejňovania informácií o súkromí žalobcov. Súd mal za preukázané, že zo strany žalovaných došlo k zásahu objektívne spôsobilému vyvolať ujmu na právach chránených zákonom, pričom ujma spočíva v ohrození cti, vážnosti a dôstojnosti žalobcov. Konanie žalovaných malo negatívny dopad na osoby žalobcov, došlo k ohrozeniu ich vážnosti v občianskej sfére, k ohrozeniu ich dôstojnosti. Žalobcovia museli vysvetľovať nepravdivosť tvrdení v rodinnom kruhu, pred susedmi, spoluobčanmi; žalobca 1/ aj v práci. Sami sa pritom museli vysporiadať so vzniknutou situáciou. 40. Ohľadom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy súd uvádza, že dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonník je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňov negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti: a) neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b) opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c) opodstatňujú tak nemateriálnu, ako i materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia a závažnosť ujmy. Za závažnú možno považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú však rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácií prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcov uniesť dôkazné bremeno o preukázaní existencie neoprávneného zásahu, ktorý mal za následok vznik nemateriálnej ujmy. Na základe dôkladného zváženia skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že žalobcovia preukázali zásah do ich osobnostných práv, vznik ujmy a aj príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy a konaním žalovaných. Z výpovedí žalobcov (aj svedkov) vyplynulo, že žalobcovia požívali česť, vážnosť, dôstojnosť v mieste bydliska. V konaní nebola ani len naznačená taká skutočnosť, z ktorej by bolo možné odvodiť pochybnosť o uvedenom. Výpoveďami žalobcov a svedkov bolo preukázané, že distribúcia listu vyvolala u obyvateľov J. množstvo otázok. Niektorí ľudia mali potrebu informácie z listu overovať. Žalobcovia (aj ich susedia – svedkovia) boli dopytovaní na pravdivosť v liste uvádzaných tvrdení. Niektorí ľudia si určite vytvorili vlastný názor na žalobcov aj bez ďalšieho vysvetľovania v liste uvádzaných skutočností. List opisoval správanie nielen žalobcov, ale aj ich detí (z ktorých jedno bolo v tom čase neplnoleté a bolo v liste označené aj menom a priezviskom), u ktorých je predpoklad, že sa ťažšie vyrovnávajú s prípadými posmeškami a inými prejavmi nepriazne. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že niektorí obyvatelia J. nepreukázaným tvrdeniam v liste uverili. Svedok B. N. potvrdil, že list sa dotkol aj jeho, keď ho spoluobčania na základe v liste uvádzaných skutočností označovali za „zlého“. Na to, aby bola znížená vážnosť/dôstojnosť žalobcov v spoločnosti pritom postačuje, ak je list spôsobilý znížiť vážnosť a dôstojnosť fyzickej osoby v spoločnosti; nie je nevyhnutné, aby k zníženiu vážnosti/dôstojnosti žalobcov došlo u všetkých osôb, ktoré si list prečítali. 41. Primerané zadosťučinenie slúži ako náhrada za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá je predovšetkým zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby. Existujú viaceré formy, v ktorých je možné primerané zadosťučinenie poskytnúť. Môže ísť o ospravedlnenie, ale aj o vyplatenie peňažnej sumy. Nepeňažná forma zadosťučinenia má povahu tzv. morálneho plnenia. Ide o odčinenie spôsobenej nemajetkovej ujmy tými istými alebo podobnými prostriedkami, akými bola táto ujma vyvolaná. Pri vyhodnocovaní primeranosti zadosťučinenia súd prihliadal najmä na nasledovné skutočnosti. Vzťahy medzi žalobcami a žalovanými boli komplikované a postupne sa zhoršovali. Žalobcovia podávali na

rôzne inštitúcie rôzne podania, v ktorých žiadali prešetriť/preveriť činnosť, správanie žalovaných (v liste je spomenutých 26 podaní), pričom v niektorých vyjadreniach používali slovné výrazy, ktoré mohli z pohľadu žalovaných pôsobiť výsmešne, znevažujúco (napr. „na to museli prísť dvaja štátni zamestnanci, pre ktorých je protizákonné konanie prirodzené a samozrejmé“, „pretože dokázateľne klame, má obrovské medzery v matematike na úrovni základnej školy, má problémy s orientáciou v priestore, nevie reálne posúdiť situáciu a v každodenných jednoduchých situáciách sa bojí o svoje zdravie a život“, „policajt F. G. má značné problémy v matematike prvého ročníka základnej školy, .... má zjavné problémy napočítať do 3, pravdepodobne vie počítať len do čísla 1...“). Aj uvedené výroky (okrem iných) boli posudzované pri rozhodovaní o zásahu do osobnostných práv žalovaných v konaní pod sp. zn. 18C/8/2019. Z predložených listín aj spisu vedeného pod sp. zn. 18C/8/2019 je zrejmé, že išlo o podania na Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Colný úrad v Trenčíne, ako i na ostatné inštitúcie, najmä Mesto Prievidza, Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresný úrad Prievidza - odbor živnostenského podnikania, Okresný úrad Trenčín - odbor živnostenského podnikania, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Trenčíne. Žalovaní podali proti žalobcom dňa 14.3.2019 vyššie spomenutú žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (vec vedená pod sp. zn. 18C/8/2019). Žalobcovia podali 30.11.2020 žalobu, ktorá je predmetom tohto sporu a spolu s ďalšími 19 osobami podali dňa 26.2.2021 ďalšiu žalobu proti žalovaným, ktorou sa domáhajú, aby sa im žalovaní písomne ospravedlnili a zároveň im nahradili nemajetkovú ujmu v peniazoch za zásah do osobnostných práv žalobcov, ktorý mal vzniknúť tým, že žalovaní kamerovým systémom, nainštalovaným na svojom dome na D. E. T. XX U. C., niekoľko rokov podľa žalobcov neoprávnene snímali a zaznamenávali verejné priestranstvo, na ktorom sa žalobcovia pohybovali (vec vedená pod sp. zn. 14C/4/2021 – doposiaľ nebolo rozhodnuté). 42. Žalovaní vo svojich vyjadreniach poukazovali na to, že podanie žaloby v predmetnej veci bolo reakciou na to, že oni (ako prví) podali žalobu proti žalobcom. Žaloba bola podaná po necelých 3 rokoch od distribúcie listu, čo vedie k otázke, prečo bola podaná s takým časovým odstupom. Žalobcovia tvrdili, že sa snažili vyriešiť vec prostredníctvom iných orgánov. Až po neúspešnosti v týchto konaniach sa obrátili na súd. Zo zápisnice o trestnom oznámení spísanou Úradom inšpekčnej služby Stred v Banskej Bystrici pod ČVS:SKIS-28/OISS-SV-2018 dňa 7.6.2018 je zrejmé, že žalobcovia podali oznámenie ohľadom podozrenia z ohovárania žalovanými, a to predmetným listom. Obaja žalobcovia do zápisnice uviedli, že im vznikla morálna, psychická ujma. Vznik finančnej, majetkovej ujmy popreli. Uznesením z 22.6.2018 bola vec podozrenia zo spáchania prečinu ohovárania, ktorého sa mal dopustil žalovaný 1/ odmietnutá. Voči tomuto uzneseniu podali žalobcovia sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza č.k. 1Pn/517/18/3307-7 z 23.7.2018 zamietnutá. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Trenčín z 26.9.2018 pod 533444/2018 bolo žalovanej 2/ uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie, za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa pristupku dopustila colníčka tým, že v mesiaci december 2017 rozniesla do poštových schránok v obci Hradec list, v ktorom znevažuje a ohovára p. B. C. a jej manžela p. A. B. C. resp. ich rodinu, a týmto konaním ich urazila na cti a vydala na posmech. Proti rozhodnutiu sa žalovaná 2/ odvolala, pričom generálny riaditeľ sekcie colnej Finančného riaditeľstva SR odvolanie zamietol. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín protest. Generálny riaditeľ sekcie colnej Finančného riaditeľstva SR vyhovel protestu prokurátora a napadnuté rozhodnutie generálneho prokurátora sekcie colnej Finančného riaditeľstva SR vo veci zamietnutia odvolania colníčky zrušil. Generálny riaditeľ Finančného riaditeľstva SR, sekcie colnej rozhodnutím z 22.11.2019 zrušil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Trenčín zo dňa 26.9.2018 a vec mu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. Riaditeľ Colného úradu Trenčín dňa 30.1.2020 rozhodol, že konanie zastavuje, pretože uplynula prekluzívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa už v roku 2018 cítili poškodení roznesením listu a na ich podnet sa príslušné inštitúcie vecou zaoberali. Oznámenia v trestnej veci boli odmietnuté, podozrenie zo spáchania priestupku nebolo vo veci samej právoplatne rozhodnuté. Tu je potrebné uviesť, že rozhodnutie veci v trestnoprávnej rovine (podozrenie z trestného činu ohovárania) vyžaduje preukázanie naplnenia zákonných znakov trestného činu. Rozhodnutie v trestnej veci - v danom prípade odmietnutie trestnej veci podozrenia z prečinu ohovárania, pritom nevylučuje možnosť domáhať sa ochrany porušeného práva prostredníctvom civilného konania (čo aj žalobcovia urobili). V trestnej veci

podozrenia z ohovárania, rovnako ako vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nebolo meritórne rohodnuté, a teda súd nie je rozhodnutím viazaný (§ 193 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). Podanie žaloby nie je možné vyhodnotiť ako účelové, len ako odplatu za podanie žaloby voči nim v marci 2019. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zásah do osobnostných práv roznesením listu sa žalobcovia snažili riešiť už v roku 2018 (podanie trestného oznámenia). V januári 2020 bolo vydané (posledné) rozhodnutie, že konanie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalovanou bolo zastavené. Žalobcovia podali žalobu 30.11.2020, kedy už museli byť dopady listu na život žalobcov menej intenzívne. Časový aspekt podania žaloby je potrebné zohľadniť pri posudzovaní závažnosti spôsobenej ujmy vychádzajúc z úvahy, že osoba pociťujúca výrazný zásah do jej práv, koná okamžite. 43. Súd má za to, že spísaním a distribúciou listu bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcov a boli naplnené všetky základné predpoklady pre vyhovenie žalobe v časti uloženia ospravedlnenia. Pritom nepovažoval za dôležité, že žalobcovia nepreukázali a ani nenavrhli dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k narušeniu ich vzťahov v rodine, vzťahov so známymi, priateľmi, či najbližšími susedmi, keďže (ako už bolo vyššie uvedené) ustálená judikatúra nevyžaduje, aby zásah vyvolal následky a postačuje, aby bola daná len možnosť ohrozenia práv chránených ustanovenia § 11. Zohľadňujúc formu distribúcie listu považuje súd požadovaný spôsob ospravedlnenia za primeraný. 44. Na rozdiel od tzv. morálnej satisfakcie priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podmieňuje Občiansky zákonník tým, že kvalifikovaná ujma na osobnostných právach skutočne nastala a je so zásahom spojená nie iba ako možný (do úvahy prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.3Cdo/180/2011). Úspech žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka) závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti, pričom prípadnú výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zodpovedanie uvedeného je možné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť označiť žalobca (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 144/2010). 45. V danom spore nebola žalobcami preukázaná taká intenzita ujmy, ktorá by odôvodňovala priznanie aj materiálnej satisfakcie. K spísaniu a distribúcii listu došlo v situácií, keď susedské vzťahy sporových strán boli sprevádzané množstvom konfliktov, obvinení. Obe strany riešili problémy nie cestou vzájomnej dohody v snahe pokojného spolužitia, ale podávaním podnetov, sťažností a následne aj žalôb. Vzájomne konflikty vyústili tak, že žalovaní sa v roku 2017 z Hradca odsťahovali a v roku 2021 rodinný dom – zrub predali. Výsluchom žalobcov, ani inými dôkazmi nebolo preukázané, že došlo k závažnému zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti žalobcov v spoločenskom, prípadne rodinnom alebo pracovnom prostredí. Z výpovedí žalobcov pred súdom (ako aj pred úradom inšpekčnej služby) vyplynulo, že najbližšiu rodinu, ani najbližších susedov distribúcia listu nijako neovplyvnila v správaní sa voči nim, keďže žalobcov dobre poznajú. Negatívne reakcie pociťovali od vzdialenejších susedov, obyvateľov Hradca, dokonca aj ľudí z Prievidze. Žalobkyňa 2/ sa počas výsluchu na úrade inšpekčnej služby dňa 7.6.2018 vyjadrila, že „nezažila nejakú negatívnu reakciu zo strany neznámych ľudí alebo zo strany ľudí, čo pozná v súvislosti s listom“, „deti to nepociťujú v škole“. Nie je však vylúčené, aby sa s negatívnymi reakciami od ľudí stretala v neskoršom časovom období, ako to tvrdila počas konania. Toto však žalobcami preukázané nebolo. Ani tvrdenie žalobcu 1/, že k poklesu jeho pracovnej pozície a nezvýšeniu jeho príjmu v roku 2018 (na rozdiel od predchádzajúcich a nasledujúcich rokov) došlo v dôsledku listu nebolo preukázané. Z výpovede žalobcu 1/ je zrejmé, že v roku 2018 došlo vo firme, v ktorej žalobca 1/ pôsobí, k zmenám v štruktúre firmy, k zmene jeho pracovného zaradenia. Z predloženého potvrdenia od zamestnávaľa žalobcu 1/ vyplýva, že do roku 2018 žalobca 1 /pôsobil na najvyššej pracovnej pozícii v oblasti IT, po roku 2019 bolo jeho funkčné zaradenie znížené. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že k zvýšeniu platu žalobcu 1/ nedošlo iba v roku 2018, t.j. v čase štrukturálnych zmien. Za týchto okolností nemožno bez ďalšieho dokazovania, ktoré nebolo žalobcom navrhnuté, konštatovať, že k zmenám (zníženie pracovnej pozície, nezvýšenie platu) došlo v príčinnej súvislosti s distribúciou listu. Žalobkyňa 2/ preukazovala závážnosť ujmy, ktorá jej bola distribúciou listu spôsobená, aj potvrdením všeobecného lekára zo 4.4.2019 o zdravotných komplikáciách. Súdu však nie je zrejmý zdravotný stav žalobkyne 2/ pred distribúciou listu, nie je zrejmé, kedy sa zdravotné problémy začali prejavovať. Nebolo preukázané, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo po zverejnení listu a v príčinnej súvislosti s ním.

46. Žiadne ďalšie dôkazy k preukázaniu zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere navrhované neboli. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosti bola nepravdivá. 47. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v časti nemateriálnej satisfakcie - ospravedlnenia sa žalobcom, vyhovel. Pre úplnosť súd dodáva, že do výroku v časti znenia ospravedlnenia v porovnaní so žalobným petitom doplnil slovom „kedysi“, keďže u žalovaných došlo po podaní žaloby k zmene trvalého pobytu a opravil údaj o trvalom pobyte žalobcov, keďže súpisné číslo bolo v žalobnom petite (aj v časti označenia žalobcov v žalobe) uvedené nesprávne. V časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo forme materiálnej satisfakcie súd žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietol. 48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. V základe svojho nároku boli žalobcovia úspešní, keďže súd konštatoval zásah do ich osobnostných práv a priznal nemateriálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovanej materiálnej satisfakcie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje, že do práva žalobcov bolo zasiahnuté. Výška satisfakcie je potom druhotná a nadväzujúca; výsledok konania v tejto časti závisel od úvahy súdu. Preto treba žalobcov považovať za plne procesne úspešných a priznať im náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/13/2013 z 23.3.2023, v ktorom súd uplatnil záver Ústavného súdu SR zo dňa 4.8.2021, sp. zn. I. ÚS 24/2021-44. 49. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd vo veci rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).