Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 18P/24/2022 3822202103 15. 11. 2024 JUDr. Zuzana Kotríková ECLI:SK:OSPD:2024:3822202103.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, 2/ B. C., narodený XX.XX.XXXX, obidve deti bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matka: D. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X, F., občan SR a otec: G. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom 7 H. I. J., H. K. C. I. I. J., XXX XX J., L., občas L. H., v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku takto rozhodol: I. Súd návrh otca na zmenu úpravy styku z a m i e t a. II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania. III. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Otec maloletých detí sa návrhom z 21.02.2022, doručeným súdu dňa 28.02.2022 domáhal zmeny úpravy jeho styku s maloletými deťmi. Podaný návrh odôvodnil tým, že maloletým deťom sa doposiaľ nepodarilo prísť za ním do L.. Je pre neho najdôležitejšou vecou, aby ich mohol mať na návšteve aspoň 5 týždňov do roka. Nestačí mu, mať ich na týždeň v mesiaci júl. Ak súd rozhodne, že matka má sprevádzať maloletých do L., nebude jej v tom brániť, ale chcel by s deťmi stráviť čas aj sám, bez prítomnosti matky, aby sa podarilo vytvoriť si vzájomné puto. Jeho rodina na deti netrpezlivo čaká, starí rodičia zo strany otca sú už v pokročilom veku a stále čakajú, kedy vnúčatá uvidia, rovnako tak sesternice a bratranci sa na nich tešia. Taktiež navrhuje, aby bol v kontakte s deťmi pomocou video prenosu viackrát, ako raz do týždňa, nie je podľa neho v poriadku, ak s deťmi nehovorí niekedy aj dva týždne. Svoj byt predal, ako sa s matkou maloletých dohodol, aby matka spolu s maloletými deťmi mohli za ním prísť do L., mesiace po tom, ako sa zabýval si matka našla zámienku, aby za ním nemusela prísť. Po tom, čo svoj byt predal, si teraz musí hľadať podnájom, ktorý je v F. regióne drahý. Z platu cca 2000 Eur netto mesačne prešiel na podporu v nezamestnanosti vo výške 1200,- Eur netto, pričom matku upozornil na to, že aj napriek tomuto výživné nezníži, pretože mu povedala, že za ním do L. prídu. A keď mu matka povedala, že za ním neprídu, výživné znížil. Uviedol, že svoje deti skoro vôbec nevída. V podaní z 20.10.2022, doručenom 26.10.2022 uviedol, že maloletá A. prišla do L. len raz, maloletý B. nikdy. Požiadal, aby deti mohli u neho tráviť prázdniny v mesiaci júl, rovnako tak sviatky - Veľkú noc a každý druhý rok Vianoce. Tých niekoľko dní, ktoré mu na návštevy pridelil súd, nie je postačujúce z hľadiska dlhých presunov v krátkom čase, ktoré by deti museli podniknúť, aby sa mohli za ním dostaviť. Z uvedeného dôvodu žiada súd, aby maloletí mohli s ním tráviť celý mesiac júl, každé jarné prázdniny a každý druhý rok počas vianočných prázdnin. Právo na návštevy v M. nie je veľmi realizovateľné z profesionálnych, vzdialenostných a finančných dôvodov. Taktiež otec žiadal o audiovizuálny prenos cez telefón alebo počítač s maloletými deťmi viac ako len jedenkrát do týždňa a to v závislosti od dostupnosti oboch rodičov.
2. Matka maloletých detí sa k návrhu písomne vyjadrila podaním z 30.11.2022, doručeným súdu dňa 01.12.2022. Uviedla, že podľa názoru odvolacieho súdu bola úprava styku otca s maloletými deťmi právoplatne rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9P/39/2018 a v tejto časti sa rozsudok stal právoplatný dňa 09.10.2020, podľa neho otec styk takto realizoval v roku 2021 aj v roku 2022. Od posledného súdneho rozhodnutia v tejto veci nedošlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, pričom musí ísť o zmenu zásadnú. Otec maloletých naďalej žije vo L., sústavne mení miesto svojho pobytu, súd zavádza tým, že si nechá doručovať poštu na adresy, na ktorých sa už dlhodobo nezdržuje, zatajuje skutočné miesto svojho pobytu. Adresa, ktorú naposledy uviedol otec ako H. C. I. I. J. X H. I. J. je hotel, v ktorom najlacnejší poplatok za ubytovanie je 91,- Eur denne, pričom otec tvrdí, že má príjem 1200,- Eur. Matka ďalej uviedla, že aj naďalej s maloletými deťmi má trvalé bydlisko v F., D. N. E. XX/X, a s deťmi žije v H., chodia do školy v F. a matka pracuje v O.. K žiadnej zásadnej zmene pomerov teda nedošlo a preto matka navrhuje návrh otca na zmenu úpravy styku zamietnuť.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolízny opatrovník maloletých detí v správe z 14.11.2022 uviedol, že matka v pohovore s úradom uviedla, že otec je s maloletými deťmi v kontakte pravidelne, každý týždeň počas videohovorov, spravidla vždy v sobotu, posledný kontakt otca s maloletými bol realizovaný v mesiaci júl 2022, kedy bol s deťmi 10-12 dní, styk sa realizoval na území M., matka úradu uviedla, že kontaktu otca s maloletými otcovi nebráni. Otec úradu problémy pri realizácii jeho kontaktu s maloletými deťmi neoznamoval. V správe z 26.09.2024 úrad uviedol, že matka aj s maloletými deťmi naďalej žije v M. republike, o otcovi maloletých detí uviedla, že nečakane prišiel na Slovensko dňa 19.06.2024, s deťmi sa stretol vonku, mimo domácnosti matky, ktorá nebola otcom vopred informovaná, že otec príde deti navštíviť. Má za to, že otec nechce prekročiť hranice Slovenska a zostáva v M., s maloletými deťmi sa stretáva v H., matka opäť dodala, že otcovi v styku s deťmi nebráni. Maloletá A. úradu uviedla, že sa stretla s otcom, chodili na prechádzky, rozprávali sa o mnohých veciach, aj o tom, že by chcel, aby prišli do L.. Pričom sám otec jej uviedol, že tento rok to asi nebude, ale možno budúci rok. Telefonujú si pravidelne, asi raz za týždeň, cez videohovor. Chcela by chodiť do L., ale len v prítomnosti matky. V škole jej chýba, že otec tam pre nich nechodí. Maloletý B. uviedol, že si pamätá, že otec prišiel za nimi na 4 dni. Úrad v závere svojej písomnej správy o šetrení pomerov uviedol, že je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v harmonickom prostredí tak, aby sa pozitívne rozvíjali ich osobnosti, taktiež ich rozumové a fyzické schopnosti. Maloleté deti prejavili vôľu stretávať sa s otcom, pričom matka v tomto styku nebráni, podporuje ho.
4. Súd vec prejednal na súdnom pojednávaní dňa 15.11.2024 v súlade s § 180 zák.č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku v neprítomnosti otca maloletých detí, ktorý bol na pojednávanie včas a riadne predvolaný, o termíne súdneho pojednávania vedomosť mal, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie súdneho pojednávania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, prednesom kolízneho opatrovníka a oboznámením obsahu listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu sp. zn. 18P/24/2022 najmä: č.l. 1 návrh, č.l. 8 uznesenie, č.l. 9 uznesenie, č.l. 10 uznesenie o zastavení konania, č.l. 11 odvolanie otca, č.l. 44 doručenka o doručení otcovi, č.l. 49 uznesenie, č.l. 56 vyjadrenie kolízneho opatrovníka, č.l. 60 vyjadrenie matky z 30.11.2022, č.l. 82 uznesenie o priznaní prekladateľskej odmeny, č.l. 91 uznesenie, č.l. 122 formulár o vykonanie dôkazu, č.l. 145 správa o šetrení pomerov z 26.09.2024, listiny zo spisu 9P/39/2018 č.l. 148 a nasl. a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18P/24/2022, čím bol v konaní zistení tento skutkový stav: 5.Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9P/39/2018 bolo zistené, že uznesením z 29.04.2019, č.k. 9P/39/2018- 70 súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o určenie výživného. Krajský súd v Trenčíne predmetné zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/39/2018-811 z 28.08.2020 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť, vo výroku VI. predmetného rozsudku bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku otca
s maloletými deťmi tak, že ,, Otec má právo stretávať sa s deťmi v prítomnosti matky každý mesiac posledný víkend od piatku od 18,00 hod. do nedele do 17,00 hod. v bydlisku matky v H. F. O., tiež má právo stretávať sa s maloletými deťmi za prítomnosti matky, každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od piatku od 8,00 hod. do pondelka do 17,00 hod. a od 1.7. od 8,00 hod. do 8.7. do 17,00 hod. v bydlisku otca, každý párny rok od 1.7. od 8,00 hod. do 8.7. do 17,00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 8,00 hod. do 27.12. do 17,00 hod. tiež v bydlisku otca. Matka sa zaväzuje otcovi takýto styk s deťmi umožniť a deti na stretnutie riadne pripraviť a zúčastniť sa ho.“ V spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.12.2021, č.k. 6CoP/58/2021-978 výrok o schválení rodičovskej dohody nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2020. Súd ďalej dospel k záveru, že v zmysle kapitoly II oddielu II článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností ( podľa ktorého základnou zásadou nariadenia je, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt) má právomoc konať a podľa § 112 Civilného mimosporového poriadku je príslušný konať ( podľa § 112 CMP ods. 1). K pomerom matky bolo v tomto konaní zistené, že matka obývala s maloletými deťmi bez partnera rekreačnú chatu v P. Q., R. XXX, S. F., ktorá je v osobnom vlastníctve jej rodičov. Zo začiatku, keď sa narodila dcéra A., matka bývala s partnerom G. F., občanom L. republiky v M. - H. M. B. N. XX/XX, v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Otec žil a pracoval vo L.. Na návštevu detí chodil nepravidelne. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Maloleté deti mali podľa vyjadrenia matky dobrý zdravotný stav, prekonávali bežné detské ochorenia. K pomerom otca bolo zistené, že žil s najzákladnejšími výdavkami. Byt predal, bol nezamestnaný, prácu odmietol, keďže to bola práca na dobu určitú - 18 mesiacov, kde mohol dosahovať príjem 1150 eur mesačne. Mal príjem 1000 eur mesačne, býval v nájomnom byte s nájom 450 eur mesačne, v čase rozhodovania súdu býval u priateľa a prespával aj v aute. Úver, ktorý mal na byt bol splatený. Po predaji bytu v roku 2017 mu ostalo 130.000 Eur, z toho platil prenájom, kúpil si 2 autá, jedno bolo pre matku maloletých detí, keď za ním príde. On si kúpil nové auto za 20.000 eur. Z predaja bytu mu ostalo 90.000 eur. Tieto peniaze mal na svojom účte. Žiadnu nehnuteľnosť nemal v osobnom vlastníctve.
6. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.09.2024, č.k. 9P/39/2018-1220 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.09.2024 súd opakovane rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k obom maloletým deťom. Z predmetného rozsudku ako aj z obsahu ostatného spisového materiálu bolo zistené, že doposiaľ otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, frekvenciu návštev maloletých detí si určuje otec, pričom matka sa tomu prispôsobila, maloleté deti navštevujú v Bratislave medzinárodnú školu, v roku 2020/2021 na štúdium dostali štipendium. K pomerom otca bolo zistené, že naposledy vykonával prácu v roku 2016, v roku 2017 podpísal zmluvu o predaji bytu, pokiaľ ide o dom, vzdal sa toho bývania. Byt predal asi za 150 tis. Eur. Teraz býva v F. regióne, má príjem 520,- Eur z fondu solidarity, trvalé bydlisku má v B., ale keďže má veľa ponúk v F., rozhodol sa prenajať si byt v F. na jeden mesiac. Kamarát mu požičal svoj byt, môže tam u neho bývať, mohol by ísť bývať do hotela, keď má peniaze, ale tie peniaze sú jeho detí, on spí v aute. Nemohol prijať prácu za 1200,- Eur, má ponuky zo strany sprostredkovateľskej firmy – medzinárodnej spoločnosti. Z výpovede matky súd v tomto konaní zistil, že otec sa s deťmi stretáva dvakrát ročne, stretol sa s ním v 11/2021,07/2022, 01/2023, 07/2023 a 06/2024, stretnutia sa realizovali v mieste pobytu matky v M., matka súdu uviedla, že nie je pravdou, že otcovi zamedzuje v styku s deťmi vo L.. Popísala svoje viaceré snahy, aby sa realizovalo stretnutie detí s otcom v L., ktoré otec ale odmietol. Otec už odmieta jej prítomnosť pri stretnutiach s deťmi , pričom sám sa mal pred matkou vyjadriť, že byt, v ktorom v súčasnosti býva, je príliš malý a nie je možné, aby tam prišli. Od 20.06.2020 prespáva vo svojom aute. V školskom roku 2020/2021 a 2021/2022 mal. A. B. navštevovala škôlku a od 01.09.2021 L. M. školu, so sídlom M. T. X Q. O.. Maloletý B. navštevoval škôlku, a od 1.9.2023 nastúpil do I. triedy M. školy ako mal. A.. Matka sa zamestnala v mesiaci 10/2022 v spoločnosti B. s.r.o., ktorý pracovný pomer skončil dňa 30.09.2023 výpoveďou pre nadbytočnosť, od 13.10.2023 jej vznikol nárok na nemocenské dávky. Súdu uviedla, že maloletí chodia na krúžky, denne s deťmi precestuje autom aj 80 km. V 03/2024 mal. A. podstúpila operačný zákrok ( vybratie mandlí), ale jej stav sa nezlepšuje, ani pokiaľ ide o respiračné ochorenia ani pomočovanie. Mal. B. má mononukleózu. Aktuálne ja mal. A. žiačkou 4. ročníka základnej školy a mal. B. žiakom 2. ročníka základnej školy. K pomerom otca bolo ďalej zistené, že v priebehu konania neboli zistené žiadne prekážky ( zdravotné ani iné), ktoré by bránili otcovi maloletých detí zamestnať sa.
7. Matka maloletých detí vo svojom výsluchu pred súdom uviedla, že otec v poslednom období akceptuje len videohovory s deťmi, pričom keď mu ona telefonuje, tak cca od jari 2021 je telefóny nedvíha, resp. len sporadicky. Je komplikované s ním niečo riešiť. Naposledy osobný kontakt otca s maloletými deťmi prebehol od 7.11. do 9.11.2024, kedy otec prišiel bez ohlásenia vopred. Tento kontakt mu však umožnila. Posledné tri roky matka eviduje problém v komunikácii s otcom, na niektoré emaily zareaguje, na niektoré nie. Keď mu spomenula pojednávanie dňa 15.11.2024 v tejto veci, zatváril sa, že o ňom nevie, a že v nedeľu ( teda 10.11.2024) odchádza do L.. Matka uviedla, že je práceneschopná, k pomerom otca uviedla, že o jeho aktuálnej situácii nevie nič. Nevie sa súdu vyjadriť, či je zamestnaný alebo nie je, v mesiaci 07/2023 po ňom žiadala informáciu o jeho aktuálnom bydlisku, on jej túto informáciu odmietol dať. Matka sa k jeho aktuálnym bytovým pomerom vyjadriť nevie. Naposledy dňa 7.11.2024 sa ho pýtala, kde teraz býva, že či je to v tej rezidencii, na čo on odpovedal: ,,no vidíš, tak vieš, kde bývam“. Presnú adresu jej však odmietol dať. Matka potvrdila, že videohovory sa realizujú v závislosti od programu, najmä aký majú deti. Je pravdou, že otec deťom voláva aj mimo víkendu, v utorok alebo stredu, ale keď takto telefonuje, ona mu nemôže zodvihnúť, pretože sú vyťažení mimoškolskou aktivitou, sú dlho na krúžkoch a potom spolu robia domáce úlohy, vtedy mu telefón ona nedvihne, avšak cez víkend videohovory otcovi pravidelne umožňuje. Má pocit, že deti telefonáty s otcom neriešia. Ale myslí si, že celkovo ten kontakt detí s otcom cez videohovor nemá takú kvalitu pre to, aby sa tým dostatočne vyvíjal vzťah detí s otcom. Osobne deti vidia otca raz za pol roka, prípadne raz za rok, preto potom v tých videohovoroch ani nie je na čo nadväzovať, lebo nemajú spoločné zážitky, spomienky. Myslí si, že kvalita videohovorov nie je dostačujúca. Býva s maloletými deťmi sama. Ak sa otec týmto návrhom domáha širšieho styku, ako je tomu v schválenej rodičovskej dohode, tak ona s tým nesúhlasí, a nevidí k tomu ani dôvod, pretože otec nerealizuje ani styk v rozsahu ich dohody. Ak otec tvrdí, že súhlasí s tým, aby matka maloletých do L. za ním sprevádzala, tak toto už nie je pravda. Pred rokom ona otca opakovane vyzvala, aby niečo na leto roku 2023 s deťmi zorganizoval, nič ale nezrealizoval, aj v 12/2023, kedy deti majú prázdniny, mu napísala, a to aj ohľadom leta, aby niečo zorganizoval, ostalo to bez jeho reakcie. Nikde neboli. Aktuálne jej v správe z 12.08.2024 napísal, že nevidí dôvod, prečo by s ňou mal stráviť deň alebo noc na jednom mieste, že deti nemusia znášať ich rozdielnosti. A že keď deti prídu do L., že zaplatí len za nich. Nie je pravdou, čo tvrdí otec pred L. orgánmi, že ona deti za ním do L. nechce pustiť, opakovane ho viackrát vyzývala, aby tam niečo zorganizoval. Je zarážajúce, že otec žiada rozšíriť styk za tohto stavu, že ho nenapĺňa ani v tom rozsahu, ako bol dohodnutý doposiaľ. Otec za deťmi vždy chodil do H. kedy mohol a kedy chcel, a ona mu v tom kontakte s deťmi nikdy nebránila a stále tomu tak je. Ak otec francúzskym orgánom tvrdí, že je to ona, kto blokuje návštevy detí vo L., toto ona odmieta, myslí si, že je to otec, ktorý momentálne nemá záujem o ich vycestovanie do L. a v podstate čaká, kedy deti dosiahnu vek adekvátny tomu, aby za ním mohli vycestovať samé.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že maloletí v pohovore verbalizovali, že sa chcú s otcom stretávať. Maloletá A. má záujem ísť do L., ale ak jej otec vraví, že niečo zrealizuje, ona tomu už neverí. Starých rodičov zo strany otca videla cez telefón, maloletý B. si pamätá, že otec prišiel na štyri dni. Z pohovoru s deťmi vyplynulo, že sa chcú s otcom stretávať, ale nevyjadrili sa, že by im matka v takomto stretávaní sa s otcom bránila. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo prešetriť bytové pomery u otca maloletých detí vo L., uzavretá rodičovská dohoda k styku ako doposiaľ, je v záujme maloletých detí. Návrh otca úrad považuje za danej situácie za bezpredmetný.
9. Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci ,rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
10.Podľa článku 15 tohto nariadenia rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z
23. novembra 2007 (ďalej len "Haagsky protokol z roku 2007"), určuje podľa tohto protokolu. Podľa čl. 3 rozhodnutia Rady z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
11.Podľa kapitoly I, článku 1 Nariadenia Rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností sa toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: ...b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností...Podľa ods. 2. Tohto článku záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
12. Podľa článku 8 ods.1 Nariadenia Rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
13. Podľa kapitoly III. Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretého 19. októbra 1996) článku 15 pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu. Podľa II. kapitoly právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
14. Podľa § 112 Civilného sporového poriadku na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
15. Miestne príslušným súdom na konanie a rozhodovanie podľa § 26 Zákona o rodine je okresný súd, v obvode ktorého ma maloletý na základe dohody rodičov prípadne iných skutočností svoje bydlisko. Príslušnosť Okresného súdu Prievidza v tomto konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku bola založená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/39/2018-811 z 28.08.2020, ktorý prvotne schválil rodičovskú dohodu k úprave styku otca s maloletými deťmi a tiež rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.09.2024, č.k. 9P/39/2018-1220. Rozhodným právom je v zmysle vyššie cit. ustanovení právo SR.
16.Podľa § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17.Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnymi legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť.
18.Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19.Podľa článku 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ,,Zákona o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20.Podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
21.Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Z vyššie citovaného § 26 Zákona o rodine je zrejmé, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli nastať v budúcnosti. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže ( a to aj bez návrhu) zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov musí však zahŕňať takú zmenu na strane niektorého z rodičov, alebo na strane maloletého dieťaťa, ktorá je zmenou podstatnou a závažnou, teda týka sa tých skutočností, ktoré tvorili skutkový základ predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ktorého zmeny sa účastník konania domáha.
23. Súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že od posledného rozhodovania vo veci úpravy styku v roku 2020, kedy súd schválil rodičmi uzavretú dohodu, nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov na strane povinného (otca maloletých detí) aj oprávneného (maloleté deti) oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v roku 2020 tak, aby súd mohol návrhu otca na zmenu rodičovskej dohody k úprave styku otca s maloletými deťmi vyhovieť. V čase poslednej úpravy styku otca s maloletými deťmi tieto navštevovali predškolské a školské zariadenia v O., bývali spolu s matkou v P. Q. následne v H., matka pracovala, otec bol nezamestnaný, s deťmi sa otec stretával sporadicky raz príp. dvakrát ročne, bol s nimi v pravidelnom telefonickom kontakte. Otec nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, pretože v roku 2017 predal svoj byt, odvtedy prespával v nájomných bytoch, resp. u kamaráta alebo vo svojom aute. Nepracoval, poberal dávku z L. úradu práce. Matka do mesiaca 09/2023 pracovala, následne bola prepustená zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť, odvtedy je práceneschopná, poberá nemocenskú dávku, naďalej býva s maloletými deťmi v H., maloletá A. je žiačkou 4. ročníka a maloletý B. žiakom 2. ročníka L. M. školy M. T. X Q. O., sú s otcom v pravidelnom telefonickom kontakte prostredníctvom videohovoru a to spravidla cez víkend. O kontakt s otcom maloletí majú záujem, pričom matka tomuto kontaktu nebráni, podporuje ho. Ak otec telefonuje maloletým počas školského týždňa, tak tento kontakt viac-menej neumožní cez týždeň z toho dôvodu, že do domáceho prostredia sa deti každý deň vracajú v neskorých poobedných hodinách, pretože majú krúžky a následne s nimi vypracováva domáce úlohy. Naposledy bol otec v osobnom kontakte s maloletými deťmi od 7.11.do 9.11.2024, maloletí sa z osobného kontaktu s ním tešili, priniesol im darčeky. Zárobkové pomery otca sa súdu nepodarilo zistiť, otec bol na súdne pojednávanie riadne aj včas predvolaný, pričom predvolanie mu bolo doručované na adresu, kde opakovane súdne písomnosti z tohto konania preberal a túto adresu sám vo svojich písomnostiach označil ako svoje aktuálne bydlisko. Predvolanie na pojednávanie bolo otcovi doručované dňom 15.07.2024, pričom na doručovacej adresy bola táto zásielka otcovi riadne oznámená, túto si nevydvihol a súdu sa ako neprevzatá v odbernej lehote vrátila dňa 24.09.2024. Bytové pomery otca sa nepodarilo prešetriť. Súd v tejto súvislosti dňa 15.11.2023 dožiadal miestne príslušný francúzsky justičný orgán podľa aktuálnej adresy pobytu otca, na ktorej v konaní súdne zásielky opakovane preberal (U. A. I. Q. L., dožiadanie z č.l. 122 prevzaté na základe potvrdenia L. justičného orgánu z 29.11.2023 na č.l. 126 spisu), o prešetrenie jeho aktuálnych bytových pomerov predpísaným postupom podľa práva EÚ, ktoré vybavenie po uplynutí lehoty na vybavenie dožiadania následne opakovane a to aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie medzinárodného práva, odboru medzinárodného práva súkromného urgoval, avšak bezúspešne, pretože dožiadaný francúzsky justičný orgán dožiadanie doposiaľ nevybavil ani o dôvode nevybavenia tohto dožiadania neposlal súdu vyrozumenie. S poukazom na uvedené nemá súd ani po takmer roku od zaslania žiadosti L. justičnému orgánu, zistené bytové pomery, do akých by boli deti v prípade zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi súladne s jeho podaným návrhom, vo L. išli. Súd nemal nijakým spôsobom preukázané, či maloletí majú v mieste aktuálneho bydliska otca vytvorené vhodné podmienky na uspokojovanie svojich každodenných potrieb a tiež, či tieto bytové pomery vyhovujú hygienickým normám pre výchovu resp. starostlivosť o maloleté deti v takomto veku. Z konania sp. zn. 9P39/2018 bolo naviac zistené, že by mal otec od roku 2020 prespávať buď u kamaráta, resp. v jeho aute, tiež v tomto konaní matka tvrdila, že otec sa pred ňou vyjadril, že aktuálne býva v malom byte, a deti by tam prísť nemohli. Otcovi maloletých detí nič nebránilo v tom, aby sám iniciatívne v konaní svoje bytové pomery preukázal a tým dôkazne podporil svoj návrh na zmenu úpravy styku. Naviac bolo z výsluchu matky maloletých detí na pojednávaní dňa 15.11.2024 zistené, že otec bol maloletých neohlásene navštíviť v dňoch 7.11. až 9.11.2024 ( teda len 5 dní pred termínom súdneho pojednávania) v mieste ich bydliska, pričom matka ho na termín súdneho pojednávania aj osobne upozornila. Napriek tomu sa na súdne pojednávanie otec bez ospravedlnenia nedostavil. Súdu nepreukázal dôvodnosť ním podaného návrhu ani nepreukázal pomery, do akým by svoje maloleté deti v mieste svojho bydliska priviedol, nepreukázal ani svoje rodičovské zručnosti, že sa vie o maloleté deti sám postara, pretože matka na pojednávaní uviedla, že otec sa mal v jej prítomnosti vyjadriť, že s ňou bývať nechce, ak by aj maloletí prišli k nemu na návštevu do L.. Na základe vykonaného dokazovania nebola teda zistená taká závažná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia k úprave styku otca s maloletými deťmi, a to tak ako to vyplýva z ust. § 26 Zákona o rodine. Nepodarilo sa ani prešetriť bytové pomery u otca maloletých detí, ktorý sa návrhom domáhal upraviť styk s deťmi v trvaní celého mesiaca júl, každých jarných prázdnin a každých druhých Vianoc. Je potrebné zdôrazniť, že citové puto, porovnateľný pocit komfortného bezpečia a ochrany (teda identifikovať si ho s osobou, ktorá mu to poskytuje) a dôvera k rodičom sa u maloletých detí buduje na základe ich osobných zážitkov najmä z fyzickej prítomnosti
rodiča, jeho schopnosti racionálne vyriešiť jeho akýkoľvek problém v čase bezprostredného vzniku, či už spočíva v materiálnej či emocionálnej rovine každodenného života alebo v zdravotnej stránke dieťaťa. Podľa názoru súdu aktuálne nastavená úprava styku medzi otcom a maloletými deťmi sa javí primeraná, s predpokladom, že pokiaľ po uplynutí určitého obdobia bude bezpečne zistené, že deti nielen vzhľadom k ich veku, ale aj zdravotnému stavu sú reálne schopné odlúčenie od matky aj počas noci znášať, je namieste styk postupne rozširovať za predpokladu, že bude tiež jednoznačne preukázané, do akých bytových pomerov chce otec deti vziať. Dokazovaním bolo zistené, že obidve maloleté deti majú naďalej aj pretrvávajúce zdravotné problémy, pričom otec maloletých v konaní ničím nepreukázal svoje zručnosti postarať sa (prípadne aj v neprítomnosti matky) o všetky tieto ich nevyhnutné potreby. Nie je preto v záujme maloletých detí za aktuálneho stavu rozširovať styk otca s maloletými deťmi, pričom tento názor odprezentoval aj kolízny opatrovník, ktorý v konaní háji a chráni ich najlepší záujem a to v súlade s dohovorom citovaným v texte zhora. Bolo preukázané, že matka styk otcovi umožňuje, podporuje ho, a to nielen podľa rodičovskej dohody, ale aj ten ním vopred neohlásený a taktiež maloletým umožňuje kontakt s otcom cez videohovory. Návrh otca bol preto ako nedôvodný zamietnutý.
24.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
25.O nároku štátu na trovy konania súd rozhodol tak, že štátu tieto trovy, ktoré vznikli vyplatením prekladateľskej odmeny celkom v sume 421,26 Eur ( uznesenie z 9.9.2022 na č.l. 45 – 270,74 Eur a uznesenie z 13.02.2023 na č.l. 82 – 150,52 Eur ) štátu nepriznal s poukazom na § 155 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát a s odkazom na § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.