Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 3T/47/2023 3823010871 18. 06. 2024 JUDr. Noema Turanovičová ECLI:SK:OSPD:2024:3823010871.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 18. júna 2024 v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom C., prechodne bytom D. E. F., F. XXX, G. C., obžalovaný A. H., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom D. E. F., F. XXX, G. C., obžalovaný D. C., nar. XX.X.XXXX v Abranke, Ukrajina, prechodne bytom D. E. F. XXX, G. C., obžalovaná ml. F. I., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom D. E. F., F. XXX, G. C., sú vinní, že obvinená F. I. dňa 22.10.2022 v čase o 01:25 hod. po bezprostredne predchádzajúcej slovnej dohode s ostatnými obvinenými, z garáže rodinného domu v obci D. E. F. XXX, napísala zo svojho mobilného telefónu, použijúc svoj osobný účet v komunikačnej aplikácii Messenger, poškodenému J. K. správu, či má ešte záujem o osobné stretnutie, s čím on súhlasil, a následne sa dohodli, že sa stretnú o 20 minút pri miestnom poľnohospodárskom družstve medzi obcami Diviacka Nová Ves, časť F., L. D. E. E., G. C., kde sa všetci obvinení následne presunuli na osobnom motorovom vozidle zn. Ford Galaxy, EČV: C. XXXXX, patriacemu otcovi obvineného A. B., pričom obvinená F. I. z vozidla vystúpila a sama šla po ceste naproti poškodenému, s ktorým sa stretla v čase okolo 02:16 hod., kde medzi sebou viedli krátky rozhovor, počas čoho k poškodenému zozadu pristúpil obvinený A. B., ktorý ho bez slov začal udierať päsťou rúk do oblasti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde si obvinený na neho sadol a opakovane ho viackrát udrel päsťami oboch rúk do oblasti tváre, vykrúcal mu hlavu do oboch strán a škrtil ho, počas čoho k nim pristúpili aj obvinení A. H. a D. C., ktorí poškodeného opakovane viackrát za sebou kopali do oblasti celého tela, chrbta, brucha a nôh, obvinený A. B. poškodenému taktiež vyzliekol vetrovku a otočil ho na ľavý bok a za pomoci obvinených A. H. a D. C. mu spoločne vyhrnuli oblečený sveter až ku krku a A. B. sa ho opýtal „Toto poznáš?“ a začal poškodeného opakovane päsťou pravej ruky silno udierať do oblasti pravého boku tela v oblasti pravej obličky, a po tomto útoku mu obvinený A. B. povedal, že ho idú utopiť do Sirav, čím myslel miestnu hrádzu na rieke E., C. D. E. F., po čom obvinení A. B., A. H. a D. C. poškodeného zdvihli zo zeme a nasilu, proti jeho vôli, ho odvliekli k osobnému motorovému vozidlu zn. Ford Galaxy, EČV: C. XXXXX, počas čoho mu obvinení A. B. a A. H. stále opakovali, že ho idú utopiť do Sirav, pričom A. H. mu konkrétne uviedol, že sa idú pohrať do Sirav a A. B. sa ho pýtal, koľko váži kilogramov, aby vedeli zohnať nejaké závažie na to, aby ho utopili, a taktiež mu povedal, že aj tak ho utopia, prinútili ho nastúpiť do vozidla na zadné sedadlá do stredu a vedľa neho si z pravej strany sadol obvinený A. B. a z ľavej strany obvinený D. C. tak, aby nemohol z vozidla ujsť, v čom mu obaja bránili a pridržiavali ho, pričom vozidlo následne viedol
obvinený A. H., vedľa ktorého sedela obvinená F. I., a to až pred rodinný dom poškodeného na adresu jeho trvalého pobytu D. E. F., F. XXX, G. C., s tým, že ho naposledy ukážu jeho družke a deťom pred tým, ako ho pôjdu utopiť do Sirav, čo konkrétne povedal obvinený A. B., pričom po odstavení motorového vozidla vystúpil A. B., na čo si poškodený otvoril pravé zadné dvere na vozidle a sediac vo vozidle opakovane hlasno kričal o pomoc a snažil sa z vozidla vystúpiť, v čom mu bránil obvinený D. C., ktorý ho z vozidla držal a ťahal za mikinu a ruku späť do vozidla, pričom obvinený A. B. najprv cez zadné ľavé dvere vozidla taktiež ťahal poškodeného naspäť do vozidla a následne prešiel k zadným pravým dverám vozidla, v ktorých sa nachádzal poškodený, ktorého chytil za hlavu a nasilu ho, proti jeho vôli, vtlačil obojručne naspäť do vozidla, a následne po vtlačení poškodeného do vozidla ho chytil obvinený D. C. predlaktím pravej ruky za jeho krk a vtiahol ho na seba, na svoje kolená, pričom v tomto čase z predných spolujazdcových dverí vozidla vystúpila obvinená F. I. a odišla preč na bližšie nezistené miesto, následne na príkaz obvineného A. B. poškodený z vozidla vystúpil a A. B. ho predlaktím pravej ruky držal za krk, aby neušiel, a spoločne tak išli k bráničke rodinného domu, kde pred bráničkou rodinného domu poškodený ešte raz nahlas zakričal „Pomoc“, na čo ho A. B. dal to tzv. kravaty, teda hlavu poškodeného mal vo svojom pravom predlaktí a druhou ľavou rukou držal svoju pravú ruku a tým poškodeného priškrcoval, aby nekričal o pomoc a vulgárne mu nadával, pričom keď prišli k bráničke domu, túto poškodený na pokyn obvineného A. B. otvoril a spoločne s A. H. vošli bez oprávnenia do dvora na pozemok rodinného domu, kde A. B. poškodeného z „kravaty“ pustil a chytil ho odzadu oboma rukami za mikinu a proti jeho vôli ho tlačil pred sebou smerom k vchodovým dverám rodinného domu, do ktorého bez súhlasu poškodeného neoprávnene vstúpili spoločne s obvineným A. H., kde poškodený spadol na podlahu, po čom jeho družka L. F., ktorá má v tomto dome trvalý pobyt, zišla z poschodia na prízemie a obvinených A. B. a A. H. vyzvala, aby z domu odišli, čo títo akceptovali až po opakovanej výzve poškodenej a z domu odišli preč v čase okolo 02:46 hodiny, čím svojím konaním obvinení A. B., A. H. a D. C. poškodenému J. K. spôsobili drobné poranenia - zmliaždenie nad očnicou vpravo s krvným výronom a zmliaždenie v bedrovej oblasti s mnohopočetnými odreninami, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a následné liečenie, počas ktorého bol po dobu 5 dní obmedzený obvyklý spôsob jeho života, pričom obvinení tak konali po tom, čo sa dozvedeli o predchádzajúcej vzájomnej komunikácii medzi F. I., ktorá je partnerkou obvineného A. H., a poškodeným J. K., ktorý jej prostredníctvom sociálnej siete Messenger navrhoval spoločné stretnutia za účelom vykonania rôznych sexuálnych praktík, a preto sa obvinení dohodli, že mu za toto jeho nevhodné správanie dajú príučku, teda · obžalovaný A. B. a obžalovaný A. H. spoločným konaním s ďalšími obvinenými inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu, pričom čin spáchali násilím, teda závažnejším spôsobom konania a z pomsty, teda z osobitného motívu, spoločným konaním sa inému vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvali, · obžalovaný D. C. spoločným konaním s ďalšími obvinenými inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, pričom čin spáchal násilím, teda závažnejším spôsobom konania a z pomsty, teda z osobitného motívu, · obžalovaná ml. F. I. spoločným konaním s ďalšími obvinenými inému bez oprávnenia bránila užívať osobnú slobodu, pričom čin spáchala z pomsty, teda z osobitného motívu, čím spáchali
· obžalovaný A. B. a obžalovaný A. H. zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, · obžalovaný D. C. zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, · obžalovaná ml. F. I. zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. a za to sa odsudzujú:
· Obžalovaný A. B. Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analógiám“ k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov. · Obžalovaný A. H. Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analógiám“ k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. · Obžalovaný D. C. Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov s probačným dohľadom nad správaním obvineného v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje nepriblížiť sa k poškodenému J. K., nar. XX.X.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
· Obžalovaná ml. F. I. Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiám k trestu odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť), výkon ktorého sa jej mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 119 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obvinenej ukladá trest prepadnutia veci - mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A22, 5 G, Fialovej farby, IMEI 1: 352 321 541 056 926/01, IMEI 2: 358 147 291 056 924/0, spoločne so SIM kartou č. 031 101 217 4169/4KA SK, 1 ks pamäťová karta zn. Kingstone 4G, ktoré sa nachádzajú na Okresnom súde Prievidza v Zozname vecí vzatých do úschovy pod č. 21/23. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obvinený A. B., obvinený A. H. a obvinený D. C. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, škodu vo výške 95,10 eur. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný v 1. rade), obžalovaného A. H. (ďalej len obžalovaný v 2. rade) a obžalovanej ml. F. I. (ďalej len obžalovaná v 4. rade) o uznaní viny za skutok uvedený u obžalovaných v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 444/22/3307, a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaných skutkov nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k týmto obžalovaným výroku o treste a náhrady škody a všetkým výrokom rozsudku u obžalovaného D. C.. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaných, vypočul svedka – poškodeného J. K. (ďalej len poškodený), vypočul splnomocnenkyňu poškodenej strany A. A. M. (ďalej len splnomocnenkyňa poškodenej strany), svedkov L. F., A. K., oboznámil sa so znaleckým posudkom znalca A. N. O. a znaleckým posudkom č.l. 222-309, oboznámil sa s obrazovo-zvukovým záznamom č.l. 344, oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Obžalovaný D. C. (ďalej len obžalovaný v 3. rade) vypovedal, že prišiel do garáže, mal narodeniny otec obžalovaného v 1. rade, sedeli za stolom. Obžalovaný v 1. rade ho zavolal, či ide s nimi sedel v aute, išli k družstvu. On nevedel, načo tam išli, on nevedel, o čom sa v garáži rozprávali, sedel od nich ďalej. Jemu len povedali, že sa idú s poškodeným porozprávať, nehovorili, že niekomu idú ublížiť. Na nič sa ostatných nepýtal ani cestou v aute, aj keď bola noc, nepýtal sa prečo sa s niekým idú v noci rozprávať. Pri družstve z auta vystúpila obžalovaná v 4. rade, že sa ide porozprávať s nejakým mužom. Obžalovaný v 1. rade išiel za ňou pozrieť, vonku bola tma, počul obžalovaného v 1. rade hovoriť o nejakých znásilneniach. Poškodený mu niečo odpovedal, nevedel však povedať, čo. Obžalovaný v 1. rade potom sedel na poškodenom, dal mu aj pár faciek. Poškodeného kopal párkrát obžalovaný v 2. rade, nevedel povedať však, kde, zakričal na poškodeného, že do Sirav. Potom išiel obžalovaný v 2. rade pre vozidlo, obžalovaný v 1. rade podal poškodenému ruku, zodvihli ho zo zeme a išli k autu. On pri aute zbadal hodinky, vzal ich. Pri aute sa ho obžalovaný v 1. rade pýtal, či ho majú zaviesť domov, on sám nastúpil do vozidla, otvoril si ľavé dvere, sadol si do vozidla na zadné sedadlo aj s poškodeným, tam vo vozidle sa ho pýtal na hodinky, on vôbec na to nereagoval. Keď prišli k domu poškodeného, z auta vystúpil obžalovaný v 1. rade a pýtal sa poškodeného, či je otvorená bránička, on tiež chcel vystúpiť, no obžalovaný v 1. rade mu povedal, aby ostal vo vozidle, tak ostal sedieť v aute. Poškodený otvoril dvere z pravej strany auta, skoro vypadol, tak on inštinktívne ho chytil rukami a potiahol do auta, ťahal ho za krk, držal ho na hrudníku, že ide von, pustil ho, nech sa ukľudní, nech nekričí. Obžalovaný v 1. rade hovoril poškodenému, aby sa skľudnil, že ide domov. Obžalovaná v 4. rade odišla, a obžalovaný v 1. a 2. rade prišli potom do auta, opäť im povedal o tých hodinkách, dali ich nakoniec na plot. On vo vozidle nechcel poškodenému ublížiť, konal tak len preto, aby nezobudil susedov, veď išiel už domov, teda aby nekričal. Nie je pravdou, že by poškodeného do vozidla kdekoľvek ťahal, nedržal ho, netlačil do vozidla,
poškodený si do vozidla sadol sám. Do vozidla si sadol s obžalovaným v 1. rade. Na otázku, prečo počas celej doby teda neodišiel, uviedol, že poškodenému povedali, že ho zavezú domov. Počul aj, že sa hovorilo o zavezení do Sirav, nie však (podľa neho) utopenie v nich, aj keď to úplne nevylúčil, možno to tam bolo povedané v aute, nakoniec uviedol, že to si nepamätá. Facky poškodený dostal, no neboli až také. On na poškodeného nemal zlosť, poškodených v 2. a 4. rade videl asi druhýkrát v živote, ani ich dobre nepoznal. Obžalovaný v 1. rade mu teda povedal, aby ostal v aute, tak ostal v aute sedieť. Neskôr sa bol aj poškodenému ospravedlniť, požiadal ho, aby voči nemu necítil zlosť. Jednoznačne poprel, že by on do poškodeného kopal, ani do neho neudieral, ani nie je pravdou, že by cez poškodeného bolo prehodené oblečenie. Má priateľku a jedného syna, pracuje ako živnostník v Bratislave. Obžalovaný v 1. rade spáchanie trestnej činnosti priznal, jej spáchanie úprimne ľutuje. U nich v garáži oslavovali narodeniny. Prišla tam obžalovaná v 4. rade a ukázala fotky a komunikáciu s poškodeným. Všetci. čo boli v garáži. to videli a vedeli. o čom sa spolu rozprávali, teda aj obžalovaný v 3. rade. Vybrali sa za poškodeným, ktorého na stretnutie telefonicky zavolala obžalovaná vo 4. rade. Išli za ním pre to, čo písal, aby mu dali príučku, aby mu vysvetlili, čo robí, aby mu vysvetlili, že nemá to robiť, a nakoniec aj preto, aby sa priznal svojej priateľke. O všetkom vedel obžalovaný v 3. rade, sedel od nich, pri tom ako sa v garáži rozprávali, asi 2 metre, všetko riadne počul. Šoféroval obžalovaný v 2. rade. Čo presne robil obžalovaný v 3. rade, sa nevedel vyjadriť, vie, že dvíhal poškodeného, pomohol mu vstať a išiel s ním do auta. Vôbec počas celej doby im však v ich konaní nebránil, nechcel odísť, ani z auta vystúpiť. Poškodený sa vôbec, keď mal ísť do auta, nespieral. S poškodeným sa mali a aj stretli na ceste smerom na poľnohospodárske družstvo. On zhodil poškodeného na zem, dal mu facky. Prišiel tam aj obžalovaný v 3. rade. Keď išli pred dom, začal poškodený zrazu kričať, robiť bordel, snažili sa ho ukľudniť, prečo to robí, veď ide domov. Čo tiež vtedy presne robil obžalovaný v 3. rade, sa nevedel vyjadriť. Obžalovaný v 2. rade spáchanie trestnej činnosti priznal, jej spáchanie úprimne ľutuje, nemalo sa to stať. Boli na oslave v garáži v rodinnom dome obžalovaného v 1. rade a hovorilo sa tam, čo poškodený písal obžalovanej v 4. rade, rozhodli sa ísť za ním a akoby dohovoriť mu, že mu idú dať príučku, že sa také veci nerobia. Ku konaniu obžalovaného v 3. rade vypovedal, že pri tejto dohode v garáži bol, počul, o čom sa rozprávali aj o tom, že mu to idú „vysvetliť“, aj sa do rozhovoru zapájal. Išiel s nimi dobrovoľne. Nastúpili všetci do auta. V aute sa bavili, že to nie je prvé dievča, čo jej takto písal. Kopol ho aj obžalovaný v 3. rade, kopol ho do nôh asi 2-3-krát, aj mu hovoril, prečo to robí, že ho idú zobrať, aby sa išiel priznať manželke. Obžalovaný v 3. rade aj držal poškodeného. Do auta naložili aj poškodeného, ten sa nebránil, v aute poškodeného pridržiaval aj obžalovaný v 3. rade. Poškodený sa začal brániť pred domom, on vozidlo šoféroval. Zazvoniť išiel obžalovaný v 1. rade, čo sa presne dialo v aute, on nevidel, lebo sedel vpredu. Keď pred domom otvorili zadné dvere, poškodený chcel vystúpiť, začal hlasno kričať o pomoc, v aute ho začal držať obžalovaný v 3. rade, snažil sa ho vtiahnuť späť do auta, aby neušiel, vtedy odišla obžalovaná v 4. rade. Obžalovaný v 3. rade ťahal poškodeného za mikinu späť do auta, aj sa mu ho podarilo dostať do auta. Ako to presne prebehlo na družstve, sa nevedel vyjadriť, kto zo zeme zdvíhal poškodeného, vie, že ho pridržiaval obžalovaný v 1. rade, bol on pre auto. Videl len to kopanie, čo popísal. Obžalovaný v 3. rade ich od ich konania neodhováral, ani počas celej doby nechcel odísť. Obžalovaná v 4. rade vypovedala, že v garáži všetci obžalovaní oslavovali, ona im ukázala konverzáciu s poškodeným, v ktorej mal nevhodné návrhy, hoci vedel, že má priateľa. Či osobne aj konkrétne ukázala túto konverzáciu obžalovanému v 3. rade, uviedla, že tak to nie, no sedel v garáži, vedel kam a prečo idú. Navrhli jej, že by zavolala poškodenému, či sa nemôžu stretnúť, že mu dajú príučku, že sa také veci nerobia. Zatelefonovala poškodenému, dohodli sa, že sa stretnú pri družstve. Ona bola s obžalovaným v 2. rade pre auto. Kde presne bol poškodený, sa nevedela vyjadriť, pretože sa na neho ani nechcela pozrieť. Poškodeného pridržiaval obžalovaný v 1. rade, čo vtedy presne robil obžalovaný v 3. rade, nevedela povedať. V aute pre domom poškodený začal robiť krik, v aute ho držali, no ona vtedy vystúpila a odišla, tak sa nevedela vyjadriť, čo sa ďalej presne dialo. Vypovedala, že spáchanie trestnej činnosti ľutuje. Poškodený vypovedal, že keď bol na ceste smerom na družstvo, na zemi ležal vedľa cesty na poli, boli okolo neho dve osoby z oboch strán, opoznal, že to bol obžalovaný v 2. rade a obžalovaný v 3. rade a aj tento obžalovaný do neho kopal, kopal ho určite, obžalovaný v 1. rade ho len držal. Kopol ho možno 3-krát. Vyzliekol mu aj sveter a prehodil cez hlavu. Potom ho prinútili nastúpiť do vozidla, nenastúpil dobrovoľne, zodvihli ho zo zeme a posadili do auta. Boli tam aj vyhrážky, že ho idú utopiť, on nevedel, čo môže nasledovať, mal strach. V aute bol a nastúpil nedobrovoľne, bol vtlačený do auta, tvrdili mu,
že sa s ním idú „ pohrať“, že ho idú utopiť do Sirav. Pri jazde domov sedel na zadnom sedadle, po jeho ľavej ruke bol obžalovaný v 3. rade. Z vozidla sa určite nepokúšal ujsť. Auto ako zastalo, obžalovaní v 1. a 2. rade mu hrozili, že ho idú utopiť, že ho idú ukázať priateľke. Z vozidla vystúpil obžalovaný v 1. rade. Išiel k bráničke, ešte sa ho aj pýtal, kde majú zvonček. Niečo vonku pozeral, on to chcel využiť a utiecť. Využil, že po pravej strane boli na vozidle voľné dvere a začal volať o pomoc. Obžalovaný v 1. rade ho udrel päsťou do tváre a obžalovaný v 3. rade ho chytil vo vozidle, aby z neho neušiel, dal mu ruku okolo tela, oboma rukami ho takto držal, nič vtedy asi na neho nehovoril. Takto ho držal asi 2-3 minúty. On už preto nevládal ujsť. Pustil ho tento obžalovaný až po tom, čo mu prikázal obžalovaný v 1. rade, aby ho pustil. Obžalovaný v 3. rade sa mu nesnažil nijako pomôcť. Neskôr sa mu tento obžalovaný prišiel ospravedlniť, že nevedel, do čoho išiel, že ho to mrzí. Vznikli mu zranenia tak, ako sú uvedené v obžalobe. On všetkým obžalovaným už odpustil, necíti k nim žiaden hnev. Splnomocnenkyňa poškodenej strany uviedla, že ku skutku sa ona nevie vyjadriť, za poškodenú stranu (Sociálnu poisťovňu) uplatňuje nárok na náhradu škody za vyplatené dávky poškodenému vo výške 95,10 eur. Poškodený doručil elektronickú PN od 24.10. do 16.11.2022, uplatňuje škodu za nemocenské dávky za 4 dni. Svedkyňa L. F. vypovedala, že sa zobudila na to, že niekto kričí o pomoc. Pred domom videla stáť vozidlo Ford Galaxy, vonku kričal, spoznala, že poškodený. V aute videla sedieť dve osoby vpredu a dve osoby vzadu. Poškodený sedel vzadu na zadnom sedadle, ležal v strede sedadla. Poškodený sa snažil z vozidla vyjsť, dostal úder, vtiahli ho do vozidla. Držala ho asi osoba vľavo, ťahala ho k sebe, vpravo bol obžalovaný v 1. rade, ten ho nedržal. Potom ho udrel obžalovaný v 1. rade a vtiahli poškodeného do auta, ťahala ho aj osoba v aute. Vzdialenosť, na ktorú to von sledovala, je asi 4 metre, svietilo vo vozidle svetlo a aj pouličné svetlo, tak do auta dobre videla. Potom utekala von, čo sa dialo medzitým, teda nevie. Ona auto nepočula prísť, či niekto z auta aj vystúpil, sa nevedela vyjadriť. Ona kamerový záznam z ich kamery nevidela pre svoju psychickú bezpečnosť. Neskôr jej poškodený povedal, že ho vylákali za obžalovanou v 4. rade, potom ho napadol obžalovaný v 1. rade, že tam boli viacerí. Svedok A. K. o udalosti vie len z rozprávania syna – poškodeného, ten mu povedal o tom, že ho bili do tváre. Biť ho mal aj obžalovaný v 3. rade, neboli to však údery v hneve, skôr miernejšie údery. Potom mu popísal situáciu pred domom, že to bola trma vrma, vytrhol sa, vybehol, bol vtiahnutý do auta. Bolo mu vyhrážané, že ho idú utopiť do Sirav. Znalec z odboru zdravotníctva – chirurgia, traumatológia, A. N. O. v znaleckom posudku č. 115/2023, s ktorým sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil, predovšetkým uviedol, že poškodený dňa 22.10.2022 utrpel poranenie - zmliaždenie nad očnicou vpravo s krvným výronom, zmliaždenie v bedrovej oblasti s mnohopočetnými odreninami, ide o ľahké zranenie, ktoré vzniklo priamym mechanizmom - priamym pôsobením sily, kde nositeľom sily v oblasti tváre bol tvrdý predmet hladkého povrchu. Nositeľom pôsobiacej sily v bedrovej oblasti bol predmet drsného resp. nerovného povrchu, vzhľadom na popis mnohopočetných odrenín v tejto lokalite. Poškodený v dôsledku týchto poranení 4-5 dní bol obmedzený vo zvýšenej fyzickej aktivite pre bolestivosť v miestach pomliaždenín. Celková doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života teda trvala 5 dní, bol práceneschopný od 24.10.2022 do 7.11.2022. Súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 12/2023, predovšetkým z neho č.l. 247-248, ako aj s listinnými dôkazmi č.l. 311-317, v ktorej sú ukážky komunikácie medzi poškodeným a obžalovanou v 4. rade pred časom skutku, z ktorých jednoznačne je zrejmý obsah tejto komunikácie, výzvy k sexu, resp. komunikácia, dá sa povedať, pornografického charakteru. Súd sa oboznámil prehratím aj dôkazu – obrazovo-zvukového záznamu z kamerového systému kamier na rodinnom dome č. XXX v obci Diviacka Nová Ves / Vrbany, zo dňa 22.10.2022 v čase o 02:40 hod., ktorý dňa 25.11.2022 vydal poškodený a z ktorého záznamu jednoznačne možno vidieť, ako i počuť situáciu pred domom poškodeného v čase, kedy tam bol obžalovanými privezený, a vo vzťahu k obžalovanému v 3. rade jeho aktívne konanie vo vozidle, ktorého cieľom bola jednoznačne snaha zabrániť poškodenému z vozidla odísť, brániť mu vo vystúpení z vozidla, bránenie jeho osobnej slobode a nie to, čo uvádzal obžalovaný v 3. rade, že sa snažil len pridržať poškodeného, aby z vozidla nevypadol. Bol to práve len tento obžalovaný, ktorý aktívne bránil poškodenému z vozidla vybehnúť a nútil ho tak zostať vo vozidle. Jednoznačne počuť volanie o pomoc poškodeného a jeho snahu z vozidla odísť v čase 2.43.28 záznamu, v čase 2.43.35 vidieť, ako ho do vozidla ťahá obžalovaný v 3. rade a bráni mu odísť, v
čase 2.43.38 obžalovaný v 3. rade zatvára dvere na vozidle (zrejme v snahe, aby nebolo počuť volanie o pomoc poškodeného, pretože iný dôvod takéhoto konania nie je možné zo situácie ani vyvodiť), stále poškodeného do vozidla ťahá, následne je možné i vidieť samotný zápas týchto osôb vo vozidle, keď dokonca i vidieť ležať poškodeného na chrbte a až potom pustí poškodeného, keď je povedané, pusti ho a poť von. Obžalovaný v 3. rade ostáva vo vozidle. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi z nich predovšetkým - zoznamom vecí vzatých do úschovy č.l. 449, správami k osobám obžalovaných č.l. 378, z ktorých vyplýva, že v mieste bydliska obžalovaný v 2., 3. a 4. rade požívajú dobrú povesť, č.l. 379, 381 – obžalovaný v 1. rade v mieste bydliska požíva dobrú povesť, bol jedenkrát postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky, rovnako ako i obžalovaný v 2. rade – správy č.l. 382, č.l. 366, 367, 369-370, z ktorých vyplýva, že obžalovaná v 4. rade bola žiačkou SOŠ obchodu a služieb v 3. ročníku v odbore kozmetik. Patrí medzi žiakov s dobrým študijným prospechom, na vyučovanie sa pripravuje a zadané úlohy sa snaží plniť včas. Správanie žiačky je v súlade so školským poriadkom. Žiadne negatívne poznatky v jej správaní neboli zistené. Svoje konanie ľutuje a sľubuje, že v budúcnosti sa obdobného konania nedopustí. Nebola postihnutá v priestupkovom konaní – správa č.l. 383, rovnako ako i obžalovaný v 3. rade – správa č.l. 384. Na obžalovaného v 1. rade sa hľadí, akoby súdne trestaný nebol – odpis registra trestov č.l. 385-386, obžalovaní v 2., 3. a 4. rade neboli doposiaľ súdne trestaní - odpisy registra trestov č.l. 387-389. Trestný čin je spáchaný v spolupáchateľstve, ak bol trestný, čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), za ktorý zodpovedá každý z nich, ako keby trestný, čin spáchal sám. (20 Trestného zákona) Trestného činu - zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, 2 písm. a), b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, pričom, čin spácha závažnejším spôsobom konania - násilím a z pomsty, teda z osobitného motívu. Trestného činu – prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí i páchateľ, ak sa inému vyhráža smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Trestného činu - prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvá. S prihliadnutím na vyhlásenie o uznanie viny obžalovaných v 1., v 2. a v 4. rade a vo vzťahu k obžalovanému v 3. rade s poukazom na výpovede obžalovaných v 1., 2. a 3. rade, výpoveď poškodeného, svedkyne F., K., znalecké posudky, ako i predovšetkým na oboznámený obrazovozvukový záznam vydaný poškodeným, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaní sa dopustili konania, ktoré im kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby a toto ich konanie tak po stránke subjektívnej ako objektívnej vykazuje zákonné znaky žalovaných trestných činov. Vo vzťahu k obžalovanému v 3. rade súd obranu obžalovaného hodnotí ako účelovú, nevierohodnú, motivovanú snahou zbaviť sa svojej trestnoprávnej zodpovednosti. Jednoznačne všetci ostatní obžalovaní bez akýchkoľvek pochybností svojimi výpoveďami usvedčujú to, že obžalovaný v 3. rade vedel, o čom sa v danej garáži pri oslave nakoniec rozprávali a dohodli, usvedčujú ho teda z motívu aj jeho konania, že bol s konaním aj uzrozumený, nasvedčuje tomu aj jeho následné konanie, kedy hoci mal možnosť počas celej doby odísť, tak neurobil, bol s ostatnými až do konca, nesnažil sa eventuálne akokoľvek odradiť ostatných obžalovaných od ich vôle voči poškodenému pre jeho predchádzajúce konanie voči obžalovanej v 4. rade konať, práve naopak, aktívne sa podieľal na konaní voči poškodenému na jednotlivých miestach a spôsobom tak, ako mu je to kladené za vinu v skutkovej vete podanej obžaloby. Obžalovaní ho usvedčujú z konkrétneho konania, aktívneho použitia násilia voči poškodenému, rovnako ako ho usvedčuje svojou výpoveďou aj poškodený a bez akýchkoľvek pochybností práve aj oboznámený obrazovo-zvukový záznam, z ktorého jednoznačne vidieť, že nešlo o obranu obžalovaného v 3. rade poškodeného, aby nespadol, ale v aktívnom jeho bránení v osobnej slobode poškodenému a v snahe, aby mu zabránil z vozidla odísť, zadržať ho v tomto vozidle. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadnil osobu obžalovaných, ich doterajší spôsob života, motív konania, zohľadňoval a priznal obžalovaným v 1., 2., 4. rade poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona – priznanie a oľutovanie, obžalovaným v 2., 3, a 4. rade aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedli riadny život, neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37, u obžalovaného v 3. a 4. rade u obžalovaných v 1. a 2. rade priznajúc im i priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchali viac trestných činov, u obžalovaných v 1., 2., 4. rade pri ukladaní trestu zohľadniac skutočnosť, že od počiatku konania uznávali svoju vinu a zo spáchania trestnej činnosti usvedčovali aj obžalovaného v 3. rade, a obžalovanými na hlavnom pojednávaní urobeným vyhlásením o uznaní svojej viny, pri ukladaní trestu použil súd i ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analógiám“ a u obžalovanej v 4. rade zohľadniac aj skutočnosť, že danej trestnej činnosti sa obžalovaná dopustila ako mladistvá, pri zohľadnení ostatných skutočností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, a potom dospel k záveru, že u obžalovaných vzhliadol ako dôvodný a primeraný trest tak, ako to u jednotlivých obžalovaných uložil vo výrokovej časti rozsudku. U obžalovaných súd dospel k záveru, že išlo u obžalovaných o prvé prekročenie medzí zákona na úrovni trestného činu, že už v tomto štádiu konania nie je na ich osobu potrebné pôsobiť hneď trestom spojeným s odňatím slobody, ale ako dôvodný, primeraný a zákonný potom súd vzhliadol trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a u obžalovaného v 3. rade v trvaní 36 tridsaťšesť mesiacov s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Súčasne súd obžalovanému v skúšobnej dobe zakázal priblížiť sa k poškodenému. U obžalovanej v 4. rade aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu, ktorý bol použitý pri vylákaní poškodeného na stretnutie, teda pri páchaní trestnej činnosti, s tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika. Takto uložené tresty súd u jednotlivých obžalovaných vzhliadol a hodnotil ako dôvodné, zákonné a primerané. Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaných v 1.. 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej strane Sociálnej poisťovni riadne a včas uplatnenú škodu vo výške 95,10 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.