Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 7Csp/28/2023 3823218164 05. 08. 2024 JUDr. Klaudia Šišková ECLI:SK:OSPD:2024:3823218164.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XX/XX zastúpenému: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 11.990,59 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobou, pôvodne podanou proti žalovanému a E. B. (pôvodne žalovaná v 2. rade), sa žalobca domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 11.990,59 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 13.5.2023 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 359,59 eur a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spoločnosť VÚB, a.s., uzavrel so žalovanými dňa 26.2.2016 zmluvu č. 002057811250216, na základe ktorej jeho právny predchodca poskytol žalovanému a E. B. (pôvodne žalovanej v 2. rade) peňažné prostriedky s tým, že podmienky čerpania a podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu („VOP“). Žalovaný a E. B. napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu k 18.9.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a pôvodných žalovaných v 1. a 2. rade vyzval na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu táto predstavovala sumu 15.792,42 eur a pozostávala z istiny vo výške 12.585,59 eur, riadneho úroku vo výške 2.079,17 eur a úroku z omeškania vo výške 1.127,66 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že po postúpení pohľadávky pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade postupne vykonali úhrady vo výške celkom 595,eur a žalovaná istina tak predstavuje 11.990,59 eur. Voči žalovanému a E. B. (pôvodne žalovanej v 2. rade) si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny 11.990,59 eur, nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po poslednej úhrade splátky istiny do zaplatenia a nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 359,59 eur. 2. Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný v 1. rade voči platobnému rozkazu včas podal odpor, ktorý zdôvodnil tým, že žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta s poukazom na ust. § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zastával názor, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko je v nej uvedená nesprávne obligatórna náležitosť – podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru naviazaná a tiež všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom k uvedenému žalobca podľa názoru žalovaného nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je potrebné považovať za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zastával názor, že v danom prípade nebol dodržaný ani postup podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca v konaní preto podľa jeho názoru nemá aktívnu vecnú legitimáciu. V dôsledku podaného odporu voči platobnému rozkazu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v súlade s ust. § 267 ods. 4 Civilného sporového poriadku („CSP“). E. B. – pôvodne ako žalovaná v 2. rade – odpor voči platobnému rozkazu nepodala, v dôsledku čoho voči nej platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2023. Predmetom konania preto zostal iba nárok žalobcu voči žalovanému (pôvodne žalovaný v 1. rade). 3. Žalobca v súvislosti s podaným odporom žalovaného poukázal na čl. I. ods. 1 zmluvy o úvere, podľa ktorého výška úrokovej sadzby je 7,4% ročne. Zároveň podľa jeho názoru predpoklady na výpočet RPMN sú obsiahnuté v časti 3 s názvom ročná percentuálna miera nákladov, kde sa uvádza výška úrokovej sadzby 7,4% ročne, výška poplatku za poskytnutie úveru 500,- eur, výška mesačnej splátky 345,49 eur, celkový počet anuitných splátok 96 a výška úveru 25.000,- eur. V súvislosti s ostatnými námietkami žalovaného odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 10.7.2023. 4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 26.2.2016, európskych informácií o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa konverzie dlhu, tretej upomienky zo dňa 3.8.2020 s poštovým podacím hárkom, platobnej histórie, výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 18.9.2020 s doručenkami, VOP, cenníka VÚB, a.s., rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 2.6.2022, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.6.2022 a podacími hárkami, pokusu o zmier zo dňa 12.4.2023 s podacími hárkami, podania žalobcu zo dňa 10.7.2023, špecifikácie postúpenej pohľadávky, dokladov preukazujúcich skúmanie bonity žalovaného a E. B., platobného rozkazu zo dňa 12.7.2023, odporu žalovaného voči platobnému rozkazu zo dňa 8.8.2023, vyjadrení žalobcu zo dňa 8.9.2023, 5.6.2024 a 17.7.2024, vyjadrení žalovaného zo dňa 29.9.2023, 26.4.2024, 13.6.2024 a podania žalovaného zo dňa 18.7.2024, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 5. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť VÚB, a.s., uzavrel dňa 26.2.2016 so žalovaným a E. B. (pôvodne žalovaná v 2. rade) ako fyzickými osobami zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 002057811250216, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému a E. B. (ako dlžníkom) vo výške 25.000,- eur. Podľa zmluvy sa žalovaný a E. B. zaviazali úver splácať v mesačných splátkach po 345,49 eur k 21. dňu v kalendárnom mesiaci. Počet splátok bol dohodnutý 96, úroková sadzba je v zmluve uvedená ako fixná do splatnosti vo výške 7,4% ročne, RPMN je v zmluve uvedená 8,23% s tým, že bola vypočítaná z údajov: celkové náklady dlžníka 8.666,42 eur, z toho úroková sadzba 7,4% ročne, výška poplatku za poskytnutie úveru 500,- eur, výška mesačnej anuitnej splátky 345,49 eur, celkový počet anuitných splátok 96, lehota splatnosti úveru 96 mesiacov, výška úveru 25.000,- eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť, je uvedená v sume 33.666,42 eur z toho istina 25.000,- eur, výška celkových nákladov dlžníka 8.666,42 eur. Výška odplaty je uvedená 9,4%, najvyššia prípustná výška odplaty (podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) 21,56%. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 21.3.2016, dátum poslednej splátky, t.j. termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 21.2.2024. Podľa zmluvy úver bol určený na splatenie zostatku spotrebiteľských úverov špecifikovaných v zmluve s tým, že prípadný zostatok úveru bude poukázaný na účet dlžníka uvedený v zmluve. V zmluve si strany dohodli splácanie úveru inkasom z účtu uvedeného v záhlaví zmluvy. V bode 7 zmluvy si strany dohodli poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s., ku dňu uzavretia zmluvy (napr. poplatok za poskytnutie úveru 500,- eur splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru, poplatok za úhradu splátky v hotovosti 1,- euro, poplatok za vystavovanie potvrdení klientom 20,- eur, poplatok za I. upomienku 1,30 eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku 4,- eurá, ....). V zmluve v bode 3.5 písm. b) si strany dohodli pre prípad nesplácania úveru oprávnenie banky vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými podmienkami, ak bude dlžník v omeškaní s úhradou viac než 2 splátok alebo 1 splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Podľa zmluvy banka nevyžadovala ručenie alebo poistenie úveru.
6. Pred uzavretím zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu sa zaoberal aj schopnosťou žalovaného (a tiež E. B.) splácať úver. Žalobca v konaní v tejto súvislosti predložil doklad o nahliadnutí do spoločného úverového registra informácií, podľa ktorého žalovaný mal evidované 4 existujúce spotrebné úvery, 1 kontokorentný úver, 2 úvery prostredníctvom kreditnej karty a 1 úver na stavebné sporenie. Celková suma mesačných splátok predstavovala 659,- eur. 3 splátkové úvery, ktorých mesačné splátky predstavovali spolu sumu 329,- eur, mali byť uhradené úverom, ktorý bol žalovanému a E. B. poskytnutý právnym predchodcom žalobcu. Podľa tlačového výstupu overenia pracovného pomeru v sociálnej poisťovni žalovaný bol zamestnaný a jeho vymeriavací základ za posledné 3 mesiace bol aspoň 1.429,eur. E. B. (pôvodne žalovaná v 2. rade) mala evidovaný 1 existujúci spotrebný úver, 1 kontokorentný úver, 1 úver prostredníctvom kreditnej karty. Celková suma mesačných splátok predstavovala 346,50,eur. E. B. deklarovala v žiadosti o úver príjem vo výške 203,- eur mesačne. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní žiadosti o úver akceptoval u žalovaného príjem v sume 1.172,45 eur a u E. B. príjem 203,- eur, t.j. spolu príjem 1.375,45 eur mesačne. Žalobca uviedol, že žalovaný v žiadosti o úver uviedol stav ženatý a 1 vyživované dieťa; E. B. uviedla stav vydatá a žiadne vyživované dieťa. Veriteľ bral do úvahy v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb paušálnu sumu vo výške 486,60 eur, t.j. životné minimum žiadateľa o úver, spolužiadateľa a 1 vyživované dieťa. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol realizovaný nasledovne: 1.375,45 eur mínus 493,50 eur (existujúce záväzky) mínus 486,- eur (paušálna suma výdavkov) = 395,95 eur, čo je suma vyššia ako splátka schvaľovaného úveru. 7. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.7.2023 vyplýva, že žalovaný a E. B. čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 25.000,- eur a z ich strany bola celkovo uhradená suma 19.050,72 eur. Dňa 2.6.2022 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku z úverovej zmluvy v celkovej výške 15.792,42 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 12.585,59 eur, riadneho úroku vo výške 2.079,17 eur a úroku z omeškania vo výške 1.127,66 eur. Vzhľadom k tomu, že po postúpení pohľadávky bola dodatočne uhradená ešte suma celkom 595,- eur, dlžná istina predstavuje sumu 11.990,59 eur. Z prehľadu vykonaných platieb (č.l. 81 spisu) vyplýva, že žalovaný a pôvodne žalovaná v 2. rade sa dostali s uhrádzaním splátok úveru do omeškania, preto ich právny predchodca žalobcu listom zo dňa 3.8.2020 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.001,33 eur s upozornením, že v opačnom prípade môže banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Výzva bola obom žalovaným odovzdaná na poštovú prepravu dňa 4.8.2020 (č.l. 77, 78 spisu), žalovaný ani E. B. si ju neprevzali v úložnej dobe, a preto bola ako neprevzatá vrátená právnemu predchodcovi žalobcu dňa 27.8.2020 (č.l. 77 a 78 spisu). Vzhľadom k tomu, že dlžnú sumu žalovaní neuhradili, listom zo dňa 18.9.2020 právny predchodca žalobcu žalovanému a E. B. oznámil, že ku dňu 18.9.2020 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy 14.197,24 eur. Oznámenie bolo žalovanému i E. B. doručované listovou zásielkou do vlastných rúk, ktorú žalovaný neprevzal v úložnej dobe a táto bola dňa 26.10.2020 vrátená právnemu predchodcovi žalobcu. E. B. zásielku prevzala dňa 7.10.2020. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v období od 14.6.2022 do 12.5.2023 došlo k úhrade sumy celkom 595,- eur. 8. Dňa 13.11.2020 došlo medzi VÚB, a.s., a žalobcom k uzavretiu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe tejto zmluvy a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 2.6.2022 došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému a E. B.. O tejto skutočnosti boli obaja upovedomení listom zo dňa 9.6.2022. Podľa predloženého poštového podacieho hárku boli tieto upovedomenia odovzdané na poštovú prepravu dňa 10.6.2022. Podľa žalobcom predloženého dokladu o sledovaní zásielky tieto doporučené listy boli doručené žalovanému dňa 13.6.2022 a E. B. dňa 15.6.2022. 9. Po postúpení pohľadávky v období od 14.6.2022 do 12.5.2023 došlo zo strany žalovaného a E. B. k úhrade sumy celkom 595,- eur. Listom zo dňa 12.4.2023 žalobca žalovaného i E. B. vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 16.656,34 eur (vrátane trov právneho zastúpenia). 10. Vzhľadom k tomu, že žalovaný a pôvodne žalovaná v 2. rade dlžnú sumu nezaplatili, žalobca si svoj nárok uplatnil prostredníctvom súdu. V konaní si voči nim uplatnil nárok na zaplatenie sumy 11.990,59 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru. 11. Žalovaný nárok žalobcu neuznával, namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, neplatné zosplatnenie úveru, nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom uhradiť, nesprávne uvedenú výšku poskytnutého úveru a tiež porušenie povinnosti veriteľa
skúmať schopnosť dlžníkov úver splácať podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Pôvodná žalovaná v 2. rade E. B. voči vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote nepodala odpor, preto voči nej platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2023 a súd pokračoval v konaní len so žalovaným (t.j. A. B.). 12. Žalobca námietky žalovaného považoval za nedôvodné. V konaní predložil doklady preukazujúce, že žalovaný bol písomne vyzývaný na úhradu dlžných splátok, upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, že mu bolo doručované oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky. Ku všetkým týmto dokladom predložil aj doklady preukazujúce ich odoslanie na poštovú prepravu. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa celkovej sumy, ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom zaplatiť, uviedol, že táto suma je v zmluve uvedená správne, namietaný rozdiel je spôsobený tým, že posledná splátka úveru je tvorená zostatkom pohľadávky a je v nižšej výške ako zvyšné splátky. Poukázal pritom na judikatúru SD EÚ, ktorá preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií s tým, že rozdiel medzi súčinom splátok a výškou celkovej čiastky uvedenou v zmluve predstavuje sumu 0,62 eur, čo je zanedbateľný rozdiel. K námietke žalovaného o nesprávne uvedenej výške poskytnutého úveru uviedol, že žalovanému bola na ním zadaný účet prevedená suma vo výške 25.000,- eur, čo vyplýva aj z predloženého prehľadu transakcií a z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalovaný si ako formu splácania úveru, vrátane všetkých peňažných záväzkov, ktoré mu zo zmluvy vzniknú, zvolil formu inkasa z účtu uvedeného v záhlaví zmluvy. V súlade s uvedeným výberom žalovaného právny predchodca žalobcu realizoval inkaso poplatku za poskytnutie úveru na ťarchu jeho osobného účtu dňa 26.2.2016 v zmysle čl. I bod 7 zmluvy o úvere, v ktorom splatnosť poplatku za poskytnutie úveru bola dohodnutá najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. V konaní tiež predložil doklady preukazujúce, že právny predchodca žalobcu sa zaoberal schopnosťou žalovaného úver riadne splácať. 13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 14. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d), zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 19. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Predmetná úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanému a E. B. (pôvodne žalovaná v 2. rade), ktorí nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky, ktoré sa títo zaviazali splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 20. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy celkom 11.990,59 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 13.5.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 359,59 eur. 21. Súd sa ex offo v konaní zaoberal otázkou premlčania nároku v súlade s ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Bolo zistené, že k predčasnej splatnosti úveru došlo ku dňu 18.9.2020. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo úver zosplatniť je možné najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom je potrebné spotrebiteľa o možnosti uplatnenie tohto práva upozorniť v lehote nie kratšej ako 15 dní. V danom prípade právny predchodca žalobcu zaslal žalovaným upozornenie o možnosti predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 3.8.2020, ktoré im bolo odoslané dňa 4.8.2020. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 18.9.2020. K tomuto dátumu bol žalovaný a E. B. v omeškaní viac ako 3 mesiace s úhradou viacerých splátok. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Na tomto závere sa ustálila aktuálna rozhodovacia prax dovolacieho súdu (por. 9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, R 7/2023, 9Cdo/24/2022). V danom prípade došlo k zosplatneniu úveru pre neuhradenie splátky splatnej 21.5.2020 (v súvislosti s ktorou sú splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) a po uplynutí 3 mesiacov do dňa splatnosti tejto splátky, t.j. od 22.8.2020 dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcom (§ 101 Občianskeho zákonníka). Žalobca podal žalobu vo veci dňa 19.6.2023. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu premlčaný nie je. V konaní tiež bolo zistené, že žalobca (jeho právny predchodca) sa pred uzavretím zmluvy o úvere so žalovaným a E. B. zaoberal aj schopnosťou žalovaných splácať úver, a teda si splnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. 22. Žalobca poskytol žalovanému a E. B. úver vo výške 25.000,- eur, ktorý mali vrátiť v mesačných splátkach po 345,49 eur za podmienok vyššie uvedených. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom. V zmluve je uvedená výška celkovej sumy úveru 33.666,42 eur, avšak 96 splátok po 345,49 eur predstavuje sumu 33.167,04 eur, spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 500,eur je to suma 33.667,04 eur. V súvislosti s takto nesprávne uvedenou celkovou čiastkou spojenou s úverom je potom nesprávne uvedená aj RPMN v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že rozdiel je spôsobený výškou poslednej mesačnej splátky úveru, ktorá tvorí zostatok úveru, súd zastáva názor, že ak posledná, t.j. 96. splátka úveru mala mať odlišnú výšku ako ostatné splátky, táto skutočnosť mala byť určitým spôsobom (konkrétnou výškou) uvedená priamo v zmluve v jej základných podmienkach, nakoľko ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z.z. (výška splátky). Táto skutočnosť pritom má vplyv na výpočet sumy celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ako aj výšku RPMN. Pokiaľ teda odlišná výška poslednej splátky priamo v zmluve o úvere uvedená nie je, súd vychádzal z toho, že všetky splátky sú vo výške 345,49 eur. V zmluve je teda uvedený nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom a zároveň je aj RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Pre tento nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere súd posúdil predmetnú zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. ako bezúročnú a bez poplatkov. I keď rozdiel v sume celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s úverom zaplatiť, oproti sume uvedenej v zmluve, predstavuje iba 0,62 eur, aj takýto rozdiel v neprospech spotrebiteľa je dôvodom na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (viď rozhodnutie KS Trenčín sp.zn. 19CoCsp/21/2021-256 zo dňa 27.10.2021, ale aj rozhodnutie KS Trenčín sp.zn. 17CoCsp/33/2023, ktoré sa týkajú rozhodovania v obdobnej veci). 23. Žalobcovi v zmysle vyššie uvedených skutočností voči pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 25.000,- eur, nie na úrok a poplatky. Z dokazovania vyplynulo, že zo strany žalovaných bola žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradená do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky celkom suma 17.378,72 eur (posledná úhrada vykonaná dňa 24.8.2020). Je to zrejmé zo špecifikácie postúpenej pohľadávky predloženej žalobcom k vyjadreniu zo dňa 10.7.2023. Pri počte splátok 96 a dlžnej sume 25.000,- eur (bez úrokov a poplatkov) predstavuje mesačná splátka úveru sumu 260,42 eur. Keďže žalovaný k 18.9.2020 uhradil celkovo sumu 17.378,72 eur, z toho vyplýva, že uhradil 66 celých mesačných splátok a časť zo 67. splátky. Ku dňu zosplatnenia úveru bolo pritom splatných len 58 splátok. Je teda zrejmé, že žalovaný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nebol v omeškaní s úhradou splátok podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. viac ako 3 mesiace. Keďže neboli splnené predpoklady pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu nebol oprávnený úver zosplatniť a pokiaľ tak urobil, je potrebné tento jeho úkon považovať za neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým, že v danej veci nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nebolo možné ani postúpiť pohľadávku na žalobcu, nakoľko to vylučuje ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o úvere, uzavretej dňa 26.2.2016 medzi VÚB, a.s., a žalovaným a E. B., na žalobcu neprešla a žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný. 24. Vzhľadom k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní súd vo veci rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému zamietol ako nedôvodnú. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP). O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. V odvolaní sa musí, popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami podľa § 365 ods. 1, 2 CSP.