Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 28C/14/2023 3823218693 15. 10. 2024 JUDr. Eduard Szabo ECLI:SK:OSPD:2024:3823218693.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, pracovisko Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpenej: JUDr. Jozef Dudzík a C. B. D., advokátske združenie so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, proti žalovaným: 1./ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, X./ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. X/X, XX XXX I., E., obom zastúpeným: JUDr. Juraj Bašnák, advokát so sídlom Bratislava, Čemyševského 10, IČO: 42 253 136, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd priznáva žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2023 domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv. 2. Žalobu zdôvodnila tým, že žalovaní sú synovia žalobkyne. Dňa 06.11.2006 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XXX – záhrada o výmere 224 m2, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 613 m2 a rodinný dom postavený na parc. č. XXX, súpisné číslo XXX (ďalej iba ako „nehnuteľnosti“). Podľa tejto zmluvy sa žalovaný 2./ zaviazal, že bez súhlasu žalobkyne neprevedie nehnuteľnosti na inú osobu, nakoľko žalobkyňa poskytla finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností. Žalovaný 2./ sa zaviazal pre prípad svojej smrti spísať závet, kde bude ako jediná dedička uvedená žalobkyňa. Žalovaný 2./ túto podmienku do podania žaloby nesplnil, preto je kúpna zmluva neplatná. Dňa 14.11.2022 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný 2./ odpredal vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovanému 1./. Keďže je neplatná prvá kúpna zmluva, neplatné sú aj všetky ostatné kúpne zmluvy na ňu nadväzujúce. 3. Súd žalobu doručil žalovaným. Zároveň ich vyzval, aby sa k nej vyjadrili a aby označili dôkazy, ktoré chcú, aby boli v konaní vykonané a poučil ich o ich procesných právach a povinnostiach. Žalovaný 1./ vyjadrenie k žalobe súdu doručil dňa 14.09.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol v ňom, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Žalovaný 1./ je toho názoru, že nehnuteľnosti nadobudol riadne do vlastníctva a to zápisom do katastra nehnuteľností po uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorá obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Má za to, že nehnuteľnosti nadobudol od žalovaného 2./, ktorý bol v čase prevodu nehnuteľností ich výlučným vlastníkom. Má za to, že ak by aj v prípade porušenia povinnosti zo zmluvy zo strany žalovaného 2./ došlo, takéto porušenie nemá za následok neplatnosť kúpnych zmlúv. Zároveň namieta naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní žaloby či už podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku alebo podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Takisto namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podaní žaloby, pretože nebola zmluvnou stranou kúpnych zmlúv. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Žalovaný 2./ doručil vyjadrenie k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu dňa 14.12.2023, pričom ide o identické podanie žalovaného 1./, keďže obaja sú zastúpení tým istým právnym zástupcom. 4. Dňa 30.01.2024 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných v ktorom uviedla, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Nie je potrebné skúmať aktívnu vecnú legitimáciu, keďže žalobca je „pánom sporu“ a o jeho žalobe sa má konať. Zároveň predkladá 8 stranové stanovisko ohľadom pomerov v rodine. 5. Dňa 26.04.2024 doručili žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne v ktorom uviedli, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by rozporovali námietky žalovaných a prípadne odôvodňovali neplatnosť kúpnych zmlúv. Stanovisko žalobkyne ohľadom pomerov v rodine je irelevantné pre daný spor. V ostatnom zotrvali na svojom vyjadrení k žalobe a naďalej namietajú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby ako aj naliehavý právny záujem. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou: kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena na čísle listu (ďalej len ako „č.l.“) 3; kúpna zmluva na č.l. 7; výpis z LV č. XXX na č.l. 8; upozornenie na porušenie kúpnej zmluvy na č.l. 10 a zistil tento skutkový stav: 7. Žalovaný 2./ ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2006 kúpil od kupujúcich nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.300.000 Sk. V bode III. zmluvy je uvedené, že touto zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno v prospech žalobkyne spočívajúce v práve doživotného užívania. Zároveň sa ďalej uvádza, že žalovaný 2./ sa zaväzuje nepreviesť nehnuteľnosti na inú osobu bez súhlasu žalobkyne a že pre prípad svojej smrti vystaví závet, kde bude ako jediná dedička nehnuteľností uvedená žalobkyňa. Dňa 14.11.2022 uzatvorili žalovaný 2./ ako predávajúci a žalovaný 1./ ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností na žalovaného 1./ za kúpnu cenu 150.000 €. Z výpisu z LV č.l. XXX pre katastrálne územie B. zo dňa 18.07.2023 vyplýva, že ako vlastník nehnuteľností je zapísaný žalovaný 1./. Výzvou zo dňa 06.03.2023 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného 2./ na navrátenie do pôvodného stavu vzhľadom na porušenie povinnosti vyplývajúcej z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.11.2006. 8. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 9. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.11.2006, ktorej vklad bol povolený dňa 15.12.2006 pod V 1469/06 a kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.11.2022, ktorej vklad bol povolený dňa 07.12.2022 pod V 2508/2022. Neplatnosť odvodzovala od nesplnenia podmienky žalovaným 2./ uvedenou v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 06.11.2006. Žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní žaloby. 14. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
15. Aktívna vecná legitimácia je procesnou podmienkou a súd túto skúma ex offo podľa ustanovenia § 161 CSP. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aby súd mohol o žalobe rozhodovať, musí byť daný nárok žalobcu vyplývajúci či už z právneho úkonu, zákona alebo nejakej inej právnej skutočnosti. Kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorý je definovaný ustanovením § 588 Občianskeho zákonníka ako právny úkon medzi predávajúcim a kupujúcim. Ide teda o vzťah medzi osobou, ktorá za kúpnu cenu prevádza svoje vlastnícke právo na kupujúceho a osobou, ktorá za kúpnu cenu nadobúda vlastnícke právo. Iný účastník v tomto vzťahu nefiguruje. Domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy ako právneho úkonu teda môže iba kupujúci alebo predávajúci, pretože iba im uzatvorením kúpnej zmluvy vzniknú práva, respektíve povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Súd po preskúmaní oboch kúpnych zmlúv zistil, že žalobkyňa nie je účastníkom právneho vzťahu – kúpnych zmlúv, pretože ani v jednej zo zmlúv nefiguruje ako kupujúci alebo predávajúci. Z kúpnych zmlúv jej tak žiadne práva/povinnosti a ani hmotnoprávny nárok nevznikajú. Iná situácia by ešte nastala v prípade, ak by o sebe žalobkyňa tvrdila, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, čo však nie je tento prípad. Žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podaní žaloby, pretože nie je účastníčkou daného právneho vzťahu. Preto súd musel s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 2 CSP žalobu zamietnuť. Ide totiž o neodstrániteľnú procesnú podmienku, keďže žalobkyňa nie je účastníčkou právnych vzťahov – kúpnych zmlúv. 16. Pokiaľ žalobkyňa namietala porušenie povinnosti žalovaným 2./ zriadiť v jej prospech vecné bremeno a spísať závet, ide výlučne o vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2./. Tento však nemá žiadny vplyv na platnosť/neplatnosť kúpnej zmluvy. Platnosť kúpnej zmluvy sa viaže výlučne na splnenie podmienok ustanovených zákonom a nie na podmienku dohodnutú medzi kupujúcim a treťou osobou a to napriek tomu, že je vpísaná do kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 06.11.2006 sa kupujúci zaviazal nepreviesť nehnuteľnosti bez súhlasu žalobkyne, opätovne poukazuje súd na vyššie uvedené, ide o vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bez vzťahu k platnosti kúpnych zmlúv. Tu však súd poukazuje na skutočnosť, že vlastník veci je oprávnený nakladať so svojimi vecami akokoľvek uzná za vhodné. Jediné obmedzenie predstavuje, že musí konať v súlade so zákonom. Nesplnenie podmienky (udelenie súhlasu zo strany žalobkyne) tak nemôže mať vplyv na platnosť/ neplatnosť kúpnych zmlúv. 17. Súd v neposlednom rade uvádza, že sa ďalej nevenoval stanovisku žalobkyne ohľadom pomerov v jej rodine, pretože tieto skutočnosti nemali význam pre rozhodnutie vo veci samej. Súd výlučne posudzoval splnenie podmienok na podanie žaloby a skutočnosti uvedené žalobkyňou sú pre takéto posúdenie irelevantné. 18. Podporne súd uvádza, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia právnej skutočnosti – neplatnosti kúpnych zmlúv. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP sa môže žalobca domáhať určenia právnej skutočnosti iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade žiadny právny predpis nepripúšťa podanie žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo strany tretej osoby, ktorá nemá vzťah k predmetnej nehnuteľnosti (napríklad predkupné právo). Keďže je takáto žaloba neprípustná, aj v prípade aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne by súd musel žalobu zamietnuť. 19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaní mali v spore úplný úspech, vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.