Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 5C/37/2023 3823218760 03. 06. 2024 JUDr. Klaudia Šišková ECLI:SK:OSPD:2024:3823218760.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade A. B., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade C. D. B., nar. XX.X.XXXX, obaja žalobcovia bytom E., F. XXX/X, obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom v Nitre, Farská 40, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: G. H., nar. X.X.XXXX, bytom E., F. XXXX/XXX, zastúpenému Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou v Partizánskom, Jesenského 230/7, IČO: 53 533 984, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanému p r i z n á v a rozsahu 100%.
voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v
odôvodnenie: 1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok C KN parc. č. 1804 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, pozemok C KN parc. č. 1805/1 záhrady o výmere 371 m2, pozemok C KN parc. č. 1805/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, rodinný dom súp. č. XXX stojaci na C KN parc. č. 1804, rozostavaná prístavba k rodinného domu so súpisným č. 189 stojaca na C KN parc. č. 1805/2, a to každý v podiele 1/2-ica. Žalobu odôvodnili tým, že medzi žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 4.6.2018 uzatvorená zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalovaný žalobcovi v 1. rade poskytnúť pôžičku v sume 120.000,eur za účelom splatenia inej pôžičky a výmazu záložného práva. Žalobcovia tvrdili, že v skutočnosti bola poskytnutá pôžička vo výške 100.000,- eur a suma 120.000,- eur je v zmluve uvedená iba z dôvodu, aby žalovaný nemusel odviesť daň z príjmu, ktorú predstavovali ústne dohodnuté úroky vo výške 20.000,eur. V žalobe žalobcovia tvrdili, že k 31.12.2019 žalobca v 1. rade splatil časť pôžičky žalovanému, a to vo výške 60.000,- eur. Podľa žaloby žalovaný neskôr trval na tom, aby žalobcovia previedli rodinný dom v ich vlastníctve na neho, a to na zabezpečenie splatenia predmetnej pôžičky. Žalovaný mal od žalobcu v 1. rade žiadať zaplatiť ďalších 100.000,- eur spolu s úrokom v sume 32.000,- eur. Dňa 27.4.2020 uzatvorili žalobcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 256.000,- eur, z toho časť vo výške 70.000,- eur a 50.000,- eur predstavuje sumu pôžičky s úrokmi, časť kúpnej ceny vo výške 124.000,- eur mal žalovaný uhradiť v prospech záložného veriteľa VÚB, a.s., a časť kúpnej ceny vo výške 12.000,- eur, hoci je v zmluve uvedená, nikdy nebola žalobcom uhradená a v tejto časti je právny úkon simulovaný z dôvodu, aby pri spätnom predaji nehnuteľností žalovaný nemusel platiť daň z príjmu. Žalobcovia v žalobe uviedli, že v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy bola medzi žalobkyňou v 2. rade ako budúcou kupujúcou a žalovaným ako budúcim predávajúcim uzatvorená aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol spätný prevod vlastníckeho
práva žalovaného k nehnuteľnostiam na žalobkyňu v 2. rade. Podpisy na tejto zmluve boli overené notárkou JUDr. Kohajdovou, po jej podpise však žalovaný vzal uvedenú zmluvu s tým, že si ju chce ešte preštudovať. Z toho dôvodu žalobcovia nedisponujú zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorej text podľa ich tvrdení mala pre žalovaného skoncipovať riaditeľka katastrálneho odboru Okresného úradu v Prievidzi C. I. J., k dispozícii majú iba jej časť, ktorá im bola zaslaná na pripomienkovanie. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaného viackrát vyzývali, aby im predložil zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, aby mohli splniť práva a povinnosti pre nich zo zmluvy vyplývajúce, ale neúspešne. Podľa žalobcov realizácia mala byť taká, že žalobkyňa v 2. rade uhradí dlhy žalobcu v 1. rade vo forme úhrady nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností a po splatení dlhu žalobcu v 1. rade malo dôjsť k spätnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne v 2. rade. Poukázali na to, že napriek predaju nehnuteľností, tieto nikdy neprestali užívať. Kúpna cena nehnuteľností podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola podľa žalobcov dohodnutá vo výške 256.000,- eur, pričom žalobkyňa v 2. rade doposiaľ spláca hypotéku na nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočností podľa žalobcov absentuje prejav vôle strán sporu k scudzeniu nehnuteľností v prospech žalovaného. Účelom obligácie, ktorou došlo k scudzeniu nehnuteľností v prospech žalovaného, bolo zabezpečenie pôžičky žalovaného voči žalobcovi v 1. rade. Podľa žalobcov kúpna zmluva v spojení so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve predstavuje spoločnú simuláciu žalobcov a žalovaného, v dôsledku čoho došlo k dissimulovaniu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Podľa žalobcov kúpna zmluva a budúca kúpna zmluva je neplatná, nakoľko ide o simulované právne úkony, pretože skutočná vôľa smerovala k zabezpečeniu záväzku a ani dissimulovaný právny úkon – zmluva o zabezpečovacom prevode práva - nemôže byť platný, pretože nie sú splnené všetky jej náležitosti - obligatórna písomná forma zmluvy alebo spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na skutočnosť, že na kúpnu zmluvu bezprostredne nadväzovala zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol spätný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobkyňu v 2. rade, žalobcovia zastávali názor, že išlo iba o dočasný prevod vlastníckeho práva, pričom v prípade štandardnej kúpnej zmluvy musí prejav vôle účastníkov zmluvy smerovať k trvalej výmene veci za peniaze. Poukázali na to, že aj v súčasnosti nehnuteľnosti užívajú. 2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že ponuka na predaj sporných nehnuteľností prišla od žalobcu v 1. rade s tým, že by v nich zostali v podnájme, s čím on súhlasil a od začiatku mal úmysel uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej by nadobudol do svojho vlastníctva predmetné nehnuteľnosti. Táto jeho vôľa sa zhoduje aj s formou a obsahom právneho úkonu, ku ktorému pristúpil. Žalovaný zároveň potvrdil, že ako veriteľ uzavrel so žalobcom v 1. rade zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky. Tento záväzok však mal zabezpečený už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy záložným právom zriadeným na sporných nehnuteľnostiach a záložné právo považuje za prostriedok dostatočne zabezpečujúci uspokojenie jeho pohľadávky. Nemal preto dôvod pristupovať k akémukoľvek ďalšiemu úkonu smerujúcemu k zabezpečeniu uvedenej pohľadávky. Poukázal na to, že pokiaľ by vôľa strán sporu smerovala naozaj len k zabezpečeniu záväzku, kúpna cena by sa nepochybne rovnala iba výške záväzku. Dohodnutá kúpna cena však odráža hodnotu nehnuteľností a zároveň prevyšuje jeho pohľadávku voči žalobcovi v 1. rade. Uviedol tiež, že ani vôľa žalobcov nesmerovala k spätnému prevodu nehnuteľností do vlastníctva tak, ako tomu bolo pred uzatvorením kúpnej zmluvy, nakoľko podľa tvrdení žalobcov bolo ich vôľou uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej by došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva výlučne na žalobkyňu v 2. rade. Žalovaný tiež poukázal na to, že v prípade, ak by naozaj mali záujem uzatvoriť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, nebránila im v tom žiadna objektívna prekážka a bezpochyby by k takémuto zmluvnému záväzku pristúpili. Podotkol, že žalobca je osoba znalá problematiky vlastníckych a obdobných práv, nakoľko najmenej od roku 2011 podniká v oblasti realitnej činnosti. Žalovaný poprel, že medzi nimi bola vopred daná dohoda o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Podľa neho bola medzi nimi pôvodne len dohoda o jeho kúpe nehnuteľností. Pripustil, že v deň podpisu kúpnej zmluvy mu žalobca v 1. rade predložil aj ďalšie zmluvy, ktoré žiadal, aby podpísal. On v tej chvíli nevedel, o aké zmluvy sa jedná, nepoznal ich obsah a nestotožňoval sa s ich podpisom. Uviedol, že s odstupom času si nespomína o aké zmluvy išlo a či predložené zmluvy aj podpísal. Poukázal aj na to, že žalobca v 1. rade je neprávoplatne odsúdený v súvislosti s jeho nezákonným konaním týkajúcim sa jeho realitnej činnosti, čo napovedá o hodnovernosti žalobcu. Z opatrnosti žalovaný v konaní vzniesol voči nároku žalobcov námietku premlčania. Podľa jeho názoru žalobcovia v konaní nepreukázali ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, žalovaného, svedkyne C. J., oboznámením obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.2018, časti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, potvrdení o realizácii transakcie, kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2020, záznamov o osvedčení podpisov, vyjadrení žalovaného zo dňa 10.11.2023, 5.2.2024, vyjadrení žalobcov zo dňa 14.12.2023, 27.2.2024 a 29.5.2024, výpisov platieb hypotéky, časti znaleckého posudku Ing. Huliaka č. 10/2020, kolaudačného rozhodnutia zo dňa 7.4.2020, SMS komunikácie medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E., výpisu zo živnostenského registra žalovaného, nahrávky rozhovoru žalobcu v 1. rade s C. J., návrhu zmluvy o nájme rodinného domu, uznesenia OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-275/1-VYSPD-2020, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 4. Z výpovedí strán sporu v konaní bolo zistené, že žalobca v 1. rade a žalovaný sa poznajú asi od roku 2012. Žalobca v 1. rade pôsobí ako realitný maklér a pri výkone tejto činnosti sa so žalovaným ako svojim klientom zoznámil. Neskôr, cca v r. 2017, sa spolu stretávali častejšie, nakoľko žalobca pre žalovaného zabezpečoval nadobudnutie nejakých nehnuteľností. Dňa 4.6.2018 uzatvorili žalobca v 1. rade ako dlžník a žalovaný ako veriteľ - obaja ako fyzické osoby nepodnikatelia - zmluvu o pôžičke. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný požičal žalobcovi v 1. rade sumu 120.000,- eur na splatenie úveru vo výške 50.000,- eur a výmaz záložného práva a na nákup tovaru. Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi v 1. rade časť pôžičky v sume 70.000,- eur v deň podpisu zmluvy a zvyšnú časť v sume 50.000,- eur do troch pracovných dní od zápisu plomby na list vlastníctva podľa záložnej zmluvy. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá jednorazovo k 4.12.2018. Podmienkou pre poskytnutie pôžičky bolo uzatvorenie zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. E., predloženie návrhu na vklad záložného práva s potvrdením prijatia príslušným okresným úradom a na požiadanie veriteľa predloženie listu vlastníctva, na ktorom bude zapísaná plomba a ktorým bude preukázaný vznik záložného práva k predmetu zabezpečenia v prospech veriteľa na 1. mieste alebo na mieste ihneď nasledujúcom za ťarchami veriteľom akceptovaným (napr. banka), ktorých existencia bola veriteľovi v čase uzatvorenia záložnej zmluvy známa a akceptovaná. 5. Dňa 7.6.2018 bola na účet žalobcu v 1. rade poukázaná suma 70.000,- eur od platiteľa G. H. G., H. K. XXX/XX, E., s poznámkou „pôžička“. Následne dňa 1.8.2018 bola poukázaná na účet žalobcu v 1. rade aj suma 50.000,- eur od toho istého platiteľa s poznámkou „doplatok pôžičky do 120 tisíc“. 6. Dňa 27.4.2020 uzatvorili žalobcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. E. ako C KN parc. č. 1804 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, C KN parc. č. 1805/1 - záhrady o výmere 371 m2, C KN parc. č. 1805/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, rodinný dom súp. č. 189 stojaci na C KN parc. č. 1804 a rozostavaná prístavba k rodinnému domu súp. č. XXX stojaca na C KN parc. č. 1805/2. Žalobcovia boli spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností každý v podiele 1/2-ica. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá vo výške 256.000,- eur, pričom žalovaný mal prvú časť vo výške 70.000,- eur uhradiť dňa 7.6.2018 bezhotovostným prevodom, druhú časť v sume 50.000,- eur žalovaný podľa zmluvy uhradil bezhotovostným prevodom dňa 1.8.2018, tretiu časť kúpnej ceny v sume 12.000,- eur mal žalovaný uhradiť žalobcom dňa 1.12.2019 v hotovosti, čo títo podpisom zmluvy potvrdzujú a zvyšnú časť kúpnej ceny 124.000,- eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v prospech žalobcov bezhotovostným prevodom, pričom táto suma mala byť použitá na predčasné splatenie úveru čerpaného predávajúcimi VÚB, a.s., v súvislosti s čím malo následne dôjsť k podaniu návrhu na výmaz záložného práva banky. Strany si v zmluve dohodli, že v prípade neuhradenia štvrtej časti kúpnej ceny do 30 dní od jej splatnosti, majú žalobcovia v 1. a 2. rade právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. 7. Žalobcovia v konaní uvádzali, že úmyslom strán sporu v skutočnosti nebolo previesť vlastnícke právo k vyššieuvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného, ale zabezpečiť žalovanému vrátenie pôžičky, ktorú poskytol žalovaný žalobcovi v 1. rade. Podľa nich kúpna zmluva predstavuje simulovaný právny úkon, ktorého účelom bolo zastrieť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Argumentovali tým, že napriek uzavretiu kúpnej zmluvy predmetné nehnuteľnosti naďalej užívajú. Okrem toho v rovnaký deň, ako bola uzavretá kúpna zmluva, podpísali žalobkyňa v 2. rade a žalovaný aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom podpis žalovaného na tejto zmluve bol overený na Notárskom úrade JUDr. Kokindovej (teraz Kohajdovej). Podľa ich tvrdenia predmetom tejto zmluvy bol spätný prevod dotknutých nehnuteľností na žalobkyňu v 2. rade po tom, ako žalobkyňa v 2. rade uhradí dlhy žalobcu v 1. rade vo forme nájomného za užívanie nehnuteľností. Zároveň žalobcovia uviedli, že touto zmluvou nedisponujú, nakoľko po podpise
u notárky si ju žalovaný vzal so sebou s tým, že si ju ešte potrebuje prečítať. Následne, aj napriek ich opakovaným výzvam, im žalovaný túto zmluvu neodovzdal. V konaní žalobcovia tvrdili, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve koncipovala pre žalovaného riaditeľka katastrálneho odboru na Okresnom úrade v Prievidzi Ing. Šovčíková. Žalobcovia uvádzali, že disponujú len časťou predmetnej zmluvy, ktorá im bola zaslaná na pripomienkovanie a v tejto časti bol dohodnutý nájom nehnuteľností. Žalobcovia tiež poukazovali na to, že prvé dve časti kúpnej ceny nehnuteľností predstavujú sumu pôžičky poskytnutej žalovaným žalobcovi v 1. rade s úrokmi, časť kúpnej ceny vo výške 12.000,- eur v skutočnosti nebola nikdy žalobcom uhradená, podľa nich jej cieľom bolo, aby žalovaný pri spätnom predaji nehnuteľností nemusel platiť daň z príjmu (z rozdielu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže sa kúpne ceny podľa týchto zmlúv rovnajú). V súvislosti s časťou kúpnej ceny vo výške 124.000,- eur, ktorá mala byť použitá na úhradu zostatku úveru v banke a následný výmaz záložného práva, žalobcovia uviedli, že táto suma im zo strany žalovaného nebola vyplatená a oni doposiaľ úver v prospech banky riadne splácajú. 8. Z dokladu predloženého žalobcami, ktorý podľa nich predstavuje časť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vyplýva, že ide o doklad – 1 stranu veľkosti A4, ktorý neobsahuje označenie dokumentu, zúčastnené osoby, žiaden dátum ani podpisy. Na tomto doklade sú uvedené nehnuteľnosti – parcely reg. C č. 1804, 1805, 1805/2, rodinný dom súp. č. XXX-X na parc. č. 1804 a rozostavaná prístavba k rodinnému domu súp. č. XXX-X na parcele 1805/2. Ďalej v čl. IV sa uvádza cena za celý predmet zmluvy podľa dohody strán vo výške 256.000,- eur s tým, že pozostáva z existujúceho hypotekárneho úveru vo VÚB, a.s., a zo sumy 132.000,- eur. Kúpna cena mala byť vyplácaná v preddavkoch pred podpísaním samotnej kúpnej zmluvy v splátkach po 1.000,- eur na účet č. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX najneskôr do 20. dňa v mesiaci a prvá splátka bola splatná v nasledujúcom mesiaci po mesiaci, v ktorom bola podpísaná táto zmluva. Ďalej sa uvádza, že budúci kupujúci bude pravidelne splácať úver, ktorým sú predmetné nehnuteľnosti zaťažené v splátkach a termínoch určených bankou. Ak v termíne k 30.4.2021 bude uhradená ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 60.000,- eur, zaväzuje sa budúci predávajúci predĺžiť platnosť tejto zmluvy o ďalších 12 mesiacov so stanovením platobných podmienok na ďalšie obdobie, t.j. podpíše sa zmluva za rovnakých podmienok. V čl. V je uvedené, že strany sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria písomne najneskôr do 30.4.2022 pri dodržaní ustanovení tejto zmluvy. V čl. VI sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že do troch pracovných dní od podpisu zmluvy uzatvoria nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti v prospech budúceho kupujúceho, umožňujúcu užívanie týchto nehnuteľností budúcou kupujúcou a jej rodinnými príslušníkmi. V čl. VII sú uvedené sankcie pre prípad porušenia zmluvných podmienok zo strany budúceho kupujúceho, ako aj zo strany budúceho predávajúceho. 9. Zo záznamu o osvedčení podpisu notárky JUDr. Eleonóry Kohajdovej zo dňa 27.4.2020 vyplýva, že v uvedený deň bol osvedčený podpis žalovaného na zmluve o budúcej zmluve na nehnuteľnosti v k.ú. E., zapísané v LV č. XXX, zo dňa 24.4.2020 a podpisy žalobcov v 1. a 2. rade na kúpnej zmluve na nehnuteľnosti v k.ú. E. zapísané v LV č. XXX zo dňa 27.4.2020. 10. Žalovaný v konaní popieral, že by mal úmysel kúpnou zmluvou zastrieť iný právny úkon zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Poukázal na to, že pôžičku, ktorú poskytol žalobcovi v 1. rade, mal riadne zabezpečenú záložným právom zriadeným na sporných nehnuteľnostiach a nemal žiaden dôvod pristupovať k akémukoľvek ďalšiemu zabezpečovaciemu úkonu. Okrem toho uviedol, že pokiaľ by kúpna zmluva mala plniť zabezpečovací účel, bola by kúpna cena dojednaná vo výške neuhradenej pôžičky, avšak kúpna cena podľa zmluvy odráža reálnu hodnotu predmetných nehnuteľností. Taktiež poukázal na to, že pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva po uspokojení zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol, ale žalobcovia uvádzali, že ich vôľou bolo uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom mal údajne byť spätný prevod vlastníckeho práva výlučne na žalobkyňu v 2. rade. V takom prípade ani vôľa žalobcov nesmerovala k spätnému prevodu nehnuteľností do vlastníctva tak, ako tomu bolo pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že ani jedna zo strán nemala úmysel spätného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do stavu pred prevodom, čím je vylúčený zámer pristúpenia k takémuto druhu záväzku. Žalovaný tiež poukazoval na to, že jemu ani žalobcom nebránila žiadna objektívna prekážka v tom, aby pristúpili k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pokiaľ by naozaj mali záujem o takýto zmluvný záväzok, najmä ak žalobca v 1. rade nie je v tejto oblasti osobou neznalou, keďže najmenej od roku 2011 podniká v oblasti realitnej činnosti. V súvislosti so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve uvádzal, že so žalobcami boli dohodnutí iba na jeho
kúpe nehnuteľností. Potvrdil, že v deň podpisu kúpnej zmluvy mu žalobca predložil aj ďalšie zmluvy, ktoré žiadal, aby podpísal. Žalovaný v tej chvíli nevedel o aké zmluvy ide, nepoznal ich obsah, preto sa s ich podpisom nestotožňoval. U notárky podpisoval iba jednu zmluvu - nevie o akú zmluvu šlo, žalobcovi potom predložené doklady nedal, pretože nevedel, čo tam je. Aj bez prečítania zmluvu u notárky podpísal z dôvodu, že bolo obdobie pandémie Covid-19 a nechcel znovu čakať na termín u notárky. Potom si to ale chcel zobrať a prečítať. Následne sa mu však všetky doklady stratili, znenie kúpnej zmluvy si bol vyžiadať na katastri. V súvislosti s kúpnou zmluvou žalovaný uviedol, že žalobca v 1. rade za ním prišiel v roku 2020 s tým, či nemá záujem odkúpiť predmetné nehnuteľnosti. On to bral ako investíciu a súhlasil. Kúpnu cenu si dohodli vo výške 256.000,- eur, z čoho suma 120.000,- eur bola započítaná ako poskytnutá pôžička. Sumu 12.000,- eur žalobcovi poskytol v hotovosti, lebo potreboval nejaké peniaze. Žalovaný uviedol, že túto sumu žalobcovi poskytol v deň podpisu zmluvy, po konfrontácii so znením kúpnej zmluvy uviedol, že už si to dobre nepamätá a myslel si, že to bolo vtedy. Žalovaný v konaní potvrdil, že časť kúpnej ceny vo výške 124.000,- eur žalobcom nevyplatil, čo odôvodnil tým, že o tri dni po podpise zmluvy časť domu zhorela a žalobca v 1. rade mu vtedy priniesol papier s tým, koľkým ďalším ľuďom peniaze dlhuje. On mal preto obavy, že žalobca by sumu 124.000,- eur nevyplatil banke tak, ako to bolo v zmluve dohodnuté. Priamo banke túto sumu nepoukázal, keďže mu žalobca nedal číslo účtu. Žalovaný tiež v konaní uvádzal, že so žalobcami sa ústne dohodli na tom, že v dome zostanú bývať ako nájomcovia a mali mu hradiť mesačné nájomné 1.000,- eur a takéto nájomné mu zaplatili asi 9-krát, potom platiť prestali. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že žalobca mu dňa 27.4.2020 priniesol na podpis viaceré zmluvy, všetky vyhotovoval žalobca v 1. rade. On ich obsah, okrem obsahu kúpnej zmluvy, nepoznal. Následne asi po 2 rokoch ho žalobca v 1. rade vyzýval, aby našiel nájomnú zmluvu a spomínal aj nejakú inú, on ale nevie, kde to dal, tieto doklady nemá k dispozícii. Žalovaný tiež uviedol, že nevie o tom, že by sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy dohadovali o budúcej spätnej kúpe. Na katastri nehnuteľností sa bol spýtať, či do kúpnej zmluvy môžu dať aj nájomné, kde mu povedali, že nie. V súvislosti s nájmom žalovaný uviedol, že žalobcov viackrát vyzýval na platenie, ale hovorili, že nemajú peniaze, preto im pohrozil, že v dome odstaví vodu a elektriku. Žalobcovia potom chceli, aby vymenil tento dom za dom v Zemianskych Kostoľanoch s tým, že ešte niečo doplatia, ale z hľadiska investície sa mu to neoplatilo. 11. Žalobca v 1. rade v konaní tvrdil, že do decembra 2019 uhradil žalovanému z poskytnutej pôžičky sumu 60.000,- eur, čo však žalovaný poprel s tým, že žalobca v 1. rade mu nevrátil nič. V súvislosti s tým žalobca v 1. rade uviedol, že uvedenú sumu splácal žalovanému v hotovosti bez potvrdenia o odovzdaní peňazí, pretože v tom čase sa mu to zdalo korektné. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalovaného, že suma 1.000,- eur mesačne predstavovala nájomné, podľa jeho vyjadrenia sa jednalo o splátky za dom, ktoré mali dohodnuté v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Tvrdil, že pôvodne mal záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalobkyňu v 2. rade, s čím ale žalovaný ako záložný veriteľ nesúhlasil a bol ochotný počkať so splatením dlhu za podmienky, že dom predajú jemu. S týmto súhlasili pod podmienkou, že uzatvoria aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca v 1. rade vo výpovedi uviedol, že on vyhotovoval kúpnu aj nájomnú zmluvu. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že asi od júna alebo júla 2020 sú voči nemu vedené exekúcie v súvislosti s peniazmi, ktoré si požičal od iných osôb, celkovo ide o dlh v sume 360.000,- eur, zatiaľ dlh vymožený nebol, nakoľko má zrušený účet a uvažuje aj o osobnom bankrote. Vo výpovedi žalobca v 1. rade uviedol, že mal záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalobkyňu v 2. rade z dôvodu, že voči nemu mali byť vedené exekúcie a z toho istého dôvodu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzatvárali len žalobkyňa v 2. rade a žalovaný. Podľa žalobcu dlžnú sumu mali žalovanému na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uhradiť do apríla 2022. Keď ale žalovanému koncom marca 2022 písal, že peniaze majú k dispozícii, nech prinesie zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, žalovaný reagoval tým, že to už neplatí, má doplatiť čo dlhuje a potom sa spravia nové zmluvy. Žalobca uvádzal, že vždy, keď nejakú sumu dali so žalobkyňou v 2. rade dokopy, žalovaný chcel vždy viac. Situáciu sa snažili riešiť aj prevodom rodinného domu jeho matky v Zemianskych Kostoľanoch na žalovaného s doplatkom 11.000,- eur, ale žalovaný nakoniec odmietol zmluvu podpísať. Dôvod, prečo so žalovaným neuzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, žalobca uviedol, že žalovaný sa bol radiť u riaditeľky katastra, ako to majú urobiť a potom trval, aby to bolo riešené tým spôsobom, inak pôjde na políciu. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2023 žalobca v tejto súvislosti uviedol, že hoci je realitný maklér, nemá právne vzdelanie a ako realitný maklér nie je oprávnený vyhotovovať kúpne zmluvy, pretože by išlo o neoprávnené podnikanie (poskytovanie právnych služieb). Uviedol, že nemal vedomosť, že tieto zmluvné vzťahy sú neplatné. Vo vyjadrení zo dňa 27.2.2024 zasa žalobcovia uviedli, že od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny neodstúpili, nakoľko nie je možné odstúpiť od absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, na ktorú sa hľadí, akoby nevznikla.
12. Z výpovede žalobcu v 1. rade bolo zistené aj to, že voči nemu je vedené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu v súvislosti s tým, že si požičal finančné prostriedky, ktoré mal investovať a táto investícia dopadla zle. Žalobca bol zatiaľ neprávoplatne odsúdený prvostupňovým súdom, vo veci je podané odvolanie. 13. Žalobkyňa v 2. rade vo výpovedi uviedla, že žalovaný nepovažoval zabezpečenie pohľadávky z pôžičky za dostatočné vzhľadom k tomu, že mal informácie, že žalobca v 1. rade má ďalšie dlhy a pýtal sa, či nepôjde do väzby. Z toho dôvodu mal žiadať, aby nehnuteľnosti previedli na neho. Ona navrhovala, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade bol prevedený na ňu s tým, že žalovaný ako záložný veriteľ bude dostatočne chránený. Žalovanému to ale nestačilo a navrhol, aby ona so žalovaným uzatvorila aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Túto podľa žalobkyne dal vypracovať žalovaný, oni s jej obsahom nesúhlasili a upravili ho. Zmluvy potom boli podpísať u notárky, ona podpísala kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Po overení podpisov boli všetky vyhotovenia zmlúv odovzdané žalovanému, oni na overenie čakali pred dverami kancelárie, lebo to bolo v čase pandémie Covid-19. Keď si jedno vyhotovenie zmluvy od žalovaného pýtala, povedal, že si ešte niečo chce pozrieť. Následne žalovaný aj so žalobcom v 1. rade išli spolu na kataster nehnuteľností, kde žalovaný jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy odovzdal žalobcovi v 1. rade. Žalobkyňa v 2. rade uvádzala, že žalovaného následne viackrát, aj prostredníctvom žalobcu v 1. rade, vyzývala na odovzdanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ale vždy sa na niečo vyhovoril. Ona uzavretie kúpnej zmluvy považovala len ako alternatívu k záložnému právu s tým, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve ju chráni a nehnuteľnosti dostane naspäť. Uviedla, že podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mala najneskôr do konca mája 2022 žalovanému vyplatiť sumu 132.000,- eur a žalovaný mal previesť nehnuteľnosti na ňu, pričom by došlo aj k výmazu záložného práva v prospech žalovaného. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla aj to, že rodinný dom užívajú so žalobcom v 1. rade nepretržite až doposiaľ na základe ústnej dohody. Podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mali do troch dní od jej uzavretia podpísať aj nájomnú zmluvu, ktorej obsah si vzájomne dohodli, u nich doma ručne spísali a ona to potom prepísala do počítača. K podpisu tejto zmluvy ale nedošlo, pretože žalovaný sľúbil, že po podpise zmlúv u notárky sa u nich zastaví a doriešia to, ale neprišiel. Pri stretnutí s ním sa ho pritom vždy pýtala, kedy zmluvy prinesie, na čo sa žalovaný iba vyhováral. Žalovaný v súvislosti s užívaním rodinného domu žalobcami uviedol, že po tom, čo v dome horelo, mu žalobcovia odovzdali od domu kľúče a žalobkyňa v 2. rade hovorila, že sa tam už nevráti, že so žalobcom v 1. rade už nechce byť, keď ľudí oklamal o dva a pol milióna. On to bral tak, že je to jeho dom a spolu so žalobcom ho začali opravovať. Žalobkyňa uvádzala, že po dobu cca mesiaca bývala u rodičov kvôli zadymeniu. 14. Svedkyňa C. I. J., vedúca katastrálneho odboru Okresného úradu Prievidza, vo výpovedi uviedla, že pre žalovaného nevypracovávala žiadnu zmluvu. Uviedla, že ku nim chodieva pravidelne mnoho ľudí, ktorí chcú vedieť informácie o správnosti ich podaní na kataster nehnuteľností. Pripustila, že pokiaľ žalobca alebo žalovaný ku nim prišli, je možné, že nahliadla do predložených dokladov a uviedla, či predložené listiny spĺňajú náležitosti na zápis do katastra nehnuteľností alebo nie, prípadne, čo do zmluvy nepatrí. Z jej výpovede vyplynulo, že v prípade nedostatkov zvykne klientov odporučiť na pomoc od advokátov alebo notárov. Nespomínala si, že by niečo konkrétne s niekým zo strán sporu riešila, ale nevylúčila to. Rovnako si nespomínala, či ju niekto zo strán sporu telefonicky kontaktoval, ale uviedla, že to nemôže vylúčiť. Svedkyňa uviedla, že tak žalobca v 1. rade, ako aj žalovaný chodia ku nim na katastrálny odbor častejšie, preto si ich pamätá a určite spolu viackrát prišli do styku a niektoré veci spolu konzultovali. Konkrétne skutočnosti si však nevybavovala. 15. Z nahrávky z telefonického rozhovoru žalobcu v 1. rade so svedkyňou J. vyplýva, že žalobca sa svedkyne pýtal, či nemá uloženú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorú mala vyhotovovať pre žalovaného. Svedkyňa uviedla, že to už bolo dávno, bude sa musieť na to pozrieť. V druhom telefonickom rozhovore svedkyňa žalobcovi v 1. rade uviedla, že je to už dávno, ale spomenula si, že žalovaný raz prišiel s nejakým návrhom, ona do neho iba nahliadla, skorigovala jeho obsah a to je všetko. Viac k tomu žalobcovi povedať nevedela. Uviedla tiež, že tento návrh ona v počítači nemá a ani nemala. Na poznámku žalobcu, že podľa žalovaného mala svedkyňa zmluvu vyhotovovať, svedkyňa uviedla, že to takto žalovaný mohol interpretovať, ale bolo to tak, ako uviedla. 16. Z pohybov na bežnom účte vedenom v M. H., N., na meno žalobkyne v 2. rade vyplýva, že na tomto účte sú od 14.4.2021 do 13.9.2021 evidované mesačne debetné položky po 402,08 eur a 21,80 eur, dňa 11.10.2021 je to suma 400,11 eur a 22,18 eur a od 12.11.2021 do 15.11.2023 mesačné debetné
položky vo výške po 461,74 eur a po 22,18 eur. Pri každej položke je uvedená informácia pre príjemcu „splátka úveru“. 17. Z výňatku znaleckého posudku Ing. Miroslava Huliaka č. 10/2020 zo dňa 25.1.2020 bolo zistené, všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 1804 s rozostavanou prístavbou na parc. č. 1805/2 a pozemkov parc. č. 1804, 1805/2 a 1805/1 v k.ú. E. bola vyčíslená na sumu 278.000,- eur. Z predloženého kolaudačného rozhodnutia, vydaného Mestom Prievidza dňa 7.4.2020 pod č.: 2.4.2-02-7502-2020, vyplýva, že toto sa týkalo rodinného dom na parc. č. 1804 a1805/1 (po geometrickom zameraní) v k.ú. E. a bolo vydané dňa 7.4.2020. Právoplatnosť nadobudlo dňa 8.4.2020. 18. Z komunikácie žalobcu v 1. rade so žalovaným prostredníctvom SMS správ, resp. sociálnych sietí vyplýva, že 30.3.2022 žalobca písal žalovanému, že už majú nachystané peniaze, len potrebujú, aby žalovaný priniesol zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a aby sa dohodli ohľadne ďalších platieb. Žalovaný na to reagoval tým, aby žalobca doplatil čo má zameškané, zmluva už dávno neplatí, po doplatení sa spravia nové zmluvy. Dňa 18.4.2023 žalobca v 1. rade žalovanému píše, že chápe, že ho žalovaný naťahuje, má dôvod, ale vyčítal mu, že naťahuje niekoľko mesiacov jeho mamu. Navrhuje mu, že na druhý deň to môžu podpísať a žalovaný dostane dom v Kostoľanoch so splatnosťou hypo do 31.12.2023 + 29.000,- eur + Mondeo, alebo ak nechce dom, tak na účet 136.000,- eur + Mondeo, ktoré predá minimálne za 5.000,eur. Žalovaný reagoval tým, aby žalobca takto na neho nešiel. Dňa 15.5.2023 písal žalobca žalovanému, že boli ochotní mu zaplatiť za dom viac, ako bola dohoda na zmluve o budúcej kúpnej zmluve a žalovaný sa doteraz neozval, asi nemá záujem sa dohodnúť. Žalovaný reagoval tým, že má, ale nie je v Prievidzi a žalobca mu dáva stále menej a menej. Dňa 16.5.2023 žalobca žalovanému písal, že podľa podpísaných papierov by žalovanému žalobkyňa v 2. rade mala zaplatiť 132.000,- eur, z toho už je zaplatených 9.000,- eur, zostáva teda 123.000,eur. Uvádza, že žalobkyňa mu peniaze chcela vyplatiť už pred rokom, ale žalovaný nechcel s nimi komunikovať. Ďalej žalobca v 1. rade uvádza, že žalovaný chcel dom v Kostoľanoch v hodnote 119.000,eur + 34.000,- eur, oni nachystali zmluvy, zohnali peniaze a žalovaný po 2 mesiacoch povedal, že to tak nechce, radšej chce peniaze. Zohnali 134.000,- eur + splátky 500,- eur mesačne do sumy 153.000,eur ako žalovaný chcel a na to žalovaný povedal, že chce aspoň 140.000,- eur. Aj tieto zohnali a po roku by mu mohli splácať po 500,- eur do sumy 153.000,- eur. Žalobca uvádza, že vo všetkých variantoch mu žalobkyňa v 2. rade chcela zaplatiť toľko, koľko požadoval a podľa neho je to stále menej a menej.... Žalovaný reagoval, že nechce čakať ďalší rok na ďalšie peniaze, nech sa žalobca posnaží a môže aj u neho odrábať. V komunikácii bez uvedeného dátumu (niekedy pred 25.10.2023) žalovaný píše žalobcovi v 1. rade, že žalobca býva v dome už 5. rok, keby to bolo tak, ako píše žalobca, prečo by tam ešte aj po piatich rokoch býval. Ďalej píše, že pred piatimi mesiacmi mu žalobca dával 150.000,- eur a teraz mu chce dať len 28.000,- eur, že je asi na hlavu. Žalobca na to reagoval tým, že napísal 68.500,- eur nie 28.000,eur a 150.000,- eur žalovaný mohol mať, ale nechcel. Žalobca napísal, že za dom 28 a 30 z dlžoby 250. Pýtal sa prečo pred 5. mesiacmi mu chcel dať 150.000,- eur a teraz 68.000,- eur. A o týždeň alebo mesiac už asi nič. Uviedol, ž dúfa, že žalobca tých 10 rokov dostane a potom si na neho spomenie. 19. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. vyplýva, že C KN parcely č. 1804, 1805/1 a 1805/2 a rodinný dom súp. č. XXX a rozostavaná prístavba k rodinnému domu sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. K týmto nehnuteľnostiam je zriadené záložné právo v prospech VÚB, a.s., a tiež záložné právo zriadené v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.6.2018. 20. Žalobcovia súdu predložili aj návrh nájomnej zmluvy datovanej 27.4.2020, kde ako prenajímateľ je uvedený žalovaný a ako nájomca žalobkyňa v 2. rade. Predmetom nájmu je záhrada (C KN parc. č. 1805/1) a rodinný dom (súp. č. XXX stojaci na C KN parc. č. 1804) pozostávajúci z 5 izieb a príslušenstva. Podľa návrhu zmluvy nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 30.4.2022 za predpokladu splnenia podmienok na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podpísanej medzi žalobkyňou v 2. rade ako budúcou kupujúcou a žalovaným ako budúcim predávajúcim dňa 27.4.2020. V návrhu zmluvy sa ďalej uvádza, že nájomca sa zaväzuje prenajímateľovi platiť mesačné nájomné vo forme splátky časti kúpnej ceny podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na č. účtu: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Spolu s nájomným mal nájomca preddavkovo platiť úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ktoré zostávajú registrované na meno žalobcu v 1. rade. Tento návrh zmluvy nie je podpísaný ani jednou zo zmluvných strán.
21. Z uznesenia OR PZ v Prievidzi zo dňa 19.2.2021 ČVS: ORP-275/1-VYS-PD-2020 vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo prerušené trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Išlo o trestné stíhanie v súvislosti s požiarom prístrešku rodinného domu súp. č. XXX/X v k.ú. E. dňa 6.5.2020, ktorého vlastníkom je žalovaný. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že žalovaný v rámci trestného konania uviedol, že v tomto dome býva jeho kamarát A. B. s družkou a dvoma deťmi. V dôsledku požiaru došlo k čiastočnému poškodeniu fasády rodinného domu, poškodeniu dvoch klimatizačných jednotiek, ako aj prístrešku, ktorý je spojený s rodinným domom. Škodu podľa vyjadrenia žalovaného znášal žalobca v 1. rade. Žalobca v 1. rade v rámci výpovede v trestnom konaní uviedol, že má realitnú kanceláriu KP Reality s.r.o. a v rámci jeho činnosti došlo k nejakým finančným transakciám, v dôsledku čoho určitým ľuďom dlhuje peniaze. 22. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného bolo zistené, že tento má oprávnenie k podnikateľskej činnosti pod obchodným menom G. H. G., IČO: 32 944 411, okrem iného v oblasti ubytovacích služieb s prevádzkovaním pohostinských činnosti, prenájmu nehnuteľností, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby s ním spojené, pohostinskej činnosti, prevádzkovania zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu v rozsahu pohostinských činností a pod. 23. Podľa § 553 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. 24. Podľa § 553a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka. 25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 26. Podľa § 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. 27. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 28. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku („CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 29. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2ici nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E. ako C KN parc. č. 1804 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, C KN parc. č. 1805/1 - záhrady o výmere 371 m2, C KN parc. č. 1805/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, rodinný dom súp. č. XXX stajaci na C KN parc. č. 1804
a rozostavaná prístavba k rodinnému domu so súp. č. XXX stojaca na C KN parc. č. 1805/2. Svojou povahou ide o tzv. určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP. Súd preto najskôr zisťoval, či na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. 30. V danej veci je nepochybné, že na LV č. XXXX pre k.ú. E. je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný. Žalobcovia však tvrdia, že vlastníkmi nehnuteľností sú oni, nakoľko kúpna zmluva, na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako vlastník, je neplatným právnym úkonom. V takom prípade by uvedené nehnuteľnosti patrili do vlastníctva žalobcov u každého v 1/2-ici. Bez požadovaného určenia je teda právne postavenie žalobcov neisté. Na základe uvedených skutočností preto súd považoval naliehavý právny záujem v konaní za preukázaný. 31. Súd v konaní zistil, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, dňa 27.4.2020 má všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon. Z jej obsahu nevyplýva, že by táto zmluva mala slúžiť na zabezpečenie splatenia pôžičky, ktorú poskytol žalovaný žalobcovi v 1. rade. Je pravdou, že časť dohodnutej kúpnej ceny predstavuje sumu pôžičky podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.2018, táto skutočnosť však nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy a nevyjadruje ani to, že ide o simulovaný právny úkon. Navyše, dojednaná kúpna cena zohľadňuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, keďže bola vo výške 256.000,- eur a podľa znaleckého posudku Ing. Huliaka bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená na 278.000,- eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaný žalobcom neuhradil časť kúpnej ceny vo výške 124.000,- eur, ktorá mala byť použitá na splatenie úveru vo VÚB, a.s., čo ale nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobcovia mali možnosť domáhať sa tohto nároku voči žalovanému, prípadne odstúpiť od zmluvy, čo ale neurobili. 32. Pokiaľ žalobcovia v konaní tvrdili, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom a v skutočnosti mali záujem uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, súd sa s týmto ich tvrdením nestotožňuje. V prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva by sa totiž po úhrade dlhu žalobcu v 1. rade žalovanému obnovil pôvodný stav, t.j. nehnuteľnosti by sa vrátili do spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobcovia vo svojich výpovediach však uvádzali, že po splnení podmienok podľa zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, vlastníčkou nehnuteľností sa mala stať len žalobkyňa v 2. rade. Z toho je zrejmé, že na strane žalobcov nebola vôľa uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam a aj žalovaný v konaní tvrdil, že z jeho strany bola vôľa uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu a mal záujem stať sa vlastníkom predmetných nehnuteľností. Teda ani u žalovaného vôľa uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva preukázaná nebola. Nakoniec, v konaní nebol zistený a preukázaný žiaden dôvod, ktorý by stranám sporu bránil uzavrieť takýto právny úkon. Žalobca v 1. rade pritom v tejto oblasti nie je osobou neznalou, keďže dlhodobo vykonáva činnosť v oblasti realít. Navyše, žalovaný mal splatenie pôžičky poskytnutej žalobcovi v 1. rade zabezpečené záložným právom. 33. Žalobcovia tvrdili, že k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalovaným pristúpili na žiadosť žalovaného s tým, že sa súčasne dohodli na uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej mal žalovaný po splatení dlžnej sumy žalobcu v 1. rade, poskytnutej na základe pôžičky od žalovaného, previesť nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne v 2. rade. Žalobcovia tiež uvádzali, že pôvodne mal žalobca v 1. rade zámer previesť svoj spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu v 2. rade, s čím ale žalovaný ako záložný veriteľ nesúhlasil. Žalovaný toto ich tvrdenie popieral s tým, že to boli žalobcovia, ktorí mu ponúkli nehnuteľnosti na predaj, s čím on ako s investíciou súhlasil. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní bolo výpoveďami žalobcu v 1. rade a žalovaného zistené, že v čase, keď došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, mal žalobca v 1. rade dlhy aj voči iným osobám a očakával, že voči nemu budú vedené viaceré exekúcie. Podľa jeho výpovede od júna alebo júla 2020 až doteraz sú voči nemu vedené exekúcie v celkovej výške cca 360.000,- eur (zatiaľ neúspešne). Žalobca v konaní výslovne uviedol, že k prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu na žalobkyňu v 2. rade chcel pristúpiť z dôvodu, aby tento majetok nebol postihnutý exekúciou a toto mal byť aj dôvod, kvôli ktorému žalovaný mal po úhrade dlhu previesť nehnuteľnosti len na žalobkyňu v 2. rade. Záujmom žalobcu v 1. rade teda bolo vyhnúť sa splateniu dlhov veriteľom prostredníctvom hroziacich exekúcií. Z tohto pohľadu by potom prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalobkyňu v 2. rade mohol byť vystavený žalobe o odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa v 2. rade je vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade osobou blízkou podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je potom uveriteľnejším tvrdenie žalovaného v konaní, t.j. že ponuka na uzavretie kúpnej zmluvy prišla zo strany žalobcov s tým, že so žalovaným sa dohodli na ďalšom užívaní predmetných nehnuteľností.
34. V konaní bolo preukázané, že v deň uzavretia kúpnej zmluvy žalovaný podpísal aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve týkajúcu sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. E.. Vyplýva to zo záznamu o osvedčení podpisu predloženého notárkou JUDr. Kohajdovou, ale aj z komunikácie žalobcu so žalovaným prostredníctvom SMS správ, kde žalovaný existenciu takejto zmluvy nepopiera. Obsah tejto zmluvy však v konaní dostatočným spôsobom nebol preukázaný, táto zmluva nebola v konaní predložená. Žalobcovia v konaní tvrdili, že zmluvu nemajú k dispozícii, pretože túto zmluvu vypracovala pre žalovaného svedkyňa J. a žalovaný im jedno vyhotovenie zmluvy po jej podpise neodovzdal napriek opakovaným žiadostiam. Tvrdenia žalobcov o vypracovaní obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve svedkyňa J. v konaní nepotvrdila. Vo výpovedi uviedla, že pre žalovaného žiadnu zmluvu nevypracovala. Pripustila, že mohla byť situácia, že žalovaný prišiel na úrad a ona nahliadla do predložených dokladov a uviedla, či predložené listiny spĺňajú náležitosti na zápis do katastra nehnuteľností alebo nie, prípadne čo do zmluvy nepatrí. Ani záznam telefonického hovoru žalobcu v 1. rade so svedkyňou nepreukázal tvrdenie žalobcov o tom, že zmluvu vypracovala pre žalovaného svedkyňa, táto iba uviedla, že žalovaný raz prišiel s nejakým návrhom, ktorého obsah ona iba skorigovala. Na žiadne konkrétne skutočnosti si však svedkyňa v tejto súvislosti nespomínala. Naopak, žalovaný vo výpovedi uvádzal, že všetky doklady vyhotovoval žalobca v 1. rade a tento mu v deň podpisu kúpnej zmluvy predložil aj nejaké ďalšie listiny, ktorých obsah on však nepoznal, preto si ich po podpise vzal, aby si ich prečítal. Následne sa mu však všetky tieto listiny stratili, znenie kúpnej zmluvy získal z katastra nehnuteľností, ostatné k dispozícii nemá. Obsah listiny, ktorá podľa žalobcov predstavuje časť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalovaný nevedel identifikovať. Túto listinu nemožno bez akýchkoľvek pochybností považovať za časť spornej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú žalovaný dňa 27.4.2020 podpísal na notárskom úrade. Keďže obsah tejto zmluvy nebol nepochybným spôsobom preukázaný, nemožno uzavrieť, že strany sporu mali záujem kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2020 zatierať (simulovať) nejaký iný právny úkon. Ako už bolo uvedené, v danom prípade ani nebol zistený žiadny logický dôvod, pre ktorý by strany museli zamýšľaný právny úkon zastierať. 35. Na vyššieuvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že žalobcovia po uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným naďalej sporné nehnuteľnosti užívali. Odkúpenie nehnuteľností žalovaným do vlastníctva neznamená, že tieto nehnuteľnosti nemožno poskytnúť napr. do nájmu. Z výpovedí v konaní bolo preukázané, že žalobcovia mali záujem na uzavretí písomnej zmluvy o nájme nehnuteľností, avšak k uzavretiu takejto písomnej zmluvy nedošlo. Žalovaný v konaní potvrdil, že žalobcom prenechal nehnuteľnosti do užívania na základe ústnej dohody. 36. Žalobcovia v konaní navrhovali vykonať ako dôkaz aj telefonické nahrávky rozhovorov žalobcu v 1. rade so žalovaným. Súd tento dôkaz v konaní nepripustil vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že tieto hovory sú zaznamenávané, nedal k ich záznamu súhlas. Žalobca, ktorý si zaznamenávania hovorov bol vedomý, mohol rozhovor viesť spôsobom, aby žalovaný reagoval tak, ako si to žalobca želal. 37. Žalovaný v konaní voči nároku žalobcov vzniesol námietku premlčania. Súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobcovia sa žalobou domáhali určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V zmysle ust. § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka sa však vlastnícke právo nepremlčuje. 38. Na základe všetkých uvedených skutočností súd nepovažoval za nepochybne preukázané, že strany sporu kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2020 nesledovali prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného, ale mali záujem o uzavretie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Predmetnú kúpnu zmluvu preto považoval za platný právny úkon. Tvrdenia žalobcov, že nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, súd potom vyhodnotil len ako účelové tvrdenie. Vo veci teda rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že vo veci úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške týchto trov bude podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.