Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14C/42/2023 3823219004 04. 10. 2024 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2024:3823219004.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená Mgr. René Nguyenom, advokátom, so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: v 1. rade: F. G., rodený Škraban (ded. po B. C., H. I.), nezistený vlastník, v 2. rade neznámy (nezistený) právny nástupca posledného pozemkovoknižného vlastníka F. G., rodeného G. (ded. po B. C., H. I.), nezisteného vlastníka, obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova cesta 36, 17 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Katastrálnom území J. H., K. J. H., Okres E., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXXX ako: pozemok parcela registra ,,C“, parcelné číslo 994/1, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2 a pozemok parcela registra ,,C“, parcelné číslo 997/2, Druh pozemku: Záhrada o výmere 126 m2. II. Prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území J. H., K. J. H., Okres E., zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX ako: pozemok parcela registra ,,C“, parcelné číslo 994/1, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2 a pozemok parcela registra ,,C“, parcelné číslo 997/2, Druh pozemku: Záhrada o výmere 126 m2 do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., H. I., narodenej XX.XX.XXXX. III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 2. rade primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 390,22 EUR na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, číslo účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 14422023 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Zastavuje konanie proti žalovanému v 1. rade. V. Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi ňou a žalovaným v 1.rade, ktorý je nezistený vlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/12, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. H., obec J. H., okres E. zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX, a to: pozemok parcela registra „C“, parc. č. 994/1 o výmere 201 m2 a pozemok parcela registra „C“, parc. č. 997/2 o výmere 126 m2, druh pozemku: záhrada. Žalovaný je ako nezistený vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom podľa § 16 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že nemá ďalej záujem zotrvávať s neznámym spoluvlastníkom v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF). Okrem toho je pre ňu nanajvýš neracionálne zotrvávať v spoluvlastníctve s osobou, ktorej identifikácia alebo jej právnych nástupcov je k dnešnému dňu nemožná, resp. s osobou, ktorá vlastní len zanedbateľný menšinový podiel a o uvedené nehnuteľnosti sa nezaujíma. Žalobkyňa je existenciou neznámych spoluvlastníkov obmedzená v plnej dispozícií s týmito nehnuteľnosťami, nakoľko k niektorým úkonom sa v zmysle Občianskeho zákonníka vyžaduje súhlas väčšiny spoluvlastníkov počítaný podľa veľkosti podielov alebo prípadne súhlas všetkých spoluvlastníkov. Takýmto spôsobom sa nehnuteľnosť stáva neužívateľnou, nakoľko SPF ako správca nemá zákonom stanovené lehoty k vyjadrovaniu sa za neznámych spoluvlastníkov k návrhom a požiadavkám známych vlastníkov. Z hľadiska racionálneho usporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v extraviláne ale aj v intraviláne obcí, jediným spôsobom pre známych vlastníkov ako reálne využívať nehnuteľnosti je domáhať sa vysporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. Žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tak, že žalobkyňa by sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a žalovanému by bola vyplatená náhrada za hodnotu nehnuteľnosti vo veľkosti jemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu a to k rukám alebo na účet jeho zákonného správcu. Pre tento účel si nechala žalobkyňa vypracovať znalecký posudok pre stanovenie všeobecnej hodnoty Nehnuteľnosti A. F. E., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Má za to, že v uvedenom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podielové spoluvlastníctvo nemohlo byť zrušené a vysporiadané navrhovaným spôsobom. Výšku náhrady navrhla žalobkyňa v sume 390,22 EUR. 3. Zástupca žalovaného, Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva t.j. prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške podielu 1/12 (čo predstavuje na sporných parcelách výmeru 27,25 m2) do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. V zmysle ustálenej judikatúry, pri určovaní primeranej náhrady je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty sporných nehnuteľností, a teda SPF sa môže stotožniť len s takým spôsobom určenia primeranej náhrady, ktorý bude zohľadňovať skutočnú – trhovú cenu nehnuteľnosti v čase vyhlásenia rozsudku. Základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste, v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Zo znaleckého posudku vyplýva, že parcely C-KN č. 994/1 a C-KN č. 997/2 sa nachádzajú v intraviláne – v zastavanom území obce J. H.. Sporné parcely tvoria nádvorie a záhradu pri rodinnom dome. Parcely majú priamy prístup z verejnej komunikácie. Je tu možnosť napojenia na verejný vodovod, elektrickú sieť, kanalizáciu do žumpy a zemný plyn. V územnoplánovacej informácii K. J. H. zo dňa 28.2.2023 (je súčasťou znaleckého posudku) sa uvádza, že sporné parcely sú podľa územného plánu obce vedené ako plochy na bývanie v rodinných domoch. V existujúcom obytnom území sa predpokladá zachovanie existujúcej zástavby, ako aj rekonštrukcia vrátane rozširovania nadstavieb rodinných domov. Okrem vymedzených nových rozvojových plôch je výstavba nových rodinných domov možná ako náhrada existujúcich objektov, na voľných prielukách, prípadne v záhradách za existujúcimi objektmi. Sporné parcely sa nachádzajú na ulici Štúrova. Z uvedeného vyplýva, že parcela C-KN č. 994/1, ktorá je i v súčasnosti vedená ako druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie je stavebným pozemkom. Z územnoplánovacej informácie obce J. H. vyplýva, že výstavba nových rodinných domov je možná ako náhrada existujúcich objektov aj v záhradách. Je tak nesporné, že parcely CKN č. 994/1 a C-KN č. 997 sú stavebnými pozemkami s možnosťou výstavby rodinných domov. Obe parcely je potrebné posudzovať ako stavebné pozemky, i keď je zrejmé, že časť parcely bude zastavaná stavbou a časť bude využívaná ako prislúchajúca časť k domu napr. dvor, záhrada. Avšak i v prípade predaja stavebného pozemku na realitnom trhu sa ten tiež predáva v celosti ako stavebný pozemok, i keď zrejmé, že nie celá výmera pozemku bude zastavaná, ale časť bude využívaná ako prislúchajúci pozemok k stavbe. SPF považoval za primeranú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel cenu vo výške priemeru ním predložených ponúk na realitnom trhu a ceny určenej znaleckým posudkom t. j. sumu vo výške 25 EUR/m2. 4. Súd v rámci skúmania podmienok konania vykonal zisťovanie totožnosti žalovaného z vlastnej iniciatívy aj na základe návrhov žalobkyne, a to pripojením si spisov z dedičských konaní, lustráciu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky aj žiadosťami adresovanými matričnému úradu, resp.
Štátnemu archívu v Trenčíne. Z výsledkov uvedeného zisťovania sa nepodarilo celkom jednoznačne zistiť totožnosť žalovaného. 5. Dňa 22.8.2024 bol súdu doručený návrh žalobkyne na pristúpenie subjektu do konania. Navrhla aby súd pribral do konania neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom G. F. H. G. (ded. po B. C. r. I.) zastúpený Slovenským pozemkovým fondom ako žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že z kópie pripojeného dedičského spisu D 349/1949 vyplýva, že F. G. narodený X.X.XXXX nie je totožnou osobou s F. G. dedičom po B. C., nakoľko jeho rodičmi sú matka L. G. a otec L. (L. G.). Žalovaný F. G. (neznámeho dátumu narodenia) bol synom B. C., ktorý ku dňu 2.5.1949 bol XX H. (nie je zrejmé, či sa jedná exaktný údaj). Na základe uvedených skutočností teda ani F. G. narodený XX.X.XXXX nemôže byť dedičom po B. C.. Okrem toho, jeho rodičmi sú matka L. L.(ová) a otec L. (L. G.). Z kópie dedičského spisu po B. C. nevyplýva dátum narodenia jej syna F. G. a jediným identifikačným údajom je jeho adresa ku dňu 21.1.1950: „M. N. XX, pošta O. u B. P., okres Q., N.“. Takáto adresa k dnešnému dňu neexistuje, neexistuje dokonca ani obec M. a preto sa jedná o vlastníka s neznámym pobytom, ktorého v súdnych konaniach zastupuje zákonný zástupca Slovenský pozemkový fond. Ak by sa vychádzalo z údaja o smrtnom prípade ku dňu 2.5.1949, kde sa uvádza F. G. už ako XX H., je vysoko-pravdepodobné, že sa jedná už v súčasnosti o nežijúcu osobu. Preto z dôvodu opatrnosti žalobkyňa navrhla aj pristúpenie subjektu do konania a to neznámeho právneho nástupcu ostatného pozemkovo knižného vlastníka F. G. dediča po B. C. H. I.. Keďže zo žiadnej listiny nevyplýva dátum narodenia, dátum úmrtia žalovaného a ani (existujúci) údaj o poslednom pobyte, nie je možné preukázať, či po F. G. bolo vedené dedičské konanie, a či po ňom ostali právni nástupcovia. Pasívna legitimácia v tomto konaní preto svedčí neznámym právnym nástupcom po F. G. dedičovi po B. C.. Žalobkyňa dospela k záveru, že pasívna legitimácia v tomto konaní svedčí ďalšiemu subjektu, ktorý by mal byť právnym nástupcom osoby, ktorá bola ako nezistený vlastník žalovaná doposiaľ. Súd návrhu vyhovel a rozhodol podľa ustanovenia § 79 CSP tak, že pripustil vstup neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu posledného pozemkovoknižného vlastníka F. G., rodeného G. (ded. po B. C., H. I.) ako žalovaného v 2. rade. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobkyňa sa na pojednávaní nezúčastnila, súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a aj zástupca žalovaných zotrvali na svojich stanoviskách. 7. Súd vykonal na pojednávaniach dokazovanie týmito listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie J. H., Znalecký posudok A. F. E. č. 78/2023, inzercia z internetu na č.l. 38 – 48, listiny z dedičských spisov na č.l. 86-109, snímka z google maps na č.l. 112. 8. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 11. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 12. V zmysle § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho. 13. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 14. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 15. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. 16. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13). 17. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. 18. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných. Ako už súd uviedol, žalovaný v 1.rade F. G., ktorý je ako nezistený vlastník (spoluvlastník 1/12 nehnuteľností) zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie J. H. mal ku dňu 2.5.1949 (posledný známy úradný údaj o žalovanom v 1. rade) XX H.. Ak by žil, v čase vyhlásenie tohto rozsudku by mal už 125 rokov. Podľa názoru súdu, vzhľadom na tento predpokladaný vek a dosahovanú strednú dĺžku života mužov v Slovenskej republike 74,4 roka (zdroj: Štatistický úrad SR) je isté, že sa jedná už v súčasnosti o nežijúcu osobu. Jednou z podmienok konania je aj procesná subjektivita strany sporu, ktorá sa odvodzuje od jej hmotnoprávnej spôsobilosti na práva a povinnosti. Spôsobilosť na práva a povinnosti však nemôže mať ten, kto neexistuje. Keďže bolo zistené, že osoba označená žalobcom ako žalovaný v 1. rade už v čase podania žaloby nežila, nemala tak procesnú subjektivitu. Z uvedených dôvodov, pre nedostatok tejto podmienky konania, súd konanie proti žalovanému v 1.rade zastavil. 19. Žalobca označil žalovaného v 2. rade ako: „právny nástupca posledného pozemkovoknižného vlastníka F. G., rodeného G. (ded. po B. C., H. I.), nezisteného vlastníka“. Súd dospel k záveru, že takéto označenie žalovaného je možné. Niet pochýb o tom, že zapísaný spoluvlastník F. G. už v súčasnosti nežije a nebolo ani možné zistiť, akých má právnych nástupcov. Nie je ani známe žiadne dedičské konanie, ktoré by po ňom malo prebiehať, resp. ktoré by bolo právoplatne skončené. Súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp.zn. 6Cdo/11/2016 z 24.2.2016: Mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruka v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“. 20. V zmysle Článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku je právna istota stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Konajúci súd preto dospel k záveru, že existuje rozhodovacia prax najvyššej súdnej autority, v tomto prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá pripúšťa aby bol ako žalovaný v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva označený aj neznámy právny nástupca po nezistenom vlastníkovi. Konajúci súd sa rozhodol postupovať v súlade s touto rozhodovacou praxou a preto podľa názoru súdu žalovaný v 2. rade, tak ako ho označil žalobca, má procesnú subjektivitu a aj pasívnu vecnú legitimáciu. 21. Súd zároveň konštatuje, že v prípade prejednávanej nehnuteľnosti ide s výnimkou žalobkyne o pozemok s nezisteným vlastníkom (spoluvlastníkom). Nezistenými vlastníkom (resp. jeho právnym nástupcom) sú žalovaní a preto žalovaných zastupuje v tomto konaní v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. Slovenský pozemkový fond.
22. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Každý zo spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vyporiadania. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Medzi základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria: veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. 23. Medzi stranami nebolo sporné, že z možností vyporiadania, ktoré pozná ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len prikázanie veci do vlastníctva žalobcovi za primeranú náhradu. Súd to tiež považoval za primerané a účelné. Žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou prejednávaných nehnuteľností. V súčasnosti ich užíva a aj naďalej ich mieni užívať. 24. Medzi stranami bola sporná len výška primeranej náhrady, ktorá bude žalobkyňou uhradená žalovaným na účet Slovenského pozemkového fondu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca navrhol náhradu v sume 390,22 EUR, t.j. 14,32 EUR za 1m2. Vychádzal pritom zo Znaleckého posudku číslo 78/2023, ktorý si nechal vypracovať u A. F. E., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Slovenský pozemkový fond, konajúci v mene žalovanej s touto sumou nesúhlasil a preložil inzertné ponuky realitných kancelárií, predmetom ktorých bol predaj stavebných pozemkov v K. J. H. a v Obci R. J. J., ktorá susedí s K. J. H.. Podľa týchto ponúk sa cena za stavebný pozemok pohybovala vo výškach 23 EUR za 1m2, 25 EUR za 1m2 a 40 EUR za 1m2. Žalobca uvedené ceny namietal. 25. Súd poukazuje v prvom rade na to, že ceny v ponukách realitných kancelárií skôr zodpovedajú predstave predávajúcich o tom, čo by chceli za nehnuteľnosť dostať v prípade jej predaja, než konečnej kúpnej cene, ktorá je vždy výsledkom dohody predávajúceho a kupujúceho. Súdu neboli predložené žiadne uzatvorené kúpne zmluvy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, v akých cenách sa skutočne predávajú stavebné alebo obdobné pozemky v danej oblasti. Okrem toho, súd sa nestotožnil s tvrdením zástupcu žalovaných, že ide o stavebný pozemok v tom zmysle, že by bola nehnuteľnosť, ktorá je premetom konania ako stavebný pozemok aj samostatne predajná na trhu s nehnuteľnosťami. Výmery nehnuteľností v inzertných ponukách, ktoré predložil zástupca žalovaných sa pohybujú od 977m2 do 4206 m2. Niet teda pochýb o tom, že na takýchto nehnuteľnostiach sa dá postaviť rodinný dom a môžu zároveň slúžiť aj ako samostatné dvory k týmto rodinným domom. Nehnuteľnosti, ktoré sú premetom konania majú však spolu výmeru len 327 m2. Tvorí ich záhrad pri dome a zastavaná plocha a nádvorie, t.j. na jednej z nich je postavená stavba. Vzhľadom na uvedené, nie je podľa názoru súdu možné dospieť k záveru, že by bolo možné túto nehnuteľnosť samostatne vyčleniť a predať ako stavebný pozemok na stavbu rodinného domu. Preto nemožno ani konštatovať, že by všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti mala byť vo výške, ktorá by zodpovedala obvyklej trhovej cene nehnuteľností, predávaných v danej oblasti ako samostatné stavebné pozemky. 26. Súd dospel k záveru, že v znaleckom posudku A. E., ktorý súdu preložila žalobkyňa sú dostatočne zohľadnené špecifiká posudzovanej nehnuteľnosti. Preto bolo podľa názoru súdu možné pri určení výšky primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ku ktorej dospel znalec a to 14,32 EUR za 1m2. 27. Súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 2. rade zrušil. Predmetné pozemky súd prikázal do vlastníctva žalobkyne a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu v sume 390,22 EUR na účet zástupcu žalovaného v 2. rade, Slovenského pozemkového fondu. Výška náhrady je vypočítaná ako násobok veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade so všeobecnou hodnotou pozemku vo výške 14,32 EUR za 1m2. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Keďže súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súlade s návrhom žalobkyne, možno konštatovať, že žalobkyňa bola v spore plne úspešná. Žalobkyňa by tak mala nárok na náhradu trov konania, ktoré v spore vynaložila. Žalovaný v 2. rade je však nezisteným vlastníkom. Procesná subjektivita žalovaného je vytvorená len ako fikcia na základe zákona. Aj preto musel byť žalovaný v zmysle zákona zastúpený v konaní Slovenským pozemkovým fondom. Z uvedených dôvodov nebolo možné zaviazať žalovaného aby žalobkyni nahradil trovy konania. 32. K náhrade trov konania žalobkyni nebolo možné zaviazať ani Slovenský pozemkový fond. Táto inštitúcia nie je stranou sporu ale je len zástupcom strany, ktorý je určený zákonom. Slovenský pozemkový fond nezodpovedá za prípadný procesný neúspech strany ktorú zo zákona zastupuje. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania ani voči Slovenskému pozemkovému fondu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.